Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 13, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoEk/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614203301
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8614203301.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD.
a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: A. B., C. D., nar. X.X.XXXX,
bytom E. F. XX, XXX XX F. G., o vymoženie sumy 1.835,35 eur s príslušenstvom, o udelenie poverenia,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov (do 31.5.2023 Okresný súd Svidník)
č.k. 4Er/392/2014-15 zo dňa 23. januára 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD.,

Exekútorsky úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, v exekučnom konaní
vedenom na exekučnom súde pod sp. zn. 4Er/392/2014 a na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX
11965/14 zamietol.

2. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, vydaného stálym rozhodcovským súdom - Stály

rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 01799/13 zo dňa
17.6.2013. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia, návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie
a exekučným titulom, súdny exekútor predložil exekučnému súdu zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 14.9.2011 vrátane jej všeobecných podmienok poskytnutia úveru a kópiu neúplnej zmenky
(blankozmenky) vystavenej dňa 14.9.2011.

3. Súd v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2014)
preskúmalžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,návrhnavykonanieexekúcie,exekučný
titul a ich súlad, respektíve rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie,
pretože exekučný titul má vady po materiálnej stránke (materiálnej stránke vykonateľnosti).

4. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy ma v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,

sp. zn. 6Cdo/1/2012).5. Z obsahu súdneho spisu sp. zn. 4Er/392/2014 súd prvej inštancie zistil, že právny vzťah medzi
účastníkmi exekučného konania vznikol uzatvorením Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.9.2011,
na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1.000,- eur a povinný sa zaviazal zaplatiť

túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 872,- eur, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 1.872,- eur
v 12. mesačných splátkach vo výške 156,- eur počnúc dňom 14.10.2011. Záväzkový vzťah si zmluvné
strany zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 14.9.2011. Oprávnený súdu
nepredložil rozhodcovskú zmluva ani na základe výzvy súdu a ním stanovenej, preto súd prvej inštancie
konštatoval, že oprávnený nepredložil, resp. nepreukázal riadne dojednanie rozhodcovskej doložky

prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy, na ktorú sa v rozhodcovskom rozsudku SR 01799/13 zo dňa
17.6.2013odvoláva,takétodojednanierozhodcovskejdoložky(odkazomnarozhodcovskúzmluvu,ktorá
nebola predložená) je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná.

6. V danom prípade je neprijateľnou zmluvnou podmienkou práve samotná rozhodcovská doložka,

ktorá má byť dojednaná medzi účastníkmi prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený
na výzvu súdu nepredložil a iba sa na ňu odvoláva v odôvodnení predmetného rozhodcovského
rozsudku. Z uvedeného tak vyplýva, že je spochybnená existencia tejto rozhodcovskej zmluvy. Z dôvodu
nepredloženia rozhodcovskej zmluvy, na ktorú sa odvoláva rozhodcovský rozsudok (ani rozhodcovskej
doložky) potom súd prvej inštancie nemohol posúdiť, či predložený exekučný titul vydal orgán, ktorý

bol k tomu oprávnený, t.j. nemohol preskúmať materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu.
S poukazom na vyššie uvedené zistenia exekučný súd konštatoval, že právomoc rozhodcovského
súdu (v danom prípade Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.)
na prejednanie veci a na vydanie rozhodnutia nebola založená platnou „rozhodcovskou zmluvou“.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má

za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (exekučného titulu),
preto súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

7. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom.

Podľa názoru oprávneného, súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. V rámci preskúmavania
exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské
konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje
podmienkunazastavenieexekúcietak,žerozhodcovskýrozsudokanierozhodcovskékonaniezaväzuje
k niečomu nedovolenému. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská

a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že
s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej
listine. V zmysle článku 2 predmetnej rozhodcovskej zmluvy bola následne daná právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379
a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným

súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci

pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

11. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.
12. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet

spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo oprávneným preukázané, aby úver poskytol povinnému za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti povinného. Navyše samotná zmluva bola uzavretá podľa
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Spotrebiteľský charakter zmluvy bol teda

dostatočným spôsobom preukázaný.

14.Zobsahupredloženéhoexekučnéhotituluvyplýva,žerozhodcovskýsúdodvodzovalsvojuprávomoc
konať a rozhodnúť z rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť
buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde

malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie
neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

15. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na

rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po
začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z
ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

16. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil,

je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval
oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo/146/2011
najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu

rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil
rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku vyjde najavo

existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“.
(Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011,
2Cdo/245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV.ÚS 55/2011, IV.ÚS
60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II.ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011)

17. Z exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 01799/13 zo dňa 17.6.2013
vyplýva, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi
účastníkmi konania.18. Rozhodcovská zmluva v konaní nebola predložená, preto súd prvej inštancie vyzval oprávneného
výzvou zo dňa 10.6.2019 (č.l. 13 spisu) na jej predloženie. Oprávnený napriek výzve súdu
rozhodcovskú zmluvu ani do dňa rozhodnutia súdu nepredložil, preto súd žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia zamietol z dôvodu nepreukázania riadneho dojednania rozhodcovskej doložky
prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy a takéto dojednanie je podľa súdu neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

19. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm.

r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

20. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie

poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu
vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom
súde.

21. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 len demonštratívne
menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj
iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

22. Povinnosťou exekučného súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie je postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmať súlad exekučného
titulu so zákonom, pričom súd je oprávnený preskúmavať tak formálne náležitosti exekučného titulu, ako
aj to, či na jeho podklade je možné exekúciu vykonať – materiálnu stránku vykonateľnosti.

23. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Nepredložením rozhodcovskej zmluvy, od
ktorej si rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je
v danej veci exekučným titulom nemôže súd posúdiť, či predložený Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR 01799/13 zo dňa 17.6.2013 bol vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona

a či ho vydal orgán k tomu oprávnený.

24. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5
sankciu neplatnosti.

25. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom

konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

26. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť

prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný

záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osudv závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
namieste.

27. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania. (Pozri Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež

C-40/08 Asturcom)

28. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení rozporu
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie musí byť zamietnutá.

29. Pozornosti odvolacieho súdu tiež neušlo, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade so zákonom,
keďsavpriebehukonaniaanivnapadnutomrozhodnutínevysporiadalsoznámenímsúdnehoexekútora
zo dňa 10.3.2014 o možnej existencii dôvodov jeho vylúčenia podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku
v znení účinnom v čase podania oznámenia, ktoré sa nachádza na č.l. 1 súdneho spisu. S ohľadom

na to, že odvolacím súdom potvrdeným vecne správnym a zákonným uznesením súd prvej inštancie
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nebol vykonaním
exekúcie poverený súdny exekútor, ktorý by bol z konania vylúčený. Podľa názoru odvolacieho súdu by
preto bolo v súčasnosti bez právneho významu a v rozpore so zásadou vyjadrenou v čl. 17 CSP vrátiť
vec okresnému súdu na opätovné rozhodovanie o vylúčení súdneho exekútora, ktorý vo veci nekoná

a nekonal, keďže mu nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie
ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).