Uznesenie Judgement was issued on Thursday, September 13, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/62/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423204575
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Jančovičová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1423204575.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV, v spore žalobcu (navrhovateľa): Dobrá správa BA s.r.o., IČO: 52 244 644,
so sídlom Pluhová 959/32, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Marta Gahérová, advokátka, so sídlom
Záhradnícka 36, Bratislava, proti žalovanej: C. T., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXXX/XA,
J., o určenie odporovateľnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo
dňa 15.08.2023, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie :

Súd z a k a z u j e žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva číslo
XXXX vedeného Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor, pre okres: Pezinok, obec: Slovenský
Grob, katastrálne územie: Slovenský Grob, všetko parcely registra „C“ evidované na katastrálnej
mape: parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatná plocha, parcelné číslo

XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere
XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere XX m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavby: rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na
pozemkoch parcelné číslo XXXX/XX a parcelné číslo XXXX/XX, najmä súd žalovanej zakazuje uvedené
nehnuteľnosti predať, darovať, vložiť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, zaťažiť záložným

právom, právom zodpovedajúcim vecnému bremenu, zabezpečovacím prevodom práva, a to až do
právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej o určenie odporovateľnosti právneho úkonu
vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod spisovou značkou 11C/62/2023.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 15.08.2023 domáha proti žalovanej, aby súd určil,
že voči žalobcovi je právne neúčinná darovacia zmluva uzavretá dňa 18.08.2020 medzi darcom O. E.,
rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. 7, J. a žalovanou ako obdarovanou, zavkladovaná Okresným

úradom Pezinok, katastrálny odbor, dňa 16.09.2020 pod V-XXXX/XXXX, ktorej predmetom bol prevod
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor, pre kat. úz.
Slovenský Grob, všetko parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parc. č. XXXX/XX o výmere
261 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/XX o výmere 95 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/XX o
výmere 111 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX o výmere 67 m2 - zastavaná plocha
a nádvorie, stavba: rodinný dom súpis. č. XXX postavený na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a parc.

č. XXXX/XX ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil nasledovne. Žalobca je podľa zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správcom bytového domu na G. ulici č. XXX/
XX v J. na základe zmluvy o výkone správy uzavretej dňa 22.9.2020, ako aj na E. ulici č. XX, XX v J.
na základe dvoch zmlúv o výkone správy (z ktorých jedna sa týkala bytov a nebytových priestorov v
dome a druhá sa týkala garáží a garážových státí ) uzavretých dňa 28.12.2021. V súvislosti s aktívnou
legitimáciou poukázal na ust. § 6 ods. 2 písm. d) a e), § 8b ods. 1 písm. c) a § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993

Z.z. a uviedol, že s poukazom na tieto zákonné ustanovenia koná žalobca pri výkone správy vyššie
uvedených bytových domov a v priamej súvislosti s ním tým, že domáha sa odporovateľnosti nižšieoznačeného právneho úkonu, ktorým boli vlastníci bytov a nebytových priestorov ukrátení na ich majetku
(spreneverených prostriedkoch na bankových účtoch, na ktorých sa mali nachádzať prostriedky fondu
prevádzky, údržby a opráv a prostriedky úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového

priestoru). S poukazom na § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. žalobca ako správca bytových domov je
nepriamym zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súdnom konaní, t.j. koná pred súdom
vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, sám má postavenie účastníka
konania a je aktívne legitimovaným na podanie žaloby v režime zákona č. 182/1993 Z.z. , t.j. pri výkone
správy bytového domu a v priamej súvislosti s ním v záujme ochrany práv vlastníkov bytov a nebytových

priestorov pri vymáhaní náhrady škody spôsobenej na ich majetku ako aj na odporovanie právnym
úkonom, ktoré pohľadávku na náhradu škody ukracujú a spôsobujú jej nevymožiteľnosť. S poukazom na
publikovaný právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 17.05.2022 sp. zn.
1VCdo/1/2022 (R 2/2022): „Vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho
zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní.“ Nevyžaduje
sa, aby vymáhateľná pohľadávka citovaná v § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka bola vykonateľnou

pohľadávkou podloženou exekučným titulom, postačí, že pohľadávka je splatná a vymáhateľná pred
súdom alebo iným príslušným orgánom. Pohľadávka žalobcu túto podmienku spĺňa. Bytový dom na
G. č. XXX/XX v J. pred prevzatím do správy žalobcu ako správcu bytového domu (s účinnosťou od
01.10.2020 ) bol v správe správcu bytového domu Váš správca spol. s r.o., IČO: 35 846 925, so sídlom
Furdekova4,J.(ktorejkonateľomjeO.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.7,J.),nazákladezmluvyovýkone

správy zo dňa 12.08.2004, ktorá bola ukončená dohodou o skončení výkonu správy uzavretou dňa
01.08.2020. Bytový dom na E. č. XX, XX v J. pred prevzatím do správy žalobcu ako správcu bytového
domu (s účinnosťou od 01.01.2022) bol v správe rovnakého správcu bytového domu Váš správca spol. s
r.o., IČO: 35 846 925, so sídlom Furdekova 4, J., na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 22.12.2005,
ktorá bola ukončená výpoveďou zo dňa 21.12.2021 v spojení s dodatkom č. 1 k zmluve o výkone správy

zo dňa 21.12.2021. Po prevzatí oboch bytových domov do správy žalobcu ako správcu tento zistil, že
konateľ spoločnosti Váš správca spol. s r.o. O. E., nar. XX.XX.XXXX, na bankových účtoch patriacich
vlastníkom bytov a nebytových priestorov v uvedených bytových domoch (fond prevádzky, údržby a
opráv a prostriedky úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru ) neoprávnene
a svojvoľne a bez súhlasu a vedomia vlastníkov bytov a nebytových priestorov previedol tieto finančné

prostriedky vlastníkov na iné bankové účty, doposiaľ nevedno presne komu, z akého titulu a za akým
účelom,pričomtietoprevodybolivykonanévrozporesozmluvamiovýkonesprávyavrozpores§8ods.
3 a § 10 ods. 3 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z., pretože tieto platby nesmerovali k zabezpečeniu prevádzky,
údržby a opráv bytových domov a boli vykonané bez súhlasu vlastníkov, nakoľko konateľ O. E. ich využil
vo vlastný prospech a prospech tretích osôb a predmetné peňažné prostriedky vôbec neboli použité

ani na financovanie výdavkov spojených s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí
domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, ani na
obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu, ani na opravu balkónov a lodžií, ani na úhradu za plnenia
spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov domu, a tak spôsobil spreneverou bližšie popísanou
nižšie škodu na majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobca poukázal na ust. § 8 ods. 3, §

8b ods. 1, § 10 ods. 3 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z.. Všetky uvedené zákonné ustanovenia (ako aj znenia
zmlúvovýkonesprávy)konateľVášsprávcaspol.sr.o.O.E.porušovalpermanentneadlhodobo.Bytový
dom G. č. XXX/XX v J.: pripája prehľadnú tabuľku v exceli, v ktorej sú zobrazené neoprávnené prevody
finančných prostriedkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na G. 30 v J., ako aj platby súm
zo strany buď Váš správca spol. s r.o. alebo O.a E. alebo iných neznámych subjektov na bankový účet

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, v rozdelení účet fondu prevádzky, údržby a opráv, účet služieb,
a sumárny prehľad neoprávnených prevodov a vrátených súm za obdobie od 09.07.2013 do 17.08.2021.
Z uvedených podkladov vyplýva, že z účtov vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu na G. 30
v J. boli svojvoľne a neoprávnene prevedené na iný účet nepatriaci týmto vlastníkom sumy uvedené v
pripojenej tabuľke v exceli; tieto platby boli vykonané svojvoľne zo strany konateľa Váš správca spol.

s r.o. - O.a E., nemali žiadny právny titul, a realizovali sa v rozpore so zmluvou o výkone správy a
zákonom č. 182/1993 Z.z. (najmä jeho § 10 ods. 3 a § 8 ods. 3), nesúviseli s výkonom správy, a to bez
súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov resp. ich zástupcu. Súčasne z uvedených podkladov
vyplýva, že z iných bankových účtov boli následne na bankové účty vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome na G. 30 v J. v období od 04.11.2020 do 17.08.2021 vrátené konkrétne peňažné

sumy v úhrnnej sume 84.180,63 eur. Vzhľadom na rozsah výpisov z bankových účtov, dĺžku obdobia
neoprávneného nakladania s prostriedkami na účtoch (vyše 8 rokov), a tiež vzhľadom na to, že žalobca
ako nový správca bytového domu zriadil účty v inej banke, pripája za účelom preukázania pohľadávky
tabuľku v exceli, pričom úplné výpisy z bankových účtov týkajúce sa danej veci sa nachádzajú v trestnomspise (podozrivý Váš správca spol. s r.o. a jeho konateľ O. E.) vedenom na Krajskom riaditeľstve PZ
v Trnave, odbore kriminálnej polície, ČVS: KRP-35/2-VYS-TT-2022, na ktorý spis ako dôkaz žalobca
odkazuje. Výsledkom teda je, že svojvoľnými a neoprávnenými prevodmi prostriedkov na bankových

účtoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na G. 30 v J. za obdobie od 09.07.2013 do
17.08.2021 (po zohľadnení vrátených súm) vznikla spreneverou škoda v sume 4.948,32 eur. Bytový
dom E. XX, XX v J.: Žalobca ako nový správca domu po kontrole zistil, že rovnakým spôsobom ako je
naznačené vyššie konateľ Váš správca spol. s r.o. - O. E. opätovne spôsobil škodu v sume 41.584,00
eur, ktorá vznikla svojvoľnými a neoprávnenými prevodmi (v súčasnosti nevedno komu, na základe

akého titulu a za akým účelom) t.j. v podstate zase spreneverou finančných prostriedkov vlastníkov
bytov a nebytových priestorov domu získaných z úhrad za plnenia od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv (bankové účty vedené v P. banka,
a.s. E. - garáže fond opráv: D XXXX 0000 XXXX XXXX XXXX, E. - garáže služby: SK43 XXXX 0000
XXXX XXXX XXXX, E. - byty a NP - fond opráv: D XXXX XXXX XXXX XXXX, E. - byty a NP- služby: D
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) v období mesiacov august až november 2021. Váš správca spol. s r.o.

zastúpený konateľom O. E. tento dlh dňa 10.02.2022 písomne uznal čo do dôvodu aj výšky uznaním dlhu
s úradne overeným podpisom konateľa, avšak tento dlh nezaplatil vôbec. Na pripojenom uznaní dlhu je
prehľad neoprávnených a svojvoľných platieb. Celkovo tak škoda spôsobená spreneverou prostriedkov
vlastníkov bytov a nebytových priestorov predstavuje sumu 4.948,32 eur (dom G. 30 v J. ) a sumu
41.584,00 eur (dom E. XX, XX v J.). Na spoločnosť Váš správca spol. s r.o. bol uznesením Okresného

súdu J. I. zo dňa 30.01.2023 sp.zn. 27K/51/2022 vyhlásený konkurz, do ktorého žalobca v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov ohľadom oboch bytových domov pohľadávky riadne prihlásil
a tieto boli v konkurze aj zistené. Tieto pohľadávky ani v konkurze však nie sú reálne vymožiteľné,
maximálne tak v bezvýznamnom promile pôvodnej sumy, pretože do konkurzu si prihlásili pohľadávky
veritelia v t.č. v celkovej sume 2.653.050,52 eur, z ktorých prihlásených pohľadávok výrazne podstatná

časť vznikla škodou spôsobenou spreneverou (úplne rovnakým spôsobom konania ako je uvedené v
tejto žalobe) prostriedkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch na účtoch fondu
prevádzky, údržby a opráv a prostriedkov z úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, ktoré prihlásili
noví správcovia bytových domov. Naproti tomu v konkurznej podstate oddeleného veriteľa (Finančné
riaditeľstvo SR) sa nachádza majetok v súpisovej hodnote 7.100,00 eur (dve malé parcely na chodníku

predbytovkouvPetržalke)avovšeobecnejpodstatesanachádzamajetokvsúpisovejhodnote3.707,88
eur (preplatok u ZSE Energia) a 125,34 eur (zostatok na účte v banke). Žalobca podal na konateľa Váš
správca spol. s.r.o. O.a E. trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu sprenevery a porušovania
povinností pri správe cudzieho majetku na skutkovom základe takom, ako je popísané vyššie v žalobe;
ohľadombytovéhodomunaG.30žalobcapodaltrestnéoznámeniedňa19.10.2020aohľadombytového

domu na E. XX, XX žalobca podal trestné oznámenie dňa 21.06.2022. Oba nároky na náhradu škody
spôsobenej trestným činom žalobca v trestnom konaní u orgánu činného v trestnom konaní (ako u
príslušného orgánu tak ako má na mysli § 112 Občianskeho zákonníka) si riadne uplatnil, konkrétne v
prípade domu na G. 30 podaním zo dňa 29.09.2022 a v prípade domu na E. XX, XX podaním zo dňa
25.07.2023, obe adresované Krajskému riaditeľstvu PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície, ktoré vedie

trestné stíhanie. Dá sa teda uzavrieť, že žalobca má z titulu náhrady škody spôsobenej trestným činom
voči konateľovi Váš správca spol. s r.o. - O.ovi E., nar. XX.XX.XXXX, pohľadávky v sume 4.948,32 eur
(dom G. 30 v J.) a sume 41.584,00 eur (dom E. XX, XX v J.), ktoré boli riadne uplatnené v trestnom
konaní. Ohľadom bytového domu na G. 30 pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací obzvlášť závažný
zločin sprenevery na skutkovom základe v podstatných rysoch zhodnom ako je uvedené v tejto žalobe

bolo začaté trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ v J., odboru kriminálnej
polície, ČVS: KRP-310/2-VYS-BA-2020TM zo dňa 21.01.2021. Rovnako tak vyšetrovateľ Krajského
riaditeľstva PZ v J., pod ČVS: KRP-310/2-VYS-BA-2020 dňa 17.05.2021, 17.05.2021, 29.03.2021,
26.03.2021, 16.03.2021 (t.j. ešte pred postúpením veci na Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave), vydal ďalšie
uznesenia o začatí trestného stíhania pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací obzvlášť závažný zločin

sprenevery na skutkovom základe v podstatných rysoch zhodnom ako je prezentovaný v tejto žalobe,
ktoré všetky sa týkajú Váš správca spol. s r.o. a podozrivého O.a E., avšak sa týkajú iných a ďalších
bytových domov. Podľa správy vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, odboru kriminálnej
polície, zo dňa 20.7.2023 ČVS: KRP-34/2-VYS-TT-2022, KRP-35/2-VYS-TT-2022 pre podozrenie z
pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu sprenevery na skutkovom základe v podstatných rysoch

zhodnomakojeprezentovanývtejtožalobe,ktorévšetkysatýkajúVášsprávcaspol.sr.o.apodozrivého
konateľaO.aE.,avšaksatýkajúinýchaďalšíchbytovýchdomov,jeevidovanýchvoveciČVS:KRP-35/2-
VYS-TT-2022 trestných oznámení v počte 41, a vo veci ČVS: KRP-34/2-VYS-TT-2022 je evidovaných
21 trestných oznámení, pričom aj vo veci ČVS: KRP-34/2-VYS-TT-2022 ešte pred postúpením veci naKrajské riaditeľstvo PZ v Trnave vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ v J. pod ČVS: KRP-337/2-VYS-
BA-2019 vydal v dňa 21.07.2020, 27.08.2020, 31.08.2020, 03.09.2020, 22.09.2020 ďalšie uznesenia o
začatí trestného stíhania. O tom, že O. E. ako konateľ Váš správca spol. s r.o. mal dispozičné oprávnenie

ako majiteľ účtu samostatne k bankovým účtom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v domoch na
G. 30 a E. XX, XX, svedčia aj správy P.banky a.s. zo dňa 28.07.2023 a 03.08.2023. Skutočnosť, že O. E.
ako konateľ Váš správca spol. s r.o. mal ako bežný spôsob „podnikania“ neoprávnené privlastňovanie si
prostriedkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov na účtoch v bankách t.j. fond opráv a prostriedky
úhradzaplneniaspojenésužívanímbytuvpodstatnýchskutkovýchrysochzhodnéakosúprezentované

v tejto žalobe, týkajúce sa ale iných bytových domov, svedčí aj to, že bol už dva krát za také konanie
právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu J. II zo dňa 23.04.2021 sp.zn. 4T/40/2021
(skutokkvalifikovanýakozločinsprenevery)arozsudkomOkresnéhosúduJ.IIzodňa25.08.2022sp.zn.
4T/102/2021 (skutok kvalifikovaný ako zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku).
Napokon pre ďalší obdobný skutok bola na O.a E. podaná obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry
J. V. pod č.k. 4 Pv 396/18/1105 dňa 8.4.2020 na býv. Okresný súd J. V pre skutok kvalifikovaný ako

pokračovací obzvlášť závažný zločin sprenevery, trestné konanie je v súčasnosti vedené na Mestskom
súde J. I pod sp.zn. B5-7T/14/2020 v štádiu pred vyhlásením rozsudku. Stojí za pozornosť, že z obžaloby
vyplýva, že obžalovaný O. E. sa pri výsluchu k žalovanému skutku v podstate priznal a potvrdil, že
neoprávnené platby vykonával osobne zo sídla spoločnosti cez internetbanking cez svoje prístupové
oprávnenia. O rozšírenej sprenevere prostriedkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových

domoch po celom Slovensku zo strany podozrivého/ obvineného/ odsúdeného O.a E. (na ktorého
sú doteraz podávané trestné oznámenia) a firmy Váš správca spol. s r.o. informovali aj médiá, napr.
článok z denníka SME zo dňa 20.04.2023 a článok portálu aktuality.sk zo dňa 17.09.2021. Nejedná
sa teda o marginálnu spreneveru. Odporovateľný právny úkon. Spoločnosť Váš správca spol. s r.o.
bola výlučným vlastníkom (v 1/1) nehnuteľností zapísaných na LV XXXX Okresného úradu Pezinok,

katastrálny odbor, pre kat. úz. Slovenský Grob, všetko parcely registra „C“ evidované na katastrálnej
mape: parc. č. XXXX/XX o výmere 261 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/XX o výmere 95 m2 -
ostatná plocha, parc.č. XXXX/XX o výmere 111 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/
XX o výmere 67 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, stavby: rodinný dom súpis. č. XXX postavený na
pozemkoch parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX. Tieto nehnuteľnosti previedol Váš správca spol. s r.o.

akopredávajúcikupujúcemu(vlastnémukonateľovi)O.oviE.kúpnouzmluvouuzavretoudňa15.05.2014
zavkladovanou do katastra pod V-1717/2014 dňa 20.08.2014. Kúpna cena bola dohodnutá v sume
251.200,00 eur. Následne tieto nehnuteľnosti previedol O. E. ako darca obdarovanej žalovanej C. T.
na základe darovacej zmluvy uzavretej dňa 18.08.2020 zavkladovanej do katastra pod V-3164/2020
dňa 16.09.2020 (teda bezodplatne). Táto darovacia zmluva uzavretá medzi darcom O. E. a žalovanou

ako obdarovanou je odporovateľným právnym úkonom, ktorého právnej neúčinnosti sa žalobca domáha
toutožalobou.Žalobcapoukázalnazákonnéustanovenia§42aods.1,ods.2,ods.3písm.a),§42bods.
1 až 4 Občianskeho zákonníka a uviedol, že podmienky odporovateľnosti vyššie označenej darovacej
zmluvy podľa citovaných zákonných ustanovení sú splnené. Žalobca má vymáhateľnú pohľadávku voči
svojmu dlžníkovi O.ovi E., ktorá je pohľadávkou na náhradu škody spôsobenej trestným činom, ktorý

bol predmetom trestného oznámenia a ktorá pohľadávka aj bola riadne uplatnená v trestnom konaní u
orgánu činného v trestnom konaní ako príslušného orgánu. Ide o pohľadávku relatívne vysokú - vyše
45 tisíc eur. Naviac pohľadávka žalobcu ako aj iných veriteľov napr. ostatní vlastníci bytov a nebytových
priestorov, ktorým boli spreneverené prostriedky na bankových účtoch, nie je reálne vymožiteľná od
firmy Váš správca spol. s r.o. (je v konkurze) ani od O.a E. (ten nemá absolútne žiadny majetok,

z ktorého by sa pohľadávka dala uspokojiť). Je preto splnená podmienka, že uvedeným prevodom
nehnuteľností na základe odporovanej darovacej zmluvy bol žalobca na svojej pohľadávke ukrátený.
Zvýraznil, že O. E. z titulu náhrady škody ako je uvedené v bode II. žaloby dlhuje aj iným veriteľom
oveľa vyššie sumy, ako uplatňuje žalobca. Žalovaná je priateľkou dlžníka O.a E., spadá preto do
kategórie blízkej osoby, a preto prevod nehnuteľností na ňu na základe odporovanej darovacej zmluvy

bol čisto účelový. Navyše žalovaná o úmysle dlžníka O.a E. ukrátiť veriteľov musela vedieť aj preto,
že sa nejednalo o štandardný prevod nehnuteľností v hodnote vyše 250 tisíc eur za trhovú cenu a
reálne zaplatenú, ale žalovaná tieto nehnuteľnosti nadobudla zadarmo; nie je uveriteľné darovanie
nehnuteľností tak vysokej ceny „papierovo“ cudziemu človeku bez toho, aby obdarovaný pri rozumnej
opatrnosti si položil otázku a vyvinul úsilie na zistenie, čo vedie darcu také nehnuteľnosti previesť

zadarmo obdarovanému bez osobitného (blízkeho) vzťahu k darcovi. Prevod nehnuteľností na základe
odporovanej darovacej zmluvy realizoval dlžník O. E. v čase, keď už boli na neho podávané trestné
oznámenia za skutky v podstatných rysoch popísané v bode II. žaloby a kvalifikované ako trestné
činy sprenevery a porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Zvlášť treba dať do pozornosti,že prevod nehnuteľností na základe odporovanej darovacej zmluvy (18.08.2020) O. E. realizoval až
potom, ako na neho bola podaná obžaloba č.k. 4 Pv 396/18/1105 dňa 08.04.2020, teda až potom,
ako mu bolo vznesené obvinenie za skutok, ktorý bol predmetom obžaloby, navyše v situácii (viď text

odôvodnenia obžaloby), keď sa k skutku kladenému mu za vinu v podstate priznal, škoda na majetku
v uvedenej trestnej veci bola vyčíslená na sumu 154.883,00 eur, súčasne za situácie, keď si musel byť
vedomý rozsahu súm, ktorými predtým neoprávnene disponoval (spreneveril) a vyviedol (odčerpal) z
bankových účtov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch a použil v rozpore s ich
zákonným účelovým určením a v podstate pre vlastné potreby; rozsah trestných oznámení po prevode

uvedených nehnuteľností a výška uplatňovanej náhrady škody tiež dokazuje, že O. E. mal účelovo zištný
úmysel previesť vlastníctvo uvedených nehnuteľností. Prevod nehnuteľností O. E. realizoval až potom,
ako mu bolo vznesené obvinenie aj za skutky, za ktoré bol právoplatne odsúdený vyššie uvedeným
trestným rozkazom a rozsudkom. V konaní naznačenom v bode II. žaloby O. E. pokračoval aj po prevode
nehnuteľností. Úmysel ukrátiť veriteľov je tu jasne preukázaný. Žaloba o určenie odporovateľnosti
právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka je určovacou žalobou, kde právny záujem na

určení vyplýva priamo z právneho predpisu (§ 42a Občianskeho zákonníka) a preto nie je potrebné
osobitne dokazovať naliehavý právny záujem na žalovanom určení (§ 137 písm. c/ C.s.p.). Právna
podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon na základe
právoplatného rozhodnutia súdu stráca účinnosť voči veriteľovi, ktorý je osobou oprávnenou odporovať
právny úkon dlžníka. Rozsudok súdu právnu neúčinnosť odporovaného právneho úkonu deklaruje s

účinkami ex tunc. Aktívne legitimovaný na podanie žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu je veriteľ,
ktorý v čase rozhodovania súdu o odporovacej žalobe má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku (viď
bod I. a II. žaloby). Rozhodujúcim kritériom odporovateľnosti právneho úkonu totiž je to, že veriteľ
dlžníka bol odporovateľným úkonom na svojej vymáhateľnej pohľadávke ukrátený tak, že ju od dlžníka
nemôže reálne vymôcť. Právny význam úspešne podanej žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu a

existencia žalobe vyhovujúceho rozhodnutia súdu spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon dlžníka
zostáva platný, avšak nemá voči úspešne žalujúcemu veriteľovi právne účinky ex tunc (ide o právny
úkon relatívne neúčinný výlučne vo vzťahu k úspešne žalujúcemu veriteľovi), a to v rozsahu, v akom
bola veriteľova pohľadávka ukrátená. Veriteľ preto môže v prípade žalobe vyhovujúceho rozhodnutia
súdu uspokojiť svoju pohľadávku exekučným postihnutím veci, ktorá odporovateľným úkonom ušla z

dlžníkovho majetku tak, ako keby vec bola naďalej vlastníctvom dlžníka, a ak to nie je možné (napr.
blízka osoba odporovateľným úkonom získanú vec previedla ďalej), má veriteľ právo na zaplatenie
peňažnej náhrady voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu dlžníka prospech; to znamená, že
si veriteľ na základe žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu zadováži exekučný titul ukladajúci
plniť peňažnú sumu zodpovedajúcu rozsahu ukrátenia veriteľovej pohľadávky voči osobe odlišnej od

pôvodného dlžníka tzn. veriteľ si zadováži exekučný titul voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu
dlžníka prospech. Pasívne legitimovaný v prípade žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu je ten,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech (§ 42b ods. 2 Obč. zák.) a ten, kto
dojednal s dlžníkom odporovateľný právny úkon (§ 42b ods. 3 Obč. zák.). Pasívne legitimovaným
subjektom je žalovaná ako osoba, ktorá bola účastníkom odporovateľného právneho úkonu a sama mala

z odporovateľného právneho úkonu majetkový prospech (§ 42a ods. 2, 3 v spojení s § 42b ods. 2 Obč.
zák.) a dojednala s dlžníkom odporovateľný právny úkon (§ 42b ods. 3 Obč. zák.).

2. Súčasne so žalobou žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého
žiadal, aby súd žalovanej zakázal nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX Okresného

úradu Pezinok, katastrálny odbor, pre kat. úz. Slovenský Grob, všetko parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape: parc. č. XXXX/XX o výmere 261 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/XX o výmere
95 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/XX o výmere 111 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.
XXXX/XX o výmere 67 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, stavby: rodinný dom súpis. č. XXX postavený
na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, najmä, aby súd zakázal žalovanej uvedené

nehnuteľnosti predať, darovať, vložiť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, zaťažiť záložným
právom, právom zodpovedajúcim vecnému bremenu, zabezpečovacím prevodom práva.

3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil nasledovne. S odkazom na skutkové
okolnosti a predložené dôkazy uvedené v predošlých bodoch žaloby sú dané dôvody na nariadenie

neodkladného opatrenia z dôvodu, že treba bezodkladne upraviť pomery, ako aj z dôvodu, že je daná
obava, že exekúcia bude ohrozená (325 ods. 1 C.s.p.). Žalovaná je priateľkou (t.j. blízkou osobou)
dlžníka O.a E., voči ktorému má žalobca relatívne vysokú pohľadávku, ktorá nie je od neho vymožiteľná
(pre nedostatok exekučne postihnuteľného majetku), pričom dlžník O. E. nie je v stave škody spôsobenéjeho konaním (spreneverami) nijako nahradiť a to ani v prípadoch, v ktorých už bol právoplatne
odsúdený. Ako už bolo uvedené v bode III. žaloby, prevod nehnuteľností na základe odporovanej
darovacej zmluvy realizoval dlžník O. E. v čase, keď už boli na neho podávané trestné oznámenia za

skutky v podstatných rysoch popísané v bode II. žaloby a kvalifikované ako trestné činy sprenevery a
porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Zvlášť dal do pozornosti, že prevod nehnuteľností
na základe odporovanej darovacej zmluvy (18.08.2020) O. E. realizoval až potom, ako na neho bola
podaná obžaloba č.k. 4 Pv 396/18/1105 dňa 8.4.2020, teda až potom, ako mu bolo vznesené obvinenie
za skutok, ktorý bol predmetom obžaloby, navyše v situácii (viď text odôvodnenia obžaloby), keď sa

k skutku kladenému mu za vinu v podstate priznal, škoda na majetku v uvedenej trestnej veci bola
vyčíslená na sumu 154.883,00 eur, a to súčasne za situácie, keď si musel byť vedomý rozsahu súm,
ktorými predtým neoprávnene disponoval (spreneveril) a vyviedol z bankových účtov vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v bytových domoch a použil v rozpore s ich zákonným účelovým určením a v
podstate pre vlastné potreby; rozsah trestných oznámení po prevode uvedených nehnuteľností a výška
uplatňovanej náhrady škody tiež dokazuje, že O. E. mal zištný úmysel previesť vlastníctvo uvedených

nehnuteľností, aby sa vyhol plneniu náhrady škody. Prevod nehnuteľností O. E. realizoval až potom,
ako mu bolo vznesené obvinenie aj za skutky, za ktoré bol právoplatne odsúdený vyššie uvedeným
trestným rozkazom a rozsudkom. V konaní naznačenom v bode II. žaloby O. E. pokračoval aj po
prevode nehnuteľností. Úmysel ukrátiť veriteľov je tu jasne preukázaný. Potreba zabezpečenia majetku
neodkladným opatrením, ktorý ušiel z majetku dlžníka, je zvýraznená aj tým, že v prípade bytového

domu na E. XX, XX boli spreneverené takmer všetky peniaze, ktoré slúžili na prevádzku bytového
domu a tak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dostali do rizika odpojenia od plnení spojených
s riadnym užívaním domu (voda, elektrina v dome a pod.) a dom fakticky nemá žiadne prostriedky
na údržbu, nieto ešte na zásadnejšie opravy či modernizáciu. Naproti tomu na základe odporovanej
darovacej zmluvy žalovaná nadobudla bezodplatne (t.j. zadarmo) nehnuteľnosti, ktoré - nebyť uzavretia

takejto darovacej zmluvy - by mohli byť použité na uspokojenie žalobcu ako veriteľa. Zvýraznil, že dlžník
O. E. dlhuje na náhrade škody mnohým veriteľom, sumy (podľa registra úpadcov dlhy jeho firmy Váš
správca spol. s r.o.) rádovo vyššie ako milión eur, ktoré dlhy vznikli načrtnutými spreneverami „ako
cez kopirák“ a v niektorých prípadoch bol E. právoplatne odsúdený a v ostatných prípadoch ide o
podozrenie z rozsiahlej majetkovej trestnej činnosti; a to v situácii, keď sa v prípade obžaloby č.k. 4 Pv

396/18/1105 k žalovanému skutku v podstate priznal a v prípade domu na E. XX, XX dlh spôsobený
neoprávneným nakladaním s prostriedkami vlastníkov bytov a nebytových priestorov písomne uznal.
Vzhľadom na to, že žalovaná je blízkou osobou dlžníka O.a E., a že uzatvárala túto darovaciu zmluvu
bezodplatne (t.j. mala z nej majetkový prospech „zadarmo“) je preukázaná vedomosť žalovanej o úmysle
dlžníka ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Žalovaná darované nehnuteľnosti cca dva roky po ich „zadarmo“

nadobudnutí zaťažila záložným právom banky tak, že na základe zmluvy o zriadení záložného práva
bolo na LV č. XXXX zapísané záložné právo Slovenskej sporiteľne a.s. podľa V-2520/2022 zo dňa
18.07.2022, a teda tým znížila bonitu, predajnosť aj trhovú cenu nehnuteľností (trhová cena týchto
nehnuteľností sa zníži o sumu dlhu z bankového úveru, ktorý je zabezpečený záložným právom, ktoré
aj tak musí byť uspokojené ako prvé v poradí a až po ňom pohľadávka žalobcu). Z predložených

dôkazov je zjavné, že žalovaná bola účastníkom odporovateľného právneho úkonu a mala aj z neho
prospech, pričom následne zaťažila záložným právom majetok, ktorý takto odporovateľným právnym
úkonom od dlžníka O.a E. nadobudla, čím sú dané podmienky dôvodnosti žalovaného nároku (§ 326
ods. 1 C.s.p.). Vyššie uvedené okolnosti nasvedčujú, že je daná obava, že žalovaná pod vplyvom
tejto žaloby sa zbaví takto nadobudnutého majetku ev. zaťaží ho (ako sa to už stalo), s ktorého

nakladaním nie je doposiaľ veľmi obmedzená, čím dôjde úplne k zmareniu zmyslu a účelu podanej
žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu; žalobca iný právny prostriedok ochrany uplatneného práva
nemá (!); preto je potrebné neodkladne upraviť pomery a docieliť, aby exekúcia majetku, ktorý ušiel z
dlžníkovho majetku, nebola ohrozená tak, ako má na mysli § 326 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bez vydaného
neodkladného opatrenia za súčasného zbavenia sa či zaťaženia majetku žalovanou sa ocitne v situácii,

keď nebude mať nijakú záruku, že pohľadávku na náhradu škody spôsobenej - v podstate - spreneverou
vymôže. Navrhovaným neodkladným opatrením sa zabráni žalovanej zbavovať sa - odporovateľným
úkonom nadobudnutého majetku a tým aj podávaniu novej žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu
(za preukázania zákonných predpokladov), ušetria sa následne náklady štátu na vykonanie ďalšieho
konania o novej odporovacej žalobe. Navrhované neodkladné opatrenie je primerané aj z toho

hľadiska, že sleduje len zabezpečenie úpravy pomerov a budúcej exekúcie bez toho, že by žalovanú
obmedzovalo v práve jej nehnuteľnosti využívať resp. prenajímať. Zabezpečovacie opatrenie podľa §
343 C.s.p. je prípustné vydať len v prípade žalôb o zaplatenie peňažnej pohľadávky. Týmto návrhom má
zámer zabezpečiť úpravu pomerov a budúcu exekúciu odporovateľným úkonom ušlého majetku (ktorýpredstavuje nehnuteľnosti, a nie peniaze) týkajúceho sa určovacieho výroku uvedeného v žalobnom
návrhu. Keďže navrhované neodkladné opatrenie má práve vzťah k navrhovanému určovaciemu výroku
žalobného návrhu (predmetom žalobného návrhu je určovací výrok resp. nárok nepeňažnej povahy),

tak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).

4. Žalobca ako dôkaz označil zmluvu o výkone správy týkajúca sa domu na G. č. XXX/XX v J. zo dňa
22.9.2020, zmluvu o výkone správy týkajúcu sa domu na E. č. XX, XX v J. zo dňa 28.12.2021 (týkajúcu
sa bytov a nebytových priestorov), zmluvu o výkone správy týkajúcu sa domu na E. č. XX, XX zo dňa

28.12.2021 (týkajúca sa garáží a garážových státí), zmluvu o výkone správy s Váš správca spol. s r.o. zo
dňa 12.08.2004, dohodu o skončení výkonu správy zo dňa 01.08.2020, zmluvu o výkone správy s Váš
správca spol. s r.o. zo dňa 22.12.2005, výpoveď zmluvy o výkone správy zo dňa 21.12.2021, dodatok
č. 1 k zmluve o výkone správy zo dňa 21.12.2021, tabuľku v exceli zobrazujúcu prehľad neoprávnených
platieb na účtoch vlastníkov v dome na G. 30 v J., navrhol pripojiť trestný spis vedený na Krajskom
riaditeľstve PZ v Trnave, odbore kriminálnej polície, ČVS: KRP-35/2-VYS-TT-2022 a ČVS: KRP-34/2-

VYSTT-2022 (podozrivý O. E.) a trestný spis Mestského súdu J. I sp.zn. B5-7T/14/2020, ďalej označil
ako dôkaz uznanie dlhu zo dňa 10.02.2022, verejne prístupný register úpadcov, z ktorého vyplývajú
tvrdené skutočnosti, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 19.10.2020, zápisnicu o trestnom oznámení
zo dňa 21.06.2022, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 29.09.2022, uplatnenie nároku na
náhradu škody zo dňa 25.07.2023, uznesenie vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ v J., odboru

kriminálnej polície, ČVS: KRP-310/2-VYS-BA-2020 TM zo dňa 21.01.2021, uznesenia vyšetrovateľa
Krajského riaditeľstva PZ v J., vydané pod ČVS: KRP-310/2-VYS-BA-2020 dňa 17.05.2021, 17.05.2021,
29.03.2021, 26.03.2021, 16.03.2021, správu vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, odboru
kriminálnej polície, zo dňa 20.07.2023 ČVS: KRP-34/2-VYS-TT-2022, KRP-35/2-VYS-TT-2022, správu
P.banky a.s. zo dňa 28.07.2023, správu P.banky a.s. zo dňa 03.08.2023, trestný rozkaz Okresného

súdu J. II zo dňa 23.04.2021 sp.zn. 4T/40/2021, rozsudok Okresného súdu J. II zo dňa 25.08.2022
sp.zn. 4T/102/2021, obžalobu Okresnej prokuratúry J. V č.k. 4 Pv 396/18/1105 zo dňa 08.04.2020,
článok z denníka SME zo dňa 20.04.2023, článok z portálu aktuality.sk zo dňa 17.09.2021; výpis z listu
vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Slovenský Grob, kúpnu zmluvu zo dňa 15.05.2014, darovaciu zmluvu
zo dňa 18.08.2020, výsluch svedka O.a E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 7, J. a výsluch žalovanej. Dňa

12.09.2023 doplnil správu P.banky a.s. zo dňa 17.08.2023 a správu súdneho exekútora Mgr. Jána Makitu
o majetku povinného a exekučných úkonoch zo dňa 28.08.2023 sp. zn. 220EX 504/21.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8.Podľa§325ods.2 písm.c)CSPneodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnenépodmienkypodľa§325ods.1CSP,inaknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietne.13. Podľa prvej vety § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

16. Podľa § 333 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

17. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

18. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj „zákon

č. 182/1993 Z.z.“) spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a
na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene
zastupujúakonajúnaúčetvlastníkovbytovanebytovýchpriestorovvdomepredsúdomainýmorgánom
verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci
nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome.

19. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“ alebo
„Občiansky zákonník“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

20. Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu

úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

21. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116
a 117).

22. Podľa § 42b ods. 1 až 4 OZ (1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. (2)

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech. (3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s
dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti
tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu
proti ich predchodcovi. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a

veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom
ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

23.Podľa§116OZblízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvpomere

rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

24. Po oboznámení sa so žalobou o určenie odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 a
ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka podanou na tunajší súd dňa 15.08.2023, s obsahom súdneho

spisu, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podaného spolu so žalobou a s pripojenými
listinami, súd dospel k záveru, že o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže
rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Rozhodujúce skutočnosti
uvedenéžalobcomodôvodňujúcepotrebuneodkladnejúpravypomerovformouneodkladnéhoopatreniamá súd za dostatočne osvedčené na základe pripojených listín, ktorými žalobca hodnoverne osvedčil
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je splnený aj predpoklad pre nariadenie
neodkladného opatrenia tým, že sledovaný účel v tomto prípade nemožno dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením a je tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha.

25. Na základe žalobcom uvedených skutočností a listín, na ktoré sa žalobca odvolával, má súd za
osvedčené, že sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP.

26. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomeryajednakobava,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd

nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a
zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo

obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade žalovaná nie je dlžníkom žalobcu (odsek 17. až
19. uznesenia Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/31/2019 zo dňa 13.03.2019).

27. Účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť predbežnú procesnú ochranu určitému nároku, v
danom prípade najmä z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá vychádza zo
skutočností riadne osvedčených žalobcom. Vychádzajúc zo všetkých okolností tejto právnej veci súd
dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 15.08.2023 je
opodstatnené, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie odporovateľnosti

právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka vedeného na Mestskom
súde J. IV pod spisovou značkou 11C/62/2023, teda do konečného usporiadania vzťahov meritórnym
rozhodnutím týkajúceho sa neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 18.08.2020 medzi darcom O. E.
a žalovanou ako obdarovanou zavkladovanou dňa 16.09.2020 pod V-XXXX/XXXX, predmetom ktorej
bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území Slovenský Grob. Súd má za

to, že žalobca osvedčil dôvodnosť obavy z možného ďalšieho nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami,
a je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán neodkladným opatrením. Z príslušného listu vlastníctva
vyplýva, že na dotknutých pozemkoch parcely registra „C“ parcelné čísla XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX
a XXXX/XX už viazne ťarcha, obsahom ktorej je zmluva o zriadení záložného práva v prospech banky
Slovenská sporiteľňa, a.s.. Žalovaná už teda v minulosti zriadila na časti predmetných nehnuteľností

záložné právo, čím došlo už v súčasnosti k podstatnému sťaženiu možnosti budúceho uspokojenia
pohľadávky... v prípade, ak súd vyhlási právny úkon, ktorým O. E. previedol svoje nehnuteľnosti na
žalovanú za právne neúčinný voči žalobcovi. Na základe uvedeného žalobcovi vzniká dôvodná obava
a bezprostredne hroziaca ujma, že konaním žalovanej, ktoré môže vyústiť až do ďalšieho prevodu
predmetných nehnuteľností alebo výkonu záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach bude aj v

prípade úspešnosti žalobcu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu ohrozené uspokojenie jeho
pohľadávky, ktorú má voči O.ovi E. z titulu náhrady spôsobenej škody. Žalobca teda osvedčil dôvodnú
obavu z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia zakladajúcu potrebu dočasnej úpravy pomerov strán.
„Dôvodnosť“ nároku vo veci samej (o neúčinnosť právneho úkonu) je osvedčená odporovacou žalobou
o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka, jej obsahom, v nej uvedenými a

označenými dôkaznými prostriedkami... vo všeobecnosti odporovateľným právnym úkonom môže byť
nielen bezodplatný ale i odplatný právny úkon, resp. akýkoľvek iný právny úkon, ak ním objektívne
dochádza k ukráteniu veriteľa... a pojmu "vymáhateľná pohľadávka" zodpovedá taká pohľadávka, ktorú
možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom súdnom konaní (R 44/2001, R 2/2022). Súd tiežpoukazuje na to, že ani výrok uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia vyjadrujúci zákaz nakladať
s nehnuteľnosťami, ktorý je z obsahového hľadiska demonštratívne vymedzený (zákazom najmä ...
predať, darovať, ...), podľa názoru ... súdu nevzbudzuje pochybnosti o určitosti obsahu takto uloženej

povinnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/144/2013 zo dňa 21.10.2013).

28. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zatiaľ v tomto štádiu konania bez vykonania
riadneho dokazovania vo veci samej by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobou vo veci
samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu, je očividne vylúčený. Vo veci samej (vedenej pod sp.

zn. 11C/62/2023) sa totiž žalobca domáha určenia neúčinnosti voči nemu darovacej zmluvy uzavretej
medzidarcomO.E.aobdarovanoužalovanou,ktorýnárokžalobcaodôvodňujetým,žemávymáhateľnú
pohľadávku voči O.ovi E. titulom náhrady škody uplatnenej v trestnom konaní v celkovej výške 46.532,32
eur (dom G. 30 v J. 4.948,32 eur a dom E. XX, XX v J. 41.584 eur), ktorý previedol bezodplatne svoj
nehnuteľný majetok (podľa doloženej kúpnej zmluvy zo dňa 15.05.2014 medzi obchodnou spoločnosťou
Váš správca spol. s r.o. ako predávajúcim a O. E. ako kupujúcim za kúpnu cenu už v roku 2014 vo

výške 251.200 eur) darovacou zmluvou na žalovanú, ktorým právnym úkonom malo dôjsť k ukráteniu
uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či je žaloba
dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Súd je
tiež toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je existuje obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Vo

veci samej vedenej pod sp. zn. 11C/62/2023 sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu,
čo znamená, že v prípade úspechu jeho žaloby, by bol odporovateľný právny úkon (darovacia zmluva)
voči veriteľovi (žalobca) relatívne neúčinná, čo znamená, že žalobca ako veriteľ, by sa mohol na základe
právoplatnéhorozsudkudomáhaťuspokojeniasvojejpohľadávkyzpredmetuspornéhoprávnehoúkonu.
Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa totiž vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok,

a nie na osobu žalovaného (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý sa nestáva povinným v
exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanej v tom zmysle, že v rámci
exekučného konania proti dlžníkovi, je povinná strpieť vedenie exekúcie (speňaženie) na predmet
plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola účastníkom. Veriteľ teda môže viesť proti
povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo, iba

s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného úkonu
prospech, a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť (žalovaná). Prípadná exekúcia, by však mohla
byť ohrozená, ak by žalovaná ešte pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť právneho
úkonu previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade, by uspokojenie pohľadávky
exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní

nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok žalovanej (adresáta
odporu), a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho
úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia, ukladajúceho
adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka v časti vety
za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by len k množeniu súdnych

sporov. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam
nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať,
pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosť bola prevedená a jej vlastníctvo by svedčalo v prospech iného.
Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením, čím pominie
hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušené

judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovanej k
predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaná nebude žiadnym spôsobom
obmedzovaná v ich bežnom užívaní. Súd poukazuje na to, že z konštantnej rozhodovacej činnosti
odvolacích súdov vyplýva, že práve v takomto type konaní (o odporovacej žalobe, pozn.) je nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni ďalším prevodom nehnuteľností dôvodné - porovnaj napr.

rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/208/2012, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
5Co/278/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/23/2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
18Co/44/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016 (odsek 25. až 28. uznesenia
Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/31/2019 zo dňa 13.03.2019).

29. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že vyššie uvedené okolnosti nasvedčujú, že je daná obava, že
žalovaná sa pod vplyvom tejto žaloby zbaví takto nadobudnutého majetku alebo ho zaťaží a ...
žalobca iný právny prostriedok ochrany uplatneného práva nemá, a preto je potrebné neodkladne
upraviť pomery a docieliť, aby exekúcia majetku, ktorý ušiel z dlžníkovho majetku, nebola ohrozená,v tejto súvislosti súd poukazuje najmä na to, že pokiaľ by aj bola vyznačená poznámka v katastri
nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom spore, táto informatívna poznámka nie je spôsobila zabrániť
prevodu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, jej účelom je informovať tretie osoby, ktoré majú

záujem o kúpu nehnuteľnosti, o prebiehajúcom súdnom konaní a nemá tak žiadne právne následky
pre rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Preto len neodkladné
opatrenie obmedzujúce vlastníka v nakladaní s nehnuteľnosťou je spôsobilé účinne zabrániť prevodu
vlastníckeho práva (odsek 10. uznesenia Krajského súdu J. sp. zn. 8Co/63/2020 zo dňa 17.06.2020).

30. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že žalobca v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nešpecifikoval časové obdobie trvania neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle
§ 330 ods. 1 CSP určil, že nariadené neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do
právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej o určenie odporovateľnosti právneho úkonu
vedeného na Mestskom súde J. IV pod sp. zn. 11C/62/2023.

31. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia má súd za to, že
nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení možno dosiahnuť potrebnú dočasnú súdnu
ochranu, ktorej sa žalobca domáha, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia a vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd poukazuje na to,
že pri nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a v danom prípade

má pre účely nariadenia neodkladného opatrenia súd za hodnoverne osvedčené (spravdepodobnené)
skutočnostiodôvodňujúcepotrebuúpravypomerovstránsporuvzmyslepodanéhonávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia.

32. Súd o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v súlade s § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu

v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na Mestskom súde Bratislava IV písomne v potrebnom počte rovnopisov /§ 355 ods. 2 CSP
v spojení s § 357 písm. d) CSP/.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /§ 364 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1
CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak /§ 332 ods. 1
CSP/.