Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 2, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200171
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200171.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s.r.o.,
Železničná 7, Brezno, IČO 36 037 443, právne zastúpený: Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so
sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101610604/2022 zo dňa 30.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu ako platiteľa DPH daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty, okrem iného, za zdaňovacie obdobie marec 2018 o výsledku ktorej vyhotovil
protokol č. 101698418/2020 zo dňa 09.11.2020 (ďalej len „Protokol“), súčasťou ktorého bola výzva na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole a ktorý bol doručený žalobcovi 23.11.2020.

2. Žalobca sa k Protokolu vyjadril, v podaniach zo dňa 19.11.2020, 27.11.2020, 07.01.2021, 08.01.2021

a 13.01.2021. Dňa 13.10.2021 boli v súlade s § 68 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový
poriadok“) prerokované pripomienky a dôkazy predložené žalobcom k Protokolu, o čom bola spísaná
Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101928113/2021.

3. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 102274083/2021 zo dňa
15.11.2021, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 17.940,-

eur (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“).

4. Správca dane kontrolou účtovníctva, záznamov DPH a predložených dokladov zistil, že žalobca
si v zdaňovacom období marec 2018 uplatnil odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1
písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o DPH“) za nákup tovarov a služieb z faktúr č. 180001, dátum zdaniteľného plnenia 08.03.2018, základ
dane: XX XXX,XX eur, DPH (20 %): X XXX,XX eur, predmet dodania: sústružnícke práce, generálna

oprava meracieho prístroja, generálna oprava digitálneho tvrdomera; č. 180004, dátum zdaniteľného
plnenia 22.03.2018, základ dane: XX XXX,XX eur, DPH (20 %): X XXX,XX eur, predmet dodania: rôzny
tovar značky MAPRO a č. 180005, dátum zdaniteľného plnenia 29.03.2018, základ dane: XX XXX,XXeur, DPH (20 %): X XXX,XX eur, predmet dodania: tovar značky MAPRO, spojka hadice, dopravníkový
valček od spoločnosti Diago SK s.r.o. v likvidácii (ďalej aj „sporné faktúry“).

5. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie sporných faktúr a všetkých súvisiacich dokladov a príloh
preukazujúcich dodanie deklarovaných plnení (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102815375/2019 zo
dňa 09.12.2019). Žalobca dňa 20.01.2020 predložil správcovi dane časť daňových a účtovných dokladov
(Zápisnica o vykonaní úkonu č. 100218385/2020), nepredložil všetky požadované doklady a podklady.

6. Správca dane Výzvou č. 100972489/2020 zo dňa 02.06.2020 opakovane vyzval žalobcu na
predloženie dôkazov súvisiacich so spornými faktúrami od dodávateľa Diago SK s.r.o. v likvidácii, z
ktorých si odpočítal daň. Výzva na predloženie dôkazov bola doručená splnomocnenému zástupcovi
žalobcu dňa 19.06.2020, pričom v stanovenej lehote žalobca nepredložil požadované doklady a dôkazy.

7. Naústnompojednávanídňa15.07.2020predložilžalobcatechnickýnosičdát,ktorýobsahovalsúbory

MRP a skeny faktúr od dodávateľov, ktoré mu boli zaslané na jeho žiadosť. Preverením technického
zariadenia správca dane zistil, že neobsahuje požadované doklady a dôkazy. Vykonaným podaním
žalobca nepreukázal dodanie plnení deklarovaných spornými faktúrami v zmysle zápisnice o ústnom
pojednávaní č. 102815375/2019 a výzvy č. 100972489/2020.

8. Vo vzťahu k spoločnosti Diago SK s.r.o. v likvidácii (ďalej aj „dodávateľ“) správca dane zistil, že
registrácia pre DPH jej bola zrušená z úradnej moci ku dňu 29.02.2020; konateľom spoločnosti v čase
od 21.02.2018 do 19.12.2018 bol A. B. C., ktorý je od 01.10.2015 aj konateľom žalobcu a spoločníkom
od 16.07.2019. Po vstupe do likvidácie sa spoločníkom stala spoločnosť PANTAP, spol. s r.o., Starý
Most 336, 434 01 Most, Česká republika. Likvidátorom spoločnosti Diago SK s.r.o. v likvidácii sa stal

D. E., E. F. XXX/XX, XXX XX G. E. H., I. J., ktorý bol od roku 2010 zaangažovaný minimálne v 50
spoločnostiach v Českej republike a minimálne v 100 spoločnostiach v Slovenskej republike. Správca
dane predpokladal, že ide o osobu, ktorá bola účelovo využívaná na deklarovanie fiktívneho podnikania
v spoločnostiach. Dodávateľ so správcom dane od roku 2018 nespolupracoval, pri výkone daňovej
kontroly DPH za zdaňovacie obdobia 03-07/2018, 8/2018 bola daň určená podľa pomôcok, za rok 2018

dodávateľ nepodal účtovnú závierku, ani k dátumu vstupu spoločnosti do likvidácie. Podľa údajov za rok
2017 vykázal dodávateľ výnosy v celkovej sume XX eur, zisk v sume XX eur, celkovú hodnotu majetku
v sume XXXX eur (vo forme peniaze a účty v bankách), počet zamestnancov – nezistený.

9. Zistenie, že dodávateľ žalobcu bol nekontaktný, vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov

a odôvodňuje pochybnosť o ich pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených. V prípade, ak sa
subjekt správcovi vyhýba alebo svojim konaním znemožňuje správcovi dane vykonať úkon, je sám
nedôveryhodný a nemožno tak prijať za vierohodný dôkazný prostriedok znejúci na takýto subjekt.
Súčasne je takýto dôkazný prostriedok nepreukazný, pretože nemožno jeho pravosť a pravdivosť
údajov v ňom uvedených overiť v účtovníctve nekontaktného subjektu. Aj tieto okolnosti o podnikaní

dodávateľa nie sú v prospech dodávateľa a žalobcu, keďže štatutárnym orgánom oboch spoločností
bola v kontrolovanom zdaňovacom období tá istá fyzická osoba.

10. Správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami z daňovej kontroly v Zápisnici o ústnom pojednávaní
č. 101534385/2020 zo dňa 06.10.2020 a uložil mu povinnosť predložiť všetky dôkazy a doklady

vzťahujúce sa k deklarovaným plneniam. Dňa 06.10.2020 žalobca podaním č. 250291882/2020, vrátane
externého disku (HDD Verbatim) a podaním č. 250293604/2020 dňa 07.10.2020 - „ODOVZDANÁ
AGENDA DIAGO SF dňa 06.10.2020 a dňa 07.10.2020“, predložil časť dokladov k daňovej kontrole.
Preverením dokladov a predloženého zariadenia (HDD) správca dane zistil, že neobsahuje požadované
doklady a dôkazy.

11.Vpodanízodňa09.10.2020č.474108/2020žalobcapredložilokreminýchajspornéfaktúry,príjemku
č. P1802719 zo dňa 22.03.2018, dodací list č. 2018/00743, sklad Brezno a príjemku č. P1802727 zo dňa
29.03.2018, dodací list č. 2018/01087, sklad Brezno. Z predložených účtovných záznamov - Zoznam
pohybov na sklade za rok 2018, správca dane zistil, že príjemka č. P1802719 zo dňa 22.03.2018 a č.

P1802727 zo dňa 29.03.2018 nie sú evidované v zostave pohybov na sklade. Žalobca k deklarovaným
plneniam predložil faktúry, dodacie listy, a to aj k deklarovaným dodaniam služieb, názov dodávateľa
v identifikácii dodávateľa a na pečiatke (DIAGO SK s.r.o.) nezodpovedá jeho názvu uvedenému v
obchodom registri v deklarovanom čase (Diago SK s.r.o.), čo spochybňuje dôveryhodnosť predloženýchdokladov. V kontrolovanom období konateľom oboch spoločností – dodávateľa i žalobcu bol A. B.
C., ktorý ako jediný konateľ a spoločník dodávateľa si mal a mohol zabezpečiť dostatočné dôkazné
prostriedky k vzájomným obchodným transakciám.

12. Správca dane zistil, že príjemka č. P1802719 zo dňa 22.03.2018 nie je v evidencii záznamov
- Zoznam pohybov na sklade za rok 2018 uvedená. Preverením jednotlivých kariet tovaru správca
dane zistil príjem deklarovaných tovarov podľa spornej faktúry č. 180004, dátum zdaniteľného plnenia
22.03.2018. Príjem daného tovaru je však deklarovaný príjemkou č. P1800982 zo dňa 22.03.2018,

ktorá je v Záznamoch skladu 2018 aj zaevidovaná. Deklarované presuny tovarov medzi skladmi
(sklad Brezno, prevádzkový sklad) daňový subjekt nepreukázal doplňujúcou skladovou evidenciou,
prípadne identifikáciou druhom pohybu v predloženej skladovej evidencii. Príjemka č. P1802727 zo dňa
29.03.2018 nie je uvedená v evidencii záznamov - Zoznam pohybov na sklade za rok 2018. Preverením
jednotlivých kariet tovaru správca dane zistil príjem deklarovaných tovarov podľa spornej faktúry č.
180005,dátumzdaniteľnéhoplnenia29.03.2018.Príjemdanéhotovarujevšakdeklarovanýpríjemkouč.

P1800983 zo dňa 29.03.2018, ktorá je v Záznamoch skladu 2018 aj zaevidovaná. Deklarované presuny
tovarov medzi skladmi (sklad Brezno, prevádzkový sklad) daňový subjekt nepreukázal doplňujúcou
skladovou evidenciou, prípadne identifikáciou druhu pohybu v predloženej skladovej evidencii. Prehľad
skladu 1 za rok 2018 nepreukazuje deklarovaný pohyb tovaru (príjem a výdaj), ide o súpis faktúr s
priradením príjemiek vyhotovených v mesiaci júl 2018 iba od dodávateľa Diago SK s.r.o. v likvidácii a

číselnou hodnotou deklarovaných celkových plnení (počet položiek 10).

13. Podľa predloženej skladovej evidencie v elektronickej podobe bola časť deklarovaného nakúpeného
tovarudňa29.03.2018oddodávateľaDiagoSKs.r.o.bolapredanáspäťdňa13.12.2018vcene4,30eur/
kus (nákup v cene 2,20 eur/kus). Deklarovaný predaj tovaru s daným označením tovaru (spojka hadice

samica 6G6FBSPORX 150 ks) nie je predmetom žiadnej fakturácie v zdaňovacom období 12/2018 pre
odberateľa Diago SK s.r.o. v likvidácii. Žalobca v období 12/2018 deklaroval pre odberateľa Diago SK
s.r.o. v likvidácii iba také dodania, ktoré označil ako dodania s prenosom daňovej povinnosti na príjemcu
plnenia (§ 69 ods. 12 zákona o DPH). Vzhľadom na uvedené zistenia správca dane dospel k záveru
o nedôveryhodnosti predložených dôkazov o nákupe, skladovaní a predaji deklarovaného tovaru.

14. Rovnako výdaj tovaru nezodpovedá pohybom skladu, a pohyb skladu 1 nezobrazuje všetky
pohyby, správca dane preto považoval predložené doklady za nedôveryhodné. Predložené doklady
nepreukazujú a neidentifikujú, akým spôsobom, kým, kde a ani v akom rozsahu boli služby generálnej
opravy - technické zhodnotenie poskytnuté; daňový subjekt nepredložil podrobný rozpis výkonov

s použitým materiálom, certifikáty použitých materiálov, doklady o pôvode, časový prehľad prác,
technické správy k majetku, revízne správy, technické skúšky, odsúhlasenie prác, reklamačný protokol,
odsúhlasenie ceny a pod., prípadne iné dôkazy o preukázaní deklarovaných plnení deklarovaným
dodávateľom. Deklarované plnenia na sústružnícke práce podľa faktúry č. 180001 zo dňa 08.03.2018
neboli preukázané žiadnou podkladovou dokumentáciou, rámcová zmluva bez konkrétneho obsahu,

predložená až po termíne na vyjadrenie sa k protokolu, nepojednáva o konkrétnych objemoch prác,
odkazuje na ústne objednávky. Daňový subjekt taktiež nepredložil doplňujúce doklady vzťahujúce sa
k deklarovaným nákupom ako certifikáty, objednávky, doklad pôvodu, technické správy, záručný list a
pod. na preukázanie reálnosti deklarovaného nákupu tovaru, napriek tomu, že správca dane ho na
ich predloženie opakovane vyzýval. Taktiež nepreukázal účel a použitie deklarovaného nákupu na ním

uskutočnené zdaniteľné plnenia.

15. V kontrolovanom období konateľom oboch spoločností – dodávateľa i žalobcu, bol A. C., a preto si
žalobca mal zabezpečiť dostatočné dôkazné prostriedky k vzájomným obchodným transakciám, keďže
išlo o spriaznené osoby. Konateľ žalobcu neposkytol žiadne konkrétne vyjadrenia a podrobnosti k

deklarovaným dodaniam od dodávateľa, ktorý je nekontaktný, dlhodobo nespolupracuje so správcom
dane a neplní si svoje povinnosti voči nemu, čím je dôveryhodnosť obchodného partnera ako aj ním
deklarovanej ekonomickej činnosti spochybnená.

16. Na základe uvedených skutočností správca dane prijal záver, že daňový subjekt ako platiteľ dane

nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa §
49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, na základe čoho mu nepriznal právo na
odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie marec 2018 zo sporných faktúr v celkovej sume XX XXX,XX
eur.II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

17. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101610604/2022 zo dňa 30.05.2022 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, keď sa stotožnil so záverom,
že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane podľa §
49 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov, t. j. nepreukázal, že mu bol reálne dodaný akýkoľvek tovar alebo služba, ktorá je predmetom
dane z pridanej hodnoty, nepreukázal, že má reálne v držbe faktúry vystavené podľa § 71 zákona o DPH,
nepreukázal existenciu priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe
a konkrétnym a reálnym plnením na výstupe (u ktorého by vzniklo oprávnenie na odpočítanie dane),
a preto žalobcom uplatňovaný nárok na odpočet DPH nie je oprávnený.

18. Žalobca vôbec neozrejmil priebeh deklarovaných zdaniteľných obchodov, ani pôvod tovaru.
Predložené doklady nepreukazujú a neidentifikujú, akým spôsobom boli fakturované služby poskytnuté,
kým a kde boli vykonané, v akom rozsahu boli vykonané generálne opravy na majetku (podrobný rozpis
výkonov s použitým materiálom, certifikáty použitých materiálov, doklady o pôvode, časový prehľad prác,
technické správy k majetku, revízne správy, technické skúšky, odsúhlasenie prác, reklamačný protokol,

odsúhlasenie ceny a pod.), prípadne iné dôkazy o preukázaní fakturovaných plnení deklarovaným
dodávateľom. Žalobca nepredložil doplňujúce doklady vzťahujúce sa k deklarovaným nákupom ako
certifikáty, objednávky, doklad pôvodu, technické správy, záručný list a pod. na preukázanie reálnosti
deklarovaného nákupu tovaru. Rovnako žalobca nepreukázal ani účel a použitie deklarovaného nákupu
nanímuskutočnenézdaniteľnéplnenia.Preverenímpredloženejskladovejevidenciebolizistenéznačné

rozpory a nezrovnalosti.

19. Vzhľadom na nedostatočné vyjadrenia daňového subjektu k priebehu deklarovaných zdaniteľných
obchodov, nekompletné doklady, zistené nezrovnalosti a prepojenosť deklarovaného dodávateľa s
kontrolovaným daňovým subjektom v osobe konateľa, boli predložené doklady vyhodnotené ako

nevierohodné a bez pochybnosti nepreukazujúce uskutočnenie zdaniteľných obchodov v zmysle
sporných faktúr.

20. V okamihu, kedy správca dane spochybnil dôveryhodnosť predložených dokladov, bolo povinnosťou
žalobcu preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaroval. Takýto spôsob vedenia

dokazovania vyplýva z toho, že na strane žalobcu nastúpila procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť
spochybnenej transakcie, pretože bol zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti,
ktoré povinne uvádzal v daňovom priznaní (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku).

21. V zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 v nadväznosti na § 31 ods. 3 a § 32 zákona č. 431/2002 Z. z.

o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o účtovníctve“), bol žalobca povinný viesť
účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných
záznamov a tiež bol povinný zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť
účtovných záznamov. Za preukázateľný účtovný záznam sa považuje iba účtovný záznam, ktorého
obsah priamo dokazuje skutočnosť alebo ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných

preukázateľných účtovných záznamov. Doklady a vyjadrenia predložené žalobcom uvedené zákonné
kritéria nespĺňajú, a preto boli vzniknuté pochybnosti správcu dane opodstatnené.

22. Vo veci navrhnutého dôkazu - výpovede p. K. C. zo súdneho pojednávania o náhrade škody,
bolo povinnosťou žalobcu predložiť všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii, resp. dostatočne identifikovať

dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Žalovanému nebolo zrejmé, v akom konaní bola predmetná
výpoveď uskutočnená a ani či sa táto výpoveď týkala preverovaných zdaniteľných obchodov. K návrhu
na vypočutie účtovníka žalobcu, žalovaný uviedol, že predmetný návrh nebol učinený v priebehu
daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania, pričom ani v podanom odvolaní táto osoba nebola riadne
identifikovaná, nebol zdôvodnený účel jeho vypočutia, keďže nie je zrejmé, či sa uvedená osoba

zúčastnila sporných preverovaných obchodov a či jej vypočutie by bolo spôsobilé preukázať reálne
uskutočnenie fakturovaných obchodov. Skutočným zámerom žalobcu nebolo obstaranie dôkazov, ktoré
by preukazovali pravdivosť jeho tvrdení, ale len spochybnenie dostatočnosti dokazovania vykonaného
správcom dane.23. K judikatúre týkajúcej sa existencie vedomosti daňového subjektu o podvodnom alebo
zneužívajúcom konaní žalovaný zdôraznil, že žalobca bol priamym účastníkom deklarovaných

zdaniteľných obchodov, mal jednoznačne vedomosť o plneniach, ktoré prijal, ako aj o tom, akým
spôsobom a kým boli skutočne dodané. V prípade skutočností, ktoré sa povinne uvádzajú na faktúre
v zmysle § 74 zákona o DPH, neexistuje žiadna reálna možnosť, že by vystaviteľ faktúry (deklarovaný
dodávateľ) ako aj príjemca faktúry (žalobca) nevedeli, či nejaký údaj uvedený na faktúre nezodpovedá
realite.

24. Pochybné konanie žalobcu pri výkone podnikateľskej činnosti potvrdzuje aj Uznesenie ČVS:
KRP-37/1-VYS-BB-2019 zo dňa 04.01.2021 Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici,
odbor kriminálnej polície, v ktorom je podrobne odôvodnené podozrenie z podvodného konania
daňového subjektu vo vzťahu k fiktívnym deklarovaným zdaniteľným obchodom so spoločnosťou K-
DHA, s.r.o. v období rokov 2015 - 2017. V predmetnom uznesení sa zároveň vo vzťahu k vzniknutému

požiaru a zničeniu účtovníctva daňového subjektu uvádza, že z vyjadrenia HaZZ Brezno č. p.
ORHZ.BR2-399-005/2018 zo dňa 17.12.2018 vyplýva, že dňa 24.11.2018 vypukol v kotolni daňového
subjektu požiar. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že pred uvedeným požiarom bolo na pokyn jediného
konateľa daňového subjektu A. B. C. do priestorov vedľa kotolne uložené účtovníctvo daňového subjektu
za uplynulé obdobie, ktoré podľa vyjadrenia konateľa pri požiari zhorelo. Pred požiarom nebolo obvyklé,

aby sa účtovníctvo ukladalo do blízkosti pecí. K požiaru došlo v čase, kedy prípad podozrenia zo zločinu
skrátenia dane a poistného preverovalo OKP KR PZ Banská Bystrica. Z uvedeného dôvodu sa požiar
javí nie ako nešťastná náhoda, ktorá mala vzniknúť z doposiaľ riadne neobjasnených príčin, ale ako
obštrukcia zo strany v tom čase podozrivého A. B. C., v snahe sťažiť objasnenie vyšetrovaného skutku
formou likvidácie účtovníctva. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že p. C., hoci bol vrátnikom informovaný

o skrate elektrickej pece, nevykonal žiadne kroky vo vzťahu k tomu, aby prípadnému požiaru predišiel.
Naviac bolo preukázané, že v kontrolovanom období konateľom oboch spoločností – dodávateľa i
kontrolovaného daňového subjektu bol A. B. C., a preto je dobromyseľnosť daňového subjektu úplne
vylúčená.

25. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH , ktorým sa
transponovala smernica č. 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. V prípade ich nesplnenia nie je možné postupovať
v zmysle zásady „in dubio mitius“, keďže by sa ad absurdum takýmto postupom legalizovalo nezákonné
konanie žalobcu a aj v prípade nesplnenia hmotnoprávnych podmienok by museli daňové orgány

priznávať uplatnené odpočítanie dane, čo je v rozpore s cieľom, systémom a princípmi fungovania dane
z pridanej hodnoty.

26. Žalobca elektronické záznamy spoločnosti za rok 2018 (USB) predložil pri začatí daňovej kontroly
dňa 26.09.2018, ktoré správca dane spracoval pomocou softvéru IDEA. Elektronické dáta predložené

dňa 15.07.2020 (USB) a 06.10.2020 (externý disk HDD Verbatim), ktoré obsahovali súbory MRP, neboli
pre správcu dane použiteľné bez softvéru MRP. S touto skutočnosťou bol daňový subjekt oboznámený
už v procese daňovej kontroly. Bolo preto na daňovom subjekte, aby ich správcovi dane predložil v
čitateľnej forme, či už v listinnej alebo elektronickej.

27. K použitiu kontrolných výkazov v procese dokazovania žalovaný uviedol, že ako dôkaz využil i
kontrolné výkazy spoločností vystupujúcich v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ktoré získal v rámci
výkonu daňovej kontroly ako aj pri výkone svojej činnosti pri správe daní. Kontrolné výkazy však majú len
deklaratórnu funkciu, pričom má prednosť skutočný stav pred formálnym, pričom výsledky dokazovania
spochybnili dodanie tovarov tak, ako deklarujú listinné doklady. Žalobcovi boli tieto pochybnosti známe,

preto bolo na ňom, aby predložil také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti
preukázali, že obchody prebehli tak, ako to deklaruje, čo však neurobil. Z tohto dôvodu boli kontrolné
výkazy použiteľné ako podporný dôkaz a vyhodnotené v kontexte s ostatnými zistenými skutočnosťami.

28. Námietka žalobcu, že správca dane nevypočul A. B. C., nezodpovedá realite, keď A. C. bol

vypočutý dňa 22.04.2021, bol mu poskytnutý priestor na podanie vyjadrení a vysvetlení v súvislosti
s preverovanými zdaniteľnými plneniami týkajúcimi sa činnosti daňového subjektu ako aj spoločnosti
Diago SK s.r.o. v likvidácii, deklarovaného dodávateľa a odberateľa daňového subjektu v zdaňovacích
obdobiach marec – jún 2018, august 2018 - december 2018.29. Žalovaný k správe nezávislého audítora poukázal, že v nej bolo uvedené, že zo strany overovaného
subjektu boli predložené všetky vyžiadané doklady; zvolená bola metóda námatkového overenia, pričom

bola overená prevažná časť dokladov, tieto však neboli riadne identifikované. Predmetom preverenia
audítora boli účtovné doklady a iné písomnosti, t.j. len formálna stránka deklarovaných zdaniteľných
obchodov, a nie ich materiálny podklad a reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Z obsahu tejto
správy jednoznačne vyplýva, že audítor pri jej zhotovení uplatnil prezumpciu správnosti tvrdení a
dokumentov predložených daňovým subjektom, ich pravdivosť a správnosť však nevie potvrdiť.

30. K argumentom týkajúcim sa transferového ocenenia žalovaný s poukazom na obsah predloženej
dokumentácie zdôraznil, že táto vychádza z tvrdení, dokumentov, faktov a predpokladov, ktoré v nej boli
popísané, alebo sa na ne odvolávala, a tiež na predpoklade, že takéto informácie sú presné, pravdivé
a spoľahlivé. V prípade, že akékoľvek z tvrdení, faktov alebo predpokladov bolo nesprávne, mohol
byť celkovo alebo čiastočne nepriaznivo ovplyvnený jeden alebo viacero záverov obsiahnutých v tejto

správe. Vychádzala len z prezumpcie správnosti tvrdení a dokladov predložených žalobcom za účelom
jej vypracovania, avšak samotná dokumentácia nepotvrdzuje, že zdaniteľné obchody deklarované
spornýmifaktúramisauskutočnilitak,akototvrdilžalobca.Vkontextesďalšímizistenýmiskutočnosťami
je predmetná dokumentácia nepreukazná.

31. Pokiaľ žalobca uviedol, že jeho obchodní partneri neboli uvedení v zoznamoch dlžníkov žalovaný
zdôraznil, že takéto zoznamy pomáhajú podnikateľským subjektom znížiť riziko, že sa pri výkone
svojej podnikateľskej činnosti stanú článkom reťazca dodávok tovaru alebo služieb poznačených
podvodom. Neuvedenie obchodných partnerov daňového subjektu v týchto zoznamoch automaticky
nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako to deklaruje daňový subjekt a

že sú splnené zákonom stanovené podmienky na uplatnenie odpočítania dane. Vykonanou daňovou
kontrolou správcom dane boli zistené porušenia § 49 – 51 zákona o DPH, ktoré odôvodnene spochybnili
oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane daňovým subjektom, ktoré neboli vyvrátené ani skutočnosťou,
že obchodní partneri daňového subjektu v danom čase nefigurovali vo verejne dostupných zoznamoch
dlžníkov.

III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrení žalovaného

32. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.06.2022 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia

žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie
z dôvodov jeho nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keď mal za to, že rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia a zároveň postupom správcu dane ako aj žalovaného došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej.

33. Žalobca namietal, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom odmietol vykonať

žalobcom navrhnuté dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a neprihliadol na
všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Správca dane k overeniu uskutočnenia obchodov
neodstránil nezrovnalosti, ale bez ďalšieho skúmania ich použil v neprospech žalobcu. Ku kontrole
bolo žalobcom podané vysvetlenie k priebehu obchodov, daňové priznanie, faktúry, kontrolný výkaz,
navrhnutí svedkovia.

34. Z napadnutého rozhodnutia žalobcovi nebolo zrejmé, z akého dôvodu správca dane nevyhodnotil
predložené a získané dôkazy vo vzájomných súvislostiach. Žalobca zdôraznil, že správca dane až
v rozhodnutí uviedol, že predložený nosič dát, ktorý obsahoval súbory MRP, ktoré sa nedali správcovi
dane otvoriť alebo prezrieť, nebolo možné použiť ako dôkaz vo vyrubovacom konaní, avšak v priebehu

dokazovania nebol žalobca v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzvaný na odstránenie
nedostatkov a zrejmých rozporov, najmä ak správca dane disponoval externým diskom HDD, na ktorom
sa nachádzalo úplné účtovníctvo žalobcu za obdobie od 2014 do 2019 a úplné skladové hospodárstvo.
Z uvedených technických nosičov mal správca dane preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení,ak chcel vykonať tak rozsiahlu daňovú kontrolu zameranú na prepojenie skladového hospodárstva na
výrobu, dodávateľov a odberateľov, mal na vyhodnotenie technických dát použiť softvér IDEA. Žalovaný
neprihliadal na predložené technické zariadenia, ktoré obsahujú úplné účtovné doklady a skladové

hospodárstvo žalobcu, cenu dodaných tovarov a služieb zrejmú z účtovných dokladov, výpis z účtu
v banke, kontrolný výkaz, výpovede svedkov, účtovnú závierku, daňové priznanie, a teda neboli dôkazy
vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti. Tvrdenia správcu dane nemožno považovať za preukázané, ale
za účelové v snahe obhájiť vlastné subjektívne pocity.

35. Žalobca ďalej namietal, že jeho návrh – vyhodnotiť kontrolný výkaz dodávateľa v komparácii
s kontrolným výkazom žalobcu, vyhodnotiť účtovné závierky, zmluvy k obchodnej transakcii, technické
nosiče dát, platby za dodaný tovar a služby, síce správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol,
avšak konkrétne vysvetlenia k jednotlivým nezrovnalostiam už predmetom rozhodnutia neboli, správca
daneneuviedol,prečosastýmitodôkazminevysporiadalvsúlades§24a§45ods.1písm.c)Daňového
poriadku.

36. V ďalšom obsahu žaloby žalobca namietal nevykonanie výsluchu bývalého konateľa spoločnosti
DIAGO SK s.r.o., aj keď bol navrhnutý vo vyjadrení k Protokolu, ako aj nevypočutie osôb, ktoré službu
realizovali, aj keď boli správcovi dane navrhnutí pred vydaním Protokolu. Žalobcovi nebolo zrejmé, ako
a kedy správca dane získal kontrolné výkazy jeho dodávateľov žalobcu, pričom ani s touto námietkou

sa žalovaný nevysporiadal. Správca dane bez náležitého odôvodnenia a nevykonania navrhnutých
dôkazov porušil práva žalobcu, keďže mu neumožnil realizovať jeho procesné, zákonom a ústavou
garantované práva na spravodlivý proces. Žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie a neprihliadal
na všetky skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania potrebné pre zistenie skutkového stavu
veci. Pokiaľ žalovaný neprihliadal na vyššie uvedený dôkaz (žalobcom bližšie nešpecifikovaný, pozn.

súdu), konal v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Úvahy správcu dane k preverovaným plneniam
považoval žalobca za rozporné s vykonaným dokazovaním, ako aj predloženými dokladmi, postavené
na domnienkach.

37. Žalobca namietal, že žalovaný sa ani nezaoberal momentom nadobudnutia vlastníckeho práva

k predmetu obchodu, teda momentom dodania plnenia, rovnako neuviedol príčinnú súvislosť medzi
konaním žalobcu a porušením právnych predpisov, na ktoré poukazoval. Správca dane získal množstvo
dôkazov ako sa obchod uskutočnil, mal za preukázaný pôvod dodaného tovaru a služby žalobcovi
(technický nosič dát, skladová evidencia, podrobný položkový rozpis účtovných záznamov). Správca
dane nevyhodnotil dôkazy v prospech žalobcu, ktoré boli urobené priamo obchodnými partnermi

a osobami oprávnenými za nich konať, ktoré si splnili svoje povinnosti pri vedení účtovných dokladov
a plnení povinností z týchto dokladov. V tomto smere správca dane nedostatočne zistil skutkový stav
veci, hoc to žalobca pred vydaním Protokolu ako aj prvostupňového rozhodnutia namietal, správca
dane sa nevysporiadal ani k rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ (ďalej len „SDEÚ“) C-69/17, C-159/17,
C-329/18.

38. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že pochybnosti správcu dane vznikli z dôvodu
nezrovnalostí v dodávateľskom reťazci, pričom v snahe vyhnúť sa „podvodnému konaniu“, správca dane
hľadal dôvod pre konštatovanie, že žalobca porušil zákonné podmienky, od žalobcu bolo požadované
splnenie formálnych požiadaviek vyplývajúcich z účtovníctva, ktoré žalobca opomenul viesť alebo

podľa správcu dane nespĺňali všetky náležitosti, avšak tieto formálne požiadavky nie sú zákonnou
podmienkou uplatnenia práva na odpočet DPH, najmä nesplnenie formálnych požiadaviek nemá za
následok nemožnosť predložiť jednoznačný dôkaz o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené,
pretožesprávcadanenespochybnilreálnuexistenciuplnenia.Svedok(žalobcabližšiesvedkaneoznačil,
pozn. súdu) potvrdil vystavenie dodávateľských faktúr, ktoré mu boli správcom dane predložené na

nahliadnutie, s týmto dôkazom sa správca dane nevysporiadal a nepreukázal, na ktoré doklady sa
vzťahuje pochybnosť o vzniku práva na odpočet dane.

39. Žalobca považoval závery správcu dane o nedôveryhodnosti faktúry (žalobca faktúru bližšie
nešpecifikoval, pozn. súdu) za domnienky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Sžf 1/2011, z ktorého je zrejmé, že nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne
vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, tieto skutočnosti nemôžu tvoriť
dôkazné bremeno daňového subjektu, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia,
faktúrou s prílohami a podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov odurčitéhododávateľa,vyčerpalvlastnédôkaznébremenoanapreukázanieopakuvdôsledkuskutočností,
ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca
dane. Žalobca preložil dostatočné množstvo listinných dôkazov, ktoré boli potvrdené aj výpoveďou

konateľa žalobcu, ako aj výpoveďou svedkov (bližšie nešpecifikovaných, pozn. súdu).

40. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie vyhodnotením predložených dokladov vo vzájomnej súvislosti,
nakoľko nimi správca dane disponoval, dôkazy získal aj z predloženého HDD, tieto však neboli
vyhodnotené úplne, vysporiadaním sa s kontrolnými výkazmi žalobcu a jeho obchodných partnerov,

platbami za predmetné plnenia a dokladmi k nim, momentom prechodu vlastníckeho práva k predmetu
plnenia, s predloženými zmluvami, špecifikáciou dodaných plnení, vypočutím svedka – účtovníka
spoločnosti (žalobca bližšie svedka neoznačil, pozn. súdu) k otázkam vedenia účtovných záznamov
spoločnosti.Žalovanývnapadnutomrozhodnutínedostatočneodôvodnil,zakýchdôvodovsprávcadane
neprihliadal na výsledky dokazovania a prečo bol tento postup považovaný za správny.

41. Záujmu právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá
taký stav, ktorý by správnemu orgánu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia
nad rámec zákona. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene
očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, budú
ich správne vykladať a aplikovať. Ak správca dane odmietol vykonať navrhované dôkazy, poprel právo

žalobcunaspravodlivýproces.Pokiaľtietodôkazysprávcadanenepovažovalzanevyhnutné,bolonutné
zamietnutienávrhovnavykonaniedôkazovnáležiteodôvodniť,odôvodneniežalovanéhospoukazomna
dôležitosť navrhovaného dôkazu (žalobca navrhovaný nevykonaný dôkaz bližšie nešpecifikoval, pozn.
súdu) tak žalobca považoval za nepostačujúce. Správca dane nie je oprávnený neprihliadať na dôkazy
preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení. Návrhmi na doplnenie dokazovania sa správca dane

odmietol zaoberať, rovnako žalovaný neuviedol úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu týchto návrhov.

42. Žalobca zdôraznil, že po formálnej aj materiálnej stránke preukázal splnenie zákonných podmienok
pre odpočítanie dane, žalovaný však na skutočnosti v prospech žalobcu neprihliadal, zistenia
z vykonaného dokazovania použil v neprospech žalobcu. Žalovaný zároveň nevykonal všetky kroky

potrebné na čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil.

43. Žalované rozhodnutie nedáva otázky, akým spôsobom mal žalobca porušiť zákon, neobjasňuje
príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a porušením príslušných ustanovení zákona, ani to, ktorý zo
subjektov obchodného reťazca porušil princíp neutrality DPH. Rovnako sa žalovaný nevysporiadal ani

so zaťažením žalobcu dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplývalo.

44. Žalobca poukázal na rozhodnutie SDEÚ C-610/09 vo veci Vikingo, v zmysle ktorého pokiaľ je
preukázané, že vo veci došlo k dodaniu tovaru, nemožno mať za to, že skutočnosť, že sa reťazec plnenia
spojený s týmito dodaniami z ekonomického hľadiska nejaví ako zmysluplný či náležite opodstatnený

a rovnako nemožno mať za to, že okolnosť, že niektorý z účastníkov tohto reťazca nesplnil svoje
daňové povinnosti, sú samé osebe znakom daňového úniku. smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom
systéme DPH (ďalej len „Smernica“) v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality
musí byť vykladaná tak, že bráni vnútroštátnym orgánom, aby daňovému subjektu odopreli nárok na
odpočet DPH odvedenej na základe dodania tovaru s odôvodnením, že faktúry týkajúce sa tohto nákupu

nemožno považovať za vierohodné z dôvodu, že: vystaviteľ týchto faktúr nemohol kvôli nedostatku
potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať predmetný tovar a tento bol v skutočnosti
dodaný inou osobou, neboli dodržané vnútroštátne predpisy v oblasti účtovníctva, dodávateľský reťazec
v rámci predmetných obchodov nebol ekonomicky opodstatnený a u niektorých predchádzajúcich
plnení, ktoré boli súčasťou tohto reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Uvedený rozsudok bol na situáciu

žalobcu plne aplikovateľný, keďže správca dane a žalovaný spochybnili dodanie služby uvedeným
dodávateľom pre nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov, na základe domnienok
spochybnili vierohodnosť dokladov a rozhodnutie založili na tvrdených nezrovnalostiach v obchodných
vzťahoch, ktoré však v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žalobca vysvetlil a odstránil.
Ak kontrolovaný daňový subjekt v rozsahu zákonných podmienok preukázal nárok na odpočet dane,

nastáva prenos daňového bremena na správcu dane a vtedy nestačí pochybnosti konštatovať, ale tieto
musí pri prenose dôkazného bremena správca dane aj preukázať, čo sa nestalo.45. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie SDEÚ C - 446/15, z ktorého vyplýva, že ustanovenia
Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna prax, podľa ktorej daňové orgány
zamietnu platiteľovi dane právo na odpočet splatnej alebo odvedenej DPH za služby, ktoré mu boli

poskytnuté z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto služieb nemožno považovať za vierohodné, pretože
vystaviteľ týchto služieb nemohol byť skutočným poskytovateľom služieb, iba ak by sa vzhľadom na
objektívne dôkazy a bez toho, aby sa od platiteľa dane vyžadovalo overovanie, ktoré mu neprislúcha,
preukázalo, že tento platiteľ dane vedel alebo mal vedieť, že poskytnutie uvedených služieb súvisí
s podvodom v oblasti DPH, čo musí preskúmať vnútroštátny súd. Rovnako z rozsudku SDEÚ C-277/14

vyplýva, že ustanovenia šiestej smernice rady 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém DPH: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej
adoplnenejsmernicouRady2002/38/ES,samajúvykladaťvtomzmysle,žebrániavnútroštátnejprávnej
úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet DPH splatnej alebo
zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné
z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt a že je nemožné

určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti
bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že
tátozdaniteľnáosobavedelaalebomalavedieť,žeuvedenédodaniebolosúčasťoupodvodunaDPH,čo
prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Na uvedené závery reflektuje v rozhodovacia činnosť slovenských
súdov, osobitne žalobca dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/80/2009

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/5/2020. V tejto súvislosti sa domáhal aplikácie
uvedenej judikatúry aj na jeho prípad, s tým, že v čase realizácie obchodných transakcií konal v dobrej
viere a žalovaný nepreukázal opak.

46. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.07.2022 navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú

zamietnuť, s tým, že žalobné námietky sú v rozpore so zisteným skutkovým i právnym stavom.
Správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných spornými faktúrami,
avšak žalobca ich priebeh a vykonanie neobjasnil dostatočne a vierohodne. Žalobcom predložené
doklady nepreukazujú a neidentifikujú, akým spôsobom boli fakturované služby poskytnuté, kým a
kde boli vykonané, v akom rozsahu boli vykonané generálne opravy na majetku, žalobca nepredložil

relevantné podklady preukazujúce poskytnutie služieb (podrobný rozpis výkonov s použitým materiálom,
certifikáty použitých materiálov, doklady o pôvode, časový prehľad prác, technické správy k majetku,
revízne správy, technické skúšky, odsúhlasenie prác, reklamačný protokol, odsúhlasenie ceny a pod.),
prípadne iné dôkazy o preukázaní fakturovaných plnení deklarovaným dodávateľom.

47. Deklarované sústružnícke práce mali byť podľa vyjadrenia žalobcu technickým zhodnotením
majetku, ktoré nebolo preukázané ani priradené k žiadnemu majetku spoločnosti. Žalobca nepredložil
doplňujúce doklady vzťahujúce sa k deklarovaným nákupom ako certifikáty, objednávky, doklad pôvodu,
technické správy, záručný list a pod. na preukázanie reálnosti deklarovaného nákupu tovaru, rovnako
nepreukázal účel a použitie deklarovaného nákupu na ním uskutočnené zdaniteľné plnenia.

48. Žalovaný zdôraznil, že preverením jednotlivých kariet podľa záznamov skladu bolo zistené, že údaje
v predložených kartách tovarov nie sú v súlade s ostatnými predloženými dokladmi, z ktorého dôvodu
nebolo možné považovať predložené doklady za dôveryhodné. V kontrolovanom období konateľom
oboch spoločností – Diago SK s.r.o. v likvidácii i žalobcu bol A. B. C., a teda bolo v možnostiach

žalobcuzabezpečiťsidostatočnédôkaznéprostriedkykvzájomnýmobchodnýmtransakciám,keďžeišlo
o spriaznené osoby a žalobca zároveň disponoval všetkými informáciami týkajúcimi sa deklarovaných
zdaniteľných obchodov, ako zo strany odberateľa, tak i dodávateľa.

49. K rozloženiu dôkazného bremena žalovaný zdôraznil, že dôkazné bremeno zaťažuje primárne

žalobcu. Vychádzajúc zo znenia § 49 ods. 1, 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH Najvyšší
súd SR judikoval, že iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti
nie je nárok na odpočítanie dane preukázaný. Daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo
formálnomdoklade,alevexistenciizdaniteľnéhoplnenia,pretožezákonoDPHnestojíibanaformálnom,
ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia, a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba

formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia.
Z uvedeného dôvodu nemôže byť samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a
bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom
rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením (rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/10/2012).50. Žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09-17, v zmysle ktorého
„..daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje

tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré
je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady
podľa zákona o účtovníctve. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda
aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci

aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov
predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú
povinnosť,avtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredložením,alebonavrhnutímďalších
dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.“ Judikatúra zaoberajúca
sa dôkazným bremenom v daňovom konaní sa v posledných rokoch ustálila vo vyššie uvedených
intenciách, teda, že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na

základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a
vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Najvyšší súd SR zdôraznil zásadu primeranej
odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu pri výkone svojej funkcie, s ktorou sa neodmysliteľne spája
aj povinnosť vykonávať podnikanie so zabezpečením všetkých dostupných informácií o obchodných
záväzkových vzťahoch nielen v čase realizácie zdaniteľného obchodu, ale aj v čase ich preverovania

správcom dane (napr. rozsudky sp. zn. 1Sžfk/47/2018, bod 55 a sp. zn. 8 Sžfk/11/2020, bod 85, 86).

51. Uvedené potvrdzuje aj stanovisko SDEÚ, v zmysle ktorého právo na odpočet DPH možno odoprieť
vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o
tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (SC Paper Consult SRL, C-101/16; Ferimet SL C-281/20,

Senatex GmbH C-518/14, Kemwater ProChemie s.r.o. C-154/2020), pričom v danom prípade bola
hodnovernosť žalobcom predložených dokladov dôvodne spochybnená, a preto bolo opäť na žalobcovi,
aby preukázal ich pravdivosť a oprávnenosť uplatneného odpočítania od dane zo sporných faktúr.
Žalobca svoje zákonné dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal skutočnosti, na ktorých sa sám
podieľal a ktorých preukazovanie bolo jeho povinnosťou v zmysle Daňového poriadku i judikatúry.

52. Žalovaný v ďalšom obsahu vyjadrenia poukázal na uznesenie ČVS: KRP-37/1-VYS-BB-2019 zo
dňa 04.01.2021 Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície,
v ktorom bolo podrobne odôvodnené podozrenie z podvodného konania žalobcu vo vzťahu k fiktívnym
deklarovaným zdaniteľným obchodom so spoločnosťou K-DHA, s.r.o. a okolnostiam vzniku požiaru

a zničenia účtovníctva žalobcu.

53. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa technických nosičov dát žalovaný uviedol, že žalobca
elektronické záznamy spoločnosti za rok 2018 (USB) predložil pri začatí daňovej kontroly dňa
26.09.2018, tieto prvostupňový orgán spracoval pomocou softvéru IDEA. Elektronické dáta predložené

dňa 15.07.2020 (USB) a 06.10.2020 (externý disk HDD Verbatim), ktoré obsahovali súbory MRP neboli
pre prvostupňový orgán použiteľné bez softvéru MRP, s ktorou skutočnosťou bol žalobca oboznámený
už v procese daňovej kontroly. Bolo na žalobcovi, aby ich prvostupňovému orgánu predložil v čitateľnej
forme, či už v listinnej alebo elektronickej.

54. Žalovaný vo vzťahu k argumentom žalobcu vo veci použitia kontrolných výkazov v procese
dokazovania s poukazom na § 24 ods. 4 Daňového poriadku uviedol, že správca dane ako dôkaz
využil i kontrolné výkazy spoločností vystupujúcich v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ktoré
získal v rámci výkonu daňovej kontroly, ako aj pri výkone svojej činnosti pri správe daní. Kontrolné
výkazy majú deklaratórnu funkciu, pričom prednosť má skutočný stav pred formálnym. Výsledky

dokazovania spochybnili dodanie služieb a tovarov tak, ako deklarovali listinné doklady, žalobcovi boli
tieto pochybnosti známe, preto bolo na ňom, aby predložil také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim
akékoľvek pochybnosti preukázali, že obchody prebehli tak, ako deklaroval. Žalobca takéto dôkazy
nepredložil, a preto boli kontrolné výkazy použiteľné ako podporný dôkaz a vyhodnotené v kontexte s
ostatnými zistenými skutočnosťami.

55. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nevypočul A. B. C., žalovaný poukázal, že A. B. C. bol
vypočutý dňa 22.04.2021 a bol mu poskytnutý priestor na podanie vyjadrení a vysvetlení v súvislosti
s preverovanými zdaniteľnými plneniami týkajúcimi sa činnosti žalobcu, ako aj spoločnosti Diago SKs.r.o. v likvidácii, deklarovaného dodávateľa a odberateľa žalobcu v zdaňovacích obdobiach marec –
jún 2018, august 2018 - december 2018.

56. V zmysle judikatúry SDEÚ pre potreby systému DPH pojem „nadobudnutie práva nakladať s tovarom
ako vlastník“ predstavuje podmienky, že zdaniteľná osoba má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé
ovplyvniť právne postavenie tovaru, najmä rozhodnutie tovar predať. To znamená, že tento pojem sa
neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý
prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby

bola vlastníkom tohto majetku. Prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako majiteľ nevyžaduje, aby
strana, na ktorú bol tento majetok prevedený, ho fyzicky držala, ani aby uvedený majetok bol k nej fyzicky
prepravený a/alebo aby jej bol fyzicky doručený (napr. rozsudok vo veci C-414/17, bod 75). V súlade s
predmetným rozsudkom nie je pre potreby DPH dôvodné zaoberať sa prevodom vlastníckeho práva.

57. V replike zo dňa 10.10.2022 žalobca zdôraznil, že 20.01.2020 predložil správcovi dane požadované

dokladyvzmyslezápisniceovykonaníúkonuč.100218385/2020,pričomžalovanývovyjadreníkžalobe
nevysvetlil zamietnutie návrhu na vypočutie bývalého konateľa spoločnosti DIAGO SK s.r.o., aj keď bol
ako svedok navrhnutý vo vyjadrení k Protokolu. Postup správcu dane, pokiaľ od žalobcu žiadal dôkazy
(revízne správy, technické skúšky a pod.) bol arbitrárny, rozporný so zákonom, keďže z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že správca dane nemôže daňový subjekt vyzývať k preukazovaniu

skutočností, ktoré nevyplývajú z daňového priznania a ním podaných vysvetlení, nie je možné od
daňového subjektu požadovať preukazovanie skutočností týkajúcich sa daňovej povinnosti iného
subjektu. Dôkazné bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným
spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti o tvrdení daňového subjektu. Ak má správca dane pochybnosti
o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, je povinný túto skutočnosť

doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu
dane musia mať minimálne rovnakú vypovedaciu schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy
predložené žalobcom (rozsudky sp. zn. 5Szf 57/2016, bod 58, sp. zn. 8Sžfk 1/2018, bod 62, sp.zn.
10Szfk 1/2018, bod 20, sp.zn. 6Szfk 40/208, bod 54).

58. Žalobca nebol v priebehu daňovej kontroly vyzvaný v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku na
odstránenie nedostatkov a rozporov v dokazovaní za situácie, keď správca dane disponoval externým
diskom HDD, na ktorom sa nachádzalo úplné účtovníctvo za roky 2014 až 2019 a úplné skladové
hospodárstvo.

59. Spochybnenie, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov a že fakturované
plnenie vykonal práve dodávateľ uvedený na faktúre, predstavuje dve rozličné pochybnosti, keďže
predstavuje zásadný rozdiel, či fakturované plnenie dodané nebolo vôbec (t.j. neexistovalo) alebo bolo
dodané (t. j. existovalo) resp. správca dane jeho existenciu nespochybňuje, ale nebolo preukázané, že
bolo dodané daňovému subjektu práve osobou uvedenou na faktúre. Nie je prípustné, aby správca dane

vytkol daňovému subjektu súčasne nepreukázanie reálneho uskutočnenia fakturovaného plnenia ako
aj nepreukázanie, že fakturované plnenie (uskutočnené) bolo vykonané práve dodávateľom uvedeným
na faktúre. Tieto dôvody sa vylučujú a nie sú spolu kompatibilné. V prípade, že sa pochybnosti správcu
dane viažu k vecným podmienkam odpočítania dane, mal by kontrolovaný daňový subjekt vedieť,
či považuje správca dane za pochybné reálne uskutočnenie deklarovaných plnení, teda či platiteľ

vôbec prijal plnenia, z ktorých si uplatňuje odpočítanie DPH alebo či sú pochybnosti o tom, že mu ich
dodal deklarovaný dodávateľ (z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf 65/2016, bod 26). Bolo
povinnosťou správcu dane jasne, zrozumiteľne a jednoznačne a s uvedením konkrétnych dôvodov
vedúcim k pochybnostiam ešte počas daňovej kontroly uviesť, či spochybňuje reálnosť plnení alebo iba
to, že plnenia dodal práve dodávateľ uvedený na faktúrach, avšak reálnosť tvrdení nespochybňuje.

60. Žalobca vo vzťahu k uzneseniu KR PZ Banská Bystrica ČVS: KRP-37/1/VYS-BB-2019 zo
dňa 04.01.2021 zdôraznil prezumpciu neviny do času, kým nebude vyšetrovanie ukončené. Citácie
žalovaného z tohto uznesenia považoval žalobca za vytrhnuté z kontextu a jeho úvahy postavené na
domnienkach, a teda irelevantné.

61. Žalobca mal za to, že pokiaľ by správca dane vyhodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti,
musel by konštatovať, že došlo k naplneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, a teda
k zamietnutiu odpočtu DPH by správca dane mohol pristúpiť len v prípade preukázania, že žalobcanekonal dobromyseľne, kedy dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane. Nemôžu obstáť závery správcu
dane, že k dodaniu tovaru nedošlo, nakoľko správca dane ani len neurčil moment nadobudnutia
vlastníckeho práva k tovaru, a teda ani kedy malo nastať zdaniteľné plnenie. Ďalšie domnienky správcu

dane ohľadne nedôveryhodnosti konania žalobcu tak neobstoja, napadnuté rozhodnutie je v tomto
smere predčasné.

62. K hodnoteniu kontrolných výkazov žalobca zdôraznil, že pri daňovej kontrole správca dane
nespochybnil materiálnu existenciu tovaru, spochybnil dodávateľa, je tak potrebné aplikovať závery

z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/24/2020 zo dňa 22.07.2022. Pokiaľ dodávateľ
žalobcu predmetné skutočnosti v kontrolných výkazoch uviedol, tieto svedčia v prospech žalobcu
a žalovaný bol povinný na ne prihliadnuť, zahrnúť ich do dokazovania a vyhodnotiť s náležitým
odôvodnením, v tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

63. V duplike zo dňa 31.10.2022 žalovaný k argumentu žalobcu u porušení § 46 ods. 5 Daňového

poriadku, uviedol, že je v rozpore s právnym i skutkovým stavom. Prvostupňový orgán žalobcu so
zistenými skutočnosťami a vzniknutými pochybnosťami už v procese daňovej kontroly riadne oboznámil
a poskytol mu dostatok priestoru na ich odstránenie a preukázanie pravdivosti ním deklarovaných
skutočností (napr. Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101534385/2020 zo dňa 06.10.2020). Z tohto
dôvodu bol postup prvostupňového orgánu v súlade so zákonom a dôkazné bremeno preukázateľne

prešlo na žalobcu. Vzniknuté pochybnosti boli jasne a zrozumiteľne vyjadrené už v priebehu daňovej
kontroly a následne i v Protokole a v odôvodnení prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia, a to vo
vzťahu k preverovaným zdaniteľným obchodom.

64. Námietky žalobcu o porušení zásady prezumpcie neviny považoval žalovaný za nedôvodné, keďže

zásada prezumpcie neviny je zásadou, ktorá sa uplatňuje v trestnom konaní, v ktorom sa zisťuje, či boli
naplnené skutkové podstaty trestných činov definovaných v ustanoveniach Trestného zákona. Daňové
konanie je však ovládané osobitnými zásadami, stanovenými v § 3 Daňového poriadku. Daňovým
konaním sa sleduje riadne dodržiavanie procesnoprávnych a hmotnoprávnych predpisov v oblastí daní,
a nie trestnoprávnych predpisov. Správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nevynášajú

„rozsudokovine“štatutárnehoorgánužalobcuzporušeniatrestnoprávnychpredpisov,alelenkonštatujú
porušenie hmotnoprávnych daňových predpisov. Správca dane ani žalovaný sa na žiadnom mieste
nezmienili, že dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že zo strany žalobcu
došlokukonaniu,ktoréjesúčasťoudaňovéhopodvodu(resp.vedomosťžalobcuoňom),pričomrovnako
žalovaný ako odvolací orgán neodôvodnil svoje rozhodnutie týmto spôsobom, ani tak neargumentoval.

V danom prípade neboli splnené hmotnoprávne podmienky podľa vnútroštátneho predpisu, a preto
nebolo povinnosťou prvostupňového orgánu sa podvodným konaním zaoberať a preukazovať vedomosť
žalobcu o takomto konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol priamym účastníkom deklarovaných
zdaniteľných obchodov, mal jednoznačne vedomosť o plneniach, ktoré prijal, ako aj o tom, či a akým
spôsobom a kým boli skutočne dodané. To znamená, že v prípade skutočností, ktoré sa povinne

uvádzajú na faktúre v zmysle § 74 zákona o DPH neexistuje žiadna reálna možnosť, že by vystaviteľ
faktúry (deklarovaný dodávateľ) ako aj príjemca faktúry (žalobca) nevedeli, či nejaký údaj uvedený na
faktúre nezodpovedá realite.

65. Žalovaný zdôraznil, že dôkazné bremeno leží primárne na žalobcovi. Predložením dokladov, príp.

poskytnutím vyjadrení, žalobca len tvrdil, že k určitému plneniu došlo, avšak musí byť schopný ho
preukázať aj v skutočnosti. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodávky
musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje možno bez pochybností preveriť alebo
osvedčiť aj ďalšími subjektami obchodného vzťahu, príp. inými overiteľnými skutočnosťami. V danom
prípade žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal skutočnosti, na ktorých sa sám

podieľal a ktorých preukazovanie je jeho povinnosťou stanovenou Daňovým poriadkom i platnou
judikatúrou.

66. Právo na odpočet dane možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo za
následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené

(SC Paper Consult SRL, C-101/16; Ferimet SL C-281/20, Senatex GmbH C-518/14, Kemwater
ProChemie s.r.o. C-154/2020). Vykonaným dokazovaním boli zistené nezrovnalosti na preverovanom
stupni dodávateľsko-odberateľského reťazca – u žalobcu, a preto bolo jeho povinnosťou ako priameho
účastníka tohto obchodného vzťahu vzniknuté nezrovnalosti odstrániť. Táto povinnosť neprináležíprvostupňovému orgánu ani žalovanému. Žalobca predložil nekompletné a rozporné doklady, ktoré
preukázateľne a vierohodne nepreukazujú uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval.
Ztohtodôvodusúvzniknutépochybnostiodôvodnenéauplatnenéodpočítaniedanemunebolopriznané

oprávnene v súlade s citovanou judikatúrou.

IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

67. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych

súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy
začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná

právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, náhodným výberom bola pridelená senátu 4S a je
vedená pod sp. zn.: TT-20S/80/2022.

68. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu

žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná
a s odkazom na § 190 SSP je potrebné ju zamietnuť. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania,
nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov nežiadal nariadenie
pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na
webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.08.2023 (§ 137 ods. 4 SSP).

69. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

70. Podľa § 49 ods. 1 zák. o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

71. Podľa § 49 ods. 2 zák. o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

72. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

73. Podľa § 71 ods. 1 písm. a) zák. o DPH, ma účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo

oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo
zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry.

74. Podľa § 74 ods. 1 písm. f) zák. o DPH, faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

75. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

76. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,čo pri správe daní vyšlo najavo.

77. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

78.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

79. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

80. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo

úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

81. Podľa § 35 ods. 1 zák. o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu účtovnej
dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu. Účtovná jednotka je tiež povinná
zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia
pred ich zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným prístupom
k nim, stratou alebo odcudzením.

82. Správny súd prvotne považuje za potrebné zdôrazniť, že obsah podanej správnej žaloby bol vo
vzťahu k viacerým žalobným dôvodom vágny, bez bližšej špecifikácie, majúci skôr povahu všeobecných
generických vyjadrení použiteľných pre všetky kontrolované zdaňovacie obdobia, nie konkrétne vo
vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu marec 2018 (neoznačenie konkrétnych osôb, ktoré mali byť v konaní

vypočuté, nevymedzené dôkazné prostriedky, z ktorých malo vyplývať preukázanie zdaniteľných
obchodov, ktoré finančné orgány nesprávne vyhodnotili prípadne nevykonali). Nie je úlohou správneho
súdu, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval prípadne domýšľal, exaktne ktoré osoby, prípadne
dôkaznéprostriedkymalžalobcanamysli.Žalobcovisvedčívsprávnomsúdnomkonanípovinnosťtvrdiť,
pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu zákonnosti nepostačuje jednoduché spochybnenie

postupu žalovaného a správcu dane bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca
vyvodzujenezákonnosťspôsobilúvyústiťdozrušenianapadnutéhoaprvostupňovéhorozhodnutiapodľa
§ 191 ods. 1 SSP. Správny súd tak napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie
ich vydaniu predchádzajúce preskúmal výlučne z dôvodov a v rozsahu vymedzenom v žalobe, pričom
nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo možné konštatovať nezákonnosť uvedených rozhodnutí.

83. Vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa nesprávneho hodnotenia obsahu technických nosičov dát,
z ktorých mal správca dane mať za preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení, správny súd
poukazuje, že v priebehu daňovej kontroly sám žalobca (prípadne jeho zástupcovia) uvádzal, že:
môže predložiť len účtovné doklady za obdobie 7/2018 – 12/2018, keďže ostatné účtovné doklady boli

zničené pri požiari, účtovníctvo bolo vedené interne vlastným zamestnancom (zápisnica o pojednávaní
zo dňa 26.09.2019), požadovanú dokumentáciu predložiť nevie, keďže došlo k nenávratnému a trvalému
zničeniu účtovných evidencií archivovaných v papierovej aj elektronickej forme formou požiaru (písomné
vyjadrenie zo dňa 17.10.2019), žiadal o udelenie času 9 mesiacov na rekonštrukciu znehodnotenej
evidencie, s tým, že zamestnanci žalobcu kontaktujú hlavných dodávateľov z dôvodu zaslania

relevantnýchdokladov(zápisnicaoústnompojednávanízodňa08.11.2019),krekonštrukciibolioslovení
všetci dodávatelia a odberatelia za všetky zdaňovacie obdobia (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa
09.12.2019). Až 15.07.2020 žalobca predložil na USB kľúči účtovníctvo v elektronickej forme aj skeny
faktúr, ktoré prišli elektronicky, aj výkazy o DPH, pričom účtovníctvo získal z počítača zosnulej manželky,ktorá tieto údaje mala v služobnom počítači vo vlastnej firme, doklady sa postupne odovzdávajú
splnomocnencovi p. C., ktorý má vykonať rekonštrukciu (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa
15.07.2020).

84. K predloženému USB nosiču sa správca dane vyjadril na ústnom pojednávaní dňa 06.10.2020,
kedy konštatoval, že technický nosič predložený žalobcom 15.07.2020 obsahuje súbory MRP, ktoré
sa nedali otvoriť, rovnako na USB kľúči boli aj skeny faktúr, a tento dôkazný prostriedok neobsahuje
požadované doklady a dôkazy (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 06.10.2020, s. 54, oznámenie

obdobného obsahu sa nachádza aj v Protokole, s. 40). Z uvedeného možno vyvodiť jednak, že USB kľúč
predložený správcovi dane dňa 15.07.2020 neobsahuje kompletnú účtovnú evidenciu žalobcu, nakoľko
v tom čase žalobca podľa vlastného vyjadrenia ešte zhromažďoval podklady potrebné pre rekonštrukciu
účtovníctva a zároveň je nepochybné, že žalobca už v priebehu daňovej kontroly bol správcom dane
upovedomený, že uvedené podklady na USB kľúči /MRP súbory/ správca dane nevie otvoriť, a preto
bolo jeho povinnosťou predložiť požadované podklady v inej forme. Nebola teda opodstatnená námietka

žalobcu, že až do oznámenia prvostupňového rozhodnutia nemal vedomosť o tom, že správca dane
obsah tohto USB kľúča nevie vyhodnotiť v jeho prospech.

85. Pokiaľ žalobca predložil správcovi dane dňa 06.10.2020 externý disk HDD Verbatim, na ktorom
malo byť účtovníctvo za roky 2014 – 2018, preverením predloženého zariadenia správca dane zistil,

že neobsahuje požadované doklady a dôkazy, ktorý záver vyplýva jednak zo zápisnice z ústneho
pojednávania zo dňa 27.10.2020, s. 16, ako aj Protokolu s. 42. Námietku žalobcu aj ohľadne tohto
technického zariadenia tak považoval správny súd za nedôvodnú.

86. Rovnako ako nedôvodné správny súd vyhodnotil námietky žalobcu vo vzťahu k opätovnému

nevypočutiu bývalého konateľa p. C., keďže tento bol vypočutý v priebehu vyrubovacieho konania dňa
22.04.2021, kedy sa mohol k veci vyjadriť (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 22.04.2021). A. C.
sa vyjadril k súčinnosti daňového subjektu v rámci vykonávanej kontroly u spoločnosti K-DHA s.r.o. za
oblasť DPH a dane z príjmov právnickej osoby, vyjadril sa k histórii žalobcu a dodávateľa, uviedol aj to, že
dohadoval všetky práce a obchody, ktoré boli vyfakturované za celý rok 2018 (k 18.12.2018), k dôvodom

odpredania obchodného podielu na D. E., s tým, že tohto pána nikdy nevidel, ani ho nepreveroval, bol
mu odporučený daňovým poradcom. Stretli sa na notárskom úrade v Bratislave, kde prebehli všetky
náležitosti predaja. Nevedel, že by p. E. mohol byť posudzovaný správcom dane ako tzv. biely kôň. A. C.
tiež uviedol, že získanie dokladov pre rekonštrukciu účtovníctva bolo spojené so značnými ťažkosťami,
preto boli predkladané s omeškaním prípadne v obmedzenom rozsahu. K sporným faktúram sa p. C.

žiadnym spôsobom bližšie nevyjadril.

87. Správca dane na ústne pojednávanie predvolal tiež p. D. E., konateľa dodávateľa, pričom zásielka
bola doručená v zmysle § 31 ods. 2 daňového poriadku dňa 07.04.2021 na adresu trvalého pobytu,
p. D. E. sa na ústne pojednávanie nedostavil. Vo vzťahu k tejto osobe správny súd považuje za

dôležité pre úplnosť poukázať, že žalobca v priebehu daňovej kontroly (podaním zo dňa 22.10.2020)
oznámil správcovi dane, že mu môže poskytnúť mailový kontakt na konateľa spoločnosti Diago SK s.r.o.;
v priebehu vyrubovacieho konania (v súvislosti s oznámením o plánovanom výsluchu p. D. E.) dňa
01.04.2021 oznámil správcovi dane, že p. D. E. sa nezdržiava len na jednej adrese a žalobca môže
poskytnúť všetky jeho dostupné a prechodné adresy; na ústnom pojednávaní dňa 22.04.2021 p. C.

uviedol, že posledný kontakt s p. E. mal „..minulý týždeň emailom..“ Napriek uvedeným vyjadreniam
žalobcasprávcovidanežiadenďalšíkontaktnýúdajnap.D.E.,aniprípadnýobsahmailovejkomunikácie
za účelom potvrdenia uskutočnenia zdaniteľných plnení, neposkytol, hoci bol na to správcom dane
vyzvaný (zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 22.04.2021).

88. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nevykonal výsluch osôb, ktoré služby vykonali, tieto osoby
žiadnym spôsobom v žalobe identifikované neboli, z montážneho denníka zo dňa 08.03.2018 rovnako
nevyplýva identifikácia fyzických osôb, ktoré práce vykonali. Svedkovia vypočutí správcom dane dňa
23.06.2021 p. C. L., p. M. N., p. O. C. (a to za prítomnosti zástupcu žalobcu P. Q. D.) vykonanie
prác pre dodávateľa žalobcu respektíve subdodávateľa žalobcu na základe fa č. 180001 nepotvrdili.

Rovnako žalobca nešpecifikoval svedka, ktorého navrhoval vyslúchnuť - „účtovníka spoločnosti“, ako
ani skutočnosti, ku ktorým by mala táto osoba vypovedať, ktoré by mali význam pre preukázanie dodania
zdaniteľných plnení v zdaňovacom období marec 2018.89. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie
vykonáva, teda vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie

o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. V daňovom konaní sa
uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy, ktoré nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a
nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane
preverovaných skutočností.

90. Nepochybne správca dane nie je pri dokazovaní v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku viazaný iba
návrhmi daňového subjektu, avšak je potrebné zdôrazniť, že je prvotne povinnosťou daňového subjektu
preukazovaťskutočnosti,ktorémajúvplyvnasprávneurčeniedane,ktoréjepovinnýuvádzaťvdaňovom
priznaníaskutočnosti,naktorýchpreukázaniebolvyzvanýsprávcomdaneprisprávedaní.Napovinnosť
uniesť vlastné dôkazné bremeno nemožno rezignovať jednoduchým odkazom na povinnosti správcu

dane pri dokazovaní. Je zásadne vecou daňového subjektu, aby zvolil vhodné dôkazné prostriedky,
ktorými sa má preukázať splnenie podmienok pre odpočet DPH, správca dane súladne s § 24 ods.
4 Daňového poriadku nepredpisuje druh dôkazných prostriedkov. Bolo povinnosťou žalobcu dôkazy,
ktorých vykonanie navrhuje, vymedziť dostatočne jasne a presne, aby následne bolo možné vyhodnotiť,
či vykonanie navrhnutého dôkazu môže mať vplyv na zistenie skutočností nevyhnutných na účely správy

daní a či sa tento dôkaz vykoná. Pokiaľ žalobca v konaní pred správcom dane dôsledne nesplnil svoje
povinnosti vyplývajúce mu z § 24 ods. 1 Daňového poriadku, nie je na mieste námietka, že správca dane
mu neumožnil realizovať jeho procesné práva.

91. Rovnako dôležitým procesným inštitútom v priebehu daňovej kontroly je výzva v zmysle § 46 ods.

5 Daňového poriadku, pričom správny súd mal z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
15.07.2020 za preukázané, že žalobca bol oboznámený správcom dane so skutočnosťami zistenými
pre daňovej kontrole, že nie sú splnené podmienky pre odpočítanie dane, keďže sporné faktúry predložil
žalobca až dňa 09.10.2020. Rovnako pri ústnom pojednávaní dňa 27.10.2020 správca dane oznámil
žalobcovi, že predložením sporných faktúr nepreukázal dodanie plnení nimi deklarovanými, zároveň

správca dane dôvodil, že len predložením faktúry nie je splnená požiadavka preukaznosti, ale len
formálna stránka účtovnej operácie, žalobca nedisponoval relevantnými dôkazmi, ktoré by preukazovali
nadobudnutie tovarov a služieb od dodávateľa Diago SK s.r.o., a teda neboli splnené podmienky pre
odpočítanie dane. Na základe takto zisteného skutkového stavu správny súd dospel k záveru, že nebola
dôvodná námietka žalobcu, že nebol vyzvaný na odstránenie nedostatkov a zrejmých rozporov, keďže

k obsahu oboch zápisníc sa žalobca mal možnosť vyjadriť, čo aj spravil. Uvedený záver rovnako svedčí
o neopodstatnenosti tvrdenia žalobcu, že v priebehu daňovej kontroly nebola spochybnená existencia
materiálneho plnenia.

92. Žalobca tiež namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k odmietnutiu

ním navrhovaných dôkazov (p. C., p. C., „účtovník“, ) respektíve k hodnoteniu dôkazov, a to kontrolné
výkazy, správa nezávislého audítora, transferové oceňovanie (iné konkrétne dôkazy nedokázal správny
súd z obsahu žaloby pri použití výrazov vyabstrahovať, pozn. súdu). Žalobca rovnako namietal
nedoplnenie dokazovania „vyhodnotením dokladov týkajúcich sa predmetných zdaniteľných období
vo vzájomnej súvislosti“, pričom takto formulovaný argument správny súd posúdil ako smerujúci proti

hodnoteniu dôkazných prostriedkov a jeho odôvodneniu žalovaným, nie k nedostatočne zistenému
stavu. Správny súd považoval napadnuté rozhodnutie v tomto smere za dostatočne odôvodnené (na
tomto mieste poukazuje na body 27,29,30 tohto rozsudku), keď žalovaný uviedol dostatočné dôvody,
pre ktoré navrhnuté dôkazy vykonané neboli a rovnako ako aj to, akým spôsobom pristúpil k hodnoteniu
dôkazov a aké úvahy ho pri neprihliadaní na jednotlivé dôkazné prostriedky viedli, pričom uvedené

odôvodnenie zodpovedá § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

93. Správny súd považoval žalovaným a správcom dane vykonané právne posúdenie veci za správne,
keď žalobcom zmieňovanú judikatúru SDEÚ (veci C-69/17, C – 159/17 a C – 329/18) by bolo
možné aplikovať pokiaľ by bolo preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, avšak v súdenej

veci takáto situácia nenastala. U žalobcu nebolo preukázané reálne poskytnutie služieb a dodanie
tovarov na základe sporných faktúr, priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty nebolo zamietnuté len
z dôvodu formálnych nedostatkov vo vedení účtovnej respektíve skladovej evidencie, ale práve z dôvodu
nesplnenia hmotnoprávnych podmienok. Pokiaľ v tejto súvislosti žalobca uviedol, že svedok potvrdilvystavenie dodávateľských faktúr, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu, a teda závery správcu dane
o nedôveryhodnosti faktúry boli založené na domnienkach, správny súd opätovne musí konštatovať, že
nebolo mu zrejmé, ktorého svedka a ktorú z troch sporných faktúr mal žalobca na mysli, a preto k tejto

časti správnej žaloby nemohol zaujať obsiahlejšie relevantné právne stanovisko.

94. Žalobca na preukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení predložil správcovi dane sporné
faktúry spolu s dodacími listami a príjemkami. Správca dane vierohodnosť a preukaznosť týchto
podkladov v priebehu daňovej kontroly, spochybnil, pričom vychádzal zo (i) zistení o nekontaktnosti

dodávateľa žalobcu, ktorého konateľom bol v čase zdaniteľných plnení rovnaký konateľ ako u žalobcu;
(ii) názov dodávateľa v identifikácii dodávateľa a na pečiatke (DIAGO SK s.r.o.) nezodpovedal názvu
uvedenému v Obchodnom registri v deklarovanom čase (Diago SK s.r.o.); (iii) v kontrolovanom období
bol konateľom oboch spoločností p. C., ktorý svoj podiel predal českej spoločnosti a 19.12.2018
spoločnosť vstúpila do likvidácie, pričom žalobca si mal zabezpečiť dôkazné prostriedky k vzájomným
obchodným transakciám, keďže sa jednalo o spriaznené osoby, (iv) likvidátorom sa stal p. D. E., ktorý

bol od roku 2010 angažovaný minimálne v 50 spoločnostiach v Českej republike a minimálne v 100
spoločnostiach v Slovenskej republike, pričom správca dane predpokladal, že sa jednalo o osobu, ktorá
bola účelovo využívaná na deklarovanie fiktívneho podnikania v spoločnostiach, (v) deklarovanému
príjmu tovaru na základe príjemky č. P1802719 a č. P1802727 nezodpovedali žiadne údaje v zostave
pohybov skladu na rok 2018, (vi) z predložených príjemiek č. P1802719 a č. P1802727 nevyplývalo

k akej objednávke sa vzťahujú, dátum a čas vyhotovenia samotných príjemiek bol uvedený ako
31.07.2018 o 11:07:43 respektíve 31.07.2018 o 14:00:57, t. j. v čase nezodpovedajúcom deklarovaným
dodaniam, (vii) predložené karty tovarov sú neúplné, nie sú v nich zaznamenané všetky výdaje tovaru
v roku 2018, (viii) k deklarovaným službám žalobca nepredložil okrem dodacieho listu žiadne dôkazy
preukazujúce reálne dodanie deklarovaných plnení. Na základe takto vymedzených zistení správcu

dane správny súd považoval žalobcom predložené dôkazy za relevantne spochybnené. Ani ďalším
preverovaním (opísaným v bode 12,13,14 tohto rozsudku), správca dane nemohol prijať záver o úplnosti
a dôveryhodnosti žalobcom predložených dokladov.

95. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozhodnutia SDEÚ vo veciach C-610/19 Vikingó, C – 446/15

Signum Alfa, C 277/14 B. ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/81/2013 správny súd
zdôrazňuje, že tieto rozhodnutia vychádzajú zo skutkového stavu, pri ktorom bolo preukázané dodanie
tovaru respektíve poskytnutie služby, kedy ostala sporná identita skutočného dodávateľa tovaru alebo
poskytovateľa služieb, čo však nebol prípad prejednávanej veci. Taktiež správca dane a žalovaný
nevyvodili závery o nedôveryhodnosti sporných faktúr z nemožnosti poskytnúť zdaniteľné plnenia

deklarovaným dodávateľom pre nedostatok personálnych a materiálnych zdrojov, čo bol prípad vo veci C
– 610/19 Vikingó. Rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk 5/2020 zo dňa 08.12.2020 by
bolo aplikovateľné, pokiaľ by v prejednávanej veci nebola sporná existencia tovaru a zistené pochybnosti
by boli výlučne na strane osoby dodávateľa.

96. Pokiaľ žalobca poukazoval, že v konaní bol zaťažený dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona
nevyplývalo, keďže mal preukazovať právne vzťahy jeho dodávateľa a jeho subdodávateľov, správny
súd zdôrazňuje, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bol žalobca vyzvaný
výlučne na preukázanie skutočností, na ktorých sa sám podieľal, keďže bol preverovaný dodávateľsko
– odberateľský vzťah žalobcu a spoločnosti Diago SK s.r.o. v likvidácii. Keďže konateľom oboch

spoločností – dodávateľa aj žalobcu bola rovnaká osoba, p. C., bolo v možnostiach žalobcu disponovať
uvedenými podkladmi a všetkými informáciami týkajúcimi sa deklarovaných zdaniteľných obchodov,
ako zo strany odberateľa, tak i dodávateľa. Žalobca k deklarovaným službám okrem dodacieho listu
nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali ich reálne dodanie, napr. položkovitý
súpis vykonaných prác v konkrétnom čase, keď faktúra č. 180001 obsahuje len označenie služieb

„sústružnícke práce“ a „generálna oprava“ meracieho prístroja a digitálneho tvrdomera, prípadne iné
dôkazné prostriedky. Predložená rámcová zmluva zo dňa 07.01.2018 podpísaná p. C. vo vzťahu
k sústružníckym prácam odkazuje na dodatočné ústne objednávky podľa potrieb objednávateľa,
z montážneho denníka je zrejmé len to, že malo byť vykonané rozšírenie softvérového a hardvérového
tvrdomera,ktorémalobyťdodanévsubdodávkespoločnosťouCORDERSs.r.o.,viacpodkladovžalobca

nepredložil.

97. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, ktorý zdôraznil, že v čase realizácie obchodných transakcií
konal v dobrej viere, správny súd poukazuje, že správca dane skúmal hmotnoprávne podmienkyodpočítania dane podľa zákona o DPH a nie podvodné konanie, čo sú dva rôzne inštitúty. Na splnenie
hmotnoprávnych podmienok musí žalobca preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,
tovar a služby boli reálne dodané v deklarovanom množstve a v čase, a spôsobom deklarovaným

na daňových dokladoch a zdaniteľnou osobou. Pri vstupovaní do obchodných vzťahov je povinnosťou
každého daňového subjektu si svojho bezprostredného odberateľa, resp. dodávateľa riadne preveriť
a zistiť skutočnosti, ktoré sú relevantné pre riadne uzatvorenie obchodného vzťahu, z ktorého si
potom daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočet DPH. Uvedené tvrdenie vzhľadom k skutočnosti, že
konateľom žalobcu ako aj jeho dodávateľa bola v zdaňovacom období marec 2018 bola rovnaká osoba,

je na závery správneho súdu bez relevancie.

98. So zásadou primeranej odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu pri výkone svojej funkcie, sa
neodmysliteľne spája aj jeho povinnosť vykonávať podnikanie so zabezpečením všetkých dostupných
informácií o obchodných záväzkových vzťahoch nielen v čase realizácie zdaniteľného obchodu, ale
aj v čase ich preverovania správcom dane. Správny súd mal pochybnosti o konaní konateľa žalobcu

s náležitou starostlivosťou práve vo vzťahu k predaju spoločnosti Diago SK s.r.o., keď bol odpredaný
obchodný podiel na D. E., s tým, že p. C. tohto pána nikdy nevidel, ani ho nepreveroval, bol mu
odporučený daňovým poradcom, (odlišné závery vyplývajú zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
18.06.2019 na Daňovom úrade Banská Bystrica v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u daňového
subjektu Diago SK s.r.o., kde p. C. uviedol, že nového konateľa p. D. E. skontaktoval cez inzerát),

pričom sa stretli na notárskom úrade v Bratislave, kde prebehli všetky náležitosti predaja. Uvedené
okolnosti správny súd nepovažoval za obvyklé správanie sa obozretného štatutárneho orgánu, keď
pri predaji spoločnosti, s ktorou bola spoločnosť, v ktorej bol jediným konateľom v obchodnom styku,
nevykonal žiadne ani minimálne úkony smerujúce k prevereniu osoby budúceho konateľa, a to ani
jednoduchým preverením údajov v Obchodnom registri. Rovnako za konanie s odbornou starostlivosťou

nemožno považovať skladovanie kompletného účtovníctva žalobcu v blízkosti kotolne, a to na pokyn
konateľa žalobcu, ktoré konanie vyplýva z uznesenia ČVS: KRP-37/1-VYS-BB-2019 zo dňa 04.01.2021
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, odbor kriminálnej polície. Toto konanie malo
zanásledokporušenie§35ods.1zák.oúčtovníctve,keďžalobcabolpovinnýzabezpečiťochranusvojej
účtovnej dokumentácie proti poškodeniu. Pokiaľ štatutárny orgán žalobcu uvedené povinnosti porušil,

nemôže z dôsledkov tohto porušenia vyvodzovať skutkové závery svedčiace v jeho prospech, ale musí
znášať stav dôkaznej núdze.

99. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich
nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného

súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno
vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z
účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS
56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci R. J. proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999

týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, J. S. proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa
sťažnosti č. 18390/91, Q. T. N. proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č.
16034/90, ), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa
štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia
v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie

nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom.

100. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných
námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §
190 SSP zamietol.

101. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

102. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§

443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP; je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).