Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4422010663
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4422010663.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Stanislava Libanta, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre
prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21.02.2023, sp. zn. 1T/60/2022,
na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 14. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania
prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že:
dňa 12.07.2022 v čase asi o 14.20 h v C. D., v predajni E. F. G. na Ulici H. I. odcudzil 2 ks Anglickej

kaiserky v hodnote 1,98 eura a 1 ks TATRA Pikao 75 g v hodnote 1,19 eura tak, že si ich vložil do
zadného vrecka nohavíc, pričom pri pokladni zaplatil za iný tovar a s odcudzeným tovarom prešiel cez
pokladničnú zónu bez zaplatenia, čím spôsobil spoločnosti E. F. G., J., so sídlom K. X/X, K. – L., IČO:
XX XXX XXX škodu vo výške 3,15 eur, i napriek tomu, že
- bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a to za priestupok proti
majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pre

spáchanie ktorého mu bola hliadkou OO PZ C. D. dňa 06.10.2021 uložená pokuta vo výške 30 eur,
nezaplatená na mieste, číslo pokutového bloku M. XX XXXXXXXX
- a bol trestným rozkazom Okresného súdu v Galante spisovej značky 0T/313/2021-76 zo dňa
02.03.2022 uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a/,
písmeno g/ Trestného zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.03.2022 a vykonateľnosť dňa
12.04.2022 a odsúdený na trest povinnej práce v trvaní 300 (tristo) hodín.

Za to bol podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona
(pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno k/, písmeno l/ Trestného zákona a priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona) odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov a podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona obžalovaného súd na výkon uloženého
trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote, podal odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že na jednej strane si je plne vedomý svojej viny za spáchanie
predmetného trestného činu, spáchanie ktorého úprimne ľutuje a je si rovnako plne vedomý, že sa
v minulosti dopustil viacerých protizákonných konaní a že od súdov dostal viac šancí sa polepšiť bez
toho, aby musel nastúpiť výkon trestu odňatia slobody a vie, že to nie je ospravedlnenie, ale zlá

finančná situácia ho viedla k tejto krádeži, avšak už si našiel riadnu prácu, ktorú si veľmi váži, aj keď
je fyzicky náročná. Ďalej uviedol, že s družkou čaká bábätko, majú spolu aj dve ďalšie deti, ktoré sú voveku 5 rokov a 1,5 roka, o rodinu sa riadne stará. Je si vedomý, že súd mu dal nepodmienečný trest
odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej sadzby, ale proti tomuto trestu s plným rešpektom k súdu
namieta, je pripravený niesť zodpovednosť za svoje predchádzajúce nezodpovedné konanie majúce

znaky trestného činu, škodu poškodenej organizácii uhradí, avšak vzhľadom na všetky okolnosti prípadu
má za to, že z hľadiska zásad ukladania trestu je v jeho prípade prípustné aj kumulovanie uloženia
trestov, ktoré by malo na jeho osobu jednoznačne prevýchovný i preventívny vplyv bez toho, aby výkon
uloženéhotrestuohrozilsociálnusituáciujehorodiny,pretoževprípadenepodmienečnéhovýkonutrestu
odňatia slobody by prišiel o prácu, ktorú v súčasnosti nám a za pomoci ktorej sa stará o svoju rodinu.

Hrozba trestom v podobe uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom v jeho kumulácii
s trestom povinnej práce a v kumulácii s peňažným trestom by vo vzťahu k jeho osobe mali výrazne
sankčnejší, prevýchovnejší a preventívnejší vplyv, ako nepodmienečný trest odňatia slobody. Má za to,
že súd v tomto smere neposudzoval splnenie podmienok na uloženie takejto kumulácie trestov, ktoré
z hľadiska účelu trestu by boli adekvátnejšie a rovnako si myslí, že v prípade nepodmienečného trestu
odňatia slobody by nemal byť zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

ale mal byť zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako to navrhovala
prokurátorka.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky vo výroku o treste a zvážil
uloženie trestu alebo trestov, ktorých výkon by absolvoval na slobode bez nutnosti ich výkonu v ústave
na výkon trestu odňatia slobody, čím by sa zachovala jeho možnosť postarať sa o rodinu, o družku,

dve už narodené deti a aj o čoskoro narodené dieťa a to aj s ohľadom na rizikové tehotenstvo jeho
družky. V prípade, že by jeho odvolaniu nebolo vyhovené, dovoľuje si súčasne už v rámci tohto odvolania
požiadaťoodkladvýkonutrestuodňatiaslobodynadobutrochmesiacov,abypočasdobyodkladumohol
v plnom rozsahu byť pri svojej družke a deťoch vrátane bábätka, aby spoločne urobili všetko, aby sa
rizikové tehotenstvo jeho družky nepremietlo do zdravotných komplikácií družky alebo bábätka.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril okresný prokurátor, ktorý bol názoru, že rozhodnutie
prvostupňového súdu je zákonné a dôvodné, tak čo do výroku o vine, ako i vo výroku o uloženom treste,
pričom dôvody podaného odvolania považoval za neopodstatnené.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že mal zlé obdobie, mal v obchode také
nutkanie niečo zobrať, nevie, asi trpí nejakou chorobou, je mu to strašne ľúto, má tretie bábätko, žije
riadny život, čas už nevráti. Menil pracovisko, montuje sadrokartón, pracuje vo firme asi 6 týždňov,
pracovnú zmluvu v písomnej forme nemá, zarobí asi 50 eur v čistom denne, trest povinnej práce, uložený
Okresným súdom Galanta, vykonal.

Chcel by podmienečný trest, aj najvyšší možný alebo náramok, nevie si predstaviť fungovanie rodiny
bez neho, lebo je živiteľom.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie obžalovaného nepovažuje
za dôvodné, má za to, že ak doterajšie odsúdenia a dokonca aj výkon nepodmienečného trestu

odňatia slobody neodradili obžalovaného od páchania trestnej činnosti, uloženie iného trestu, ako
nepodmienečného trestu odňatia slobody, neprichádza do úvahy. Uložený trest na samej spodnej hranici
zákonnej trestnej sadzby rozhodne nemožno považovať za neprimerane prísny. Pre úplnosť uviedol, že
uloženiu prípadného podmienečného trestu odňatia slobody bráni ustanoveniu § 49 odsek 2 Trestného
zákona, a preto navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako

nedôvodné.

Po vyhlásení obžalovaného v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, teda že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a splnení všetkých procesných podmienok
ustanovenia § 257 odsek 5, odsek 6 Trestného poriadku, súd I. stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného

postupom podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku a vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
Podľa § 257 odsek 5 Trestného poriadku súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného je neodvolateľné
a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním. Z týchto dôvodov a z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 317 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal výlučne napadnutý výrok o uloženom treste.
Pri preskúmaní výroku o treste krajský súd krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas

podanéhoodvolaniaoprávnenouosobou,preskúmalpodľa§317odsek1Trestnéhoporiadkuzákonnosť
a odôvodnenosť výroku o treste rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní

postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného
poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych
podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov vo vzťahu k ukladanému trestu.
Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu aplikoval
kritériá ustanovenia § 34 Trestného zákona, keď prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,

správnezistiluobžalovanéhopoľahčujúceokolnostipodľa§36Trestnéhozákonaapriťažujúceokolnosti
podľa § 37 Trestného zákona, taktiež správne postupoval pri ukladaní trestu u obžalovaného podľa § 38
odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 49 odsek 2 Trestného zákona, ako i pri jeho zaradení do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody (i keď číselné označenie paragrafového znenia nezodpovedá slovnému
vyjadreniu zaradeniu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

v odôvodnení už súd I. stupňa §-ové znenie uviedol správne a toto zaradenie aj správne odôvodnil).
Námietky obžalovaného, čo do druhu uloženého trestu preto krajský súd považoval za irelevantné,
i vzhľadom na to, že obžalovaný opakovane pácha trestnú činnosť rôzneho charakteru, doteraz
ukladané tresty u obžalovaného nesplnili účel individuálnej prevencie a navyše je potrebné zdôrazniť,
že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, v ktorom bolo

v priebehu plynutia skúšobnej doby rozhodnuté o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti,
skúšobná doba mu bola predĺžená o 18 mesiacov, navyše mu bol uložený probačný dohľad (skutku
sa dopustil iba 12 dní po rozhodnutí o predĺžení skúšobnej doby), a preto by uloženie iného druhu
trestu, ako trestu odňatia slobody a trestu nepodmienečného, nesplnilo u obžalovaného požiadavku ani
individuálnej ani generálnej prevencie. Krajský súd, tak ako i súd I. stupňa, poukazuje na ustanovenie

§ 49 odsek 2 Trestného zákona, v zmysle ktorého nebolo možné obžalovanému podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody, pretože odsudzoval obžalovaného za úmyselný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, t. j. zákon nepripúšťa možnosť uložiť tzv. „podmienku na
podmienku“ a vzhľadom na predchádzajúce páchanie trestnej činnosti obžalovaným, keďže v minulosti
uložené tresty nesplnili účel individuálnej prevencie, by uloženie iného, resp. alternatívneho trestu

obžalovanému, bolo v rozpore s ustanovením § 34 Trestného zákona.
Na dosiahnutie účelu trestu, teda z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie, jeho výchovného
pôsobenia, s prihliadnutím na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, zistené
priťažujúce okolnosti, zistené poľahčujúce okolnosti a vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery
a hlavne možnosť nápravy, je pre obžalovaného trest odňatia slobody, uložený mu súdom I. stupňa,

v trvaní 6 mesiacov, preto trestom skôr miernym ako prísnym a neprimeraným, keďže bol uložený na
samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. K odvolacím návrhom obžalovaného na uloženie iného
druhu trestu ako trestu odňatia slobody z dôvodu, že takýto druh trestu by mal u neho tzv. prevýchovnejší
charakter, krajský súd zdôrazňuje, že takýto druh trestu by bol zjavne v prípade osoby obžalovaného
neúčelný a to jednak poukazujúc na svoje predchádzajúce úvahy a jednak na skutočnosť, že napriek

tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 02.03.2022, sp. zn. 0T/313/2021 mu bol
uložený práve trest výchovného charakteru a to konkrétne trest povinnej práce, obžalovaný v priebehu
pár mesiacov od uloženia takéhoto druhu trestu spáchal trestný čin rovnakého charakteru. Pokiaľ ide
o zaradenie obžalovaného na výkon trestu do konkrétneho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, tento
bol správne postupom podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, za splnenia v ňom uvedených

kritérií, t. j. v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až e/

Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o treste odvolaním obžalovaného
napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietol.Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny

opravný prostriedok.