Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 30, 2023

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22P/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423201607
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2023:6423201607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudkyňouJUDr.JanouZuzan,vovecistarostlivostiomal.A.

B.,nar.XX.X.XXXX,bytomuotca,vkonanízastúpenékolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Banská Štiavnica pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa matky: C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom mesto D. E. F., a otca: G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom mesto Žiar nad Hronom, t.č. bytom
I., J. K. XXX, D. E. F., o návrhu otca na určenie výživného , takto

r o z h o d o l :

I. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX,
výživným vo výške 30% zo sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

otca.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa navrhovateľ domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, (§ 220 ods. 2 prvá veta
Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku,
ďalej len „CMP“):

1. Otec sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal matku mal. Karola prispievať na jeho výživu

vo výške 30% zo sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Svoj návrh
odôvodnil tým, že s matkou maloletého boli v partnerskom vzťahu po dobu 8 rokov. Počas trvania vzťahu
sa im narodil maloletý syn, no v súčasnosti už nežijú v jednej domácnosti, ani nie sú v partnerskom
vzťahu. Rozsudkom č.k. 28P/2/2023-37 zo dňa 05.04.2023 súd zrušil ústavnú starostlivosť nariadenú
nad maloletým z dôvodu zanedbávania starostlivosti a maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca.
Vyživovacia povinnosť v predmetnom konaní určená nebola. Otec býva spolu s maloletým v podnájme,
za ktorý mesačne platí 405 eur. Otcov príjem predstavuje nemocenská dávka vo výške 70 eur. Finančne

mu vypomáhali známy. Všetku starostlivosť o maloletého ako i výdavky s tým spojené znášal otec.
1.1 K návrhu pripojil fotokópiu rodného listu maloletého.

2. Zo správy ÚPSVaR zo dňa 09.08.2023 vyplýva, že maloletý je narodený mimo manželstva. Jeho
matkou je C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. D. E. F., t. č. záhradkárska oblasť Kortína a otcom
je G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. D. E. F., t. č. J. K. X, D. E. F.. Uznesením Okresného
súdu Žiar nad Hronom, č. k. 24P/21/2020-54, právoplatným dňa 01.10.2020, súd nariadil nad mal. A.

ústavnú starostlivosť. Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 28P/2/2023-37 zo dňa
05.04.2023,súd zrušil ústavnú starostlivosť nad maloletým A. a zveril ho do osobnej starostlivosti otca.
Vyživovacia povinnosť matke nebola určená.2.1 Sociálnym šetrením v domácnosti matky zo dňa 24.07.2023 bolo zistené že matka spolu so svojim
partnerom obývajú jednu miestnosť dreveného obydlia v záhradkárskej oblasti. Miestnosť je zariadená
nevyhnutným nábytkom. Súčasťou obydlia je dvor. Majiteľkou dreveného obydlia je matka. Do obydlia

nie je napojená voda ani elektrina. Za náhradný zdroj elektriny rodina používa centrálu. Vodu si členovia
rodiny nosia zo studničky. Hygiena domácnosti je primeraná k prostrediu, v ktorom matka žije. Matka
uviedla,ženemážiadnevýdavkynabývanie.Matkajedlhodobonezamestnaná,poberádávkuvhmotnej
núdzi vo výške 114 eur mesačne. Matka s návrhom otca na určenie výživného súhlasí, je schopná a
ochotná platiť výživné vo výške 30% zo sumy životného minima. S mal. A. je v pravidelnom osobnom

kontakte. Na výživu syna otcovi zatiaľ žiadnym spôsobom neprispieva, maloletému dá občas 2-5 eur.

2.2 Sociálne šetrenie v domácnosti otca ÚPSVaR vykonal dňa 07.08.2023 pričom zistil, že otec spolu
s maloletým obývajú garsónku v polyfunkčnom dome v Žiari nad Hronom. Nájomnú zmluvu majú na tri
mesiace a každé tri mesiace sa predlžuje. V garsónke sa nachádza vstupná chodba, toaleta, kúpeľňa
a jedna izba. Garsónka je zariadená nevyhnutným nábytkom. Pravidelné mesačné výdavky na bývanie

má vo výške 400 eur. Inak má len bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienu. Otec je nezamestnaný,
evidovaný na tunajšom úrade ako uchádzač o zamestnanie. Poberá hmotnú núdzu vo výške 161 eur a
prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Privyrába si brigádnicky, kde má príjem približne 700 eur.
Ďalej uviedol, že má zdravotné problémy s nohami a chrbticou a viac ako rok je na PN, z tohto dôvodu
má problém nájsť si stálu prácu a odmietajú ho zamestnať na pracovnú zmluvu. Mal. A. je v starostlivosti

otca od 29.05.2023, kedy prišiel z CDR Ilava. Mal. A. má ukončenú povinnú školskú dochádzku, o ďalšie
vzdelávanie neprejavil záujem. Celé dni sa väčšinou zdržiava doma u otca alebo chodí na Kortínu k
matke a bratovi M., ktorý tam tiež býva so svojou priateľkou. S matkou sa teda stretáva takmer denne.
S otcom chodí občas na brigádu.

2.3OšetrujúcalekárkamaloletéhojeL.H..Maloletýjezdravý,nenavštevuježiadneodbornéambulancie.
V N. O. chodil k pedopsychiatrovi, pravidelne užíval lieky. Otec sa maloletého snažil objednať k
pedopsychiatričke L. P. v Žiari nad Hronom, avšak p. doktorka ich odmietla prijať. Otec mal v najbližšej
dobe kontaktovať pedopsychiatra, ktorého maloletý navštevoval počas ústavnej starostlivosti.

2.4 Otec uviedol, že na podanom návrhu na určenie vyživovacej povinnosti trvá. Nakoľko si je vedomý
toho, že matka nepracuje, poberá len dávku v hmotnej núdzi a s maloletým má otec len bežné výdavky
na stravu, ošatenie, obuv a hygienu, žiada, aby súd určil matke minimálne výživné a to vo výške 30 %
zo sumy životného minima.

2.5 Maloletý počas rozhovoru uviedol, že u otca sa má dobre, nič mu nechýba. Do školy už nechodí.
S otcom niekedy chodí na brigády. S mamou sa stretáva skoro denne L. mu občas dá 2 eurá, aby si
niečo kúpil.

2.6 ÚPSVaR na základe vykonaného šetrenia navrhoval súdu otcovmu návrhu vyhovieť v plnom

rozsahu.

3. Matka sa napriek výzve súdu k podanému návrhu písomne nevyjadrila avšak na sociálnom šetrení
kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že s podaným návrhom súhlasí. Na pojednávaní dňa 30.08.2023
uviedla, že súhlasí s výživným v minimálnej výške. Býva so svojim druhom v chatke, na ktorú nemajú

žiadne náklady, iba poplatok za odpad. Mesačne poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 140 eur. Iný
príjem nemá, nevlastní ani hnuteľný majetok. Matka uviedla, že okrem A. má vyživovaciu povinnosť
k mal. M. ( tento však dovŕšil plnoletosť dňa 20.08.2005).

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považuje

zapreukázanéaktorénie,ktorédôkazyvykonal,zktorýchdôkazovvychádzalaakoichvyhodnotil,prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu
prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP):

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených kolíznym opatrovníkom

a otcom, výsluchom kolízneho opatrovníka a matky, oboznámením správy zo šetrenia pomerov v
domácnosti matky, ako aj v domácnosti otca a oboznámením pripojených spisov tunajšieho súdu sp.
zn. 28P/2/2023, 24P/21/2020, 26P/34/2019, 26P/79/2017, 24P/19/2017, 9P/65/2015 a 10P/388/2010.Po vykonanom dokazovaní bol zistený skutkový stav ako je uvedený v bodoch 1 - 3 odôvodnenia tohto
rozhodnutia.

5. Súd na zistený skutkový stav aplikoval najmä tieto právne predpisy:
5.1. Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

5.2. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

5.3. Podľa § 62 odsek 1,2,4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

5.4. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
6. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že u navrhovateľa došlo k podstatnej zmene

pomerov, nakoľko ústavná starostlivosť nad maloletým bola zrušená, maloletý bol zverený do osobnej
starostlivosti otca, ktorý zabezpečuje všetku starostlivosť o maloletého. Bývajú v prenajatej garsónke, za
ktorú otec platí 400 eur mesačne, k tomu má bežné výdavky na stravu, hygienu a ošatenie. Maloletý má
ukončenú povinnú školskú dochádzku, o ďalšie vzdelávanie neprejavil záujem. Maloletý trávi väčšinou
celé dni doma, občas ide s otcom na brigádu. Príjem otca je tvorený dávkou v hmotnej núdzi vo výške

161 eur mesačne, prídavkom na dieťa vo výške 60 eur mesačne a nakoľko je nezamestnaný privyrába
si brigádnicky, kde má príjem približne 700 eur. O maloletého je v domácnosti otca dobre postarané,
s matkou sa stretáva pravidelne. Matka s podaným návrhom súhlasí, momentálne je schopná platiť
výživné v minimálnej výške.

7. Keďže súd maloletého v predchádzajúcom konaní zveril do osobnej starostlivosti otca, následne
sa na návrh otca zaoberal otázkou určenia výšky výživného matke. Na základe šetrenia kolízneho
opatrovníka bolo zistené, že matka aktuálne nemá adekvátne bývanie, býva v záhradkárskej oblasti
Kortína, v drevenej chatke spolu so svojim druhom. Matkin zdravotný stav je dobrý, napriek tomu
nepracuje, vykonáva aktivačné práce.

8. Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov súd dospel k záveru, že je v možnostiach a
schopnostiach matky prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30 % zo sumy aktuálneho
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona, mesačne. Matka nemá zdravotné problémy a v zabezpečení príjmu jej nebránia objektívne

prekážky. Pri určovaní samotnej výšky výživného súd vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení §
75 ods. 1 prvá veta ZoR, t.j. veku, odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ako aj možností, schopností
a majetkových pomerov osoby povinnej platiť výživné. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní
vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia,
zabezpečenie zdravotnej starostlivosti) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne

nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Otec zabezpečuje starostlivosť o maloletého
a hradí všetky výdavky spojené s touto starostlivosťou. Súd bral do úvahy finančnú situáciu matky
a náklady spojené so starostlivosťou o maloletého. Vzhľadom na skutočnosť, že matka je nezamestnaná
a nemá stabilný príjem, bolo zo strany matky určené výživné v minimálnej výške, napriek skutočnosti,že výdavky na maloletého sú vyššie. Prvoradou povinnosťou rodiča je, aby zabezpečil príjem na
krytie svojich potrieb a potrieb svojich mal. detí. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predchádza
všetky ostatné povinnosti a predchádza všetky ostatné výdavky. Súd z týchto dôvodov po vykonanom

dokazovaní rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

9. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar

nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.