Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Judgement

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200068
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:6021200068.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej
Rúfusovej a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Kataríny Kochan Morovej, v právnej
veci žalobcu: A. B., narodený XX. XX. XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, 821 02 Bratislava, IČO:
36 860 662 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974

01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaniach o preskúmaní zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
101884963/2020 zo dňa 02. 12. 2020, č. 101885094/2020 zo dňa 02. 12. 2020, č. 101885269/2020 zo
dňa 02. 12. 2020, č. 101885471/2020 zo dňa 02. 12. 2020, č. 101885597/2020 zo dňa 02. 12. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konaní vedených pod sp. zn. BB-75S/15/2021, sp. zn.
BB-75S/16/2021, sp. zn. BB-76S/13/2021 a sp. zn. BB-74S/6/2021 do právoplatného
rozhodnutia vo veci vedenej pod sp. zn. BB-75S/14/2021 z a m i e t a.

II. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101884963/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a.

III. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101885094/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a.

IV. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101885269/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a.

V. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101885471/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a.

VI. Súd správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

101885597/2020 zo dňa 02. 12. 2020 z a m i e t a.

VII. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj ako „správca dane“) oznámil listom č. 101096599/2019 zo

dňa 10. 05. 2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 16. 05. 2019, výkon daňovej kontroly u žalobcu pre
daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie august – december 2016 s tým,
že daňová kontrola sa začne dňa 18. 06. 2019 o 11:00 h. na Daňovom úrade Banská Bystrica, tedau správcu dane. Správca dane predvolal žalobcu na ústne pojednávanie dňa 26. 02. 2020 od 09.00
do 10.00 h., na ktorom oznámil žalobcovi pochybnosti podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní a poplatkov (ďalej aj ako „daňový poriadok“) o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti

predloženýchdokladovohľadomdodávateľskýchfaktúrvystavenýchdodávateľmižalobcuRISCHLtrade
s.r.o. (predtým VoVi s.r.o.), Poľovnícky Rad 7/272, 946 14 Zemianska Olča, IČO: 44 009 895, CAFARD
s.r.o. (predtým AXE CAPITAL s.r.o.) Sedmokrásková 6, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO:
45 701 954 a Eurotransfer, spol. s r.o. (predtým MIRAGE TEX s.r.o.), Trenčianska 53, 821 09 Bratislava,
IČO: 31 722 261 a vyzval žalobcu na vysvetlenie obchodných vzťahov s uvedenými spoločnosťami.

Správca dane mal pochybnosti spočívajúce v skutočnosti, že uvedené daňové subjekty s daňovým
úradom nespolupracujú, aktuálni konatelia sa ku správcovi dane nedostavili a nepredložili účtovníctvo
daňových subjektov. Bývalý konateľ spoločnosti CAFARD s.r.o. (predtým AXE CAPITAL s.r.o.) E. B.
sa dostavil, pravosť faktúr potvrdil, avšak na A. B. (žalobcu) si nespomenul. Za spoločnosť RISCHL
trade s.r.o. sa nikto nedostavil. Za spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o. (predtým MIRAGE TEX s.r.o.) sa
správca v konkurznom konaní ospravedlnil a uviedol, že s dokladmi k uvedenej spoločnosti nedisponuje

a uviedol, že v spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o. je zlúčených viac ako 700 spoločností. Správca
dane listom zo dňa 29. 04. 2020 doručeným žalobcovi dňa 05. 05. 2020 oznámil kontrolovanému
daňovému subjektu – žalobcovi skutočnosti zistené pri daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia august až december 2016 a k spôsobu ich zistenia. Správca dane dňa 12. 05.
2020 vypracoval Protokol z daňovej kontroly č. 100880000/2020, ktorý bol kontrolovanému daňovému

subjektu – žalobcovi doručený dňa 18. 05. 2020. Správca dane v Protokole z daňovej kontroly uviedol,
že neuznáva odpočítanie dane vo výške 44.234,13 Eur. Ako dôvod pre neuznanie odpočítania dane
z pridanej hodnoty správca dane uviedol, že nebolo preukázané dodanie tovaru od vyššie uvedených
spoločností.Kontrolovanýdaňovýsubjekt–žalobca sakProtokoluzdaňovejkontrolyvyjadrilpísomným
podaním zo dňa 15. 06. 2020 doručeným správcovi dane dňa 16. 06. 2020. Správca dane následne

dňa 16. 07. 2020 vykonal ústne pojednávanie k prerokovaniu pripomienok a dôkazov k vyrubovaciemu
konaniu v súvislosti so zaslaním Vyjadrenia daňového subjektu k Protokolu z daňovej kontroly.

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane vydal dňa 09. 09. 2020 päť rozhodnutí, ktorými podľa § 68 ods.
5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty, a to

- rozhodnutie č. 101415421/2020 za zdaňovacie obdobie august 2016 v sume 6 587,42 eur pre
neuznanie odpočtu za 5 dodávateľských faktúr spoločnosti VoVi s.r.o., Konopné 590, F., IČO: 44009895,
DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: G. (ďalej len „VoVi s.r.o.“) a za 9 dodávateľských faktúr spoločnosti
MIRAGE TEX s.r.o., Jelenia 1, Bratislava, IČO: 47700971, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: G. (ďalej len
„MIRAGE TEX s.r.o.“)

- rozhodnutie č. 101415733/2020 za zdaňovacie obdobie september 2016 v sume 7 253,04 eur pre
neuznanie odpočtu za 8 dodávateľských faktúr spoločnosti VoVi s.r.o. a za 6 dodávateľských faktúr
spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o.
- rozhodnutie č. 101415952/2020 za zdaňovacie obdobie október 2016 v sume 10 306,54 eur pre
neuznanie odpočtu za 17 dodávateľských faktúr spoločnosti VoVi s.r.o. a za 4 dodávateľské faktúry

spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o.
- rozhodnutie č. 101416182/2020 za zdaňovacie obdobie november 2016 v sume 10 366,16 eur pre
neuznanie odpočtu za 12 dodávateľských faktúr spoločnosti VoVi s.r.o., za 2 dodávateľské faktúry
spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o. a za 9 dodávateľských faktúr spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o., Šulekova
2, Bratislava, IČO: 45701954, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: G. (ďalej len „AXE CAPITAL s.r.o.“)

- rozhodnutie č. 101416434/2020 za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 9 720,97 eur pre
neuznanie odpočtu za 11 dodávateľských faktúr spoločnosti VoVi s.r.o., za 1 dodávateľskú faktúru
spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o. a za 9 dodávateľských faktúr spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o. (ďalej aj
ako „prvostupňové rozhodnutia“).

3. Správca dane prvostupňové rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní odôvodnil tým, že na
základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že daňový subjekt nepreukázal dodanie tovaru
zo strany dodávateľov podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“). Správca dane uviedol, že kontroloval
odpočítanie dane žalobcom v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením §

51 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorých môže platiteľ odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak
je táto daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku. Podľa správcu dane zaúčtovanie faktúr
v účtovníctve nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdenímo takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu riadne zaúčtovaných
v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom toho, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si
odpočítanie dane z tohto dokladu. Samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je

uvedená DPH, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Technicky je možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté
bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané
odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia (Rozsudok NS SR sp. zn.
4Sžf/31/2014). Správca dane rovnako v odôvodnení svojich prvostupňových rozhodnutí uviedol, že ani

úhrada dodávateľských faktúr dodávateľovi nie je zárukou, či dôkazom, reálneho plnenia zo strany
dodávateľa, alebo jeho subdodávateľov. Ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty podmieňujúce
právo na odpočítanie dane z nadobudnutých zdaniteľných obchodov v tuzemsku (okrem zaplatenia
dane pri dovoze) neobsahujú podmienku zaplatenie dane odberateľom. Daňovému subjektu tak podľa
správcu dane nevzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od uvedených dodávateľov
a pri uplatnení práva na odpočítanie dane z predmetných faktúr tak daňový subjekt postupoval

v rozpore s ustanoveniami § 49 ods. 1 a ods. 2 a § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca
v odôvodnení prvostupňových rozhodnutí uviedol, že k predmetným faktúram od dodávateľov VoVi s.r.o.,
MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. boli predložené pokladničné doklady vyhotovené elektronickými
registračnými pokladnicami, ktoré majú preukazovať úhradu predmetných faktúr v hotovosti, pričom
z týchto dokladov podľa správcu dane nie je zrejmé kto, kde, kedy a komu hotovosť odovzdal, respektíve

kto za dodávateľov prevzal úhrady faktúr. Z predložených faktúr k výkonu daňovej kontroly správcovi
dane nevyplývali ani žiadne skutočnosti, z ktorých by bola zrejmá preprava tovaru, objednávka tovaru,
dodanie tovaru, jeho prevzatie a podobne, pričom faktúry vyhotovené dodávateľom MIRAGE TEX s.r.o.
neobsahujú ani identifikačné čísla pre daň daňového subjektu.

4. Správca dane na základe údajov z Obchodného registra zistil, že spoločnosť VoVi s.r.o. od 05. 01.
2018 zmenila obchodné meno na RISCHL trade s.r.o., od 22. 12. 2016 zmenila sídlo na Poľovnícky
rad 7/727, Zemianska Oľča, dňom 03. 12. 2019 bola spoločnosť zrušená a dňom 29. 01. 2020
bola spoločnosť vymazaná. Správca dane ďalej zistil, že spoločnosť VoVi s.r.o. sa na adrese sídla
nenachádzala, dňom 31. 12. 2017 jej bola zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty z dôvodu

nepodávania daňových priznaní a u tejto spoločnosti bola vykonávaná daňová kontrola dane z pridanej
hodnoty, ktorú spoločnosť neumožnila vykonať, nekomunikovala, nespolupracovala, rovnako ani jej
konateľ, na základe čoho jej tak daň bola určená na základe pomôcok. Z určenia dane podľa
pomôcok vyplynulo, že spoločnosť nepreukázala reálny výkon ekonomickej činnosti. Výzva správcu
dane, ktorou spoločnosť vyzval na predloženie dôkazov týkajúcich sa dodania tovaru pre žalobcu, sa

vrátila neprevzatá a spoločnosťou neboli predložené žiadne doklady. Konateľ spoločnosti H. I., ktorý bol
správcom dane predvolaný a vyzvaný, aby predložil doklady a dôkazy týkajúce sa dodania tovaru pre
žalobcu, sa bez ospravedlnenia k správcovi dane v stanovený termín nedostavil. O spoločnosti MIRAGE
TEX s.r.o. správca dane uviedol, že na základe údajov z Obchodného registra zistil, že spoločnosť
bola dobrovoľne vymazaná dňom 11. 01. 2017, nakoľko došlo k jej zlúčeniu so spoločnosťou DANO

s.r.o., Okružná 3239, Modra, ktorá sa stala jej právnym nástupcom. Právny nástupca DANO s.r.o. bol
dobrovoľne vymazaný z Obchodného registra dňom 11.04.2018 a jeho právnym nástupcom sa stala
spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o., Trenčianska 53, Bratislava. Správca dane zistil u spoločnosti
MIRAGE TEX s.r.o. a právneho nástupcu Eurotransfer, spol. s r.o., že sa na adrese sídla nenachádza
a spoločnosť nikdy nemala na preverovanej adrese sídlo. Výzva správcu dane, ktorou vyzval spoločnosť

Eurotransfer, spol. s r.o. (právneho nástupcu spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o.) na predloženie dôkazov
týkajúcich sa dodania tovaru pre žalobcu, sa vrátila neprevzatá a spoločnosťou neboli predložené žiadne
doklady. Správca dane vyzval E. E. J. ako správcu úpadcu nástupnickej spoločnosti Eurotransfer, spol. s
r.o.napredloženiedokladovadôkazovpreukazujúcichdodanietovaruspoločnosťouMIRAGETEXs.r.o.
pre žalobcu. E. E. J. požadované doklady nepredložil, preto ho správca dane predvolal na daňový úrad

stým,žehoopätovnevyzvalnapredloženiepožadovanýchdokladov.E.E.J.satelefonickyskontaktoval
dňa 13. 02. 2020 so správcom dane, ospravedlnil sa z pojednávania a poskytol informáciu, že do
spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o. bolo zlúčených viac ako 700 spoločností a nedisponuje účtovnými
dokladmi spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o. V stanovisku doručenom správcovi dane dňa 18. 05. 2020
oznámil, že štatutárny orgán spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o. je zahraničná osoba, ktorá ani raz

neposkytla súčinnosť, do spoločnosti bolo zlúčených 701 spoločností a E. E. J. ako správca úpadcu
nedisponuje žiadnou účtovnou dokumentáciou, ani pred vyhlásením konkurzu a to vrátane zlúčených
spoločností. Bývalá konateľka spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o. E. K. sa na predvolanie správcu dane ako
svedkyňa bez ospravedlnenia v stanovený termín nedostavila. O spoločnosti AXE Capital s.r.o. správcadane uviedol, že na základe údajov z Obchodného registra zistil, že spoločnosť od 08. 08. 2017 zmenila
názov na CAFARD s.r.o. a sídlo na adresu Sedmokrásková 6, Bratislava – mestská časť Ružinov.
Spoločnosť má len virtuálne sídlo, dňom 31. 07. 2018 jej bola zrušená registrácia pre daň z pridanej

hodnoty z dôvodu nepodávania daňových priznaní a nespolupracovania so správcom dane, nakoľko so
správcom dane nespolupracoval ani konateľ spoločnosti a na predvolania nereagoval. Výzva správcu
dane, ktorou spoločnosť vyzval na predloženie dôkazov týkajúcich sa dodania tovaru pre žalobcu, sa
vrátila neprevzatá a spoločnosťou neboli predložené žiadne doklady. Konateľ spoločnosti L. G., ktorý
bol správcom dane predvolaný a vyzvaný, aby predložil doklady a dôkazy týkajúce sa dodania tovaru

pre žalobcu, sa bez ospravedlnenia k správcovi dane v stanovený termín nedostavil. L. G. M., bývalá
konateľka spoločnosti AXE Capital s.r.o., sa na predvolanie správcu dane nedostavila a dňa 29. 01.
2020 podala správcovi dane písomné vyjadrenie, v ktorom uvádzala, že v spoločnosti AXE Capital
s.r.o. bola konateľkou od 28. 01. 2014 do 23. 05. 2016, pričom preverované obdobie už
nepatrilo do jej právomoci a s daňovým subjektom – žalobcom nevykonávala žiadnu obchodnú činnosť
a táto osoba jej nie je známa. Spoločnosť AXE Capital s.r.o. bola prevedená na E. B.. Svedok, E.

B., v rámci výsluchu zo dňa 13. 02. 2020 uviedol, že bol konateľom spoločnosti AXE Capital s.r.o.,
všetko riešil sám, len na komunikáciu s daňovým úradom mal mať pána B.. Spoločnosť AXE Capital
s.r.o. sa mala zaoberať veľkoobchodom a maloobchodom s textilom, drogériou a nejakými službami.
Dodávateľmimalibyťslovenskéspoločnosti.Nepamätalsinázvyspoločností,nepamätalsičispoločnosť
AXE Capital s.r.o. mala skladové priestory, tovar mal prichádzať v kontajneroch, kde si ho následne

prebrali odberatelia. Na A. B. – žalobcu si nespomínal hoci k faktúram, ktoré mu boli predložené
správcom dane vystavené v mene spoločnosti AXE Capital s.r.o. pre A. B. uviedol, že sú ním podpísané
a vystavené. Spoločnosť AXE Capital s.r.o. mala byť odpredaná L. G., za čo mal svedok podľa tvrdení
dostať slušne zaplatené. E. B. predložil správcovi dane Odovzdávajúci a preberací protokol zo dňa 24.
07. 2017, podľa ktorého mali byť doklady spoločnosti AXE Capital s.r.o. odovzdané L. G. a rovnako

správcovi dane predložil Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 24. 07. 2017 vrátane vyhlásenia
prevodcu ako zahraničnej právnickej osoby, ktorej zastupujúcim bol opäť E. B. a vrátane rozhodnutia
jediného spoločníka o odvolaní konateľa, jeho zmene ako aj o prevode obchodného podielu spoločnosti
AXE Capital s.r.o.. Ďalej správca dane uviedol, že u žalobcu bolo dňa 02. 09. 2019 vykonané miestne
zisťovanie, o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. 102050416/2019, v rámci ktorého bolo

zistené, že na preverovanej adrese sa nachádza budova s prevádzkou predajne textilu a prevádzkou
bufetu.Tiežbolozistené,žedaňovýsubjektA.B.ukončilsvojupodnikateľskúčinnosťkudňu01.07.2019
a prevádzky fungujú pod spoločnosťou Betplus s.r.o., Landauova 8, 841 01 Bratislava, IČO: 36 410 563.
Na základe rozhodnutia č. 101748956/2019 zo dňa 17. 07. 2019 tak bola daňovému subjektu ku dňu 31.
08. 2019 zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty. Správca dane vykonal dňa 26. 02. 2020 ústne

pojednávanie s kontrolovaným daňovým subjektom – A. B. vzhľadom na skutočnosť, že z predložených
faktúr nevyplývali žiadne skutočnosti týkajúce sa dodania tovaru dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX
s.r.o. a AXE Capital s.r.o., pričom o ústnom pojednávaní bola spísaná zápisnica č. 100536337/2020.
V rámci ústneho pojednávania A. B. tvrdil, že v preverovanom období bol jeho činnosťou predaj odevov,
obuvi, domácich potrieb a hračiek. Väčšinu tovaru mal nakupovať vo veľkoskladoch, kde si tovar

vyberal, následne mal zaplatiť v hotovosti, na základe čoho mu mali byť vystavené na konci mesiaca
súhrnné faktúry. Väčšina skladov bola v Bratislave a najčastejšie mal navštevovať sklad na Starej
Vajnorskej 17 a 37. Dodávateľov si mal preveriť na FINSTATE. Osobne dodávateľov nevyhľadával,
vedel o týchto skladoch a túto činnosť mal vykonávať už 15 rokov. Tovar mal byť prepravený vlastným
dodávkovým vozidlom Citroën Jumper. Tovar nakupoval na základe informácií predavačiek. Tovar si

mal daňový subjekt nakladať sám, alebo mu niekto pomohol v skladoch. Tovar mal následne daňový
subjekt skladovať v predajni, alebo doma v garáži. Faktúry za tovar mal uhrádzať v hotovosti. Ďalej
správca dane oboznámil daňový subjekt v priebehu pojednávania so zisteniami u spoločnosti VoVi
s.ro., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. a umožnil daňovému subjektu vyjadriť sa k zdaniteľným
plneniam, ktoré mali byť uskutočnené týmito spoločnosťami. V prípade spoločnosti VoVi s.r.o. daňový

subjekt uviedol, že si nepamätá kto túto spoločnosť zastupoval, názov spoločnosti mu niečo hovoril
a v skladoch mali byť väčšinou Číňania a Vietnamci a len pár G.. V prípade spoločnosti MIRAGE TEX
s.r.o. si konkrétneho človeka nepamätal s odstupom času, názov spoločnosti mu niečo hovoril. Nakoľko
daňovým subjektom neboli predložené žiadne nové dôkazy a vyjadrenia, správca dane zaslal daňovému
subjektu oznámenie č. 100823838/2020 zo dňa 29. 04. 2020, ktorým ho oboznámil so zistenými

skutočnosťami a ich vyhodnotením a zároveň ho poučil o práve vyjadriť sa zisteným skutočnostiam.
Správca dane vzhľadom na skutočnosť, že daňový subjekt nepodal žiadne nové dôkazy a vyjadrenia,
zistené skutočnosti a vyjadrenia daňového subjektu vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach,
vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100880000/2020 zo dňa 12. 05. 2020, ktorý bol vrátane výzvyna vyjadrenie sa k zisteniam uvedený v protokole z daňovej kontroly daňovému subjektu doručený
dňa 18. 05. 2020. Daňovou kontrolou tak správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane
dodávateľských faktúr od dodávateľov VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o., nakoľko

nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení týmito dodávateľmi ani daňovým subjektom
predložené doklady a dôkazy dodania tovaru týmito dodávateľmi nepreukazovali. Daňový subjekt podal
dňa 16. 06. 2020 písomné vyjadrenie k zisteniam uvedených v protokole, v ktorom považoval zistenia
správca dane za nesprávne, uskutočnenie zdaniteľných plnení považoval za dostatočne preukázané
a správca dane mal skutočnosti zistiť nesprávne. Uvádzal že tovar riadne nakúpil, za tovar uhradil

ale následne odpredal zákazníkom, čo vie preukázať dokladmi z elektronickej registračnej pokladnice.
Uvádzal, že správca dane postupoval v rozpore s § 24 ods.2 daňového poriadku, keď nevykonal žiadne
iné dôkazy a trval na tom, že dostatočne preukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení. Na základe
podaného vyjadrenia správca dane dňa 16. 07. 2020 vykonal s daňovým subjektom ústne pojednávanie,
o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101186617/2020, v rámci ktorého správca
dane prerokoval s daňovým subjektom predložené pripomienky, vysporiadal sa tvrdeniami daňového

subjektuakoajspredloženýmidokladmivyhotovenýmielektronickouregistračnoupokladnicouzostrany
daňového subjektu, ktoré mali preukazovať aj predaj tovaru dodaného dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE
TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o., pričom ani týmto dôkazom nebolo však preukázané, že k dodaniu tovaru
týmito dodávateľmi došlo. Daňový subjekt v rámci pojednávania tiež uvádzal, že zamestnáva asi 6
zamestnancov, podľa sezóny, ktorí pracujú v predajni aj na smeny, pričom ale evidenciu dochádzky

nevedie. Skladovú evidenciu neviedol, vykonávať mal iba raz ročne kusovú inventúru a v prípade
reklamácií buď vrátia peniaze alebo si zákazník vyberie tovar rovnakej hodnoty prípadne si tovar
ponechá za určitú zľavu.

5. K námietkam žalobcu k protokolu správca dane uviedol, že preveroval skutočnosti ohľadom daňových

subjektov pri výkone daňových kontrol a miestnych zisťovaní vykonávaných u iných správcov dane.
V zdaniteľných obdobiach, kedy práve mali vystaviť dodávateľské faktúry pre kontrolovaný daňový
subjekt A. B. – UPAR podali daňové priznania na daň z pridanej hodnoty ale daň neodviedli. Tieto
skutočnosti boli už správcom dane zistené a sú nemenné. Správca dane tiež pri výkone kontroly zistil,
že tovar (odevy a spotrebný tovar do domácnosti) je nakupovaný priamo do spotreby, skladovaný je

len v priestoroch prevádzky v Kľúčovci, nevedie sa žiadna klasifikácia tovaru a ani skladová evidencia.
K tvrdeniu daňového subjektu, že správca dane sa nevysporiadal s výpoveďou E. B. a k skutočnosti, že
správca dane nevykonal iný dôkaz, napríklad výpovede iných svedkov, správca dane uviedol, že E. B.
síce uviedol vo výpovedi, že faktúry boli ním podpísané a vystavené, ale žiadne iné dôkazy o reálnosti
uskutočnenia zdaniteľných obchodov nepreukázal. Správca dane sa snažil dostať sa k dokladom

spoločnosti CAFARD s.r.o. prostredníctvom výzvy adresovanej spoločnosti ako aj predvolaním konateľa
L. G., ale na výzvu správcu dane nikto neodpovedal a L. G. sa na výsluch svedka nedostavil, ani
svoju neúčasť neospravedlnil. Daňový subjekt vo vyjadrení k protokolu predložil ako dôkaz faktúru č.
2017549 od spoločnosti NV Company, s.r.o. a pokladničný doklad z ERP 133/524 zo dňa 24. 06. 2017 na
sumu 26,20 Eur, pričom správca dane k predloženým dôkazom uviedol, že predložený doklad sa netýka

kontrolovaného obdobia, nakoľko protokol bol vydaný za zdaňovacie obdobia august až december 2016.
Správca dane zároveň poukázal na to, že keby ho aj správca dane bral do úvahy ako vzor nákupu
a predaja tovaru, tovar fakturovaný na faktúre t.j. „rifle“ sa nezhodujú názvom ani iným označením
(špecifickým kódom) na pokladničnom doklade z ERP, kde je uvedené „DAM.RIFLE“. Na tvrdenie
daňového subjektu, že správca dane nemôže neuznať nárok na odpočítanie dane, keď uznal daň z neho

odvedenú, správca dane poukázal na § 69 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého každá
osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Správca
dane preskúmal daňovým subjektom predložený CD nosič s evidenciou pokladničných dokladov za rok
2016 a 2017 a zistil, že údaje o jednotlivých predajoch tovaru v jednom dni prostredníctvom elektronickej
registračnej pokladnice nasledujú vo veľmi krátkych časových intervaloch za sebou. Správca dane preto

zhotovil analýzu evidovania hotovosti v ERP z jednotlivých predajov v náhodne vybranom jednom dni
(07. 12. 2016 od 9:00 do 12:00 hod.) a zistil, že v tento deň bolo do ERP zaevidovaných 131 príjmov
v hotovosti v celkovej sume 2 971,84 Eur, pričom časový interval medzi dvomi evidenciami v ERP
je v priemere cca do 10 minút. Správca dane predložil analýzu na nahliadnutie daňovému subjektu.
Správca dane preskúmal náhodným výberom aj niekoľko desiatok ďalších dní v rôznych mesiacoch

roka 2016 a zistil, že tento spôsob evidencie hotovosti v ERP bol realizovaný počas celého roka 2016.
Správca dane nepovažuje takýto nepretržitý 10 hodinový predaj tovaru v jednom dni, a to počas celého
roka 2016 každý deň, keď bola prevádzka otvorená, za reálny. U správcu dane vznikla pochybnosť, či
vôbec reálne došlo k predaju tovaru tak, ako deklaruje kontrolovaný daňový subjekt dokladmi z ERP.6. Žalobca sa k uvedeným pochybnostiam správcu dane vyjadril s tým, že v roku 2016 predávalo textil
asi 6 zamestnancov, evidenciu dochádzky nevedie, píšu sa hodiny, kto, kedy robil a koľko, elektronická

dochádzka sa nevedie. Správca dane poukázal na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. g) zákona č. 289/2008
Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, podľa ktorého doklad musí obsahovať označenie
tovaru alebo služby, požiadal žalobcu o predloženie skladovej evidencie tovaru za rok 2016, z ktorej
je zrejmé označenie jednotlivých druhov tovaru tak, ako boli uvedené na jednotlivých pokladničných
dokladoch. Žalobca na výzvu správcu dane o predloženie skladovej evidencie tovaru za rok 2016

uviedol, že nevie povedať, ako to vtedy bolo, či mal položky rozšpecifikované. Ďalej uviedol, že skladovú
evidenciu nerobí. Inventúru robí finančnú a kusovú raz ročne, kvôli evidencii zásob. Na výzvu správcu
dane, aby sa daňový subjekt vyjadril, akým spôsobom vykonal inventarizáciu skladových zásob tovaru
v roku 2016 a predložil inventúrne súpisy zásob k 31. 12. 2016 daňový subjekt uviedol, že jeden deň
po novom roku sa stretli a každá (zamestnankyňa) si zobrala svoje oddelenie a spisovali čo tam bolo.
Raz ročne vykonáva inventúry.

7. Správca dane vzhľadom na to, že daňový subjekt ani v rámci ústneho pojednávania nepredložil
žiadne nové dôkazy preukazujúce, že k dodaniu tovaru došlo deklarovanými dodávateľmi VoVi s.r.o.,
MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie tovaru týmito
deklarovanými dodávateľmi, ani samotným daňovým subjektom nebolo preukázané, že k uskutočneniu

zdaniteľných plnení došlo práve uvedenými dodávateľmi, u ktorých nebol preukázaný ani vznik daňovej
povinnosti podľa § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty z titulu dodania tovarov. Vzhľadom na
vykonané dokazovanie a zistené skutočnosti správca dane vydal rozhodnutie č. 101415421/2020 zo
dňa 09. 09. 2020, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 6 577,42 eur za zdaňovacie
obdobie august 2016, rozhodnutie č. 101415733/2020 zo dňa 09. 09. 2020, ktorým vyrubil daňovému

subjektu rozdiel dane v sume 7 253,04 eur za zdaňovacie obdobie september 2016, rozhodnutie č.
101415952/2020 zo dňa 09. 09. 2020, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 10 306,54
eur za zdaňovacie obdobie október 2016, rozhodnutie č. 101416182/2020 zo dňa 09. 09. 2020, ktorým
vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane v sume 10 366,16 eur, za zdaňovacie obdobie november 2016
a rozhodnutie č. 101416434/2020 zo dňa 09. 09. 2020, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane

v sume 9 720,97 eur za zdaňovacie obdobie december 2016.

8. Žalobca podal proti prvostupňovým rozhodnutiam odvolania, pričom žalovaný dňa 02. 12. 2020
o odvolaniach žalobcu rozhodol tak, že odvolania zamietol a prvostupňové rozhodnutia potvrdil,
konkrétne rozhodnutím č. 101884963/2020 potvrdil rozhodnutie č. 101415421/2020 zo dňa 09. 09.

2020, rozhodnutím č. 101885094/2020 potvrdil rozhodnutie č. 101415733/2020 zo dňa 09. 09.
2020, rozhodnutím č. 101885269/2020 potvrdil rozhodnutie č. 101415952/2020 zo dňa 09. 09. 2020,
rozhodnutím č. 101885471/2020 potvrdil rozhodnutie č. 101416182/2020 zo dňa 09. 09. 2020 a
rozhodnutím č. 101885597/2020 potvrdil rozhodnutie č. 101416434/2020 zo dňa 09. 09. 2020 (ďalej aj
ako „napadnuté rozhodnutia“).

9. Žalovaný po preskúmaní napadnutých prvostupňových rozhodnutí a spisového materiálu zistil, že
u daňového subjektu A. B. – UPAR bola správcom dane vykonaná daňová kontrola dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia august až december 2016, pri ktorej správca dane preveroval
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a následné vyrubovacie konanie, v rámci ktorého

boli vydané rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august až
december 2016. Žalovaný ním vydané a odvolaniami žalobcu napadnuté rozhodnutia odôvodnil tým,
že správca dane vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu, vec posúdil správne a námietky
žalobcu uplatnené v odvolacom konaní boli nedôvodné. Žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty. Žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedol, že správca dane pri

vydávaní prvostupňových rozhodnutí vychádzal zo správne zisteného skutkového a právneho stavu,
ktorý preveril u daňového subjektu a zároveň ho preveril prostredníctvom vykonaného dokazovania,
pričom počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania umožnil daňovému subjektu, aby sa
k prevereným skutočnostiam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty z predmetných faktúr od dodávateľov VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital

s.r.o.. Odvolací orgán uviedol, že správca dane viedol dokazovanie a preveroval nárok uplatnený
daňovým subjektom, pričom dôkazy o dodaní tovaru dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a
AXE Capital s.r.o. nezískal. Túto skutočnosť preukazujú zistenia a dôkazy získané v rámci daňovej
kontroly, ktoré sú jednoznačným a dostatočným spôsobom uvedené v protokole z daňovej kontrolya rovnako aj v napadnutých rozhodnutiach. Správca dane všetky dôkazy získal zákonným spôsobom
v zmysle § 24 daňového poriadku – dôkazmi, ktoré potvrdzujú prijatý záver správcu dane sú skutočnosti
zistené v priebehu daňovej kontroly. Z uvedených dôkazov vyplýva, že odvolávajúci sa daňový subjekt

nepreukázal, že došlo k dodaniu tovaru dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o.
tak, ako deklaroval predloženými dokladmi.

10. Žalovaný k námietkam odvolania, podľa ktorých nebol správcom dane dostatočne zistený skutkový
stav uviedol, že zo zistených skutočností vyplýva, že uskutočnenie zdaniteľných plnení – dodanie

oblečenia, obuvi a doplnkového tovaru deklarovanými dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a
AXECapitals.r.o.nebolopreukázané.Žalovanývosvojichrozhodnutiachoodvolanívočiprvostupňovým
rozhodnutiam správcu dane uviedol, že v preverovanom období nebolo preukázané, že by spoločnosti
VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. vykonávali vôbec nejakú reálnu ekonomickú
činnosť a uskutočňovali reálne zdaniteľné plnenia. Nebolo tak preukázané, že k dodaniu zdaniteľných
plnení pre daňový subjekt týmito spoločnosťami došlo. Ani samotný žalobca svojimi tvrdeniami

a predloženými dôkazmi nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovanými dodávateľmi.
Daňový subjekt nevedel uviesť ani osoby, ktoré za týchto dodávateľov vystupovali, nepreukázal žiadne
dôkazy o prebratí tovaru a jeho preprave. Samotné faktúry tak nepreukazovali, že k uskutočneniu
zdaniteľných plnení došlo týmito dodávateľmi, keďže tieto rovnako neobsahovali žiadne skutočnosti
o dodaní, preprave tovaru, o osobách odovzdávajúcich a preberajúcich tovar, o objednávkach tovaru

a podobne. Rovnako ani doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou, ktoré mali
predstavovať úhrady faktúr dodávateľov, uskutočnenie zdaniteľných plnení nepreukazovali, keď tieto
doklady neboli dokazovaním správcu dane potvrdené a tieto doklady neobsahovali žiadne údaje,
z ktorých by vyplývali skutočnosti napríklad o osobách odovzdávajúcich a preberajúcich hotovosť
a podobne. Žiadne iné dôkazy daňovým subjektom neboli predložené aj napriek výzvam správcu

dane a skutočnosti, že daňový subjekt bol so všetkými zistenými skutočnosťami oboznámený a bolo
mu umožnené sa k nim vyjadriť. Dôkazom o uskutočnení zdaniteľných plnení neboli ani daňovým
subjektom vystavené doklady z elektronickej registračnej pokladnice, ktorými tvrdil, že išlo o predaj
tovaru, ktorý mali dodať dodávatelia VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o.. Tieto doklady
žiadnym spôsobom nepreukazovali a neobsahovali údaje, či sa má jednať práve o tovar od označených

dodávateľov na deklarovaných zdaniteľných plneniach. Žalovaný tak tvrdenia daňového subjektu
po dostatočnom preukázaní zdaniteľných plnení považuje za neopodstatnené. Žalovaný vo svojich
rozhodnutiach o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane uviedol k námietkam
daňového subjektu, podľa ktorých mal správca dane postupovať v rozpore s § 24 ods. 2 daňového
poriadku, že právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia

na faktúre. Toto právo vzniká vtedy, ak je preukázané, že plnenie bolo uskutočnené a to práve osobou
uvedenou na faktúrach, pričom dôkazné bremeno má v tomto prípade daňový subjekt. Neobstoja
preto ani tvrdenia odvolávajúceho sa daňového subjektu, že závery správcu dane nevychádzajú
z dostatočne zisteného skutkového stavu. Z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty
jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať daň, pričom základná

podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom dane uvedeným
na faktúre. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie
dane je vychádzať nie len z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení,
či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však povinnosťou správcu dane
zisťovať,odktoréhoinéhododávateľadaňovýsubjekttovarvskutočnostiprevzal,aleboakýmspôsobom

tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie daňového subjektu o tom, že tovar bol
dodaný dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o.. Žalovaný tiež uviedol, že
práve daňový subjekt je ten, kto musí preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, z ktorého
si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Správca dane nie je povinný vykonať všetky navrhované
dôkazy, pretože nie je povinný vykonávať dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového

subjektu. Dokazovanie vykonané správcom dane slúži len na verifikáciu daňovým subjektom tvrdených
skutočností, čo bolo v tomto prípade správcom dane dodržané, no aj napriek tomu uskutočnenie
zdaniteľných plnení dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. nebolo preukázané.
Splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane nespočíva len v predložení
dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry sú použiteľné a uznateľné len vtedy, ak údaje uvedené v nich

pravdivo odrážajú skutočnosť. Hoci splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo uznané
odpočítanie dane, zdaniteľné plnenia nestačí deklarovať len po formálnej stránke vystavenou faktúrou,
dodacím listom, dokladom o úhrade a podobne. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň,
a teda to, že platiteľ má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodanímtovarov, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Uskutočnenie dodania tovaru, vznik
daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke
(vystavenou dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním dodania tovaru).

Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané
odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré preukazuje platiteľ.
V zmysle vyššie uvedených skutočností boli síce vystavené faktúry, ale na ich základe nebol preukázaný
vznik daňovej povinnosti, nakoľko nebolo preukázané, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení
– dodaniu tovarov dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. a tým nevzniklo

daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie
na základe ktorého) platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane. Aby k odpočítaniu mohlo
prísť, nestačí predložiť len faktúru, pretože v prvom rade musí prísť k dodaniu tovarov a z toho titulu ku
vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí prísť k naplneniu materiálnej podstaty veci ( dodaniu tovarov)
a až následne k vystaveniu faktúry, len v takomto prípade môže prísť k odpočítaniu dane. V prípade,
že je vystavená faktúra, ale dodanie tovarov sa neuskutoční ( daňová povinnosť síce dodávateľovi

vznikne na základe § 69 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty), ale právo na odpočítanie dane
nevzniká. Základné pravidlá dane z pridanej hodnoty musia byť dodržané. Samotné vystavenie faktúry
a jej uvedenie do záznamov v zmysle § 70 zákona o dani z pridanej hodnoty ešte nie je preukázaním
skutočného zdaniteľného obchodu. Vznik nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2,
písm. a) a § 51 ods.1 písm. a) o dani z pridanej hodnoty je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých

stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Nevyhnutným
pre nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených
dokladov má aj povahu faktu, teda že tovary, ktoré sú deklarované na faktúrach, boli už skutočne
dodané a to platiteľom uvedeným na faktúrach. Nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty nevzniká
len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za

správnosť ktorých zodpovedá. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pretože jednoznačným a
vierohodným spôsobom nepreukázal, že skutočnosti ktoré majú vplyv na správne určenie dane a údaje
uvedené v daňovom priznaní, sú úplné a správne. Ani samotné faktúry vrátane dokladov vyhotovených
elektronickou registračnou pokladnicou nepreukázali, že tovar bol dodaný dodávateľmi VoVi s.r.o.,
MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o..

11. Žalovaný uviedol, že zo skutočností zistených správcom dane vyplýva, že správca dane svoje
rozhodnutia, podľa ktorých nebolo preukázané dodanie tovarov deklarovanými dodávateľmi VoVi s.r.o.,
MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o., čím došlo k porušeniu ustanovení § 49 ods. 1 a ods.
2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, nezaložil ani pochybnostiach

v spoločnostiach VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o., ale pre prijatie svojich
záverov správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorého výsledky vyhodnotil jednotlivo a vo
vzájomných súvislostiach a svoju úvahu uviedol v odôvodnení napadnutých rozhodnutí so záverom,
že ani samotný daňový subjekt listinnými dôkazmi (faktúry a doklady vyhotovené elektronickou
registračnou pokladnicou) nepreukázal dodanie tovarov deklarovanými dodávateľmi ako to daňový

subjekt deklaroval. Správca dane považoval za podstatné, že nebolo preukázané uskutočnenie
zdaniteľných plnení deklarovanými dodávateľmi a bola spochybnená samotná pravosť dokladov
predložených daňovým subjektom a tiež, že existovali len formálne doklady, ktoré nepreukazujú
fakturované plnenia. Žalovaný dodal, že v tomto prípade ani nedostatky deklarovaných dodávateľov
neboli pripisované na ujmu daňovému subjektu. K rozširovaniu dôkazného bremena na daňový subjekt

žalovaný uviedol, že daňový poriadok rozdeľuje dôkazné bremeno medzi daňový subjekt a správcu
dane, pričom ťažisko dôkaznej povinnosti je na daňovom subjekte. Primárne má daňový subjekt
preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov, ďalej skutočnosti na preukázanie ktorých bol správcom dane vyzvaný v priebehu daňovej

kontroly, alebo daňového konania a napokon preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií
a záznamov, ktoré je povinný viesť. Zákon teda ukladá dôkazné bremeno aj správcovi dane a to
jednak vyvrátiť prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia daňového subjektu a jednak preukázať
skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie
dane. Dokazovanie určitých skutočností tvrdených daňovým subjektom a ich vyvracanie správcom dane

tvorí podstatu uvedeného dokazovania určitých skutočností pre správne zistenie daňovej povinnosti
a týmto sa realizuje dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu dane. Žalovaný uviedol, že
rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a nie je výsledkom ani
svojvôle správcu dane. Žalovaný uviedol, že správca dane tak v daňovej kontrole ako aj v následnomvyrubovacom konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V zmysle
ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty a daňového poriadku správca dani posudzoval všetky
aspekty deklarovaných obchodov s cieľom chrániť záujmy štátu, pričom dbal na ochranu záujmov

daňového subjektu ako aj ostatných osôb zúčastnených v konaní. Písomnosti vydané a vypracované
správcom dane v priebehu výkonu daňovej kontroly dokumentujú priebeh daňovej kontroly a preukazujú,
že správca dane vo veci preverenia deklarovaných zdaniteľných plnení zo strany deklarovaných
dodávateľov vykonal dokazovanie, ktorým sa ale dodanie tovarov týmito dodávateľmi nepreukázalo.
Bolo teda úlohou daňového subjektu, aby dodanie tovarov deklarovanými dodávateľmi (VoVi s.r.o.,

MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. ) aj skutočne preukázal. Daňový subjekt predložil správcovi dane
faktúry a doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou, ale správca dane tieto doklady
vyhodnotil ako formálne (napríklad keď neobsahovali žiadne bližšie informácie o dodaní, preprave,
prevzatí tovaru a pod.) spoločne s ďalšími získanými a vykonanými dôkazmi, ktorými nedošlo k verifikácii
tvrdeniu obsiahnutých vo faktúrach, ale k spochybneniu predložených dokladov. Daňový subjekt však
žiadne iné dôkazy nepredložil aj napriek tomu, že ich správca dane požadoval. Správca dane postupoval

v úzkej súčinnosti aj s daňovým subjektom. Daňovému subjektu bolo umožnené predložiť doklady
k výkonu daňovej kontroly, bolo mu umožnené predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, bol
oboznámený so všetkými zisteniami a ich vyhodnotením a opäť mu bolo umožnené, aby sa k týmto
skutočnostiam vyjadril a predložil k nim dôkazy. Žalovaný dodal že je evidentné, že správca dane
postupoval aj v súlade so závermi slovenskej judikatúry keď aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR, spisová

značka 2Sžf/4/2009 z 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR, číslo konania III. ÚS
78/2011-17 z 23. 02. 2011 vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č.
511 z 1992 Zb. v spojení s § 49 ods.2, § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty). Primárne je nevyhnutné
uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za
zákonomstanovenýchasplnenýchpodmienoknároknaodpočetdanezpridanejhodnoty(jeiniciátorom

odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.

12. Žalovaný v odôvodnení svojich potvrdzujúcich rozhodnutí tiež uviedol, že posúdenie skutkového
stavu a prijatý záver správcu dane boli vecne správne a správca dane postupoval v súlade
s ustanoveniami daňového poriadku ako aj iných platných právnych predpisov. Zásady daňového
konania boli v danej veci správcom dane dodržané, správca dane dostatočne zistil skutkový stav

a správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Správca dane vykonal daňovú kontrolu v rozsahu,
ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu v súlade s § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Pri
výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s § 24 Daňového poriadku, keď viedol dokazovanie tak, že
dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie. V súlade s § 24 ods.
4 Daňového poriadku správca dane, ako dôkaz použil všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu

skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane. Správca dane vyhodnotil získané dôkazy v zmysle
§ 3 ods. 3 Daňového poriadku teda podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný
uviedol, že záver o tom, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno preukázateľnosti
splnenia zákonom o dani z pridanej hodnoty stanovených podmienok na uplatnenie odpočítania dane,

a preto nebolo možné uznať sporné odpočítanie dane je záverom, ktorý logicky vyplýva z vykonaného
dokazovania. Žalovaný ako odvolací orgán v prípade rozloženia dôkazného bremena medzi daňový
subjekt a správcu dane uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie podľa § 24 ods. 2 a ods. 4
Daňového poriadku, nič nezanedbal, pričom daňový subjekt si nesplnil svoju povinnosť stanovenú
v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalovaný pre úplnosť dodal, že overovanie si obchodných

partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky
vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napríklad uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty,
musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného
partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď daňový subjekt nepreukázal,
že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení.

13. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutia správcu dane obsahujú zákonom stanovené
náležitosti. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí sú obsiahnuté skutočnosti, ktoré boli podkladom
rozhodnutia, pretože obsahujú skutkové zistenia, ku ktorým správca dane počas daňovej kontroly,respektíve daňového konania dospel. Obsahujú tiež úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie vykonaných
dôkazov, pretože obsahuje vyhodnotenie zistených skutočností a to jednotlivo aj vo vzájomných
súvislostiach, keď uvádza, čo bolo, respektíve nebolo vykonanými dôkazmi preukázané. Obsahuje

aj použitú úvahu pri aplikácii právnych predpisov, ktoré okrem ich citácie aj vyložil v súlade s ich
obsahom, zmyslom a účelom a tiež zdôvodnil ich aplikovateľnosť na zistený skutkový stav. V odôvodnení
napadnutých rozhodnutí správca dane uviedol, ako sa vysporiadal s námietkami a tvrdeniami daňového
subjektu. Žalovaný uviedol, že odôvodnenia správcu dane zahŕňajú a hodnotia všetky skutočnosti,
ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutí, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na

pripomienky, návrhy vyjadrenia daňového subjektu. Medzi výrokom a odôvodnením je logická zhoda,
odôvodnenie je presvedčivé. Zároveň jednotlivé časti, respektíve dôvody rozhodnutia sú usporiadané
v rámci logického a systematického celku. Žalovaný dodal, že sa nevyžaduje, aby na každú zistenú
skutočnosť, alebo každý argument daňového subjektu bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia,
ale ak ide o skutočnosť, alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi
správca dane náležite vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia, čo bolo v tomto prípade správcom dane

dodržané.Žalovanýnazákladeuvedenýchskutočnostívyhodnotilnámietkydaňovéhosubjektuuvedené
v odvolaniach ako neopodstatnené, a to z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie
zdaniteľných plnení dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o., neuniesol dôkazné
bremeno a nevzniklo mu tak právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr
od uvedených dodávateľov. Správca dane tak správne založil svoje rozhodnutie na konštatovaní

nepreukázania zákonných podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

14. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, že v danom prípade došlo k porušeniu ustanovení
zákona o dani z pridanej hodnoty a po preskúmaní rozhodnutí, predloženého spisového materiálu,
skutočností zistených v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní a námietok odvolania dospel

k záveru, že správca dane postupoval v celom konaní v súlade so všeobecnými záväznými právnymi
predpismi, posudzoval závažnosť všetkých jednotlivých dôkazných prostriedkov a vyhodnotil všetky
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Daňový subjekt podľa žalovaného ani
v odvolacom konaní nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení

inak, ako ich v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní vyhodnotil správca dane. Žalovaný preto
nezistil dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí správcu dane ako to daňový subjekt navrhoval
v odvolaniach.

Správne žaloby žalobcu – žalobné body

15. Správnymi žalobami podanými na Krajský súd v Banskej Bystrici v zákonných lehotách sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného pod sp. zn. 75S/14/2021 preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101884963/2020 zo dňa 02. 12. 2020, pod sp. zn. 75S/15/2021
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885094/2020 zo dňa 02. 12. 2020, pod sp.

zn. 75S/16/2021 preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885269/2020 zo dňa 02. 12.
2020, pod sp. zn. 76S/13/2021 preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101885471/2020
zo dňa 02. 12. 2020 a pod sp. zn. 74S/6/2021 preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
101885597/2020 zo dňa 02. 12. 2020.

16. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej
Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023
z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu

v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu veci pôvodne vedené na Krajskom
súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou 75S/14/2021, spisovou značkou 75S/15/2021, spisovou
značkou 75S/16/2021, spisovou značkou 76S/13/2021, spisovou značou 74S/6/2021, prešli od 1. júna
2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde sú vedené pod novými spisovými značkami:
BB-75S/14/2021, BB-75S/15/2021, BB-75S/16/2021, BB-76S/13/2021, BB-74S/6/2021.

17. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. BB-75S/14/2021-90 zo dňa 13. 07. 2023
spojil na spoločné konanie veci vedené Správnym súdom v Banskej Bystrici pod spisovou značkou
BB-75S/14/2021, spisovou značkou BB-75S/15/2021, spisovou značkou BB-75S/16/2021, spisovouznačkouBB-76S/13/2021aspisovouznačkouBB-74S/6/2021stým,žesabudúďalejviesťpodspisovou
značkou BB-75S/14/2021.

18. Žalobca vo všetkých piatich správnych žalobách uviedol rovnaké žalobné námietky, na základe
ktorých sa domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí a prvostupňových rozhodnutí, nakoľko je toho
názoru, že predmetné rozhodnutia sú nezákonné a vychádzajú z nesprávneho skutkového a právneho
stavu veci z nasledovných dôvodov: 1/ žalobca poukázal na svoje vyjadrenie k protokolu zo dňa 15.
06. 2020, v ktorom uviedol, že správca dane nesprávne zistil skutočnosť, že tovar nebol kúpený od

spoločností RISCHL trade s.r.o. (predtým VoVi s.r.o.), Eurotransfer, spol. s r.o. (MIRAGE TEX s.r.o.)
a CAFARD s.r.o. (AXE Capital s.r.o.), nakoľko za týmto účelom nevykonal žiadne relevantné dôkazy.
2/ Taktiež nie je známe, že by správca dane vykonal miestne zisťovanie, ktorým by preveril či sa
predmetný tovar nachádza v skladových priestoroch daňového subjektu, respektíve či bol predmetný
tovarnásledneďalejpredaný.Dňa02.09.2019bolosícevykonanémiestnezisťovaniezostranysprávcu
dane, avšak v rámci toho sa zamestnanci správcu dane vôbec nezaoberali tým, či tovar uvedený na

sporných faktúrach sa nenachádza v obchode. 3/ Správca dane sa odvolával na mailovú komunikáciu
bývalých konateľov uvedených spoločností. Svedok pán B., konateľ spoločnosti CAFARD s.r.o. uviedol,
že na spoluprácu s daňovým subjektom si nespomína, avšak jednoznačne potvrdil pravosť vystavených
faktúr z jeho strany, ktorých reálnosť správca dane spochybňuje. Svedkyňa p. G. M., bývalá konateľka
spoločnosti CAFARD s.r.o. (konateľkou bola do 24. 05. 2016) sa síce vo veci písomne vyjadrila, avšak jej

výpoveďjeirelevantná,nakoľkoonavsledovanomobdobíaugustaždecember2016nebolakonateľkou,
ani zamestnancom spoločnosti. Konatelia spoločnosti RISCHL trade s.r.o. a Eurotransfer, spol. s r.o.
sa k veci nijako relevantne nevyjadrili. Žalobca nepovažuje takéto vyjadrenia svedkov za relevantný
a dostačujúci dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť reálnosť dodania tovaru od vyššie uvedených
dodávateľov. 4/ Žalobca ďalej uviedol, že kúpil (a prevzal) tovar od dodávateľov s dobrým úmyslom,

riadne za neho zaplatil a prevzal faktúry vystavené týmito dodávateľmi. V zmysle výzvy na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v daňovej kontrole bol daňový subjekt vyzvaný na označenie dôkazov, ktoré
nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Tovar, ktorý sa nachádza v predmetných faktúrach
žalobca v rámci daňovej kontroly preukazoval aj predložením bločkov, ktoré vystavil fyzickým osobám
za následný predaj tohto tovaru. Žalobca predložil správcovi dane jednu z predmetných faktúr spolu

s bločkom, ako vzor na preukázanie dodania tovaru a následného predaja tohto tovaru. 5/ Žalobca má
za to, že správca dane postupoval v rozpore s ustanovením § 24 ods.2 Daňového poriadku, nakoľko
správca dane nedbal o to, aby skutočnosť, že reálne došlo ku kúpe predmetného tovaru od predmetných
spoločností bola zistená čo najúplnejšie, nakoľko za týmto účelom nevykonal žiadny iný dôkaz, napríklad
výpovede iných svedkov, a podobne. 6/ Správca dane je pri vykonávanej daňovej kontrole podľa žalobcu

povinný brať do úvahy nie len vstupné faktúry ( t.j. nákladové faktúry), na základe ktorých mal žalobca
nakúpiť od dodávateľov tovar, ale musí prihliadať aj na výstupné faktúry, to znamená že predmetný
tovar žalobca následne predal. Správca dane nemôže tvrdiť, že k neoprávnene uplatnenému nároku
malo dôjsť tým, že boli do účtovníctva spoločnosti zadovážené nepravdivé dodávateľské pokladničné
doklady za nákup tovaru, nakoľko správca dane sa musí vysporiadať so skutočnosťou, že tento tovar

bol následne predaný t.j. bola aj odvedená príslušná DPH z predaja. Správcom dane vyčíslená suma
nemohla byť vo výške, ktorú určil správca dane na základe výsledkov kontroly – pokiaľ je neuznané
zdaniteľné plnenie na nákup tovaru, tak sa má zohľadňovať aj to, že nemôže byť následne uznaný ani
predaj toho istého tovaru, ktorého nákup bol podľa správcu dane neuznaný ako zdaniteľné plnenie. 7/
Žalobca v rámci daňovej kontroly nedodal záznamy z pokladnice z dôvodu pandemickej situácie na

Slovensku a preto ich predložil spolu s vyjadrením k protokolu z daňovej kontroly. Z nich je jednoznačné,
že tovar nadobudnutý od spomenutých spoločností bol aj následne predaný. Žalobca namietal, že
by jeho konaním malo dôjsť k úmyselnému predloženiu fiktívnych faktúr, respektíve k akémukoľvek
fingovanému obchodu, pričom súčasne namietal výšku vyčíslenej sumy 44 234,13 eur, ktorú bol podľa
správcu dane povinný zaplatiť. Žalobca považuje za nesprávne tvrdenie správcu dane, ktorý sa vyjadril

k predloženému dôkazu, a to k faktúre č. 2017549 a k bločku z elektronickej registračnej pokladnice
v tom zmysle, že nejde o totožný tovar, nakoľko na faktúre je označenie „rifle“ a na pokladničnom doklade
z elektronickej registračnej pokladnice je uvedený názov tovaru „dámske rifle“. Takéto hodnotenie
dôkazovjevrozporesozásadoulogiky,nakoľkoužnaprvýpohľadjezrejmé,žeideototožnýtovar–rifle.
Správca dane mal k dispozícii celé účtovníctvo žalobcu, preto ak je toho názoru, že tovar s označením

„dámske rifle“ nie tovar s označením „rifle“, tak daňový úrad neuviedol, od ktorého dodávateľa teda
žalobca nadobudol tovar s označením „dámske rifle“. Len tak by mohol daňový úrad vierohodne
spochybniť predložený dôkaz, čo však vykonané nebolo. Žalobca poukázal na to, že v rámci daňovej
kontroly predložil záznamy z pokladnice za roky 2016 a 2017. Tovar, ktorý sa nachádza na predmetnýchdodávateľských faktúrach vie žalobca preukázať a to na základe bločkov, ktoré vystavil fyzickým osobám
za následný predaj tohto tovaru, ktoré žalobca predložil v rámci daňovej kontroly. Žalobca pri tom
poukázal na jednu z predmetných faktúr spolu s bločkom, ako vzor na preukázanie dodania tovaru

a následného predaja tohto tovaru.

19. Žalobca v bode II. žaloby zhrnul, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného a napadnuté rozhodnutia
považuje za nezákonné, nakoľko zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom,
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého

rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, žalovaný vec nesprávne právne posúdil. Žalobca
opätovne poukazoval na tú skutočnosť, že tovar, ktorý nadobudol od dodávateľov (RISCHL trade
s.r.o., Eurotransfer, spol. s r.o., CAFARD s.r.o.) následne predal, o čom predložil správcovi dane
aj záznamy z pokladnice za roky 2016 až 2017. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že dôkazné
bremeno na preukázanie zdaniteľného plnenia je na daňovom subjekte, avšak toto dôkazné bremeno
nie je absolútne. Žalobca vytkol žalovanému, že sa žiadnym spôsobom nevyjadril k tomu, aký dôkaz

o existencii tovaru má žalobca predložiť ako dôkaz, že daný tovar následne predal a odviedol z tohto
predaja aj príslušnú DPH. Žalovaný podľa žalobcu len skonštatoval, že sa nevyžaduje, aby na
každú zistenú skutočnosť, alebo každý argument daňového subjektu bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Žalobca je toho názoru, že prvostupňový orgán sa s jeho argumentáciou o následnom
predaji tovaru, ktorý nadobudol od dodávateľov, nevysporiadal dostatočne a nepresvedčivo spochybnil

túto argumentáciu. Žalovaný sa však k tejto podstatnej otázke podľa žalobcu nevyjadril vôbec, čo
možno považovať za nezákonné, nakoľko nepostupoval v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 daňového
poriadku, nakoľko nedbal o to, aby skutočnosť, že reálne došlo ku kúpe predmetného tovaru od
predmetných spoločností bola zistená čo najúplnejšie, za týmto účelom nevykonal žiadny dôkaz.
Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného, podľa ktorého žalobca síce predložil správcovi dane

faktúry a doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou, ale správca dane tieto doklady
vyhodnotil ako formálne (napríklad neobsahovali žiadne bližšie informácie o dodaní, preprave, prevzatí
tovaru) spoločne s ďalšími dôkazmi, ktorými nedošlo k verifikácii tvrdení obsiahnutých vo faktúrach,
ale k spochybneniu predložených dokladov. Žalobca má za to, že žalovaný ani správca dane ako
prvostupňový orgán nepoukázali na žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobcu,

že tovar v zmysle faktúr bol dodaný. Uvedené nevyplýva z vyjadrení dodávateľských spoločností ani
z miestneho zisťovania, kde zamestnanci správcu dane len formálne prezreli objekt obchodu, ktorý
prevádzkoval žalobca. Podľa žalobcu správca dane a ani žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnili
tú skutočnosť že tovar nakúpený a dodaný uvedenými, pre správcu dane spornými, dodávateľmi bol aj
následne predaný. Žalobca opätovne poukázal na to, že žalobca dane mal k dispozícii celé účtovníctvo

žalobcu a nepoukázal na to, že tovar pochádza od iného dodávateľa ako toho, ktorý je uvedený na
faktúrach. Žalobca je preto toho názoru, že správca dane a ani žalovaný neuniesli dôkazné bremeno
uvedené v § 24 ods. 3 daňového poriadku a nevyvrátili prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia
žalobcu.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

20. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k správnym žalobám navrhol všetky správne žaloby zamietnuť.
Žalovaný uviedol, že dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal
dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi, na základe čoho žalobca nepreukázal splnenie zákonných
podmienoknaodpočítaniedaneustanovenév§49ods.1vnadväznostina§19ods.1,§49ods.2a§51
zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a preto správca dane neuznal nárok na

odpočítanie dane v uvedenej výške za uvedené zdaňovacie obdobia. Žalovaný k námietkam uvedeným
v časti II. správnych žalôb poukázal na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí a prvostupňových
rozhodnutí. Z dokazovania vyplýva, že žalobcom nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru
deklarovanými dodávateľmi uvedenými na predložených dodávateľských faktúrach. Správca dane
vykonal daňové kontroly v súlade so zákonom a pri ich výkone ako aj v nasledujúcich vyrubovacích

konaniach postupoval v súlade s ustanovením Daňového poriadku a zákona o dani z pridanej hodnoty.
Žalovaný ďalej uviedol, že dokazovanie v rámci daňovej kontroly a vyrubovacích konaní správca
dane vykonal v súlade s § 24 daňového poriadku, dokazovanie viedol čo najúplnejšie (preveroval
dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom). Pri vydávaní rozhodnutia tak správca dane a následneaj žalovaný vychádzali zo správne zisteného skutkového a právneho stavu, pričom počas daňových
kontrol a vyrubovacích konaní správca dane umožnil žalobcovi, aby sa k preverovaným skutočnostiam
vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných

dodávateľských faktúr. Dôkazom preukazujúcim dodanie tovaru deklarovanými dodávateľmi RISCHL
trade s.r.o. (predtým VoVi s.r.o.), Eurotransfer, spol. s r.o. (MIRAGE TEX s.r.o.) a CAFARD s.r.o.
(AXE Capital s.r.o.) neboli ani doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou, ktoré mali
predstavovať úhrady faktúr týmto dodávateľom, keď tieto doklady neboli v dokazovaní správcu dane
potvrdené a tieto doklady neobsahovali žiadne údaje, z ktorých by vyplývali skutočnosti napríklad

o osobách odovzdávajúcich a preberajúcich hotovosť a podobne. Tieto doklady žiadnym spôsobom
nepreukazovali a neobsahovali údaje, že sa má jednať práve o tovar od označených dodávateľov na
deklarovaných faktúrach, teda tovar, ktorý mal byť dodaný uvedenými dodávateľmi.

Posúdenie veci správnym súdom

21. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na deň 23. 08. 2023, na ktorom
oboznámil obsah podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22. 08. 2023, ktorým právnym zástupca
žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z vážnych rodinných dôvodov a oznámil, že súhlasí
s prejednaním veci bez jeho prítomnosti, preto súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu
ajehoprávnehozástupcu.Poverenýzástupcažalovanéhonapojednávaníuviedol,žežalovanýzotrváva

na správnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí ako aj prvostupňových rozhodnutí, ktorých
záver bol, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre odpočet DPH. Nebolo preukázané, že došlo
k realizácii zdaniteľných plnení a žalobca nepreukázal, že boli splnené hmotnoprávne podmienky na
odpočet DPH. Podľa žalovaného v konaní bolo postupované v súlade s daňovým poriadkom a žalobcovi
bola daná možnosť vyjadriť sa a preukázať splnenie podmienok, pričom podľa žalovaného žalobca

nesplnil svoje dôkazné bremeno. Poverený zástupca v rámci konečného návrhu uviedol, že žalovaný
zotrvávanasprávnostipreskúmavanýchrozhodnutíanavrholsprávnežalobyzamietnuť.Správnysúdpo
preskúmaní napadnutých rozhodnutí a prvostupňových rozhodnutí dospel k záveru, že všetky žalobcom
vznesené žalobné námietky sú nedôvodné, a preto správne žaloby podľa § 190 SSP zamietol, a to
z nižšie uvedených dôvodov. Správny súd zároveň považuje za nevyhnutné uviesť, že všetky správne

žaloby obsahovali totožné argumenty a dôvody, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutí za nezákonné („žalobné body“) a žalovaný a správca
dane argumentovali vo svojich rozhodnutiach totožne, preto aj odôvodnenie tohto rozhodnutia smeruje
ku všetkým správnym žalobám.

22. Správny súd považoval za potrebné sa najskôr vysporiadať s návrhmi žalobcu na prerušenie
súdnych konaní pôvodne vedených na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn 75S/15/2021, sp.
zn 75S/16/2021, sp. zn 76S/13/2021 a sp. zn 74S/6/2021 do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej
pod sp. zn. 75S/14/2021, nakoľko žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaniami
doručenými dňa 08. 02. 2021 navrhol, aby správny súd v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a)

zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. 06. 2023 (ďalej aj
ako „SSP“) prerušil uvedené súdne konania do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej pod sp.
zn. 75S/14/2021 s odôvodnením, že v týchto konaniach sa riešia otázky, ktoré môžu mať význam pre
rozhodnutie súdu. Podľa názoru správneho súdu žalobcom uvádzaný dôvod prerušenia súdnych konaní
nemožno kvalifikovať ako obligatórny (ustanovenie § 100 ods. 2 písm. b) SSP), ale ako fakultatívny

dôvod prerušenia konania (ustanovenie § 100 ods. 2 písm. a) SSP). Správny súd uvedené konania spojil
na spoločné konanie uznesením č. k. BB-75S/14/2021-90 zo dňa 13. 07. 2023 s tým, že sa budú ďalej
viesť pod sp. zn. BB-75S/14/2021, keďže vo vyššie uvedených konaniach sú totožní účastníci (žalobca
a žalovaný) a tieto veci spolu skutkovo a právne súvisia. Vzhľadom na spojenie vecí na spoločné
konanie ako aj na to, že o prejednávaných veciach rozhodne správny súd jedným rozhodnutím vo

veci samej (týmto rozsudkom) správny súd nezistil existenciu zákonom predpokladaných dôvodov na
prerušenie konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia (ustanovenie §100 ods. 2 písm. a) SSP),
preto návrh na prerušenie vyššie uvedených súdnych konaní zamietol podľa ustanovenia § 25 SSP v
spojení s ustanovením § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „CSP“) týmto rozhodnutím vo veci samej.

23. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany
svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnejsprávy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané

rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je pri tomto type správnej žaloby, ako sú správne žaloby žalobcu (všeobecná
správna žaloba), viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci

skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho
spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134

ods.2 SSP. V prejednávaných veciach správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu orgánov
verejnej správy v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.

24. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 134 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základene účinného právneho predpisu, b)
rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa
§ 192,d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods.

2 písm. d),f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

27. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

28. Podľa § 2 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

29. Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania

tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,
ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru

nájomcovi.

30. Podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo
zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarov
a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

31. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočítanie dane podľa
§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.

32. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať,
či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre
vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného postupu), či zistil vo veci
skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými

právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal
na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho

vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 SSP, s výnimkami
vymedzenými v § 135 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávané veci nespadajú. Konanie pred správnym
súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v správnom súdnictve
nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí (prípadne

iných správnych aktov a postupov) orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy
splnili povinnosti stanovené zákonom.

33. Žalobca v prvej časti správnych žalôb uviedol chronologický prehľad priebehu administratívneho
konania s uvedením niektorých argumentačných tvrdení správcu dane a žalovaného v nimi vydaných

rozhodnutiach, pričom vyjadril svoj nesúhlas s ich vyhodnotením dokazovania a prijatými závermi. Podľa
názoru správneho súdu je táto časť správnych žalôb z veľkej časti všeobecná, popisná a bez uvedenia
konkrétnych žalobných námietok zakladajúcich nezákonnosť rozhodnutí alebo postupu správcu dane
a žalovaného. Niektoré tvrdenia žalobcu uvedené v tejto časti správnych žalôb, ktoré by bolo možné
z hľadiska obsahu posúdiť ako žalobné body, žalobca opätovne uviedol v druhej časti správnych

žalôb a správny súd sa nimi zaoberal a vyhodnotil v ďalšej časti svojho odôvodnenia. Správny súd
prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené v § 134
ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávané veci taktiež nespadajú. Správny súd zároveň dodáva, že pri
všeobecnej správnej žalobe, akou sú správne žaloby žalobcu, nie je oprávnený nahrádzať žalobcu a
rozširovať žalobné námietky, konkretizovať žalobné námietky alebo vyhľadávať nezákonnosti v postupe

a rozhodnutiach orgánov verejnej správy nad rozsah žalobných námietok. Nie je úlohou ani povinnosťou
správneho súdu si vyvodzovať alebo konkretizovať žalobné body, nakoľko dôvody žaloby, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky
rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body) sú náležitosťou správnej žaloby (§ 182 ods.
1 písm. e) SSP).

34. Žalobca v druhej časti správnych žalôb uviedol, že tovar, ktorý nadobudol od dodávateľov (RISCHL
trade s.r.o., Eurotransfer, spol. s r.o., CAFARD s.r.o.) následne predal, o čom predložil správcovi
dane aj záznamy z pokladnice za roky 2016 – 2017. Podľa žalobcu je správca dane povinný pri
daňovej kontrole prihliadať nielen na vstupné faktúry (t.j. nákladové faktúry), ale aj na výstupné

faktúry, ktoré preukazujú, že predmetný tovar daňový subjekt následne predal. Podľa žalobcu dôkazné
bremeno daňového subjektu nie je absolútne a predloženými dôkazmi bolo podľa neho dostatočným
spôsobom preukázané dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov. Existenciu tovaru má podľa
žalobcu preukazovať skutočnosť, že tento tovar predal a odviedol z tohto predaja aj príslušnú DPH.
Žalobca tiež uviedol, že správca dane a žalovaný nepoukázali na žiadny dôkaz, ktorý by bol spôsobilý

vyvrátiť tvrdenia žalobcu, že tovar v zmysle faktúr bol dodaný.

35. V tejto súvislosti správny súd považuje za nevyhnutné poukázať na to, že právny základ odpočtu
dane z pridanej hodnoty je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnomsystéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „smernica 2006/112“), v zmysle ktorej musí zdaniteľná
osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky, aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie
DPH splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby,

ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenie je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),

b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia
plnenia),
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho podnikateľskej činnosti.

36. Uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna právna
úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty odpočítať daň:

a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty)
b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa
považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania
služby (§ 19 ods. 1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty),
c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným

platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm.
a) zákona o dani z pridanej hodnoty),
d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§
51 ods. 1 psím. a) zákona o dani z pridanej hodnoty).

37. Správny súd zároveň poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8Sžfk/14/2021 zo dňa 26. apríla 2023, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Subjekt, ktorý si
chce odpočítať daň z pridanej hodnoty má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia
zákonom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné

bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.
To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné
bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. Správca dane preto
tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie iba v prípade, že dokáže vážny a dôvodný nesúlad skutočnosti

s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno uniesol je nutné, aby
identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu.
V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť preukazovať svoje
tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva iné dôkazy než
tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018, bod. 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že
daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno
sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného stavu konania.“

38. Uvedený právny záver vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. 04. 2020 (prijaté ako R 26/2021), podľa ktorého „je primárne nevyhnutné
uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za
zákonomustanovenýchpodmienoknároknaodpočetdanezpridanejhodnoty,jeiniciátoromodpočítania
dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok
si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane

slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na
odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Dôkazné bremeno prechádza zo správcu dane
späť na daňový subjekt prostredníctvom výzvy na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 daňového
poriadku,ktorámôžebyťdaňovémusubjektuzaslanávpísomnejforme,alebooznámenápočasústneho

pojednávania a ktorá musí byť urobená do konca daňovej kontroly.“

39. Vzhľadom na uvedené právne východiská o presune dôkazného bremena správny súd
po preskúmaní administratívnych spisov, napadnutých rozhodnutí žalovaného a prvostupňovýchrozhodnutí správcu dane dospel k záveru, že správca dane postupoval v zmysle daňového poriadku,
na základe čoho došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu. Z obsahu administratívnych spisov
vyplynulo, že žalobca predložil len faktúry týkajúce sa dodania tovaru dodávateľmi VoVi s.r.o., MIRAGE

TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o, pričom nepredložil žiadne iné doklady o deklarovanom dodaní tovaru.
Správca dane preto vykonal dňa 26. 02. 2020 s kontrolovaným daňovým subjektom – žalobcom ústne
pojednávanie, pričom o ústnom pojednávaní bola spísaná Zápisnica č. 100536337/2020. Správca
dane podľa správneho súdu splnil formálnu podmienku prenesenia dôkazného bremena na žalobcu
tým, že na predmetnom ústnom pojednávaní týkajúcom sa kontrolovaných zdaňovacích období

(august až december 2016) správca dane oznámil daňovému subjektu – žalobcovi podľa § 46 ods.
5 daňového poriadku pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených
kontrolovaným daňovým subjektom a o pravdivosti údajov v nich uvedených, ohľadom dodávateľských
faktúr vystavených uvedenými dodávateľmi žalobcu a uviedol, že daňové subjekty (deklarovaní
dodávatelia) s daňovým úradom nekomunikujú, aktuálni konatelia sa ku správcovi dane na predvolanie
nedostavili a nepredložili účtovníctvo daňových subjektov. Bývalý konateľ spoločnosti CAFARD s.r.o.

(AXE Capital s.r.o.) E. B. sa dostavil, pravosť faktúr síce potvrdil, avšak na žalobcu si nespomenul
a reálne dodanie tovaru ústne nepotvrdil. Za spoločnosť RISCHL trade s.r.o. sa nikto nedostavil a za
spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o. sa správca konkurznej podstaty telefonicky ospravedlnil, a oznámil,
že nedisponuje účtovníctvom spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o.. Nakoľko daňovým subjektom neboli
predložené žiadne nové dôkazy a vyjadrenia, správca dane zaslal daňovému subjektu Oznámenie

č. 100823838/2020 zo dňa 29. 04. 2020, ktorým ho oboznámil so zistenými skutočnosťami a ich
vyhodnotením a zároveň ho poučil o práve vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Správca dane teda na
základe ním vykonaných zistení u priamych deklarovaných dodávateľov spochybnil tvrdenie žalobcu,
že tovar mu dodali dodávatelia uvedení na faktúrach, v dôsledku čoho došlo k prenosu dôkazného
bremena na žalobcu. V odôvodnení prvostupňových rozhodnutí správca dane na základe vykonaného

dokazovania v rámci miestneho zisťovania zistil, že daňový subjekt RICHL trade s.r.o. so správcom
dane nespolupracuje, nekomunikuje, písomnosti si nepreberá a na sídle sa nenachádza. Z dôvodu
opakovaného nepodania daňového priznania na dani z pridanej hodnoty v roku 2017 (júl 2017, august
2017, september 2017) nastali dôvody na zrušenie platiteľa na dani z pridanej hodnoty z úradnej moci
na dani z pridanej hodnoty ku dňu 31. 12. 2017. Ako vyplynulo z opakovaného miestneho zisťovania

spoločnosťEurotransfer,spol.sr.o. sanasídlenenachádza.NapredvolanieE.E.J.,správcakonkurznej
podstaty oznámil správcovi dane dňa 18. 05. 2020 k spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o., že uznesením
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. 08. 2019 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a zároveň
bol ustanovený správca konkurznej podstaty dlžníka Eurotransfer, spol. s r.o. (zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 163/2018 dňa 23. 08. 2019). Štatutárnym orgánom úpadcu je zahraničná osoba, ktorá ani

raz neposkytla požadovanú súčinnosť. Do spoločnosti úpadcu Eurotransfer, spol. s r.o. bolo zlúčených
701 spoločností a správca úpadcu nedisponuje žiadnou účtovnou dokumentáciou úpadcu ani zlúčených
spoločností z obdobia pred vyhlásením konkurzu. Správca dane tiež zistil, že v zdaniteľných obdobiach,
kedy mali vystaviť práve dodávateľské faktúry pre kontrolovaný daňový subjekt – žalobcu podali daňové
priznanianadaňzpridanejhodnoty,aledaňneodviedli,čoaleprevznikprávanaodpočetdanezpridanej

hodnoty samo o sebe nie podstatné.

40. Z administratívnych spisov tiež vyplynulo, že v rámci ústneho pojednávania A. B. na otázky správcu
dane uviedol, že v preverovanom období jeho činnosťou bol predaj odevov, obuvi, domácich potrieb a
hračiek. Väčšinu tovaru nakupoval vo veľkoskladoch, kde si tovar vyberal, následne zaplatil v hotovosti,

na základe čoho mu mali byť vystavené na konci mesiaca súhrnné faktúry. Väčšina skladov bola
v Bratislave a najčastejšie navštevoval sklad na Starej Vajnorskej 17 a 37. Dodávateľov si mal preveriť
na FINSTATE. Osobne dodávateľov nevyhľadával, vedel o týchto skladoch a túto činnosť mal vykonávať
už 15 rokov. Tovar mal byť prepravený vlastným dodávkovým vozidlom Citroën Jumper. Tovar nakupoval
na základe informácií predavačiek. Tovar si mal daňový subjekt nakladať sám, alebo mu niekto pomohol

v skladoch. Tovar mal následne daňový subjekt skladovať v predajni, alebo doma v garáži. Faktúry za
tovar mal uhrádzať v hotovosti. Ďalej správca dane oboznámil daňový subjekt z priebehu pojednávania
so zisteniami u spoločnosti VoVi s.ro., MIRAGE TEX s.r.o. a AXE Capital s.r.o. a umožnil daňovému
subjektuvyjadriťsakzdaniteľnýmplneniam,ktorémalibyťuskutočnenétýmitospoločnosťami.Vprípade
spoločnosti VoVi s.r.o. daňový subjekt uviedol, že si nepamätá, kto túto spoločnosť zastupoval, názov

spoločnosti mu niečo hovoril a v skladoch mali byť väčšinou Číňania a Vietnamci a len pár G.. V prípade
spoločnosti MIRAGE TEX s.r.o. si konkrétneho človeka nepamätal s odstupom času, názov spoločnosti
mu niečo hovoril.41. Podľa názoru správneho súdu správca dane vykonaným dokazovaním a vyhodnotením jednotlivých
dôkazov osobitne aj vo vzájomnej súvislosti spochybnil tvrdenia žalobcu o tom, že mu bol tovar
dodaný deklarovanými dodávateľmi a dôkazné bremeno preto prešlo na žalobcu. Ekonomická činnosť

deklarovaných dodávateľov žalobcu bola správcom dane spochybnená a žalobca nepreukázal ani
relevantným spôsobom nerozptýlil pochybnosti správcu dane o reálnosti dodania tovaru týmito
dodávateľmi. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že žalobca neuviedol žiadne mená osôb, s ktorými mal
obchodné transakcie dojednávať, či mená osôb, ktoré dodávateľské spoločnosti zastupovali, nepredložil
žiadne doklady o prebratí tovaru a jeho preprave. Námietku žalobcu o tom, že žalovaný ani správca

dane neuniesli dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku a nevyvrátili tvrdenia žalobcu
a nepoukázali na jediný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobcu, že tovar v zmysle faktúr
bol dodaný a následne predaný, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správca dane a žalovaný svoje
rozhodnutia založili na konkrétnych zisteniach a overených skutočnostiach, pričom žalobca žiadnym
spôsobom nespochybnil samotné dokazovanie a jeho vyhodnotenie správcom dane a žalovaným.
Žalobca neuviedol v čom má spočívať nesprávne vyhodnotenie dokazovania.

42. Žalobca mal ďalej za to, že reálnu existenciu tovaru dostatočným spôsobom preukázal predloženými
dôkazmi (záznamy z pokladnice za roky 2016 a 2017), tzv. výstupnými faktúrami, preukazujúcimi
následný predaj tovaru, z ktorého bola odvedená príslušná daň z pridanej hodnoty, pričom žalovaný
ani správca dane sa s predloženými dôkazmi dostatočným spôsobom nezaoberali. Z napadnutých

rozhodnutí žalovaného a prvostupňových rozhodnutí správcu dane však podľa správneho súdu vyplýva,
že sa zaoberali námietkami a predloženými dôkazmi žalobcu, týmito sa riadnym spôsobom vysporiadali
a ich závery sú v kontexte celého vykonaného dokazovania udržateľné. Správca dane a žalovaný
uviedli, že pokladničné doklady, ktoré mali podľa žalobcu preukazovať následný predaj dodaného
tovaru, nepreukazujú, že ide o tovar, ktorý mal byť predmetom deklarovaných dodávok. Tieto doklady

nepreukazovali a neobsahovali údaje, že sa má jednať práve o tovar od označených dodávateľov na
deklarovaných zdaniteľných plneniach. Správca dane v napadnutých rozhodnutiach v tejto súvislosti
tiež uviedol, že žalobca síce predložil správcovi dane ako dôkaz o predaji tovaru na svojej prevádzke CD
nosič s evidenciou pokladničných dokladov za roky 2016 a 2017, správca dane však zhotovil analýzu
evidovania hotovosti v jednom náhodne vybranom dni ako aj v ďalších dňoch a zistil vysoký počet

zaevidovaných príjmov a krátky interval medzi jednotlivými operáciami, čo správca dane nepovažoval
za reálne. Správca dane tiež uviedol, že podľa § 8 ods. 1 písm. g) zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní
elektronickej registračnej pokladnice musí pokladničný doklad obsahovať označenie tovaru alebo služby
a preto požiadal žalobcu o predloženie skladovej evidencie tovaru za rok 2016, z ktorej by bolo zrejmé
označenie jednotlivých druhov tovaru tak, ako boli uvedené na pokladničných dokladoch. Žalobca k

skladovej evidencii tovaru za rok 2016 uviedol, že za rok 2016 nevie povedať ako to vtedy bolo, či mal
položky zašpecifikované, skladovú evidenciu nerobí, inventúru robí len finančnú a kusovú raz ročne
kvôli evidencii zásob. V tejto súvislosti žalobca v správnych žalobách zhodne uviedol, že správcovi dane
predložil jednu z predmetných faktúr (faktúru č. 2017549) s bločkom, pričom správca dane tento dôkaz
podľa žalobcu vyhodnotil nesprávne a v rozpore so zásadou logiky, keď uviedol, že nejde o totožný

tovar, pretože na faktúre je označený ako „rifle“ a na pokladničnom doklade ako „DAM.RIFLE“. Podľa
žalobcu je teda zrejmé, že ide o totožný tovar. Správca dane v prvostupňových rozhodnutiach uviedol, že
predloženédoklady(faktúrač.2017549odspoločnostiNVCompany,s.r.o.apokladničnomdokladeERP
133/524 zo dňa 24. 06. 2017 na sumu 26,20 eur) boli priložené k vyjadreniu k protokolu za zdaňovacie
obdobia august až december 2016, teda predložené doklady sa kontrolovaného obdobia netýkajú. Keby

ich správca dane aj bral do úvahy ako vzor nákupu tovaru a predaja tovaru, tovar fakturovaný na
faktúre označený ako „rifle“ sa nezhoduje názvom ani označením (špecifickým kódom) na pokladničnom
doklade z elektronickej registračnej pokladnice, kde je uvedené „DAM.RIFLE“. Správca dane poukázal
na to, že predložené doklady sa netýkajú kontrolovaných zdaňovacích období, v danom prípade nejde
o totožný názov tovaru, ako aj na to, že tento tovar nie je žiadnym iným spôsobom identifikovateľný

a v dôsledku toho nemožno posúdiť, že ide o tovar totožný s tovarom dodaným od deklarovaného
dodávateľa žalobcu. S námietkou žalobcu uvedenou aj v odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam
o tom, že dodaný tovar bol aj následne predaný sa dostatočne vysporiadal aj žalovaný, ktorý vo
všetkých napadnutých rozhodnutiach zhodne uviedol, že doklady z elektronickej registračnej pokladnice
nepreukazovali skutočnosti, že ide práve o tovar označeného dodávateľa na deklarovaných faktúrach.

Z uvedeného teda správny súd vyhodnotil, že nie je pravdou žalobcom namietaná skutočnosť, že by sa
správca dane a žalovaný v dostatočnej miere nezaoberali žalobcom predloženými dôkazmi, ktoré mali
preukazovať existenciu dodaného tovaru. Práve naopak žalovaný ako aj správca dane zrozumiteľným
spôsobom v odôvodnení svojich rozhodnutí vysvetlili, prečo žalobcom predložené dôkazy nepreukazujúreálnu existenciu tovaru, ktorý mal byť dodaný deklarovanými dodávateľmi. Správny súd považuje za
nevyhnutné zdôrazniť, že ani správnemu súdu nie je zrejmé akú skutočnosť sa žalobca snažil správcovi
dane a žalovanému preukázať predmetnými dôkazmi (faktúra č. 2017549 od spoločnosti NV Company,

s.r.o. a pokladničný doklad elektronickej registračnej pokladnice 133/524 zo dňa 24. 06. 2017 na sumu
26,20 eur), keďže ide o doklady týkajúce sa spoločnosti NV Company, s.r.o., ktorá nebola deklarovaným
dodávateľom žalobcu v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (od augusta do decembra 2016) a ako
správne uviedol správca dane predložené doklady sa kontrolovaného obdobia netýkajú. Žalobcom
predložené dôkazy teda nie sú žiadnym spôsobom schopné spochybniť záver správcu dane, ktorý je

podľa správneho súdu logický a poukazuje na to, že bez ďalšej individualizácie tovaru nemožno dospieť
k tomu, že tovar uvedený na faktúre je tovarom uvedeným na pokladničnom doklade.

43. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžfk/14/2021 zo dňa 26. apríla 2023, podľa ktorého „k tomu, aby mohlo byť
ustálené, že existujúci tovar je naozaj tovarom, ktorý bol predmetom dodávok na základe príslušných

dodávateľských faktúr (a to bez ohľadu na to, či deklarovaný dodávateľ je aj skutočným dodávateľom
tovaru) je potrebné – pre účely daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania – mať tento tovar
dostatočne individualizovaný , a to buď na základe objektívnych individualizačných kritérií samotného
tovaru alebo je potrebné takúto individualizáciu mať preukázanú na základe vykonaného dokazovania
a jeho hodnotenia vo vzájomných súvislostiach v priebehu daňovej kontroly/vyrubovacieho konania.“

Podľa správneho súdu v predmetnej veci takýto stav individualizácie dodaného tovaru nenastal. Len
samotná existencia tovaru – bez ďalšieho – nemusí byť postačujúce pre záver, že sa jedná práve
o tovar, ktorý mal byť predmetom deklarovaných dodávok. Správny súd preto uvedenú žalobnú námietku
žalobcu o nesprávnom vyhodnotení dokazovania považoval za nedôvodnú.

44. K námietke žalobcu ohľadom vykonania miestneho zisťovania zo strany správcu dane dňa 02.
09. 2019 v prevádzke žalobcu s tým, že toto malo byť vykonané zamestnancami správcu dane len
formálne, teda bez toho, aby sa zaoberali tým, či tovar uvedený na sporných faktúrach sa nenachádza
vobchode,správnysúduvádza,žezobsahuadministratívnychspisovvyplynulo,ževprevádzkežalobcu
vKľúčovcibolodňa02.09.2019vykonanémiestnezisťovanie,očombolaspísanázápisnicaomiestnom

zisťovaní č. 102050416/2019, z obsahu ktorej vyplynulo, že na preverovanej adrese sa nachádza
budova s prevádzkou predajne textilu a prevádzkou bufetu a miestne zisťovanie bolo vykonané aj za
osobnej účasti žalobcu, ktorý sa k spôsobu vykonania miestneho zisťovania a k jeho samotného
priebehu nevyjadril, ani nemal pripomienky, pričom svoj súhlas s obsahom zápisnice a samotným
priebehom miestneho zisťovania vyjadril svojím podpisom. Z vyjadrenia žalobcu na ústnom prerokovaní

pripomienok k Protokolu z daňovej kontroly dňa 16. 07. 2020 vyplynulo, že žalobca skladovú evidenciu
nevedie, vykonáva raz ročne kusovú a finančnú inventúru kvôli stavu zásob. Na základe uvedeného
možnodospieťkodôvodnenémuzáveru,ževykonanieobhliadkytovarunachádzajúcehosavprevádzke
žalobcu počas miestneho zisťovania by bez ďalšieho neviedlo k prevereniu skutočnosti, že tovar
nachádzajúci sa na prevádzke je tovarom, ktorý mal byť dodaný žalobcovi zo strany deklarovaných

dodávateľov,keďžežalobcaneviedolžiadnuskladovúevidenciu.Pretosprávnysúd vyhodnotilnámietku
žalobcu k spôsobu vykonania miestneho zisťovania ako účelovú a nedôvodnú. Správca dane postupoval
pri vykonaní miestneho zisťovania v súlade s ustanoveniami daňového poriadku, pričom žiadnym
spôsobom neporušil práva daňového subjektu.

45. Žalobca v správnych žalobách uviedol, čo bolo predmetom dokazovania a ako ho správca dane
podľažalobcunesprávneanepresvedčivovyhodnotil.Správnysúdsastotožňujesnázoromžalovaného,
že úlohou správcu dane je verifikovať daňovým subjektom predložené dôkazy, ale nemá povinnosť
za neho zhromažďovať dôkazy o splnení zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane,
teda skutočností uvedených daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní. Faktúry sú použiteľné

a uznateľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Zdaniteľné plnenia
nestačí deklarovať len po formálnej stránke vystavenou faktúrou, nakoľko samotné existencia faktúry,
na ktorej je uvedená daň a teda skutočnosť, že platiteľ má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane,
ak nie je podložená reálnym dodaním tovarov, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na
faktúre. Správny súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu, podľa ktorej správca dane ani žalovaný

nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátiť tvrdenia žalobcu, že tovar v zmysle faktúr
bol dodaný. Z preskúmavaných rozhodnutí nevyplynulo, že by daňové orgány vyhodnocovali dôkazy
jednostranne alebo účelovo. Z postupu a rozhodnutí žalovaného a správcu dane nie je zrejmé, že by
hodnotili dôkazy vykonané v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní v neprospech žalobcu, a že byúčelovo postupovali v jeho neprospech. Vyjadrenie nesúhlasu účastníka konania s hodnotením dôkazov
správcom dane bez toho, aby boli vytýkané nedostatky a chyby v hodnotení dôkazov, nepostačuje
na privodenie nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Z rozhodnutí žalovaného a správcu dane

nevyplýva, že by dôkazy znejúce podľa žalobcu v jeho prospech, nezobrali daňové orgány do úvahy.
Ako už bolo uvedené, všetky dôkazy boli hodnotené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a daňové
orgányuviedlipreskúmateľnúúvahuvovzťahukhodnoteniudôkazov,atokonkrétneajvovzťahuktomu,
akúhodnovernosťadôkaznúsilupriznalikonkrétnemudôkazu,akúschopnosťpriznalidôkazuvovzťahu
k tomu, či je tento spôsobilý zvrátiť závery vyplývajúce z iných realizovaných dôkazov.

46. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane mal k dispozícii celé účtovníctvo žalobcu
a v prípade, ak správca dane spochybňuje žalobcom deklarovaných dodávateľov bolo povinnosťou
správcu dane uviesť, kto bol skutočným dodávateľom tovaru, správny súd opätovne poukazuje na
primárnu povinnosť daňového subjektu preukázať, že sú splnené materiálne aj formálne podmienky pre
uplatnenie práva, resp. nároku na odpočítanie dane. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový

subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie vykonávané zo strany daňových
orgánov slúži len na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci
preukazovania splnenia formálnych aj materiálnych podmienok pre nárok na odpočet DPH sú pravdivé.
Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať, ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové
orgány len preverujú, či sa stali žalobcom tvrdeným spôsobom. Ak správca dane spochybní vykonanými

dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa opäť presúva na daňový subjekt. Zásada
objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť
dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne
ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi
dane, vykonávajúcom dokazovanie, a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie

doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného
dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení,
ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Pochybnosti správcu dane je povinný
hodnoverným spôsobom rozptýliť žalobca, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo. Daňová správa
nemusí za každých okolností preukazovať, že každé jedno tvrdenie, ktoré deklaruje daňový subjekt, je

nepravdivé. Na to, aby daňové bremeno opäť zaťažilo daňový subjekt, postačí relevantné spochybnenie
jeho tvrdení a predložených listín. Taktiež nebolo povinnosťou daňových orgánov žalobcovi osobitne
vysvetľovať, aké ďalšie dôkazy mal navrhovať alebo predkladať.

47. Správny súd na záver poznamenáva, že ani z administratívneho spisu, ani z podaní žalobcu

nespozoroval náznak, že by boli z daňového konania známi iní (skutoční) dodávatelia tovaru, ktorí
by mohli byť platiteľmi dane, aby tak vznikla potreba doplniť dokazovanie vo svetle novšej judikatúry
Súdneho dvora EÚ, predovšetkým vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval, že
uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou
na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je

a dôkazné bremeno ohľadom statusu dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie
dane (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/31/2021 zo dňa 28. júna 2023).

48. Na základe tejto dôkaznej situácie je podľa správneho súdu prijateľný záver žalovaného
onepreukázaníreálnostideklarovanýchobchodov.Priexistenciidôkaznepodloženýchzistenípodstatne

spochybňujúcich činnosť dodávateľov je potom v okolnostiach veci, pri nedostatku dôkazov o priebehu
dodania, možné dospieť k záveru, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane
medzi dodávateľmi a žalobcom. Z uvedených dôvodov dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti
správnych žalôb, a preto ich podľa § 190 SSP zamietol.

49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca nebol v konaní
pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
1. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439ods.
3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)

v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1 a 2 SSP, v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V Banskej Bystrici, 23. augusta 2023

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 4, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 23, 2023

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 23, 2023