Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/224/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116225069
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1116225069.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu E.P. Industrial Services s.r.o.,
Laurinská 210/8, 811 01 Bratislava, IČO: 35 959 274, práv. zast. SODOMA VULGAN, spol. s r.o.,
Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 47 254 084, proti žalovanému Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie
38.327,22 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
č.k. 34Cb/180/2016-329 zo dňa 17.6.2021, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/180/2016-329 zo dňa

17.6.2021 v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 37.179,01 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 37.179,01
EUR od 19.12.2014 do zaplatenia, druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a tretím výrokom
rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.12.2016
domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady škody na základe uzatvorenej poistnej zmluvy
č. 370001203. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k uzavretiu poistnej zmluvy č. 370001203,
predmetom ktorej bolo poistenie 1 000 ha pôdy vrátane trvalých trávnych porastov. Predmetom poistnej
zmluvy bolo poistenie úrody vo forme VARIANT B, a teda poistenie plodín proti víchrici, požiaru,
povodni, záplave z prietrže mračien, pričom predmetná poistná zmluva výslovne vymedzovala poistné
riziká. Medzi stranami bolo sporné, či škoda, ktorá bola spôsobená žalobcovi predstavuje škodu z

poistnej udalosti. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že ku škode na úrode nedošlo v dôsledku
záplavy zo dňa 1.9.2014. Príčinou škody zistenej a ustálenej až v januári 2015 bolo podľa žalovaného
dlhotrvajúci stav (rezultujúci v nemožnosť vykonania zberu), ktorý nie je náhodnou udalosťou krytou
poistnou zmluvou. Poistná zmluva, resp. Všeobecné poistné podmienky sú postavené tak, že plodina
musí byť poškodená priamo poisteným rizikom. Žalobca sám v žalobe uvádza, že škodu spôsobilo
oneskorenie zberu pre „vodu na poistených porastoch“. Súd prvej inštancie poukázal na to, že vo
väčšine prípadov pri poistení majetku sa následok poistného rizika prejaví hneď. Nie je však vylúčené,

že škoda na poistenej veci vznikne až časom. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že tak
bolo aj v tomto prípade. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 1.9.2014, počas trvania predmetného
poistného vzťahu došlo k udalosti, ktorá v zmysle čl. 9 zmluvných dojednaní napĺňa pojmové znenie
záplavy z prietrže mračien, nakoľko v danej oblasti spadlo viac ako 70 mm/m2 zrážok za 24 hodín.Možno teda konštatovať, že došlo k poistnému riziku. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca poistnú
udalosť ohlásil žalovanému, ktorý po vykonanej obhliadke a ukončení poistného šetrenia listom zo dňa
3.12.2014 oznámil žalobcovi, že mu poskytuje poistné plnenie vo výške 1 666,98 EUR po odpočítaní

10 % spoluúčasti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný predmetné plnenie žalobcovi vyplatil.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na ďalšie plnenie do výšky
skutočnej škody, ktorú vyčíslil znalec až neskôr, a ktorá má predstavovať škodu na plodinách, ktoré
žalobca nemohol pozbierať z dôvodu, ktorým podľa neho má byť vznik predmetného poistného rizika
dňa 1.9.2014. Škodu podľa žalobcu nebolo možné vyčísliť ihneď po vzniku poistného rizika, nakoľko sa

nevedelo, či voda opadne a či bude možné pristúpiť k zberu úrody.

3. Súd prvej inštancie pri posudzovaní existencie príčinnej súvislosti vzniku škody, ktorá mala vzniknúť
nepozbieraním úrody a výskytom poistného rizika dňa 1.9.2014 vychádzal z predloženého znaleckého
posudku16/2014znalcaW..E.D.ajehovýpovedenapojednávanídňa4.10.2019,kdeznalecnaotázku,
či existuje súvislosť medzi prietržou mračien a vyčíslenou škodou, uviedol odpoveď „áno existuje“, ako

aj z odborného vyjadrenia predmetného znalca 3/2015, v ktorom popísal prejavy a príznaky poškodenia
vzniku škody na plodinách, a v ktorom uviedol, že na parc. XX nebolo pokosené 45-50 ha plochy,
na parc. XX ostalo 0,5 ha z dôvodu záplavy z prietrže mračien, ďalej pri parcele XX o výmere 4 ha
konštatoval znalec skutočnosť, že stav zaplavenia trval viac ako 70 dní. Medzi stranami nebolo sporné,
že po rozhodnom dni už k žiadnemu ďalšiemu poistnému riziku nedošlo. Medzi stranami nebolo sporné,

že v danej oblasti aj v nasledujúcom období spadlo určité množstvo zrážok, a že v dôsledku výskytu
vody na predmetných pozemkoch nebolo možné predmetné plodiny pozbierať. Súd mal teda za to,
že žalobca preukázal poistné riziko aj vzniknutú škodu a v nadväznosti na závery znalca aj príčinnú
súvislosť medzi nimi. Súd prvej inštancie uzavrel, že medzi stranami nebolo sporné, že predmetné
pozemky boli zaplavené pri danej poistnej udalosti. Konštatovali to aj svedkovia Š., ktorý potvrdil, že

tam voda bola po celý čas a aj svedok T.. Ak by príčinou škody mala byť iná skutočnosť, okolnosť
alebo podstata, dôkazné bremeno podľa súdu na preukázanie, že predmetná škoda na uvedených
pozemkoch nevznikla v dôsledku nesporného poistného rizika dňa 1.9.2014 je na strane žalovaného, a
ten ju podľa súdu v predmetnom konaní neuniesol. Samotná skutočnosť, že aj následne po poistnom
riziku pršalo, ešte nevylučuje, že dôvodom vzniknutej škody bolo práve poistné riziko prietrž mračien,

ktoré bolo dôvodom, že sa aj následná voda dostatočne nevstrebávala. Súd mal teda za to, že škodu v
tomto prípade nemožno chápať len ako mechanické poškodenie plodín spôsobené samotnou prietržou,
ale aj ako škodu, ktorá vznikla žalobcovi na poistenej veci z dôvodu, že ju nebolo možné pozbierať,
ako následok dejov v príčinnej súvislosti s poistným rizikom. Ak žalovaný tvrdí, že to tak nebolo, mal
preukázať, že predmetný následný dej bol prerušený a vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti inej

skutočnosti. Aj z výsluchu znalca vyplynulo, že na vznik chorôb mala vplyv záplava. Súd ale konštatoval,
že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní inej príčiny vzniknutej škody a jej rozsahu.
Žalovaný uviedol, že oneskoreným zberom môže vzniknúť znehodnotenie úrody, a to aj dôsledkom
nástupu chorôb, plesní a hniloby, ktoré vznikajú (aj) ako dôsledok dlhodobo premočenej pôdy. Žalobca
však prezentuje takto znehodnotenú úrodu ako stratu, v dôsledku poisteného rizika. Súd k uvedenej

obrane žalovaného uviedol, že dlhodobé podmáčanie, resp. voda na plochách začala poistným rizikom,
uvedená skutočnosť spochybnená nebola a žalovaný dostatočne príčinnú súvislosť s touto udalosťou
nesporoval.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval príčinnú súvislosť so vzniknutou škodou a zaoberal sa

jej výškou. Žalobca výšku škody preukazoval znaleckým posudkom 16/2014, z ktorého súd pri určovaní
škody vychádzal. Žalobca /súd mal na mysli žalovaný/ sporoval aj samotnú výšku škody, ktorú sám
vyčíslil v podaní zo dňa 13.11.2019 nasledovne: na kukurici 11.851,71 EUR (nie je zahrnuté vyplatené
plnenie vo výške 1.666,98 EUR) a pri kukurici 18.873,63 EUR, teda spolu 30.724,63 EUR. Uviedol že
škodu vypočítal podľa poistnej zmluvy po odpočítaní spoluúčasti 10% a 10% kvôli neskorému hláseniu.

Súd predmetný dôkaz, ako interný výpočet žalovaného nepovažoval za dostatočný dôkaz na sporovanie
žalobcom preukazovanej škody v zmysle predloženého znaleckého posudku. Pokiaľ žalovaný krátil
predmetnú vzniknutú škodu o 10%, z dôvodu neskorého oznámenia, súd uvedené krátenie nepovažoval
za dôvodné s poukazom na ustanovenie § 799 ods. 3 OZ a mal za to, že žalovaný nepreukázal, aký
vplyv malo predmetné tvrdené porušenie povinnosti poistenca na rozsah jeho povinnosti plniť. Súd

prvej inštancie konštatoval, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu a jeho poukazom na ustanovenie §
407 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak
možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Súd mal za to, že žalobca nijako
nepreukázal, že z plnenia žalovaného možno usudzovať, že uznáva aj zvyšnú uplatnenú časť. Žalobcasi predmetnú škodu uplatňoval na podklade znaleckého posudku a v konaní preukazoval aj škodu,
ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti so záchrannými prácami spojenými s výkopom odvodňovacích
kanálov.Súdvtejtočastiprisvedčilžalovanému,ktorýtvrdil,ženapredmetnénákladysavzťahujevýluka

za predmetného poistenia, a to s poukazom na čl. 4 písm. i) zmluvných dojednaní. Súd neprisvedčil
obrane žalovaného, keď poukazoval aj na výluku v čl. 4 písmeno j) zmluvných dojednaní: poistenie sa
nevzťahuje na škody vzniknuté podmáčaním v dôsledku vysokej hladiny podpovrchovej vody, nakoľko
podľa súdu v uvedenom neuniesol dôkazné bremeno žalovaný.

5. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že konečný výpočet škody odvodzoval od predloženého
súkromného znaleckého posudku, kde znalec určil výšku škody 44 437,50 EUR, avšak súd prisvedčil
námietke žalovaného s poukazom na znenie zmluvných dojednaní čl. 8 ods. 3, podľa ktorého
poisťovateľa poskytne plnenie len vtedy, ak rozsah poškodenia vybranými živelnými rizikami na hlavnej
časti plodiny na pozemku súvislo osiatom alebo vysadenom tým istým druhom plodiny dosiahne aspoň
10 % a prisvedčil žalovanému, že aj zo znaleckého posudku vyplýva, že tak nebolo na parc. XX.XX S.

XX a v tejto súvislosti škodu vyčíslenú na uvedených parcelách nebral do úvahy. Po odpočítaní uvedenej
škody súd vychádzal zo sumy 43.162,20 EUR (suma 44.437,50 EUR - 441,- EUR - 132,30 EUR -
702,- EUR), z čoho následne odpočítal spoluúčasť 10% a už poskytnuté plnenie vo výške 1.666,98
EUR. Výsledná suma škody je teda 37.179,01 EUR. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd spolu s
priznanou istinou priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, tak ako si ho žalobca

uplatnil, ale nie počnúc dňom 10.9.2014, ale až dňom nasledujúcim po 15 dňoch od ukončenia poistného
šetrenia, v zmysle ustanovenia 797 ods. 3 OZ, teda od 19.12.2014 (ukončenie poistného šetrenia
3.12.2014 - oznámenie o poistnom plnení). Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodoval sud v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov v rozsahu 94%, vzhľadom na pomer úspechu žalobcu 97%, pomer úspech žalovaného

3% a vzájomný rozdiel čistého úspechu 94% v prospech žalobcu. Úrok z omeškania ako príslušenstvo
zarátavaný do pomeru nebol vzhľadom na to, že nebol samostatným predmetom konania.

6. Proti I. a III. výroku rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že odôvodnenie rozsudku
napáda z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Žalovaný sa so závermi súdu prvej

inštancie nestotožňuje a naďalej má za to, že predmetná udalosť nie je krytá poistnou zmluvou,
ktorú uzatvoril žalobca so žalovaným. Žalovaný v rámci svojej obrany v konaní pred súdom prvej
inštancie poukazoval na to, že dôvodom odmietnutia poskytnutia poistného plnenia žalobcovi bola práve
skutočnosť, že príčinou tvrdenej škody žalobcu nemohla byť záplava z prietrže mračien ako poistné
riziko, ale dlhotrvajúce zrážky (nepriaznivé počasie) a následná podmáčaná a slabo priepustná pôda,

ktoré spôsobili oneskorenie zberu. Koniec predmetného roka bol v danej oblasti poznamenaný daždivým
počasím. Ku škode na úrode žalobcu nedošlo v dôsledku záplavy zo dňa 1.9.2014. Príčinou škody
žalobcu bol teda dlhotrvajúci stav rezultujúci v nemožnosť vykonania zberu. Tento stav nie je náhodnou
poistnou udalosťou krytou poistnou zmluvou. Poistné krytie z uzatvorenej poistnej zmluvy sa vzťahuje
iba na dojednané riziká a nevzťahuje sa na akúkoľvek záplavu (akékoľvek vytvorenie súvislej vodnej

plochy), ale iba na záplavu z prietrže mračien, pri ktorej intenzita zrážok dosiahla limity. Súd si VPP
a zmluvné dojednania vyložil príliš extenzívne a v rozpore s ich jazykovým vyjadrením, ako uviedol v
bode 18 odôvodnenia. Tvrdenie znalca, a teda aj závery súdu sú nelogické a v rozpore s predloženými
dôkazmi žalovaného (meteorologické posudky) a v neposlednom rade vôbec nezohľadňujú definície,
resp. terminológiu tak, ako je zakotvená v poistnej zmluve, ktorej súčasťou sú aj Zmluvné dojednania,

resp. predstavujú nesprávny výklad týchto definícií, čo je pre žalovaného neprípustné. Žalovaný s týmito
názormi súdu nesúhlasí a taktiež nesúhlasí s tým, žeby v konaní nepreukázal inú príčinu spôsobnej
škody. Žalovaný má za to, že iná ním tvrdená príčina vzniku škody - podmáčanie, bola v konaní
preukázaná najmä meteorologickými posudkami kde, z meteorologického posudku č. 659/2014 je
zrejmé, že dňa 1.9.2014, kedy malo podľa žalobcu dôjsť k záplave z prietrže mračien spadlo v oblasti

Ipeľský Sokolec v úhrne 86 mm a v oblasti Bielovce v úhrne 83 mm zrážok. Z uvedených čísel vyplýva,
že množstvo spadnutých zrážok splnilo definíciu uvedenú vyššie, preto žalovaný pristúpil k poistnému
plneniu v zmysle záverov z obhliadok. Z meteorologického posudku č. 570/2019, ktorý bol robený
na obdobie september - november 2014 je zrejmé, že v období za mesiac september 2014 spadlo
spolu v úhrne 143,5 mm zrážok. V spojení s posudkom č. 659/2014 to znamená, že od dňa 2.9.2014

nemohlo dôjsť k takej zrážke, ktorá by naplnila podmienku intenzity spadnutých zrážok zadefinovanú
v Zmluvných dojednaniach. Za mesiac október v oblasti Ipeľský Sokolec a Bielovce spadlo v úhrne
42,5 mm zrážok, z čoho jasne vyplýva, že žiadna zo zrážok nemohla dosiahnuť intenzitu uvedenú v
Zmluvnýchdojednaniach(zjednodušenepovedané,akzacelýmesiac,t.j.31dníspadlo42,5mmzrážok/m2, tak v žiadny deň nemohli zrážky presiahnuť 70 mm/ml). Za mesiac november v oblasti Ipeľský
Sokolec a Bielovce spadlo v úhrne 25,5 mm zrážok, čiže platí to, čo je uvedené vyššie (k mesiacu
október). Meteorologickými posudkami teda žalovaný preukázal, že množstvo spadnutých zrážok za

zdokladované obdobie (september až koniec novembra 2014) nesvedčí tomu, že by došlo počas
uvedeného obdobia od 2.9.2014 k takej prietrži mračien, ktorá by svojou intenzitou zrážok dosahovala
intenzitu vyžadovanú vyššie citovaným ustanovením Zmluvných dojednaní. Podľa názoru žalovaného
nešlo o záplavu, ale podmáčanie.

7. V odvolaní žalovaný uviedol, že ním tvrdená príčina vzniku škody vyplýva aj z výsluchu W.. Š.Í., ktorý
bol prítomný pri všetkých troch obhliadkach konaných dňa 12.9.2014, 25.9.2014 a 2.1.2015 a ktorý pri
svojej výpovedi jasne uviedol, že samotná záplava alebo prietrž mračien môže spôsobiť poškodenie
plochy, ale nemusí spôsobiť aj škodu na plodinách. Škodu je možné konštatovať až pri mechanickom
poškodení rastliny, a to závisí od konkrétnej plodiny. Ak je rastlina na parcele na kopci, mechanické
poškodenie je viditeľné ihneď. Ak je na rovine, nemusí samotná prietrž mračien spôsobiť škodu, nakoľko

voda nasiakne do pôdy a rastlina ďalej vegetuje. W.. Š. taktiež uviedol rozdiel medzi záplavou a
podmočením, ktorý spočíva v tom, že záplava je spôsobená dažďom a podmočenie vysokou hladinou
spodnej vody. Žalovaný poukázal na to, že W.. Š. ktorý bol prítomný na mieste škody v septembri videl
ako a v akom rozsahu je porast poškodený priamo záplavou z prietrže mračien, kdežto Ing. D., ktorý
vykonával ohliadku až 7.11.2014 mohol hodnotiť už len škodu z podmáčania, nie zo záplavy. Žalovaný

má za to, že v období, keď boli robené obhliadky znalcom Ing. D. (11/2014 a 1/2015) pôda nemohla
byť zaplavená vodou z prietrže mračien, nakoľko je to v rozpore s informáciami z meteorologických
posudkov, z ktorých je zrejmé, že intenzívne zrážky ,pri ktorých možno hovoriť o záplave spadli len
1.9.2014. Po tomto dátume už intenzívne zrážky neboli. V novembri 2014 a januári 2015 mohla byť pôda
podmáčaná jedine v dôsledku vysokej hladiny spodnej vody vodného toku Ipeľ. Voda z vydokladovaných

atmosférických zrážok nemôže 4 mesiace držať hladinu vody na povrchu pôdy pokiaľ pôda nie je
podmáčaná dôsledkom podpovrchovej vody. Znaleckým posudkom ako aj z výpovede znalca a tiež
Ing. Š. bola taktiež preukázaná skutočnosť, že časť škody bola spôsobená taktiež zverou, chorobami
a plesňami. Žalovaný mal na základe vyššie uvedeného za to, že súd prvej inštancie na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym zisteniam a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že žalovaný potvrdil škodovú udalosť a jej
príčinnú súvislosť so záplavou zo dňa 1.9.2014, keď odkázal na definíciu prietrže mračien v zmysle
čl. 9 bodu 6 Zmluvných dojednaní. Má za to, že súd sa so Všeobecnými poistnými podmienkami

vysporiadal riadne a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, naopak výklad Všeobecných
poistných podmienok podľa žalovaného je príliš reštriktívny a predstavuje účelovú snahu o vyhnutie sa
povinnosti poskytnúť plnenie vyplývajúce z poistnej zmluvy. Predmetnú záplavu z prietrže mračien zo
dňa 1.9.2014 totiž nemožno posudzovať ako izolovanú skutočnosť, ktorá nastala a skončila v jednom
časovom bode, a to dňa 1.9.2014. Táto prietrž mračien spôsobila zaplavenie kukurice a slnečníc dlhého

trvania, čo malo za následok vznik škody, ktorá je predmetom tohto konania. Podľa vyjadrení znalca
Ing. D. plodiny, ktorú predmetom tohto konania - slnečnica a kukurica pri zaplavení trvajúcom 40 dní
reagujú tak, že koreň rastliny kompletne zhnije a rastlina odumrie. V odbornom vyjadrení 3/2015 zo
dňa 4.10.2015 znalec Ing. D. uviedol, že stav zaplavenia trval viac ako 70 dní. Je teda bez najmenších
pochýb, že škoda bola spôsobená naozaj prietržou mračien dňa 1.9.2014, napriek tomu, že škoda

sa neprejavila hneď. Preto považuje tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 14. za vecne správne a
odôvodené, keďže v tomto bode súd po vykonanom dokazovaní konštatoval záver, že v danej situácií
ide o prípad, kedy sa následok poistného rizika neprejaví hneď, ale škoda na poistenej veci vznikne
až časom. Súd prvej inštancie v bode 23 odôvodnenia správne konštatoval, že žalovaný v tejto línii
argumentácie neuniesol dôkazné bremeno. Ak žalovaný tvrdí, že škoda vznikla iným spôsobom ako

spôsobomtvrdenýmžalobcom,musídôkaznébremenonapreukázaniejehotvrdeníznášaťon.Vkonaní
nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by podporoval tvrdenia žalovaného o podmáčaný daných rastlín.
Žalobca poukázal na odpoveď znalca Ing. D. (znalecký posudok 16/2014), ktorý na otázku, či existuje
súvislosť medzi prietržou mračien a vyčíslenou škodou uviedol odpoveď „ áno existuje“. Argument,
že škoda bola spôsobená dlhotrvajúcim stavom rezultujúcim v nemožnosti vykonania zberu, ktorý

použil žalovaný v odvolaní podľa žalobcu neobstojí, keďže konajúci súd správne zohľadnil skutočnosť,
že prietrž mračien zo dňa 1.9.2014 bola udalosťou s dlhotrvajúcimi následkami a tento dlhotrvajúci
stav nemožno izolovať od pôvodnej príčiny , ktorá ho spôsobila. Žalobca postup súdu považuje za
správny, keďže svoje rozhodnutie založil na poznatkoch zo znaleckého posudku a neprisvedčil obranežalovaného,ktorýnapodloženiesvojichtvrdenínepriložilžiadnerelevantnédôkazyaneuniesoldôkazné
bremeno.Nazákladeuvedenéhožalobcanavrholnapadnutýrozsudokpotvrdiťapriznaťžalobcovi100%
náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa18.7.2023.Pooboznámenísa

s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

10. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku I. a III. rozsudku ako aj celého obsahu spisového
materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu
skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje
vecnú správnosť napadnutých výrokov rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom

rozsahu na ne poukazuje.

13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou v konaní domáha vyplatenia poistného
plnenia /zvyšku škody/, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku dojednaného poistného rizika (záplavy
z prietrže mračien), pričom výšku škody odvodzuje zo znaleckého posudku č.16/2014, v ktorom ju

znalec Ing. E. D. určil na sumu 44.348,- EUR. Medzi stranami sporu bolo sporné, či škoda, ktorá bola
spôsobená žalobcovi predstavuje škodu z poistnej udalosti. Žalovaný poukazoval na to, že príčinou
tvrdenej škody žalobcu nemohla byť záplava z prietrže mračien ako poistné riziko, ale dlhotrvajúce
zrážky a následná podmáčaná a slabo priepustná pôda, ktoré spôsobili oneskorenie zberu a tento stav
nie je náhodnou poistnou udalosťou krytou poistnou zmluvou. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom

poistnej zmluvy bolo poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia plodín vybranými živelnými rizikami
a to v zmysle Variantu B-poistenie plodín proti víchrici, požiaru, povodni, záplave z prietrže mračien. Súd
prvejinštanciesavyčerpávajúcovysporiadalsargumentácioužalovanéhoadospelksprávnemuzáveru,
že žalobca preukázal poistné riziko ako aj vzniknutú škodu v nadväznosti na závery znalca uvedené
v znaleckom posudku ako aj príčinnú súvislosť medzi nimi (ods. 18 až 24 napadnutého rozsudku)

a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že škoda na uvedených pozemkoch nevznikla v dôsledku
nesporného poistného rizika zo dňa 1.9.2014 -záplavy z prietrže mračien, ale z dlhotrvajúcich zrážok.
Taktiež argument žalovaného uvedený v odvolaní a to, že v novembri 2014 a januári 2015 mohla byť
pôda podmáčaná jedine v dôsledku vysokej hladiny spodnej vody vodného toku Ipeľ, žalovaný v konaní
nepreukázal.

14. Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že predmetná udalosť nie je krytá poistnou
zmluvou. S touto argumentáciou sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal, keď pri posudzovaní
existencie príčinnej súvislosti vzniku škody, ktorá mala vzniknúť nepozbieraním úrody a výskytom
poistného rizika, vychádzal zo znaleckého posudku č.16/2014 a dospel k záveru, že došlo k prietrži

mračien, v nasledujúcom období spadlo určité množstvo zrážok a v dôsledku výskytu vody na
predmetných pozemkoch nebolo možné plodiny pozbierať, teda predmetné pozemky boli zaplavené pri
poistnej udalosti a následná voda sa dostatočne nevstrebávala. Odvolací súd uvádza, že argument,
že škoda bola spôsobená dlhotrvajúcim stavom rezultujúcim v nemožnosti vykonania zberu, ktorý
uviedol žalovaný v odvolaní neobstojí, nakoľko súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne zohľadnil

skutočnosť, že prietrž mračien zo dňa 1.9.2014 bola udalosťou s dlhotrvajúcimi následkami (znalec
uviedol, že stav zaplavenia trval viac ako 70 dní) a tento dlhotrvajúci stav nemožno izolovať od pôvodnej
príčiny, ktorá ho spôsobila. Súd prvej inštancie teda riadne identifikoval a vyhodnotil vzniknutú škodu,jej príčiny, ako aj všetky relevantné okolnosti, ktoré mohli vplývať na vznik tejto škody, ktorá sa prejavila
až plynutím času.

15. Odvolací súd k predloženým meteorologickým posudkom, ktoré predložil žalovaný, a ktoré majú
preukazovať, že škoda nemohla byť spôsobená záplavou z prietrže mračien, keďže po dni 1.9.2014
neprišlo k zrážkam presahujúcim 70 mm/m2, a teda muselo ísť o škodu spôsobenú podmáčaním,
uvádza, že žalovaný tieto svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepodložil, a teda neuniesol dôkazné
bremeno svojich tvrdení, pričom s poukazom na uvedené nebolo možné aplikovať výluku č. 4 písm.

j) Zmluvných dojednaní, kedy sa poistenie nevzťahuje na škody vzniknuté podmáčaním v dôsledku
vysokej hladiny podpovrchovej vody. Predmetnými meteorologickými posudkami bolo možné preukázať
len skutočnosť, že v dňoch nasledujúcich po 1.9.2014 neprišlo k zrážkam presahujúcim 70 mm/m2 za
dobu 24 hodín.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá

požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci,
výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový
stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za
nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie v napadnutom výroku je vecne správne. Keďže na vecnú správnosť výroku o uložení
povinnosti žalovanému zaplatiť istinu s príslušenstvom nadväzuje aj vecná správnosť výroku o náhrade
trov konania, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správny v napadnutom rozsahu potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).