Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3623010093
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3623010093.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom A. C., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre prečin krádeže podľa § 212
odsek 1 písm. c) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. augusta 2023 prejednal
odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. júna 2023, sp. zn.

PE-2T/34/2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. júna 2023, sp. zn. PE-2T/34/2023, bol obžalovaný A.
B. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že dňa 31.03.2023 v čase približne o 12.09 h v OD Kaufland v Partizánskom, na ul. D. E. XXXX/

XX odcudzil 2 kusy syru K. Emmentaler 400 g v hodnote 8,58 Eur a 2 ks Pražskej šunky 340 g v hodnote
12,58 Eur takým spôsobom, že si uvedený tovar schoval pod košeľu a následne s ním v čase približne
o 12.17 h prešiel cez pokladničnú zónu, pričom zaplatil len pivo 1,5 l a zvyšný tovar nevyložil ani zaň
nezaplatil, pričom ešte pred východom z budovy OD čakal na neho pracovník SBS služby poškodený F.
G. spolu so skladníkom H. I., kde keď pracovník SBS služby spozoroval, že obžalovaný chce uniknúť,
snažil sa mu zabrániť v úteku tým, že pred neho dal ruku, načo obžalovaný padol na zem a tu začal

klásť aktívny odpor tým spôsobom, že najskôr fyzicky napadol pracovníka SBS služby F. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C., J. K. XXXX/XX tak, že ho niekoľkokrát udrel päsťami do oblasti tváre a kopol ho asi 2- 3
krát do oblasti hrudníka na ľavé rebro a do pravého pleca a následne fyzicky zaútočil aj na poškodeného
skladníka H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. E. XXX/X tým spôsobom, že sa na neho zahnal rukou do
oblasti tváre, čo sa mu však nepodarilo, načo k nim pristúpil na pomoc neznámy zákazník OD Kaufland,
ktorý obžalovaného zadržal na zemi tým, že ho chytil za ruky a poškodený H. I. ho držal za nohy, aby

obžalovaný nepokračoval v útoku, načo prišiel aj riaditeľ OD Kaufland poškodený A. L. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom N., A. L. O. XXXX/XXX, pričom obžalovaný neprestával klásť aktívny odpor, zaháňal sa
rukami, kopal nohami a slovne sa vyhrážal, že všetkých zabije, čím sa obžalovaný bezprostredne po
čine pokúsil uchovať si odcudzený tovar násilím a hrozbou bezprostredného násilia, pričom uvedeným
konaním vznikla spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta
41/A IČO: 35790164 škoda vo výške 21,16 €.

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n), §
37 písm. m) Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b)
Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu
v zákonnej lehote odvolanie.Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode dôvodov
odvolania poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku. Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla

nasledovné:

„Dňa 27.06.2023, samosudca Okresného súdu Prievidza, pracovisko Partizánske, v trestnej veci
PE-2T/34/2023, vyhlásil rozsudok, ktorým obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale
bytomA.C.,t.č.vovýkoneväzbyvÚVTOSaÚVVIlava,uznalzavinného,zospáchaniaprečinukrádeže

podľa § 212 ods. 1 písm. c), Trestného zákona, za čo ho odsúdil podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, §
36 písm. l), písm. n), Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona,
k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona, súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody, do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.
· Podľa môjho názoru okresný súd, pri uložení druhu a výmery trestu, nedostatočne zohľadnil zásady

ukladania trestov, uvedené v ustanovení § 34 Trestného zákona, keď neprihliadol na spôsob spáchania
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa ako
aj na možnosť jeho nápravy. Trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Súd má prihliadnuť tiež
nato, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený, čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby. Uložený trest je z týchto dôvodov, podľa môjho názoru v rozpore so zásadami na

ukladanie trestov. Mám zato, že i miernejší trest bude v prípade môjho klienta, dostatočne plniť výchovnú
i represívnu funkciu trestu, ako aj individuálnu a generálnu prevenciu.
· Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v podstate uviedol, že pred vzatím do väzby riadne pracoval v
Holandsku- Leiderdorp, v meste Leiden. Na Slovensko sa vrátil 14.03.2023, bol na PN, mal pracovný
úraz na nohe, prišiel aj kvôli súdnemu konaniu, ohľadom dlhu na výživnom. V Holandsku mal len

základné poistenie, pre úraz resp. pre nevyhnutné ošetrenie, pod čo však nespadal jeho úraz nohy,
z tohto dôvodu, si všetko musel hradiť sám. Aj preto sa vrátil na Slovensko. Maródka sa vypláca
v Holandsku až po ukončení PN. Obžalovaný mal PN ukončiť dňa 01.04.2023, skutok sa však stal
31.03.2023. Po ukončení, mu mala byt' maródka vyplatená, do troch dní, vo výške 1.850 euro, keďže
bol vzatý do väzby nemohol si to vybaviť a maródka mu nebola vyplatená doteraz.

· Svedkyňa P. B., na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že v Holandsku syn ochorel, nemal
zdravotné poistenie, keď maródil peniaze jej syn neposielal, lebo dostával len 100-150 euro. Ku dňu
31.03.2023, obžalovaný nemal peniaze, maródka mu vtom čase už nechodila. Snažil sa to vybaviť.
Prispela obžalovanému na cestu 400 euro, aby sa dostali z Holandska domov. Ako prišiel s priateľkou
domov, v domácnosti boli zrazu piati, svedkyňa musela deliť jedlo, čo obžalovanému vyčítala.

· Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný pred spáchaním skutku dlhodobo riadne pracoval
v zahraničí a snažil sa riadne živiť. Všetko narušil pracovný úraz. Zdravotné poistenie, ktoré mal
obžalovaný uzatvorené v Holandsku, pokrývalo len nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, z tohto dôvodu,
nemal v podstate ani na lieky a cestu domov. Po troch týždňoch maródky obžalovaný dostal výpoveď,
vtedy mu prestala chodiť maródka. PN mal ukončiť ku dňu 01.04.2023, skutok sa však stal 31.03.2023,

a z tohto dôvodu si maródku nemohol vybaviť a vyplatená mu nebola doteraz. Aby sa mohol vrátiť na
Slovensko, musela mu požičať matka. Tá však tiež nebola ako dôchodkyňa v najlepšej finančnej situácii
a postupne musela začať deliť jedlo, čo vyčítala obžalovanému. Obžalovaný sa následkom pracovného
úrazu a nedostatočného zdravotného poistenia, dostal do stavu núdze, ktorý si sám nespôsobil. Keďže
bol hladný, odcudzil v OD Kaufland v Partizánskom, 2 kusy syru Emmentaler 400g v hodnote 8,58

euro a 2 kusy Pražskej šunky 340g v hodnote 12,58 euro. Odcudzené boli potraviny, čo poukazuje na
núdzu obžalovaného. Spoločnosti Kaufland nevznikla škoda, keďže odcudzené potraviny, boli vrátené
na predajňu. Spoločnosť Kaufland Slovenská republika v. o. s. , si žiadnu škodu v trestnom konaní ani
neuplatňovala.
· Okresný súd podľa môjho názoru, nie celkom dostatočne zohľadnil pri ukladaní nepodmienečného

trestu odňatia slobody, prevahu poľahčujúcich okolností, u obžalovaného A. B.. Pri prevahe
poľahčujúcich okolností a aplikácii § 38 ods. 3 Trestného zákona, priznaní dvoch poľahčujúcich okolností
podľa § 36 písm. l) , písm. n) Trestného zákona a jednej okolnosti priťažujúcej podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona, súd uložil podľa môjho názoru, pomerne prísny trest odňatia slobody a to aj s
poukazom na ďalšie okolnosti. Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine podľa §

257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd aj prijal. Obžalovaný uznal skutok, ktorý sa mu kladie
za vinu, už v prípravnom konaní a skutok oľutoval, viackrát aj počas hlavného pojednávania. Obžalovaný
v dôsledku núdze odcudzil potraviny, aby sa najedol. Do finančného kolapsu sa dostal následkom úrazu
a nedostatočného zdravotného poistenia v Holandsku.Na základe uvedeného navrhujem, aby odvolací súd, po náležitom posúdení skutkového a právneho
stavu, odvolaniu obž. A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza,
pracovisko Partizánske, sp. zn. PE-2T/34/2023-203, zo dňa 27.06.2023, čo do výroku o treste vyhovel

a podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., rozsudok v tejto časti (v tomto výroku) zrušil a v spojení s § 322
ods. 3 Tr. por., sám rozsudkom vo veci rozhodol tak, že podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l), písm.
n), Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., u obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, upustí
od potrestania podľa § 40 ods. l písm. a), Trestného zákona, alternatívne uloží primeraný trest povinnej
práce, podľa § 54 Trestného zákona, alternatívne uloží podmienečný trest odňatia slobody, alternatívne

uloží nepodmienečný trest odňatia slobody, vo výmere 4 (štyri) mesiace.“

Obžalovaný odvolanie sám písomne odôvodnil, pričom považoval uložený trest okresným súdom za
privysoký. Poukázal na skutočnosť, že okresný súd vôbec nezohľadnil, že viac ako 3 roky viedol riadny,
usporiadaný život, bol riadne zamestnaný a splatil dlh na výživnom, na zdravotnej poisťovni. Okresný
súd mu nepriznal poľahčujúcu okolnosť, že sa daného skutku dopustil v hmotnej núdzi.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajoba navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia
slobody,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Svojuprieskumnúpovinnosťodvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej

povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho

výkonu, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú
vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného
súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,
ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste obžalovanému.

Z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu

odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obhajoby o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody,
uloženého obžalovanému v prejednávanom prípade.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd neustálil správne, v zmysle ustanovenia
§ 38 ods. 2 Trestného zákona (ďalej len „ Tr. zák.“) pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností.
Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd nedôvodne priznal aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
písm. l) Tr. zák. vzhľadom na recidívu obžalovaného. Toto pochybenie okresného súdu však odvolací
súd nemohol napraviť pre nedostatok odvolania zo strany prokurátora. Podľa správneho právneho

posúdeniabolpotomvyrovnanýpomerpriťažujúcichapoľahčujúcichokolností,auloženýtrestjevdolnej
polovici trestnej sadzby.Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu bolo možné skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu,
kvalifikovať aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., kde je trestná sadzba 0-3 roky,
pričom rovnako ani toto pochybenie nebolo možné v odvolacom konaní napraviť z dôvodu vyhlásenia

obžalovaného ako aj absencie odvolania zo strany prokurátora.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v prejednávanom prípade v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák. zohľadňuje predovšetkým osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadňujúc fakt,
že u obžalovaného ide o osobu, ktorá bola doposiaľ viackrát súdne trestaná, 6 krát bolo na jeho

osobu pôsobené i výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo zjavne nemalo na jeho osobu
dostatočný prevýchovný vplyv, pretože ho od spáchania ďalšej trestnej činnosti neodradilo.

Z hľadiska možnosti naplnenia účelu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho sudu
rozhodné, že obžalovaný bol v minulosti viac krát odsúdený pre rôznorodú trestnú činnosť, a to
opakovane pre trestný čin krádeže, trestný čin porušovania domovej slobody, opakovane pre trestný

čin nebezpečného vyhrážania, opakovane pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia.
Obžalovaný bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, naposledy v období do 24.11.2019.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom
chráneným Trestným zákonom, ktorá osobnostná črta obžalovaného z hľadiska ochrany spoločnosti

v zmysle 34 ods. 1 Tr. zák. by v zásade odôvodňovala uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak teda okresný súd napadnutým
rozsudkom uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby, v prospech obžalovaného podstatným spôsobom zohľadnil existenciu poľahčujúcich okolností
na strane obžalovaného podľa § 36 písm. l), n) Tr. zák., hoci danosť záveru okresného súdu o úprimnom

oľutovaní trestného činu v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. môže vyvolávať vecné pochybnosti vzhľadom na
recidívu obžalovaného a zistené pretrvávajúce sklony k nerešpektovaniu záujmov chránených Trestným
zákonom. Nie je teda na mieste zo strany obžalovaného hovoriť o neprimeranej prísnosti uloženého
trestu.

Pokiaľ ide o posúdenie primeranosti rozhodnutia okresného súdu o možnosti upustenia od potrestania
prípadne trestu povinnej práce, v prejednávanom prípade odvolací súd považuje za nevyhnutné
poukázať na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu je
rozhodné, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil už ako osoba so sklonmi k porušovaniu záujmov
chránených Trestným zákonom, pričom na jeho prevýchovu už bolo pred spáchaním prejednávaného

skutku pôsobené aj najprísnejším trestom a to nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že uložený trest nevykazuje znaky neprimeranej
prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý

zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.