Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 1, 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/79/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822010285
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5822010285.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému
E. E., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr.
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.08.2023 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. E., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom X., adresa na doručovanie: T., T. XX, živnostník,
na slobode,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

že ako rodič v Žiline a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 29.10.2020 do súčasnosti i napriek
zákonnej povinnosti, ktorá mu vyplýva priamo zo Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení,
ako i napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Námestove č. k. 3P/7/2020-83 zo dňa 17.09.2020
právoplatným a vykonateľným dňom 29.10.2020 bol povinný prispievať na výživu maloletého B. E.,

nar. XX.XX.XXXX, sumou 150 Eur mesačne a na výživu mal. L. E., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150
Eur mesačne, vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých
detí, vyživovaciu povinnosť si vôbec neplnil, čím mu takto vznikol dlh na bežnom výživnom k rukám
oprávnenej L. E., trvale bytom P., T. Y. 57 vo výške 10.200,- Eur, a takto konal po dlhší čas, hoci
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za taký čin odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu v Žiline pod sp. zn. 28T/20/2020 zo dňa 12.03.2020, právoplatným dňa 24.06.2021,

a vyživovaciu povinnosť si napriek svojim osobným pomerom a schopnostiam zavinene neplnil, počas
celého obdobia neplatenia výživného bol živnostníkom, tiež bol v období od 27.08.2020 do 18.12.2020,
od 04.01.2021 do 20.05.2021 zamestnancom spoločnosti ALIANCE OF WORK AGENCY SE, v období
od 06.07.2020 do 11.08.2020, od 30.05.2021 do 27.10.2021, od 03.11.2021 do 29.04.2022 a od
01.06.2022 do 30.09.2022 zamestnaný v spoločnosti TIMARA s. r. o. Kralupy nad Vltavou, mal tak
pravidelný príjem, dňa 30.09.2022 ukončil pracovný pomer dohodou na vlastnú žiadosť, čím sa o
pravidelný príjem pripravil, a následne nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi a ani iné štátne sociálne

dávky, nezrušil živnosť, nezaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich

štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo dňa 30.09.2022 podala na E. E. obžalobu pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr. zákona.

Na obvineného bol dňa 17.01.2023 vydaný príkaz na zatknutie, pretože obvinený nepreberal súdne
zásielky na adrese, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie s poznámkou, že sa z uvedenej adresy
odsťahoval. Príkaz na zatknutie bol zrealizovaný, obvinený bol dňa 20.02.2023 predvedený pred
zákonnú sudkyňu, zmenil adresu na doručovanie, zároveň bol poučený o povinnosti oznámiť každú
zmenu adresu a tiež o právnych dôsledkoch neprevzatia súdnych zásielok, vrátane rozhodnutí súdov,

tiež bol poučený o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a bol mu oznámený
termín hlavného pojednávania. Obžalovaný sa na nariadené hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia
nedostavil,neodstavilsaaninaodročenéhlavnépojednávania,ktorébolivykonanévjehoneprítomnosti,
keďže vec bolo možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti
obžalovaného, obžalovaný bol vypočutý v prípravnom konaní, obžaloba mu bola riadne doručená a na

pojednávanie bol riadne a včas predvolaný a tiež bol písomne a aj výslovne upozornený na možnosť
vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.

Na hlavnom pojednávaní dňa 11.04.2023, na návrh prokurátora bola postupom podľa § 258 ods. 4
Tr. poriadku prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 11.04.2022. Obžalovaný

sa v prípravnom konaní k neplneniu vyživovacej povinnosti priznal. Vypovedal, že je pravdou, že si
v období od 29.10.2020 vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom maloletým deťom neplnil. Výživné
mu bolo stanovené rozsudkom Okresného súdu Námestove na syna B. sumou 150 Eur a L. sumou
150 Eur mesačne k rukám ich matky vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca. Vyživovacej
povinnosti a aj dlhu na výživnom si je vedomý, tiež si je vedomý, že dlh na výživnom sa mu zvyšuje

každý mesiac o 300 Eur. V januári 2020 sa presťahoval do Českej republiky, do T. Od začiatku pracoval
pod pracovnou agentúrou TYMARA s.r.o. Praha, cez ktorú bol ubytovaný v ubytovni v T. nad E.. Pre
agentúru pracoval asi 3 až 4 mesiace, kde mal príjem v čistom 15.000 až 20.000 Kč. Potom začal
Covid a všetkých prepustili, a tak sa zamestnal brigádne v Liberci na koňskom ranči, zarobil 15.000 Kč
mesačne a na ranči bol aj ubytovaný. Na ranči pracoval si 2 až 3 mesiace a následne sa presťahoval

do Plzne, kde sa zamestnal ako skladník v spol. Panasonic, kde pracoval asi 10 mesiacov a poberal
mzdu v čistom vo výške 20.000 Kč. Pracoval tu pod pracovnou agentúrou. V máji 2021 sa vrátil späť do
T., zamestnal sa pod pracovnou agentúrou TYMARA s.r.o. Praha, v skladoch v Zdibech, kde pracoval
od mája 2021 do októbra 2021, a potom ho presunuli do Makra Kozomín, kde pracoval aj v čase jeho
výsluchu. Jeho čistý mesačný príjem bol okolo 20.000 Kč. Zamestnávateľovi vyživovaciu povinnosť

nenahlásil, v rozhodnom období pracoval stále, ak nie na pracovný pomer, tak brigádne. Na úrade práce
sa nikdy nezaevidoval a ani nepobral žiadne dávky. Okrem L. a B. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť
na dcéru D., ktorá už má 18 rokov. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Tak ako uviedol, je si vedomý
vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, návrh na zníženie vyživovacej povinnosti nepodal. K
dôvodom, pre ktoré neplatí výživné na deti sa nechce vyjadrovať. V minulosti už bol pre neplatenie

výživného odsúdený na nepodmienečný trest, bol odsúdený za neplatenie výživného na dcéru D.. Je
fajčiar, denne vyfajčí krabičku cigariet, fajčí cigarety zn. Camel. Nesnažil sa dlh na výživnom zaplatiť.
Pri výsluchu dňa 20.02.2023 uviedol, že pracuje v Nemecku a z tohto dôvodu, po podaní obžaloby
nepreberal poštu.

Svedkyňa L. E. vypovedala, že obžalovaný od 29.10.2020 jej na výživnom na maloleté deti neuhradil
žiadnu sumu. Z tohto dôvodu niekedy v roku 2021 požiadala o vyplácanie náhradného výživného, ktoré
je jej vyplácané vo výške 300 Eur mesačne. Nevie uviesť presný dlh na výživnom. Čo sa týka mal.
detí, mal. B. od septembra 2023 začne navštevovať prvý ročník Základnej školy a L. od septembra
2023 začne navštevovať predškolské zariadenie. Momentálne obe deti navštevujú materskú škôlku, o

obžalovanom nevie nič uviesť, s deťmi sa vôbec nekontaktuje. Návrh na zníženie výživného nepodal.Má vedomosť o tom, že bývalý manžel má ešte vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorá už má 18 rokov
a tiež by mal mať vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorá je v Českej republike, ktorá má asi 15 rokov.
Mal. B. navštevuje škôlku od 3 rokov a L. navštevuje škôlku od 2 rokov. Ona pracuje v spol. Cable

connect Nižná. Jej príjem v čistom je 700 Eur mesačne. V tejto spoločnosti pracuje od 08.03.2022,
Predtým pracovala v spol. Zetor, kde mala príjem 500-600 Eur mesačne a ešte predtým pod pracovnou
agentúrou vo firme Color track, kde mala tiež 500-600 Eur mesačne. Býva iba s deťmi v podnájme,
ktorý platí vo výške 340 Eur. Je matka samoživiteľka. Čo sa týka výdavkov, len za škôlku na obe deti
platí každý mesiac 120 Eur. Keď žila s obžalovaným v manželskom zväzku, zobrali si pomerne vysoký

úver, manžel bol spoludlžník, mesačné splátky by mali byť 400 Eur, ktoré ona nespláca, keďže nemá
finančné prostriedky. Prestali úver splácať, už keď žili spolu, pretože obžalovaný raz robil, raz nerobil. V
čase rozvodu mal obžalovaný otvorenú živnosť v oblasti stavebníctva. Potom niekde odišiel do Čiech,
nevedela kde sa zdržiava. Nechodil ani na súdne pojednávania, nebol ani pri rozvode manželstva. Po
rozvode manželstva, ani raz nezaplatil výživné na mal. deti, na výživné na deti neprispel žiadnou sumou
a s deťmi sa ani nestretol. Naposledy videl dcéru L. keď mala dva roky. Obžalovaný všade narobil dlhy.

Už keď spolu žili, jeho pracovná morálka nebola dobrá. Nikdy nevydržal nikde pracovať. Pridal sa k
tomu aj alkohol, potom začal zháňať aj nejaké zákazky. Zobral si pod seba aj nejakých ľudí, ale peniaze,
ktoré prijal na stavebný materiál, minul a stavebný materiál nevyplatil. Na poslednom pojednávaní dňa
01.08.2023 svedkyňa potvrdila, že obžalovaný na výživnom neuhradila ani euro. Za celé obdobie jej
neuhradil ani raz výživne na maloleté deti.

Podľa § 269 Tr. poriadku boli na hlavnom pojednávaní oboznámené listinné dôkazy: rozsudok
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 3P/5/2020 zo dňa 17.09.2020, rozsudok Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 3P/7/2020 zo dňa 17.09.2020, trestný rozkaz Okresného súdu Žilina sp. zn.
28T/20/2020 zo dňa 12.03.2020, rodné listy maloletých detí, správa Mestského úradu Kralupy nad

Vltavou, správa Úradu práce ČR, Mělník, správa Okresnej správy Sociálneho zabezpečenia Mělník,
správa od zamestnávateľa MoXoM, s.r.o. Praha, od zamestnávateľa WRAP eu, s.r.o. Praha, potvrdenia
o mzde, potvrdenie a správy spoločnosti TYMARA s.r.o., správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina, správy mobilných operátorov, správa Sociálnej poisťovne, správa Mestského úradu Kralupy nad
Oravou a iné.

Z oboznámených listinných dôkazov súd zistil, že obžalovanému bola rozsudkom Okresného súdu
Námestove sp. zn. 3P/7/2020 zo dňa 17.09.2020 právoplatným a vykonateľným dňa 29.10.2020 uložená
povinnosť prispievať na výživu jeho maloletých detí B. E. sumou 150 Eur mesačne a L. E. sumou 150
Eur mesačne, vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.

Trestným rozkazom Okresného súdu v Žiline pod sp. zn. 28T/20/2020 zo dňa 12.03.2020, právoplatným
dňa 24.06.2021 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona
na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou na 2 roky. zo správy
spoločnosti ALIANCE OF WORK AGENCY SE vyplynulo, že v období od 27.08.2020 do 18.12.2020
a od 04.01.2021 do 20.05.2021, zo správy spoločnosti TYMARA s.r.o. Kralupy nad Vltavou vyplynulo,

že pre túto spoločnosť pracoval v období od 06.07.2020 do 11.08.2020, od 30.05.2021 do 27.10.2021,
od 03.11.2021 do 29.04.2022 a od 01.06.2022 do 30.09.2022, dňa 30.09.2022 obžalovaný ukončil
pracovný pomer dohodou na vlastnú žiadosť. Zároveň zo správ z úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny z 10.05.2023 vyplynulo, že sa nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie, nepožiadal o dávky
v hmotnej núdzi a ani o príspevky k dávke a taktiež si nepodal žiadosť o iné sociálne dávky, zo

správy sociálnej poisťovne z 10.05.2023 bolo zistené, že od 01.06.2021 nie je poberateľom dávok
dôchodkového poistenia, dávok nemocenského poistenia a úrazového poistenia, nepoberá ani dávky v
nezamestnanosti a ani dávky garančného poistenia, ktoré sú vyplácané sociálnou poisťovňou, z výpisu
zo živnostenského registra bolo zistené, že je evidovaný ako živnostník v oblasti stavebných prác od
25.06.2018, pričom živnosť v tejto oblasti prevádzkoval aj pred týmto obdobím, a to od roku 2002 do

roku 2014. Z potvrdenia o príjmoch vyplynulo, že v spol. TYMARA s.r.o. mal príjem za 7/2020 v čistom
20.861 Kč, 8/2020 v čistom 7.785 Kč, 5/2021 v čistom 1.374 Kč, 6/2021 v čistom 27.329 Kč, 7/2021 v
čistom 40.562 Kč, 8/21 v čistom 25741 Kč, 9/2021 v čistom 33.379 Kč, 10/2021 v čistom 21.502 Kč, za
obdobie od 11/2021 do 4/2022 v celkovej výške v čistom 151.673,00 Kč + nemocenské dávky 9.140
Kč. Pracovný pomer rozviazaný dohodu k 30.09.2022 na žiadosť obžalovaného z dôvodu, že si našiel

inú prácu. Zo správy spol. MoXoM, s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný bol v tejto spoločnosti zamestnaný
od 18.3.2020 do 02.04.2020 na pozícii skladový manipulant, neuviedol žiadnu vyživovaciu povinnosť,
pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe a jeho príjem bol nasledovný: v 3/2020 10.859 Kč,
v 4/2020 0 Kč. Zo správy spol. WRAP eu, s.r.o. Vinohrady vyplynulo, že v spoločnosti pracoval od28.01.2020 do 16.03.2020, vyživovaciu povinnosť nenahlásil a jeho dosiahnutý príjem: 1/2020 v čistom
4.806 Kč, 2/2020 v čistom 17.772 Kč a 3/2020 v čistom 15.509 Kč. Príjem v spoločnosti ALIANCE OF
WORK AGENCY SE v období od 27.08.2020 do 18.12.2020 v čistom 74.824 Kč, a od 04.01.2021 do

20.05.2021 v čistom 72.840 Kč. Obžalovaný nie je evidovaný v evidencii miestnych daní z nehnuteľností,
Mesto Žilina eviduje nedoplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vo výške 225,30 Eur.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr. zákona, sa dopustí, kto

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo i len z nedbanlivosti zákonnú povinnosť
vyživovať iného, tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení, plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Páchateľom trestného činu podľa § 207 Tr. zákona môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať
alebozaopatrovaťiného.Obžalovaný,akorodičmalvrozhodnomobdobípodľaZákonač.36/2005Z.z.o
rodine v platnom znení zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorej rozsah bol určený aj súdnym rozhodnutím,

konkrétne rozsudkom Okresného súdu Námestove č. k. 3P/7/2020-83 zo dňa 17.09.2020 právoplatným
a vykonateľným dňom 29.10.2020 bol povinný prispievať na výživu maloletého B. E., nar. XX.XX.XXXX,
sumou 150 Eur mesačne a na výživu mal. L. E., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150 Eur mesačne, vždy do
20. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. V trestnom konaní sa
súdom posudzuje otázka zavinenia na súdenom prečine, pričom súd nie je viazaný rozhodnutím súdu v

civilnom konaní a takéto rozhodnutie, ak bolo vydané, ako tomu bolo aj v tejto trestnej veci, sa posudzuje
ako listinný dôkaz. Zo zákona o rodine vyplýva, že každé dieťa má zákonný nárok na výživné a každému
rodičovi je zákonom o rodine uložená povinnosť výživné plniť, pričom ich vyživovacia povinnosť má vždy
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Schopnosti a možnosti povinného neurčuje len rozsah príjmu
povinného, ale aj reálne možnosti tejto osoby uplatniť sa v pracovnom procese.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní mal bez akýchkoľvek pochybnosti
za preukázané, že bolo v schopnostiach a možnostiach obžalovaného, za celé sledované obdobie
zabezpečiť si príjmy, z ktorých mohol uhrádzať výživné po celú rozhodnú dobu, za ktorú bol obžalovaný
aj uznaný vinným. Obžalovaný ako rodič maloletých detí, v rozhodnom čase vymedzenom v skutkovej

vete výrokovej časti tohto rozsudku si vôbec, ani v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu neplnil
vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom B. E. a L. E.. Skutočnosť, že obžalovaný si počas
celého rozhodného obdobia vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť, a to ani v minimálnom rozsahu, bola
bezpečne preukázaná jednak priznaním obžalovaného v prípravnom konaní, ktorého výpoveď bola
prečítaná na hlavnom pojednávaní a tiež výpoveďou svedkyne L. E., ktorá na hlavnom pojednávaní

potvrdila, že obžalovaný jej ani jediný krát, za celé rozhodné obdobie neprispel žiadnou čiastkou na
výživu svojich maloletých detí. Obžalovaný sa ani nesnažil vysvetliť dôvod neplatenia výživného, pričom
uviedol, že už bol za neplatenie výživného právoplatne odsúdený. Zároveň mal súd za preukázané,
že obžalovaný si svoju povinnosť neplnil zámerne (úmyselne), a to i napriek tomu, že v rozhodnom
období pracoval a mal finančné prostriedky, dokonca si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, a to i

napriek tomu, že bol za takýto trestný čin opakovane odsúdený a dokonca výživné neplatil a ani
neprejavil snahu výživné platiť aspoň v minimálnej výške, a to napriek tomu, že mu plynula skúšobná
doba podmienečného odsúdenia za rovnaký trestný čin. Z vykonaných listinných dôkazov mal súd
preukázané, že finančná situácia obžalovaného mu umožňovala platiť výživné na maloleté deti,obžalovaný v rozhodnom období bol zamestnaný a mal príjem. Obžalovaný už pred rozhodným obdobím
v roku 2020 od januára do marca pracoval v spol. WRAP eu, s.r.o. Vinohrady, následne sa od marca do
apríla 2020 zamestnal v spol. MoXoM, s.r.o.; od 7/2020 do 8/2020 bol zamestnaný v spol. TYMARA

s.r.o. Obžalovanému tak nič nebránilo, nájsť si zamestnanie a zapojiť sa do pracovného procesu, mal
dostatok skúseností a aj pracovných príležitostí. V rozhodnom období obžalovaný pracoval v spoločnosti
ALIANCE OF WORK AGENCY SE od augusta 2020 do mája 2021 s priemerným mesačným príjmom v
čistom: 16.220 Kč a od 5/2021 do 4/2022 (vrátane) sa zamestnal v spoločnosti TIMARA, s.r.o. Praha s
priemerným mesačným príjmom v čistom: 26.792 Kč a následne sa opäť zamestnal na štyri mesiace v

tejto spoločnosti TYMARA, s.r.o. Praha od 01.06.2022 do 30.09.2022 s priemerným mesačným príjmom
v čistom 26.054 Kč, pričom pracovný pomer obžalovaný rozviazal dohodu k 30.09.2022 z dôvodu,
že si našiel inú prácu. Obžalovaný tým, že rozviazal pracovný pomer, vedomý si svojej zákonnej
vyživovacej povinnosti, sa tak vlastným zavinením pripravil o pravidelný mesačný príjem v čistom 26.054
Kč (v prepočte cca 1.050 eur), z ktorého mohol s prehľadom platiť výživné v rozsahu stanovenom
mu súdom, keďže výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Pre naplnenie

skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy v jeho základnej skutkovej postate stačí, ak
páchateľ dva mesiace v období dvoch rokov si čo i len z nedbanlivosti neplní zákonnú povinnosť
vyživovať iného. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný v období
od 29.10.2020 do súčasnosti, nielenže dva mesiace, ale takmer dva roky si svoju vyživovaciu povinnosť
zámernevôbecneplnilvočisvojimdvommaloletýmdeťom,ktorýchjepreukázateľnerodičom.Súdnemal

žiadnu pochybnosť ani čo do naplnenia subjektívnej stránky tohto trestného činu. Pre naplnenie znakov
trestnéhočinuzanedbaniapovinnejvýživy,prevyvodenietrestnoprávnejzodpovednostivočipáchateľovi
postačuje nedbanlivostná forma. V tomto konkrétnom prípade bolo preukázané, že obžalovaný si svoju
vyživovaciu povinnosť neplnil úmyselnou formou, a to formou priameho úmyslu § 15 písm. a/ Tr. zákona,
a to v období od 29.10 2020 minimálne do 30.09.2022, t.j. do doby, dokedy bol zamestnaný v spol.

TYMARA s.r.o., pričom pracovný pomer rozviazal obžalovaný dohodu k 30.09. 2022 z dôvodu, že si
našiel inú prácu. Obžalovaný tým, že dohodou rozviazal pracovný pomer so spol. TYMARA s.r.o., pričom
k rozviazaniu pracovného pomeru, tak ako to vyplynulo zo správy spol. TYMARA, došlo na základe
žiadosti obžalovaného, prevzal na seba riziko zodpovednosti, že si nájde minimálne rovnako dobre
platenúprácu,keďžejerodičommaloletýchdetí,tedaprácuspríjmom,zktoréhosibudemôcťplniťsvoju

zákonnúpovinnosť.Obžalovanýsibolvedomýsvojejvyživovacejpovinnosti,aaksaajnáslednepripravil
oďalšípríjem,zktoréhobymoholuhrádzaťvýživné,bolotolenjehovlastnérozhodnutieaobžalovanýsa
takdobrovoľnevystavilriziku,čohonezbavujepovinnostiplniťsisvojuzákonnúvyživovaciupovinnosť.V
prípade, ak by aj obžalovaný po tom, ako z vlastnej iniciatívy dňa 30.09.2022 rozviazal pracovný pomer,
by sa dostal do situácie, že ostal bez príjmu, aj v takomto prípade by neplnením vyživovacej povinnosti

naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy, a to minimálne formou nepriameho
úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona, prípadne vedomej nedbanlivosti. Naviac, keďže okresný
súd vykonával hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, aby vylúčil akékoľvek pochybnosti
ohľadom zavinenia obžalovaného, boli zabezpečené správy k osobe obžalovaného, z ktorých vyplynulo,
že obžalovaný po dátume 30.09.2022 sa nezaevidoval na úrade práce, nepoberal žiadne nemocenské

dávky, čomu by tak bolo v prípade jeho zdravotných problémov, a zároveň ani nepožiadal o dávky v
hmotnej núdzi, z čoho súd mal preukázané, že obžalovaný, tak ako to aj prezentoval pri realizácii príkazu
na zatknutie, pracuje v zahraničí a naďalej ignoruje svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojich
maloletých detí. Zároveň súd zistil, že na strane obžalovaného nie sú žiadne zdravotné prekážky, ktoré
by mu bránili zapojiť sa riadne do pracovného procesu a zabezpečiť si pravidelný príjem.

Súd po vykonanom dokazovaní nemal pochybnosti, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku, čím
aj naplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
3 písm. b/, c/ Tr. zákona. Obžalovaný sa dopúšťal súdeného prečinu úmyselnou formou (§ 15 písm. a/
Tr. zákona), po tom ako rozviazal pracovný pomer v spol. TYMARA, s.r.o. Praha k 30.09.2022, od tejto

doby mal súd preukázané zavinenie na súdenom prečine minimálne formou nepriameho úmyslu. Keďže
sa jedná o trváci trestný čin s prvkami hromadného trestného činu, súd upravil skutkovú vetu súdeného
prečinu oproti podanej obžalobe do doby vyhlásenia rozsudku a zároveň upravil výšku dlhovaného
výživného. Vzhľadom na všetky zistené okolnosti skutku, mal súd za to, že obžalovaný minimálne do
30.09.2022 mal dostatok finančných prostriedkov, aby si plnil zákonnú vyživovaciu povinnosť, a to v

rozsahu stanovenom súdom, pretože mal dostatočný pravidelný príjem a po uvedenom dátume, bolo v
jehomožnostiachaschopnostiachzabezpečiťsipríjmytak,abyvýživnéuhrádzaťmohol,čomunepriamo
nasvedčuje, že po tom, ako z jeho iniciatívy došlo k rozviazaniu pracovného pomeru, nezaevidoval sa
na úrade práce, nepoberal žiadne nemocenské dávky a ani nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi.Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o

prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu objektom súdeného prečinu, rovnako osobou obžalovaného, jeho kriminálnou
minulosťou, obžalovaný už bol v nedávnej minulosti opakovane odsúdený za rovnaký trestný čin, skutok

spáchal ako viacnásobný špeciálny recidivista.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že zo správy z miesta
trvalého bydliska nevyplynuli na obžalovaného žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na jeho potrestanie. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že v registri trestov má 8 záznamov, z
toho okrem posledného záznamu sú všetky jeho predchádzajúce odsúdenia zahladené. Naposledy bol

odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/20/20 z 12.03.2020, ktorým bol uznaný
vinnýmzprečinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1Tr.zákonanapodmienečnýtrestodňatia
slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní do 25.06.2023. Zároveň z odpisu z registra trestov
vyplynulo, že obžalovaný bol celkom už štyrikrát právoplatne odsúdený pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 Tr. zákona, z toho trikrát bol pre tento trestný čin odsúdený na nepodmienečný trest

odňatia slobody, odsúdenia sú zahladené.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného existuje prevaha
priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu a ani priťažujúcu
okolnosť. Na posledné odsúdenie súd ako na priťažujúcu okolnosť neprihliadal, keďže predchádzajúce
odsúdenie bolo súčasťou popisu skutkovej vety súdeného prečinu (§ 38 ods. 1 Tr. zákona). Keďže

súd nezistil prevahu priťažujúcich a ani poľahčujúcich okolností, pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej
sadzby od 1 roka do 5 rokov. Obžalovanému súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
2 roky, obžalovaný spáchal súdený skutok počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a
podmienečný trest mu tak nebolo možné uložiť (§ 49 ods. 2 Tr. zákona). Súd neuvažoval nad uložením
alternatívneho druhu trestu, keďže obžalovaný už bol za rovnaký trestný čin celkom 4-krát odsúdený, na

jeho prevýchovu tak bolo vplývané ukladaním podmienečných ako aj nepodmienečných trestov, pričom
obžalovaného od spáchania trestného činu neodradila ani hrozba premeny podmienečného trestu, ktorý
mu bol uložený za rovnaký trestný čin. Je tak potrebné vzhľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného
zdôrazniť, že ide o skúseného, a aj špeciálneho recidivistu, ktorý sa trestných činov dopúšťa dlhodobo.
Jeho bohatá kriminálna minulosť jasne dokumentuje, že nemá záujem viesť riadny život. Dokumentuje

to aj to, že žiadny z doposiaľ mu uložený trest, neviedol k jeho prevýchove a náprave, pričom obžalovaný
absolútne ignoruje morálne i zákonné normy spoločnosti. Za takejto situácie súd obžalovanému uložil
nepodmienečný trest vo výmere 2 roky. V zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v
posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný

čin, v tejto súvislosti súd odkazuje na rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. 28T/180/02, obžalovaný
si nepodmienečný trest za úmyselný trestný čin vykonal dňa 28.08.2014.

Takto uložený trest pokladá za spravodlivý a objektívny obraz potrieb tak individuálnej ako aj generálnej
prevencie, ktorý odzrkadľuje závažnosť spáchaného prečinu, spôsobu jeho vykonania a jeho následok

a rovnako zohľadňuje možnosť nápravy obžalovaného a jeho pomery.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.

1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v

neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.