Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 16, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-20S/117/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200257
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200257.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r.o., so
sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31 399 835, právne zastúpený: advokátskou kanceláriou
MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369 proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.07.2022, č. 101923448/2022, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101923448/2022
zodňa07.07.2022akoajrozhodnutieDaňovéhoúraduTrnavačíslo102549718/2021zodňa13.12.2021

a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole číslo 101400177/2020 zo dňa 07.09.2020, vydaného
Daňovým úradom Trnava, pobočka Dunajská Streda, so sídlom Biskupa Kondého 2, 929 01 Dunajská

Streda, Slovenská republika (ďalej len „Správca dane“) oznámil Správca dane žalobcovi výkon daňovej
kontroly, o. i. aj výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2018. Daňová kontrola sa začala dňa
19.10.2020. Oznámenie o daňovej kontrole bolo žalobcovi doručené dňa 17.09.2020.

2. Správca dane vykonal dňa 08.12.2020 miestne zisťovanie u spoločnosti Megsys s. r. o., so sídlom
Pekárska 11, 917 01 Trnava, Slovenská republika, IČO: 50 336 274, registrovanej v Obchodnom
registri Okresného súdu Trnava, v oddiele: Sro, vo vložke číslo: 38566/T (ďalej len „spoločnosť

Megsys“). O uvedenom miestnom zisťovaní Správca dane spísal úradný záznam zo dňa 08.12.2020,
v ktorom Správca dane uviedol, že na mieste sídla spoločnosti Megsys sa nenachádza označenie tejto
spoločnosti.

3. Za účelom preverovania spoločnosti Megsys Správca dane požiadal relevantné subjekty (banky)
o súčinnosť, na čo bolo Správcovi dane oznámené, že (i) spoločnosť A. B. eviduje klienta – spoločnosť
Megsys, k čomu A. B. predložila Správcovi dane aj výpisy z účtu spoločnosti Megsys, (ii) spoločnosť

C. B., D. eviduje klienta – spoločnosť Megsys, k čomu C. B., D. predložila Správcovi dane relevantné
informácie a výpisy z účtu spoločnosti Megsys, (iii) spoločnosť E. B., D. eviduje klienta – spoločnosť
Megsys a zároveň (iv) spoločnosť E. B., D. predložila Správcovi dane výpis účtu spoločnosti Megsys
od založenia účtu.4. Dňa 09.03.2021 vykonal Správca dane vypočutie svedka – F. G. H., bývalého konateľa spoločnosti
Megsys. O tejto skutočnosti Správca dane spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 09.03.2021,

číslo: 100394575/2021. Ako vyplýva z obsahu Zápisnice o ústnom pojednávaní, svedok konštatoval, že
bol konateľom spoločnosti Megsys, ako aj to, že spoločnosť Megsys podnikala so žalobcom – podľa
slov svedka mali tieto dve spoločnosti dlhodobý obchodný styk. Svedok zároveň odpovedal na otázky
Správcu dane a tieto odpovede svedka sú zachytené v obsahu Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
09.03.2021. Svedok zároveň predložil Správcovi dane listinné dôkazy.

5. Správca dane výzvou zo dňa 12.03.2021 vyzval žalobcu k tomu, aby hodnoverným spôsobom
preukázal nadobudnutie služieb od spoločnosti Megsys, a to na podklade faktúr, ktoré sú špecifikované
v predmetnej výzve. Prostredníctvom tejto výzvy Správca dane požiadal žalobcu o zodpovedanie na
otázky / dopyty, ktoré Správca dane sformuloval v obsahu tejto výzvy. Predmetná výzva bola žalobcovi
doručená dňa 19.03.2021. Žalobca na danú výzvu odpovedal, a to podaním zo dňa 29.03.2021.

Prostredníctvom tohto podania žalobca predložil Správcovi dane požadovanú dokumentáciu, ako aj
odpovede na otázky / dopyty, ktoré Správca dane formuloval vo výzve zo dňa 12.03.2021.

6. Správca dane vydal dňa 03.05.2021 oznámenie zistení z daňovej kontroly číslo 100733294/2021
(ďalej len „Oznámenie 1“), prostredníctvom ktorého žalobcovi zosumarizoval úkony Správcu dane

vykonané do času vydania Oznámenia 1 a na strane 4 konštatoval, že „na základe vyššie uvedených
skutočností nebolo preukázané, že služby fakturované dodávateľskými faktúrami, na ktorej je ako
dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys s.r.o., boli daňovému subjektu X-NET spol. s r.o. v zdaňovacom
období december 2017-december 2019 skutočne dodané.“ Správca dane tak na základe zistení
dospel k tomu, že nebolo preukázané, že spoločnosť Megsys dodala žalobcovi služby, deklarované

na predložených faktúrach v danom období. K uvedenému konštatovaniu Správca dane dospel aj
z dôvodu, že Správca dane mal za to, že spoločnosť Megsys s odkazom na počet zamestnancov
nevedela dodať deklarované služby. S odkazom na prezentované zistenia Správca dane uviedol, že
právo na odpočítanie dane žalobcovi nepriznáva. Správca dane súčasne umožnil žalobcovi vyjadriť sa
k Oznámeniu 1. Oznámenie 1 bolo žalobcovi doručené dňa 07.05.2021.

7. Žalobca sa k Oznámeniu 1 vyjadril, a to podaním s názvom: „X-NET spol. s r.o. – vyjadrenie k
„Oboznámeniu zistení z daňovej kontroly“ zo dňa 17.05.2021. Žalobca vo svojom podaní namietol
spôsob získania dôkazu – výsluch svedka F. G. H. a zároveň sa žalobca vyjadril k jednotlivým zisteným
skutočnostiam Správcu dane. Žalobca namietol závery Správcu dane, prezentované v Oznámení 1,

nakoľko skutočnosti, ktoré Správca dane zistil, nemôžu podľa žalobcu formulovať závery Správcu
dane. Žalobca o. i. uviedol, že je nesporné, že žalobca predložil Správcovi dane listinné dôkazy, ktoré
preukazujú, že činnosti vykonala spoločnosť Megsys, čím žalobca ako kontrolovaný subjekt vyčerpal
svoje vlastné dôkazné bremeno. Žalobca namietol, či Správca dane vôbec preveroval, či sporné služby
boli použité na zdaniteľné plnenia pre zákazníkov žalobcu, pričom ide o podstatnú skutočnosť pre

posúdenie nároku na odpočítanie dane. Správca dane sa podľa žalobcu naproti tomu zameral len
na dodávateľa služieb, resp. na skutočnosti, ktoré sú relevantné pre dodávateľa, a nie pre žalobcu.
S odkazom na uvedené žalobca nesúhlasil so závermi Správcu dane.

8. Správca dane výzvou na predloženie dôkazov zo dňa 24.05.2021 opakovane vyzval žalobcu na

to, aby hodnoverným spôsobom preukázal nadobudnutie služieb od spoločnosti Megsys. Na danú
výzvu žalobca odpovedal, a to podaním s názvom: „X-NET spol. s r.o. – odpoveď na Výzvu na
predloženie dôkazov č. 100889615/2021“ zo dňa 03.06.2021. K danému žalobca uviedol, že predmetná
výzva je totožná s výzvou zo dňa 12.03.2021, s výnimkou otázky, aby žalobca predložil zoznam
svojich odberateľov. Žalobca svojou odpoveďou predložil Správcovi dane zoznam odberateľov, spolu

s uvedením kontaktných osôb.

9. Žalobca zároveň predložil Správcovi dane zoznam servisných zásahov za obdobie december 2017 až
december 2019 v počte strán 106, spolu s preberacími protokolmi za dané obdobie, o čom bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 16.06.2021, číslo: 101049815/2021.

10. Správca dane vydal dňa 22.07.2021 oznámenie výsledkov z daňovej kontroly číslo: 101300031/2021
(ďalej len „Oznámenie 2“), v obsahu ktorého Správca dane uviedol úkony Správcu dane vykonané po
vydaní Oznámenia 1. V Oznámení 2 sa Správca dane vyjadril k vyjadreniu žalobcu k Oznámeniu 1.Ako aj v Oznámení 1, tak aj v Oznámení 2 Správca konštatoval, že nebolo preukázané, že služby
fakturované dodávateľskými faktúrami, na ktorej je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys boli
žalobcovi skutočne dodané, a preto Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane.

Správca dane zároveň umožnil žalobcovi vyjadriť sa k Oznámeniu 2. Oznámenie 2 bolo žalobcovi
doručené dňa 26.07.2021.

11. K Oznámeniu 2 sa žalobca vyjadril, a to podaním s názvom: „X-NET spol. s r.o – vyjadrenie
k „Oznámeniu výsledkov z daňovej kontroly“ zo dňa 02.08.2021. Žalobca namietol závery Správcu dane,

prezentovanévOznámení2.Žalobcauviedol,ževyčerpalsvojedôkaznébremenoauviedol,žeSprávca
dane sa relevantne žiadnym spôsobom nevyjadril k námietkam žalobcu. Žalobca zároveň navrhoval,
aby Správca dane vypočul ďalších svedkov.

12. Správca dane následne vypracoval zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 11.08.2021, ktorá
zachytávalavypočutiesvedka–F.G.H.,bývaléhokonateľaspoločnostiMegsys.Svedokvrámciústneho

pojednávania zodpovedal na otázky Správcu dane a uviedol, že bol konateľom spoločnosti Megsys
a zároveň uviedol, že žalobca a spoločnosť Megsys mala dlhodobý obchodný vzťah.

13. Správca dane vydal dňa 16.08.2021 protokol z daňovej kontroly číslo 101500129/2021 (ďalej
len „Protokol“). Ako vyplýva z obsahu Protokolu, Správca dane vydal Protokol o daňovej kontrole za

nasledujúce zdaňovacie obdobie: december 2017, január 2018, február 2018, marec 2018, apríl 2018,
máj 2018, jún 2018, júl 2018, august 2018, september 2018, október 2018, november 2018, december
2018, január 2019, február 2019, marec 2019, apríl 2019, máj 2019, jún 2019, júl 2019, august 2019,
september 2019, október 2019, november 2019, december 2019. Správca dane tak vydal Protokol pre
všetky kontrolované zdaňovacie obdobia. Vo vzťahu k predmetnému súdnemu konaniu – kontrolované

zdaňovacie obdobie jún 2018, Správca dane uviedol rozdiel dane vo výške X.XXX,XX EUR. Správca
dane dospel k záveru, že nebolo preukázané, že služby uvedené na kontrolovaných faktúrach boli
dodané spoločnosťou Megsys, nakoľko uvedená spoločnosť nebola schopná dodať uvedené služby.
Správca dane zároveň vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole.

14. Žalobca sa k Protokolu vyjadril, a to podaním s názvom: „X-NET spol. s r.o – vyjadrenie k Protokolu
č. 101500129/2021“ zo dňa 08.10.2021 (ďalej len „Vyjadrenie k Protokolu“). Žalobca vo Vyjadrení k
Protokolu zosumarizoval argumentáciu, uvedenú v skorších podaniach a namietol závery Správcu dane.
Žalobca uviedol, že Správca dane sa v Protokole nevysporiadal s väčšinou námietok žalobcu.

15. Dňa 30.11.2021 sa u Správcu dane konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo
prerokovanie Protokolu. O uvedenom ústnom pojednávaní bola spísaná Zápisnica o ústnom
pojednávaní zo dňa 30.11.2021. Správca dane uviedol, že zotrváva na svojich záverov tak ako boli
zosumarizované v Protokole a neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane v sume XXX.XXX,XX EUR
z faktúr vystavených dodávateľom – spoločnosťou Megsys (za všetky zdaňovacie obdobia). K danému

sa žalobca vyjadril a jeho vyjadrenie je zachytené v Zápisnici o ústnom pojednávaní.

16. Správca dane vydal dňa 13.12.2021 rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane číslo: 102549718/2021
(ďalej len „Rozhodnutie“), ktorým Správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume X.XXX,XX EUR
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018. Ako vyplýva z Rozhodnutia, Správca

dane nemal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že služby fakturované dodávateľskými
faktúrami, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys boli žalobcovi v zdaňovacích
obdobiachdecember2017-december2019skutočnedodané.Správcadanedanézáveryodôvodniltým,
že (i) spoločnosť Megsys nemohla poskytnúť deklarované služby vlastnými zamestnancami, nakoľko to
nebolo kapacitne možné, (ii) žalobca si nepreveroval spoločnosť Megsys, (iii) žalobca len všeobecne

opísal,naakýúčelboliobjednanéslužby,atedaslužbyfakturovanédodávateľom,spoločnosťouMegsys
neboli žalobcovi ako daňovému subjektu v zdaňovacom období jún 2018 skutočne dodané. Uvedené
závery Správca dane podporil aj tým, že dodávatelia spoločnosti Megsys boli nekontaktní a z uvedeného
dôvodu nebolo možné preveriť dodanie ich služičeb spoločnosti Megsys. Záverom Správca dane
konštatoval, že na základe svojich zistení spochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúceho

z predloženej faktúry. Uviedol, že daň uvedená na faktúre dodávateľa sa stala splatnou len z titulu jej
uvedenia na daňovom doklade faktúre, nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu.17. Voči Rozhodnutiu podal žalobca odvolanie – „X-NET spol. s.r.o. odvolanie proti rozhodnutiu č.
102549718/2021“ zo dňa 31.01.2022 (ďalej len „Odvolanie“). Žalobca napadol Odvolaním Rozhodnutie
v celom rozsahu.

18. Po podaní Odvolania žalovaný uložil listom zo dňa 14.04.2022 Správcovi dane doplniť dokazovanie
a vyhodnotiť zistené skutočnosti vo vzťahu k záverom prezentovaným v Rozhodnutí. Žalovaný uložil
žalobcovi vykonať výsluchy navrhovaných svedkov a preverenie dodávky sporných služieb u žalobcu.
S odkazom na pokyn žalovaného Správca dane doplnil dokazovanie, o čom Správca dane informoval

žalovaného listom zo dňa 27.05.2022.

19. V rámci doplnenia dokazovania bola Správcovi dane doručená odpoveď zo strany spoločnosti
SWAN, a.s., v rámci ktorej spoločnosti SWAN, a.s. predložila Správcovi dane dokumenty, ktoré
preukazovali odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom. Zároveň spoločnosť SWAN, a.s. uviedla,
že v období rokov 2017 až 2019 boli žalobcom poskytované služby, ktoré sú bližšie špecifikované

v tejto odpovedi. Spoločnosť SWAN, a.s. uviedla, že pri uvedených službách sa jednalo o poskytnutie
telekomunikačných služieb formou vzdialeného prepojenia pre konkrétnych koncových užívateľov –
zákazníkov spoločnosti SWAN, a.s. Správcovi dane bolo uvedené, že pre spoločnosť SWAN, a.s. je
dôležitá kvalita služby a nie spôsob, resp. forma zabezpečenia. Spoločnosť SWAN, a.s. tak potvrdila
dodanie služieb zo strany žalobcu.

20. Správcovi dane boli doručené odpovede (i) zo strany mesta Svätý Jur, ktoré potvrdilo odberateľsko-
dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných obdobiach, (ii) zo strany spoločnosti KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných
obdobiach,(iii)zostranyspoločnostiRackscale,s.r.o.,ktorápotvrdilaodberateľsko-dodávateľskévzťahy

so žalobcom v preverovaných obdobiach, (iv) spoločnosti SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., ktorá
potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných obdobiach, (v) spoločnosti
Slovak Telekom, a.s., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných
obdobiach, (vi) spoločnosti C. B., D., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom
v preverovaných obdobiach.

21. V rámci doplnenia dokazovania Správca dane vykonal dňa 16.05.2022 výsluch bývalého
zamestnanca spoločnosti Megsys – F. G. H., ktorý uviedol, že pre žalobcu vykonávali servisné zásahy,
poradenskú činnosť ohľadom bezpečnosti počítačových sietí, inštalácie hardvéru, softvéru, s tým, že
mali zmluvu na údržbu zariadení, monitorovanie, diagnostiku, konfiguráciu, servisné zásahy routerov,

switchov atď. Práca spočívala v prihlásení sa do hotline žalobcu, tam do systému C-desk, mali interný
login do všetkých zariadení, ktoré spravoval žalobca. Zariadení, prevažne bankomatov a platobných
terminálov, ktoré servisovali, bolo okolo 2000 – 2300. V ďalšom obsahu výpovede svedok konkrétne
opísal akým spôsobom boli jednotlivé druhy služieb poskytované. Materiálne zabezpečenie poskytoval
tak žalobca (server), rovnako mali aj vlastný server na Košickej ulici v Trnave, notebooky, internet,

externé dátové pripojenie, telefóny. Práce boli vykonávané cez vzdialené prístupy žalobcu cez C-desk,
do ktorého sa prihlásili, jedine servisné zásahy sa vykonávali osobne, žalobca mohol vidieť v systéme
vybavenie a priebeh zásahov, technik pri preberacích protokoloch to videl v systéme a odsúhlasil iba
hodiny. Služby vykonával osobne on, p. I. a konateľ spoločnosti.

22. Správca dane dňa 18.05.2022 vykonal aj výsluch pána C. J., bývalého zamestnanca žalobcu,
ktorý o. i. uviedol, že spoločnosť Megsys dodávala komplexné servisné úlohy a helpdesk služby
v zmysle platných zmlúv, ktoré žalobca uzavrel so svojimi zákazníkmi, s tým, že medzi tieto služby patrili
konfiguračné, inštalačné, diagnostické úkony a servisné zásahy. Služby boli vykonávané vzdialeným
prístupom, až na servisné zásahy, ktoré mohli byť vykonávané na mieste a zariadeniach u zákazníkov.

Predmetné aktivity boli fakturované v rovnakej hodnote, svedok primárne na preberacích protokoloch
kontroloval súhrnný čas za mesiac, nie konkrétne počty hodín jednotlivých kategórií. Potvrdzovanie
dodania konkrétnych služieb bolo vykonané v systéme C-desk, a to zmenou statusu incidentu na
vyriešené. Svedok sa vyjadril aj k identifikácii kategórií jednotlivých tiketov, kde vysvetlil spôsob
zatrieďovania jednotlivých úkonov, kedy pod určitú kategóriu spadalo viacero druhov úkonov, pri

zákazníckych emailoch nebolo možné na 100% určiť kategóriu tiketu. Z uvedeného dôvodu nevedel
jednotlivé služby poskytnuté spoločnosťou Megsys napárovať so službami uvedenými v preberacom
protokole. Svedok uviedol aj zoznam zákazníkov žalobcu a to, že zákazníci nepoznajú interných
zamestnancov žalobcu a zamestnanci spoločnosti Megsys vystupovali pod hlavičkou žalobcu.23. Správca dane aj napriek doplnenému dokazovaniu zotrval na tom, že nebolo potvrdené, že služby
uvedené na predmetných faktúrach vykonala pre žalobcu spoločnosť Megsys, keď výpovede p. G.

H. a p. C. J. vyhodnotil ako nedôveryhodné a odpovede zákazníkov žalobcu ako nepreukazujúce
dodanie služieb, pretože nebolo možné napárovanie faktúr so službami poskytnutými zákazníkom
žalobcu, z odpovedí nevyplýva poskytnutie služieb spoločnosťou Megsys, prípadne z dôvodu, že
žalobca nedisponoval súhlasom s postúpením objednávok subdodávateľovi.

II.
Stručné zhrnutie Napadnutého rozhodnutia

24. Žalovaný ako odvolací orgán vydal dňa 07.07.2022 rozhodnutie č. k.: 101923448/2022 (ďalej len
„Napadnuté rozhodnutie“), ktorým Rozhodnutie potvrdil.

25. Vychádzajúc z Napadnutého rozhodnutia možno konštatovať, že žalovaný zosumarizoval (i)
podstatné argumenty žalobcu prezentované v Odvolaní (strana 1 až 10 Napadnutého rozhodnutia), (ii)
chronológiu skutkového stavu konania pred Správcom dane (od strany 11 po stranu 34 Napadnutého
rozhodnutia), (iii) uviedol citáciu právnych predpisov, ktoré použil (strana 34 až 36 Napadnutého

rozhodnutia) a (iv) od strany 37 Napadnutého rozhodnutia až po stranu 46 Napadnutého rozhodnutia
žalovaný poukazuje na svoje právne posúdenie a hodnotenie dôkazov. Vo vzťahu k danému
žalovaný poukázal na to, že Správca dane preveroval dodávateľov spoločnosti Megsys za účelom ich
konkretizácie.

26. Vo vzťahu k svedkovi – F. G. H. žalovaný uviedol, že z jeho výpovede vyplynulo, že sporné služby
mal vykonávať on a ním uvedené osoby. Žalovaný uviedol, že z danej odpovede vyšlo najavo, že boli
jednoznačne identifikované len dve osoby, ktoré mohli vykonávať sporné služby a z toho dôvodu mohol
byť výkon služieb pre spoločnosť Megsys obmedzený.

27. Žalovaný poukázal na to, že nebolo možné Správcom dane preveriť účtovné a daňové doklady
spoločnosti Megsys, a preto bolo na žalobcovi ako daňovom subjekte, aby hodnovernými dôkazmi
preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Žalovaný zároveň vyvodil záver o účelovosti predaja
obchodného podielu v spoločnosti Megsys.

28. K námietke žalobcu o tom, že odpovede a odklady poskytnuté bankovými inštitúciami A., D. a C.
B., D. potvrdzujú to, čo o obchodných transakciách tvrdil žalobca a bývalý konateľ spoločnosti Megsys,
a preto nie je dôvod na spochybnenie zdaniteľných obchodov, tak žalovaný k danému uviedol, že
splnenie formálnej podmienky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené dokladmi je síce
jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však

musia byť odrazom reálneho plnenia. Ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne
plnenie, nemôže byť daňovému subjektu na základe týchto faktúr bez ďalších hodnoverných dôkazov
priznané právo na odpočet.

29. Žalovaný zotrval na pochybnostiach Správcu dane o tom, že spoločnosť Megsys nedodala

deklarované služby, a to z dôvodu, že personálne zabezpečenie spoločnosti Megsys vo vzťahu
k deklarovanému rozsahu sporných služieb na sporných faktúrach a preberacích protokol k nim bolo
nedostatočné.

30. Žalobca ďalej namietol, že svedkovia, ktorí boli vypočutí v rámci doplneného konania, potvrdili

dodanie sporných služieb spoločnosťou Megsys. Žalobca uviedol, že v prípade, ak mal Správca dane
naďalej pochybnosti, mal špecifikovať, ku ktorých skutočnostiam sa mali svedkovia ďalej vyjadriť.
S danou námietkou žalovaný nesúhlasil, nakoľko (i) Správca dane položil svedkom otázky za účelom
čo najširšieho objasnenia všetkých okolností sporného zdaniteľného obchodu daňového subjektu
a spoločnosti Megsys a (ii) zároveň žalovaný nepovažoval výpoveď F. G. H. za dôveryhodnú,

a preto tento dôkaz nie je postačujúcim dôkazom na preukázanie uskutočnenia sporných zdaniteľných
obchodov.31. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že Správca dane neprihliadol na ním predložený zoznam jeho
odberateľov, ktorí by realizáciu servisných zásahov potvrdili, žalovaný uviedol, že v odpovediach ani
jedna z vyzvaných odberateľských spoločností neuviedla, resp. z predložených dokladov nevyplynulo,

že by služby jej poskytované žalobcovi boli vykonané v subdodávke, resp. v subdodávke spoločnosťou
Megsys a ani nebolo uvedené, že technikmi osobne vykonávajúcimi servisné zásahy boli F. G. H., resp.
F. G. H., príp. p. I.. Žalovaný uviedol, že preverovaním u dodávateľov bolo potvrdené, že daňový subjekt
im dodával služby, avšak nebolo preukázané, že tieto služby daňový subjekt nadobudol od spoločnosti
Megsys.

32. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že Správca dane nemôže odoprieť daňovému subjektu právo
na odpočítanie dane z dôvodu nedostatkov vo formálnom vyhotovení sporných faktúr od spoločnosti
Megsys, žalovaný poukázal na to, že Správca dane prijal záver, že zdaniteľné plnenie uvedené na
predloženej spornej faktúre od spoločnosti Megsys nebolo uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným.
Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať

daň, uvedených v príslušnom právnom predpise, a teda dôvodom na neuznanie odpočítania práva na
odpočítanie dane neboli nedostatky v náležitostiach sporných faktúr.

33. Záverom tak žalovaný konštatoval, že sa stotožňuje so závermi Správcu dane, že žalobca ako
daňový subjekt hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie sporných služieb

bolo realizované tak ako deklaruje sporná faktúra, vystavená spoločnosťou Megsys, a preto Správca
dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH.

III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

34. Žalobca podal Krajskému súdu v Trnave podanie s názvom: „Všeobecná správna žaloba proti
rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101923448/2022 zo dňa 7.7.2022 v spojení
srozhodnutímDaňovéhoúraduTrnavač.102549718/2021zodňa13.12.2021“zodňa22.09.2022(ďalej
len „Žaloba“), ktorou (mysliac tým Žalobou) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Napadnutého

rozhodnutia a Rozhodnutia, ktoré žalobca navrhol zrušiť.

35. Čo sa týka žalobných bodov, ktoré žalobca v Žalobe uplatnil, tak tieto žalobca vymedzil do
nasledujúcich okruhov: (i) nesprávne právne posúdenie veci, (ii) nesprávne vyhodnotenie zisteného
skutkového stavu, (iii) nepreskúmateľnosť Rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a

(iv) procesné pochybenia orgánov verejnej správy v priebehu daňového konania.

36. Vo vzťahu k prvému okruhu žalobných námietok žalobca uviedol, že žalovaný v Napadnutom
rozhodnutí nesprávne interpretoval právne normy, v rozpore s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít a princípom daňovej neutrality, a preto zo skutkových záverov relevantných pre konanie vyvodil

nesprávne právne závery.

37. Žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne interpretoval § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1
písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov (ďalej
len „Zákon o DPH“). Žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť dňom

dodania služby, vzniklo mu aj právo na odpočítanie DPH zo služieb vyplývajúcich z faktúr vystavených
osobou konajúcou v pozícii zdaniteľnej osoby – spoločnosti Megsys. Žalobca uviedol, že za poskytnutie
služieb preukázateľne zaplatil a dodané služby použil na zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol DPH na
výstupe. Z uvedených obchodov žalobca zároveň dosahoval zisk, takže obchodný vzťah s dodávateľom
– spoločnosťou Megsys bol pre Žalobcu, aj vzhľadom na zmluvné vzťahy so svojimi zákazníkmi,

plne ekonomicky opodstatnený. K danému žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky a vyvodil, že primárne materiálne podmienky boli v prípade poskytnutých
služieb a faktúr od dodávateľa – spoločnosti Megsys pre žalobcu splnené. Žalobca súčasne odkazuje
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater Prochemie a s odkazom na uvedené žalobca
odôvodňuje, že splnil všetky podmienky na odpočítanie dane z prijatých faktúr od spoločnosti Megsys.

Žalobca súčasne poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora Eú vo veci Vikingo, a zosumarizoval,
že „vzhľadom na špecifikované podmienky abstrahované z judikatúry Súdneho dvora EÚ sú preto
úvahy správcov dane ohľadom údajne nedostatočných materiálnych a personálnych kapacít dodávateľa
Megsys nesprávne, a preto na nich nie je možné prihliadať.“38. V rámci prvého okruhu žalobných námietok žalobca poukázal aj na nesprávnu interpretáciu § 24
a ust. § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Žalobca má
za to, že v zmysle § 24 Daňového poriadku uniesol dôkazné bremeno, a to vzhľadom na obsah, objem
a význam predložených dôkazov a iniciatívu žalobcu počas daňovej kontroly. Žalobca súčasne uviedol,
že zo strany Správcu dane došlo k absencii postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Žalobca
tak zosumarizoval, že Správca dane a Žalovaný v rozpore s § 24 Daňového poriadku a judikatúrou

najvyšších súdnych autorít nezákonným spôsobom rozširujú dôkazné bremeno žalobcu, čím sú dané
dôvody na zrušenie Napadnutého rozhodnutia a Rozhodnutia.

39. K nesprávnemu hodnoteniu skutkového stavu žalobca poukázal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil
personálne kapacity dodávateľa – spoločnosti Megsys, kedy bolo preukázané, že spoločnosť Megsys
disponovala dostatočným počtom kvalifikovaného personálu, žalovaný tiež nesprávne vyhodnotil

evidenciu služieb (človekohodiny) v zmysle preberacích protokolov a uzatvorenej zmluvy medzi
žalobcom a spoločnosťou Megsys a nesprávne vyhodnotil obsah odpovedí odberateľov žalobcu.

40. Ďalej žalobca poukázal na nepreskúmateľnosť Napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov, keďže Správca dane vykonal daňovú kontrolu za všetkých 25 zdaňovacích období,

avšak skutkový stav sa v jednotlivých obdobiach menil (postavenie G. H. ako zamestnanca len do
30.06.2018, skutočnosti týkajúce sa subdodávateľa BOLIX s.r.o.), čo Správca dane ani žalovaný nevzali
na zreteľ a s konkrétnymi zmenami skutkového stavu sa žiadnym spôsobom nevysporiadali. Žalobca
namietal nedostatok dôvodov Rozhodnutia, ako aj Napadnutého rozhodnutia, keď sa orgány verejnej
správy len povrchne zaoberali argumentmi žalobcu prednesenými v priebehu daňového konania, resp.

daňovej kontroly. Žalobca zdôraznil, že nedostatok dôvodov sa vzťahoval najmä na argumentáciu k
personálnym kapacitám spoločnosti Megsys, evidencii poskytnutých služieb (človekohodiny), povahe
a špecifikácii poskytnutých služieb, k výsluchom svedkov G. H. a C. J. a k odberateľom žalobcu. Správca
dane a žalovaný sa nevyjadrili k skutočnostiam namietaným žalobcom, ani nezdôvodnili, prečo ich
nevzali do úvahy alebo prečo neboli pre vec relevantné. Uvedené argumenty mali nepochybný dopad

na vyhodnotenie služieb poskytnutých dodávateľov – spoločnosťou Megsys pre žalobcu.

41. K procesným pochybeniam orgánov verejnej správy v priebehu daňového konania žalobca namietal,
že zo strany Správcu dane došlo ku konaniu, ktoré je v rozpore s §46 ods. 5 Daňového poriadku, čoho
následkom bolo, že žalobca bol pripravený o možnosť efektívne sa brániť voči pochybnostiam Správcu

dane, resp. tieto pochybnosti efektívne odstrániť. Súčasne došlo k porušeniu § 3 ods. 2 Daňového
poriadku, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k vybaveniu veci bez zbytočných prieťahov.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

42. Žalovaný sa k Žalobe vyjadril podaním s názvom: „Vyjadrenie k žalobe právnej veci žalobcu: X-NET
spol. s r.o. ... o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101923448/2022 zo dňa 07.07.2022“
zo dňa 28.11.2022 (ďalej len „Vyjadrenie“). Žalovaný trval na zákonnosti Napadnutého rozhodnutia

a Rozhodnutia a navrhol Žalobu zamietnuť.

43. Žalovaný vo Vyjadrení v prvom rade zhrnul doterajší procesný priebeh a v ďalej časti vyjadrenia sa
vyjadril k dôvodom podania Žaloby.

44. K prvému okruhu žalobných námietok žalovaný uviedol, že počas daňovej kontroly, ako aj
počas doplneného dokazovania bola hodnovernosť spornej faktúry spochybnená. Žalovaný uviedol,
že výpovede svedkov síce formálne potvrdili dodanie sporných služieb, tieto výpovede však neboli
považované za jednoznačné a hodnoverné dôkazy o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Žalovaný
zotrval na to, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktorými by vzniknuté rozpory medzi zisteným

skutkovým stav a medzi obsahom dokladov odstránil, neoznačil skutočného dodávateľa a ani
z dokazovania Správcu dane existencia iného platiteľa nevyplynula. Žalovaný uviedol, že Správca
dane a Žalovaný spochybnením skutočnej identity dodávateľa (spoločnosti Megsys) spochybnili aj
preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu dane – statusu platiteľa dane skutočnéhododávateľa. Bolo úlohou žalobcu ako toho, kto sa domáhal odpočítania dane, aby preukázal splnenie
podmienok na jeho priznanie, s tým, že v prípade kvalifikovaného spochybnenia predloženej faktúry
prešlo dôkazné bremeno na žalobcu.

45. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že je úlohou toho, kto sa domáha odpočítania dane, aby preukázal
splnenie podmienok na jeho zistenie a v prípade kvalifikovaného spochybnenia predloženej faktúry
prechádza dôkazné bremeno na žalobcu.

46.Vovzťahukďalšiemuokruhužalobnýchnámietokžalovanýuviedol,žeakožalovaný,takaniSprávca
dane dodanie služieb žalobcom odberateľom nespochybnili, avšak ani uvedené neznamená, že tieto
služby boli dodané v subdodávke práve spoločnosťou Megsys.

47. K ďalšiemu okruhu žalobných námietok žalovaný zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol v obsahu
Napadnutého rozhodnutia, a to vo vzťahu k subdodávateľom žalobcu, k pánovi F. G. H. ako bývalému

konateľovi spoločnosti Megsys a zároveň aj k počtu zamestnancov, ktoré je potrebné mať na výkon
sporných služieb.

48. Žalovaný zdôraznil, že Správca dane postupoval pri výkone dokazovania v úzkej súčinnosti
so žalobcom, ktorý nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uznanie ním uplatneného

odpočítania dane. Žalovaný mal za to, že žalobcovi boli oznámené dôvodné pochybnosti o oprávnenosti
uplatneného nároku a bol mu vytvorený priestor, aby tieto pochybnosti odstránil. Z uvedených dôvodov
považoval námietky žalobcu týkajúce sa procesných pochybení za nedôvodné.

V.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

49. K Vyjadreniu sa žalobca vyjadril podaním s názvom: „Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
k správnej žalobe“ zo dňa 08.02.2023 (ďalej len „Replika“), prostredníctvom ktorej žalobca uviedol,
že žalovaný relevantným spôsobom nekomentoval právnu argumentáciu žalobcu, resp. sa nevyjadril

k aplikovateľným rozhodnutiam súdnych autorít, nespochybnil zásadné argumenty žalobcu uvedené
v Žalobe a neodstránil pochybnosti vo vzťahu k nezrozumiteľnosti Napadnutého rozhodnutia.

50. Následne sa žalobca postupne v Replike vyjadruje k námietkam žalovaného, uvedené vo Vyjadrení,
a túto svoju argumentáciu podporuje s odkazom na ním predložené rozhodnutia.

51. Ďalšie podania účastníkov konania neboli predložené.

52. Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 09.01.2023, č. k.: 20S/117/2022-176 priznal správny
súd žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

53. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola

na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave
na rok 2023 v znení Dodatku č. 2 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave
a je vedená pod sp. zn.: TT-20S/117/2020.

54. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal Žalobou Napadnuté

rozhodnutie Žalovaného, ako aj Rozhodnutie, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to
v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že je potrebné Napadnuté rozhodnutie, ako aj
Rozhodnutie zrušiť, a to postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“).55. Správny súd v Bratislave podanú Žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na nariadenom
pojednávaní dňa 16.08.2023, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP.

56. Na pojednávaní predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na podanej Žalobe, ako aj na
Replike a na argumentácii, ktorú v rámci súdneho konania žalobca predložil. Nad rámec týchto podaní
žalobca poukázal na viacero rozhodnutí kasačného súdu, ktoré sa venovali (i) splneniu hmotnoprávnych
podmienok, (ii) rozloženiu dôkazného bremena a (iii) spochybneniu zo strany správcov dane. Žalobca

zotrval na podanom žalobnom návrhu.

57. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

58. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

59. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

60. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach

a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

61. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

62. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

63. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

64. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

65. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

66. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

67. Predmetom správneho súdneho prieskumu sú rozhodnutia žalovaného a Správcu dane o vyrubení
rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie jún 2018 z dôvodu neuznania práva na odpočítanie
DPH z faktúr vystavených dodávateľom - spoločnosťou Megsys. Správca dane a žalovaný konštatovali,

že žalobca nepreukázal, že dodávateľ fakturované služby skutočne dodal dodávateľ – spoločnosť
Megsys. Podstata žalobných bodov sa tak týka tvrdenia žalobcu, že dostatočne preukázal vykonanie
služieb zdaniteľnou osobou, a zo strany finančných orgánov nedošlo k relevantnému spochybneniu
dodanie služieb zdaniteľnou osobou. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, či Správca danea následne žalovaný pri vyrubení rozdielu DPH v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou
súdnou praxou.

68. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu, alebo (iii) došlo k zneužitou práva (pozri
napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2022, sp. zn.:

3Sžfk/15/2020 alebo rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2022,
sp. zn.: 2Sžfk/49/2020).

69. Z uvedeného vyplýva, že aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať
medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu
DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie

uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží
dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri
preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne
podmienky odpočtu DPH sú splnené.

70. Vychádzajúc z obsahu Rozhodnutia a Napadnutého rozhodnutia možno konštatovať, že žalobcovi
bol vyrubený rozdiel práve z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH. Závery Správcu
daneaŽalovanéhovotázkepreukázaniasplneniahmotnoprávnychpodmienokprevzniknárokužalobcu
na odpočet DPH, na základe momentálne zisteného skutkového stavu, však správny súd na základe
obsahu predloženého administratívneho spisu nepovažuje za správne.

71.VzmysleZákonaoDPHsahmotnoprávnymipodmienkamipreodpočítaniedanemyslia(i)existencia
zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve
povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva

v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne
povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane
(vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými
dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má
správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať,

potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (k tomu pozri nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 07.02.2023, sp. zn.: IV. ÚS 569/2022).

72. V prejednávanej veci bolo Správcom dane a žalovaným spochybnené predovšetkým splnenie druhej
podmienky – teda dodanie služieb zdaniteľnou osobou (uskutočnenie zdaniteľného plnenia subjektom
označeným na vystavených faktúrach). Žalobca v Žalobe namietal zrejmý rozpor v právnom posúdení
veci žalovaným a Správcom dane, nakoľko obaja spochybnili splnenie podmienok pre odpočet dane,
avšak na inom základe.

73. Správny súd sa musel stotožniť s námietkou žalobcu, že zo záverov Správcu dane a žalovaného
vyplýva nejednoznačnosť v právnom posúdení skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov, kedy (a to aj pre správny súd) nebolo možné jednoznačne ustáliť či nárok na odpočet
DPH bol odmietnutý z dôvodu, že sporné služby neboli žalobcovi dodané vôbec t. j. jednalo sa

o fiktívne dodanie alebo dodanie služieb nebolo realizované spoločnosťou Megsys. Pokiaľ žalovaný
až vo Vyjadrení uviedol, že spochybnením skutočnej identity dodávateľa Správca dane aj žalovaný
spochybnili aj preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu DPH – statusu platiteľa
dane skutočného dodávateľa, takto jednoznačne špecifikovaný dôvod pre nepriznanie odpočtu DPH
nemá podklad v obsahu Rozhodnutia ani Napadnutého rozhodnutia.

74. Ustálenie skutkového stavu a presné vymedzenie rozsahu skutočností, ktoré má Správca dane
za preukázané a skutočností, ohľadne ktorých existujú pochybnosti nepochybne nadväzuje na rozsah
dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok prevznik nároku na odpočet DPH. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby
daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel,
aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi. V prípade, že sa pochybnosti správcu dane viažu k vecným

podmienkam odpočítania dane, mal by kontrolovaný daňový subjekt vedieť, či považuje správca dane
za pochybné reálne uskutočnenie deklarovaných plnení, teda či vôbec platiteľ prijal plnenia, z ktorých si
uplatňuje odpočítanie dane, alebo či sú pochybnosti o tom, že mu ich dodal deklarovaný dodávateľ.

75. V tejto súvislosti žalobca namietal, že Správca dane opakovane vzniesol pochybnosti vo vzťahu

k zisteným skutočnostiam, avšak tieto neoznámil žalobcovi tak, ako to ukladá § 46 ods. 5 Daňového
poriadku, čím ho pripravil o možnosť efektívne sa brániť. Pokiaľ Správca dane doručil v priebehu daňovej
kontroly žalobcovi Oznámenie 1 a Oznámenie 2, z obsahu týchto písomností je zrejmé, že pochybnosti
Správcu dane smerovali k skutočnému dodaniu služieb spoločnosťou Megsys.

76. Správny súd vyhodnotil skutočnosť, že z Napadnutého rozhodnutia a Rozhodnutia nie je možné

jednoznačneustáliť,čidošlokzamietnutiunárokunaodpočetdanezdôvodu,žespornéslužbynedodala
zdaniteľná osoba uvedená na faktúre, t. j. neboli dodané spoločnosťou Megsys alebo tieto služby neboli
žalobcovi dodané vôbec, za vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť Napadnutého rozhodnutia, ako
aj Rozhodnutia.

77. Z takto rozporuplnej argumentácie nie je možné jednoznačne určiť, ktoré pochybnosti a zistenia
z daňovej kontroly boli pre Správcu dane rozhodujúce, a ku ktorým by obrana žalobcu mala smerovať.
Na základe uvedeného nemohlo dôjsť k prenosu dôkazného bremena v zmysle § 46 ods. 5 Daňového
poriadku.

78. Správny súd naviac po oboznámení sa s obsahom predložených administratívnych spisov
konštatuje,žezisteniaadôkazySprávcudane,ktorýmispochybnilvierohodnosťžalobcompredložených
dôkazov, nepovažuje za minimálne rovnako závažné, ako žalobcom predložené dôkazy.

79. Podľa Daňového poriadku každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých

okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane je v zmysle § 25
ods. 2 Daňového poriadku povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho
povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej
výpovede.

80. Žalovaný a Správca dane vo vzťahu k hodnoteniu svedeckých výpovedí G. H., G. H., C.
J. tieto nepovažovali za dôveryhodné, ktorých záver však nevyplýva zo žiadnych skutočností,
dôkazov, ktoré by boli obsahom administratívneho spisu. Nepochybne Správca dane aj žalovaný
hodnotia všetky dôkazy podľa svojej úvahy, avšak ani proces hodnotenia dôkazov nemôže znamenať
svojvôľu. Z administratívneho spisu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali hodnovernosť

svedeckých výpovedí a nebolo správnemu súdu zrejmé ani to, či nedôveryhodnosť spočívala v zamlčaní
podstatných okolností, v nepravdivosti uvedených faktov, alebo v iných skutočnostiach, prípadne či
Správca dane z tohto dôvodu aj vyvodil určité následky.

81. Správny súd má za to, že Správca dane hodnovernosť uvedených výpovedí spochybnil výlučne

na základe domnienok, teda, že p. C. J. a p. G. H. mohli mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu p.
G. H. (čo samozrejme nemožno vylúčiť), výpoveď p. J. mohla byť dopredu dohodnutá, keďže je aj
v súčasnosti externým dodávateľom žalobcu, avšak výlučne tieto indície podľa názoru správneho súdu
nepostačujú na odmietnutie tohto dôkazného prostriedku en bloc. Pokiaľ mali orgány správy daní
pochybnosti o dôveryhodnosti tohto dôkazného prostriedku, nie sú správnemu súdu zrejmé dôvody, pre

ktoré žalovaný vôbec nariadil doplnenie dokazovania práve výsluchom týchto osôb.

82. Z predloženého spisového materiálu nie je možné dospieť k záveru, že žalobca by ovplyvňoval
obsah uvedených svedeckých výpovedí a súčasne všetci svedkovia boli pred podaním výpovede
poučeníopovinnostivypovedaťpravdu,ničnezamlčiavaťaonásledkochpodanianepravdivejsvedeckej

výpovede.

83. Pokiaľ p. G. H. na otázku, či mal vedomosť o hlavnej podnikateľskej činnosti spoločnosti Megsys
v preverovanom období ihneď uviedol, že robili služby pre spoločnosť X-NET spol. s r.o. - žalobcu,žiadnu inú spoločnosť neuviedol a služby uvádzal presne tie, ktoré boli uvedené na sporných faktúrach,
uvedené podľa Správcu dane malo naznačovať, že svedok bol dopredu poučený o poskytnutí výpovede
a potvrdení služieb dodaných pre žalobcu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje, že svedok bol

Správcom dane oboznámený s dôvodmi predvolania k výsluchu a že bude vypovedať v súvislosti s
výkonom daňovej kontroly DPH práve u žalobcu, a teda nemožno túto okolnosť považovať za znak
nedôveryhodnosti obsahu výpovede.

84. Správny súd poukazuje na rozpor v posúdení obsahu výpovede uvedeného svedka, kde na jednej

strane Správca dane tvrdí, že svedok bol dopredu inštruovaný, k svojej výpovedi mohol mať k dispozícii
zápisnicu o výsluchu svojho syna F. G. H. a v zápätí vyvodil, že svedok uviedol iné skutočnosti ohľadne
servera, ako uviedol bývalý konateľ spoločnosti Megsys - p. G. H.. Na tomto mieste správny súd
konštatuje, že svedok G. H. uviedol (zhodne) s G. H., že spoločnosť BOLIX s.r.o. bola subdodávateľom
softvéru SAAS /nie servera/.

85. Správca dane taktiež dospel k záveru, že z výpovede svedka vyplýva, že spoločnosť Megsys
nemohladodaťslužbyanizkapacitnýchdôvodov.Svedokvšakvosvojejvýpovediuviedol,ženadodanie
služieb boli potrební 3 – 4 zamestnanci, pričom uviedol, ktorí traja zamestnanci tieto služby aj vykonali.
Nie je preto možné súhlasiť so záverom Správcu dane, že z výpovede svedka vyplynula nemožnosť
dodať sporné služby z kapacitných dôvodoch. Zároveň uvedené počty osôb (cca 4) ako zamestnancov

spoločnosti Megsys uvádzal aj svedok G. H.. Správca dane navyše k tomuto záveru neuviedol žiadne
ďalšie bližšie úvahy, z ktorých by bolo zrejmé, na základe akých podkladov dospel k záveru o nemožnosti
dodaťuvedenéslužby,hocimalkdispozíciipreberacíprotokolsuvedenýmpočtomčlovekohodín,pričom
z výpovedí G. H. bolo zrejmé, že jeden technik môže v priebehu 1 hodiny vykonať aj 7 servisných
zásahov.

86. Obdobne ani skutočnosť, že žalobca nevedel označiť konkrétne osoby, ktoré práce vykonali, nemôže
byť „relevantne spochybňujúcim“ zistením Správcu dane. Správca dane pri vykonávaní dokazovania nie
je viazaný len návrhmi daňových subjektov, nič mu nebránilo vykonať dopyt na zistenie konkrétnych
zamestnancov spoločnosti Megsys v príslušnom období a doplniť dokazovanie v tomto smere. V

obchodnej praxi je bežné a zodpovedajúce aj právnej úprave Obchodného zákonníka, že jeden
podnikateľský subjekt si objedná služby od iného podnikateľského subjektu bez toho, aby vedel či musel
vedieť, ktoré konkrétne fyzické osoby plnenie v mene dodávateľa vykonajú. Podstatnou skutočnosťou
je, že tieto služby boli dodané. Z uvedených dôvodov nemohol žalobca niesť dôkaznú núdzu a právny
následok v podobe straty nároku na odpočet DPH (pri produkcii všetkých v čase zdaniteľného plnenia

štandardne uchovávaných dokladov z jeho strany), len na základe vyššie uvedených spochybňujúcich
zistení a dôkazov Správcu dane.

87. Rovnako nebolo v moci žalobcu ovplyvniť ani vedenie účtovníctva a plnenie si daňových povinností
zo strany dodávateľa. Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku

skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie
sirôznychpovinnostínaichstranečineodvedeniesumydanedoštátnehorozpočtutýmitoinýmiosobami
(k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2023, sp. zn.: I. ÚS 627/2022, alebo
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.03.2023, sp. zn.: 6Sžfk/58/2020).

88. Správny súd preto v predmetnej veci nepovažoval zistenia a dôkazy Správcu dane za spôsobilé
spochybniť vierohodnosť žalobcom predložených dokladov, v dôsledku čoho ani nemožno hovoriť o
prechode dôkazného bremena na žalobcu. K uvedenému správny súd poukazuje aj na uznesenie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020: „Smernica Rady 2006/112/
ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami

daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,
na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa
týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,
uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani

dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,
po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský
reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytlinezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že
sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila

faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“; „Skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej
nevyrobila ani nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, najmä z dôvodu, že
tieto osoby nemali potrebné ľudské a materiálne zdroje, však nepostačuje na vyvodenie záveru, že k
predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť spoločnosti Vikingo odopreté právo na

odpočítanie, keďže táto skutočnosť môže byť dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov, ako
aj jednoduchého využitia subdodávateľov.“

89. Z uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na
uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným
na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť, ale skutočnosť, že k zdaniteľnému

plneniu preukázateľne došlo. Hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane
je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a
predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie
dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno
zamietnuťlenvtedy,akbyporušenieformálnychpožiadaviekviedloknemožnostipredložiťjasnýdôkazo

tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne
alebo zneužívajúcim spôsobom.

90. K aplikácii rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo vo svojej rozhodovacej praxi
pristúpil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (tu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2022, sp. zn.: 5Sžfk/17/2020, rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2023, sp. zn.: 1Sfk/44/2023 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2020, sp. zn.: 3Sžfk/15/2020 publikovaný v Zbierke stanovísk a
súdnych rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 23/2022).

91. Vo vzťahu k spoločnosti Megsys Správca dane zistil, že spoločnosť je od dátumu 30.05.2020
bez konateľa, spoločníkom je spoločnosť so sídlom Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného
Írska, na adrese sídla nesídli, posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie august 2020 bolo podané bez vyplnených údajov, posledné daňové priznanie k dani z príjmov
právnickej osoby bolo podané za zdaňovacie obdobie rok 2019, má evidované daňové nedoplatky na

daniach spravovaným správcom dane, daňovému subjektu bola ukončená registrácia k DPH k dátumu
31.03.2021, u daňového subjektu bolo vykonaných viac daňových kontrol, ktoré prešli do určenia dane
podľa pomôcok nakoľko daňový subjekt nekomunikoval.

92. Tieto skutočnosti podľa Správcu dane spochybňujú, že služby fakturované na dodávateľských

faktúrach boli žalobcovi skutočne dodané. Uvedený záver Správcu dane, podľa správneho súdu,
bol výsledkom nesprávneho hodnotenia doposiaľ získaných dôkazov a ich právneho posúdenia.
Napriek dôkladnému oboznámeniu sa s obsahom administratívneho spisu, nedokázal správny súd
identifikovaťskutočnosti,ktorébyjednoznačnesúviselimedzivývojom(činnosťou)vspoločnostiMegsys
v čase, ktoré nastalo po preverovanom zdaňovacom období (jún 2018) a tvrdeným poskytnutím

služieb žalobcovi. Rovnako správny súd nepovažoval tieto skutočnosti za také, ktoré by mohli byť
akokoľvek vyhodnotené v neprospech žalobcu, keďže na ich vznik a priebeh nemohol mať žiaden
dosah, o to viac, že sa uskutočnili v čase keď obchodno-záväzkové vzťahy medzi spoločnosťou
Megsys a žalobcom boli ukončené. Neuhradenie sumy za prevod obchodného podielu, resp. samotný
prevod obchodného podielu dodávateľa po uplynutí kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, za ktoré

sa právo na odpočet DPH posudzuje, nemôže mať vplyv na posúdenie splnenia hmotnoprávnych
podmienok vo vzťahu k dodaniu služieb žalobcovi. Akékoľvek nakladanie s obchodným podielom
je vecou spoločníka a samotný obchodný partner nemusí mať o tejto záležitosti vôbec informáciu.
Neuhradenie ceny obchodného podielu zo strany 3. osoby je tak porušením zmluvného vzťahu medzi
touto 3. osobou a spoločníkom, ktorý obchodný podiel prevádza. Žalobca nebol účastníkom zmluvy

o prevode o obchodného podielu, nemal dosah na dohodnuté zmluvné podmienky a už vôbec nie na
úhradu samotnej ceny.93. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na recentnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorej „27 ... Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie
výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. ... 28 ... Je nevyhnutné rozlišovať okruh

dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia, od následného
forenzného dokazovania. V prípade, ak správca dane pričíta daňovému subjektu existenciu dôkaznej
núdze týkajúcu sa skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, ide o postup v rozpore so
zákonom. ... 30. Zo základnej premisy chápania a konceptu inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva,
že nikto nemôže znášať zodpovednosť za konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah,

resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci aprobovanej právom. Každý nesie zodpovednosť za vlastné
správanie, pričom výnimky z tohto pravidla môže stanoviť iba zákon (napr. ručenie za daň podľa §
69b zákona o dani z pridanej hodnoty, osobitné prípady objektívnej zodpovednosti a pod.), a preto
nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek inej daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné
nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez opory v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu,
ktorý je s touto osobou v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu. Zároveň je potrebné uviesť, že tieto

nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní
existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými
daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 12.10.2022, sp. zn.: I. ÚS 259/2022).

94. Správny súd taktiež pripomína, že nedostatočné personálne a pracovné kapacity dodávateľa
daňového subjektu môžu za určitých okolností predstavovať indíciu, resp. operatívnu informáciu k
ďalšiemu vyšetrovaniu a preverovaniu reálnosti zdaniteľného plnenia, avšak táto skutočnosť nie je sama
osebe spôsobilým dôkazom o fiktívnosti zdaniteľných transakcií. Nie je pritom vylúčené, aby určitá
informácia majúca povahu indície mohla byť za istej konštelácie považovaná za nepriamy dôkaz. V

prípade nepriamych dôkazov je síce možné dospieť k záveru o neexistencii zdaniteľného plnenia, avšak
len v prípade, že tieto nepriame dôkazy vylučujú akýkoľvek iný priebeh skutkového deja a tvoria súvislú,
logickú, uzatvorenú a ničím nenarušenú sieť dôkazov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a nadväzujú na seba,
t. j. jednoznačne vedú k záveru o fiktívnosti zdaniteľného plnenia (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022). Podľa správneho súdu v prejednávanej veci na

základe obsahu administratívneho spisu z už uvedených dôvodov nie je možné konštatovať, že by v nich
obsiahnutédôkazyvylučovaliakýkoľvekinýpriebehskutkovéhodejaatvorilisúvislú,logickú,uzatvorenú
a ničím nenarušenú sieť dôkazov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a nadväzujú na seba, t. j. jednoznačne
vedú k záveru o fiktívnosti zdaniteľného plnenia (sporných služieb).

95. Správca dane taktiež v Rozhodnutí (str. 15) dospel k záveru, že faktúry od spoločnosti Megsys
za jednotlivé zdaňovacie obdobia predložené žalobcom neobsahujú náležitosti uvedené v § 74 ods.
1 písm. f) zákona o DPH. K uvedenému záveru dospel Správca dane z dôvodu, že z predložených
príloh – preberacích protokolov - nebolo možné jednoznačne preukázať, ktoré úkony spadajú pod
uvedené služby, kto presne úkony vykonal, kde boli vykonané a následne dodané, z predložených

príloh sa nedalo zistiť – vypárovať, ktoré úkony uvedené na faktúrach pokrývajú úkony uvedené na
faktúrach a v preberacom protokole. Správca dane ďalej uviedol, že samotné nedostatky vo formálnom
vyhotovení faktúry neumožňujú uplatniť právo na odpočítanie dane aj keby bola materiálna podstata
plnenia preukázaná. Na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa uvedeného právneho posúdenia
žalovaný v Napadnutom rozhodnutí (str. 44) reagoval, že dôvodom na neuznanie odpočítania práva

na odpočítanie dane neboli nedostatky v náležitostiach sporných faktúr a samotné nezrovnalosti v
preberacích protokoloch neboli natoľko podstatné, aby mali vplyv na rozhodnutie Správcu dane.

96. Takýto záver žalovaného je však v priamom rozpore so závermi Správcu daní a vyplýva z neho,
že formálne nedostatky faktúr neboli dôvodom na zamietnutie práva na odpočítanie DPH a napriek

odlišnému právnemu posúdeniu Správcom dane považoval žalovaný predložené faktúry za súladné s
§ 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Vo vzťahu k rozporu v právnom posúdení v časti predložených
preberacích protokolov absentuje v Napadnutom rozhodnutí akékoľvek bližšie odôvodnenie tohto
posúdenia.

97. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že konanie pred daňovými orgánmi bolo
zaťažené vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keď obsah Oznámenia 1 ani
Oznámenia 2 ako výzvy na odstránenie pochybností nespĺňal podmienky podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku potrebné pre prechod dôkazného bremena na žalobcu, taktiež Správca dane tvrdenia resp.dôkazné prostriedky žalobcu ako daňového subjektu spochybnil bez relevantných zodpovedajúcich
dôkazných prostriedkov. S uvedenými vadami súvisí aj nejednoznačnosť vymedzenia v Napadnutom
rozhodnutí a v Rozhodnutí, či došlo k zamietnutiu nároku na odpočet dane z dôvodu, že sporné

služby nedodala zdaniteľná osoba uvedená na faktúre, t. j. neboli dodané spoločnosťou Megsys alebo
tieto služby neboli žalobcovi dodané vôbec. Správca dane a žalovaný tak v konečnom dôsledku vec
nesprávne právne posúdili v otázke, že žalobca (a to za súčasného stavu dôkazov obsiahnutých
v administratívnom spise) neuniesol svoje dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania splnenia
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane.

98. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že Žaloba je dôvodná, a preto postupom
podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP Napadnuté rozhodnutie a Rozhodnutie zrušil a vec vrátil Správcovi
dane na nové konanie. Pre úplnosť správny súd uvádza, že zistené vady, ktoré vzhliadol v postupe
daňových orgánov by prípadne odôvodňovali aj aplikáciu § 191 ods. 1 písm. d) SSP, avšak nepovažoval
ich za takej intenzity, ktorá by umožnila súdu dospieť bez všetkého k záveru o nepreskúmateľnosti

Napadnutého rozhodnutia a Rozhodnutia.

99. Daňové orgány, s poukazom na právny názor správneho súdu vyslovený v tomto rozsudku, budú po
vrátení veci povinné opätovne sa zaoberať vyhodnotením preukázania hmotnoprávnych podmienok pre
odpočet DPH u žalobcu. V novom konaní budú finančné orgány viazané právnym názorom správneho

súdu.

100. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že závery tohto rozsudku automaticky neznamenajú,
že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania služieb. Úlohou
žalovaného a Správcu dane však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok

a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považuje za spochybnenú s následným umožnením
žalobcovipreukázaťjejsplneniealeboSprávcadaneažalovaný,ajpoprípadnomdoplnenídokazovania,
založia svoje závery o nesplnení podmienok pre odpočítanie DPH na inom právnom základe.

101. Nové rozhodnutie orgány verejnej správy náležite odôvodnia, vo vzťahu k predmetnému

zdaňovaciemu obdobiu uvedú, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadajú sa s návrhmi
a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku). Odôvodnenie má presvedčiť
účastníka konania o správnosti postupu orgánu verejnej správy a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí
len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby orgán verejnej správy vyložil aj obsah

právnej normy tak, aby bol zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci.

102. Keďže správny súd dospel k záveru o nezákonnosti Napadnutého rozhodnutia a Rozhodnutia
a potrebe ich zrušenia, považoval za nadbytočné sa v podrobnostiach zaoberať ostatnými žalobnými
dôvodmi.

103. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu
dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175
ods. 2 SSP.

104. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomu rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).