Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 24, 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/44/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8222201402

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8222201402.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1

6C/44/2022

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom: C. X, XXX XX C., právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Sarakovou, advokátkou,
so sídlom advokátskej kancelárie: Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov proti žalovaným: 1/ D. D. D., A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. E. XX, XXX XX F., 2/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XX, XXX
XXC.,3/G.H.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom:D.C.XX,XXXXXH.,4/B.I.,E.,sosídlom:J.K.XX,XXX
XX H., I.: XX XXX XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

1

6C/44/2022

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. až 4. rade k nehnuteľnosti
v katastrálnom území C., obec C., okres H. zapísanej na LV č. XXX ako EKN č. XXX, orná pôda o výmere
XXXX m2.

II. P r i k a z u j nehnuteľnosť uvedenú vo výroku I. do výlučného vlastníctva žalobkyne: A. B., L.
J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX C..

III. Žalobkyňa je p o v i n n á vyplatiť žalovanému v 1. rade náhradu vo výške 122,46 Eur, žalovanému

v 2. rade náhradu vo výške 38,33 Eur, žalovanému v 3. rade náhradu vo výške 77,99 Eur a žalovanému
v 4. rade náhradu vo výške 0,94 Eur, všetkým uvedeným do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.IV. Žalobkyni voči žalovaným v 1. až 4. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

13

6C/44/2022

1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.7.2023 žiadala, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo jej a žalovaných 1/ až 4/ k parcele vedenej v okrese: H., obec: C., katastrálne územie:

C. zapísanej v LV XXX ako EKN XXX orná pôda o výmere XXXX m2 a prikázal uvedenú nehnuteľnosť do
výlučného vlastníctva žalobkyne s uložením povinnosti žalobkyni vyplatiť žalovaného v 1. rade sumou
122,46 Eur; žalovaného v 2. rade sumou 38,33 Eur; žalovaného v 3. rade sumou 77,99 Eur a žalovaného
v 4. rade sumou 0,94 Eur. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobu odôvodnila tým, že sú spolu so žalovanými v 1. až 4. rade podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - parcely v okrese: H., obec: C., katastrálne územie: C. zapísanej: v LV XXX ako EKN
XXX orná pôda o výmere XXXX m2, žalobkyňa s vlastníctvom pod B XXX v XXXXX/XXXXXXXXXX,
pod B XXX v XXXX/XXXXXXXXXXX a pod B XXX v XXXX/XXXXXXXXXXX (spolu XXXX,XX m2), D.
D. D. s vlastníctvom pod B XX v XXXX/XXXXXXXXXXX a pod B XXX v XXX/XXXXXXXXXXXX (spolu

XX,XX m2), A. E. s vlastníctvom pod B XX v XXX/XXXXXXXXXXXX, B XXX v XXXX/XXXXXXXXXXXXX
a pod B XXX v XXXX/XXXXXXXXXXXX (spolu X,XX m2), G. H. pod B XXX v XXX/XXXXXXXXXXXXX
a pod B XXX v XXX/XXXXXXXXXXX (spolu X,XX m2) a B. I., E. E. vlastníctvom pod B XXX v XXX/
XXXXXXXXXXXXX (spolu X,XX m2) s tým, že ona je vlastníčkou 98,8% podielu uvedenej nehnuteľnosti.
Dlhodobo sa neúspešne pokúša dohodnúť so žalovanými na zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaní boli vyzvaní na uzavretie mimosúdnej dohody. S
výnimkou žalovaného 1/ si nikto so žalovaných 2/ až 4/ výzvu neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný 1/
sa napriek prevzatiu písomnej výzvy v stanovenej lehote k návrhu na vyporiadanie nevyjadril. Žalobkyňa
nemá záujem naďalej zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými 1/ až 4/. Žalobkyňa je
ochotná vyplatiť žalovaných 1/ až 4/ sumou vypočítanou podľa určenej trhovej hodnoty. Žalobkyňa

je vlastníčkou 98,8% predmetnej nehnuteľnosti a túto výlučne pre svoju potrebu a potrebu svojej
rodiny dlhodobo užíva. Na predmetnej parcele je postavený rodinný dom s.č. X, ktorého vlastníčkou je
žalobkyňa a v ktorom býva aj so svojou rodinou. Žalovaní vlastnia nepatrnú časť dotknutej nehnuteľnosti,
nijakým spôsobom sa na jej užívaní nepodieľajú. Reálne rozdelenie predmetných nehnuteľností nie je
vzhľadom na veľkosť podielov žalovaných možné.

3. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 19.10.2022 uviedol, že so žalobou nesúhlasí,
pričom svoj nesúhlas bližšie skutkovo neodôvodnil. Žiadne dôkazy nepredložil.

4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.10.2022 uviedol, že s návrhom nesúhlasí, pričom

žiadal, aby bol pripojený spis Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/15/2018 s tým, že ide o konanie o tej
istej veci a v spise sú uvedené skutočnosti, ktoré majú význam pre spravodlivé rozhodnutie vo veci.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 23.1.2023 uviedla, že žalovaný v 3. rade sa v konaní 5C/15/2018 nijako
písomne nevyjadril, nezúčastňoval sa ani nariadených pojednávaní. Vo svojom písomnom vyjadrení

v konaní 6C/44/2022 zo dňa 19.10.2022 neuvádza žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorýby súd v tomto konkrétnom prípade nemal podielové spoluvlastníctvo k parcele EKN XXX zrušiť a
vyporiadať. Samotný nesúhlas podielového spoluvlastníka so zrušením podielového spoluvlastníctva
je bez právneho významu. Žalovaný v 3. rade je vlastníkom X,XXm2 z predmetnej nehnuteľnosti, čo

predstavuje menej ako 0,4% z celku. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení odkazuje jednak na
skutočnosti, ktoré sa dozvedel od žalovaného v 3. rade a na skutočnosti uvedené v konaní 5C/15/2018,
avšak nijako tieto nekonkretizoval. V konaní 5C/15/2018 súd vo veci samej nekonal a nerozhodoval,
ale zamietol žalobu z procesných dôvodov, lebo stranami sporu neboli všetci podieloví spoluvlastníci,
preto rozhodnutie v konaní 5C/15/2018 nezakladá prekážku tzv. res iudicata. Pokiaľ žalovaný v 1. rade

odkazuje na svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 8.12.2018, v ktorom žiada, aby súd pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva vychádzal z inej výmery, ako tej, ktorá je zapísaná v príslušnom LV
poukazujeme na tzv. materiálnu publicitu katastra nehnuteľností resp. zásadu hodnovernosti, v zmysle
ktorej sú údaje o parcelách ako aj vlastníckych právach k nehnuteľnostiam hodnoverné a záväzné,
kým sa nepreukáže opak. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zároveň odkázal na údajne ním
podanú žalobu o určenie vlastníckeho práva, o ktorej stave nemá žalobkyňa žiadnu vedomosť. Nakoľko

účastníkom konania by musela byť aj žalobkyňa, má za to, že žalovaný žiadnu žalobu nepodal. V
súvislosti s vyjadrením žalovaného v 1. rade dala do pozornosti aj jeho vyjadrenie uvedené v zápisnici o
pojednávaní č.k. 5C/15/2018 -183 zo dňa 11.06.2020, v ktorom uviedol: „Nemám problém so zrušením
a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, avšak namietam ponúkanú sumu za vyporiadanie.“
Vzhľadom na uvedené má za to, že tvrdenia žalovaného v 1. rade sú účelové.

6. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 6.2.2023 uviedol, že podľa neho ide o totožnú vec ako bola
vec sp. zn. 5C/15/2018. Nesúhlasil s tým, že podiely nehnuteľnosti pôvodnej mpč. XXXX/X zo záp. XXX,
na ktoré poukázal, sú v súčasnosti v zodpovedajúcej výmere zapísané v iných LV. Žalobca nepredložil
žiadne dôkazy o tomto tvrdení. Podiely k nehnuteľnosti pôvodnej mpč. XXXX/X zo záp. XXX, boli

súčasťou dvora žalobkyne, ktorý si zabrali jej právni predchodcovia a nikdy ich od nikoho nenadobudli
právnou cestou. Pokiaľ ide o žalobu o určenie vlastníckeho práva, mal za to, že žalobkyňa v rámci
nepísaných pravidiel uzná nárok na adekvátnu odplatu aj bez zbytočných súdnych konaní.

7. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.2.2023 uviedol, že nesúhlasí so zrušením

podielového spoluvlastníctva.

8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 18.4.2023. Žalovaný v 4. rade ospravedlnil
neúčasť na nariadenom pojednávaní e-mailom zo dňa 17.4.2023, pričom nežiadal o odročenie
pojednávania. Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade sa z neúčasti na nariadenom pojednávaní

neospravedlnili. Súd postupom podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalovaných v 2., 3. a 4.
rade.

9. Žalovaný v 1. rade na nariadenom pojednávaní dňa 18.4.2023 uviedol, že nebolo preukázané, aby
žalujúca strana vlastnila 99 % z tohto pozemku. Žalobkyňa predložila výpisy z LV, kde vlastní XXX m2,

čo podľa neho nesedí pri celkovej výmere pozemku. Nemôže žalovaná vlastniť 99 % z tej parcely, keď
on vlastní XXX m2. Aj keď je to v inom. Žiadal, aby sa súd zaoberal legitimáciou v spore, poukazujúc na
skutočnosť, že podľa jeho názoru malo byť žalovaných viac osôb.

10. Právna zástupkyňa žalovanej na nariadenom pojednávaní dňa 18.4.2023 odkázala na hodnovernosť

zápisov v katastri nehnuteľnosti, ktoré neboli spochybnené. Poukázala na procesnú pasivitu žalovaných,
ktorí sa v podstate ani nevyjadrili k tomuto konaniu. Poukázala aj na LV č. XXX M. XXX, ktoré predložila
na pojednávaní, z ktorého vyplýva, že chýbajúce m2, ktorých sa dovoláva žalovaný D. D. nikde nezmizli,
len sú zapísané na iných LV. Aj táto jeho obrana je nedôvodná.

11. Na nariadenom pojednávaní dňa 18.4.2023 sa postupom podľa § 204 CSP súd oboznámil s
nasledovnými podaniami strán sporu a listinnými dôkazmi: Žaloba na č.l. 1-2, informácie z mapy na č.l.5,
výpis z LV č. XXX na č.l. 6-9, výpis z LV č. XXX, návrh na uzavretie dohody na č.l. 11, doručenka na č.l.
12, vyjadrenie realitnej kancelárie na č.l. 13, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 5C/15/2018,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/21/2020, vyjadrenie žalovaného v 3.rade na č.l. 46,

vyjadrenie žalovaného v 1.rade na č.l. 49, vyjadrenie žalobkyne na č.l. 57, vyjadrenie žalobkyne na č.l.
66, vyjadrenie žalovaného v 1.rade zo dňa 6.2.2023, vyjadrenie žalovaného v 3. rade na č.l. 72, spis
Okresného súdu Bardejov sp.zn. 5C/15/2018 a ďalším obsahom spisu.12. Na nariadené pojednávanie dňa 24.8.2023 sa nedostavili žalovaní v 2.-4. rade, pričom svoju neúčasť
neospravedlnili, preto súd postupujúc podľa § 180 CSP konal v ich neprítomnosti. Na pojednávaní dňa
24.8.2023 súd oboznámil odpoveď správy katastra a príloh k nej a ďalší obsah spisu, pričom z celého

dokazovania zistil nasledovné:

13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX je zrejmé, že žalobkyňa aj žalovaní 1. rade až 4. rade sú
evidovaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti - parcely v okrese H., obec: C., katastrálne územie:
C. zapísanej: zapísanej ako EKN XXX orná pôda o výmere XXXX m2, a to žalobkyňa s vlastníctvom

pod B XXX v XXXXX/XXXXXXXXXX, pod B XXX v XXXX/XXXXXXXXXXX a pod B XXX v XXXX/
XXXXXXXXXXX (spolu XXXX,XX m2), D. D. D. s vlastníctvom pod B XX v XXXX/XXXXXXXXXXX
a pod B XXX v XXX/XXXXXXXXXXXX (spolu XX,XX m2), A. E. s vlastníctvom pod B XX v XXX/
XXXXXXXXXXXX, B XXX v XXXX/XXXXXXXXXXXXX a pod B XXX v XXXX/XXXXXXXXXXXX (spolu
X,XX m2), G. H. pod B XXX v XXX/XXXXXXXXXXXXX a pod B XXX v XXX/XXXXXXXXXXX (spolu
X,XX m2) a B. I., E. s vlastníctvom pod B XXX v XXX/XXXXXXXXXXXXX (spolu X,XX m2).

14. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX evidovaného katastrom nehnuteľností pre okres H., obec C.,
katastrálne územie C. bolo zistené, že žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo X
postaveného na pozemku parcelné číslo XX.

15. Podaním zo dňa 19.4.2022 žalobkyňa navrhla žalovaným spôsob zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva dohodou s tým, že žalovaní na uvedené podanie nereflektovali.

16. Z vyjadrenia realitnej kancelárie zo dňa 14.12.2021 bolo zistené, že priemerná cena nehnuteľností:
pozemok EKN XXX o výmere XXXX m2, druh pozemku orná pôda, zapísaný na LV č. XXX, katastrálne

územie C., sa pohybuje na úrovni 20.000 Eur.

17. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/15/2018 zo dňa 19.8.2020 bola zamietnutá žaloba
žalobkyne proti žalovaným 1./ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. XXXX/XX, XXX XX H., 2./ D. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. XX, XXX XX F., 3./ D. E. E., so sídlom N. XX, XXX XX H., I.: XX XXX

XXX, 4./ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, 5./ G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
C. XX, 6./ A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX P., o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti s odôvodnením cit.: „Súd konštatuje, že stranami sporu o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musia byť všetci podieloví spoluvlastníci. Predmetom
konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je totižto vždy celá vec patriaca do

podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k uvedenej veci.
V zmysle zákonného ustanovenia § 78 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd žalobu zamietne, ak
nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov, ktorých účasť v spore vyžaduje osobitný predpis pre
úspech v spore. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor, ktorý zaujal Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku zo dňa 29.11.2011 sp.zn. 4Cdo/183/2011, v ktorom uviedol, že: „V konaní o zrušení

spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového
spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto
veci.Účastníkmikonaniaozrušenieavyporiadaniespoluvlastníctvakveci(akotouviedolajodvolacísúd
v dôvodoch svojho rozhodnutia) musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje
len účastníkov konania (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 91

ods. 2 O.s.p.) všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci,
súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva.“ Ako
bolo vyššie uvedené, A. D., ktorý je pod H. stále evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, kat.úz. C.
ako podielový spoluvlastník parcely EKN č. XXX zomrel ešte pred podaním žaloby na súd, pričom z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že jeho spoluvlastnícky podiel evidovaný pod H. nebol po jeho smrti

predmetom dedičského konania, v ktorom sa prejednávalo dedičstvo po nebohom A. D.. Žalobkyňa
podaním doručeným súdu dňa 22.06.2020 navrhla pribrať do konania na strane žalovaných A. Q., G. J.
a R. S., ktoré spolu so žalovaným v 2. rade sú dedičmi po pôvodne žalovanom A. D., pričom všetci do
úvahy prichádzajúci dedičia majú podľa žalobkyne spoločný nárok na vyplatenie podielu zrušovaného
spoluvlastníctva.Napojednávaníkonanomdňa19.08.2020súduvedenýnávrhžalobkynenapristúpenie

ďalších subjektov na strane žalovaných zamietol. Súd má za to, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva nie je možné zrušiť a vyporiadanať podielové spoluvlastníctvo s do
úvahy prichádzajúcimi dedičmi po nebohom podielovom spoluvlastníkovi A. D.. Je potrebné, aby
najskôr prebehlo dodatočné dedičské konanie, v ktorom sa prejedná ako dedičstvo podiel A. D. napredmetnej parcele a až následne s dedičom, ktorému pripadne predmetný spoluvlastnícky podiel je
možné vykonať konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd v tejto súvislosti
poukazuje na právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.01.1977 sp.zn.

1Cz 139/76, publikovanom v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 31/1978, podľa ktorého
„Pred právoplatným skončením konania o dedičstve nemôže súd rozhodovať o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva k veciam po poručiteľovi medzi viacerými dedičmi s poukazom na to, že
nadobudli vlastníctvo k týmto veciam smrťou poručiteľa podľa veľkosti dedičských podielov.“ V tejto
súvislosti súd poznamenáva, že predmetom dedenia po A. D. v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn.

N. bol jeho podiel na ešte pôvodnej mpč. parcele XXXX/X tak, ako to vyplýva z Osvedčenia o dedičstve
(odsek 12. odôvodnenia) a tento prededený podiel na súčasnej parcele je zapísaný na žalovaného v 2.
rade, kde pri tomto spoluvlastníkovi na liste vlastníctva je uvedené ako titul nadobudnutia Osvedčenie
o dedičstve N. XXX/XXXX. Pri A. D. evidovanom pod H. je ako titul nadobudnutia uvedené Osvedčenie
K. XXX/XX (odsek 13. odôvodnenia), podľa ktorého na neho prešli spoluvlastnícke podiely na viacerých
pôvodných mpč. parcelách, avšak tieto neboli predmetom dedičského konania po nebohom A. D.. Ako

vyplýva z vyššie uvedeného spoluvlastnícky podiel evidovaný pod H. na predmetnej nehnuteľnosti po
A. D. nebol v dedičskom konaní prejednaný, preto nebolo možné v tomto konaní zrušiť a vyporiadať
podielovéspoluvlastníctvokpredmetnejnehnuteľnosti,nakoľkožalobabolapodanápredčasne.Zvyššie
uvedených dôvodov súd žalobu zamietol (obdobne rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.03.2018
sp.zn. 8Co/291/2017, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 04.02.2015 sp.zn. 4Co/193/2013,

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.02.2010 sp.zn. 1Cdo/124/2008). K ďalším procesným
návrhom žalobkyne súd poznamenáva nasledujúce: Ako už súd vyššie uviedol (odsek 23 odôvodnenia)
na pojednávaní konanom dňa 19.08.2020 zamietol jej návrh na pristúpenie ďalších subjektov (dedičov
A. D.) na strane žalovaných. Rovnako tak zamietol návrh žalobkyne na zmenu účastníka konania tak,
aby namiesto A. P. vstúpila do konania A. J., keďže v priebehu konania bol prevedený spoluvlastnícky

podiel z pôvodnej vlastníčky A. P. na A. J.. Súd uvedeným procesným návrhom na pribranie, resp. zmenu
účastníkov konania nevyhovel, a to s poukazom na rýchlosť a hospodárnosť konania, keďže aj keby súd
uvedeným návrhom vyhovel, neodstránilo by to dôvod, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby a zároveň by
to predlžilo súdne konanie a navýšilo trovy konania. Ďalej súd na pojednávaní dňa 19.08.2020 zamietol
návrh žalobkyne na prerušenie konania do právoplatného skončenia dodatočného dedičského konania

po A. D., keďže z vyjadrení strán, resp. právneho zástupcu na predmetnom pojednávaní vyplynulo, že
žiadnededičskékonaniepoA.D.neprebieha,takžesúdvzmysle§164C.s.p.konanienemoholprerušiť,
keďže žiadne súdne konanie, v ktorom by sa riešila otázka významná pre toto konanie neprebieha.“

18. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 1Co/21/2020 zo dňa 17.12.2020 potvrdil rozsudok

OkresnéhosúduBardejovsp.zn.5C/15/2018zodňa19.8.2020sodôvodnením,žeVprejednávanejveci
možno konštatovať, že súd prvej inštancie správne postupoval pokiaľ uznesením č.k. 5C/15/2018-47 z
28.11.2018 zastavil konanie voči pôvodne žalovanému 3/ A. D., narodenému XX.XX.XXXX, ktorý je v
súčasnosti zapísaný na LV XXX ako spoluvlastník k predmetnej parcele EKN č. XXX, k.ú. C., nakoľko
tento zomrel XX.X.XXXX, a teda už v čase začatia konania išlo už o nežijúcu osobu. Je nepochybné,

že ide o vadu žaloby, nakoľko osoba nežijúca nemôže byť sporovou stranou súdneho konania a súd s
ňou konať nemôže. Správne sú závery súdu prvej inštancie aj v tom smere, že v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností musia byť sporovými stranami všetci podieloví
spoluvlastníci k predmetnej nehnuteľnosti, a to nielen v polohe tých, ktorí ako potenciálni podieloví
spoluvlastníci k tento nehnuteľnosti prichádzajú do úvahy. Inými slovami, ak niektorý z podielových

spoluvlastníkov zapísaný na príslušnom liste vlastníctva zomrel, je potrebné na základe dedičského
konania ustáliť, kto sa stane reálnym vlastníkom tohto spoluvlastníckeho podielu (jeden, alebo viacerí
dediči) a len takéto osoby, ktorých okruh je ustálený na základe dedičského konania, môžu byť potom
označené ako sporové strany v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Všetky
tietookolnostisúdprvejinštanciezvážilavodôvodnenírozhodnutiasasnimivysporiadalspoukazomna

ustanovenie § 217 ods. 1 CSP, ktoré určuje, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
V čase vyhlásenia súdu prvej inštancie dedičské konanie po nebohom A. D. neprebehlo. Jeho podiel
prejednaný nebol a toto dedičské konanie v zmysle zistení súdu prvej inštancie ani neprebieha. Za
týchto okolností nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobkyne spočívajúcou v tom, že súd
mal konanie vo veci prerušiť a dať podnet na vykonanie dedičského konania po nebohom A. D., a to

práve so zreteľom na ustanovenie § 217 ods. 1 CSP o rozhodujúcom stave, právne významnom pre
rozhodnutie súdu, t.j. o stave vyhlásenia v čase rozhodnutia. V tejto súvislosti treba poukázať na to,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nezakladá vo vzťahu medzi sporovými stranami prekážku
veci rozhodnutej (res iudicata), nakoľko po vykonaní dedičského konania po nebohom A. D. a ustáleníokruhu, ktorý z jeho dedičov (prípadne viacerí) jeho dedičský podiel nadobudol, bude možné podať vo
veci novú žalobu s riadne ustáleným okruhom sporových strán na strane žalovaných, ktorý bude daný
práve výsledkami uvedeného dedičského konania.

19. Žalobkyňa a žalovaní sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedokázali
dohodnúť, preto žalobkyňa podala žalobu. Žalovaní v 1. a 3. rade uviedli, že nesúhlasia s vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva, pričom nenamietali, že spôsob vyporiadania. Argumentovali tým, že
žalovaná nemá byť spoluvlastníčkou v takom podiele, ako je vyjadrený na liste vlastníctva.

20. Z kúpnej zmluvy zo dňa X.XX.XXXX (v spise Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/15/2018 na čl.
25-27)súdzistil,žepredávajúcaA.P.,nar.XX.X.XXXX,bytomA.XXXX/XX,XXXXXP.predalažalobkyni
spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX-XX z celku na pozemku v katastrálnom území C., obec C., okres
H., a to parcele EKN č. XXX o výmere XXXX, druh pozemku orná pôda za kúpnu cenu stanovenú
dohodou v sume 150 eur.

21. Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade zo dňa 8.12.2018 v konaní pod sp. zn. 5C/15/2018 (v spise
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/15/2018 na čl. 52-54) plynie, že žalovaný v tomto podaní uvádza,
že na základe dedičského uznesenia sp. zn. N. XXXX/XX, L.. N. XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX
nadobudol podiel vo výmere XXX m2 a tento podiel nadobudol do vlastníctva, preto má za to, že mu

patrí viac m2 ako je na LV č. XXX. Ďalej namietal, že podľa jeho názoru nemohlo dôjsť k vydržaniu
nehnuteľnosti žalobkyňou.

22. Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len

medzi manželmi.

23. Podľa § 137 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov

rovnaké.

24. Podľa § 139 ods. 1 -3 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa

väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o
dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
25. „Formálna publicita katastra nehnuteľností ako dedičstvo po bývalej pozemkovej knihe je založená
naverejnejprístupnostikatastranehnuteľností.Tentoprincípvyplývazoznenia§68ods.1katastrálneho
zákona, podľa ktorého katastrálny operát je verejný a každý má právo doň nahliadať a robiť si

z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. Prostredníctvom verejnosti katastra nehnuteľností sa realizuje
nielen ochrana práv k nehnuteľnostiam, ktoré vzhľadom na svoj vecno-právny charakter pôsobia
proti všetkým (erga omnes), v dôsledku čoho znalosť konkrétneho vecného práva prináša zo strany
ostatných osôb povinnosť toto právo rešpektovať a nerušiť, ale i ústavné právo na informácie od
orgánov verejnej moci v zmysle čl. 26 ods. 1 a 5 Ústavy Slovenskej republiky. Verejnosť katastra

nehnuteľností sa vzťahuje ku katastrálneho operátu, ktorý je vymedzený v § 8 ods. 1 katastrálneho
zákona. Materiálna publicita katastra nehnuteľností je založená na zásade hodnovernosti a následnej
záväznosti určených údajov katastra nehnuteľností. Aj materiálna publicita katastra nehnuteľností
má svoj historický pôvod, keďže ju možno označiť za určitú modifikáciu materiálnej publicity bývalej
pozemkovej knihy. V hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností je vyjadrená dôvera v ich správnosť.

Táto hodnovernosť má preto charakter právnej domnienky, podľa ktorej sú príslušné údaje katastra
nehnuteľností správne, čím sa v podstate garantuje zvýšený stupeň súladu skutočného a právneho
stavu. Hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností je vyjadrená v § 70 katastrálneho zákona. Povahu
hodnoverných údajov katastra nehnuteľností majú údaje uvedené v § 7 katastrálneho zákona (§ 70
ods. 1 katastrálneho zákona). Zásadný význam materiálnej publicity katastra nehnuteľností spočíva

v tom, že hodnovernú i záväznú povahu majú nielen „kvázi technické“ údaje, ale predovšetkým
údaje o právach k nehnuteľnostiam. Prostredníctvom hodnovernosti a záväznosti vlastníckeho práva
a iných vecných práv zapísaných v katastri nehnuteľností sa totiž realizuje jedna zo základných úloh
katastra nehnuteľností, spočívajúca v ochrane týchto práv (§ 2, § 71 ods. 1 katastrálneho zákona).Hodnovernými údajmi sú aj výmera a názov katastrálneho územia a výmera poľnohospodárskej alebo
lesnej hospodárskej jednotky, resp. organizačnej jednotky (§ 70 ods. 2 katastrálneho zákona). Ďalším
prejavom materiálnej publicity katastra nehnuteľností je záväznosť údajov katastra nehnuteľností,

vymedzených v § 70 ods. 2 katastrálneho zákona. Záväznosť údajov katastra nehnuteľností znamená v
podstate viazanosť týmito údajmi. Vzhľadom k povahe vecných práv možno za adresáta tejto viazanosti
považovať všetkých, i keď zo znenia § 71 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona vyplýva, že táto viazanosť
sa týka najmä orgánov verejnej moci. Hranice tejto viazanosti sú však v konkrétnych prípadoch,
vzhľadom k množstvu špecifických situácií, určované až samotnou právnou praxou, resp. judikatúrou

súdov. Právna domnienka hodnovernosti a záväznosti vybraných údajov katastra nehnuteľností má
vyvrátiteľnú povahu. Zákonodarca to nakoniec aj zvýraznil priamo v zákonnom texte v § 70 ods.
1 a 2 katastrálneho zákona, a síce uvedením slov „ak sa nepreukáže opak“. Opak sa pritom môže
preukázať v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chyby v katastrálnom
operáte podľa § 59 katastrálneho zákona alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení práva k
nehnuteľnosti podľa § 137 písm. C) CSP. Z hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností

možno odvodiť i zásadu dobrej viery v správnosť týchto údajov. I keď táto zásada nie je v katastrálnom
zákone expressis verbis vyjadrená, možno konštatovať, že ten, kto vychádza zo znenia údajov v katastri
nehnuteľností, je dobromyseľný, ak sa nepreukáže opak. Na preukázanie opaku by bolo potrebné
dokázať, že konajúci vedel o tom, že stav zapísaný v katastri nehnuteľností nezodpovedal skutočnosti. V
rámci materiálnej publicity katastra nehnuteľností môžeme identifikovať tzv. pozitívny a negatívny princíp

publicity. Pozitívny princíp spočíva v tom, že údaje katastra nehnuteľností sa považujú za všeobecne
známe a nikto sa nemôže odvolávať na ich neznalosť. Podstata negatívneho princípu spočíva v tom,
že verejne známe a prístupne sú i tie údaje katastra nehnuteľností, ktoré nemusia byť správne a
skutočný právny stav negujú. Dôležitý je tiež moment vzniku hodnovernosti a záväznosti údajov katastra
nehnuteľností, ktorý je upravený čiastočne v § 41 ods. 1 katastrálneho zákona, a to ohľadom práv

k nehnuteľnostiam. Údaje o týchto právach sa stávajú hodnovernými a záväznými vpísaním do listu
vlastníctva. Tým sa stáva hodnovernosť a záväznosť údajov o právach k nehnuteľnostiam signifikantnou
nielen pre konštitutívny vklad, ale i pre deklaratórny záznam týchto práv do katastra nehnuteľností. I
keď sa v danom ustanovení explicitne hovorí len o údajoch o právach k nehnuteľnostiam, z povahy veci
jednoznačne vyplýva, že rovnaký záver platí aj o ostatných údajoch katastra nehnuteľností, ktorých sa

týka znenie § 70 katastrálneho zákona. (viď tiež FEČÍK, M.: Formálna a materiálna publicita katastra
nehnuteľností; Justičná revue, 63, 2011, č. 1, s. 34 – 46.)
26. Podľa § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné

potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.

27. Podľa § 142 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a

na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo

predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže
súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej
nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria
práva viaznúce na nehnuteľnosti.

28. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov
sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Návrh na zrušenie spoluvlastníctva
sa musí podať voči všetkým ostatným spoluvlastníkom, teda aj voči tým, ktorí mimosúdne so zrušením
súhlasili. Je tomu tak preto, aby sa výkon rozhodnutia mohol uskutočniť proti všetkým spoluvlastníkom.

Je tiež možné, aby na strane žalobcov vystúpilo viac spoluvlastníkov a na strane žalovaných zvyšní
spoluvlastníci.29. O zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje na základe návrhu jedného alebo viacerých
spoluvlastníkov súd, ktorý pri svojom rozhodovaní zoberie do úvahy predovšetkým to, či je rozdelenie
spoločnej veci reálne možné, ďalej bude prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec

účelne využívať. Zákon dáva súdu smernice, ako si má počínať pri vyporiadaní, ak ani na súde pokus
o zmierne vybavenie veci nevedie k cieľu.

30. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov:
a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov,

b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu,
c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.

31. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby
vyporiadania. Ani prípadný súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním nie je

dôvodom, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím
uvedeným v zákone. Výnimka z uvedenej zásady sa súdnou praxou pripúšťa iba v prípade, keby sa
pred súdom uzavrel súdny zmier (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu). V takom prípade by
si sami spoluvlastníci mohli zvoliť spôsob vyporiadania formou zmieru, ktorý podlieha schváleniu súdu.

32. Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je uvedené na prvom mieste. Súd môže vykonať
spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých
spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie je
rozdelenie veci dobre možné.

33. Hľadiská, ktorými sa musí súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva riadiť, uvádza § 142
ods. 1 prvá veta OZ. Je to predovšetkým veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci.

34. Predmetom tohto sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd na
základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností tak ako sú uvedené v 1. výroku rozsudku. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka
nehnuteľnosti žiadala podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na nezrušenie
podielového spoluvlastníctva, súd toto spoluvlastníctvo zrušil.

35. V prvom rade je teda súd povinný skúmať, či neprichádza do úvahy reálne rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Tento spôsob vyporiadania súd zváži aj v tom prípade, keby návrh
na zrušenie podielového spoluvlastníctva obsahoval iný spôsob vyporiadania. Predpokladom použitia
tohto spôsobu vyporiadania je reálna deliteľnosť veci, pričom nejde len o faktickú možnosť rozdelenia
veci(napr.vprípadebudovyniejeprípustnéjejhorizontálnerozdeleniepodľaposchodí,alelenvertikálne

delenie) a súlad s právnymi predpismi (napr. stavebnými predpismi).

36. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka je
judicium duplex. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci

za náhradu, 3/nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (R 1/89, str.3, tiež Rc 54/73, obdobne
NajvyššísúdSlovenskejrepublikysp.zn.5Cdo169/95,sp.zn.2MCdo3/2004).Prizrušeníavyporiadaní
spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a
na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) vyplýva,
že uvedené pravidlo sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci),

mimo predaja veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej
veci - jej reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov aj na účelné využitie
veci vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd
bude rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu.
To znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru

veľkosti spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci
tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Pritom súd dbá, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci
alebo, aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných
podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptáciinemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy
a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia
pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám,

a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (X T. XX/XX). Ďalej je potrebné zohľadniť
polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu (L. XX/XXXX). Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho
rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je
zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku.
Narozdeľovanýchpozemkochmožnozriadiťpodľa§142ods.3Občianskehozákonníkavecnébremeno

spočívajúce v práve cesty (R X/ XX, str. 8). Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku
zastavaného stavbou, súd vždy prihliada k tomu, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby
znemožnený prístup k stavbe, zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania.

37. Súd zvažoval aj reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov, keďže
sa jedná o najprirodzenejší spôsob likvidácie spoluvlastníckych vzťahov, avšak v danom prípade

vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov (žalovaný v 1. rade s vlastníctvom pod B XX v XXXX/
XXXXXXXXXXX a pod B XXX v XXX/XXXXXXXXXXXX (spolu XX,XX m2), žalovaný v 2. rade s
vlastníctvom pod B XX v XXX/XXXXXXXXXXXX, B XXX v XXXX/XXXXXXXXXXXXX a pod B XXX v
XXXX/XXXXXXXXXXXX (spolu X,XXm2), žalovaný v 3. rade pod B XXX v XXX/XXXXXXXXXXXXX
a pod B XXX v XXX/XXXXXXXXXXX (spolu X,XX m2) a žalovaný v 4. rade s vlastníctvom pod B

XXX v XXX/XXXXXXXXXXXXX (spolu X,XX m2), mal za to, že rozdelenie veci na také malé dieliky
a pozemky by znamenal rozdrobenie pozemku na nefunkčné diely, ktoré by vlastníkom reálne nemohli
slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

38. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v

právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností, pričom
v tomto prípade, ak by malo dôjsť k reálnemu rozdeleniu veci, by také malé pozemky neplnili žiaden
reálny hospodársky ani iný spoločenský účel a boli by vlastníkovi pri plnení si povinností vyplývajúcich
mu z vlastníctva nehnuteľností na obtiaž.

39. Žalovaní iný spôsob vyporiadania nehnuteľnosti ani nepožadovali a spôsob vyporiadania ani
nenamietali. Namietali to (žalovaný v 1. rade), že mu patrí väčší podiel na nehnuteľnosti. Na preukázanie
tejto skutočnosti nepredložil a neoznačil žiaden dôkaz a ani skutkovo nevymedzil, kde koľko viac mu
má patriť.

40. Žalovaný v 1. rade mal za to, že je vlastníkom väčšej časti pozemku, avšak žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by vyvolal konanie o určenie vlastníckeho práva, v ktorom by sa riešila otázka
vlastníckeho práva. Zároveň ani skutkovo jasne nevymedzil, v akom rozsahu je jeho vlastnícke právo.
Skutkovo neuviedol, aký iný rozsah nehnuteľnosti mu má na uvedenej nehnuteľnosti patriť. Aj zo správy
katastra Okresného úradu Bardejov zo dňa 5.6.2023 okrem iného plynie, že:

„Parcela číslo XXXX/X, bola evidovaná ako „roľa“ o výmere XXX m2, pričom vlastnícke právo bolo
evidované v prospech vlastníka, označeného ako D. D., v podiele 1/2 a v prospech vlastníka,
označenéhoakoJ.D.,L.Q.,vpodiele1/2,obajastitulomnadobudnutia:Kúpa,číslodenníkaXXX/XXXX.
Následne titulom nadobudnutia, označeným ako Kúpnopredajná zmluva, číslo denníka XXX/XXXX,
bol spoluvlastnícky podiel vlastníka, označeného ako J. D., L. Q., vo výške 1/2, predmetom prevodu

a evidovaný v prospech vlastníka, označeného ako D. J. a S. J., pričom obaja nadobudli rovnaký
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4. Práve pri tomto prevode bola vytvorená pozemkovoknižná vložka
číslo XXX, a to z pôvodnej pozemkovoknižnej vložky číslo XXX.
Výmery, rozsah a poloha pôvodných pozemkov nemusí byť v súlade s aktuálnym stavom operátu
katastra nehnuteľností, pretože v minulosti sa jednotlivé údaje pozemkov získavali rôznymi spôsobmi,

ktoré nezabezpečovali dostatočnú presnosť ich výpočtu, čo vyplývalo z § 51 pozemkovoknižného
poriadku, v zmysle ktorého: „Ani katastrálnej, ani pozemkovej mape nemožno priznať konštitutívny
význam pre skutočnú výmeru alebo pre rozsah či polohu parciel“. Zákon č. 266/1992 o katastri
nehnuteľnosti ako záväzný údaj definoval geometrické určenie nehnuteľnosti, bez jej výmery.
Dňa 14.06.1994 nadobudlo právoplatnosť Uznesenie Okresného súdu Bardejov, č. N. XXXX/XX, N.

XXX/XX, predmetom ktorého bol prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, parcele číslo XXXX/X,
evidovanej v pozemkovoknižnej vložke číslo XXX, v podiele1/2, po poručiteľovi D. D., nar. XX.XX.XXXX,
a to v prospech A. D., nar. XX.XX.XXXX.Následne, Osvedčením o dedičstve č. N. XXX/XXXX, N. XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
21.03.2002, predmetom ktorého bol prechod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, parcele číslo XXXX/X,
evidovanejvpozemkovoknižnejvložkečísloXXX,vpodiele1/2,poporučiteľovi,A.D.,nar.XX.XX.XXXX,

a to v prospech D. D., nar. XX.XX.XXXX.
Správny orgán v záujme úplnej odpovede na Vašu výzvu, prešetril aj listiny, týkajúce sa zápisu
vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov, a to vlastnícke právo D. J. a S. J., pričom prílohu listiny,
Rozhodnutie Štátneho notárstva č. N. XXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.05.1985, tvorí
Identifikácia parciel, v rámci ktorej je uvedené, že parcela číslo XXXX/X, nie je identická, čo znamená,

že nebolo možné vykonať jej identifikáciu a nebola známa jej presná poloha.
Rozhodnutím odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. XXX/X/XX O. N.
XX.XX.XXXX, bol, v katastrálnom území C. schválený register obnovenej evidencie pozemkov.
Súčasťou činností v rámci schvaľovania registra obnovenej evidencie pozemkov bolo vyhotovenie
protokolov, z ktorých vyplýva, že pri zhotovovaní registra sa vychádzalo výlučne z pôvodnej parcely číslo
XXXX, evidovanej v pozemkovoknižnej vložke číslo XXX, pravdepodobne z dôvodu, že len pôvodnú

parcelu číslo XXXX bolo možné zidentifikovať a určiť jej polohu, pričom sa do úvahy brala celá jej
pôvodná výmera, ktorá v sebe zahŕňa všetky podlomené parcely, a teda aj parcelu číslo XXXX/X.
Citovaným rozhodnutí boli z pôvodnej parcely číslo XXXX, vytvorené nehnuteľnosti, pozemok číslo XXX,
orná pôda o výmere XXXX m2, pozemok číslo XXX, orná pôda o výmere XXXXX m2 a pozemok číslo
XXXX, orná pôda o výmere XXXX m2, pričom vlastnícke právo k ním sa evidovalo na list vlastníctva

číslo XXX, v súlade s pozemkovoknižnou vložkou číslo XXX a v súlade s ostatnými pozemkovoknižnými
vložkami, ktoré sa z nej vytvorili, teda aj v súlade s pozemkovoknižnou vložkou číslo XXX a XXX.
Následnými právnymi zmenami sa jednotlivé citované nehnuteľnosti evidovali na nové listy vlastníctva.“

41. Naviac z výpisu z listu vlastníctva č. XXX evidovaného pre okres H., obec C., katastrálne územie

C. je zrejmé, že žalovaný v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - pozemku parcely
registra „E“ parcelné č. XXX o výmere XXXXX m2, druh pozemku – orná pôda s podielom XXXX/
XXXXXX (ktorého podiel zodpovedá XXX,XX m2), teda výmera, na ktorú odkazuje v súčte zodpovedá
ním spomínanej výmere.

42. Pokiaľ žalovaný v 1. rade namieta, že mal mať na uvedenom pozemku LV č. XXX väčší podiel,
mal produkovať určité skutkové tvrdenia podložené dôkazmi. Pokiaľ tak nevykonal, neuniesol nielen
bremeno dôkazu, ale ani bremeno tvrdenia.

43. Žalovaný v 1. rade opakovane vo svojich podaniach namietal aj to, že pre toto konanie je už

prekážka rozhodnutej veci vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/15/2018 zo dňa
19.8.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/21/2020 zo dňa 17.12.2020.
V predmetnej veci však nie je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, keďže právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/15/2018 zo dňa 19.8.2020 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/21/2020 zo dňa 17.12.2020 nedošlo k vyriešeniu otázky

hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, ale žaloba bola zamietnutá z procesných dôvodov (nedostatočný
okruh účastníkov konania), preto podľa názoru súdu možno znova právne posudzovať nárok žalobkyne.
Naviac treba uviesť, že spomenutú skutočnosť, že uvedený rozsudok nezakladá vo vzťahu medzi
sporovými stranami prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) konštatoval v odôvodnení svojho rozsudku
aj Krajský súd v Prešove (viď odsek 26 odôvodnenia rozsudku sp. zn. 1Co/21/2020 zo dňa 17.12.2020).

44. Opakujúc sa viackrát Občiansky zákonník v citovaných zákonných ustanoveniach stanovuje poradie
a podmienky použitia jednotlivých spôsobov pre vyporiadanie, pričom tieto sú pre súd záväzné. V prvom
rade prichádza do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, pokiaľ je toto
dobre možné. Vec teda musí byť deliteľná nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť

dobre možné aj z ďalších hľadísk, najmä z funkčného a účelného, teda aby veci vzniknuté delením
mohli ich vlastníkom ďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. V tomto
prípade z hľadiska veľkosti podielov a elementárnej racionality rozdelenie pozemkov, teda ich oddelenie
pre žalovaných (žalovaného v 1. rade vo výmere XX,XX m2, žalovaného v 2. rade vo výmere
X,XX m2, žalovaného v 3. rade vo výmere X,XX m2 a žalovaného v 4. rade vo výmere X,XX

m2, nespĺňa požiadavku funkčnosti a účelnosti, preto súd pristúpil k druhej alternatíve a prikázal vec
žalobkyni vlastniacej ideálny podiel v percentuálnom vyjadrení 98,8 % za primeranú náhradu, ktorej
výška bola objektivizovaná predloženým dôkazom – vyjadrením realitnej kancelárie k trhovej hodnote
nehnuteľnosti.45. Súd teda pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mal za to, že vyporiadanie navrhované
žalobkyňou je racionálne a účelné, t.j. z hľadiska funkčného využitia pozemku. Z uvedených dôvodov

súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti tak, že žalobkyni prikázal parcelu vedenú v
okrese H., obec C., katastrálne územie: C. zapísanú v LV XXX ako EKN XXX orná pôda o výmere XXXX
m2 do výlučného vlastníctva a uložil žalobkyni vyplatiť žalovaného v 1. rade sumou XXX,XX Eur;
žalovaného v 2. rade sumou 38,33 Eur; žalovaného v 3. rade sumou 77,99 Eur a žalovaného v 4.
rade sumou 0,94 Eur.

46. Podľa §132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

47. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

48. Len záverom v súvislosti s eventuálnym dodatočným dopĺňaním či zmenou skutkových tvrdení
(ako podkladu vyjadrení strán sporu a zisťovania skutkového stavu) v zmysle prejednacej zásady a
zásady kontradiktórnosti súd nie je povinný a ani oprávnený vyhľadávať za strany sporu rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by ich tvrdenia podporovali a tieto len posudzuje (vychádza z tvrdeného a zisteného

skutkového stavu). Skutkový stav sa pritom zisťuje len v rámci vymedzenom procesným útokom a
obranou procesným postupom podľa zákona, a teda, okrem niektorých výnimiek, iba na základe
predložených skutkových tvrdení, a to či už zhodných (§ 186 ods. 2 CSP), nepopretých(§ 151 ods.
1 CSP) alebo verifikovaných (preukázaných) po vykonanom dokazovaní (§ 220 ods. 2CSP), a
skutočnosti, ktoré procesne nikto netvrdil (okrem skutočností všeobecne známych, aleboskutočností

známych súdu z jeho činnosti, prípadne niektorých skutočností vyplývajúcich z verejných registrov alebo
ktoré vyšli najavo) podkladom rozhodnutia nie sú.

49. Z komentovanej odbornej literatúry vyplýva „základná procesná povinnosť sporových strán,
ktorá predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z

ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu
sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové
okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore.
Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. Ak teda
súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia

sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými
povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. ... Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie
procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich
pravdivo a úplne)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,s. 50). Právna úprava v

ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie
je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto
povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou
obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového

konania (§ 153 CSP). Koncentrácia konania je prejavom jedného zo základných princípov, na ktorých
stojí právna úprava sporového konania, a to princípu arbitrárneho poriadku upraveného v čl. 10 CSP.
CSP rozlišuje sudcovskú koncentráciu a zákonnú koncentráciu. Sudcovská koncentrácia umožňuje
sudcovi koncentrovať určité procesné úkony strán (tzv. prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky) a sankcionovať nedodržanie ním
stanovených procesných lehôt. Pri rozhodovaní o včasnosti uplatnenia prostriedkov procesného útoku
a prostriedkov procesnej obrany je sudca povinný vychádzať z toho, že predmetné prostriedky nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

50. Pokračujúc ešte doplniac dôvody k záverom o dokazovaní, dôkazným prostriedkom a koncentrácii
konania sa žiada uviesť, že žalovaní v 1. až 4. rade vo vzťahu k dôkaznej situácii nepredložili žiaden
dôkaz. Žiadnym dôkazom nepodporili svoje tvrdenia, ktoré z hľadiska skutkového boli aj zmätočné(žalovaný v 1. rade nevyjadril, aký iný rozsah nehnuteľnosti má vlastniť). Žalovaný v 1. rade síce
namietal, že mu má patriť viac, ale na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz. A zároveň
nepreukázal, že by žalobu o určenie vlastníckeho práva podal a vlastnícke právo žalobkyne v takomto

konaníspochybnil,pričomdôkaznébremenovprípadeinéhourčeniavlastníckehoprávaakojezapísané
bolo na jeho strane, pokiaľ tak tvrdí (V Slovenskej republike platí pri vecných právach k nehnuteľnostiam
intabulačný princíp, pri ktorom sa tieto práva evidujú v katastri nehnuteľností. Táto zásada je normatívne
obsiahnutá aj v ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“), podľa ktorého platí, že

údaje katastra nehnuteľností 4 sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Ide o normatívne
vyjadrenie zásady hodnoverností (materiálnej publicity) katastra nehnuteľností, v zmysle ktorej sa chráni
dôvera každého v správnosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Inými slovami povedané,
čo je zapísané, platí. Podľa slovenského právneho poriadku teda vzhľadom na intabulačný princíp a
zásadu materiálnej publicity katastra nehnuteľností musí osoba, ktorá tvrdí, že ten, kto je ako vlastník
nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností, takýmto vlastníkom nie je, v súlade s § 137 písm. c)

CSP osvedčiť svoj naliehavý právny záujem a podať na súd návrh na začatie konania o určenie, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je).

51. V civilnom sporovom konaní to nie je súd, ktorý má z čriepok poskytnutých žalovaným iniciatívne
dotvárať ním uvádzané nesúrodé tvrdenia, ktoré majú nesúhlas len pre nesúhlas bez relevantného

predloženia dôkazov negovať nárok žalobcu. Treba zdôrazniť, že civilné sporové konanie je prísne
kontradiktórne a súd nie je v civilnom spore vyšetrovateľom a zisťovateľom objektívnej pravdy. Aj z
komentovanej odbornej literatúry, podľa ktorej „Kruciálny rozdiel medzi sporom a mimosporom spočíva
v tom, že zatiaľ čo v mimospore je zistenie všetkých podstatných skutočností povinnosťou súdu, a to
dokonca bez ohľadu na (ne)aktivitu účastníkov konania(vyšetrovací princíp) a rozhodnutie vo veci samej

možno vydať až vtedy, keď budú všetky relevantné skutočnosti zistené (princíp materiálnej pravdy),
v klasickom spore (na tomto mieste odhliadneme od odlišností sporov s ochranou slabšej strany) je
uvedenie a preukázanie relevantných skutočností povinnosťou a zodpovednosťou sporových strán za
minimálnej procesnej aktivity súdu a vec je „zrelá“ na meritórne rozhodnutie nie až vtedy, keď boli všetky
relevantné skutočnosti preukázané, ale už v momente, keď niektorá zo sporových strán prestala (resp.

premeškala príležitosť) „posúvať“ spor k ďalším skutkovým zisteniam.“ (in: Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, s. 796).

52. Pokiaľ ide o rozsah skutkového základu meritórneho rozhodnutia v sporovom procese táto literatúra

ďalej tiež uvádza, že „v klasickom sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa,
ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov (pozri aj ďalší výklad), ktoré do
konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa
o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zisťovať skutkový stav v miere primeranej procesnej
aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje – uzavrie

proces skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne“ (in: Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, s. 796).

53. Žalovaný v 1. rade, ktorému bol od začiatku konania poskytnutý priestor na doplnenie skutkových

tvrdení a doplnenie dôkazov k nim, tak nevykonal v priebehu celého konania, dokonca mu súd poskytol
dodatočný priestor na predloženie dôkazov a ani v tejto lehote a ani do pojednávania konaného
dňa 24.8.2023, tak neučinil a žiadne ďalšie podstatné skutočnosti (riadne a včas) nijako konkrétne
uvedené neboli, a v rozsahu stranami vymedzených tvrdení z predložených dôkazov ani nevyplynuli
(súd nezistil). V súvislosti s eventuálnymi úvahami o ďalšom zisťovaní skutkového stavu (nad rámec

stranami dodaných skutkových tvrdení a ich dôkazných návrhov) na vyšetrovacom princípe (v rozpore
so zásadou prejednacou), súd už len pre úplnosť pripomína, že v konaní je viazaný žalobným návrhom
a obranou, vrátane riadne a včas (v nich) uvedených tvrdení rozhodujúcich skutočností, ktoré ich
vymedzujú, a dôkazov označených na ich preukázanie, a preto iný skutkový stav resp. iné konkrétne
okolnosti a skutočnosti, než tie ktoré strany konania vymedzili včas (§ 153 a 154 CSP) uplatnenými

prostriedkami procesného útoku a obrany, teda také ktoré žiadna zo strán určite a nezrozumiteľne
netvrdila, a vo vzťahu ku ktorým, pokiaľ boli riadne popreté, strany žiadne konkrétne dôkazy nenavrhli,
predmetom ďalšieho zisťovania a dokazovania neboli a ani byť nemohli, a do zisteného skutkového
stavu zahrnúť nemožno (§ 216 ods. 1 CSP, § 215 ods. 2 CSP a § 185 ods. 2 CSP). To samozrejme platíaj na prípadné ďalšie neprípustne oneskorené podávanie návrhov na doplnenie dokazovania po jeho
ukončení a vyhlásení rozsudku, ktoré ako tzv. novoty (doposiaľ neuplatnené prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, okrem niektorých výnimiek), už nie sú prípustné, a to ani

vyšetrovaním hľadať skutkové dôvody odôvodňujúce preukázanie uplatňovaného nároku.

54. Nakoniec súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania.
Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie

vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

57. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešným, súd
mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 % proti
žalovaným v 1. až 4. rade. Súd sa zaoberal aj možnou aplikáciou ustanovenia § 257 CSP, avšak
prejednávaný prípad nevykazoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa s tým, že vzhľadom
na postoj žalovaných v konaní, ktorí žiadnym spôsobom nemali záujem participovať na dohode na

zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, by podľa názoru súdu nebolo spravodlivým od
úspešného žalobcu požadovať, aby si náklady, ktoré mu vznikli v tomto konaní, hradil sám. Hradenie
účelne vynaložených trov úspešnou stranou v spore by bolo vzhľadom na postoj žalovaných v spore v
rozpore s dobrými mravmi. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel, znášal
svoje náklady, by sa javilo ako neprimerane tvrdé a nespravodlivé, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania

a aj jeho konečný výsledok.

Poučenie:

1

6C/44/2022

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.