Rozhodnutie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-31S/53/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200125
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5021200125.4

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej
a členov senátu JUDr. Petra Piroša a Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) vo veci žalobcu A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, A. XXX/X, XXX XX C., zast. Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom, Kvačalova
1227/55, 010 04 Žilina, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

1100308/1/163269/2015 zo dňa 21. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Žilina I (ďalej len „správca dane“) oznámil listom zo dňa 16. 08. 2011 (ktorý si žalobca
prevzal dňa 19. 08. 2011) začatie daňovej kontroly u žalobcu na deň 20. 09. 2011 pre daň z príjmov
fyzickej osoby za rok 2008. O výsledku zistení z daňovej kontroly spísal správca dane dňa 04. 06. 2013
protokol a vyzval žalobcu, aby sa k nemu vyjadril najneskôr do 8 pracovných dní, pričom žalobca si
výzvu prevzal dňa 10. 06. 2013. K protokolu sa žalobca vyjadril dňa 03. 07. 2013. Dňa 08. 07. 2013

oznámilsprávcadanežalobcovi,ževyjadreniekprotokolubolopodanépolehote,apretohopovažujeza
bezpredmetné. Dňa 15. 07. 2013 sa pred správcom dane uskutočnilo ústne pojednávanie o prejednaní
protokolu, z ktorého bola spísaná zápisnica.
2. Správca dane vydal dňa 29. 07. 2013 dodatočný platobný výmer č. 9501402/5/3545325/2013/Beni
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.,
ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume

50.329,71 eur (daň uvedená v daňovom priznaní 2.349,27 eur; daň zistená daňovým úradom 52.678,98
eur). Z odôvodnenia vyplynulo, že žalobca v daňovom priznaní uviedol príjmy 23.897.046,- Sk a výdavky
23.414.054,- Sk. Správca dane vylúčil niektoré z uplatnených výdavkov v sume spolu 7.881.680,- Sk
podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní, pretože ich vynaloženie nepovažoval za dostatočne preukázané zo strany žalobcu.
Správca dane vylúčil 9 faktúr za stavebné práce vykonané spoločnosťou JCO, s.r.o., Pezinská 18, 901

01 Malacky, IČO: 36 332 950. Správca dane považoval uzavretú zmluvu o dielo medzi žalobcom ako
objednávateľom a spoločnosťou JCO, s.r.o. ako zhotoviteľom za neurčitú, v zmluve bola dohodnutá
hodinová sadzba, avšak v súpisoch prác je hodina uvedená ako zúčtovacia jednotka iba v malých
prípadoch, súpisy prác boli podpísané len žalobcom ako objednávateľom a nie aj spoločnosťou JCO,
s.r.o. ako zhotoviteľom a podrobný rozpis prác absentuje na jednotlivých faktúrach. Správca dane
nespochybnil vykonanie prác, ale tieto neboli podľa neho vykonané spoločnosťou JCO, s.r.o. Jediný

konateľ spoločnosti JCO, s.r.o. D. E. na prezídiu policajného zboru dňa 23. 11. 2010 do úradného
záznamu uviedol, že konateľom sa stal v roku 2007 na podnet známeho, po ktorom spoločnosťprevzal papierovo. V sídle spoločnosti nikdy nebol, nemá kanceláriu, nevedie účtovníctvo, nepodával
daňové priznania. Pre žalobcu žiadne stavby nerealizoval, nepozná ho, zmluvu s ním nikdy neuzavrel
a peniaze uvedené na pokladničných dokladoch nikdy neprijal. Niektoré z predložených dokladov

mohli byť podpísané ním osobne, pretože v minulosti za protislužbu alebo z kamarátstva podpisoval
dokumenty za spoločnosť JCO, s.r.o. a za sľúbenú odmenu bol aj na matrike osvedčiť svoj podpis na
faktúrach, či zmluvách. Na základe dožiadania Daňový úrad Malacky oznámil, že spoločnosť JCO, s.r.o.
je platcom DPH, pričom daňové priznanie k DPH za II. a III. štvrťrok roku 2008 nepodala a za I. štvrťrok
2009 vykázala nadmerný odpočet 6,45 eur. Spoločnosť JCO, s.r.o. s daňovým úradom nekomunikuje,

nepreberá zásielky a na adrese sídla sa podľa miestneho zisťovania nenachádza, pričom nájomná
zmluva bola zrušená do 15 dní od jej podpísania v roku 2009 pre neplatenie nájomného. Konateľ
spoločnostijepodľaregistraobyvateľovod27.09.2006prihlásenýktrvalémupobytulenvmesteBojnice
bez bližšej adresy, nepodarilo sa ho predvolať na výsluch ani si neprevzal výzvu na písomnú odpoveď,
pričom OR PZ v Žiline uviedlo, že sa nepodarilo zabezpečiť jeho osobu ani zistiť jeho pobyt. Neúspešné
bolo aj predvolanie nového konateľa F. C.. Na výzvu správcu dane podal G. H. dňa 25. 04. 2012 písomné

vyjadrenie, v ktorom uviedol, že bol zamestnancom žalobcu v rokoch 2006 až 2009, vykonával práce
na niektorých stavbách so spolupracovníkmi, ktorí boli podľa predloženého zoznamu zamestnancov
výlučne zamestnanci žalobcu.
Správca dane vylúčil z výdavkov žalobcu aj 2 faktúry za stavebné práce vykonané spoločnosťou
EMPANADA, s.r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 907 720 ako zhotoviteľom. Súpisy

vykonaných prác boli podpísané len žalobcom ako odberateľom a dodávateľské faktúry neobsahujú
zoznam vykonaných prác. Ako spôsob platby uvádzajú faktúry PP a účet v A. I., pričom podľa účtovných
dokladov boli uhradené v hotovosti. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu na predloženie dokladov dňa
19. 10. 2011, na čo žalobca zaslal súpis vykonaných prác. V prípade druhej faktúry sa zhoduje súpis
vykonaných prác, avšak podľa súpisu boli práce vykonané na inej stavbe ako podľa faktúry. Na základe

dožiadania Daňový úrad Bratislava I oznámil, že spoločnosť EMPANADA, s.r.o. sa na adrese sídla
nezdržuje, so správcom dane nekomunikuje, nepodáva daňové priznania. Tiež sa snažil skontaktovať
s konateľom spoločnosti B. B., avšak zásielky sa vrátili z jeho adresy uvedenej v obchodnom registri ako
adresát neznámy. Správca dane nespochybnil vykonanie prác, ale práce podľa neho neboli vykonané
spoločnosťou EMPANADA, s.r.o. Žalobca nepredložil okrem faktúr a príloh iné doklady preukazujúce

vykonanie prác a predložené faktúry boli podpísané len žalobcom.

3. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutie správcu dane potvrdil rozhodnutím č.
1100308/1/163269/2015 zo dňa 21. 04. 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný sa v celom
rozsahu stotožnil s posúdením veci správcom dane, že nebolo preukázané reálne vykonanie prác

spoločnosťou JCO, s.r.o. Na námietku žalobcu, že uskutočnené stavebné práce sú ukončené a v užívaní
konečného objednávateľa žalovaný uviedol, že spochybnená nebola skutočnosť vykonania prác, ale ich
reálne vykonanie spoločnosťou JCO, s.r.o. K námietke žalobcu, že úradný záznam Prezídia Policajného
zboru je nezákonný dôkaz žalovaný uviedol, že podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. môže ako
dôkazný prostriedok slúžiť všetko, čím je možné overiť skutočnosti rozhodné pre správne určenie dane.

Úradný záznam je verejnou listinou, ktorého obsah je spôsobilý objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti, pretože konateľ spoločnosti JCO, s.r.o. poprel obchodné vzťahy
so žalobcom. Žalobca mal možnosť vyvrátiť uvedené skutočnosti, čo neurobil. K námietke žalobcu,
že konateľ spoločnosti JCO, s.r.o. nepoprel niektoré podpisy na predložených dokladoch žalovaný
uviedol, že táto námietka je irelevantná, pretože toto vyjadrenie nepotvrdzuje uskutočnenie sporných

obchodov, pretože konateľ uviedol, že plnenia nevykonal, odberateľov nepozná, neuzavrel s nimi
zmluvy a peniaze uvedené v pokladničných dokladov neprebral. K námietke žalobcu, že správca dane
nepredvolal konateľa pána E. uviedol, že správca dane žiadal v rámci dožiadania Daňovému úradu
Malacky o jeho vypočutie, ale predvolať sa ho nepodarilo (vrátená zásielka) a jeho pobyt bol neúspešne
zisťovaný aj prostredníctvom policajného zboru. K námietke žalobcu, že správca dane nepreukázal,

že fakturované stavebné práce neboli vykonané spoločnosťou JCO, s.r.o. uviedol, že podľa § 29 ods.
8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje tvrdené skutočnosti, k čomu zo strany žalobcu
nedošlo. Existencia faktúr nepreukazuje, že spoločnosť JCO, s.r.o. práce reálne vykonala. Žalovaný
poukázal aj na závery Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/42/2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/121/2013, v ktorom sa preskúmavalo rozhodnutie žalovaného

ohľadom DPH žalobcu za obdobie január 2019.

Žalobné body a vyjadrenie žalovaného4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Žiline pod sp. zn. 20S/109/2015
domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia aj rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci správcovi
dane na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že predložil faktúry od spoločnosti JCO, s.r.o. so

súpisom prác a nie je podstatné, že súpis prác nebol podpísaný. Pokiaľ žalovaný považuje faktúry za
nekonkrétne,zaichobsahnezodpovedážalobca,alespoločnosťJCO,s.r.o.Sámžalovanýskonštatoval,
že stavby sú zrealizované a poprel, že neboli vykonané spoločnosťou JCO, s.r.o. Žalobca sám nemá
kapacity, aby tieto stavby vykonal. Správca dane nevykonal miestne zisťovanie, v rámci ktorého by
sa žalobca vyjadril, ktoré práce vykonala spoločnosť JCO, s.r.o. Žalovaný oprel svoje rozhodnutie

výlučne o úradný záznam policajného zboru. Daňový poriadok úradný záznam nepozná ako dôkazný
prostriedok. Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs 24/2007
nie je možné v daňovom konaní použiť dôkaz získaný v trestnom konaní. Žalobca namietol, že pán E.
nebol opätovne vypočutý v daňovom konaní a nemal možnosť klásť mu otázky. Z úradného záznamu
nevyplýva, že bol pán E. poučený o povinnosti nič nezamlčovať a vypovedať pravdu, čo znižuje
vierohodnosť úradného záznamu. Žalobca poukázal na rozsudok sp. zn. 5 Afs 5/2008, v ktorom súd

vytkol správcovi dane, že do svojich úvah zahrnul skutočnosť, že daňovým subjektom deklarovaný
dodávateľ je nekontaktný, čo urobil aj správca dane v predmetnej veci. Pokiaľ správca dane vyhodnotil
zmluvu o dielo ako neurčitú, išlo podľa žalobcu o rámcovú zmluvu s tým, že konkrétne požiadavky
sa špecifikovali na základe požiadavky objednávateľa. Žalobca uniesol dôkazné bremeno odovzdaním
daňových dokladov správcovi dane, čím prešlo dôkazné bremeno na správcu dane. Žalobca poukázal

na rozsudky ESD C-80/11 a C-142/11, v zmysle ktorých je faktúra dostatočným dokladom a správca
dane musí preukázať, že došlo k podvodnému konaniu a daňovník o tom mohol vedieť. Podľa správcu
dane nebolo preukázané, že práce dodala spoločnosť JCO, s.r.o., čo žalobca nemohol ani dosledovať
(jej výrobné procesy) s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžf 1/2010.
Vzhľadom na vyjadrenie pána E., že spoločnosť JCO, s.r.o. neviedla v danom období účtovníctvo nebolo

v jeho záujme priznať, že jeho spoločnosť dodávala v danom období služby. Žalobca namietol, že zákon
č. 222/2004 Z. z. neurčuje do akej miery má byť vo faktúrach špecifikovaný dodaný tovar a služby.
Žalovaný sa svojvoľne rozhodol, že predmet dodávky nebol špecifikovaný dostatočne. S poukazom na
rozhodnutia 5 Afs 58/2006-41 a 5 Afs 37/2008 uviedol, že ak má správca dane pochybnosti o dôkazných
prostriedkoch, ktorými daňový subjekt preukazuje svoje tvrdenia, prenáša sa dôkazné bremeno na

správcu dane, ktorý musí vyvrátiť vierohodnosť účtovníctva. Daňový subjekt si plní dôkaznú povinnosť
účtovníctvom. Ďalej namietol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nie je zrejmé, aké dôkazy
vyhodnotilsprávcadanevprospechaneprospechžalobcuaakýmisprávnymiúvahamisariadil.Žalobca
tiež namietol, že sa nemohol vyjadriť ku skutočnostiam a navrhovať dôkazy ohľadom neuznania 2
faktúr spoločnosti EMPANADA, s.r.o., nakoľko nebol správcom dane upozornený, že daňová kontrola je

zameraná aj na kontrolu plnení tejto spoločnosti, o čom sa dozvedel až z napádaného rozhodnutia.

5. Písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 11. 07. 2023 žalobca doplnil skutkové okolnosti
a uviedol, že daňová kontrola trvala od 20. 09. 2011 do 04. 06. 2013, čím bola prekročená maximálna
zákonná lehota jedného roka podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. V tejto súvislosti poukázal na

viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. III. ÚS 24/2010-57, ktoré priložil.

6. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na dôvody
prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Dodal, že pokiaľ žalobca namieta, že nebol upozornený,

že daňová kontrola je zameraná aj na plnenia spoločnosti EMPANADA, s.r.o. a bolo mu odňaté právo
predkladať dôkazy a vyjadrovať sa k týmto skutočnostiam, tieto skutočnosti nenamietal v odvolacom
konaní a sú neopodstatnené, pretože toto bolo zaznamenané už v protokole o daňovej kontrole zo dňa
04. 06. 2013 na strane 8-10, pričom žalovaný doručil vyjadrenie k daňovej kontrole po lehote. Pokiaľ
ide o nevykonanie miestneho zisťovania, týmto dôkazným prostriedkom nie je možné preukázať, kto

vykonal stavebné práce. K podaniu žalobcu zo dňa 11. 07. 2023 žalovaný na pojednávaní uviedol, že
podľa prechodných ustanovení sa na výkon daňovej kontroly u žalobcu vzťahoval zákona č. 511/1992
Zb., ktorý v § 15 upravoval 6-mesačnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, z ktorej bola stanovená
výnimka, ak daňová kontrola začala na podnet orgánov činných v trestnom konaní, čo bol tento prípad.

Posúdenie veci správnym súdom

7. Krajský súd v Žiline konanie uznesením č. k. 20S/109/2015 zo dňa 22. 09. 2020 zastavil podľa § 99
písm. b) SSP pre absenciu povinného právneho zastúpenia žalobcu podľa § 49 ods. 1 SSP. Najvyššísprávny súd Slovenskej republiky vzhľadom na odstránenie nedostatku povinného právneho zastúpenia
uznesením č. k. 8Sžfk/1/2021 zo dňa 27. 01. 2021 uznesenie o zastavení konania zrušil a vec vrátil
Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 31S/53/2021. S účinnosťou od

01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej
Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z., ktorý predmetnú vec vedie pod sp. zn.
ZA-31S/53/2021.

8. Správny súd preskúmal správnu žalobu, vo veci nariadil na návrh žalobcu pojednávanie na deň 26.

07. 2023 a dospel k záveru, že všetky vznesené žalobné námietky sú nedôvodné, a preto žalobu podľa
§ 190 SSP zamietol.

9. Daňová kontrola u žalobcu sa začala na základe oznámenia správcu dane dňa 20. 09. 2011 za
účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
(ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“). Tento zákon bol s účinnosťou od 01. 01. 2012 derogovaný zákonom

č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa
prechodného ustanovenia § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. sa začatá a neukončená daňová
kontrola dokončí podľa doterajších predpisov, a preto sa na daňovú kontrolu vzťahuje pôvodný zákon
č. 511/1992 Zb.

10. Žalobca v rámci žalobných bodov spochybňuje vykonanie a vyhodnotenie dokazovania vo vzťahu
k neuznaniu daňových výdavkov z 9 faktúr spoločnosti JCO, s.r.o. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1
zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia
so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých
vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.

vediedokazovaniesprávcadane,ktorýmôževykonaťdôkazypredloženédaňovýmsubjektom,alepodľa
ods. 2 uvedeného zákonného ustanovenia nie je viazaný len týmito návrhmi, ale vykonáva dokazovanie
aj ex offo, aby rozhodujúce skutočnosti boli zistené čo najúplnejšie. Dôkazné bremeno o skutočnostiach
uvedených v daňovom priznaní a rozhodujúcich pre určenie dane je v súlade s § 29 ods. 8 zákona
č. 511/1992 Zb. na daňovom subjekte (žalobcovi). Úvahy správcu dane a žalovaného v napadnutých

rozhodnutiach vychádzajú z vyššie uvedených zákonných ustanovení o dokazovaní, pričom správne
uzavreli, že bolo povinnosťou žalobcu, aby preukázal svoje tvrdenia uvádzané v daňovom priznaní,
konkrétne, že došlo k dodaniu stavebných prác spoločnosťou JCO, s.r.o., cenu ktorých si uplatnil ako
výdavky pre účely dane z príjmu fyzickej osoby.

11. Obdobne bolo vyložené ustanovenie § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. aj v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného
súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. 02. 2011 „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29
ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné
uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za

zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom
odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si
uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok

na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. V citovanej veci síce išlo o preukázanie podmienok na
odpočet inej dane (DPH), výklad procesného ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. a závery
o dôkaznom bremene je však možné použiť aj na predmetnú vec.

12. Žalobca konkrétne namietol nemožnosť použitia úradného záznamu polície (č. PPZ-BOK-

Z-230-389/2010 zo dňa 23. 11. 2010 spísaného Prezídiom Policajného zboru, ÚBOK, Západ) ako
dôkazného prostriedku. Správny súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú. Podľa § 29 ods. 4 zákona
č. 511/1992 Zb. môžu ako dôkazný prostriedok slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a
objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zákon dôkazné prostriedky v tomto ustanovení

vymenúva len príkladmo (za použitia slova „najmä“). Úradný záznam je verejnou listinou, ktorá bola
vydaná príslušným štátnym orgánom v rámci jeho právomoci a súd nemá dôvod spochybňovať
jeho vierohodnosť. Jeho obsah sa týka daňovej povinnosti žalobcu, keďže konateľ spoločnosti JCO,
s.r.o. v ňom popiera vykonanie prác, ktoré si žalobca uplatnil ako výdavky. Úradný záznam pretospĺňa zákonné predpoklady, aby bol dôkazným prostriedkom. Uvedený úradný záznam vyhodnotil ako
zákonný dôkazný prostriedok aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 20S/42/2013 zo dňa 03. 09.
2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/121/2013 zo dňa 29.

01. 2015, kde bolo predmetom prieskumu rozhodnutie žalovaného o vymeraní rozdielu dane z pridanej
hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie január 2009.

13. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
sp. zn. 2 Afs 24/2007, kde bolo vyhodnocované použitie zápisnice o výsluchu svedka uskutočnenom

v trestnom konaní na daňové konanie. Najvyšší správny súd Českej republiky uzavrel, že je v rozpore so
zákonom snaha správcu dane o účelové vyhýbanie sa výsluchu svedkov a nahradzovanie ich listinami
získanými v iných konaniach. Tieto však môžu byť použité, ak boli zaobstarané nezávisle na daňovom
konaní (nie účelovo, aby sa správca dane vyhol povinnosti dať daňovému subjektu možnosť klásť
svedkovi otázky); boli v tomto inom konaní vykonané v súlade so zákonom; dostali sa do sféry správcu
dane zákonným spôsobom a boli daňovému subjektu sprístupnené. Ak sú tieto výpovede v rozpore

s inými dôkazmi získanými v daňovom konaní, je potrebné rozpory odstraňovať, napr. výsluchom svedka
v daňovom konaní. V prejednávanej veci neboli splnené vyššie uvedené podmienky nezákonnosti
úradného záznamu. Úradný záznam bol zaobstaraný nezávisle na daňovom konaní a daňová kontrola
sa začala až následne na základe žiadosti OR PZ v Žiline pre podozrenie zo spáchania trestného činu
krátenia dane a poistného žalobcom. Nejde teda o jeho účelové získanie správcom dane v priebehu

daňovej kontroly, aby sa snažil odňať žalobcovi právo konfrontovať konateľa spoločnosti JCO, s.r.o.
Úradný záznam bol vykonaný v súlade so zákonom, a to podľa § 17a zákona č. 171/1993 Z. z.
o Policajnom zbore v znení účinnom v čase jeho vykonania (23. 11. 2010). Z ničoho nevyplýva, že by
sa dostal do sféry správcu dane inak ako zákonným spôsobom ani že by nebol žalobcovi sprístupnený,
keďže je súčasťou predloženého administratívneho spisu. Navyše, správca dane sa o výsluch konateľa

spoločnosti JCO, s.r.o. pokúsil aj v daňovom konaní prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu
Malacky, ktorému sa ho nepodarilo predvolať a správca dane nezistil jeho adresu ani podľa registra
obyvateľov ani pomocou OR PZ v Žiline.

14. S poukazom na vyššie uvedené je nedôvodná aj námietka žalobcu, že konateľ spoločnosti JCO,

s. r. o. pán E. mal byť opätovne vypočutý v daňovom konaní a žalobca mu nemal možnosť klásť otázky,
pretože správca dane vykonal účelné kroky k jeho vypočutiu a všetkými dostupnými spôsobmi sa snažil
zistiť jeho pobyt a predvolať ho, avšak nepodarilo sa zistiť jeho skutočnú adresu. Pokiaľ nie je možné
určitý dôkazný prostriedok vôbec vykonať, nemôže jeho nevykonanie predstavovať porušenie zákona.

15. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že žalovaný oprel svoje rozhodnutie výlučne o úradný záznam
policajného zboru. Správca dane a žalovaný vykonali aj ďalšie dokazovanie, a to jednak vyhodnotenie
dôkazov predložených žalobcom (zmluvy o dielo, faktúrami, súpismi prác) a vlastné dokazovanie
dožiadaním daňového úradu Malacky, ktorý poskytol informácie o spoločnosti JCO, s.r.o. a písomným
vyjadrením zamestnanca žalobcu G. H.. Úradný záznam bol len jedným z vykonaných dôkazných

prostriedkov, pričom tento, ako aj všetky ostatné, boli v napadnutom rozhodnutí vyhodnotené každý
samostatne aj vo vzájomných súvislostiach.

16. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a nie je zrejmé, aké dôkazy
vyhodnotil správca dane v prospech a neprospech žalobcu a akými správnymi úvahami sa riadil. Podľa

správneho súdu správca dane a žalovaný vyhodnotili vykonané dokazovanie dostatočne a v súlade so
zásadami logiky. Svoje rozhodnutia opreli o úradný záznam, podľa ktorého konateľ spoločnosti JCO,
s.r.o. D. E. v sídle spoločnosti nikdy nebol, nevedie účtovníctvo, pre žalobcu žiadne stavby nerealizoval,
nepozná ho, zmluvu s ním nikdy neuzavrel a peniaze uvedené na pokladničných dokladoch nikdy
neprijal. Ak podpisoval doklady za spoločnosť JCO, s.r.o., robil to za protislužbu alebo z kamarátstva.

Predložená zmluva o dielo je neurčitá pre nedostatočne určený predmet plnenia len ako stavebné
a zatepľovacie práce bez uvedenia miesta a rozsahu. V zmluve bola dohodnutá hodinová sadzba, avšak
v súpisoch prác je hodina uvedená ako zúčtovacia jednotka iba v malých prípadoch a používajú sa
väčšinou iné jednotky. Súpisy prác sú podpísané len žalobcom a nie aj za zhotoviteľa spoločnosť JCO,
s.r.o. Na faktúrach absentuje podrobný rozpis prác. Podľa zamestnanca žalobcu G. H. tento vykonával

v rokoch 2006 až 2009 práce na niektorých stavbách so spolupracovníkmi, ktorí boli podľa predloženého
zoznamu zamestnancov výlučne zamestnanci žalobcu, teda nie spoločnosti JCO, s.r.o. Podľa odpovede
Daňového úradu Malacky na dožiadanie spoločnosť JCO, s.r.o. s daňovým úradom nekomunikuje,
nepreberázásielkyanaadresesídlasapodľamiestnehozisťovanianenachádza.Rozhodnutieobsahujedostatok dôvodov, v rámci ktorých správca dane a žalovaný spochybnili dôkazy predložené žalobcom
a vyhodnotili aj ďalšie vykonané dokazovanie, z čoho vyvodili záver, že nebolo preukázané, že plnenie,
ktoré bolo účtované faktúrami dodávateľa JCO s. r. o. žalobcovi a ktoré si žalobca uplatnil ako výdavky

v rámci daňového priznania pre daň z príjmu fyzickej osoby za rok 2008, bolo touto dodávateľskou
spoločnosťou realizované. Dôkazné bremeno o preukázaní vykonania prác spoločnosťou JCO, s.r.o.
sa tak prenieslo na žalobcu. Žalobca však toto dôkazné bremeno neuniesol, pretože sám nenavrhol
vykonať iné ako vyššie uvedené, ktoré boli správcom dane a žalovaným vyhodnotené ako nedostatočné.

17. Tvrdenie žalobcu, že sám nemá kapacity, aby stavebné práce vykonal, samo osebe nepreukazuje,
že stavebné práce mu dodala práve spoločnosť JCO, s.r.o. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že nie je
podstatné, že súpis prác nebol podpísaný za spoločnosť JCO, s.r.o., napadnuté rozhodnutia nie sú
založené len na tomto konštatovaní, ale na vyhodnotení rozsiahleho dokazovania uvedeného vyššie,
z ktorého bolo vyvodené, že spoločnosť JCO, s.r.o. fakturované práce vykonať nemohla.

18. Pokiaľ žalobca ďalej poukazuje na to, že za obsah faktúr nezodpovedá on, ale spoločnosť JCO, s.r.o.
a namieta, že zákon č. 222/2004 Z. z. neurčuje do akej miery majú byť vo faktúrach špecifikovaný tovar
a služby a že žalovaný sa svojvoľne rozhodol, že predmet dodávky nebol špecifikovaný dostatočne,
ani táto námietka nie je dôvodná. Ak žalobca v rámci daňovej kontroly preukazuje vykonanie prác
práve predloženými faktúrami, je na ňom ako nositeľovi dôkazného bremena, aby tieto boli dostatočne

konkrétne tak, aby sa z nich dalo odvodiť, aké práce boli spoločnosťou JCO, s.r.o. vykonané. Správca
dane a žalovaný nezaložili svoje rozhodnutia len na nedostatočnej konkrétnosti predložených faktúr (toto
bol len jeden z podporných argumentov), ale aj na iných podrobne odôvodnených úvahách uvedených
vyššie, a preto ich rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné.

19. Pokiaľ žalobca namieta, že správca dane nevykonal miestne zisťovanie, v rámci ktorého by sa
žalobca vyjadril, ktoré práce vykonala spoločnosť JCO, s.r.o., ani táto námietka nie je dôvodná. Správny
súd v prvom rade uvádza, že žalobca takéto dokazovanie nenavrhoval vykonať v rámci daňovej kontroly.
Správny súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že miestnym zisťovaním (ohliadnutím hotových
stavieb) by nebolo možné preukázať, kto vykonal stavebné práce (či ich vykonala spoločnosť JCO, s.r.o.,

ako to tvrdí žalobca), a preto nebol dôvod takýto dôkazný prostriedok vykonať ani ex offo.

20. K argumentu správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí, že zmluva o dielo nebola dostatočne
určitá, žalobca v správnej žalobe namietol, že išlo o rámcovú zmluvu s tým, že konkrétne požiadavky sa
špecifikovali na základe požiadavky objednávateľa. Žalobca však v rámci daňového konania nepredložil

správcovi dane okrem zmluvy o dielo žiadne iné listiny špecifikujúce predmet diela (ďalšie zmluvy
nadväzujúce na túto „rámcovú zmluvu“ alebo konkrétne objednávky), a preto správca dane postupoval
správne, keď vyhodnocoval obsah predloženej zmluvy o dielo. Aj k tejto žalobnej námietke správny
súd dodáva, že nešlo o jediný argument, na ktorom sú založené napadnuté rozhodnutia, ale správca
dane vykonal rozsiahle dokazovanie uvedené vyššie, z ktorého v súhrne vyplynul záver o relevantnom

spochybnení tvrdenia žalobcu, že stavebné práce vykonala spoločnosť JCO, s.r.o.

21. Nenáležitý je podľa správneho súdu aj poukaz žalobcu na rozhodnutia sp. zn. 5 Afs 58/2006 a 5 Afs
37/2008 (pozn. správneho súdu: ide o rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky) o tom,
že ak má správca dane pochybnosti o dôkazných prostriedkoch, ktorými daňový subjekt preukazuje

svoje tvrdenia, prenáša sa dôkazné bremeno na správcu dane, ktorý musí vyvrátiť vierohodnosť
účtovníctva, ktorou si daňový subjekt plní dôkaznú povinnosť. Ako správny súd už rozobral vyššie,
správca dane vykonal dokazovanie nad rámec dôkazov predložených žalobcom, tieto vyhodnotil spolu
s dôkazmi predloženými žalobcom a dospel záveru, že neboli preukázané tvrdenia žalobcu o dodaní
stavebných prác spoločnosťou JCO, s.r.o., čím došlo k prenosu dôkazného bremena na žalobcu ako

daňový subjekt. Postupom správcu dane nedošlo k odklonu od záverov prijatých vo vyššie uvedenom
rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky.

22. Za nedôvodný považuje správny súd aj poukaz žalobcu na rozsudok sp. zn. 5 Afs 5/2008
(pozn. správneho súdu: ide o rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky), v ktorom

podľa žalobcu súd vytkol správcovi dane, že do svojich úvah zahrnul skutočnosť, že daňovým subjektom
deklarovaný dodávateľ je nekontaktný. V tomto rozsudku súd práve naopak uviedol, že žalovanému
(Finančnému riaditeľstvu v Brne) nemožno vytýkať, že do svojich úvah zahrnul aj skutočnosť, že
deklarovaný dodávateľ je nekontaktný. Dodal, že táto skutočnosť sama osebe nevylučuje možnosťpreukázať, že k vynaloženiu deklarovaných daňových výdavkov došlo. V súlade s tým postupoval aj
správca dane a žalovaný v predmetnej veci, keď vyhodnotili dôkazy predložené žalobcom, vykonali
ďalšie dokazovanie ex offo a nekontaktnosť spoločnosti JCO, s.r.o. uviedli len ako jeden z dôvodov

nepreukázania žalobcom tvrdených skutočností.

23. Pokiaľ žalobca tvrdí, že uniesol dôkazné bremeno odovzdaním daňových dokladov správcovi dane,
na ktorého tak prešlo dôkazné bremeno s poukazom na rozsudky ESD C-80/11 a C-142/11, ani táto
žalobná námietka nie je dôvodná, pretože závery tohto rozsudku nie sú aplikovateľné na predmetnú

vec. Uvedený rozsudok v spojených veciach B. J. a A. K. sa týkal výkladu smernice Rady 2006/112/
ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v prípade daňového podvodu,
kedy súdny dvor vyžaduje, aby pre odopretie práva odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane
z pridanej hodnoty bolo objektívne preukázané, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že osoba,
ktorá vystavila faktúru alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustili nezákonnosti a že uvedené plnenie
je súčasťou daňového podvodu. Na takýto záveroch však nebolo založené napadnuté rozhodnutie,

ale išlo o neuznanie žalobcom uplatnených daňových výdavkov pri dani z príjmu fyzickej osoby pre
ich nepreukázanie. Preto pokiaľ žalobca tvrdí, že faktúra je dostatočným dokladom a správca dane
musí preukázať, že došlo k podvodnému konaniu a daňovník o tom mohol vedieť, táto námietka nie je
dôvodná.Lenvprípade,akbyžalovanýzaložilsvojerozhodnutienatom,žedošlokspáchaniudaňového
podvodu by bolo celé dôkazné bremeno na ňom, čo ale v predmetnej veci nenastalo.

24.Pokiaľžalobcanamieta,ženemoholdosledovaťvýrobnéprocesyspoločnostiJCO,s.r.o.spoukazom
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Sžf 1/2010, ani táto žalobná námietka nie je
dôvodná. Napadnuté rozhodnutie nie je založené na takýchto dôvodoch. Sám konateľ spoločnosti JCO,
s.r.o. v úradnom zázname poprel, že so žalobcom robil akékoľvek obchody, ktoré deklaroval žalobca

v rámci ním uplatnených daňových výdavkov. Napadnuté rozhodnutia neboli založené na tom, aké boli
výrobné procesy spoločnosti JCO, s.r.o., teda či mala kapacity na výkon stavebných prác alebo nie.
Pokiaľ žalobca poukázal na to, že nebolo v záujme konateľa spoločnosti JCO, s.r.o. pána E. priznať, že
jeho spoločnosť dodávala v danom období služby, keďže podľa jeho vyjadrenia neviedla účtovníctvo,
správny súd dodáva, že pán E. v úradnom zázname jasne uviedol, že žalobcu nepozná, nedodával mu

službyaneprijímalzavystavenéfaktúrypeniaze.VykonanieprácspoločnosťouJCO,s.r.o.nepreukazujú
ani iné dôkazy a takáto polemika žalobcu s vyjadrením pána E. neznamená, že svoje dôkazné bremeno
uniesol.

25. Vo vzťahu k neuznaniu daňových výdavkov z 2 faktúr spoločnosti EMPANADA, s.r.o. vzniesol

žalobca v podstate jedinú námietku, že sa k týmto skutočnostiam nemohol vyjadriť a navrhovať dôkazy,
pretože nebol správcom dane upozornený, že daňová kontrola je zameraná aj na kontrolu plnení tejto
spoločnosti a dozvedel sa o tom až z napádaného rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu
vyplýva, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Žalobca bol v priebehu daňovej kontroly správcom dane
vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné prípady ohľadom 2

faktúr spoločnosti EMPANADA, s.r.o. dňa 19. 10. 2011, na čo reagoval zaslaním súpisu vykonaných
prác. Správca dane následne vykonal vlastné dokazovanie dožiadaním daňového úradu Bratislava
I, ktorý uviedol, že spoločnosť EMPANADA, s.r.o. sa na adrese sídla nezdržuje, so správcom dane
nekomunikuje, nepodáva daňové priznania a nepodarilo sa predvolať ani jej konateľa B. B. z jeho
adresy uvedenej v obchodnom registri. Správca dane dňa 04. 06. 2013 v rámci protokolu (ktorý

žalobca podpísal) oboznámil žalobcu s vykonaným dožiadaním aj so svojimi pochybnosťami o vykonaní
fakturovanýchprácspoločnosťouEMPANADA,s.r.o.(súpisvykonanýchprácjepodpísanýlenžalobcom,
faktúra neobsahuje zoznam vykonaných prác, nesedí spôsob platby uvedený vo faktúre a účtovných
dokladoch, v prípade druhej faktúry boli podľa súpisu práce vykonané na inej stavbe ako podľa faktúry)
a uzavrel, že neboli predlžené dokumenty, ktoré boli podkladom pre vystavenie faktúr (strany 8-10

protokolu). Protokol bol žalobcovi zaslaný na vyjadrenie, ktorý však zmeškal 8-dňovú lehotu (protokol
si prevzal dňa 10. 06. 2013 a vyjadril sa až dňa 03. 07. 2013). Lehota na vyjadrenie k protokolu je
daná zákonom (§ 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb.) a jej zmeškanie nemožno odpustiť, a preto
správca dane aj žalovaný postupovali správne, keď sa obsahom vyjadrenia žalobcu nezaoberali.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca vedel o tom, že daňová kontrola je zameraná aj na kontrolu plnení

poskytnutých spoločnosťou EMPANADA, s.r.o. a v rámci prejednania protokolu bol správcom dane
oboznámený so všetkými vykonanými dôkazmi ako aj pochybnosťami správcu dane v tejto súvislosti,
pričom v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol v podstate totožné dôvody
neuznania výdavkov ako v protokole. Žalobca sa k protokolu vyjadril, a to aj ku skutočnostiam ohľadomspoločnosti EMPANADA, s.r.o., avšak po zákonnej lehote. Žalobca sa tak sám pripravil o možnosť
vyjadriťsakprejednávanýmskutočnostiamanavrhnúťdôkazy.Nedošloktomuvdôsledkunezákonného
postupu správcu dane, ktorý žalobcovi v súlade so zákonom možnosť vyjadriť sa poskytol.

26. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o prekročení lehoty daňovej kontroly vznesenú v podaní doručenom
správnemu súdu dňa 11. 07. 2023, táto je uplatnená po zákonnej lehote. Žalobca podal správnu žalobu
na Krajský súd v Žiline dňa 13. 05. 2015 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „OSP“). V priebehu konania dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z.

Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), pričom podľa prechodného ustanovenia § 491 ods. 1 SSP
platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
ak nie je ustanovené inak. Pre predmetné konanie zákon neustanovuje výnimku, a preto sa naň vzťahujú
ustanovenia SSP. Podľa § 183 SSP môže žalobca rozšíriť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo
o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Lehota na podanie správnej žaloby
je dva mesiace od doručenia (oznámenia) napadnutého rozhodnutia, teda rozhodnutia žalovaného ako

orgánu, ktorý rozhodol v poslednom stupni (§ 250b ods. 1 OSP a rovnako § 181 ods. 1 SSP). Podľa
doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise bolo žalobcovi napadnuté rozhodnutie doručené
dňa 28. 04. 2015, a teda žalobné body mohol uplatňovať najneskôr do 28. 06. 2015. Žalobná námietka
uvedená v podaní doručenom správnemu súdu dňa 11. 07. 2023 je uplatnená zjavne po lehote, a preto
sa s ňou správny súd vecne nezaoberal. Podľa prechodného ustanovenia § 491 ods. 2 SSP, ak sa

tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, nemožno uplatňovať
jeho ustanovenia, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
Obsahovo totožné ustanovenie obsahoval aj § 250h OSP, podľa ktorého mohol žalobca rozšíriť rozsah
napadnutia správneho rozhodnutia len v lehote na podanie správnej žaloby podľa § 250b OSP. Použitie
novej úpravy SSP tak nie je v neprospech žalobcu.

27. Nad rámec uvedeného správny súd k podaniu žalobcu doručenom dňa 11. 07. 2023 dodáva,
že sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného prednesenou na pojednávaní, že podľa prechodných
ustanovení sa na výkon daňovej kontroly u žalobcu vzťahoval zákona č. 511/1992 Zb. (ako súd uzavrel
v odseku 9. tohto odôvodnenia), ktorý v § 15 ods. 17 upravoval 6-mesačnú lehotu na vykonanie daňovej

kontroly, z ktorej bola v odseku 19 stanovená výnimka, ak daňová kontrola začala na podnet orgánov
činných v trestnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu (č. l. 1) vyplýva, že daňová kontrola
sa začala na podnet OR PZ v Žiline zo dňa 29. 03. 2011, ktorý viedol trestné konanie, kde žalobca
vystupoval ako podozrivý zo spáchania trestného činu krátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1
a 3, a preto sa na daňovú kontrolu uvedená lehota nevzťahuje.

28. Vzhľadom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný, keďže jeho žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná
v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.