Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 16, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-14S/120/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200264

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200264.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

20

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu
Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobcu: X-NET spol. s r.o., so
sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31 399 835, zastúpený: advokátskou kanceláriou MCL,
s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. 101918389/2022 zo dňa 07.07.2022 takto

r o z h o d o l :

2

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101918389/2022
zodňa07.07.2022akoajrozhodnutieDaňovéhoúraduTrnavačíslo102553863/2021zodňa13.12.2021
a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

19

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe oznámenia o daňovej kontrole číslo 101400177/2020 zo dňa 07.09.2020, vydaného
Daňovým úradom Trnava, pobočka Dunajská Streda, (ďalej len „Správca dane“) oznámil Správca dane

žalobcovi výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2019. Daňová kontrola sa začala dňa
19.10.2020. Oznámenie o daňovej kontrole bolo žalobcovi doručené dňa 17.09.2020.

2. Správca dane vykonal dňa 08.12.2020 miestne zisťovanie u spoločnosti Megsys s. r. o., so sídlom
Pekárska 11, 917 01 Trnava, Slovenská republika, IČO: 50 336 274, registrovanej v Obchodnom registriOkresného súdu Trnava, v oddiele: Sro, vo vložke číslo: 38566/T (ďalej len „spoločnosť Megsys“).
O uvedenom miestnom zisťovaní Správca dane spísal úradný záznam zo dňa 08.12.2020, číslo:
101935755/2020, v ktorom uviedol, že na mieste sídla spoločnosti Megsys sa nenachádza označenie

tejto spoločnosti.

3. Za účelom preverovania spoločnosti Megsys Správca dane požiadal o súčinnosť banky, na čo bolo
Správcovi dane oznámené, že (i) spoločnosť A. B. eviduje klienta – spoločnosť Megsys, k čomu A.
B. predložila Správcovi dane aj výpisy z účtu spoločnosti Megsys, (ii) spoločnosť C. B., D. eviduje

klienta – spoločnosť Megsys, k čomu C. B., D. predložila Správcovi dane relevantné informácie a výpisy
z účtu spoločnosti Megsys, (iii) spoločnosť E. B., D. eviduje klienta – spoločnosť Megsys a zároveň (iv)
spoločnosť E. B., D. predložila Správcovi dane výpis účtu spoločnosti Megsys od založenia účtu.

4. Dňa 09.03.2021 Správca dane vypočul svedka – F. G. H., bývalého konateľa spoločnosti Megsys,
o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 09.03.2021, číslo: 100394575/2021, z ktorej

vyplýva, že svedok bol konateľom spoločnosti Megsys, ktorá podnikala so žalobcom. Podľa svedka
mali tieto dve spoločnosti dlhodobý obchodný styk, mali podpísanú rámcovú zmluvu, servisnú zmluvu,
s tým, že každý mesiac boli vykonané zhruba tie isté úkony, na základe ktorých boli dodané služby
napríklad diagnostika, analýza, servisné zásahy, inštalácia produktov atď. Dodanie služieb vedia okrem
neho potvrdiť aj bývalí zamestnanci. Svedok potvrdil vystavenie faktúry č. 1901001 s dátumom dodania

31.01.2019. Svedok tiež uviedol, že služby sa dodávali prostredníctvom počítačov a vzdialeného
prístupu, čo zabezpečoval žalobca, služby boli vykonávané priamo u odberateľov a tiež zamestnancami
prácou z domu. Spoločnosť Megsys zamestnávala 2 zamestnancov na trvalý pracovný pomer a cca 2
ľudí na dohodu. K jednotlivým faktúram boli preberacie protokoly, a to na základe skutočne vykonaných
hodín. Faktúry boli uhradené v plnom rozsahu bankovým prevodom na účet žalobcu.

5. Správca dane vydal dňa 03.05.2021 oznámenie zistení z daňovej kontroly číslo 100733294/2021
(ďalej len „Oznámenie 1“), prostredníctvom ktorého žalobcovi zosumarizoval úkony Správcu dane
vykonané do času vydania Oznámenia 1 a na strane 4 konštatoval, že „na základe vyššie uvedených
skutočností nebolo preukázané, že služby fakturované dodávateľskými faktúrami, na ktorej je ako

dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys s.r.o., boli daňovému subjektu X-NET spol. s r.o. v zdaňovacom
období december 2017- december 2019 skutočne dodané.“ Správca dane tak na základe zistení
dospel k tomu, že nebolo preukázané, že spoločnosť Megsys dodala žalobcovi služby, deklarované na
predložených faktúrach v danom období. K uvedenému záveru Správca dane dospel aj z dôvodu, že
spoločnosť Megsys s odkazom na počet zamestnancov nevedela dodať deklarované služby. S odkazom

na prezentované zistenia Správca dane uviedol, že právo na odpočítanie dane žalobcovi nepriznáva.

6. Žalobca sa k Oznámeniu 1 vyjadril, a to podaním zo dňa 17.05.2021, v ktorom namietal spôsob
získania dôkazu – výsluch svedka F. G. H. a zároveň sa vyjadril k jednotlivým zisteným skutočnostiam
Správcu dane, ktoré nemohli podľa žalobcu formulovať jeho závery. Žalobca o. i. uviedol, že je nesporné,

že Správcovi dane predložil listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že činnosti vykonala spoločnosť Megsys,
čím vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno. Žalobca spochybnil, či Správca dane vôbec preveroval,
či sporné služby boli použité na zdaniteľné plnenia pre zákazníkov žalobcu, pričom ide o podstatnú
skutočnosť pre posúdenie nároku na odpočítanie dane. Správca dane sa zameral len na dodávateľa
služieb, resp. na skutočnosti, ktoré sú relevantné pre dodávateľa, a nie pre žalobcu.

7. Správca dane výzvou na predloženie dôkazov zo dňa 24.05.2021, číslo: 100889615/2021 opakovane
vyzval žalobcu na to, aby hodnoverným spôsobom preukázal nadobudnutie služieb od spoločnosti
Megsys. Žalobca v podaní zo dňa 03.06.2021 predložil Správcovi dane zoznam odberateľov, spolu
s uvedením kontaktných osôb.

8. Žalobca tiež predložil Správcovi dane zoznam servisných zásahov za obdobie december 2017 až
december 2019 v počte strán 106, spolu s preberacími protokolmi za dané obdobie, o čom bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 16.06.2021, číslo: 101049815/2021.

9. Správca dane vydal dňa 22.07.2021 oznámenie výsledkov z daňovej kontroly číslo: 101300031/2021
(ďalej len „Oznámenie 2“), v obsahu ktorého uviedol úkony vykonané po vydaní Oznámenia 1.
V Oznámení 2 Správca rovnako konštatoval (s. 5), že „..nebolo preukázané, že služby fakturovanédodávateľskými faktúrami, na ktorej je ako dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys, boli žalobcovi
skutočne dodané“, a preto nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane.

10. K Oznámeniu 2 sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 02.08.2021, v ktorom namietal závery Správcu
dane, keď zdôraznil, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno a uviedol, že Správca dane sa žiadnym
spôsobom relevantne nevyjadril k námietkam žalobcu. Žalobca zároveň navrhoval, aby Správca dane
vypočul ďalších svedkov (o.i. F. G. H. a C. I.).

11. Správca dane dňa 11.08.2021 vykonal (v poradí druhý) výsluch svedka – F. G. H., bývalého konateľa
spoločnosti Megsys. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 101448691/2021 zo dňa 11.08.2021
vyplýva, že svedok vo vzťahu k dodaniu služieb uvedených vo faktúre č. 1901001 s dátumom plnenia
31.01.2019 potvrdil vystavenie tejto faktúry, s tým, že služby sa dodávali prostredníctvom počítačov
a vzdialeného prístupu, ktorý zabezpečoval žalobca po celom Slovensku, napríklad na sieťových
zariadeniach – bankomatoch rôznych bánk, tieto služby sú uvedené na faktúrach, napr. konfigurácia,

inštalácia, diagnostika. Služby vykonával on osobne, zamestnanci spoločnosti Megsys – zodpovedný
bol p. G. H., ktorý prideľoval riešenie a priority incidentov. Nepriamym dodávateľom, len vo vzťahu
k softvéru bola spoločnosť BOLIX s.r.o. Dodanie služieb mohli potvrdiť bývalí zamestnanci spoločnosti
Megsys, zamestnanci žalobcu, ako aj skutočnosť, že všetky služby boli uhradené a predložené faktúry
s preberacími protokolmi. Služby boli poskytované tak, že pracovník si otvoril tiketovací – helpdeskový

nástroj, kde si prevzali a sprioritizovali vykonávanie incidentov, na ktorých následne začali pracovať.
Jednalo sa buď o diagnostiku zariadení, následne bola potrebná inštalácia, konfigurácia zariadenia,
keď bol incident zložitejší, bolo potrebné cestovať na danú lokalitu a preinštalovať hardvérové prvky,
doba incidentu sa počítala už aj s cestou. Väčšina servisných zásahov sa dala zvládnuť z domáceho
prostredia, bolo potrebné mať kvalitné pripojenie cez VPN. Počas 1 hodiny servisný technik dokázal

spraviť viac servisných zásahov, konfigurácií, inštalácií, cca 7.

12. Správca dane vydal dňa 16.08.2021 protokol z daňovej kontroly číslo 101500129/2021 (ďalej len
„Protokol“) za zdaňovacie obdobie: december 2017, január 2018, február 2018, marec 2018, apríl
2018, máj 2018, jún 2018, júl 2018, august 2018, september 2018, október 2018, november 2018,

december 2018, január 2019, február 2019, marec 2019, apríl 2019, máj 2019, jún 2019, júl 2019, august
2019, september 2019, október 2019, november 2019, december 2019. Vo vzťahu k predmetnému
súdnemu konaniu – kontrolované zdaňovacie obdobie január 2019, Správca dane uviedol rozdiel dane
vo výške X.XXX,XX eur. Správca dane dospel k záveru, že nebolo preukázané, že služby uvedené
na kontrolovaných faktúrach boli dodané spoločnosťou Megsys, nakoľko uvedená spoločnosť nebola

schopná dodať uvedené služby.

13. Dňa 30.11.2021 sa u Správcu dane konalo ústne pojednávanie, predmetom ktorého bolo
prerokovanie Protokolu, o ktorom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 30.11.2021,
číslo: 102407918/2021. Správca dane uviedol, že zotrváva na svojich záveroch tak, ako boli

zosumarizované v Protokole a neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane v sume XXX.XXX,XX eur
z faktúr vystavených dodávateľom – spoločnosťou Megsys (za všetky zdaňovacie obdobia).

14. Správca dane vydal dňa 13.12.2021 rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane číslo: 102553863/2021
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 7.320,00 eur na

dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019. Na základe vykonaného dokazovania
správca dane nemal za preukázané, že služby fakturované dodávateľskými faktúrami, na ktorých je
ako dodávateľ uvedená spoločnosť Megsys, boli žalobcovi v zdaňovacích obdobiach december 2017-
december 2019 skutočne dodané. Správca dane dané závery odôvodnil tým, že (i) spoločnosť Megsys
nemohla poskytnúť deklarované služby vlastnými zamestnancami, nakoľko to nebolo kapacitne možné,

(ii) žalobca si nepreveroval spoločnosť Megsys, (iii) žalobca len všeobecne opísal, na aký účel boli
objednané služby, a teda služby fakturované dodávateľom, spoločnosťou Megsys neboli žalobcovi ako
daňovému subjektu v zdaňovacom období január 2019 skutočne dodané. Tieto závery Správca dane
podporil aj tým, že dodávatelia spoločnosti Megsys boli nekontaktní a z uvedeného dôvodu nebolo
možné preveriť dodanie ich služieb spoločnosti Megsys. Záverom Správca dane konštatoval, že na

základe svojich zistení spochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúceho z predloženej faktúry.
Uviedol, že daň uvedená na faktúre dodávateľa sa stala splatnou len z titulu jej uvedenia na faktúre, nie
však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu.15. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 31.01.2022, žalovaný uložil
Správcovi dane doplniť dokazovanie vypočutím svedkov F. G. H. a C. I. a preveriť dodávky sporných
služieb u konečných príjemcov služieb.

16. V rámci doplnenia dokazovania bola Správcovi dane doručená odpoveď zo strany spoločnosti
SWAN, a.s., v rámci ktorej spoločnosti SWAN, a.s. predložila Správcovi dane dokumenty, ktoré
preukazovali odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom. Zároveň spoločnosť SWAN, a.s. uviedla,
že v období rokov 2017 až 2019 boli žalobcom poskytované konkrétne služby, pri ktorých sa jednalo

o poskytnutie telekomunikačných služieb formou vzdialeného prepojenia pre konkrétnych koncových
užívateľov – zákazníkov spoločnosti SWAN, a.s. Pre spoločnosť SWAN, a.s. bola dôležitá kvalita služby
a nie spôsob, resp. forma zabezpečenia. Spoločnosť SWAN, a.s. tak potvrdila dodanie služieb zo strany
žalobcu.

17. Správcovi dane boli doručené odpovede (i) zo strany mesta Svätý Jur, ktoré potvrdilo odberateľsko-

dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných obdobiach, (ii) zo strany spoločnosti KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných
obdobiach, (iii) zo strany spoločnosti Rackscale, s.r.o., ktorá vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu január
2019 uviedla, že posledné služby odoberala od žalobcu v roku 2017, s tým, že väčšina služieb bola
robená na diaľku, (iv) spoločnosti SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., ktorá potvrdila odberateľsko-

dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných obdobiach, (v) spoločnosti Slovak Telekom,
a.s., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných obdobiach, (vi)
spoločnosti C. B., D., ktorá potvrdila odberateľsko-dodávateľské vzťahy so žalobcom v preverovaných
obdobiach.

18. V rámci doplnenia dokazovania Správca dane vykonal dňa 16.05.2022 výsluch bývalého
zamestnanca spoločnosti Megsys – F. G. H., ktorý uviedol, že pre žalobcu vykonávali servisné zásahy,
poradenskú činnosť ohľadom bezpečnosti počítačových sietí, inštalácie hardvéru, softvéru, s tým, že
mali zmluvu na údržbu zariadení, monitorovanie, diagnostiku, konfiguráciu, servisné zásahy routerov,
switchov atď. Práca spočívala v prihlásení sa do hotlinu žalobcu, tam do systému C-desk, mali interný

login do všetkých zariadení, ktoré spravoval žalobca. Zariadení, prevažne bankomatov a platobných
terminálov, ktoré servisovali, bolo okolo 2000 – 2300. V ďalšom obsahu výpovede svedok konkrétne
opísal akým spôsobom boli jednotlivé druhy služieb poskytované. Materiálne zabezpečenie poskytoval
tak žalobca (server), rovnako mali aj vlastný server na J. A. H. C., notebooky, internet, externé dátové
pripojenie, telefóny. Práce boli vykonávané cez vzdialené prístupy žalobcu cez C-desk, do ktorého sa

prihlásili, jedine servisné zásahy sa vykonávali osobne, žalobca mohol vidieť v systéme vybavenie
a priebeh zásahov, technik pri preberacích protokoloch to videl v systéme a odsúhlasil iba hodiny. Služby
vykonával osobne on, p. K. a konateľ spoločnosti.

19. Správca dane dňa 18.05.2022 vykonal aj výsluch pána C. I., bývalého zamestnanca žalobcu,

ktorý o. i. uviedol, že spoločnosť Megsys dodávala komplexné servisné úlohy a helpdesk služby
v zmysle platných zmlúv, ktoré žalobca uzavrel so svojimi zákazníkmi, s tým, že medzi tieto služby patrili
konfiguračné, inštalačné, diagnostické úkony a servisné zásahy. Služby boli vykonávané vzdialeným
prístupom, až na servisné zásahy, ktoré mohli byť vykonávané na mieste a zariadeniach u zákazníkov.
Predmetné aktivity boli fakturované v rovnakej hodnote, svedok primárne na preberacích protokoloch

kontroloval súhrnný čas za mesiac, nie konkrétne počty hodín jednotlivých kategórií. Potvrdzovanie
dodania konkrétnych služieb bolo vykonané v systéme C-desk, a to zmenou statusu incidentu na
vyriešené. Svedok sa vyjadril aj k identifikácii kategórií jednotlivých tiketov, kde vysvetlil spôsob
zatrieďovania jednotlivých úkonov, kedy pod určitú kategóriu spadalo viacero druhov úkonov, pri
zákazníckych emailoch nebolo možné na 100% určiť kategóriu tiketu. Z uvedeného dôvodu nevedel

jednotlivé služby poskytnuté spoločnosťou Megsys napárovať so službami uvedenými v preberacom
protokole. Svedok uviedol aj zoznam zákazníkov žalobcu a to, že zákazníci nepoznajú interných
zamestnancov žalobcu a zamestnanci spoločnosti Megsys vystupovali pod hlavičkou žalobcu.

20. Správca dane aj napriek doplnenému dokazovaniu zotrval na tom, že nebolo potvrdené, že služby

uvedené na predmetných faktúrach vykonala pre žalobcu spoločnosť Megsys, keď výpovede p. G.
H. a p. C. I. vyhodnotil ako nedôveryhodné a odpovede zákazníkov žalobcu ako nepreukazujúce
dodanie služieb, pretože nebolo možné napárovanie faktúr so službami poskytnutými zákazníkomžalobcu, z odpovedí nevyplýva poskytnutie služieb spoločnosťou Megsys, prípadne z dôvodu, že
žalobca nedisponoval súhlasom s postúpením objednávok subdodávateľovi.

II.
Stručné zhrnutie Napadnutého rozhodnutia

21. Žalovaný ako odvolací orgán vydal dňa 07.07.2022 rozhodnutie č. k.: 10198389/2022 (ďalej len
„Napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

22. Vo vzťahu k svedkovi – F. G. H. žalovaný uviedol, že z jeho výpovede vyplynulo, že sporné služby
mal vykonávať on a ním uvedené osoby. Žalovaný uviedol, že z danej odpovede vyšlo najavo, že boli
jednoznačne identifikované len dve osoby, ktoré mohli vykonávať sporné služby a z toho dôvodu mohol
byť výkon služieb pre spoločnosť Megsys obmedzený.

23. Žalovaný poukázal na to, že nebolo možné Správcom dane preveriť účtovné a daňové doklady
spoločnosti Megsys, a preto bolo na žalobcovi ako daňovom subjekte, aby hodnovernými dôkazmi
preukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Žalovaný zároveň vyvodil záver o účelovosti predaja
obchodného podielu v spoločnosti Megsys.

24. K námietke žalobcu o tom, že odpovede a doklady poskytnuté bankovými inštitúciami A., D. a C.
B., D. potvrdzujú to, čo o obchodných transakciách tvrdil žalobca a bývalý konateľ spoločnosti Megsys,
a preto nie je dôvod na spochybnenie zdaniteľných obchodov, žalovaný uviedol, že splnenie formálnej
podmienky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené dokladmi je síce jednou z podmienok,
aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom

reálneho plnenia. Ak daňové doklady (faktúry a doklady o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôže
byť daňovému subjektu na základe týchto faktúr bez ďalších hodnoverných dôkazov priznané právo na
odpočet.

25. Žalovaný ako dôvodné posúdil pochybnosti Správcu dane o tom, že spoločnosť Megsys nedodala

deklarované služby, a to z dôvodu, že personálne zabezpečenie spoločnosti Megsys vo vzťahu
k deklarovanému rozsahu sporných služieb na sporných faktúrach a preberacích protokol k nim bolo
nedostatočné.

26. Námietku žalobcu, že svedkovia, ktorí boli vypočutí v rámci doplneného konania, potvrdili

dodanie sporných služieb spoločnosťou Megsys a pokiaľ mal Správca dane naďalej pochybnosti,
mal špecifikovať, ku ktorých skutočnostiam sa mali svedkovia ďalej vyjadriť, žalovaný vyhodnotil ako
nedôvodnú. Správca dane položil svedkom otázky za účelom čo najširšieho objasnenia všetkých
okolností sporného zdaniteľného obchodu daňového subjektu a spoločnosti Megsys. Zároveň žalovaný
nepovažoval výpoveď F. G. H. za dôveryhodnú, a preto tento dôkaz nebol postačujúcim dôkazom na

preukázanie uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov.

27. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že Správca dane neprihliadol na ním predložený zoznam jeho
odberateľov, ktorí by realizáciu servisných zásahov potvrdili, žalovaný uviedol, že v odpovediach ani
jedna z vyzvaných odberateľských spoločností neuviedla, resp. z predložených dokladov nevyplynulo,

že by služby poskytované žalobcom boli vykonané v subdodávke, resp. v subdodávke spoločnosťou
Megsys a ani nebolo uvedené, že technikmi osobne vykonávajúcimi servisné zásahy boli F. G. H., resp.
F. G. H., príp. p. K.. Žalovaný uviedol, že preverovaním u dodávateľov bolo potvrdené, že daňový subjekt
im dodával služby, avšak nebolo preukázané, že tieto služby daňový subjekt nadobudol od spoločnosti
Megsys.

28. Správca dane prijal záver, že zdaniteľné plnenie uvedené na predloženej spornej faktúre od
spoločnosti Megsys nebolo uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným. Žalovaný však uviedol, že
žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva odpočítať daň, uvedených
v príslušnom právnom predpise, a teda dôvodom na neuznanie odpočítania práva na odpočítanie dane

neboli nedostatky v náležitostiach sporných faktúr.

29. Záverom žalovaný konštatoval, že sa stotožňuje so závermi Správcu dane, že žalobca ako daňový
subjekt hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie sporných služieb bolorealizované tak ako deklaruje sporná faktúra, vystavená spoločnosťou Megsys, a preto Správca dane
nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH.

III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

30. Žalobca podal na Krajský súd v Trnave dňa 22.09.2022 všeobecnú správnu žalobu zo dňa
22.09.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti Napadnutého rozhodnutia

a prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhol zrušiť a priznať mu náhradu trov konania.

31. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia videl žalobca v (i) nesprávnom právnom posúdení veci,
(ii) nesprávnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu, (iii) nepreskúmateľnosti prvostupňového
rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a (iv) procesných pochybeniach orgánov
verejnej správy v priebehu daňového konania.

32. Žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne interpretoval § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1
písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „Zákon o DPH“). Žalobcovi vznikla daňová povinnosť dňom dodania služby, vzniklo mu aj
právo na odpočítanie DPH zo služieb vyplývajúcich z faktúr vystavených osobou konajúcou v pozícii

zdaniteľnej osoby – spoločnosti Megsys. Za poskytnutie služieb žalobca preukázateľne zaplatil a dodané
služby použil na zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol DPH na výstupe. Z uvedených obchodov žalobca
zároveň dosahoval zisk, takže obchodný vzťah s dodávateľom – spoločnosťou Megsys bol pre žalobcu,
aj vzhľadom na zmluvné vzťahy so svojimi zákazníkmi, plne ekonomicky opodstatnený. K danému
žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a zdôraznil, že

primárne materiálne podmienky boli v prípade poskytnutých služieb a faktúr od dodávateľa – spoločnosti
Megsys pre žalobcu splnené.

33. Žalobca s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Kemwater Prochemie mal za to, že
splnil všetky podmienky na odpočítanie dane z prijatých faktúr od spoločnosti Megsys. V tejto súvislosti

poukázal aj na závery plynúce z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo, a zosumarizoval,
že vzhľadom na špecifikované podmienky abstrahované z judikatúry Súdneho dvora EÚ sú preto
úvahy správcov dane ohľadom údajne nedostatočných materiálnych a personálnych kapacít dodávateľa
Megsys nesprávne, a preto na nich nie je možné prihliadať.

34. V súvislosti s právnym posúdením veci žalobca poukázal aj na nesprávnu interpretáciu § 24
a § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Žalobca
mal za to, že v zmysle § 24 Daňového poriadku uniesol vlastné dôkazné bremeno, a to vzhľadom
na obsah, objem a význam predložených dôkazov a jeho iniciatívu počas daňovej kontroly. Súčasne

uviedol, že zo strany Správcu dane došlo k absencii postupu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
Správca dane a Žalovaný v rozpore s § 24 Daňového poriadku a judikatúrou najvyšších súdnych
autorít nezákonným spôsobom rozšírili dôkazné bremeno žalobcu, čím boli dané dôvody na zrušenie
Napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia.

35. K nesprávnemu hodnoteniu skutkového stavu žalobca poukázal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil
personálne kapacity dodávateľa – spoločnosti Megsys, kedy bolo preukázané, že spoločnosť Megsys
disponovala dostatočným počtom kvalifikovaného personálu, žalovaný tiež nesprávne vyhodnotil
evidenciu služieb (človekohodiny) v zmysle preberacích protokolov a uzatvorenej zmluvy medzi
žalobcom a spoločnosťou Megsys a nesprávne vyhodnotil obsah odpovedí odberateľov žalobcu.

36. Ďalej žalobca poukázal na nepreskúmateľnosť Napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov, keďže Správca dane vykonal daňovú kontrolu za všetkých 25 zdaňovacích období,
avšak skutkový stav sa v jednotlivých obdobiach menil (postavenie G. H. ako zamestnanca len do
30.06.2018, skutočnosti týkajúce sa subdodávateľa BOLIX s.r.o.), čo Správca dane ani žalovaný nevzali

na zreteľ a s konkrétnymi zmenami skutkového stavu sa žiadnym spôsobom nevysporiadali. Žalobca
namietal nedostatok dôvodov prvostupňového ako aj Napadnutého rozhodnutia, keď sa orgány verejnej
správy len povrchne zaoberali argumentmi žalobcu prednesenými v priebehu daňového konania resp.
daňovej kontroly. Žalobca zdôraznil, že nedostatok dôvodov sa vzťahoval najmä na argumentáciu kpersonálnym kapacitám spoločnosti Megsys, evidencii poskytnutých služieb (človekohodiny), povahe
a špecifikácii poskytnutých služieb, k výsluchom svedkov G. H. a C. I. a k odberateľom žalobcu. Správca
dane a žalovaný sa nevyjadrili k skutočnostiam namietaným žalobcom, ani nezdôvodnili, prečo ich

nevzali do úvahy alebo prečo neboli pre vec relevantné. Uvedené argumenty mali nepochybný dopad
na vyhodnotenie služieb poskytnutých dodávateľov – spoločnosťou Megsys pre žalobcu.

37. K procesným pochybeniam orgánov verejnej správy v priebehu daňového konania žalobca namietal,
že zo strany Správcu dane došlo ku konaniu, ktoré je v rozpore s §46 ods. 5 Daňového poriadku, čoho

následkom bolo, že žalobca bol pripravený o možnosť efektívne sa brániť voči pochybnostiam Správcu
dane, resp. tieto pochybnosti efektívne odstrániť. Súčasne došlo k porušeniu § 3 ods. 2 Daňového
poriadku, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k vybaveniu veci bez zbytočných prieťahov.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

38. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.11.2022 (ďalej len „vyjadrenie“), pričom Napadnuté
rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie považoval za zákonné a navrhol Žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

39. Žalovaný uviedol, že počas daňovej kontroly, ako aj počas doplneného dokazovania bola
hodnovernosť spornej faktúry spochybnená. Výpovede svedkov síce formálne potvrdili dodanie
sporných služieb, tieto výpovede však neboli považované za jednoznačné a hodnoverné dôkazy
o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca nepredložil také dôkazy,
ktorými by vzniknuté rozpory medzi zisteným skutkovým stav a medzi obsahom dokladov odstránil,

neoznačil skutočného dodávateľa a ani z dokazovania Správcu dane existencia iného platiteľa
nevyplynula. Žalovaný uviedol, že Správca dane a Žalovaný spochybnením skutočnej identity
dodávateľa (spoločnosti Megsys) spochybnili aj preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie
odpočtu dane – statusu platiteľa dane skutočného dodávateľa. Bolo úlohou žalobcu ako toho, kto sa
domáhal odpočítania dane, aby preukázal splnenie podmienok na jeho priznanie, s tým, že v prípade

kvalifikovaného spochybnenia predloženej faktúry prešlo dôkazné bremeno na žalobcu.

40. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu hodnoteniu skutkového stavu žalovaný uviedol, že ani
Správca dane ani žalovaný dodanie služieb žalobcom jeho odberateľom nespochybnili, avšak ani
uvedené neznamená, že tieto služby boli dodané v subdodávke práve spoločnosťou Megsys.

41. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedôstatok
dôvodov, žalovaný vo vyjadrení len zopakoval argumentáciu, ktorú uviedol v obsahu Napadnutého
rozhodnutia, a to vo vzťahu k subdodávateľom žalobcu, k pánovi F. G. H. ako bývalému konateľovi
spoločnosti Megsys, ako aj k počtu zamestnancov, ktorí by boli potrební na výkon sporných služieb.

42. Žalovaný zdôraznil, že Správca dane postupoval pri výkone dokazovania v úzkej súčinnosti
so žalobcom, ktorý nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uznanie ním uplatneného
odpočítania dane. Žalovaný mal za to, že žalobcovi boli oznámené dôvodné pochybnosti o oprávnenosti
uplatneného nároku a bol mu vytvorený priestor, aby tieto pochybnosti odstránil. Z uvedených dôvodov

považoval námietky žalobcu týkajúce sa procesných pochybení za nedôvodné.

V.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

43. K vyjadreniu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 08.02.2023 (ďalej len „replika“), v ktorej obsahu
uviedol, že žalovaný relevantným spôsobom nekomentoval právnu argumentáciu žalobcu, resp. sa
nevyjadril k aplikovateľným rozhodnutiam súdnych autorít, nespochybnil zásadné argumenty žalobcu
uvedené v žalobe, ani neodstránil pochybnosti vo vzťahu k nezrozumiteľnosti Napadnutého rozhodnutia.

44. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.: 20S/117/2022-176 zo dňa 09.01.2023, priznal správny
súd žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

45. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola
na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave
na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave
a je vedená pod sp. zn. TT-14S/120/2022.

46. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal Žalobou Napadnuté

rozhodnutie Žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane ich postupu v administratívnom
konaní, a to v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že je potrebné Napadnuté rozhodnutie, ako
aj prvostupňové rozhodnutie Správcu dane zrušiť, a to postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), g) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“).

47. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na
nariadenom pojednávaní dňa 16.08.2023, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP.

48. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

49. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

50. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

51. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach
a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie

prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

52. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

53. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

54. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

55. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

56. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľaodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnené iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

57. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

58. Predmetom správneho súdneho prieskumu sú rozhodnutia žalovaného a Správcu dane o vyrubení
rozdielunaDPHžalobcovizazdaňovacieobdobiejanuár2019zdôvoduneuznaniaprávanaodpočítanie

DPH z faktúr vystavených dodávateľom - spoločnosťou Megsys. Správca dane a žalovaný konštatovali,
že žalobca nepreukázal, že fakturované služby skutočne dodal dodávateľ – spoločnosť Megsys.
Podstata žalobných bodov sa tak týkala tvrdenia žalobcu, že dostatočne preukázal vykonanie služieb
zdaniteľnou osobou, a zo strany finančných orgánov nedošlo k relevantnému spochybneniu dodania
služieb zdaniteľnou osobou. Úlohou správneho súdu tak bolo posúdiť, či Správca dane a následne
žalovaný pri vyrubení rozdielu DPH postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou

súdnou praxou.

59. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
obmedzené v prípadoch, ak (i) zdaniteľná osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na

odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu, alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (napríklad rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2022, sp. zn.: 3Sžfk/15/2020 alebo
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.10.2022, sp. zn.: 2Sžfk/49/2020).

60. Z uvedeného vyplýva, že aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať

medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia materiálnych podmienok odpočtu
DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie
uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH primárne leží
dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového podvodu na správcovi dane. Pri
preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne

podmienky odpočtu DPH sú splnené.

61.VychádzajúczobsahuprvostupňovéhorozhodnutiaaNapadnutéhorozhodnutiamožnokonštatovať,
že žalobcovi bol vyrubený rozdiel práve z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH.
Závery Správcu dane a Žalovaného v otázke preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre

vznik nároku žalobcu na odpočet DPH, na základe momentálne zisteného skutkového stavu, však
správny súd na základe obsahu predloženého administratívneho spisu nepovažuje za správne.

62.VzmysleZákonaoDPHsahmotnoprávnymipodmienkamipreodpočítaniedanemyslia(i)existencia
zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb

daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve
povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva
v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených podmienok a následne
povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane
(vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt preukazuje relevantnými

dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak má
správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať,
potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 07.02.2023, sp. zn.: IV. ÚS 569/2022).

63. V prejednávanej veci bolo Správcom dane a žalovaným spochybnené predovšetkým splnenie druhej
podmienky – teda dodanie služieb zdaniteľnou osobou (uskutočnenie zdaniteľného plnenia subjektom
označeným na vystavených faktúrach). Žalobca v žalobe namietal zrejmý rozpor v právnom posúdení

veci žalovaným a Správcom dane, nakoľko obaja spochybnili splnenie podmienok pre odpočet dane,
avšak na inom základe.64. Správny súd sa musel stotožniť s námietkou žalobcu, že zo záverov Správcu dane a žalovaného
vyplýva nejednoznačnosť v právnom posúdení skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov, kedy (a to aj pre správny súd) nebolo možné jednoznačne ustáliť či nárok na odpočet

DPH bol odmietnutý z dôvodu, že sporné služby neboli žalobcovi dodané vôbec t. j. jednalo sa
o fiktívne dodanie alebo dodanie služieb nebolo realizované spoločnosťou Megsys. Pokiaľ žalovaný
až vo Vyjadrení uviedol, že spochybnením skutočnej identity dodávateľa Správca dane aj žalovaný
spochybnili aj preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie odpočtu DPH – statusu platiteľa
dane skutočného dodávateľa, takto jednoznačne špecifikovaný dôvod pre nepriznanie odpočtu DPH

nemá podklad v obsahu prvostupňového rozhodnutia ani Napadnutého rozhodnutia.

65. Ustálenie skutkového stavu a presné vymedzenie rozsahu skutočností, ktoré má správca dane
za preukázané a skutočností, ohľadne ktorých existujú pochybnosti nepochybne nadväzuje na rozsah
dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre
vznik nároku na odpočet DPH. Správca dane musí pomenovať svoje pochybnosti dostatočne jasne, aby

daňový subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel,
aké skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi. V prípade, že sa pochybnosti správcu dane viažu k vecným
podmienkam odpočítania dane, mal by kontrolovaný daňový subjekt vedieť, či považuje správca dane
za pochybné reálne uskutočnenie deklarovaných plnení, teda či vôbec platiteľ prijal plnenia, z ktorých si
uplatňuje odpočítanie dane, alebo či sú pochybnosti o tom, že mu ich dodal deklarovaný dodávateľ.

66. V tejto súvislosti žalobca namietal, že správca dane opakovane vzniesol pochybnosti vo vzťahu
k zisteným skutočnostiam, avšak tieto neoznámil žalobcovi tak, ako to ukladá § 46 ods. 5 Daňového
poriadku, čím ho pripravil o možnosť efektívne sa brániť. Pokiaľ správca dane doručil v priebehu daňovej
kontroly žalobcovi Oznámenie 1 a Oznámenie 2, z obsahu týchto písomností je zrejmé, že pochybnosti

Správcu dane smerovali k skutočnému dodaniu služieb spoločnosťou Megsys.

67. Správny súd vyhodnotil skutočnosť, že z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia
nie je možné jednoznačne ustáliť, či došlo k zamietnutiu nároku na odpočet dane z dôvodu, že sporné
služby nedodala zdaniteľná osoba uvedená na faktúre, t. j. neboli dodané spoločnosťou Megsys, alebo

tieto služby neboli žalobcovi dodané vôbec, za vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
ako aj prvostupňového rozhodnutia.

68. Z takto rozporuplnej argumentácie nie je možné jednoznačne určiť, ktoré pochybnosti a zistenia
z daňovej kontroly boli pre správcu dane rozhodujúce, a ku ktorým by obrana žalobcu mala smerovať.

Na základe uvedeného nemohlo dôjsť k prenosu dôkazného bremena v zmysle § 46 ods. 5 Daňového
poriadku.

69. Správny súd naviac po oboznámení sa s obsahom predložených administratívnych spisov
konštatuje,žezisteniaadôkazySprávcudane,ktorýmispochybnilvierohodnosťžalobcompredložených

dôkazov, nepovažuje za minimálne rovnako závažné, ako žalobcom predložené dôkazy.

70. Podľa daňového poriadku každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých
okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane je v zmysle § 25
ods. 2 Daňového poriadku povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho

povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej
výpovede.

71. Žalovaný a Správca dane vo vzťahu k hodnoteniu svedeckých výpovedí G. H., G. H., C. I. tieto
nepovažovali za dôveryhodné, ktorý záver však nevyplýva zo žiadnych skutočností, dôkazov, ktoré

by boli obsahom spisu. Nepochybne Správca dane aj žalovaný hodnotia všetky dôkazy podľa svojej
úvahy, avšak ani proces hodnotenia dôkazov nemôže znamenať svojvôľu. Z administratívneho spisu
nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali hodnovernosť svedeckých výpovedí, nebolo
súdu zrejmé ani to, či nedôveryhodnosť spočívala v zamlčaní podstatných okolností, v nepravdivosti
uvedených faktov, alebo v iných skutočnostiach, prípadne či správca dane z tohto dôvodu aj vyvodil

určité následky.

72. Správny súd má za to, že správca dane hodnovernosť uvedených výpovedí spochybnil výlučne
na základe domnienok, teda, že p. C. I. a p. G. H. mohli mať k dispozícii zápisnicu o výsluchu p.G. H. (čo samozrejme nemožno vylúčiť), výpoveď p. I. mohla byť dopredu dohodnutá, keďže je aj
v súčasnosti externým dodávateľom žalobcu, avšak výlučne tieto indície podľa názoru správneho súdu
nepostačujú na odmietnutie tohto dôkazného prostriedku en bloc. Pokiaľ mali orgány správy daní

pochybnosti o dôveryhodnosti tohto dôkazného prostriedku, nie sú správnemu súdu zrejmé dôvody, pre
ktoré žalovaný vôbec nariadil doplnenie dokazovania práve výsluchom týchto osôb.

73. Z predloženého spisového materiálu nie je možné dospieť k záveru, že žalobca by ovplyvňoval
obsah uvedených svedeckých výpovedí a súčasne všetci svedkovia boli pred podaním výpovede

poučeníopovinnostivypovedaťpravdu,ničnezamlčiavaťaonásledkochpodanianepravdivejsvedeckej
výpovede.

74. Pokiaľ p. G. H. na otázku, či mal vedomosť o hlavnej podnikateľskej činnosti spoločnosti Megsys
v preverovanom období, ihneď uviedol, že robili služby pre spoločnosť X-NET spol. s. r.o., žiadnu
inú spoločnosť neuviedol a služby uvádzal presne tie, ktoré boli uvedené na sporných faktúrach,

uvedené podľa správcu dane malo naznačovať, že svedok bol dopredu poučený o poskytnutí výpovede
a potvrdení služieb dodaných pre žalobcu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje, že svedok bol
Správcom dane oboznámený s dôvodmi predvolania k výsluchu a že bude vypovedať v súvislosti s
výkonom daňovej kontroly DPH práve u žalobcu, a teda nemožno túto okolnosť považovať za znak
nedôveryhodnosti obsahu výpovede.

75. Správny súd poukazuje na rozpor v posúdení obsahu výpovede uvedeného svedka, kde na jednej
strane Správca dane tvrdil, že svedok bol dopredu inštruovaný, k svojej výpovedi mohol mať k dispozícii
zápisnicu o výsluchu svojho syna F. G. H. a vzápätí vyvodil, že svedok uviedol iné skutočnosti ohľadne
servera, ako uviedol bývalý konateľ Megsys p. G. H.. Na tomto mieste správny súd konštatuje, že svedok

G. H. uviedol (zhodne) s G. H., že spoločnosť BOLIX s.r.o. bola subdodávateľom softvéru SAAS /nie
servera/.

76. Správca dane taktiež dospel k záveru, že z výpovede svedka vyplýva, že spoločnosť Megsys
nemohla dodať služby ani z kapacitných dôvodov. Svedok však vo svojej výpovedi uviedol, že na

dodanie služieb boli potrební 3 – 4 zamestnanci, pričom uviedol, ktorí traja zamestnanci tieto služby
aj vykonali. Nie je preto možné súhlasiť so záverom Správcu dane, že z výpovede svedka vyplynula
nemožnosť dodať sporné služby z kapacitných dôvodoch. Zároveň uvedené počty osôb (cca 4) ako
zamestnancov spoločnosti Megsys s.r.o. uvádzal aj svedok G. H.. Správca dane navyše k tomuto záveru
neuviedol žiadne ďalšie bližšie úvahy, z ktorých by bolo zrejmé, na základe akých podkladov dospel

k záveru o nemožnosti dodať uvedené služby, hoci mal k dispozícii preberací protokol s uvedeným
počtom človekohodín, pričom z výpovedí G. H. bolo zrejmé, že jeden technik môže v priebehu 1 hodiny
vykonať aj 7 servisných zásahov.

77. Spochybňujúcou okolnosťou dodania služieb malo byť aj to, že konateľ spoločnosti Megsys

s.r.o. bol v čase deklarovaného poskytnutia služieb zamestnancom v trvalom pracovnom pomere,
a preto nemohol tieto služby vykonávať. Správny súd na margo uvedeného poukazuje, že vo vzťahu
k zdaňovaciemu obdobiu január 2019 je táto argumentácia bez právnej relevancie, nakoľko p. G. H. bol
zamestnancom v inej spoločnosti/spoločnostiach len do 30.06.2018, a preto výlučne uvedená okolnosť
pre spochybnenie dodania služieb nepostačuje.

78. Obdobne ani skutočnosť, že žalobca nevedel označiť konkrétne osoby, ktoré práce vykonali, nemôže
byť „relevantne spochybňujúcim“ zistením Správcu dane. Správca dane pri vykonávaní dokazovania nie
je viazaný len návrhmi daňových subjektov, nič mu nebránilo vykonať dopyt na zistenie konkrétnych
zamestnancov spoločnosti Megsys s.r.o. v príslušnom období a doplniť dokazovanie v tomto smere.

V obchodnej praxi je bežné a zodpovedajúce aj právnej úprave Obchodného zákonníka, že jeden
podnikateľský subjekt si objedná služby od iného podnikateľského subjektu bez toho, aby vedel či musel
vedieť, ktoré konkrétne fyzické osoby plnenie v mene dodávateľa vykonajú. Podstatnou skutočnosťou
je, že tieto služby boli dodané. Z uvedených dôvodov nemohol žalobca niesť dôkaznú núdzu a právny
následok v podobe straty nároku na odpočet DPH (pri produkcii všetkých v čase zdaniteľného plnenia

štandardne uchovávaných dokladov z jeho strany), len na základe vyššie uvedených spochybňujúcich
zistení a dôkazov Správcu dane.79. Rovnako nebolo v moci žalobcu ovplyvniť ani vedenie účtovníctva a plnenie si daňových povinností
zo strany dodávateľa. Daňový subjekt nie je možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku
skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie

sirôznychpovinnostínaichstranečineodvedeniesumydanedoštátnehorozpočtutýmitoinýmiosobami
(k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2023, sp. zn. I. ÚS 627/2022, alebo
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.03.2023, sp. zn.: 6Sžfk/58/2020).

80. Správny súd preto v predmetnej veci nepovažoval zistenia a dôkazy správcu dane za spôsobilé

spochybniť vierohodnosť žalobcom predložených dokladov, v dôsledku čoho ani nemožno hovoriť o
prechode dôkazného bremena na žalobcu. K uvedenému správny súd poukazuje aj na uznesenie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020: „Smernica Rady 2006/112/
ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami
daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi,
na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa
týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru,
uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani
dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,
po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský

reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade
niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli
nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že
sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila

faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.“; „Skutočnosť, že dotknutý tovar vo veci samej
nevyrobila ani nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ, najmä z dôvodu, že
tieto osoby nemali potrebné ľudské a materiálne zdroje, však nepostačuje na vyvodenie záveru, že k
predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť spoločnosti Vikingo odopreté právo na

odpočítanie, keďže táto skutočnosť môže byť dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov, ako
aj jednoduchého využitia subdodávateľov.“

81. Z uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingó teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na
uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným

na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť, ale skutočnosť, že k zdaniteľnému
plneniu preukázateľne došlo. Hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane
je to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a
predloží doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie
dane použil pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno

zamietnuťlenvtedy,akbyporušenieformálnychpožiadaviekviedloknemožnostipredložiťjasnýdôkazo
tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne
alebo zneužívajúcim spôsobom.

82. K aplikácii rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo vo svojej rozhodovacej

praxi pristúpil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2022, sp. zn. 4Sfk/52/2021, rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2022, sp. zn. 5Sžfk/17/2020, rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 31.05.2023, sp. zn. 1Sfk/44/2023 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2020, sp. zn. 3Sžfk/15/2020 publikovaný v Zbierke stanovísk a

súdnych rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pod č. 23/2022).

83. Vo vzťahu k spoločnosti Megsys Správca dane zistil, že spoločnosť je od dátumu 30.05.2020
bez konateľa, spoločníkom je spoločnosť so sídlom Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného
Írska, na adrese sídla nesídli, posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie august 2020 bolo podané bez vyplnených údajov, posledné daňové priznanie k dani z príjmov
právnickej osoby bolo podané za zdaňovacie obdobie rok 2019, má evidované daňové nedoplatky na
daniach spravovaným správcom dane, daňovému subjektu bola ukončená registrácia k DPH k dátumu31.03.2021, u daňového subjektu bolo vykonaných viac daňových kontrol, ktoré prešli do určenia dane
podľa pomôcok, nakoľko daňový subjekt nekomunikoval.

84. Tieto skutočnosti podľa Správcu dane spochybňujú, že služby fakturované na dodávateľských
faktúrach boli žalobcovi skutočne dodané. Uvedený záver Správcu dane bol, podľa správneho súdu,
výsledkom nesprávneho hodnotenia doposiaľ získaných dôkazov a ich právneho posúdenia. Napriek
dôkladnému oboznámeniu sa s obsahom administratívneho spisu, nedokázal správny súd identifikovať
skutočnosti, ktoré by jednoznačne súviseli medzi vývojom (činnosťou) v spoločnosti Megsys v čase,

ktoré nastalo po preverovanom zdaňovacom období (január 2019) a tvrdeným poskytnutím služieb
žalobcovi. Rovnako správny súd nepovažoval tieto skutočnosti za také, ktoré by mohli byť akokoľvek
vyhodnotené v neprospech žalobcu, keďže na ich vznik a priebeh nemohol mať žiaden dosah, o to
viac, že sa uskutočnili v čase keď obchodno-záväzkové vzťahy medzi spoločnosťou Megsys a žalobcom
boli ukončené. Neuhradenie sumy za prevod obchodného podielu, resp. samotný prevod obchodného
podielu dodávateľa po uplynutí kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa právo na odpočet

DPH posudzuje, nemôže mať vplyv na posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vo vzťahu
k dodaniu služieb žalobcovi v januári 2019. Akékoľvek nakladanie s obchodným podielom je vecou
spoločníka a samotný obchodný partner nemusí mať o tejto záležitosti vôbec informáciu. Neuhradenie
ceny obchodného podielu zo strany 3. osoby je tak porušením zmluvného vzťahu medzi touto 3.
osobou a spoločníkom, ktorý obchodný podiel prevádza. Žalobca nebol účastníkom zmluvy o prevode

o obchodného podielu, nemal dosah na dohodnuté zmluvné podmienky a už vôbec nie na úhradu
samotnej ceny.

85. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na recentnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorej „27... Daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie

výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. ... 28 ... Je nevyhnutné rozlišovať okruh
dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia, od následného
forenzného dokazovania. V prípade, ak správca dane pričíta daňovému subjektu existenciu dôkaznej
núdze týkajúcu sa skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, ide o postup v rozpore so
zákonom. ... 30. Zo základnej premisy chápania a konceptu inštitútu právnej zodpovednosti vyplýva,

že nikto nemôže znášať zodpovednosť za konanie tretieho subjektu, na ktoré nemá žiaden dosah,
resp. ktoré je mimo jeho vplyvu a moci aprobovanej právom. Každý nesie zodpovednosť za vlastné
správanie, pričom výnimky z tohto pravidla môže stanoviť iba zákon (napr. ručenie za daň podľa §
69b zákona o dani z pridanej hodnoty, osobitné prípady objektívnej zodpovednosti a pod.), a preto
nedostatky v účtovnej evidencii, prípadne akejkoľvek inej daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné

nezrovnalosti na strane tretej osoby nemožno bez opory v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu,
ktorý je s touto osobou v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu. Zároveň je potrebné uviesť, že tieto
nedostatky na strane tretích subjektov nemusia automaticky znamenať a viesť k záveru o nepreukázaní
existencie zdaniteľného plnenia za predpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt disponuje vlastnými
daňovo významnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo

dňa 12.10.2022, sp. zn.. I. ÚS 259/2022).

86. Správny súd taktiež pripomína, že nedostatočné personálne a pracovné kapacity dodávateľa
daňového subjektu môžu za určitých okolností predstavovať indíciu, resp. operatívnu informáciu k
ďalšiemu vyšetrovaniu a preverovaniu reálnosti zdaniteľného plnenia, avšak táto skutočnosť nie je sama

osebe spôsobilým dôkazom o fiktívnosti zdaniteľných transakcií. Nie je pritom vylúčené, aby určitá
informácia majúca povahu indície mohla byť za istej konštelácie považovaná za nepriamy dôkaz. V
prípade nepriamych dôkazov je síce možné dospieť k záveru o neexistencii zdaniteľného plnenia, avšak
len v prípade, že tieto nepriame dôkazy vylučujú akýkoľvek iný priebeh skutkového deja a tvoria súvislú,
logickú, uzatvorenú a ničím nenarušenú sieť dôkazov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a nadväzujú na seba,

t. j. jednoznačne vedú k záveru o fiktívnosti zdaniteľného plnenia (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022). Podľa správneho súdu v prejednávanej veci na
základe obsahu administratívneho spisu z už uvedených dôvodov nie je možné konštatovať, že by v nich
obsiahnutédôkazyvylučovaliakýkoľvekinýpriebehskutkovéhodejaatvorilisúvislú,logickú,uzatvorenú
a ničím nenarušenú sieť dôkazov, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a nadväzujú na seba, t. j. jednoznačne

vedú k záveru o fiktívnosti zdaniteľného plnenia (sporných služieb).

87. Správca dane taktiež v prvostupňovom rozhodnutí (str. 15) dospel k záveru, že faktúry od spoločnosti
Megsys za jednotlivé zdaňovacie obdobia predložené žalobcom neobsahujú náležitosti uvedené v § 74ods. 1 písm. f) zákona o DPH. K uvedenému záveru dospel správca dane z dôvodu, že z predložených
príloh – preberacích protokolov - nebolo možné jednoznačne preukázať, ktoré úkony spadajú pod
uvedené služby, kto presne úkony vykonal, kde boli vykonané a následne dodané, z predložených

príloh sa nedalo zistiť – vypárovať, ktoré úkony uvedené na faktúrach pokrývajú úkony uvedené na
faktúrach a v preberacom protokole. Správca dane ďalej uviedol, že samotné nedostatky vo formálnom
vyhotovení faktúry neumožňujú uplatniť právo na odpočítanie dane aj keby bola materiálna podstata
plnenia preukázaná. Na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa uvedeného právneho posúdenia
žalovaný v napadnutom rozhodnutí (str. 44) reagoval, že dôvodom na neuznanie odpočítania práva

na odpočítanie dane neboli nedostatky v náležitostiach sporných faktúr a samotné nezrovnalosti v
preberacích protokoloch neboli natoľko podstatné, aby mali vplyv na rozhodnutie správcu dane.

88. Takýto záver žalovaného je však v priamom rozpore so závermi Správcu daní a vyplýva z neho,
že formálne nedostatky faktúr neboli dôvodom na zamietnutie práva na odpočítanie DPH a napriek
odlišnému právnemu posúdeniu Správcom dane považoval žalovaný predložené faktúry za súladné s

§ 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH. Vo vzťahu k rozporu v právnom posúdení v časti predložených
preberacích protokolov absentuje v napadnutom rozhodnutí akékoľvek bližšie odôvodnenie tohto
posúdenia.

89. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd uzatvára, že konanie pred daňovými orgánmi bolo

zaťažené vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keď obsah Oznámenia 1,
ani Oznámenia 2, ako výzvy na odstránenie pochybností, nespĺňal podmienky podľa § 46 ods. 5
Daňového poriadku potrebné pre prechod dôkazného bremena na žalobcu, taktiež Správca dane
tvrdenia resp. dôkazné prostriedky žalobcu ako daňového subjektu spochybnil bez relevantných
zodpovedajúcich dôkazných prostriedkov. S uvedenými vadami súvisí aj nejednoznačnosť vymedzenia

v napadnutom rozhodnutí ako aj prvostupňovom rozhodnutí, či došlo k zamietnutiu nároku na odpočet
dane z dôvodu, že sporné služby nedodala zdaniteľná osoba uvedená na faktúre, t. j. neboli dodané
spoločnosťou Megsys, alebo tieto služby neboli žalobcovi dodané vôbec. Správca dane a žalovaný
tak v konečnom dôsledku vec nesprávne právne posúdili v otázke, že žalobca (a to za súčasného
stavu dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise) neuniesol svoje dôkazné bremeno týkajúce sa

preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane.

90. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že Žaloba je dôvodná, a preto
postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), g) SSP Napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie
zrušil a vec vrátil Správcovi dane na nové konanie. Pre úplnosť správny súd uvádza, že zistené vady,

ktoré vzhliadol v postupe daňových orgánov by prípadne odôvodňovali aj aplikáciu § 191 ods. 1 písm.
d) SSP, avšak nepovažoval ich za takej intenzity, ktorá by umožnila súdu dospieť bez všetkého k záveru
o nepreskúmateľnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia.

91. Daňové orgány, s poukazom na právny názor správneho súdu vyslovený v tomto rozsudku, budú po

vrátení veci povinné opätovne sa zaoberať vyhodnotením preukázania hmotnoprávnych podmienok pre
odpočet DPH u žalobcu. V novom konaní budú finančné orgány viazané právnym názorom správneho
súdu.

92. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že závery tohto rozsudku automaticky neznamenajú,

že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania služieb. Úlohou
žalovaného a Správcu dane však bude buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok
a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú podmienku považuje za spochybnenú s následným umožnením
žalobcovipreukázaťjejsplneniealeboSprávcadaneažalovaný,ajpoprípadnomdoplnenídokazovania,
založia svoje závery o nesplnení podmienok pre odpočítanie DPH na inom právnom základe.

93. Nové rozhodnutie orgány verejnej správy náležite odôvodnia, vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu
január 2019 uvedú, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadajú sa so zmenou
skutkového stavu týkajúcou sa konkrétneho zdaňovacieho obdobia, s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých

sa rozhodovalo (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku). Odôvodnenie má presvedčiť účastníka konania
o správnosti postupu orgánu verejnej správy a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia
príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby orgán verejnej správy vyložil aj obsah právnej normy
tak, aby bol zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci.94. Keďže správny súd dospel k záveru o nezákonnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia
a potrebe ich zrušenia, považoval za nadbytočné sa v podrobnostiach zaoberať ostatnými žalobnými

dôvodmi.

95. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

96. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

2

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomu rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa ust. § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).