Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 21, 2023

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/217/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200548
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2023:5021200548.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov JUDr. Petra Piroša a Mgr. Andreja Maukša, v právnej veci žalobcov:
1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXXXX E. F. – C., štátny občan SR, 2. G. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. D. XXX/XX, XXXXX E. F., štátny občan SR, 3. J. G. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXX, XXXXX E. F. - C. štátny občan SR, 4. L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. D.XX, XXXXX E. F. – C., štátny občan SR, 5. M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. O. XXX/XX,
XXXXX E. F. – H., štátny občan SR, 6. G. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/XXX, XXXXX
E. F. štátny občan SR, 7. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. O. XX/XX, XXXXX E. F. – H., štátny

občan SR, všetci žalobcovia právne zast.: Mgr. Alena Gregorová, advokátka, so sídlom Horná 54, 974
01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, Andreja Kmeťa
17, 010 01 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ L. R., N. O. XXX/X H., 2/ M. H., C. XXX,
C., 3/ G. G. H. G., Q. O. XXX/XX H., 4/ Poľovnícka spoločnosť Brezie Kunerad, Hlavná ulica 273/83
Kunerad IČO:53140931, všetci právne zast.: JUDr. Norbert Horváth, advokát, so sídlom Slnečná 592/2,
924 01 Galanta, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-ZA-PLO2-2021/036359 zo dňa
07.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcom právo na náhradu trov konanie n e p r i z n á v a .
III. Ďalším účastníkom konania voči žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalovanému bola dňa 27.08.2021 doručená žiadosť o zaevidovanie Zmluvy o postúpení práva
užívania Poľovného revíru Brezie Stránske uznaného rozhodnutím bývalého Lesného úradu Žilina

č. LÚ-694/1994-26/SK zo dňa 24.02.1995 v prospech Poľovníckej spoločnosti Brezie Kunerad, so
sídlom Hlavná 273/83, 013 13 Kunerad, IČO 53140931. Žiadosť bola podaná predsedom Poľovníckej
spoločnosti Brezie Kunerad. K žiadosti bola priložená notárska zápisnica č. N 721/2021, NZ 24900/2021,
NCR1s 25578/2021 spísaná dňa 21.08.2021 notárom JUDr. Petrom Šulaim, so sídlom Nové Zámky,
M. R. Štefánika 14, ktorou bol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
v spoločnom poľovnom revíri Brezie-Stránske konanom v Obecnom dome vo Veľkom Rovnom dňa
02.08.2021, vrátane listiny prítomných na zhromaždení. K žiadosti boli doložené splnomocnenia/

nájomné zmluvy na zvolanie a zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení a na
jeho zvolanie, pozvánky na zhromaždenie, na výzvu aj potvrdenie o členstve v Slovenskej poľovníckej
komore poľovníckej organizácie, s ktorou bola zmluva uzatvorená a potvrdenie o IČO tejto poľovníckej
organizácie.Napadnuté opatrenie žalovaného

2. Zo Zmluvy o užívaní poľovného revíru Brezie Stránske uzatvorenej podľa § 13 ods. 1 písm. b)
zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č.
274/2009 Z.z.) uzatvorenej medzi vlastníkmi spoločného poľovného revíru Brezie Stránske uznaného
rozhodnutím bývalého Lesného úradu Žilina č. LÚ-694/1994-26/SK zo dňa 24.02.1995 v zastúpení L. R.,
M. H., G. G. H. G., ako splnomocnencami zvolenými na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov

konanom dňa 02.08.2021 vo Veľkom Rovnom a Poľovníckou spoločnosťou Brezie Kunerad zastúpenou
predsedom E. S. dňa 22.08.2021, ktorá je súčasťou administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný na
tejto zmluve potvrdil zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru dňa 07.10.2021 pod číslom OÚ-
ZA/PLO2-2021/036359.

3. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza Úradný záznam žalovaného spísaný dňa 07.10.2021

v súvislosti so zaevidovaním zmluvy vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Brezie
Stránske a Poľovníckou spoločnosťou Brezie Kunerad. V úradnom zázname žalovaný uviedol, že
došlo k preskúmaniu správnosti zvolania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v tomto
poľovnom revíri, ďalej že účelom zhromaždenia vlastníkov bolo rozhodnutie o spôsobe užívania
poľovného revíru. Preskúmanie bolo úradom vykonané vo vzťahu k predpísaným náležitostiam zvolania

zhromaždenia, vo vzťahu potrebnému kvóru zvolávateľov v zmysle § 5 zákona č. 274/2009 Z.z.
Ďalej uviedol, že preskúmal doklady predložené zvolávateľmi a Poľovníckou spoločnosťou Brezie
Kunerad, pričom na posúdenie správnosti zvolania boli použité predložené plné moci, alebo iné
oprávnenia. Zároveň boli použité a preverované aj skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici NZ
24900/2021 zo dňa 21.08.2021 osvedčujúcej priebeh zhromaždenia. Konštatoval, že vymenovaní

zvolávatelia majú v poľovnom revíri viac ako 1/3 podielu výmery poľovných pozemkov. Vo vzťahu
k zmluve uviedol, že Zmluvu o užívaní poľovného revíru Brezie Stránske medzi vlastníkmi poľovných
pozemkov a Poľovníckou spoločnosťou Brezie Kunerad zo dňa 22.08.2021 podpísali vlastníci poľovných
pozemkov v zastúpení poverenými osobami, ktoré boli zvolené na zhromaždení vlastníkov poľovných
pozemkov dňa 02.08.2021. Za užívateľa poľovného revíru podpísal zmluvu predseda Poľovníckej

spoločnosti Brezie Kunerad. Zmluva má všetky potrebné formálne náležitosti a zároveň konštatoval,
že doba nájmu a ukončenie nájmu je v súlade s ustanovením § 17 zákona o poľovníctve. Náhrada
za užívanie poľovného revíru je v zmluve uvedená v rozsahu schválenom na zhromaždení a zároveň
v rozsahu určenom zákonom. Vo vzťahu k uzavretiu zmluvy, aj oprávnenosti vlastníkov poľovných
pozemkov túto zmluvu uzavrieť, uviedol, že zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, nakoľko bola

prítomná na zhromaždení najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná
z výmery všetkých poľovných pozemkov revíru, keď podľa notárskej zápisnice a prezenčnej listiny
bolo prítomných 82,05 % vlastníkov poľovných pozemkov, a to priamo, alebo prostredníctvom plných
mocí. Z úradného záznamu tiež vyplýva, že po doručení žiadosti boli žalovanému doručené viaceré
námietky, ktorými vlastníci poľovných pozemkov spochybňovali priebeh zhromaždenia, a preto žalovaný

požiadal o usmernenie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Rozsah oprávnení a plných
mocí bol preverovaný na základe predložených listín a údajov so systémov KAPOR a ZBGIS, pričom mal
preukázanú uznášaniaschopnosť zhromaždenia ako aj to, že za užívanie revíru hlasovala nadpolovičná
väčšina vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Brezie Stránske.

Žaloba, žalobné body

4. Žalobcovia sa včas podanou žalobou na Krajskom súde v Žiline domáhali zrušenia opatrenia
žalovaného č. OÚ-ZA-PLO2-2021/036359 zo dňa 07.10.2021, ktorým žalovaný zaevidoval zmluvu
o užívaní poľovného revíru Brezie Stránske v prospech Poľovníckej spoločnosti Brezie Kunerad

a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Navrhli, aby súd na svoje rozhodnutie aplikoval
ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d), písm. e) a písm. g) SSP. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že napadnuté
opatrenie je nesprávne a nezákonné, pretože zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov konané
v dňoch 02.08.2021 a 03.08.2021 vo Veľkom Rovnom, na ktorom mali byť prijaté uznesenia o užívaní
poľovného revíru, o náhrade za jeho užívanie, o užívateľovi, s ktorým bude zmluva o postúpení

poľovného revíru uzatvorená, a najmä hlasovanie na tomto zhromaždení, neprebehli v súlade so
zákonom a preto pokiaľ žalovaný napriek tomu zaevidoval zmluvu, konal v rozpore so zákonom č.
274/2009 Z.z. o poľovníctve. S poukazom na princíp generálnej klauzuly v zmysle čl. 36 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, na ktorej je založené správne súdnictvoa s poukazom na ustálenú judikatúru sa žalobcovia dovolávali súdneho prieskumu predmetného
opatrenia o zaevidovaní Zmluvy o užívaní poľovného revíru Brezie Stránske, ktoré opatrenie má povahu
individuálneho správneho aktu s konštitutívnymi účinkami. Evidenciou zmluvy dochádza k postúpeniu

práva užívať poľovné pozemky de iure, preto nezákonným postupom a nezákonným opatrením sú
žalobcovia ako spoluvlastníci sčasti poľovných pozemkov dotknutí na svojich právach.

5. Žalobcovia videli nezákonnosť opatrenia v tom, že žalovaný nedostatočne preskúmal okolnosti
týkajúce sa uzatvorenia zmluvy. Podľa žalobcov sa žalovaný zjavne nezaoberal zisťovaním reálneho

a aktuálneho stavu vlastníkov poľovných pozemkov, ich riadneho zastúpenia a z toho vyplývajúceho
podielu podstatného pre hlasovanie a následne nezistil dostatočne skutkový stav vo vzťahu k priebehu
celého zhromaždenia, ako aj k prijatým uzneseniam, resp. k tomu, či tieto vôbec boli prijaté potrebným
počtom hlasov oprávnených subjektov, a teda, či je zmluva podpísaná oprávnenými subjektami
– platne zvolenými splnomocnencami s platne zvoleným užívateľom. Nakoľko nemožno z obsahu
administratívneho spisu preukázať opak, treba mať za to, že žalovaný neskúmal, či Zmluva o užívaní

poľovného revíru spĺňa zákonom o poľovníctve vyžadované náležitosti. V dôsledku toho je konanie
žalovaného predchádzajúce opatreniu zaťažené vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

6. Podľa žalobcov sa žalovaný nevysporiadal ani s naplnením podmienok podľa § 13 ods. 1 a § 14 ods.
1 zákona o poľovníctve, keďže nebolo spoľahlivo preukázané, že vlastníci potrebnou väčšinou hlasov

určili užívateľa revíru. Napriek tomu, že žalovaný bol vyslovene upozornený na nezákonnosť priebehu
zhromaždenia, zaevidoval zmluvu, čím vedome umožnil výkon práva poľovníctva v rozpore so zákonom
a poškodil práva a oprávnené záujmy nielen žalobcov, ale aj iných vlastníkov poľovných pozemkov.

7. Žalobcovia namietali, že bez vyhotovenia opatrenia vo veci nie je možné preskúmať zákonnosť

postupuaopatrenia,aužtátoskutočnosť,samaosebe,jedôvodomnazrušenienapadnutéhoopatrenia,
nakoľko je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné, arbitrárne. Podľa žalobcov žalovaný rezignoval na svoje
povinnosti hoci ich jednoznačne poznal z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/89/2017 zo dňa
27.11.2019.

8. Žalobcovia namietali, že notárska zápisnica o priebehu zhromaždenia neobsahuje znenie všetkých
prijatých uznesení, čo ju robí zmätočnou, nepreskúmateľnou a nevierohodnou, a ako taká nie je
spôsobilá byť podkladom na evidenciu Zmluvy o užívaní poľovného revíru Brezie Stránske.

9. Podľa žalobcov sa zhromaždenie konalo v rozpore s verejnou vyhláškou, ktorou bolo zvolané. Podľa

verejnej vyhlášky sa mala prezentácia účastníkov konať od 08:30 do 09:30 a zhromaždenie sa malo
začať o 13:00 hod. V rozpore s tým k otvoreniu zhromaždenia došlo až s 10-hodinovým meškaním
atátoskutočnosťspôsobila,žezástupcovitrochpozemkovýchspoločenstievadvokátoviJUDr.Danielovi
Janšovi zanikla platnosť splnomocnení o 00:00 hod., teda po polnoci a preto dňa 03.08.2021 už nemohol
hlasovať,načoajopustilrokovaniezhromaždenia.Podľažalobcovnemaliďalejhlasovaťanizástupcovia

Lesy SR, š.p. a SPF, nakoľko ich oprávnenie zaniklo, keďže bolo časovo obmedzené na deň 02.08.2021.

10. Ďalej žalobcovia namietali hrubý zásah do vlastníckych práv pozemkového spoločenstva Urbár,
pozemkové spoločenstvo Poluvsie, ktoré využilo svoje zákonné právo a zhromaždenia sa nezúčastnilo,
pričom zvolávatelia si časť jeho spoločných nehnuteľností započítali do svojho kvóra na základe

splnomocnení od jednotlivých podielnikov.

11. Žalobcovia namietali vo vzťahu ku konaniu štatutárnych zástupcov pozemkových spoločenstiev:
Urbár Stránske, pozemkové spoločenstvo; Pozemkové spoločenstvo Bývalí urbárnici obce Kunerad,
pozem. spol. Kunerad; Urbár Dúbravy Lietavská Lúčka – PS; Pozemkové spoločenstvo Lesné

družstvo Hájik v Stránskom a zastávali názor, že výbory jednotlivých pozemkových spoločenstiev,
resp. štatutári konajúci v mene týchto výborov boli povinní nechať si schváliť spôsob svojho konania
na zhromaždení na valných zhromaždeniach jednotlivých pozemkových spoločenstiev, alebo takého
svoje konanie aspoň dodatočne konvalidovať. Zákon o pozemkových spoločenstvách síce umožňuje
výboru uzatvárať nájomné zmluvy, čo však nie je možné stotožniť s konaním na zhromaždení vlastníkov

poľovnýchpozemkov.Žalobcoviapovažujúzaneprípustné,abyúzkaskupinaľudísvojvoľnerozhodovala
o spôsobe užívania majetku pozemkového spoločenstva, resp. aby sa svojvoľne prikláňala k jednotlivým
uchádzačom o spoločný poľovný revír, atď.12. Za porušenie zákona žalobcovia považujú aj skutočnosť, že listina prítomných pripojená k zápisnici
je nepreskúmateľná, nakoľko pri mnohých vlastníkoch sú uvedení dvaja splnomocnenci, no nie je možné
určiť, kto koho presne zastupoval. Kým podľa zápisnice sa zhromaždenia zúčastnili vlastníci, resp. ich

splnomocnení zástupcovia disponujúci 82,05 % výmery revíru, podľa listiny prítomných to bolo 84,2120
%. Prítomnosť na zhromaždení bola oveľa nižšia ako tvrdia zvolávatelia číselným vyjadrením v notárskej
zápisnici a sčítaním v listine prítomných.

13.PodľažalobcovsplnomocneniavnájomnýchzmluváchužívateľovpoľnohospodárskejpôdyAgrožiar,

s.r.o. a nájomcu E. S. nespĺňajú náležitosti ustanovení § 31 – 33 Občianskeho zákonníka. V zmluvách je
síceuvedené,ženájomcajeoprávnený zastupovaťprenajímateľapodľapríslušnýchustanovenízákona
č. 274/2009 Z.z., avšak takéto dojednanie nie je možné chápať ako „splnomocnenie“ na zastupovanie
vlastníkov na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.

14. Žalobcovia namietali, že užívateľom poľovného revíru Brezie Stránske sa stala poľovnícka

spoločnosť Brezie Kunerad, ktorý subjekt sa stal členom Slovenskej poľovníckej komory až na základe
žiadostiočlenstvopodanejdňa05.08.2021,atedanespĺňalzákonnúpodmienkuuchádzaťsaomožnosť
stať sa užívateľom akéhokoľvek poľovného revíru. Podľa žalobcov podmienky uzatvorenia zmluvy mali
splnené už v čase, keď subjekt vykonáva kroky smerujúce k uzatvoreniu zmluvy.

15. Žalobcovia vytýkali žalovanému, že odignoroval metodický pokyn Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka SR, ktorý bol vydaný 05.10.2021, keď si nevyžiadal od splnomocniteľov stanovisko,
či úkony splnomocnencov schvaľujú.

16. Za najzávažnejšie porušenie zákona žalobcovia označili skutočnosť, že žalovaný nevydal nijaké

opatrenie, ale len vyznačil evidenciu zmluvy na zmluve samotnej. Žalovaný svoje rozhodnutie nijako
neodôvodnil, čo činí jeho postup nielen nezákonným, ale hlavne nepreskúmateľným. Žalovaný len
vyhotovil úradný záznam, kde bez uvedenia akýchkoľvek argumentov uviedol, že vec preskúmal
a vyhodnotil a že zhromaždenie bolo zákonné a rozhodlo nadpolovičnou väčšinou.

Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalovaný
preskúmal doklady predložené zvolávateľmi a Poľovníckou spoločnosťou Brezie Kunerad vo veci
zvolania verejnou vyhláškou a oprávnenosti tohto zvolania vo vzťahu k ustanoveniu § 5 zákona

č. 274/2009 Z.z. Boli použité predložené plné moci, alebo iné predložené oprávnenia, zároveň
skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici osvedčujúcej samotný priebeh zhromaždenia. Zvolávatelia
mali v poľovnom revíri Brezie Stránske viac ako 1/3 podielu výmery poľovných pozemkov. Žalovaný
pri preskúmavaní účasti vlastníkov poľovných pozemkov v PR Brezie Stránske na zhromaždení
konanom v dňoch 02.08.2021 a 03.08.2021 si nebol istý s aplikáciou § 16 zákona č. 97/2013

Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ako aj či plné moci splnomocniteľov Lesy SR, š.p., Slovenský
pozemkový fond udelené konkrétne na deň 02.08.2021 platia aj na nasledujúci deň, preto žalovaný
požiadal Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o metodické usmernenie v predmetných
otázkach. Ministerstvo listom č. 5028/2021-730, 22679/2021 zo dňa 05.10.2021 zaslalo odpoveď,
v ktorej uviedlo, že z ustanovení § 16 ods. 1 a § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 97/2013 Z.z. vyplýva, že

výbor je oprávnený uzatvoriť v mene členov pozemkového spoločenstva zmluvu o užívaní poľovného
revíru, pričom pod slovným spojením „uzatvoriť zmluvu“ je potrebné chápať vykonanie všetkých úkonov,
vyžadovaných zákonom o poľovníctve a smerujúcich k uzatvoreniu zmluvy o užívaní poľovného revíru.
Ide najmä o zvolanie zhromaždenia vlastníkov a hlasovanie na zhromaždení vlastníkov v mene
členov spoločnosti. Výnimkou je, ak zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve, stanov alebo rozhodnutia

spoluvlastníkovspoločnejnehnuteľnosti,alebospoločneobhospodarovanejnehnuteľnostivyplývaniečo
iné. Pozemkové spoločenstvo má teda vo veci uzatvárania zmlúv, ktorých predmetom je užívanie
spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, relatívne zákonné zastúpenie,
ktoré trvá dovtedy, kým vlastník, resp. vlastníci dotknutého pozemku nerozhodnú inak.

18. Žalovaný uviedol, že splnomocnitelia za Lesy SR, š. p. a SPF nepredložili správnemu orgánu
nesúhlas o prekročení oprávnenia splnomocnencov na dotknutom zhromaždení. Preto na základe
predložených plných mocí fyzických osôb, účasti pozemkových spoločenstiev, ako aj zástupcov Lesov
SR, š. p. a SPF na zhromaždení žalovaný zistil, že sa na ňom zúčastnila a hlasovala nadpolovičnáväčšina vlastníkov poľovných pozemkov v PR Brezie Stránske. Výmeru jednotlivých vlastníkov
poľovných pozemkov žalovaný zisťoval priamo na príslušnej webovej stránke.

19. Žalobnú námietku, že žalovaný je povinný v oznámení o zaevidovaní zmluvy sa vysporiadať
s dôvodmi, pre ktoré takto rozhodol, považoval za irelevantnú. Konštatoval, že žalovaný vyhotovil dňa
07.10.2021 úradný záznam v súvislosti so zaevidovaním zmluvy, v ktorom uviedol aké skutočnosti
ho viedli k zaevidovaniu zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva. Žalovaný listom OÚ-ZA-
PLO-2021/036359-5 zo dňa 03.12.2021 oznámil zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru

splnomocneným zástupcom.

20. Za bezpredmetnú označil žalovaný aj žalobnú námietku vo vzťahu k evidencii členstva Poľovníckej
spoločnosti Brezie Kunerad v Slovenskej poľovníckej komore, ktorá sa stala členom komory 05.08.2021,
ak zmluva bola zaevidovaná dňa 07.10.2021. Týmto dňom bolo možné poľovný revír užívať – vykonávať
právo poľovníctva, teda dňom keď sa zmluva stala účinnou a vtedy už bola naplnená podmienka zákona,

a to podmienka členstva Poľovníckej spoločnosti Brezie Kunerad v komore.

Vyjadrenie ďalších účastníkov konania

21. Ďalší účastníci konania sa vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu a navrhli žalobu ako

nedôvodnú zamietnuť. Zároveň žiadali priznať voči žalobcom nárok na náhradu trov konania
v úplnom rozsahu. Navrhli zastaviť konanie, pretože žalobcovia označili za žalovaného Okresný úrad
Žilina, pozemkový a lesný odbor, ktorý nedisponuje spôsobilosťou byť účastníkom súdneho konania
a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti v dôsledku absencie procesnej subjektivity.
Tiež navrhli odmietnutie žaloby, pretože žalobcovia neoznačili za ďalších účastníkov konania všetkých

vlastníkov poľovných pozemkov v rámci dotknutého poľovného revíru, čo je v rozpore s ustanovením §
32 ods. 3 písm. b) SSP. Žalobcovia nepreukázali svoju žalobnú legitimáciu a vôbec nepreukazujú v čom
mali byť ukrátení na svojich právach a akým spôsobom, čo je dôvodom samo o sebe na zamietnutie
správnej žaloby. Z hľadiska obsahu je žaloba skôr žalobou civilnou ako správnou, keď údajným
vadám napadnutého opatrenia, prípadne administratívnemu postupu sa žalobcovia venujú len okrajovo

a absolútne nepresvedčivo a bez relevantných dôkazov, pričom ho označujú za nezákonné, nakoľko
malo byť podľa ich nekonkrétneho vyjadrenia vydané „bez dostatočného preskúmania veci“. Navyše sa
žalobcovia stavajú do úlohy ochrancov práv vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do dotknutého
poľovného revíru, t.j. nielen vlastných práv a právom chránených záujmov. K námietke, že napadnuté
opatrenie je nepreskúmateľné pre údajný nedostatok dôvodov právny zástupca ďalších účastníkov

konania poukázal na to, že na evidenciu zmlúv o užívaní poľovných revírov sa nevzťahuje Správny
poriadok. Obsah úradného záznamu žalovaného zo dňa 07.10.2021 nemožno prísne formalisticky
separovať od napadnutého opatrenia. Navyše nie je pravdou tvrdenie žalobcov, že tento dokument je
neskoršieho dáta ako napadnuté opatrenie, ako ani to, že nie je dostatočne presvedčivé.

22. K namietanému nedostatočnému zisteniu skutkového stavu ďalší účastníci konania uviedli, že
z ich strany ako žiadateľov o evidenciu zmluvy došlo k predloženiu všetkých relevantných dokumentov
potrebných k posúdeniu spôsobilosti predmetnej zmluvy na jej zaevidovanie žalovanému podľa § 16
ods. 1, ods. 2 zákona o poľovníctve. Tvrdenie žalobcov, že žalovaný len prevzal a odpísal údaje uvedené
v notárskej zápisnici a jej prílohách sa nezakladá na pravde. S poukazom na § 16 ods. 1, ods. 2 zákona

o poľovníctve, § 13 ods. 1 a § 14 ods. 3 tohto zákona uviedli, že je nepochybné v akom rozsahu a na
čo zamerané dokazovanie má príslušný okresný úrad vykonať, pričom s odkazom na článok 2 ods. 2
Ústavy SR nad rámec vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami stanoveného rozsahu nie je žalovaný
oprávnený dokazovanie vykonať. Žalovaný a rovnako tak ani správny súd nie sú oprávnení suplovať
úlohu civilného súdu.

23. K otázke údajného podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej podľa ďalších
účastníkov konania žalobcovia neuviedli žiaden konkrétny argument a z obsahu správnej žaloby nie
je zrejmé, v čom mala byť naplnená hypotéza ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Ďalší účastníci

konania zaujali stanovisko aj k ďalším žalobným námietkam, ktoré všetky považovali za nedôvodné.

Replika žalobcov na vyjadrenie žalovaného24. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázali na závery rozsudku Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 31S/89/2017, ktorým bolo zrušené opatrenie žalovaného č. OÚ-ZA-PLO-2017/012571
zo dňa 20.04.2017. Ďalej citovali z odôvodnenia tohto rozsudku a konštatovali, že žalovaný napriek

rozsiahlemu a zrozumiteľnému odôvodneniu opakovane postupoval tak, že ním vydané opatrenie je
nepreskúmateľné. Skutočnosť, že v tejto veci žalovaný vydal už aj úradný záznam ohľadom evidencie
zmluvy ešte neznamená, že naozaj skúmal všetko, čo mal na to, aby vykonal evidenciu zmluvy
v súlade so zákonom. Podľa žalobcov nie je možné zistiť a ani overiť správnosť záveru žalovaného, že
zvolávatelia majú viac ako 1/3 podielu výmery poľovných pozemkov, ani myšlienkové postupy, ktoré ho

k takémuto záveru viedli. Rovnako v otázke priebehu zákonnosti zhromaždenia, zákonnosti účasti na
zhromaždení, žalovaný neuviedol ani základnú informáciu o poľovnom revíre a jeho výmere.

Replika žalobcov na vyjadrenie ďalších účastníkov konania

25. Vo vyjadrení žalobcov k vyjadreniu ďalších účastníkov konania žalobcovia uviedli, že tvrdenia

ďalšíchúčastníkovsúúčelové.Právnymzástupcomďalšíchúčastníkovjepráveosoba,ktorápredsedala
zhromaždeniu vlastníkov poľovných pozemkov v PR Brezie Stránske konaného dňa 02.08.2021.
Označenie ďalších účastníkov konania považujú žalobcovia za súladné s rozhodovacou praxou súdov.
Žalobcovia v zásade zopakovali argumentáciu uvedenú v žalobe, na ktorej zotrvali a uviedli, že je
irelevantné tvrdenie ďalších účastníkov konania, že žalovanému predložili všetky splnomocnenia, resp.

všetky potrebné dokumenty, keďže ak by ich aj žalovaný nemal predložené, tak je jeho povinnosťou si ich
vyžiadať prípadne získať vlastnou činnosťou, nakoľko pre správne a zákonné rozhodnutie žalovaného
je podstatné to, či žalovaný podklady, ktoré mu boli dané, alebo ktoré si sám zabezpečil riadne skúmal
a následne riadne odôvodnil svoje opatrenie tak, že táto jeho činnosť a výsledok tejto činnosti, t.j.
riadneho preskúmania podkladov, na základe ktorých ne/vykonal evidenciu Zmluvy o užívaní poľovného

revíru, nepochybne vyplýva z odôvodnenia jeho opatrenia, čo v tomto prípade naplnené nebolo

Duplika ďalších účastníkov konania k replike žalobcov

26. Ďalší účastníci konania vo vyjadrení k replike žalobcov v zásade zotrvali na svojom stanovisku.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

27. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho

súdnictva podľa zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a ktorý vec vedie pod novou
spisovou značkou ZA-30S/217/2021, preskúmal v rozsahu žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP)
napadnuté opatrenie žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol
podľa § 190 SSP

28. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na 02.08.2023, podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP na návrh všetkých účastníkov konania. Účastníci konania sa vyjadrili v zhode s ich písomnými
podaniami doručenými súdu. Súd z dôvodov uvedených § 116 SSP po skončení pojednávania oznámil
termín vyhlásenia rozsudku na deň 21.08.2023, kedy bol rozsudok verejne vyhlásený za účasti právnej
zástupkyne žalobcov a substitučného zástupcu právneho zástupcu ďalších účastníkov konania.

29. Predmetom súdneho prieskumu je opatrenie žalovaného OÚ-ZA/PLO2-2021/036359 zo dňa
07.10.2021 - zaevidovanie Zmluvy o užívaní poľovného revíru Brezie Stránske podľa § 16 ods. 1 zákona
č. 274/2009 Z.z., uzatvorenej dňa 22.08.2021 podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 274/2009 Z.z. medzi
vlastníkmi spoločného poľovného revíru Brezie Stránske uznaného rozhodnutím bývalého Lesného

úradu Žilina č. LÚ-694/1994-26/SK zo dňa 24.02.1995 ako prenajímateľmi a Poľovníckou spoločnosťou
Brezie Kunerad ako nájomcom.

30. Podľa § 5 ods. 1 zákona o poľovníctve; vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o
uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“).

31. Podľa § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve; na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo
organizácia podľa osobitných predpisov.32. Podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve; zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny
vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných
na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť

zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred
konaním zhromaždenia.

33. Podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve; zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej
nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na

začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery
všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

34. Podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve; prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny
prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej
osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým

osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.
Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje
notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je listina prítomných.

35. Podľa § 5 ods. 6 zákona o poľovníctve; na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu

podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.

36. Podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve; zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov,
ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

37. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve; o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej
len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci
spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.

38. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve; vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci

spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej
poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

39. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve; užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou
zmluvou

a/ fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného
revíru,
b/ poľovníckej organizácii podľa § 32,
c/ fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky,
ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 %

výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1),
d/ právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú
činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.

40. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve; zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s

vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.

41. Podľa § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve; zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom
malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16
ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov.

42. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve; zmluva musí obsahovať najmä:
a/ identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods.
7 poverených podpisom zmluvy,
b/ údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní,

c/ výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý
hektár poľovného pozemku,
d/ dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru,
e/ podmienky zmien a doplnkov,f/ dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán,
g/ odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom.

43. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve; evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu
zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali
vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca
priebeh zhromaždenia.

44.Podľa§16ods.2zákonaopoľovníctve;okresnýúradnezaevidujezmluvu,aknaužívaniepoľovného
revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva
nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.

45. Podľa § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve; na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný

predpis o správnom konaní, 48) ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve; všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.

47. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a stanoviskami účastníkov
konania dospel k záveru, že žiaden zo žalobných bodov nie je spôsobilý prelomiť zákonnosť
napadnutého opatrenia žalovaného, čo vyústilo do zamietnutia predmetnej žaloby ako nedôvodnej.

48. Opatrenie, ktorým dochádza k zaevidovaniu Zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálnym

správnym aktom evidenčnej povahy. V zmysle § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa na
evidenciu zmluvy podľa § 13 nevzťahuje Správny poriadok. Orgán verejnej správy koná, realizujúc
svoju právomoc vo verejnoprávnej rovine, eviduje písomnú zmluvu o užívaní poľovného revíru, ktorá
je evidentne súkromnoprávnej povahy. Zmluva o postúpení užívania poľovného revíru je prejavom vôle
vlastníkov/spoluvlastníkov poľovných pozemkov o nakladaní s právom viažúcim sa výlučne k vlastníctvu

pozemkov tvoriacich poľovný revír. Zákonodarca jednoznačným spôsobom určil podmienky, za ktorých
sa zvoláva zhromaždenie, ako aj samotný jeho priebeh. Za účelom správnosti a vierohodnosti priebehu
zhromaždenia upravil zákonnú podmienku, aby jeho priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou,
ktorá tvorí nedielnu súčasť žiadosti o evidenciu zmluvy. Pri zaevidovaní zmluvy orgán verejnej správy
posudzuje, či sú splnené zákonom dané formálne náležitosti – predpoklady zaevidovania v zmysle § 16

ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. a zároveň, či neexistujú dôvody brániace zaevidovaniu zmluvy v zmysle
§ 16 ods. 2 tohto zákona, teda aj to, či zmluva obsahuje náležitosti, ktoré musí obsahovať podľa § 14
ods. 3 zákona o poľovníctve. Z evidenčnej povahy opatrenia o zaevidovaní Zmluvy o užívaní poľovného
revíru nemožno vyvodiť, že činnosť žalovaného ako evidujúceho orgánu je iba automatická, majúca
formálno-technický charakter. Aj keď by sa administratívny proces podľa § 16 zákona o poľovníctve

mohol javiť ako čisto formálny, majúci len evidenčný charakter, výsledok samotnej evidencie má
podstatný vplyv na účinnosť zaevidovanej zmluvy, a teda má právne účinky s reálnym dopadom na práva
a právom chránené záujmy jednak subjektov oprávnených na výkon poľovníctva a jednak vlastníkov
a spoluvlastníkov poľovných pozemkov dotknutého poľovného revíru. Zaevidovanie má aj konštitutívny
účinok spočívajúci v tom, že okamihom zaevidovania zmluvy oprávnený zo zmluvy nadobúda právo

na užívanie poľovných pozemkov a súčasne aj z toho plynúce povinnosti (§25 zákona o poľovníctve).
Zmluva o postúpení užívania poľovného revíru je prejavom vôle zmluvných strán s tým, že jej platnosť
môže byť preskúmavaná výlučne všeobecným súdom, a nie správnym orgánom. Predmetom súdneho
prieskumu v rámci správneho súdnictva môže byť len posudzovanie zákonnosti postupu orgánu verejnej
správy pri zaevidovaní zmluvy, ktorý má verejnoprávny charakter.

49. Z povahy veci vyplýva, že v rámci evidencie správny orgán nevykonáva dokazovanie, čo však
ale neznamená, že neposudzuje formálne skutočnosti vymedzené v § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009
Z.z., ako aj okolnosti, ktoré sú zákonnou prekážkou pre zaevidovanie zmluvy (ods. 2 cit. ustanovenia).
Pri zisťovaní, či boli splnené všetky podmienky, za ktorých je povinný zaevidovať zmluvu sa evidujúci

orgán neriadi Správnym poriadkom, čo však ale neznamená, že by mohol rozhodnúť bez toho, aby
si zadovážil podklady, z ktorých zistí splnenie zákonných podmienok pre evidenciu zmluvy. Je preto
úlohou žalovaného zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli podmienky evidencie splnené. To
znamená, či prebehlo zhromaždenie vlastníkov podľa citovaného § 5 zákona o poľovníctve. Notárv notárskej zápisnici osvedčuje priebeh zhromaždenia. Zostáva teda v kompetencii žalovaného zisťovať,
či bolo zvolané oprávnenou osobou, a či boli splnené podmienky zvolania, ako aj to, či osoby, ktoré
sa ho zúčastnili, sú alebo nie sú skutočne vlastníkmi spoločného poľovného revíru a tiež to, akou

váhou hlasov disponujú. Žalovaný je povinný v prvom rade posúdiť, či mu boli predložené listiny podľa
§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. To znamená, či mu bola predložená zmluva uzatvorená medzi
vlastníkmi spoločného poľovného revíru na jednej strane a organizáciou, ktorá môže byť užívateľom
poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve na druhej strane. Ďalej, či mu bola predložená
notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia, a či má táto notárska zápisnica ako prílohu

listinu prítomných s náležitosťami podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Ďalej musí skúmať, či
notárska zápisnica osvedčila priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, t.j. či boli splnené
podmienky zvolania, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej
nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (prostredníctvom povereného
splnomocnenca) v predmetnom poľovnom revíri.

50. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalovanému boli pred zaevidovaním
zmluvy dňa 07.10.2021 predložené dostatočné podklady na vykonanie evidencie predloženej zmluvy.
Disponoval dokladmi, z ktorých bolo možné posúdiť, či zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov
bolo zvolané v súlade s § 5 zákona o poľovníctve, ďalej či zhromaždenie vlastníkov poľovných
pozemkov bolo uznášaniaschopné a tiež, či bola prítomná na zhromaždení najmenej nadpolovičná

väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery všetkých poľovných pozemkov revíru,
a to priamo, alebo prostredníctvom plných mocí. Predložené podklady mu umožnili posúdiť splnenie
náležitostí k evidencii v súlade s § 13 ods. 1 a § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve a tiež, či zmluvu
v zastúpení podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov. Námietku nedostatočne
zisteného skutkového stavu považuje správny súd za nedôvodnú jednak preto, že nebola dostatočne

konkretizovaná a jednak z dôvodu, že nemá oporu v obsahu administratívneho spisu.

51. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdeným dôvodom pre zrušenie opatrenia v zmysle § 191 ods.
1 písm. e) SSP, t.j. že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd zdôrazňuje špecifickosť postupu

orgánu verejnej správy pred rozhodnutím o žiadosti o zaevidovanie zmluvy, s tým že nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie, Správny poriadok a predmetné ustanovenia o dokazovaní sa neuplatňujú,
overuje len splnenie zákonom určených náležitostí, a to predovšetkým oboznámením sa s obsahom
notárskej zápisnice, ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia a overením náležitostí z predložených
podkladov. Nie je sporné, že žalovaný podkladmi disponoval a správny súd nemá dôvod pochybovať,

že neskúmal, či Zmluva o užívaní poľovného revíru spĺňa zákonom o poľovníctve vyžadované
náležitosti. Pokiaľ žalobcovia v žalobe tvrdili, že žalovaný sa zjavne nezaoberal zisťovaním reálneho
aktuálneho stavu vlastníkov poľovných pozemkov, ich riadneho zastúpenia a z toho vyplývajúceho
podielu podstatného pre hlasovanie, správny súd zastáva názor, že takéto tvrdenie nemá oporu
v obsahu administratívneho spisu, v ktorom je úradný záznam zo 07.10.2021, ktorý svedčí o opaku.

Dôkazom toho, že žalovaný posudzoval splnenie zákonných podmienok pred zaevidovaním zmluvy je
aj to, že žiadal Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v septembri o usmernenie, resp.
právne stanovisko k posudzovaniu sporných otázok ohľadom možnosti konania výboru pozemkového
spoločenstva a platnosti splnomocnení, ktoré boli udelené na konkrétny deň, pričom zhromaždenie
prebiehalo aj druhý deň. Nasvedčuje tomu aj časové obdobie od podania žiadosti do zaevidovania

zmluvy.

52. K namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci správny súd poukazuje na
to, že žalobcovia uvádzajú námietky vo všeobecnej rovine, ako má postupovať žalovaný, čo má
byť splnené pred zaevidovaním a uvádzajú, že v prípade ak tak žalovaný neurobil, aké to má vo

všeobecnosti dôsledky. Neuvádzajú však konkrétnu argumentáciu, že tak žalovaný nepostupoval
s poskytnutím dôkazov o tom, čo nevykonal, čo opomenul vykonať.

53. Správny súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť
zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie/

opatrenie za nezákonné. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní
akonaniepredsprávnymsúdomniejepokračovanímadministratívnehokonania.Správnysúdjeviazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre súd rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia/opatrenia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutéhorozhodnutia/opatreniazobsahuadministratívnehospisuvyhľadávaťaanivžalobevšeobecneuplatnené
dôvodynezákonnostizažalobcukonkretizovať.Rozsahaobsahsúdnehoprieskumuzákonnostižalobou
napadnutého rozhodnutia/opatrenia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy, ktorý jeho

vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Potom správny súd posudzuje, či si správny
orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia/
opatrenia, či zistil skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či jeho rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, či obsahovalo náležitosti stanovené
zákonom, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. Také žalobné

námietky, ktoré majú povahu všeobecnú bez ich konkretizácie na skutkové okolnosti v preskúmavanej
veci, neumožňujú súdny prieskum, nie je možné na základe nich zistiť nezákonnosť rozhodnutia/
opatrenia orgánu verejnej správy. Ak žalobcovia namietali, že práva niektorých vlastníkov poľovných
pozemkov boli dotknuté, že v listine prítomných pripojenej k notárskej zápisnici sú pri mnohých
vlastníkoch uvedení dvaja splnomocnenci, že prítomnosť na zhromaždení bola oveľa nižšia ako tvrdia
zvolávatelia a podobne, takéto všeobecné námietky nemožno považovať za dostatočné pre súdny

prieskum. Žalobcovia v žalobe okrem toho, že takéto námietky nekonkretizovali, keď neuviedli, aký
konkrétny vplyv mali mať na výsledok hlasovania, neuviedli ani to, ako tieto pochybenia mali byť vecne
prepojené s napadnutým opatrením. Nepostačuje len všeobecná námietka, že ak sa žalovaný dopustil
takýchto pochybení a ak potom zaevidoval zmluvu, urobil tak v rozpore so zákonom o poľovníctve.
Takto uplatnené námietky správnemu súdu neumožňovali vykonať plnohodnotný súdny prieskum a sú

len vyjadrením nesúhlasu s napadnutým opatrením, resp. s priebehom hlasovania na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov.

54. Žalobcovia ničím nepreukazujú svoje všeobecné tvrdenie, že žalovaným nebolo v konaní spoľahlivo
preukázané, že vlastníci potrebnou väčšinou hlasov určili užívateľa revíru a pokiaľ poukázali na to,

že žalovaný bol na nezákonnosť priebehu zhromaždenia vyslovene upozornený, po oboznámení sa
s predmetnými upozorneniami je zrejmé, že aj tieto vykazovali vysoký stupeň všeobecnosti. Podstatné
je však to, že ak by mal súd reflektovať na takéto tvrdenie v žalobe, musela by byť žalobná
námietka dostatočne konkrétna a v žalobe by muselo byť tvrdenie o tom, v čom spočíva konštatovaná
nezákonnosť priebehu zhromaždenia.

55. Pokiaľ žalobcovia namietali, že opatrenie nemožno preskúmať nakoľko je neodôvodnené, čo samo
o sebe je dôvodom na zrušenie napadnutého opatrenia pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť, či
arbitrárnosť, správny súd poukazuje na to, že otázkou preskúmateľnosti opatrenia sa zaoberal Najvyšší
súd SR vo viacerých rozhodnutiach. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa

19.12.2022 (bod 19) okrem iného konštatoval, že v zmysle § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve
sa na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 13 tohto zákona Správny poriadok nevzťahuje. Pokiaľ teda
došlo k vydaniu opatrenia o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, zákon ani podzákonný
predpis odôvodnenie tohto opatrenia nepredpisuje. Pokiaľ by správny orgán v opatrení odôvodnenie
uviedol, takýto postup by nebol v rozpore so zákonom, pretože by účastníkom priznal viac práv, ako im

priznáva právna úprava v súlade so všeobecnou požiadavkou dobrej verejnej správy. Pokiaľ však zákon
výslovne odôvodnenie nevyžaduje, jeho absencia nemôže byť sama o sebe dôvodom pre nezákonnosť
takéhoto opatrenia. V tejto súvislosti kasačný súd poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. 2 Sžk/12/2019
z 30.06.2021, podľa ktorého žiadny právny predpis neupravuje povinnosť žalovaného pri vykonávaní
úkonu evidencie zmluvy podľa § 16 zákona o poľovníctve vydať rozhodnutie obsahujúce konkrétne

náležitosti, ako napr. číslo evidencie. S poukazom na uvedené závery Najvyššieho správneho súdu SR
správny súd zastáva názor, že žalobná námietka, čo do nepreskúmateľnosti napadnutého opatrenia pre
nedostatok dôvodov, v súvislosti s čím sa žalobcovia dovolávali zrušenia opatrenia podľa § 191 ods. 1
písm. d) SSP je neopodstatnená.

56. Za irelevantné považuje správny súd aj poukazovanie na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
31S/89/2017 zo dňa 27.11.2019. Jedná sa o posudzovanie evidencie inej zmluvy. Navyše žalobcovia
síce tvrdia, že žalovaný svoje povinnosti jednoznačne poznal, no napriek tomu ich odignoroval,
neuvádzajú však konkrétne v čom takého konanie žalovaného spočíva. Z dôvodov už vyššie uvedených
nepostačuje konštatovať ako by mal žalovaný postupovať, ale žaloba musí obsahovať tvrdenie, že

tak nepostupoval s označením dôkazov a zároveň s preukázaním ako sa takéto konanie žalovaného
prejavilo na ukrátení na právach žalobcov.57. Ako dôvod pre zrušenie opatrenia neobstojí ani žalobná námietka, že zhromaždenie sa konalo
v rozpore s verejnou vyhláškou, ak sa malo začať o 13:00 hod. a v skutočnosti bolo otvorené až
o 23:10 hod. Pokiaľ splnomocnenia boli udelené na zhromaždenie, ktoré sa malo konať 02.08.2021,

pričom vzhľadom na nepredvídané objektívne okolnosti sa toto predĺžilo a v skutočnosti bolo hlasované
po polnoci dňa 03.08.2021, je potrebné takého splnomocnenia akceptovať, a teda započítať aj hlasy
zástupcov SPF a Lesy SR, š.p. Je zrejmé, že vôľa splnomocniteľov bola splnomocniť zástupcov na
ich zastúpenie na predmetnom zhromaždení s určeným programom, preto je irelevantné vo vzťahu
k vôli splnomocniteľov, ak sa toto zhromaždenie súvislo predĺžilo do druhého dňa. Iný výklad obsahu

splnomocnenia ako prejavu vôle splnomocniteľov by bol v rozpore s ich záujmom a jednalo by sa
o prílišný formalizmus, ktorý v podmienkach právneho štátu nemôže prevládnuť.

58. Žalobcovia namietali hrubý zásah do vlastníckych práv pozemkového spoločenstva Urbár,
pozemkové spoločenstvo Poluvsie, ktoré využilo svoje zákonné právo a zhromaždenia sa nezúčastnilo,
čo mali zvolávatelia podľa žalobcov využiť na to, aby si časť jeho spoločných nehnuteľností započítali

do svojho kvóra na základe splnomocnení od jednotlivých podielnikov. Správny súd zastáva názor, že
tretia osoba nie je oprávnená namietať pokiaľ by sa porušila vôľa členov spoločenstva, teda žalobná
námietka smeruje do vnútra do vlastníckych práv pozemkového spoločenstva, na čo žalobcovia nemajú
oprávnenie, teda vecnú legitimáciu.

59. Za nedôvodnú považuje správny súd aj žalobnú námietku, že výbory jednotlivých pozemkových
spoločenstiev, resp. štatutári konajúci v mene týchto výborov boli povinní nechať si schváliť spôsob
svojho konania na zhromaždení, na valných zhromaždeniach jednotlivých pozemkových spoločenstiev,
alebo takéto svoje konanie aspoň dodatočne konvalidovať. Takýto postup nevyplýva z platnej
právnej úpravy. Zákon č. 110/2018 novelizoval zákon o pozemkových spoločenstvách a okrem

iného, ním bolo do zákona pridané ustanovenie § 16 ods. 2 písm. b), podľa ktorého pozemkové
spoločenstvo prostredníctvom výboru uzatvára za členov spoločenstva nájomnú zmluvu, ktorej
predmetom je spoločná nehnuteľnosť, spoločne obhospodarovaná nehnuteľnosť alebo ich časť, alebo
inú obdobnú zmluvu, ak zo zmluvy o spoločenstve, stanov, alebo rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej
nehnuteľnosti, alebo spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nevyplýva niečo iné. Dôvodová správa

k novele uvádza, že sa zriaďuje zákonné zastúpenie členov spoločenstva spoločenstvom aj vo veci
dojednania podmienok a uzatvorenia nájomnej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, vrátane najmä
zmluvy o užívaní poľovného revíru a podobne. V doteraz platnom zákone chýbalo ustanovenie, ktoré
by priamo oprávňovalo výbor spoločenstva vykonávať kroky súvisiac s uzatvorením takejto zmluvy.
Cieľom zákonodarcu je možnosť spoločenstva konajúceho prostredníctvom výboru, aj bez osobitného

rozhodnutia členov spoločenstva na zhromaždení, uzavrieť nájomnú, ale aj inú obdobnú zmluvu, teda
zmluvu o užívaní poľovného revíru, ktorým svedčí vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti, resp.
spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, a ktorého obsahom je aj rozhodnutie o užívaní veci.

60. Pokiaľ žalobcovia namietali, že listina prítomných pripojená k zápisnici je nepreskúmateľná, nakoľko

pri mnohých vlastníkoch sú uvedení dvaja splnomocnenci no nie je možné určiť kto koho presne
zastupuje, ďalej že podľa zápisnice sa zhromaždenia zúčastnili vlastníci disponujúci 82,05 % výmery
revíru, pričom podľa listiny prítomných to bolo 84,2120 %, správny súd má za to, že jednak sa jedná
o všeobecnú žalobnú námietku pokiaľ žalobcovia neuvádzajú, pri ktorých vlastníkoch sú nepresnosti,
čo neumožňuje súdny prieskum zákonnosti, ale najmä aj z dôvodu, že obe percentuálne vyjadrenia sú

dostatočné pre splnenie podmienky uznášaniaschopnosti na zhromaždení.

61. Predložené nájomné zmluvy nájomcu spoločnosti Agrožiar, s.r.o. a nájomcu E. S., ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu obsahujú dojednanie medzi jednotlivými prenajímateľmi vlastníkmi pozemkov
a nájomcami, pričom v článku IV. bod 3 je osobitné dojednanie, že vo vzťahu k pozemkom, ktoré

sú predmetom nájmu podľa tejto zmluvy, je nájomca oprávnený zastupovať prenajímateľa podľa
príslušných ustanovení zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, z čoho jednoznačne vyplýva vôľa
prenajímateľa poveriť zastupovaním nájomcu podľa príslušných ustanovení zákona o poľovníctve, teda
vrátane zastupovania na zhromaždení. Takéto splnomocnenie má generálnu povahu, teda vzťahuje sa
na akékoľvek úkony súvisiace so zákonom o poľovníctve, inak by obmedzenie muselo byť výslovne

v dojednaní uvedené. Preto aj túto žalobnú námietku považuje správny súd za nedôvodnú.

62. Žalobcovia namietali, že užívateľ Poľovnícka spoločnosť Brezie Kunerad nebola ku dňu podania
žiadosti o zaevidovanie zmluvy členom Slovenskej poľovníckej komory, ktorou sa stala až neskôr.Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že žiadosť o členstvo v Slovenskej poľovníckej komore
tohto subjektu bola podaná 05.08.2021, pričom v čase zaevidovania zmluvy 07.10.2021 Poľovnícka
spoločnosť Brezie Kunerad už bola registrovaným členom Slovenskej poľovníckej komory. Je podstatné,

aby boli splnené zákonom stanovené podmienky ku dňu registrácie, čo evidentne splnené bolo.
Nemožno teda dospieť k záveru, že by nebola splnená podmienka v zmysle § 13 ods. 1 písm. b)
zákona o poľovníctve, a to že užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou poľovníckej
organizácii podľa § 32, pretože užívateľ poľovného revíru Brezie Stránske, ktorým sa stala na základe
dotknutej zmluvy o užívaní poľovného revíru Brezie Stránske Poľovnícka spoločnosť Brezie Kunerad

takouto poľovníckou organizáciou podľa § 32 zákona o poľovníctve v čase zaevidovania zmluvy už bola.
Zničohonevyplýva,žebypodmienkymalibyťsplnenéužvčase,keďsubjektvykonávalkrokysmerujúce
k uzatvoreniu zmluvy.

63. Pokiaľ žalobcovia namietali, že žalovaný nepostupoval v zmysle usmernenia Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 05.10.2021 správny súd nepovažuje ani túto námietku

za relevantnú. Neprináleží správnemu súdu polemizovať s vecnou správnosťou usmernenia, avšak
zastávanázor,žemetodickýpokynniejezáväznýmprerozhodujúciorgánverejnejsprávy,ktorývkonaní
postupuje v zmysle článku 2. ods. 2 Ústavy SR. Stanovisko ministerstva môže mať len odporúčací
charakter, nie však záväzný.

64. Žalobcovia v žalobe navrhli, aby bolo napadnuté opatrenie zrušené aj z dôvodu podľa § 191
ods. 1 písm. g) SSP, avšak v texte žaloby neuviedli žiadny argument v čom malo spočívať podstatné
porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného opatrenia vo veci samej. V prípade, ak absentujú skutkové a právne tvrdenia prečo je
opatrenie nezákonne z toho dôvodu, správny súd v tomto rozsahu nemohol preskúmať zákonnosť

opatrenia.

65. Na základe vyššie uvedeného, správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia z dôvodov
uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

66. Žalobcom, ktorý v konaní nemali úspech, správny súd nepriznal náhradu trov konania podľa § 167
ods. 1 SSP a contrario.

67. Ďalším účastníkom konania správny súd voči neúspešným žalobcom nepriznal náhradu trov konania
podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by im vznikli trovy

konania a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mali byť voči žalobcom
priznané iné uplatnené trovy konania.

68. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasou 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.