Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415209879
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4415209879.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlomPribinova25,82496Bratislava,IČO:35807598,zastúpená:Advocates.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I.
XXX, o zaplatenie 893,77 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného

súdu Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 22. apríla 2020 pod č. k. 7Er/606/2015-15
(ďalej len „rozhodnutie súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 Exekučného

poriadku, § 35, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z .z. o rozhodcovskom konaní a ustanoveniami
Občianskeho zákonníka týkajúcimi sa spotrebiteľských zmlúv a Smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch.
1.1. Uviedol, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhala voči povinnému vykonania
exekúcienavymoženiesumy893,77euraspríslušenstvomatrovexekúcie,keďpoukázalanaRozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 005606/09 zo dňa

11.05.2009, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 25.05.2009 a vykonateľnosť dňa 28.05.2009.
Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa
15.11.2006. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17 obsahujú
rozhodcovskú doložku. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., má v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky

oprávnenej vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Preto podrobil súdnej
kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy
nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
1.2. Mal za to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný

titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú
doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach

ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho
môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajúpochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Oprávnenou predložený
rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože bol vydaný na základe

neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v obchodných podmienkach pre
úver vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľov vyžadovala, aby spory
vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je teda nulitným právnym aktom.
Vzhľadomkukonštatovaniuneprijateľnostirozhodcovskejdoložkysúdnemôžeakceptovaťaniexekučný

titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal
na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd takýto titul akceptoval, exekúcia
by bola vedená na podklade rozhodnutia, ktoré však nie je vykonateľné, a teda absentuje jeden zo
základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie exekučného titulu, ktorý je právoplatný
a vykonateľný. Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 3Cdo 146/2011
zo dňa 13.10.2011.

2. Oprávnená podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote.
Namietala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z neúplného zistenia
skutkového stavu veci. Tvrdila, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský

rozsudok) a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd sa mal
v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Namietala, že
postupom súdu prvej inštancie v predmetnej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní došlo k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských

rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
2.1. Tvrdila, že s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu v zmysle § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom
konaní formou samostatného právneho úkonu, na samostatnej listine, v niektorých prípadoch bola
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Namietala, že súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak

zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Uviedla, že povinnému nebola odňatá
možnosťobrátiťsavprípadeakýchkoľvekspornýchotázokspojenýchsozmluvouoúvere,navšeobecný
súd, a v danej veci konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Žiadala, aby odvolací súd
rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom oprávnenej spísaným do zápisnice u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého dňa 21.03.2015 sa začalo exekučné konanie. Súd prvej inštancie napadnutým
uznesenímč.k.7Er/606/2015-15zodňa22.04.2020zamietolžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie

exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp .zn. SR 00506/09 zo dňa 11.05.2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.05.2009 a vykonateľnosť dňa 28.05.2009. Podkladom na jeho
vydaniebolazmluvaoúvereč.4193041zodňa17.06.2008,pričomsúčasťoubolivšeobecnépodmienky
poskytnutia úveru, ktoré v bode 17 obsahovali rozhodcovskú doložku. Súdny exekútor žiadosťou o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenou súdu prvej inštancie dňa 07.05.2015 požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
uznesením.7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

8. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania (v
znení účinnom do 22.12.2015), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

9. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku).

10. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

11. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2

Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí

rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z uvedeného
vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s príslušnými právnymi predpismi je
hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie.

12. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v

rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, ktorý správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Zásadnou právnou
otázkou v predmetnej veci je, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je

neprijateľnou podmienkou. Podľa dojednanej rozhodcovskej doložky, spory môžu byť riešené výlučne v
rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, odvolávajúc sa na
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola spôsobená
značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Práve
proti možnosti dodávateľov diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus

spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardizovanými typmi zmlúv.

14. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej
rozhodcovskej doložke. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula

neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo
odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní, a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom
bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Neprijateľná rozhodcovskádoložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale
aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a

zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských
zmlúv- doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene
nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní
zo strany spotrebiteľov. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu
stranu a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku.

15. Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom (oprávnenou) naformulované
zmluvné klauzuly vrátane rozhodcovských zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľ (povinný) nemohol
takúto formulárovú (adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Taktiež je nutné konštatovať, že súčasťou
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktorých súčasťou
bola rozhodcovská doložka. Na strane oprávnenej je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ

si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné
listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Ak si spotrebiteľ
individuálne vyjednal rozhodcovskú doložku, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj
podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné prijať.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o skutočnosť, že
rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať, a to vzhľadom k tomu, že nebola platne
a individuálne dojednaná rozhodcovská doložka, ktorá mala právomoc rozhodcovského súdu podľa
tvrdení oprávnenej založiť, a teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S poukazom
už na vyššie uvedené skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným

titulom, a to ani z formálnej ani z materiálnej stránky.

17. Odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorého závery sa považujú za konštantné. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto

požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp.
zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 sp. zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou
exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie

exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci
konať (§ 45 ods. 1 písm. b) Zákona o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné
rozhodcovské konanie vyplýva z ustanovenia § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).