Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, July 20, 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: BN-4Csp/97/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120365207
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:6120365207.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium
Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. D. XX, zast. JUDr. Martina Kmeťová, advokátka so sídlom Moyzesova
1918/6A, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 42 282 004, o zaplatenie 20.000,- eur s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 17868,61 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 11859,88 eur od 23.3.2019 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 78,68 %, v lehote troch

dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po
právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 14.08.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu sumu 20000,- eur a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 13991,27 eur od 23.03.2019
do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zavretou podľa § 524 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 22.03.2019 medzi postupcom Slovenská

sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len "postupca") a žalobcom,
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky
napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným
dňa 05.08.2013 Zmluvu č. 5045405397 (ďalej len "Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len "VOP"). Na základe Zmluvy postupca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania

peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v Zmluve a vo VOP. Podľa žalobcu Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju
povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 01.03.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške21 309,39 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 13 991,27 eur, z riadneho úroku vo výške 6 118,29
eur, z úroku z omeškania vo výške 1 199,83 eur a z poplatkov vo výške 0,00 eur v súlade s prílohou k
Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej

v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonal žiadne úhrady.
Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 20000,- eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo
výške 13991,27 eur a z neuhradeného riadneho úroku vo výške 6008,73 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy
vo výške 1 309,39 eur si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok

z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc
dňom 23.03.2019, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalobca k žalobe
označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom a uviedol, že
predmetná Zmluva o splátkovom úvere je vzhľadom na jej obsahové náležitosti spotrebiteľským úverom

v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) a §2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52 a nasl. ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Žalobca nepreukázal reálne čerpanie úveru zo
strany žalovaného ako aj to, akú sumu žalobcovi a predtým aj postupcovi skutočne uhradil - predložil iba
interné záznamy žalobou - neprehľadnú tabuľku, z ktorej nevyplývajú skutočnosti o tom, aké konkrétne

výškyúhradžalovanýuskutočnilakedy,atedavýškažalovanejpohľadávkynieježalobcompreukázaná.
Samotná skutočnosť, že došlo k podpísaniu zmluvy o úvere, preukazuje len záväzok banky poskytnúť
žalovanému úver, nie však skutočné poskytnutie peňažných prostriedkov. Zo žiadneho z ustanovení
zmluvy o splátkovom úvere z 05.08.2013 ani všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, že by
sa podpis žalovaného pod touto zmluvou mal považovať súčasne za potvrdenie prevzatia peňažných

prostriedkov tvoriacich predmet úveru. Práve naopak, o tom, že súčasne s podpisom zmluvy o úvere
nedošlo aj k odovzdaniu peňažných prostriedkov v hotovosti svedčí údaj "úver bol poskytnutý okamžite"
a tiež že v zmluve bol uvedený "účet pre poskytnutie úveru", na ktorý mali byť peňažné prostriedky
pripísané, avšak žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že tieto peňažne prostriedky boli skutočne
pripísané na účet žalovaného. Ako dôkaz o poskytnutí peňažných prostriedkov žalobca predložil len

špecifikáciu postúpenej pohľadávky, ktorá bola prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. 0 tejto
listine žalobca uviedol, že ide o výstup z bankového systému a že v zmluve o postúpení postupca
deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým
systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Tento dokument má však
charakter jednoduchej tabuľkovej tlačovej zostavy výstupu z nejakej databázy (vo formáte .xls), nejde

o výpis z účtu generovaný bankovým systémom. Na dokumente nie je ani uvedené kto, kedy a z
akej databázy ho vytlačil, nie je na ňom ani hlavička banky. Tento dokument bol navyše vytlačený ako
príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, teda môže len deklarovať údaje o postupovanej pohľadávke
z pohľadu postupcu - ide len o tvrdenia postupcu, nie dôkaz o skutočnom poskytnutí peňažných
prostriedkov mne ako žalovanému. Okrem toho, k žalobe pripojil žalobca Oznámenie o postúpení zo

dňa 30.03.2019, predmetom ktorého malo byť postúpenie pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy.
Žiadne takéto oznámenie žalovanému nebolo postupcom ani žalobcom v minulosti doručené, až spolu
s návrhom. Ani žalobca doručenie tohto oznámenia mojej osobe nijako nepreukázal. To, že predložil
vyhotovenú listinu neznamená, že mi skutočne túto aj riadne doručil. Základnou podmienkou konania je
aktívna legitimácia žalobcu a keďže nepreukázal platné postúpenie pohľadávky, nemá právo vystupovať

v tomto konaní ako žalobca. Žalobca síce súdu doložil výzvu fyzicky vypracovanú a je založená v
súdnom spise, ale či skutočne banka zaslala túto výzvu žalovanému je potrebné žalobcom preukázať,
a to aj kedy bola výzva mne ako žalovanému doručená - a to za účelom vyhodnotenia dodržania
90- dňovej lehoty po splatnosti záväzkov, ako podmienky postúpenia podľa § 92 ods.8 zákona o
bankách. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8

zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne
neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má
súd povinnosť prihliadať ex offo. Tiež poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade síce v bode
18.14. predložených VOP došlo k dojednaniu, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu
osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, avšak hneď v ďalšej vete uvedeného dojednania sa

uvádza, že klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči
nej výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Poukazujem na ustanovenie § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa( ďalej len neprijateľná podmienka). Keďže sa jedná o všeobecné obchodné podmienky, ktorých znenie
pripravil veriteľ, je zrejmé, že v danom prípade nejde o podmienku individuálne dojednanú, pričom
dojednanie uvedené v bode 18.14. uvedených VOP, kedy klient, t.j. žalovaný dal vopred súhlas s

tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči
klientovi, pričom klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky
len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky, v danom prípade ide o nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, a preto je uvedené
dojednanie v zmysle § 53 ods. 5 neplatné. Uvedené dojednanie je neplatné i v zmysle § 574 ods. 2

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť
až v budúcnosti, je neplatná. V danom prípade sa mal žalovaný vzdať práva byt' vyzvaný na zaplatenie
dlžnej pohľadávky pred jej postúpením, preto v danom prípade nebolo dodržané ustanovenie § 92
ods. 8 zákona o bankách, a keďže tomu tak nebolo, v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu
pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok z 22.03.2019. Z tohto dôvodu postúpenie
pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0217/2019/CE nie je platné podľa § 39

Občianskeho zákona a žalobca nie je aktívne legitimovaný na vymáhanie si nárokov tak, ako je to
uvedené v žalobe. V tejto súvislosti ešte poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepreukázal doručenie
žiadnej písomnosti žalovanému, z tých ktoré predložil do súdneho spisu ako dôkaz, t.j. ani oznámenia o
postúpení pohľadávky z 30.03.2019, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 01.03.2018, výzvy
z 27.01.2018, výzvy z 18.12.2018, pokusu o zmier z 04.06.2020. Voči uplatnenému nároku žalovaný tiež

vznáša v celom rozsahu námietku premlčania. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle §
565 Občianskeho zákonníka listom z 01.03.2018, kedy mal žalovaný byť v omeškaní so splátkami už od
20.09.2013 ako aj nasledujúcich ďalších, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad predloženej samotným
žalobcom. Veriteľ musí pri zosplatnení dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V
zmysle §103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565

Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t. j. v danom prípade splátkou splatnou
septembri 2013 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením žalovanému.
Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky,
ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá
bola splatná 20.09.2013. Pokiaľ žalobca podal žalobu dňa 14.08.2020, podal ju po uplynutí zákonnej

premlčacej doby.

3. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom dňa 11.5.2021 tak, že žalobu zamietol
(výrok I.) a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

4. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd, Krajský súd v Trenčíne Uznesením č.kon.
17CoCsp/28/2021-186 zo dňa 28.04.2022 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 11.5.2021 vyplýva, že súd založil svoje
rozhodnutie potom ako posúdil aktívnu vecnú legitimáciu v spore na závere, že zmluvu z ktorej si žalobca
uplatňuje nárok je spotrebiteľská, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky len vo výške

553,09 eur, ktoré žalovaný i spolu s príslušenstvom v celom rozsahu vrátil a preto súd žalobu zamietol. Z
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 28.04.2022 vyplýva, súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil a zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhnuté dokazovanie, pretože z
listiny predloženej žalobcom - platobná história vyplýva čerpanie úveru vo výške deklarovanej v úverovej
zmluve. Aj z prehľadu splátok je nepochybné, že žalovaný si bol svojej povinnosti splatiť poskytnutý úver

vo výške, v akej bola dojednaná v úverovej zmluve, vedomý, keďže splatil titulom úveru sumu 9.916,93
eur (a nielen 553,09 eur). Odvolací súd je názoru, že niet pochýb o tom, že dlžník, ak by mu nebol
poskytnutý úver v dojednanej výške, tento by pravidelnými mesačnými splátkami neuhrádzal nad sumu,
ktorá mu bola skutočne poskytnutá (pričom buď by neposkytnutie úveru v dojednanej výške reklamoval,
alebo by nad poskytnutú výšku úveru neplnil mesačné splátky úveru). Taktiež odvolací súd uviedol,

že i spôsob obrany žalovaného v konaní (námietka aktívnej vecnej legitimácie, námietka premlčania)
nenasvedčuje v korelácii s plnením úveru vo výške 9.916,93 eur tomu, že úver by mu bol poskytnutý
len vo výške 553,09 eur, čo podľa názoru odvolacieho súdu preukazuje, že skutočne mu bol právnym
predchodcom žalobcu poskytnutý úver vo výške deklarovanej v úverovej zmluve a preto uložil súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní vec opätovne vec prejednať popri rešpektovaní týchto záverov odvolacieho

súdu s ohľadom na už prezentované a prípadne novo uplatnené prostriedky procesného útoku a obrany
sporových strán.5. Žalobca po vrátení veci na podanej žalobe v celom rozsahu zotrval. Ďalej v spore uviedol, že
uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný ani len v jeho časti, a to s poukazom na aktuálne
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Žalobca podal na súd žalobu dňa 14.08.2020. Uplatnenie práva

podľa § 565 Občianskeho zákonníka nastalo podaním zo dňa 01.03.2018, pričom v súlade so závermi
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj v súlade ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k
uplatneniu tohto práva pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola datovaná na 20.11.2017. Premlčacia
doba tak začala plynúť odo dňa 21.02.2018 a uplynula by 21.02.2021 (nedeľa). Keďže koniec lehoty
pripadol na nedeľu, posledný deň lehoty je najbližší pracovný deň (22.02.2021). Zároveň, s ohľadom

na zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je
zrejmé, že premlčacia doba spočívala a neplynula v období od 27.03.2020 do 30.04.2020 = 35 dní a
od 19.01.2021 do 28.02.2021 = 41 dní (t. j. spolu 76 dní). K uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka došlo podaním zo dňa 01.03.2018 - a v zmysle platnej právnej úpravy (§ 565 Občianskeho
zákonníka) tak mohlo dôjsť len v prípade, ak to bolo medzi stranami dojednané (čo bolo v konaní

preukázané) a zároveň pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.11.2017 (v súlade s ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka). Žalovaný bol v dlhšom ako 3 mesačnom omeškaní s platením splátok a
súčasne bol upozornený na možnosť uplatnenia tohto práva. V zmysle uvedeného teda žalobca využil
svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť podaním zo dňa 01.03.2018, a to pre nesplnenie splátky
splatnej dňa 20.11.2017. Zosplatnenie dlhu tak nastalo pre túto splátku, ktorá o viac ako tri mesiace

predchádzala zosplatneniu, avšak premlčanie začalo plynúť až prvý deň nasledujúci po troch mesiacoch
odomeškaniasozaplatenímsplátky,prenesplneniektorejsaprávopodľa§565Občianskehozákonníka
v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uplatnilo. Podľa názoru žalobcu preto vzhľadom na
vyššie uvedené nejestvuje taký výklad, v ktorom by mohol byť jeho nárok premlčaný, nakoľko žaloba
bola na súde podaná včas. Uvedený právny názor žalobcu ohľadom výkladu ust. § 103 Občianskeho

zákonníka je zároveň v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít. Žalobca
ďalej uviedol uvádza, že celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej ako "ZoSU") je v Zmluve o
splátkovom úvere č. 5045405397 zo dňa 5.8.2013 uvedená správne. Mesačná splátka vo výške 261,92

€ je v Zmluve uvedená vrátane poplatku za poistenie úveru. Žalovaný mal poskytnutý úver s úrokovou
sadzbou vo výške 12,90% p. a. po zohľadnení zľavy z úrokovej sadzby vo výške 2% p. a. (pôvodná
úroková sadzba 14,90% p. a.). Výška zľavy bola poskytnutá v zmysle predloženého Zverejnenia (ktoré
bolo v zmysle Zmluvy o úvere, čl. III. ods. 3 súčasťou Zmluvy) po splnení kumulatívnych podmienok,
a to: - 1,50% p.a., ak: o je v zmluve o úvere dohodnutý ako účet pre splácanie Klienta Účet vedený

v Banke a tento Účet nie je v nepovolenom prečerpaní a o má Klient Účet sporenia vedený v Banke
a o na Účet sporenia bude každý kalendárny mesiac pripísaná aspoň minimálna Suma Sporenia a
- 0,50% p.a., ak: o je v zmluve o úvere dohodnuté Poistenie k úveru a poistenie trvá po celú dobu
trvania úverového vzťahu. Podľa ust. § 2 písm. g) ZoSU "celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,

ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so
zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené
získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok..." Vzhľadom nato, že
na poskytnutie úveru za ponúkaných podmienok (zľavy z úrokovej sadzby) bolo potrebné uzavrieť aj

poisteniekúveru,poplatokzapoisteniekúveruvstupovaldovýpočtucelkovejčiastky,ktorújespotrebiteľ
povinný zaplatiť (výpočet celkovej čiastky ako aj ročnej percentuálnej miery nákladov je vo vyjadrení
žalobcu správny). Poplatok za poistenie k úveru vo výške 8,86 eur bol súčasťou splátky vo výške 261,92
eur. Uvedené preukazuje predložená platobná história. Žalovaný bol povinný uhradiť sumu 31.427,46
eur, ktorá je uvedená v Zmluve o úvere a ktorá predstavuje súčet nasledovných položiek: splátky splatné

od 20.09.2013 do 20.08.2023 vo výške 261,92 € v počte 119, pričom posledná 120. splátka v zmysle čl.
5.5.3 OP bola tvorená zostatkom úveru, ku dňu vyhotovenia zmluvy teda vo výške 258,98 eur. V tejto
súvislosti žalobca poukazuje napríklad na Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.02.2020,
sp. zn. 3Co/232/2019. Celková suma, ktorú bude spotrebiteľ povinný zaplatiť v sume 31.427,46 eur je
tak v zmluve uvedená správne.

6. Žalovaný po vrátení veci ďalej uviedol, že v zmluve - v časti Štandardné európske informácie o
spotrebiteľskom úvere (str. 8) je pod položkou súvisiace náklady, akékoľvek iné náklady vyplývajúce zo
zmluvy o úvere uvedený poplatok za poistenie k úveru 8,86 eur mesačne. S poukazom na súdnu prax sodkazom na konkrétne uvádzané rozhodnutia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou celková čiastka
spojená s úverom potom nepredstavuje 31427,46 eur ako je uvedené v zmluve o splátkovom úvere. Po
zahrnutí poplatku za poistenie (vo výške 8,86 eur mesačne) pre účely výpočtu celkovej čiastky spojenej

s úverom, vykonaním prepočtu predstavuje celková čiastka spojená s úverom sumu až 32493,60 eur,
čo znamená že žalovanému bol poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru, čo
spôsobuje, že veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky a tieto mu súd nemôže priznať. Zohľadnením
týchto skutočností teda poskytol pôvodný veriteľ žalovanému sumu 16800,- eur, pričom vzhľadom na
dohodnutý počet splátok 120, jedna splátka predstavuje 140,- eur. V konaní žalovaný vzniesol námietku

premlčania, a preto splátky úveru splatné od 20.09.2013 do podania žaloby 14.08.2017 (posledná
splátka splatná dňa 20.07.2017) a nároky z nich vyplývajúce sú premlčané a po vznesení námietky
premlčania tento nárok súd nemôže žalobcovi priznať. Výška premlčaného dlhu predstavuje: za rok
2013 4x 140,-eur = 560,- eur, za rok 2014 12x 140,- eur = 1680,- eur, za rok 2015 12x 140,- eur = 1680,-
eur, za rok 2016 12x 140,-eur = 1680,- eur a za rok 2017 7x 140,- eur = 980,- eur t.j. spolu 6.580,- eur.
Nakoľko poskytnutá suma úveru predstavovala 16800,- eur, časť vo výške 9.916,93 € žalovaný veriteľovi

uhradil a časť vo výške 6.580,- eur je premlčanou, neuhradená suma z titulu predmetného úveru, ktorú
by mal žalovaný uhradiť žalobcovi predstavuje 303,07 eur.

7. V konaní ide o spotrebiteľský spor, v ktorom sú obe strany právne zastúpené. Súd vo veci nariadil
pojednávanie, na ktorom strany na svojich tvrdeniach zotrvali. Žalobca zotrval na tvrdení, že úver bol

poskytnutý za ponúkaných podmienok, teda zľavy z úrokovej sadzby, a preto bolo potrebné uzatvoriť
aj poistenie k úveru, pričom tento poplatok za poistenie k úveru vo výške 8,86 eur stúpa do výpočtu
celkovej čiastky a tiež RPMN a uvedené preukazuje výpis z úveru. Súčasťou splátky vo výške 261,92
eur bol aj poplatok za poistenie vo výške 8,86 eur, napríklad ide o splátku zo dňa 11.10.2013. Žalovaný
zotrval na svojej obrane, úver má byť posúdený ako bezúročný a bez poplatkov, dokladom žalobca

žiadnym nepreukázal, že by v splátke 261,92 eur malo byť zahrnuté aj poistenie, ktoré bolo jednostranne
zo strany veriteľa žalovanému vnútené pri podpise zmluvy. Nakoľko je obsahom čl. II ods. 3, podľa
ktorého podpisom úverovom zmluvy dlžník súhlasí s poistením schopnosti splácať úver a v zmysle
tabuľky veriteľa štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere výška tohto poplatku je 8,86
eur mesačne. Pritom na prvej strane zmluvy je uvedené pri položke bankou požadované ručenie alebo

poistenie, že sa nevyžaduje. Je názoru, že takéto rozporné ustanovenia zmluvy ktorým spotrebiteľ
nemôže rozumieť a zavádzajú ho, spôsobujú, že úver je bez poplatkov a úrokov. Aj sám žalobca vo
vyjadrení zo 04.11.2020, ktoré zasielal ešte na upomínací súd uviedol, že sa žalovaný zaviazal splácať
úver s úrokmi formou 120 pravidelných mesačných splátok vo výške 261,92 eur, a následne uviedol,
že v zmysle čl. 2 zmluvy sa zaviazal mesačne hradiť poplatok za poistenie vo výške 8,86 eur. Až v

poslednom vyjadrení začal tvrdiť, že poistenie malo byť súčasťou splátky, pričom však toto podľa nášho
názoru nie je podporené žiadnym dôkazom. Čo sa týka premlčania, v konaní žalovaný vzniesol námietku
premlčania a trvá na tom, že dlh je z časti premlčaný.

8. Súd vykonal dokazovanie stranami navrhovaným rozsahom, a to listinami: Zmluva o postúpení

pohľadávok č. 0217/2019/CE zo dňa 22.03.2019, príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo
dňa 22.03.2019 č.l. 11-16, Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb.
- Občianskeho zákonníka zo dňa 30.03.2019 č.l. 82, Zmluva o splátkovom úvere č. 5045405397 zo
dňa 05.08.2013 č.l. 17-19, Štandardné európske informácie k zmluve o splátkovom úvere zo dňa
05.08.2013č.l.20-21,vyjadreniežalobcuvspore,všeobecnéobchodnépodmienkyč.l.22-34,obchodné

podmienky č.l. 35-46, Sadzobník poplatkov (č.l. 47 až 69), výzvy zo dňa 27.1.2018, 18.12.2018 k
úhrade č.l., platobná história (č.l. 72 až 81), výpis z účtu (č.l. 112 až 117), , Oznámenie zo dňa 1.3.2018
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, dokladmi o doručovaní písomnosti žalovanému z č.l. 118-122,
Amortizačná tabuľka (č.l. 2020 až 221) a zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s. (banka) uzatvorila dňa
05.08.2013 so žalovaným, ako dlžníkom Zmluvu o splátkovom úvere č. 5045405397, predmetom

ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 16800,- eur bankou dlžníkovi. Účastníci zmluvy sa dohodli na
podmienkach úveru: druh úveru: bezúčelový úver-spotrebný úver na čokoľvek, výška úveru: 16800,-
eur, účet pre poskytnutie úveru: XXXXXXXXX/XXXX celková čiastka splatná spotrebiteľom: 31427,46
eur, počet splátok: 120, celková výška mesačnej splátky: 261,92 eur, ročná úroková sadzba 12,90 %,
fixná. V zmluve sú uvedené aj tieto údaje, RPMN 14,88 %, priemerná hodnota RPMN 7,34 % a termín

konečnej splatnosti: 20.08.2023, prvá splátka je splatná 20.09.2013, ďalšie splátky sú splatné vždy
20.dňa v mesiaci.9. V Čl. I bod 14 zmluvy zo dňa 5.8.2013 sa zmluvné strany dohodli, že banka vyhotoví výpis o
splátkach formou amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a na požiadanie dlžníka. V Čl. II Poplatky sa
zmluvné strany dohodli, že dlžník je povinný platiť Banke poplatok za poistenie k Úveru vo výške 8,86

eur, a to v pravidelných splátkach v periodicite a termíne splátky Úveru. V Čl. I bod 10 zmluvy si
zmluvné strany dohodli oprávnenie veriteľa, banky úver zosplatniť, ak dlžník nespláca riadne a včas. V
Čl. III bod 3 zmluvy žalovaný vyhlasuje že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami,
Úverovými podmienkami, sadzobníkom a podmienkami určené Zverejnením, za ktorých Bankový
produkt poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V Čl. III bod 12 zmluvy si zmluvné strany

dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to až do úplného vysporiadania všetkých vzťahov, ktoré
vznikli na základe alebo v súvislosti s úverom.

10. Zo znenia zmluvy bod 1. Čl. II a bod 2,3 a 5 časti II. zmluvy vyplýva, že žalovaný žiada poistenie
v rozsahu Rozšírený súbor poistenia a súhlasí s poistením. Poplatok za poistenie k Úveru vo výške
8,86 eur je dlžník povinný platiť v pravidelných splátkach v periodicite a termíne splátok úveru. Poplatok

je účtovaný prvýkrát v kalendárnom mesiaci, ktorý nasleduje po prvom poskytnutí úveru a dlžník je
povinný poplatok zaplatiť v rámci mesačnej splátke. Zo znenia bodu 6 časti II. zmluvy vyplýva, že spôsob
výpočtu poplatku za poistenie k úveru je stanovený v Sadzobníku ako percentuálny podiel zo splátky
úveru bez poplatku za poistenie k úveru.

11. Z platobnej histórie, z Výpisu z Úveru (č.l. 112 až 117) pre úver č. 5045405397 (č.l. 117 spisu) vyplýva
čerpanie úveru žalovaným v sume 15048,91 eur dňa 05.08.2013, v sume 1198,- eur dňa 05.08.2013 a
v sume 553,09 eur dňa 05.08.2019.

12. Z listiny predloženej žalobcom - Sadzobník poplatkov účinný k 1.6.2013 vyplýva, že poplatok za

poistenie k úveru: rozšírený súbor poistenia (ktorý si vzhľadom na znenie zmluvy žalovaný zvolil) je 3,50
%.

13. Podľa bodu 10.3 Všeobecných obchodných podmienok pri doručovaní písomnosti banky poštou sa
zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní.

14. Z predloženej listiny žalobcom - Štandardné európske informácie k zmluve o splátkovom úvere zo
dňa 05.08.2013 vyplýva, akým spôsobom a kedy spotrebiteľ dostane peniaze. Taktiež v tejto listine v
časti označenej ako Súvisiace náklady ako iný náklad vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
uvedený poplatok za Poistenie k úveru 8,86 eur mesačne.

15. Z tvrdení žalobcu uvedených vo vyjadrení 04.11.2020 (č.l 108) vyplýva, že žalovaný do 30.08.2018
uhradil celkom sumu 9916,93 eur a tiež z tohto vyjadrenia vyplýva tvrdenie žalobcu, že v zmysle Čl. I
zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať poskytnutý úver formou 120 pravidelných mesačných splátok vo
výške 261,92 eur od 20.9.2013 do 20.08.2023 a v zmysle Čl. II zmluvy sa žalovaný zaviazal mesačne

hradiť poplatok za poistenie k úveru vo výške 8,86 eur. Z listiny žalobcom nazvanej ako Platobná história
( č.l. 72-81) nevyplýva údaj o predpise a zložení splátky v sume 261,92 eur. Z listiny žalobcom nazvanej
ako Platobná história 1 a 2 ( Výpis z Úveru Čl. 112 až 117) nevyplýva údaj o predpise a zložení splátky v
sume 261,92 eur. Listinami právneho predchodcu žalobcu (postupcu) a dokladmi o ich doručovaní súd
zistil, že dňa 1.3.2018 vyhotovila banka listinu adresovanú žalovanému, ktorú dňa 5.3.2018 odoslala

na adresu žalovaného uvedenú v zmluve a ktorá bola poštovým podnikom uložená dňa 7.3.2018 a
ktorá sa dňa banke dňa 27.3.2018 vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, ktorou listinou žalovanému
oznamuje banka vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky č. 5045405397 ku dňu 28.02.2018 a
vyzýva ho k úhrade celkom sumy vo výške 19059,48 eur do 15 dní. Listom zo dňa 27.1.2018, ktorú
banka dňa 5.2.2018 odoslala na adresu žalovaného uvedenú v zmluve, a ktorá bola poštovým podnikom

odosielateľovi vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 27.2.2018, banka oznamuje žalovanému
že ju ku dňu 27.1.2018 v omeškaní so splácaním pohľadávky zo zmluvy o úver č. 5045405397 vo
výške 5574,- eur. V tomto oznámení je uvedené, aby pohľadávku zo zmluvy dlžník uhradil do 15
dní, zároveň bol žalovaný v tomto liste upozornený na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru. Listom zo dňa 30.03.2019 Banka oznámila žalovanému, že dňa 22.03.2019 pohľadávku zo

zmluvyč.5107280025postúpilažalobcovi,ktorýlistprostredníctvompoštovéhopodnikudňa02.04.2019
žalovanému doručovala. Dňa 22.03.2019 uzatvorila banka ako postupca a žalobca ako postupník
Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0217/2019/CE, predmetom ktorej okrem iného (vyplýva z prílohy
č.1) bolo aj postúpenie pohľadávky banky z vyššie uvedeného úveru v sume zostatku pohľadávkys príslušenstvom celkom v sume 21309,39 eur, pričom túto skutočnosť o postúpení pohľadávky
banka žalovanému oznámila písomným podaním zo dňa 30.3.2019, ktorú písomnosť dňa 02.04.2019
prostredníctvom poštového podniku na adresu žalovaného aj odoslala. Z listiny (č.l. 220-221) Slovenskej

Sporiteľne, a.s. označenej ako Splátkový kalendár (Amortizačná tabuľka) o klientovi: B. A., A.,
výška úveru: 16800,- eur vyplýva údaje o dátumoch (splatnosti) a výške splátky spolu (261,92), avšak
nevyplýva z nej údaj o predpise splátky istiny, údaj o predpise úroku ani údaj o predpise poplatku.

16. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

17. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. § 525 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka postúpiť
nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa
zmenil.Podľaust.§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v
znení do 31.12.2020 - v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok; ďalej len Zákon o bankách),
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to

neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzatvorenia
Zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len ako "zákon o spotrebiteľských úveroch"), spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len
bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom,ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1)
tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo
poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou

veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

23.Podľa§2 písm.a)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere ( ďalej zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom sa rozumie
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a

ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet

celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom.

24. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak zmluva

o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

26.Podľa§9ods.3a5zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochakzmluvaospotrebiteľskom

úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť,
a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov
vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak

úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu
zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len
do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

27. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa
§ 489 Občianskeho zákonníka, Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

28. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.29. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

30. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

31. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

32. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať

a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

33.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

34. Podľa § 1 písm. a) zákona č.62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony. lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie
alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo
dňa účinnosti tohto zákona (25.3.2020) do 30. apríla 2020 neplynú.

35. Podľa § 8 písm. a) zákona č.62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie
alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo

dňa účinnosti tohto zákona (19.1.2021) do 28. februára 2021 neplynú.

36. Podľa Čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu. Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia,
že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých
skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).

37. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa ust. 151 ods. 1 C.s.p.,
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

38. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná čiastočne. Žalobca sa domáha podanou žalobou peňažného plnenia - zostatku
nesplateného úveru zo zmluvy - Zmluvy o splátkovom úvere č. 5045405397 zo dňa 05.08.2013.

39. Podľa tvrdení žalobcu neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 05.08.2013
sú aj všeobecné obchodné podmienky predchodcu žalobcu, úverové podmienky, podmienky určené
Zverejnením, za ktorých Bankový produkt (úver) poskytol. Uvedená zmluva má spotrebiteľský charakter
vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný akospotrebiteľ, ktorý poskytnutím úveru uspokojoval svoje osobné potreby a žalobca resp. predchodca
žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, ako banka. Spotrebiteľský charakter
zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom resp. predchodcom žalobcu pripravená vopred

na formulári vrátane znenia obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovanou
ako spotrebiteľom a preto na daný úverový vzťah súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred

jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo
14/2014).

40. Sporným v tomto spore vzhľadom na uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
oboch strán bolo, či žalobca je nositeľom (či je vecne legitimovaný) práva, ktoré si uplatňuje v tomto
spore, konk. či sú resp. nie sú splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky z bankového úveru,

ktorú si žalobca uplatňuje v tomto spore. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca v spore preukazoval Zmluvou o
postúpení pohľadávky č. 0217/2019/CE zo dňa 22.03.2019 spolu s prílohou č. 1, uzavretou medzi
žalobcomaSlovenskousporiteľňou,a.s.,akoajoznámenímopostúpenípohľadávkyzodňa30.03.2019.

Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky
pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o
postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia ("...môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku... postúpiť"), ako aj jeho zaradenie do časti

zákonaobankách,ktorejnadpisznie"Ochranaklientovabankovétajomstvo".Účelomtohtoustanovenia
teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie
stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú
osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky, uvedené v tomto ustanovení, splnené
nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. V danom prípade, keďže právnym

predchodcom žalobcu bola banka, je potrebné zisťovať, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu
dodržané podmienky ustanovené zákonom o bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné. A
aj keď si zmluvné strany dohodli otázku postúpenia odchylne v bode 18.14 všeobecných obchodných
podmienok súd k týmto dojednaniam uvádza, že ak dojednanie v tomto ustanovení na jednej strane
vylučuje možnosť dlžníka postúpiť svoje pohľadávky voči banke na tretiu osobu bez súhlasu banky a

na druhej strane si banka vymedzuje oprávnenie kedykoľvek postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku
na tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka, ide o zjavný nepomer a nerovnováhu vo vzájomných právach
a povinnostiach, ktorý môže podstatne sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka (klienta) voči banke, súd
je názoru, že takáto zmluvnú podmienku umožňujúcu postúpiť práva zo zmluvy bez súhlasu druhej
zmluvnej strany len banke možno považovať za neprijateľnú, keď klient je oprávnený postúpiť svoje

pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim
písomným súhlasom banky. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 39 Občianskeho
zákona i neplatné a preto súd skúmal či banka dodržala postup podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách pre platné postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 5.8.2013. Súd
je názoru, že žalobca preukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo zmluvy zo dňa

05.08.2013, pretože preukázal splnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách
o postúpení pohľadávky. Z jednotlivých listinných dôkazov vyplýva, že v čase postúpenia a to dňa
22.3.2019 bol žalovaný v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní od výzvy banky žalovanému. Banka
svoju pohľadávku postúpila voči žalovanému 22.03.2019, potom čo výzvami zo dňa 27.1.2018 a dňa
1.3.2018 vyzvala žalovaného k úhrade omeškaných splátok a celého dlhu, ktoré výzvy prostredníctvom

poštového podniku žalovanému i doručovala, a to dňa 05.02.2018 a dňa 5.3.2018 na adresu žalovaného
uvedenú v zmluve a ktorá sa vzhľadom na ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok (bod
10.3) dňom 8.2.2018 a dňom 8.3.2018 považuje za doručenú, pretože sa preukázateľne dostala do
sféry dispozície žalovaným. K postúpeniu došlo až dňa 22.03.2019 t.j. po uplynutí 90 - tich dní. Aj
keď žalovaný v rámci svojej obrany namietal že doklady o doručovaní predložené žalobcom (poštové

hárky a zásielky) nepreukazujú doručenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva t.j či zo strany banky bola
žalovanému skutočne zaslaná a doručená písomná výzva na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky.
Aj keď žalovaný tieto skutkové okolnosti tvrdené žalobcom poprel, neoznačil a nepredložil o tom žiadne
dôkazné prostriedky, ktorými by došlo k účinnému popretiu týchto tvrdení žalobcu, nevrhol o tomtosvojom tvrdení vykonať žiadne dokazovanie. Pričom zo všetkých okolnosti, zo žalobcom predložených
listín (písomnosti banky, vrátené zásielky poštovým podnikom) a tvrdení žalobcu a obrany žalovaného
(keď sám žalovaný ani navrhol žiadne dôkazy) súd nenadobudol pochybnosť o tom, že súčasťou

zásielok doručovaných prostredníctvom poštového podniku nemali byť aj písomnosti banky zo dňa
27.1.2018 a dňa 1.3.2018. Z výsledkov takto vykonaného dokazovania mal súd preukázanú aktívnu
legitimáciu na strane žalobcu, pretože k postúpenie pohľadávky došlo v súlade s ust. Občianskeho
zákonníka a zákona o bankách.

41. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné
časti úverovej zmluvy: určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné
prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok
dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.

42. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.,
banka) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere - Zmluvu o splátkovom úvere dňa
5.8.2013, v ktorej sa dohodli o poskytnutí úveru predchodcom žalobcu žalovanému vo výške 16800,-
eur a to na účet uvedený v zmluve: XXXXXXXXX/XXXX, sporná však medzi stranami zostala skutočná

výška poskytnutého úveru. Ak žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa žaluje dlžníka o vrátenie
úveru, dokazuje vznik nároku, t. j. uzavretie zmluvy a poskytnutie peňazí. Vzhľadom na závery a právny
názor odvolacieho súdu v tejto veci uvedené rozhodnutí zo dňa 28.4.2022 mal súd preukázané, že
žalobca o vzniku zmluvy o úvere na sumu 16800,- eur a o jej plnení zo strany žalobcu resp. právneho
predchodcu žalobcu predložil dôkazy, písomný právny úkon zo dňa 5.8.2013 a doklad o poskytnutí

finančných prostriedkov, a prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany žalovaného na ktoré
odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.4.2022 poukazuje mal súd i preukázané i to, že žalobca
resp. predchodca žalobcu žalovanému podľa tejto zmluvy aj úver v celkovej výške 16800,- eur poskytol.

43. Sporná však medzi stranami zostala skutočnosť, akú sumu je žalovaný ako spotrebiteľ, ako dlžník zo

zmluvyoúverezodňa05.08.2013 povinnýžalobcovivrátiť,sprihliadnutímnajehoprostriedkyprocesnej
obrany spočívajúce v námietke premlčania a tiež v obrane, že žalobcom resp. právnym predchodcom
žalobcu poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na ust. § 9 ods. 2 písm. k) a § 11
zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože celková čiastka uvedená v zmluve vo výške 31427,46 eur,
nezahŕňa poplatok za poistenie (vo výške 8,86 eur mesačne) a tak bol žalovanému poskytnutý klamlivý

údaj o celkovej sume preplatenia úveru, čo spôsobuje že veriteľ nemôže požadovať úroky a poplatky.

44. Súd však vykonaným dokazovaním nedospel k záveru, že Zmluva zo dňa 05.08.2013 obsahuje
nesprávny údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Celková

čiastka ktorú musí spotrebiteľ uhradiť je v zmluve uvedená ako suma 31427,46 eur, pričom z údajov
platných v čase zmluvy je táto suma správna , ide o súčet sumy určenej ako súčin 119 dohodnutých
mesačných splátok vo výške 261,92 eur a 120- tej (poslednej) mesačnej splátky vo výške 258,98
eur (258,98 + 31168,48). V žalobcom predloženej listine Štandardné európske informácie k zmluve
o splátkovom úvere sa poplatok za poistenie k úveru považuje za súvisiace náklady, vyplývajúce zo

zmluvy o spotrebiteľskom úver. I z tvrdení žalobcu vo vyjadrení zo dňa 26.5.2023 vyplýva, že žalovaný
mal poskytnutý úver s úrokovou sadzbou vo výške 12,90% ročne (so zľavou ) po splnení kumulatívnych
podmienok (inak by úroková sadzba bola výške 14,90 %ročne), a to: je v zmluve o úvere dohodnutý
ako účet pre splácanie Klienta Účet vedený v Banke a tento Účet nie je v nepovolenom prečerpaní a
má Klient Účet sporenia vedený v Banke a na Účet sporenia bude každý kalendárny mesiac pripísaná

aspoň minimálna Suma Sporenia a je v zmluve o úvere dohodnuté Poistenie k úveru a poistenie trvá
po celú dobu trvania úverového vzťahu. Na základe týchto vykonaných dôkazov mal súd preukázane
že poplatok vo výške 8,86 eur je nákladom v z mysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a tvorí celkovú čiastku spojenú s úverom a preto poplatok za poistenie k úveru
byť nevyhnutne (vo výške 8,86 eur mesačne) zahrnutý pre účely výpočtu celkovej čiastky spojených s

úverom (§ 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).

45. Žalovaný však v spore namietal, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, uvedené v podaní zo dňa
26.5.2023 o tom, že poplatok za poistenie k úveru vo výške 8,86 eur mesačne bol súčasťou splátky vovýške 261,92 eur a preto je celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť uvedená v zmluve (31427,46
eur) uvedená správne, a poplatok za poistenie k úveru vstupoval do výpočtu celkovej čiastky ako aj
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaný poukázal na rozdielne tvrdenia žalobcu uvedené

v podaní zo dňa 4.11.2020 v ktorom žalobca tvrdil, že v zmysle čl. I zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať
úver s úrokmi formou 120 pravidelných mesačných splátok vo výške 261,92 eur a v zmysle čl. II zmluvy
sa zaviazal mesačne hradiť poplatok za poistenie vo výške 8,86 eur.

46. Je nesporné, že predmetný spor je sporom spotrebiteľským a súd môže vykonať aj tie dôkazy,

ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a aj bez návrhu obstará alebo
zabezpečí taký dôkaz ( § 295 C.s.p. ). Z uvedeného dôvodu vzhľadom na ust. § 9 ods. 3 a 5 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a bod 14 Čl. I. a bod 12 Čl. III zmluvy zo dňa 05.08.2013 súd
vyzval obidve strany za účelom preukázania svojich tvrdení na predloženie amortizačnej tabuľky, ani
jedna zo strán aj napriek tejto výzve súdu takúto listinu nepredložila. Žalobca síce listinu s označením
amortizačná tabuľka predložil, avšak táto neobsahovala riadne údaje vzťahujúce sa k uzatvorenej

Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 5.8.2013 o štruktúre splátky. Žalobca, ktorý tvrdí že poplatok za
poistenie k úveru vo výške 8,86 eur je súčasťou splátky vo výške 261,92 eur, súdu na vysvetlenie
uviedol, že pôvodný veriteľ už nedisponuje úplnou amortizačnou tabuľkou a žalovaný uviedol, že takouto
tabuľkou nedisponuje, pretože mu nebola ani pri uzavretí zmluvy a ani následne predložená. Žalobca
uviedol, že jeho tvrdenie že poplatok za poistenie k úveru vo výške 8,86 eur je súčasťou splátky vo výške

261,92 eur preukazuje ním predložená platobná história, výpis z účtu pričom ani na výzvu súdu potom
ako žalovaný jeho tvrdenia poprel, súdu neuviedol, nekonkretizoval ktorá časť výpisu z účtu, ktorý údaj
toto preukazuje. Postupom podľa ust. § 295 C.s.p. súd zistil zo znenia zmluvy bod 1. Čl. II a bod 5
časti II. zmluvy, že poplatok za poistenie k Úveru vo výške 8,86 eur je dlžník povinný v pravidelných
splátkach v periodicite a termíne splátok úveru, poplatok je účtovaný prvýkrát v kalendárnom mesiaci ,

ktorýnasledujepoprvomposkytnutíúveruadlžníkjepovinnýpoplatokzaplatiťvrámcimesačnejsplátke.
Zo znenia bodu 6 časti II. zmluvy vyplýva, že spôsob výpočtu poplatku za poistenie k úveru je stanovený
v Sadzobníku ako percentuálny podiel zo splátky úveru bez poplatku za poistenie k úveru. Z listiny
predloženej žalobcom - Sadzobník poplatkov účinný k 1.6.2013 vyplýva, že poplatok za poistenie k
úveru: rozšírený súbor poistenia (ktorý si vzhľadom na znenie zmluvy žalovaný zvolil) je 3,50 %. Výška

poplatku bola stanovená na sumu 8,86 eur čo práve predstavuje (po zaokrúhlení) 3,50 % z rozdielu súm
261,92 a 8,86 eur. Na základe všetkých týchto listinných dôkazov, ich zhodnotením (napr. i platenie v
rámci mesačnej splátky, výpočet výšky splátky) súd mal preukázané tvrdenie žalobcu, že poplatok za
poistenie k úveru vo výške 8,86 eur bol súčasťou splátky 261,92 eur (platenie v rámci mesačnej splátky,
výpočet výšky splátky). Aj keď žalovaný tieto tvrdenia poprel, tieto žiadnym spôsobom nepreukázal, ani

žalovaný na výzvu súdu nepredložil amortizačnú tabuľku, na vyhotovenia ktorej má podľa bodu 14 Čl.
I od Banky nárok, a to bezplatne a počas celého trvania zmluvy, ktoré vzhľadom na ust. bodu 12 Čl. III
stále trvá. Žalovaný v spore zastúpený advokátom, žiadne dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení
neoznačil, nepredložil. Ani svoje tvrdenie, že mu bolo jednostranne zo strany veriteľa poistenie vnútené
pri podpise zmluvy nepreukázal. Aj keď žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany poukazuje,

že banka ručenie alebo poistenie nevyžaduje, tvrdenia žalobcu o tom, že poistenie k úvere žalovaný
uzatvoril aby získal úver za podmienok uvedených v zmluve konk. s úrokovou sadzbou 12,90 % ročne
( so zľavou) účinne nepoprel. Žalovaný tak musel pri uzatváraní zmluvy vedieť, že uzatvára aj poistenie
k úveru, tak ako je to uvedené v časti II. zmluvy, keďže "dostal zľavu", ktorá skutočnosť je uvedená
i v základných podmienkach úveru. Tak samotná zmluva, ktorej súčasťou sú i Štandardné európske

informácie o spotrebiteľskom úvere jednoznačne poistenie k úveru s poplatkom za poistenie k úveru vo
výške 8,86 eur uvádzajú a z dôvodu uvedených vyššie sa tento poplatok tak stal súčasťou i celkových
nákladov spojenými so spotrebiteľským úverom a i jeho celková výška bola podkladom pre výpočet
celkovej čiastky (uvedená v zmluva vo výške 31427,46 eur), ktorú je povinný spotrebiteľ žalovaný
zaplatiť a tak i pre výpočet RPMN, ktoré údaje (celková čiastka a RPMN) sú práve pre spotrebiteľa

smerodajné (i spolu s priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov) pre rozhodnutie či zmluvu
s veriteľom uzatvorí alebo nie. I listina - Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere
obsahujú podpis žalovaného, i zmluva obsahuje podpis žalovaného a znenie vyhlásenia žalovaného o
tom, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy. Celková čiastka spojená s úverom je tak uvedená správne,
a preto obrana žalovaného o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru (pre nesprávny údaj o celkovej

čiastke) je nedôvodná.

47.Zuvedenýchdôvodovsúdpovažujeprocesnúobranužalovaného,žeúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov za nedôvodnú, a žalobcovi patrí nárok na zaplatenie sumy 20000,- eur ako nároku naistinu 13991,27 eur a úroku z úveru vo výške 6008,73 eur (žalobca uviedol, že úrok z omeškania z úroku
si neuplatňuje) potom ako sa úver stal v celom rozsahu splatným postupom veriteľa podľa ust. § 565
Občianskeho zákonníka a bodu 10 čl. I zmluvy.

48. Je zrejmé zo zmluvy zo dňa 5.8.2013, že celková čiastka, ktorú je žalovaný ako spotrebiteľ veriteľovi
žalobcovi uhradiť predstavuje sumu 31427,46 eur, z ktorej sumy žalovaný žalobcovi poskytol už sumu
9916,93 eur a preto má žalovaný povinnosť žalobcovi ako právnemu nástupcovi povinný vrátiť ešte
sumu 21510,53 eur, z ktorej si žalobca uplatňuje len sumu 20000,- eur, ktorú sumu žalobca podaním zo

dňa 4.11.2020 riadne špecifikoval, ktoré rozhodné skutočnosti o výške dlhu žalovaný (okrem už vyššie
uvedenejobranyprečojeúverbezúročnýabezpoplatkovnerozporoval)apretobyžalobcovipatriltakýto
nárok na zaplatenie tejto sumy v celom rozsahu, ak by nešlo o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy (kedy
súd prihliada na premlčanie nároku), avšak žalovaný v spore námietku premlčania i vzniesol.

49. V súvislosti s námietkou premlčania súd poukazuje na aktuálne rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskejrepubliky(sp.zn.7Cdo/268/2020,5Cdo/224/2021,4Cdo/201/2022),zktorýchvyplývaprávny
záver, že "aplikácia osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských
vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka a pri premlčaní
dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky, sa pri strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka)
spravuje začiatok plynutia premlčacej lehoty všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka.

Dovolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj námietkou dovolateľa, že výkladom prijatým súdmi
nižších inštancií dochádza k porušeniu princípu rovnosti, keď veritelia v spotrebiteľských vzťahoch
sú znevýhodnení oproti iným veriteľom, čo nemožno ospravedlniť ani legitímnou požiadavkou na
zvýšenú ochranu spotrebiteľa." I z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Cdo/368/2021 zo dňa
30.1.2023 vyplýva právny záver, že " Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má

vykonať v splátkach, pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky pri strate výhody
splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) sa začiatok plynutia premlčacej doby spravuje všeobecným
ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka. Veriteľ sa môže po prvý raz domáhať svojho práva
na súde prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia

na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§
101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej
doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba
pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka)".

50. Z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel, vyplýva že žalobca využil svoje
právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť podaním zo dňa 01.03.2018, a to pre nesplnenie splátky splatnej
dňa 20.11.2017, čo potom znamená vzhľadom na závery vyššie uvedených rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR, že dňom 21.2.2018 začala plynúť premlčacia doba pre právo na zaplatenie zosplatneného
dlhu ( právo na zročný celý dlh) a uplynula by dňa 21.2.2021 resp. 22.2.2021. Žalobca podal žalobu na

súd už dňa 14.8.2020, t.j. včas vo vzťahu k zosplatnenému dlhu, čo však ale nemá vplyv na plynutie
premlčania jednotlivých splátok, ktorých splatnosť nastala pred splatnosťou splátky, ktorá spôsobila
zročnosť celého dlhu. Premlčacia doba takýchto splátok je podľa § 101 Občianskeho zákonníka
trojročná, pričom podľa § 101 Občianskeho zákonníka platí, že plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz, t.j. nasledujúcim po splatnosti takejto splátky. Jednotlivé splátky boli podľa zmluvy

splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. Podľa predložených listín o prehľade uhradených splátok (platobná
história výpis z účtu), ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil a vzhľadom na skutočnosť že
súdu nebolo ani na výzvu predložená amortizačná tabuľka, mal súd preukázané že žalovaný žalobcovi
resp. jeho právnemu predchodcovi uhradil celkom sumu 9916,93 eur čím žalovaný plnil splátky (celkom
v počte 37), ktorých splatnosť nastala dňom 20.9.2013 až 20.9.2016 každá vo výške 261,92 eur a

časť splátky splatnej dňa 20.10.2016 vo výške 225,89 eur, zostatok splátky splatnej 20.10.2016 a ani
nasledujúce splatné splátky už neuhradil a preto nasledujúcim dňom po ich splatnosti sa dostal žalovaný
do omeškania a žalobcovi vzniklo právo domáhať sa ich splnenia. Toto jeho právo ale vo vzťahu k
splátkam splatným v mesiacoch 10/2016 až 06/2017 i vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
uplynulo (§ 101 Občianskeho zákonníka a § 1 a § 8 zákona č. zákon č.62/2020 Z. z.) dňom 21.10.2019,

21.11.2019, 21.12.2019, 21.1.2020, 21.2.2020, 24.3.2020, 27.5.2020, 26.6.2020 a 28.7. 2020. A keďže
žalobca žalobu podal až 14.8.2020, právo na časť splátky splatnú dňa 20.10.2016 (vo výške 36,03 eur
a právo na zaplatenie splátok splatných v mesiacoch 11/2016 až 06/2017 každá vo výške 261,92 eur
premlčalo a preto žalobcom uplatnený nárok v tejto časti, o zaplatenie istiny úveru 2131,39 eur ( ako261,92 krát 8 plus 36,03) zamietol (plnenie súd zarátal na istinu, pretože nemal ako inak, z dôvodu že
žalobca relevantnú amortizačnú tabuľku nepredložil), ako aj nárok na úroky z omeškania z tejto sumy
ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku, ktorý podlieha rovnakému premlčaniu ako

hlavný záväzok, z vyššie uvedených dôvodov pre premlčanie zamietol, s prihliadnutím na skutočnosť
že žalobca nepredložil amortizačnú tabuľku, z ktorej by zrejmé ako časť splátky išla na istinu a ako časť
na úroky a s prihliadnutím na tvrdenie žalobcu, že z úroku z úveru si žalobca úrok z omeškania žalobou
ani neuplatňuje.

51. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku (či už pri platení
jednotlivých mesačných splátok alebo celého zosplatneného úveru) vzniklo žalobcovi právo popri dlžnej
istine i právo na úhradu úroku z omeškania. Z jednoznačných rozhodných skutočností uvedených v
žalobe je zrejmé, že žalobca si žalobou uplatnil úrok z omeškania z celej istiny úveru od 23.3.2019 do
jej úplného zaplatenia (vyplývajúce zo žalobného návrhu). Nakoľko uvedený vzťah medzi účastníkmi
zmluvy bol posúdený ako občianskoprávny vzťah, i dojednania ohľadne úroku z omeškania sa musia

spravovať občianskoprávnymi ustanoveniami, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §
3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzatvorenia právneho úkonu. Základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky v čase keď sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojho
peňažného záväzku s jednotlivými splátkami úveru i následne celého úveru predstavovala výšku 0,00
% (od 16.3.2016 do 20.12.2022) a preto v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úroku z omeškania je 5,00
% ročne. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5,00 % z priznanej
nepremlčanej istiny úveru odo dňa 23.3.2019, pretože tento deň nepredchádza nasledujúci deň potom
ako bol žalovaný povinný (§ 563 Občianskeho zákonníka ) celý zosplatnený úver žalobcovi zaplatiť
(nasledujúci deň ako mu bola doručená listina o zosplatnení resp. ako sa dostala do jeho dispozície,

súd vychádzal z listinného dôkazu Všeobecné obchodné podmienky, z ich znenia bodu 10.3), až do
jeho úplného zaplatenia, a vo zvyšnej časti o zaplatenie úrokov z omeškania žalobu zamietol (žalobca
si uplatnil úrok z omeškania i z časti istiny úveru, ktorú súd pre vznesenú námietku premlčania žalobcovi
nepriznal).

52. Lehotu na plnenie určil súd podľa ust,. § 232 ods. 3 C.s.p. Podľa § 232 ods.3 C.s.p, lehota na plnenie
je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

53. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p, podľa ktorých súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Vo veci samej súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie istiny vo výške 17868,61 eur (čo
predstavuje 89,34 %), žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie istiny 2131,39 eur (v ktorej časti súd
žalobu zamietol čo predstavuje 10,66 %). Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
78,68 % (89,34 mínus 10,66 %), pričom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom
súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom

súde, ktorým je Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota

na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí
oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo
tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).