Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 26, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 52C/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423203065
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1423203065.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľa: D. Č.L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. D. L. XXA,
R., zastúpeného: Lacko & Partners s.r.o., so sídlom Miletičova 46, Bratislava IČO: 55 028 845, proti
odporcovi: RETAIL PROJEKT BOX s.r.o., so sídlom Šancová 48, Bratislava, IČO: 51 868 971, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 07.07.2023 sa navrhovateľ
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť "do prevodu
vlastníckeho práva na navrhovateľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve o budúcej kúpnej

zmluve číslo [X.XX] uzavretej medzi odporcom a navrhovateľom dňa 01.06.2022, alebo v prípade zániku
predmetnejzmluvyinaknežjejnaplnením,doúplnéhouspokojenianárokovnavrhovateľavočiodporcovi
vyplývajúcich zo zániku predmetnej zmluvy, zdržať sa akéhokoľvek úkonu, ktorým by došlo k prevodu
vlastníckeho práva alebo k prevodu časti vlastníckeho práva alebo k zaťaženiu právom odporcu či tretej
osoby ktorejkoľvek nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve odporcu, v pomere 1/1, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava B.,

obec Bratislava-U. G., katastrálne územie U. G., a to stavby so súpisným číslom XXXX stojacej na
adrese G. XX, XXX XX R., druh stavby administratívna budova, postavenej na pozemkoch - parcelách
registra "V.", parcelné číslo XXXXX/X, o výmere 296 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
parcelné číslo XXXXX/XX, o výmere 1046 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a parcelné
číslo XXXXX/XXX, o výmere 53 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres R. B., obec

R.-U. G., katastrálne územie U. G., ako aj pozemkov - parciel registra "V.", parcelné číslo XXXXX/X, o
výmere 1117 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/X, o výmere 296
m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XX, o výmere 1046 m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 279 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 13 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 53 m2, druh pozemku zastavaná plocha a

nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 140 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
a parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 14 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie".

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca je vlastníkom
stavby so súpisným číslom XXXX stojacej na adrese G. XX, R., druh stavby administratívna budova,
postavenej na pozemkoch - parcelách registra "V.", parcelné číslo XXXXX/X, o výmere 296 m2,

druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XX, o výmere 1.046 m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 53 m2, druh pozemkuzastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava B., obec R.-U. G., katastrálne územie U. G.. Odporca
je zároveň aj stavebníkom v rámci rekonštrukcie administratívnej budovy, po dokončení ktorej má

dôjsť k zmene účelu využitia administratívnej budovy na bytové a nebytové priestory. Odporca v
právnom postavení budúceho predávajúceho (a zároveň dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) a navrhovateľ v právnom postavení budúceho kupujúceho (a zároveň spotrebiteľa v zmysle
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka) uzavreli dňa 01.06.2022 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve číslo
[X.XX] vypracovanú odporcom, do ktorej obsahu navrhovateľ nemal možnosť výraznejším spôsobom

zasiahnuť. Predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je dohoda na postupe pri uzatváraní budúcej
kúpnej zmluvy medzi odporcom a navrhovateľom, ktorej znenie je prílohou zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve, a ktorá sa týka podmienok prevodu vlastníckeho práva z odporcu na navrhovateľa k: i)
budúcemu bytu č. X.XX, ktorý sa bude nachádzať na šiestom nadzemnom podlaží administratívnej
budovy; ii) spoluvlastníckemu podielu, ktorý bude prislúchať k bytu č. X.XX na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach a príslušenstve administratívnej budovy, ktorého výška mala byť určená v

súlade s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. v budúcej kúpnej zmluve; iii) spoluvlastníckemu
podielu, ktorý bude prislúchať k bytu č. X.XX na zastavaných pozemkoch a prípadne aj na pozemkoch
priľahlých k administratívnej budove - parcelách registra "V.", parcelné číslo XXXXX/X, o výmere 1117
m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 279 m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 13 m2, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 140 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie, a parcelné číslo XXXXX/XXX, o výmere 14 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom R., katastrálny odbor, pre
okres Bratislava B., obec R.-U. G., katastrálne územie U. G., ktorého výška mala byť určená v súlade s
ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. v budúcej kúpnej zmluve.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že z výpisov z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. U. G. zo dňa 12.05.2023
a zo dňa 06.07.2023 týkajúcich sa jediného majetku vo vlastníctve odporcu vyplýva, že na liste
vlastníctva bola najneskôr dňa 10.05.2023 (pravdepodobne však už skôr) vyznačená plomba na základe
návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. vkladu H.-XXXXX/XXXX (kúpna
zmluva), ktorým sa odporca v rozpore so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve snaží kúpnou zmluvou

previesť vlastnícke právo k jedinému majetku vo vlastníctve odporcu na tretiu osobu. Odporca nijako
navrhovateľa o predmetnom prevode neinformoval. Navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie
má zabrániť predmetnému prevodu vlastníckeho práva k jedinému majetku vo vlastníctve odporcu na
tretiu osobu, keďže v dôsledku realizácie predmetného prevodu by došlo k porušeniu zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve. Po zápise vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe predmetnej

kúpnej zmluvy, ohľadom ktorej bola na liste vlastníctva vyznačená plomba na základe návrhu na vklad
vlastníckeho práva
č. H.-XXXXX/XXXX, by bol navrhovateľ nútený domáhať sa na súde žalobou určenia neplatnosti
predmetnej kúpnej zmluvy.
Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že v súvislosti s uvedenými skutočnosťami mohlo dôjsť konaním

neznámeho páchateľa aj k naplneniu jednotlivých znakov skutkovej podstaty trestného činu podvod či
niektorého z iných trestných činov definovaných v Trestnom zákone, o čom svedčia aj navrhovateľom
predložená zmluva o záväznej rezervácii zo dňa 24.10.2022 a zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa
03.12.2022. Predmetné zmluvy boli uzavreté medzi odporcom a dvoma rôznymi budúcimi kupujúcimi,
pričom obe predmetné zmluvy sa týkajú rovnakého budúceho bytu č. X.XX v dotknutej nehnuteľnosti,

v ktorej si u odporcu záväzne rezervoval byt aj navrhovateľ. Nariadením navrhovaného neodkladného
opatrenia môže súd okrem iného zabrániť aj ďalším predajom rovnakých bytov rôznym osobám, ako
aj prípadnému predaju bytu č. X.XX ďalším osobám napriek tomu, že predmetný byt už bol záväzne
rezervovaný v prospech navrhovateľa.
Navrhovateľ tiež poukázal na to, že v zmysle ustanovenia bodu 9.2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa

zmluvné strany dohodli, že budúci predávajúci je oprávnený postúpiť práva a povinnosti vyplývajúce z
tejto zmluvy na tretiu osobu ako pristupujúcu zmluvnú stranu, v prípade ak súčasne prevádza projekt,
pričom budúci kupujúci týmto udeľuje budúcemu predávajúcemu súhlas s prevodom práv a povinností
vyplývajúcich z tejto zmluvy na tretiu osobu. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že odporca ho nijako
o predmetnom prevode neinformoval. Navrhovateľ bol toho názoru, že odporca bol povinný o prevode

vlastníckeho práva vopred navrhovateľa informovať, pričom podľa navrhovateľa, napriek jeho súhlasu
s takýmto prevodom, úplne korektným a právne správnym postupom by bolo, ak by došlo k podpisu
trojstranného dokumentu, v zmysle ktorého by tretia osoba vstúpila do práv a povinností odporcu zo
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, keďže aj dotknuté ustanovenie bodu 9.2 zmluvy o budúcej kúpnejzmluve pojednáva o pristupujúcej strane, teda o strane pristupujúcej k už existujúcej dvojstrannej zmluve
o budúcej kúpnej zmluve. Keďže odporca o predmetnom prevode navrhovateľa ani len neinformoval,
navrhovateľ nemá odkiaľ vedieť, či ide o prevod vlastníckeho práva v zmysle bodu 9.2 zmluvy o budúcej

kúpnej zmluve alebo či ide o prevod vlastníckeho práva porušujúci zmluvu o budúcej kúpnej zmluve.
Navrhovateľom navrhovaná blokácia dotknutej nehnuteľnosti by pritom odporcu motivovala plniť
záväzky odporcu zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve voči navrhovateľovi. Nariadením navrhovaného
neodkladného opatrenia by teda bol odporca motivovaný dokončiť rekonštrukciu projektu, zabezpečiť
kolaudáciu jednotlivých bytov v projekte a následne previesť na navrhovateľa vlastnícke právo k bytu č.

X.XX a k ďalším nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Jedine takýmto
spôsobom by bolo následne možné zrušiť neodkladné opatrenie nariadené súdom a odporca by až po
jeho zrušení mohol začať prevádzať aj zvyšné byty do vlastníctva ostatných budúcich kupujúcich, a
teda generovať zisk z dokončeného projektu. Navrhovateľ bol toho názoru, že pre zabezpečenie jeho
nárokov voči odporcovi je rovnako dôležitá blokácia dotknutej nehnuteľnosti do splnenia zmluvných
záväzkov, ktoré odporcovi vyplývajú voči navrhovateľovi zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ako aj

zabezpečenie nárokov navrhovateľa voči odporcovi pre prípad zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
inak, než jej naplnením. Zabezpečenie nárokov navrhovateľa voči odporcovi pre prípad zániku zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve inak, než jej naplnením, je možné dosiahnuť iba za súčasného nariadenia
neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia zároveň. Preto sa v prípade zániku zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve inak, než jej naplnením, bude navrhovateľ samostatným návrhom domáhať aj nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia. Úlohou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia pre prípad
zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve inak, než jej naplnením, je preventívne zabrániť úkonom
odporcu, ktoré môžu sťažiť či úplne zmariť speňaženie zálohu. Úlohou nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia pre prípad zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve inak, než jej naplnením,
je teda predísť nevyhnutnosti následného súdneho konania o žalobe, ktorou by navrhovateľ musel na

súde odporovať úkonom odporcu, eventuálne ktorou by sa na súde musel v súlade s § 39 zákona
Občianskehozákonníkadomáhaťurčeniaabsolútnejneplatnostitakýchtoúkonovodporcupreporušenie
§ 151i ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že ochrana
veriteľa vyplývajúca z neodkladného opatrenia je rýchla a účinná. Ak súd na návrh veriteľa nariadi
neodkladné opatrenie, teda ak zakáže dlžníkovi nakladať so zálohom, a dlžník tento zákaz poruší,

právne postavenie veriteľa bude omnoho istejšie, pretože úkony uskutočnené v rozpore s vykonateľným
neodkladným opatrením sú absolútne neplatné. Prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia
pre prípad zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve inak, než jej naplnením, je teda možné predísť
odporovacej žalobe či žalobe o určenie absolútnej neplatnosti toho právneho úkonu, ktorého vykonaniu
(resp. zápisu jeho účinkov do katastra) neodkladné opatrenie zabráni. Nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia poskytne veriteľovi možnosť uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi speňažením zálohu,
t. j. majetku dlžníka. Aj v prípade, ak by dlžník svoj majetok scudzil po tom, ako bolo v prospech
veriteľa zriadené záložné právo, zostane toto záložné právo veriteľovi zachované. Veriteľ preto bude
môcť tento majetok (záloh) speňažiť. Existencia záložného práva ale nie je zárukou toho, že dlžník
nebude s majetkom (zálohom) nakladať spôsobom, ktorý bude mať negatívny vplyv na jeho speňaženie,

a tým aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Preto zabezpečovacie opatrenie plní svoj účel v prípade
zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve inak, než jej naplnením, iba čiastočne, a za účelom riadneho
zabezpečenianárokovnavrhovateľavočiodporcovijepoprizabezpečovacomopatrenípotrebnénariadiť
aj neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa navrhovateľ domáha návrhom. Aby nebolo budúce
speňaženie zálohu v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia odporcom ohrozené či dokonca

úplne zmarené ďalším nakladaním odporcu so zálohom, je potrebné zakázať (zabrániť) odporcovi
nakladaťsdotknutýminehnuteľnosťaminariadenímneodkladnéhoopatreniaajpreprípadzánikuzmluvy
o budúcej kúpnej zmluve inak, než jej naplnením.
Na základe uvedeného sa navrhovateľ domnieval, že ním tvrdené skutočnosti dostatočným spôsobom
osvedčujú existenciu dôvodnej obavy, že realizáciou prevodu vlastníckeho práva k jedinému majetku

vo vlastníctve odporcu na tretiu osobu v zmysle kúpnej zmluvy, ohľadom ktorej bola na liste vlastníctva
č. XXXX pre k. ú. U. G. najneskôr dňa 10.05.2023 vyznačená plomba na základe návrhu na
vklad vlastníckeho práva č. H.-XXXXX/XXXX (Kúpna zmluva), dôjde k porušeniu zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve, čomu má navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie zabrániť. Ak nedôjde k
nariadeniu navrhovateľom navrhovaného neodkladného opatrenia skôr, než dôjde k zápisu vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe predmetnej kúpnej zmluvy, ohľadom ktorej
bola na liste vlastníctva vyznačená plomba, navrhovateľ bude nútený domáhať sa na súde žalobou
určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, čím sa značne zhorší jeho právne postavenie a sťaží
sa vymáhateľnosť jeho nárokov voči odporcovi, či už vymáhateľnosť nároku na naplnenie budúcejkúpnej zmluvy, t. j. na prevod vlastníckeho práva k bytu č. X.XX z odporcu na navrhovateľa, alebo
vymáhateľnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a na náhradu škody v prípade, ak
navrhovateľ v budúcnosti odstúpi od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve pre jej porušenie.

3. Navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listiny: zmluva o
budúcej kúpnej zmluve číslo [X.XX] zo dňa 01.06.2022 s prílohami, detail platby navrhovateľa zo dňa
16.05.2022 na účet odporcu v sume vo výške 5.000,- eur, detail platby navrhovateľa zo dňa 02.06.2022
na účet odporcu v sume vo výške 20.000,- eur, výpisy z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. U. G. zo dňa

12.05.2023 a zo dňa 06.07.2023, komunikácia medzi navrhovateľom a odporcom, zmluva o záväznej
rezervácii zo dňa 24.10.2022, zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 3.12.2022.

4. Súd si vo veci vyžiadal od Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru návrh na vklad č. H.-
XXXXX/XXXX, príp. ďalšie listiny predložené v tomto konaní či rozhodnutia vydané v tomto konaní.
Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom bol súdu predložený návrh na vklad zo dňa

09.05.2023, rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 08.06.2023 a rozhodnutie o zastavení konania zo
dňa 11.07.2023. Súd sa zároveň oboznámil s cenníkom bytov v projekte G. XX, ktorý je dostupný na
webovej stránke X..G..sk.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je
potrebné neodkladne upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch
týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a
či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi

stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť
teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

11. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej

povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

12. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu,
ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné.
Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia nevykonáva dokazovanie a rozhoduje v zásade len na základe skutočností a tvrdení
uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených

listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať skutkový stav tvrdený v návrhu. Výnimočne
si môže súd (pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) vyžiadať vyjadrenie
druhej strany, vykonať výsluch strán či nariadiť pojednávanie (porovnaj § 329 ods. 1 CSP). V
sporoch s ochranou slabšej strany (spotrebiteľské, antidiskriminačné a individuálne pracovnoprávne
spory) si môže súd obstarať dôkazy aj bez návrhu (porovnaj § 295, § 311, § 319 CSP v spojení
s § 354 CSP). Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených

dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality,
ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom
prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie

právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho nároku navrhovateľa,
ktorému sa má poskytnúť ochrana) a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy
pomerov medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená). Navrhovateľ musí osvedčiť
tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to pripúšťa),
že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna;

nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených
záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
strán nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen
tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu,

proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno
s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad
nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s
obsahom samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že na
nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Súd preto návrh navrhovateľa
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu a pri rešpektovaní stavu existujúceho v čase rozhodnutia
súdu prvej inštancie (porovnaj § 329 ods. 2 CSP) konštatuje, že navrhovateľ najmä neosvedčil existenciu
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Ide pritom o základnú
zákonnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 1 CSP, bez splnenia

ktorej nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Navrhované neodkladné
opatrenie je navyše podľa názoru súdu neproporcionálne, t. j. neodkladné opatrenie by neprimeraným
spôsobom zasahovalo do práv a oprávnených záujmov odporcu.

15. V posudzovanom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi

povinnosť zdržať sa nakladania s administratívnou budovou na ul. G. Č.. XX H. R., a to až do času,
kým na navrhovateľa neprevedie nehnuteľnosti špecifikované v zmluve o budúcej kúpnej zmluve (najmä
byt č. X.XX) alebo kým neuspokojí všetky nároky navrhovateľa vyplývajúce zo zániku predmetnej
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Ak by súd vychádzal zo skutkových tvrdení uvedených v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a z listinných dôkazov priložených k tomuto návrhu, potom

by musel návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez ďalšieho zamietnuť. Navrhovateľ totiž
vo svojom návrhu uviedol, že odporca sa v rozpore so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve snaží
kúpnou zmluvou previesť vlastnícke právo k administratívnej budove na tretiu osobu, pričom na liste
vlastníctva č. XXXX pre k. ú. U. G. je vyznačená plomba na základe návrhu na vklad vlastníckehopráva do katastra nehnuteľností č. H.-XXXXX/XXXX (kúpna zmluva). Z uvedeného by vyplývalo, že
odporca už uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol svoje vlastnícke právo k predmetnej
administratívnejbudove,apodalnávrhnavkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostívprospech

tretej osoby, avšak Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor o tomto návrhu doposiaľ nerozhodol.
V takom prípade by však už súd svojím rozhodnutím nemohol odporcovi zakázať nakladať s týmito
nehnuteľnosťami, pretože odporca už skôr s týmito nehnuteľnosťami nakladal, pričom týmto svojím
prejavom vôle by bol viazaný, a to bez ohľadu na to, že prevod vlastníckeho práva ešte nebol zapísaný
do katastra nehnuteľností. Je potrebné rozlišovať vecnoprávne účinky vkladu vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností od obligačného účinku zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorým je vznik nároku
žiadať prevedenie vlastníckeho práva. Zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľnosti nemá prevodný
(translančný) účinok, má však spomenutý obligačný účinok, ktorým zaväzuje scudziteľa (prevodcu). Naň
nadväzuje právna skutočnosť ustanovená zákonom, a to vklad (intabulácia) do katastra nehnuteľností
v zmysle ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa prevádza nehnuteľná
vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných

predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Príslušný okresný úrad, katastrálny odbor by pritom bol
povinný rešpektovať zásadu priority poradia zápisov do katastra nehnuteľností vyjadrenú v ustanovení
§ 41 ods. 2 katastrálneho zákona, podľa ktorého platí, že práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú v
poradí,vakomsaokresnémuúradudoručilizmluvy,verejnélistinyaleboinélistinyovzniku,zmenealebo
zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. V konkrétnych okolnostiach prejednávaného prípadu

by teda Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor najprv zapísal vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnostínazákladenávrhunavkladvlastníckehoprávač.H.-XXXXX/XXXX(zapredpokladu,žeby
boli splnené všetky zákonné podmienky) a následne by odmietol zapísať obsah neodkladného opatrenia
nariadeného súdom z dôvodu, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností je iná osoba. Inak povedané,
navrhovateľom žiadané neodkladné opatrenie by v takomto prípade bolo nevykonateľné.

16. Nesprávny bol aj ďalší predpoklad navrhovateľa, že v konaní vo veci samej by bol nútený
domáhať sa určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy č. vkladu H.-XXXXX/XXXX. Z ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít totiž vyplýva, že zmluva o budúcej zmluve pôsobí len
medzi účastníkmi tejto zmluvy s tým, že nedodržanie záväzku budúceho predávajúceho vyplývajúceho

zo zmluvy o budúcej zmluve a následné uzavretie kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti s treťou
osobou nespôsobuje bez ďalšieho neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve v takom prípade zaniknú pre
nemožnosť plnenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/175/2011
zo dňa 24.10.2012 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/107/2006 zo dňa

27.03.2007, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. R 4/2008). Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak nebolo zrejmé, čoho sa mieni
navrhovateľ domáhať v konaní vo veci samej, t. j. akému jeho nároku sa má poskytnúť ochrana
nariadením neodkladného opatrenia. V prípade, ak by nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy do doby
dohodnutej v zmluve o budúcej kúpnej zmluve, navrhovateľ by sa mohol domáhať na súde, aby

vyhlásenie vôle odporcu bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Okrem toho by sa navrhovateľ ako
poškodená zmluvná strana mohol domáhať náhrady škody (porovnaj ust. § 50a Občianskeho zákonníka
a ust. § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka). Pokiaľ by navrhovateľ odstúpil od zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve alebo pokiaľ by táto zmluva zanikla iným spôsobom (napr. z dôvodu nemožnosti plnenia v
zmysle § 575 Občianskeho zákonníka), mohol by sa navrhovateľ domáhať vrátenia zaplatenej prvej

časti kúpnej ceny vo výške 25.000,- eur. Navrhovateľ však doposiaľ od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
zo dňa 01.06.2022 neodstúpil a táto zmluva ani nezanikla iným spôsobom, takže mu doposiaľ nemohol
vzniknúť nárok na vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny vo výške 25.000,- eur. Súd pritom nemôže
neodkladným opatrením poskytnúť ochranu hypotetickým právam navrhovateľa, ktoré doposiaľ nevznikli
a ktorých vznik v budúcnosti je neistý. Subjektívne právo, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením

neodkladnéhoopatrenia,musívčaserozhodovaniasúduexistovaťamusíbyťohrozenéaleboporušené.
Navrhovateľ vo svojom návrhu ani netvrdil (a neosvedčoval dôkazmi), že by mu doposiaľ vznikla nejaká
škoda. Navrhovateľ takisto netvrdil také skutočnosti (a neosvedčil ich dôkazmi) z ktorých by bolo možné
usúdiť, že mu už vzniklo právo domáhať sa na súde nahradenia vyhlásenia vôle podľa ust. § 50a
Občianskeho zákonníka (resp. podľa ust. § 290 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z čl. 4 ods. 1 zmluvy o

budúcej kúpnej zmluvy síce vyplýva, že projekt mal byť dokončený do 31.12.2022, avšak táto povinnosť
sa považuje za splnenú aj v prípade, ak odporca v tejto lehote podal návrh na vydanie kolaudačného
rozhodnutia, pričom podľa čl. 3 ods. 2 tejto zmluvy je odporca povinný zaslať navrhovateľovi výzvu
na uzavretie kúpnej zmluvy v lehote 10 pracovných dní odo dňa, kedy bude evidovaný ako vlastníkskolaudovaného predmetu prevodu v príslušnom liste vlastníctva. Lehota na ukončenie projektu sa
takisto mohla predĺžiť z dôvodov uvedených v čl. 4 ods. 2 tejto zmluvy. Navrhovateľom uvádzané
skutočnosti a predložené dôkazy teda neboli dostačujúce pre prijatie záveru o tom, či odporca už porušil

svoju zmluvnú povinnosť zaslať navrhovateľovi výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy.

17. Za účelom riadneho zistenia skutkového stavu si konajúci súd vyžiadal od Okresného úradu
Bratislava, katastrálneho odboru návrh na vklad č. H.-XXXXX/XXXX, príp. ďalšie listiny predložené v
tomto konaní či rozhodnutia vydané v tomto konaní. Súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že

zmluvný vzťah medzi ním a odporcom má spotrebiteľský charakter. V takom prípade môže súd obstarať
dôkazyajbeznávrhu(§295CSPvspojenís§354CSP).Predmetnázmluvaobudúcejkúpnejzmluvezo
dňa01.06.2022bolasíceuzatvorenápodľa§289anasl.Obchodnéhozákonníka(porovnajčl.12ods.11
zmluvy), avšak v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na ňu prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Závery súdu prezentované v tomto rozhodnutí však platia bez ohľadu na to, či
sa táto zmluva riadi obchodnoprávnym alebo občianskoprávnym režimom.

18. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor predložil súdu návrh na vklad zo dňa 09.05.2023,
rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 08.06.2023 a rozhodnutie o zastavení konania zo dňa
11.07.2023.Znávrhunazápisznaleckéhoposudkuavkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľností
zo dňa 09.05.2023 vyplýva, že predmetom návrhu bol zápis: i) znaleckého posudku pre rozdelenie a

výpočet podlahovej plochy a stanovenie spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach a príslušenstve budovy, spoluvlastnícky podiel k pozemku, pre rozostavané byty a
nebytové priestory, ii) zápis zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu č. X.XX uzatvorenej medzi
predávajúcim a kupujúcim (fyzickou osobou) dňa 01.02.2023 a iii) zápis zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k bytu č. X.XX uzatvorenej medzi predávajúcim a kupujúcim (fyzickou osobou) dňa 01.02.2023.

Rozhodnutím zo dňa 08.06.2023 bolo konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností z kúpnej zmluvy (zmlúv) pod č. H.-XXXXX/XX prerušené a účastníci konania boli vyzvaní
na odstránenie nedostatkov návrhu, a síce na predloženie chýbajúcich príloh návrhu na vklad. K návrhu
na vklad totiž neboli doručené označené prílohy návrhu na vklad - znalecký posudok, zmluva o prevode
vlastníckeho práva k bytu č. X.XX ani zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu č. X.XX. Rozhodnutím

zo dňa 11.07.2023 bolo konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z
kúpnej zmluvy (zmlúv) pod č. H.-XXXXX/XX zastavené, a to z dôvodu, že účastníci konania v určenej
lehote požadované vkladové listiny nedoručili napriek upozorneniu, že v takom prípade bude predmetné
konanie zastavené. Rozhodnutie o zastavení konania doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

19. Zo súdom zisteného skutkového stavu je teda zrejmé, že navrhovateľove obavy sa nenaplnili.
Predmetný návrh na vklad, resp. kúpna zmluva č. H.-XXXXX/XX nesmeruje k tomu, aby sa odporca
zbavil svojho jediného relevantného majetku, t. j. administratívnej budovy vrátane pozemkov pod touto
budovou a priľahlých pozemkov. Takisto tieto právne úkony neohrozujú splnenie povinností odporcu zo
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 01.06.2022. Odporca sa týmito právnymi úkonmi nedopustil

žiadneho porušenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Práve naopak, návrh na zápis znaleckého
posudku vymedzujúceho rozdelenie a výpočet podlahovej plochy (rozostavaných) bytov a nebytových
priestorov a stanovujúceho veľkosť spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach a príslušenstve budovy a na pozemkoch pod budovou a priľahlých pozemkoch možno
chápať ako krok odporcu smerujúci k splneniu povinností zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Vyššie

uvedenou hrozbou - ktorá sa v konaní nepotvrdila, ale naopak bola listinnými dôkazmi vyvrátená - pritom
navrhovateľ odôvodňoval potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Keďže iné skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia netvrdil (a súd ich ani nezistil), súd tento jeho návrh ako nedôvodný zamietol.

20. Súd nad rámec vyššie uvedenej argumentácie taktiež poznamenáva, že navrhované neodkladné
opatrenie by obmedzilo odporcu neprimeraným spôsobom, a teda by bolo v rozpore s princípom
proporcionality. Z cenníka bytov v projekte G. XX súd zistil, že v rámci tohto projektu odporca ponúkal
na predaj 120 bytov. Napriek tomu, že navrhovateľ sa má stať vlastníkom len jedného z týchto bytov,
navrhovaným neodkladným opatrením chcel odporcovi zakázať nakladanie s celou administratívnou

budovou, teda so všetkými (rozostavanými) bytmi a nebytovými priestormi, vrátane pozemkov pod
budovou a pozemkov priľahlých k budove. Pokiaľ je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že ide o jediný
relevantný majetok odporcu, potom by nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení
fakticky znemožnilo odporcovi vykonávať jeho podnikateľskú činnosť, t. j. prevádzať na kupujúcichvlastnícke právo k postaveným (zrekonštruovaným) bytom a nebytovým priestorom. Nariadenie
neodkladného opatrenia by v takom prípade mohlo viesť napr. k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru
poskytnutého financujúcou bankou, čo by malo s najväčšou pravdepodobnosťou za následok vznik

platobnej neschopnosti a následne úpadok odporcu. Nariadenie neodkladného opatrenia by tak v
konečnom dôsledku mohlo byť aj na ujmu samotného navrhovateľa. Aj neprimeranosť zásahu do práv
a oprávnených záujmov odporcu bola dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia.

21. Keďže v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia,
súd v súlade s § 328 ods. 1 CSP návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako
nedôvodný zamietol.

22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP. Odporca mal v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, preto by mal

mať proti neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však žiadne trovy v
konaní nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní od jeho
doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.