Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 13, 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2T/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216010301
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8216010301.42

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Tomaškovej
a prísediacich Mgr. Paulíny Kučečkovej a A. B. C., v trestnej veci vedenej proti obžalovanému D. E., nar.
XX.XX.XXXX,prezločinlegalizáciezpríjmuztrestnejčinnostipodľa§233ods.1písm.a/,ods.3písm.b/
Trestného zákona, účinného do 30.04.2011 na hlavnom pojednávaní dňa 14.07.2023 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

D. E. F. G. H. I. ,nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom
J., K. D. L. M. XX

sa uznáva v i n n ý m , ž e

ako konateľ obchodnej spoločnosti Stav Polz, s.r.o., so sídlom podnikania J., N. O. XX, dňa 20. 01.
2011 zriadil v Československej obchodnej banke, a.s., pobočka Bardejov, Radničné Námestie 7 ako
jediný oprávnený disponent bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý boli dňa 08. 03. 2011
z bežného účtu obchodnej spoločnosti Sell Out S.R.L., so sídlom podnikania P., Q. R. XX, N. M.

XXXX/XXXX, ktorému prináleží IBAN: S., vedeného v banke Intesa Sanpaolo SPA, pobočka Rím, Viale
Citta D Europa 847, zo strany doposiaľ nestotožnenej osoby, za požičanie kanálu „remote banking“
bezhotovostne prevedené finančné prostriedky vo výške 44.800,- €, pričom aj napriek vedomosti, že
s uvedenou zahraničnou spoločnosťou nikdy neobchodoval a preto nebol zákonný dôvod na prijatie
akýchkoľvekfinančnýchprostriedkovodtejtoobchodnejspoločnosti,scieľomzatajeniaexistencietýchto
finančných prostriedkov, pochádzajúcich zo spáchania podvodnej trestnej činnosti doposiaľ neznámou
osobou na území Talianskej republiky, vrátane ich zaistenia na účely trestného konania, dňa 08. 03.

2011 v pobočke Československej obchodnej banky, a.s., Bardejov, Radničné Námestie 7 uskutočnil
výber finančnej hotovosti vo výške 7.000,- €, dňa 09. 03. 2011 uskutočnil prostredníctvom bankomatu,
nachádzajúceho sa v J., ul. Duklianska výber finančnej hotovosti vo výške 2.000,- €, dňa 10. 03. 2011
uskutočnil prostredníctvom bankomatov, nachádzajúcich sa v Bardejove na uliciach I. M. XX, C. M. XX
R. N. O. M. X celkom 6 hotovostných výberov finančných prostriedkov v celkovej výške 8.000,- €
a dňa 11. 03. 2011 prostredníctvom internet bankingu, poskytnutím autorizačných údajov, umožnil F.

T. za účelom poskytnutia mu pôžičky, previesť na jeho bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený
v Československej obchodnej banke, a.s., so sídlom podnikania Bratislava, Michalská č. 18 finančné
prostriedky vo výške 10.000,- €, čím takto na škodu obchodnej spoločnosti Sell S.R.L., so sídlom
podnikania Taliansko, Via Australia 15, Rím získal pre seba prospech vo výške 44.800,- €,

t e d av úmysle zatajiť existenciu príjmu z trestnej činnosti, jeho zaistenia na účely trestného konania, tento
previedol na seba a požičal inému, čím takto získal značný prospech,

č í m s p á c h a l

zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona

(v znení účinnom do 30.04.2011 podľa zákona č. 547/2010 Z.z.)

Za to mu súd u k l a d á :

Podľa § 233 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného
zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona s ú h r n n ý trest odňatia
slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a ukladá probačný

dohľad nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určujú skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona obžalovanému ukladá obmedzene spočívajúce v zákaze

požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona r u š í sa rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/95/2011
zo dňa 16.09.2011, a to vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ktorým bol obžalovanému uložený
trest povinnej práce vo výmere 250 hodín, premenený na trest na odňatia slobody vo výmere 125 dní
so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia; rozsudok
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/99/2012 zo dňa 18.09.2013 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 1To/42/2013 zo dňa 09.07.2014, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia
slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia a trestný rozkaz Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 0T/39/2016 zo dňa 12.8.2016,
a to vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody
v trvaní 18 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia, ako aj všetky výroky na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal súdu dňa 27.06.2016 obžalobu na obvineného D. E.
pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods.1 písm. a/, ods.3 písm. b/ Trestného

zákona, účinného do 30.04.2011, ktorého sa mal dopustiť tak, že ako konateľ obchodnej spoločnosti
StavPolz,s.r.o.,sosídlompodnikaniaJ.,N.O.XX,dňa20.01.2011zriadilvČeskoslovenskejobchodnej
banke, a.s., pobočka Bardejov, Radničné Námestie 7 ako jediný oprávnený disponent bežný účet číslo
XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý boli dňa 08. 03. 2011 z bežného účtu obchodnej spoločnosti Sell Out
S.R.L., so sídlom podnikania P., Q. R. XX, N. M. XXXX/XXXX, ktorému prináleží IBAN: S., vedeného v

banke Intesa Sanpaolo SPA, pobočka Rím, Viale Citta D Europa 847, zo strany doposiaľ nestotožnenej
osoby, za požičanie kanálu „remote banking“ bezhotovostne prevedené finančné prostriedky vo výške
44.800,- €, pričom aj napriek vedomosti, že s uvedenou zahraničnou spoločnosťou nikdy neobchodoval
a preto nebol zákonný dôvod na prijatie akýchkoľvek finančných prostriedkov od tejto obchodnej
spoločnosti, s cieľom zatajenia existencie týchto finančných prostriedkov, pochádzajúcich zo spáchania

podvodnej trestnej činnosti doposiaľ neznámou osobou na území Talianskej republiky, vrátane ichzaistenia na účely trestného konania, dňa 08. 03. 2011 v pobočke Československej obchodnej banky,
a.s., Bardejov, Radničné Námestie 7 uskutočnil výber finančnej hotovosti vo výške 7.000,- € dňa
09. 03. 2011 uskutočnil prostredníctvom bankomatu, nachádzajúceho sa v J., ul. Duklianska výber

finančnej hotovosti vo výške 2.000,- €, dňa 10. 03. 2011 uskutočnil prostredníctvom bankomatov,
nachádzajúcich sa v Bardejove na uliciach Komenského č. 43, Slovenská č. 18 a Radničné Námestie
č. 7 celkom 6 hotovostných výberov finančných prostriedkov v celkovej výške 8.000,- € a dňa 11. 03.
2011 prostredníctvom internet bankingu, poskytnutím autorizačných údajov, umožnil F. T. za účelom
poskytnutiamupôžičky,previesťnajehobežnýúčetč.XXXXXXXXXX/XXXX,vedenývČeskoslovenskej

obchodnej banke, a.s., so sídlom podnikania Bratislava, Michalská č. 18 finančné prostriedky vo výške
10.000,- €, čím takto na škodu obchodnej spoločnosti Sell S.R.L., so sídlom podnikania Taliansko, Via
Australia 15, Rím získal pre seba prospech vo výške 44.800,- €.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného D. E., ako aj prečítaním listinných dôkazov spisu
a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný D. E. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásil, že je
vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu obžalobou a na otázky súdu podľa § 333 ods. 3 písm.
c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, t.j. či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu;
či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; či rozumie právnej
kvalifikácii skutku ako trestného činu; či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje
za trestný činy jemu kladený za vinu a či sa dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods.1 písm.
a/, ods.3 písm. b/ Trestného zákona, účinného do 30.4.2011, zhodne odpovedal odpoveďou „áno“.

Súd v súlade s návrhom prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného D. E. o jeho vine podľa § 257 ods.1
písm. b/ Trestného poriadku a zároveň rozhodol, že ďalšie dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku sa nevykoná.

Poškodený, spoločnosť Sell Out S.R.L. so sídlom podnikania Taliansko, Via Australia 15, Rím sa na
hlavné pojednávanie nedostavil, v prípravnom konaní si nárok na náhradu škody neuplatnil.

Na základe takto vykonaného dokazovania, na základe vyhlásenia obžalovaného D. E., že je vinný
zo spáchania skutku kladeného mu za vinu obžalobou , súd veci rozhodol rozsudkom, ktorým uznal

obžalovaného D. E. vinným zo spáchania skutku kladeného mu za vinou obžalobou na tom skutkovom
základe, že ako konateľ obchodnej spoločnosti Stav Polz, s.r.o., so sídlom podnikania J., N. O. XX,
dňa 20. 01. 2011 zriadil v Československej obchodnej banke, a.s., pobočka J., N. O. X ako jediný
oprávnený disponent bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý boli dňa 08. 03. 2011 z bežného
účtu obchodnej spoločnosti Sell Out S.R.L., so sídlom podnikania P., Q. R. XX, N. M. XXXX/XXXX,

ktorému prináleží IBAN: S., vedeného v banke Intesa Sanpaolo SPA, pobočka Rím, Viale Citta D Europa
847, zo strany doposiaľ nestotožnenej osoby, za požičanie kanálu „remote banking“ bezhotovostne
prevedené finančné prostriedky vo výške 44.800,- €, pričom aj napriek vedomosti, že s uvedenou
zahraničnou spoločnosťou nikdy neobchodoval a preto nebol zákonný dôvod na prijatie akýchkoľvek
finančných prostriedkov od tejto obchodnej spoločnosti, s cieľom zatajenia existencie týchto finančných

prostriedkov, pochádzajúcich zo spáchania podvodnej trestnej činnosti doposiaľ neznámou osobou na
území Talianskej republiky, vrátane ich zaistenia na účely trestného konania, dňa 08. 03. 2011 v pobočke
Československej obchodnej banky, a.s., Bardejov, Radničné Námestie 7 uskutočnil výber finančnej
hotovosti vo výške 7.000,- € dňa 09. 03. 2011 uskutočnil prostredníctvom bankomatu, nachádzajúceho
sa v J., ul. Duklianska výber finančnej hotovosti vo výške 2.000,- €, dňa 10. 03. 2011 uskutočnil

prostredníctvom bankomatov, nachádzajúcich sa v Bardejove na uliciach Komenského č. 43, Slovenská
č. 18 a Radničné Námestie č. 7 celkom 6 hotovostných výberov finančných prostriedkov v celkovej
výške 8.000,- € a dňa 11. 03. 2011 prostredníctvom internet bankingu, poskytnutím autorizačných
údajov, umožnil F. T. za účelom poskytnutia mu pôžičky, previesť na jeho bežný účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX, vedený v Československej obchodnej banke, a.s., so sídlom podnikania Bratislava, Michalská č.

18 finančné prostriedky vo výške 10.000,- €, čím takto na škodu obchodnej spoločnosti Sell S.R.L., so
sídlom podnikania Taliansko, Via Australia 15, Rím získal pre seba prospech vo výške 44 800,-
€, čím takto svojím konaním naplnil znaky zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233
ods.1 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, účinného do 30.04.2011 a zato mu uložil súhrnný trestodňatia slobody v trvaní 8 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu pre inú trestnú činnosť.
Súd súčasne zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 0T/39/2016 zo dňa 12.8.2016, a

to vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody
v trvaní 16 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Obžalovanému bol uložený aj trest prepadnutia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal obžalovaný D. E. odvolanie a odvolací súd uznesením zo dňa

20.09.2017, sp. zn. 5To/3/2017 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie.

V dôvodoch zrušujúceho uznesenia odvolací súd konštatoval, že procesný postup prvostupňového
súdu nemožno považovať za zodpovedajúci zákonu, keďže ním došlo k porušeniu práva na obhajobu
zásadnýmspôsobom.Porušenieprávanaobhajobuuobžalovanéhojezaloženénatom,žereálnenebol

poučený podľa § 257 ods. 5, 8 Trestného poriadku po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku a
aj keď tento postup vytýkaný nebol, ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku,
na ktorý odvolací súd pri prerokovaní odvolania musel prihliadať.

Na základe uvedených zistení preto odvolací súd neobmedzil prieskumnú povinnosť napadnutého

rozsudku len na výrok o treste, ale na podklade podaného odvolania obžalovaným D. E. ako osobou
oprávnenou preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu v intenciách ust. § 317 ods. 1 Trestného
poriadku, podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Opierajúc sa o popísaný postup konajúceho súdu odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky
obžalovaného vo vzťahu k vyhláseniu, že je vinným zo spáchania skutku, sú opodstatnené a prijaté

vyhlásenie so zreteľom na nesprávny procesný postup spočívajúci v absencii poučenia podľa § 257 ods.
5, 8 Trestného poriadku nemá svoj zákonný podklad, preto naň nemožno prihliadať.

Po preskúmaní výhrad obžalovaného s poukázaním na vyššie uvedené zistenia odvolací súd uzavrel,
že tieto sú opodstatnené a výrok o vine v napadnutom rozsudku tak nemá svoj zákonný podklad.

Okrem už vyššie konštatovaných chýb v postupe konajúceho súdu odvolací súd zistil aj ďalšiu, ktorá
zakladá porušenie práva na obhajobu, keď obžalovaný nemal možnosť vyjadriť sa v práve záverečnej
reči, pretože po prednese záverečných rečí prokurátora a obhajkyne obžalovaný bol vyzvaný iba na
prednes posledného slova. Takýto postup je zrejmý zo zvukového záznamu, hoci v zápisnici je záznam

o možnosti predniesť záverečnú reč.

Z dôvodu zásadného porušenia práva na obhajobu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom
rozsahu postupom podľa § 321 od. 1 písm. a/, b/, c/ Trestného poriadku a podľa § 322 ods. 1 Trestného
poriadku vec vrátil konajúcemu súdu, pretože v dôsledku nesprávneho procesného postupu je potrebné

vykonať odznovu hlavné pojednávanie v takom rozsahu, aby bolo možné rozhodnúť v merite veci.

Aj napriek tomu, že konajúci súd dokazovanie k výroku o vine nevykonal a tento oprel o vyhlásenie
obžalovaného,vdôsledkučohonietpodkladunahodnotenieskutkovýchzistení,odvolacísúdsidovoľuje
poznamenať, že o časti skutkových tvrdení obžaloby existujú i v tomto štádiu trestného stíhania dôvodné

pochybnosti, keďže tieto nemajú oporu v zabezpečených dôkazoch orgánmi činnými v trestnom konaní.

Obžalovanému je kladený za vinu skutok, ktorý je po právnej stránke kvalifikovaný ako zločin legalizácie
príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 Trestného zákona. Tohto trestného činu sa dopustí ten,
kto príjem alebo vec pochádzajúcu z trestnej činnosti, v úmysle zatajiť existenciu takého príjmu alebo

veci, zakryť ich pôvod v trestnej činnosti, ich určenie či použitie na spáchanie trestného činu, zmariť ich
zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie alebo zhabanie,
a) prevedie na seba alebo iného, požičia, vypožičia, prevedie v banke alebo v pobočke zahraničnej
banky, dovezie, prevezie, privezie, premiestni, prenajme alebo inak sebe alebo inému zadováži, alebob) drží, uschováva, ukrýva, užíva, spotrebuje, zničí, zmení alebo poškodí.

Z citovaného znenia základnej skutkovej podstaty vyplýva, že zo subjektívnej stránky sa vyžaduje

špecifický úmysel páchateľa vo forme zatajenia existencie príjmu alebo iného majetku z trestnej činnosti
v úmysle zatajenia existencie takého príjmu alebo veci, prípadne v zakrytí ich pôvodu v trestnom čine
alebo ich určenia na jeho spáchanie. Na trestnosť činu sa teda vyžaduje, aby páchateľ vedel o pravom
pôvode, použití alebo určení legalizovaného príjmu alebo majetku alebo veci, teda že ide o príjem,
majetok z trestnej činnosti, resp. o vec, ktorá je príjmom z trestnej činnosti, je určená alebo použitá na

jeho spáchanie. Pôjde aj o zmarenie ich zaistenia na účely trestného konania alebo ich prepadnutia
alebo zhabania.

Odvolací súd v nadväznosti na uvedené dáva do pozornosti, že úmyselné zavinenie sa musí vzťahovať
na všetky znaky objektívnej stránky uvedeného zločinu, čo pre daný prípad znamená preukázať
vedomosť obžalovaného o tom, že finančné prostriedky pochádzajú zo spáchania trestnej činnosti

doposiaľ neznámou osobou na území Talianska, a cieľom konania obžalovaného bolo zatajiť existenciu
týchto finančných prostriedkov. V tejto súvislosti ale je potrebné upriamiť pozornosť i na to, že poškodená
obchodná spoločnosť Sell S.R.L. so sídlom podnikania Taliansko, Via Australia 15, Rím, mala finančné
prostriedky na svojom účte legálne zo svojej podnikateľskej činnosti, k čomu vypovedal ako svedok F.
A., čo spochybňuje tvrdenie obžaloby, že išlo o finančné prostriedky pochádzajúce z trestnej činnosti. Z

doposiaľ zabezpečených dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní ale možno nateraz usudzovať, že
finančné prostriedky poškodenej obchodnej spoločnosti mali byť objektom trestnej činnosti, čo by mohlo
mať vplyv na ustálenie skutkových okolností a následnú právnu kvalifikáciu skutku.

Pokiaľ ide o výrok o treste, odvolací súd pri jeho preskúmavaní zistil, že konajúci súd síce vykonal

dokazovanie prečítaním listín, avšak nie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie o treste. Ak konajúci
súd s prihliadnutím na okolnosti prejednávaného prípadu a z prechádzajúcich odsúdení obžalovaného
uzavrel, že má byť uložený súhrnný trest (§ 42 Tr. zák.), mal na hlavnom pojednávaní vykonať
dokazovanie prečítaním podstatného obsahu spisov o predchádzajúcich odsúdeniach, za účelom
zistenia, ku ktorému odsúdeniu má byť súhrnný trest ukladaný. Odvolací súd má zato, že aj negatívny

záver súdu o tom, že súhrnný trest nemožno uložiť, musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní na
hlavnom pojednávaní a nemôže vychádzať len zo všeobecných odborných znalostí a úvah súdu (pozri
R 55/2013).

V danom prípade, vzhľadom na to, že obžalovaný sa skutku mal dopustiť dňa 08.03.2011, ktorý zjavne

predchádzal jeho nasledujúcim odsúdeniam, bolo povinnosťou konajúceho súdu prečítať podstatný
obsah trestných spisov viažucich sa k rozsudkom Okresného súdu Bardejov vedených sp. zn. 2T
95/2011 zo dňa 16.09.2011, sp. zn. 1T 27/2012 zo dňa 28.05.2012 a sp. zn. 2T 99/2012 zo dňa
18.09.2013 a nielen obsah trestného spisu sp. zn. 0T 39/2016, aby vedel posúdiť, ktoré trestné činy sú
zbiehajúcou sa trestnou činnosťou a ktoré recidívou.

Na uvedené skutočnosti poukázal odvolací súd najmä z toho dôvodu, aby pri opätovnom prerokovaní
veci konajúci súd už reagoval aj na nedostatky, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisu aj v tomto štádiu
trestného stíhania.

Súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie, a to prečítaním vyššie uvedeného zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu, opätovným výsluchom obžalovaného D. E., výsluchom svedkov D. N., F. T., F. A.,
ako aj prečítaním listinných dôkazov spisu a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný D. E. na hlavnom pojednávaní trval na svojej nevine a uviedol, že trvá aj na svojich

doterajších výpovediach, následne obžalovaný požiadal o možnosť vykonať vyhlásenie podľa §
257 Trestného poriadku a po zákonnom poučení v zmysle ustanovenia § 257 Trestného poriadku,
obžalovanýD.E.podľa§257ods.1písm.b/Trestnéhoporiadkuvyhlásil,žejevinnýzospáchaniaskutku
kladeného mu za vinu obžalobou a na otázky súdu podľa § 333 ods.3 písm. c/,d/,f/,g/,h/ Trestného
poriadku, zhodne odpovedal odpoveďou „áno“ a súd v súlade s návrhom prokurátora toto vyhlásenie

obžalovaného prijal.

Na základe takto vykonaného dokazovania, na základe vyhlásenia obžalovaného D. E. podľa § 257
ods.1 písm. b/ Trestného poriadku tak mal súd za preukázané, že obžalovaný D. E. tým, že ako konateľobchodnej spoločnosti Stav Polz, s.r.o., so sídlom podnikania J., N. O. XX, dňa 20. 01.2011 zriadil v
Československej obchodnej banke, a.s., pobočka J., N. O. X ako jediný oprávnený disponent bežný účet
číslo XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý boli dňa 08. 03. 2011 z bežného účtu obchodnej spoločnosti Sell

Out S.R.L., so sídlom podnikania P., Q. R. XX, N. M. XXXX/XXXX, ktorému prináleží IBAN: S., vedeného
v banke Intesa Sanpaolo SPA, pobočka Rím, Viale Citta D Europa 847, zo strany doposiaľ nestotožnenej
osoby, za požičanie kanálu „remote banking“ bezhotovostne prevedené finančné prostriedky vo výške
44.800,- €, pričom aj napriek vedomosti, že s uvedenou zahraničnou spoločnosťou nikdy neobchodoval
a preto nebol zákonný dôvod na prijatie akýchkoľvek finančných prostriedkov od tejto obchodnej

spoločnosti, s cieľom zatajenia existencie týchto finančných prostriedkov, pochádzajúcich zo spáchania
podvodnej trestnej činnosti doposiaľ neznámou osobou na území Talianskej republiky, vrátane ich
zaistenia na účely trestného konania, dňa 08. 03. 2011 v pobočke Československej obchodnej banky,
a.s., Bardejov, Radničné Námestie 7 uskutočnil výber finančnej hotovosti vo výške 7.000,- € dňa 09.
03. 2011 uskutočnil prostredníctvom bankomatu, nachádzajúceho sa v J., ul. Duklianska výber finančnej
hotovosti vo výške 2.000,- €, dňa 10. 03. 2011 uskutočnil prostredníctvom bankomatov, nachádzajúcich

sa v J. O. K. I. M. XX, C. M. XX R. N. O. M. X celkom 6 hotovostných výberov finančných prostriedkov
v celkovej výške 8.000,- € a dňa 11. 03. 2011 prostredníctvom internet bankingu, poskytnutím
autorizačných údajov, umožnil F. T. za účelom poskytnutia mu pôžičky, previesť na jeho bežný účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v Československej obchodnej banke, a.s., so sídlom podnikania
Bratislava, Michalská č. 18 finančné prostriedky vo výške 10.000,- €, čím takto na škodu obchodnej

spoločnosti Sell S.R.L., so sídlom podnikania Taliansko, Via Australia 15, Rím získal pre seba prospech
vo výške 44.800,- €, čím takto svojím konaním naplnil znaky zločinu legalizácie príjmu z trestnej
činnosti podľa § 233 ods.1 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, účinného do 30.04.2011, zo
spáchania ktorého ho súd uznal vinným.

SúdvykonalďalšiedokazovanieohľadneosobyobžalovanéhoD.E.prečítanímlistinnýchdôkazovspisu,
odpisuzregistratrestovacharakteristík,akoajoboznámenímsasobsahomtrestnýchspisovOkresného
súdu Bardejov sp. zn. 2T/95/2011, 2T/99/2012, 1T/27/2012 a 0T/39/2016.

Obžalovaný D. E. je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, má 15 záznamov o spáchaní

priestupku, podľa odpisu z registra trestov bol doposiaľ 17x súdne trestaný, naposledy trestným
rozkazom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 0T/39/2016 zo dňa 12.08.2016 , pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360.ods. 1, 2 písm. a/, b k trestu odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením
pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z okolností uvedených v § 34 ods. 4 Trestného
zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho
nápravy.

V danom prípade obžalovaný úmyselným konaním, aj keď mal vedomosť o tom, že peniaze pochádzajú
z trestnej činnosti, týmto príjmom disponoval, a to v úmysle existenciu tohto príjmu zatajiť.

Súd u obžalovaného prihliadol na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, t.j. že
sa k spáchaniu skutku priznal, ale aj na priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona,

t.j. že doposiaľ bol 17x súdne trestaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vzhľadom na priznanie sa obžalovaného a jeho ľútosť,
vzhľadom na výšku majetkového prospechu získaného trestnou činnosťou, ale tiež aj vzhľadom na
osobu obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 17x súdne trestaný , na druhej strane však aj s poukazom

na dĺžku konania, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, ale aj vzhľadom na vek a zdravotný
stav obžalovaného, uložil súd obžalovanému za toto jeho protiprávne konanie súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 3 rokov, ktorého výkon mu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 5
rokov s probačným dohľadom a súčasne obžalovanému uložil aj obmedzenia spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ako aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej

dobe psychoterapii, alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Súd súčasne zrušil rozsudok
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/95/2011 zo dňa 16.09.2011, a to vo výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu, ktorým bol obžalovanému uložený trest povinnej práce vo výmere 250 hodín, premenený na
trest odňatia slobody vo výmere 125 dní, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestuso stredným stupňom stráženia, ďalej rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/99/2012 zo dňa
18.09.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/42/2013 zo dňa 09.07.2014,
ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením pre jeho

výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj trestný rozkaz Okresného
súdu Bardejov sp. zn. 0T/39/2016 zo dňa 12.08.2016, a to vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu ,
ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením pre jeho
výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd má zato, že uložený trest postačí pre nápravu a prevýchovu obžalovaného a že aj uložením tohto
druhu trestu sa u obžalovaného dosiahne účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na tunajšom súde. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní v
priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť aj proti
vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu v prospech obžalovaného aj proti jeho vôli podať zákonný zástupca obžalovaného a
jeho obhajca, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená.

Odvolanie môže podať aj štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať aj poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať aj zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.