Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by Mgr. Monika Hrašnová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/215/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201233
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1022201233.1
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej žalobcu: DÚHA, a.s., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava,
IČO: 31 690 360, zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Miletičova 21, 821 08
Bratislava, IČO: 55 134 114, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č.: 101769487/2022 zo dňa 16.06.2022, o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 25.08.2022 zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Správnou žalobou zo dňa 25.08.2022 doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako t. č. správnemu
súdu dňa 02.09.2022 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:
101769487/2022 zo dňa 16.06.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 100296282/2022 zo dňa
14.02.2022, ktorým správca dane rozhodol vo veci uloženia pokuty vo výške XX.XXX,XX EUR podľa
§ 155 ods. 1 písm. f) bod 1 v spojení s § 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) v znení neskorších predpisov za uvedenie dane z pridanej hodnoty v dodatočnom
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2015 doručenom dňa 29.02.2016 v nižšej sume
ako daň, ktorú mal uviesť.
2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej
žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že okamžitým výkonom
napadnutéhorozhodnutiabybolabezprostredneohrozenájehopodnikateľskáčinnosťichodspoločnosti
samej, hrozila by mu dostatočne odôvodnená závažná finančná, hospodárska škoda, ktorá by mala
vážny a nenapraviteľný následok. Jedným z takýchto následkov by s vysokou pravdepodobnosťou
bolo hromadné prepúšťanie zamestnancov žalobcu, ktorých k dnešnému dňu eviduje viac ako 100,
pričompodotýka,žejezamestnávateľomajvoblastiachsevidovanouvysokoumierounezamestnanosti.
Žalobca predložil súdu porovnanie poklesu tržieb s obdobím roka 2020, ktoré nepresahujú jednu
polovicu obratu za obdobie roka 2021 a uvádza, že by v čase aktuálnej hospodárskej krízy v stavebnom
sektore nedokázal pokryť náklady spojené s napadnutým rozhodnutím, keďže ich ani nemohol
predpokladať pri vypracovávaní predbežných rozpočtov na nasledujúce obdobie. Okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia by boli taktiež dotknutí subdodávatelia, živnostníci a iné podnikateľské
subjekty, ktoré sú závislé na podnikateľských aktivitách žalobcu. Žalobca dodáva, že okrem iných
stavebných diel je zhotoviteľom strategickej stavby plynovodu s označením „Prepojovací VTL plynovod
Poľsko-Slovensko, Líniová časť 2“, ktorý je dnes súčasťou kritickej infraštruktúry a ktorého včasné
dokončenie a odovzdanie by bolo ohrozené okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Napokon
žalobca uviedol, že správca dane tendenčným spôsobom postupoval vo viacerých daňových konaniach,
kde žalobcovi vyrubil sumu v súhrne X.XXX.XXX,- EUR, ktorá je pre žalobcu likvidačná. Z vyššieuvedených dôvodov žalobca považuje za nevyhnutné z opatrnosti priznať jeho žalobe odkladný účinok,
keďže vo sfére žalobcu dochádza k ťažko napraviteľným dôsledkom. K tomuto návrhu žalobca pripojil
ako dôkazy: prehľad zamestnancov, prehľad záväzkov pred splatnosťou a po splatnosti, porovnávaciu
tabuľku výsledku hospodárenia za rok 2020 a 2021, výpis z podnikateľského účtu za mesiace 08/2021
a 09/2021, prehľad daňových povinností, ako aj súhrnný prehľad pohľadávok a záväzkov.
3. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný
písomným podaním zo dňa 09.05.2023. Žalovaný uvádza, že odkladný účinok správnej žaloby by
nemal slúžiť k odďaľovaniu vykonateľnosti právoplatných a vykonateľných rozhodnutí daňových orgánov
bez preukázania, aspoň vo forme osvedčenia hrozby mimoriadnych nenapraviteľných následkov.
Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo; ktoré
odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma.
Nezaplatením splatnej dane bude ukrátený štátny rozpočet. Priznanie odkladného účinku neslúži na
zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov.
Žalovaný má za to, že žalobca v žalobe neosvedčil dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe
odkladný účinok ani to, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom.
4. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na
Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych
súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 6. júna 2023
náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave
(ďalej len „súd“).
5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnejsprávy.Podľa§186ods.2SSPodkladnýúčinokzanikáprávoplatnosťourozhodnutiasprávneho
súdu vo veci samej.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. Súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný
inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo
opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho
vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie
smeruje.11. Procesným predpokladom rozhodnutia súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je
predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by mu
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný
dôvodnemôžebyťvrozporesverejnýmzáujmom.Jevýlučnenažalobcovi, abyoznačilzákonnédôvody
hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov
musí súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne
mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti súd poukazuje na
odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v
zmysle ktorého: „Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom
musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať
závažný dopad.“ Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva,
že preukázanie takejto hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré
je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného
následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol súd vyhodnotiť.
Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým
sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť
miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z
hľadiska rozporu s verejným záujmom.
12. Súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú
splnené predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca
poukázal (pre prípad uskutočnenia výkonu napadnutého rozhodnutia) na hrozbu závažnej finančnej
a hospodárskej škody na jeho právach a právom chránených záujmoch, ako aj na ohrozenie jeho
podnikateľskej činnosti. Hrozbu takýchto následkov žalobca dôvodí primárne zhoršenou finančnou
situáciou, poklesom tržieb, a ako ďalšie dôsledky uvádza možné prepúšťanie zamestnancov,
neschopnosť platiť záväzky voči dodávateľom, subdodávateľom, či ohrozenie dokončenia a včasného
odovzdania strategickej stavby plynovodu. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa
zákonných predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu,
súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik
závažnej ujmy. Súd dospel k záveru, že žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil tvrdenú
hrozbu vzniku závažnej finančnej a hospodárskej škody. Žalobca síce predložil viaceré doklady týkajúce
sa jeho finančnej situácie, na základe čoho si súd urobil základný obraz o finančnej situácii žalobcu,
napr. že žalobca má negatívny hospodársky výsledok (mesiace 08 a 09/2021), hospodári s účtovnou
stratou, jeho tržby poklesli, avšak to samo o sebe nepreukazuje, že by mal mať žalobca kvôli uhradeniu
predmetnej pokuty vážne finančné problémy. Navyše žalobca k predloženým dokumentom neuviedol
žiadny bližší popis, výpočty ani konkrétne závery z nich vyplývajúce, ktorými by tvrdil, vyčíslil či preukázal
aktuálnu závažnú finančnú ujmu, nieto ohrozenie jeho existencie. Nie je úlohou súdu, aby sám za
žalobcu na základe predložených dokladov spracoval finančnú analýzu stavu jeho spoločnosti, prípadne
formuloval závery k jeho platobnej schopnosti. Z tvrdení žalobcu, ktoré sú poväčšine všeobecného
alebo abstraktného charakteru, ako ani z predložených dokladov súd nezistil, že by pokuta, ktorá je
preskúmavanávtomtokonaní,malamaťnažalobculikvidačnýdopadalebobymukvôlinejhrozilavážna
nenapraviteľná finančná ujma. Súd zdôrazňuje, že účelom inštitútu odkladného účinku nie je zhojenie
nepriaznivej finančnej situácie žalobcov a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov.
13. Pokiaľ žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe poznamenal,
že správca dane tendenčným spôsobom postupoval vo viacerých daňových konaniach, kde mu vyrubil
sumu v súhrne X XXX XXX A., a že táto súhrne dorubená suma je pre neho likvidačná, súd uvádza,
že v tomto smere žalobca nepredložil žiadne dôkazy a ani nijako neoznačil príslušné daňové konania,
v ktorých mu mala byť vyrubená suma v takomto súhrne. Žalobca teda nijako nepreukázal svoje tvrdenie
ohľadom toho, že mu správca dane tendenčne vyrubil vo viacerých daňových konaniach sumu v súhrne
X XXX XXX €.14. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým
je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu
na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnil a nijako neosvedčil. Preto ak by aj
boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s
verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom
výbere daní a prirodzene aj s tým spojených pokút, pričom v danom prípade bol žalobca sankcionovaný
za to, že dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť.
15. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe. Žalobca dôvody, pre ktoré by mal súd priznať žalobe odkladný účinok, neuviedol a neosvedčil
hodnoverne. Súd v tejto súvislosti dodáva, že nie je vecou súdu, aby sám za žalobcu vytváral
argumentáciečivyhľadávaldôkazy,ktorébyodôvodňovalipriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe.
16. Zároveň súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy
vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd
tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu,
na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne
správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší súd plne stotožňuje,
je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie
odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že súd pri svojom rozhodovaní o návrhu
na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných
rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z
ustanovenia § 185 SSP.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.