Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/77/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122204760
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8122204760.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska,

so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému V. B.N., N..
XX.XX.XXXX, A. V. XX, XXX XX W., o zaplatenie 592,36 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 19.05.2022 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
592,36 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že rozhlas a televízia Slovenska je verejnoprávna

inštitúcia zriadená na základe zák. č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na
podanie tohto návrhu podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon"). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len „úhrada") podľa § 3
písm. a) Zákona vo výške 4,64 eura podľa § 6 ods. 1 Zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná,
v zmysle § 7 Zákona. Kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto

návrhu na tunajší súd nezaplatil úhradu v zmysle Zákona za obdobie 01.04.2008 - 31.07.2018 (ďalej
len „žalované obdobie"). Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo dňa 03.11.2021
odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady
a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu
a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10
ods. 3. Zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného za žalované obdobie je vo výške 573,36 eura. Výška
dlhu je súčinom počtu mesiacov v žalovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 Zákona.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

3. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 14.10.2022, č. k. 20Csp/77/2022 - 27 zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 592,36 eura a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85
eura (výrok II.) a nahradiť trovy konania vo výške 100% (výrok III.).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný s tým, že žiada, aby
písomnosti mu súd zasielal na adresu V. XX, XXX XX W..5. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na nárok žalobcu a žalovanú sumu, a preto zotrváva na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach. Navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd uznesením zo dňa 03.04.2023, č.k. 3CoCsp/8/2023 - 42 zrušil rozsudok vo výroku II. a
III. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že otázka spotrebiteľskej povahy veci je relevantná

najmä pokiaľ ide o použitie ustanovení zákona týkajúcich sa poučovacej povinnosti zo strany
súdu, najmä vhodného spôsobu poučenia spotrebiteľa nad rámec všeobecnej poučovacej povinnosti,
poučenia o viacerých možnostiach zastupovania, poučenia aj o iných spôsoboch účelnej obrany
(§ 292 CSP). Povaha právnej veci má ďalej význam aj pri otázke prihliadania na premlčanie aj
bez návrhu, pri aplikácii osobitných ustanovení o dokazovaní, pri oslobodení od platenia súdneho
poplatku a ďalších procesných odlišnostiach v sporoch so slabšou stranou sporu. Aj z týchto dôvodov

je posúdenie skutočností, či sa na takýto spor strán použijú ustanovenia ohľadom spotrebiteľských
sporov, veľmi dôležitou. Otázku, či ide o spotrebiteľskú právnu vec považuje odvolací súd za zásadnú
a od jej vyriešenia závisí aj výsledok sporu. V analogických prípadoch súdy nepriznali prijímateľom
predmetnej služby status spotrebiteľa (porov. napr. rozhodnutie KS v Banskej Bystrici z 31.10.2017 č.k.
12Co/282/2017). Existuje súvislosť medzi službou verejnoprávneho vysielania a sporným poplatkom,

či úhradou (tiež ,,koncesionársky poplatok“), aj keď povinnosť zaplatiť tento poplatok nevyplýva z
bezprostredného poskytnutia služby, ktorej priamu hodnotu by tento poplatok či úhrada predstavovala,
ale tento poplatok súvisí výlučne s uzavretou zmluvou o dodávke elektrickej energie bez prípadnej
súvislosti s preukázanou držbou televízneho prijímača, či rozhlasového aparátu. Samotný prístup
k takejto službe, tiež možno povedať, že je voľným a nepodlieha zaplateniu tohto poplatku ako

v prípade napr. zaplatenia poplatku za službu prijímania kódovaných televíznych staníc, kedy až
zakúpením príslušného kódovacieho zariadenia možno sledovať takéto televízne vysielanie. Ak by sa
mala dať odpoveď na povahu vzťahu čo možno najstručnejšie, tým elementárnym dôvodom na podporu
spotrebiteľskejpovahyvecijefakt,žeajvprípade RTVS-vysielacejslužbyideoslužbu,aakjužalovaná
neprijala na obchodné účely (tiež profesiu či zamestnanie), tak ide čisto o spotrebu služby. Samotný

fakt, že zákonodarca nezvolil zmluvný systém, napr. povinné zmluvné prijímanie predmetnej vysielacej
služby, nemôže byť prekážkou pre to, aby státisíce občanov stratili status konzumentov služby. Naopak,
svojim spôsobom legislatívne vnútenie televíznej a rozhlasovej služby je jedna z okolností, ktoré majú
potenciál ovplyvniť v budúcnosti posudzovanie obchodných praktík RTVS, či nie sú nekalé. Ako
RTVS priznáva, aj keď len sčasti, predsa len aj ona podniká a robí tak v rámci poskytovania služby

širokým vrstvám obyvateľstva. Odvolací súd teda nijako nespochybňuje mimoriadne významné (doslova
poslanie)verejnoprávnejRTVS,nobolobyprílišodvážnekonštatovať,žeRTVSsazažiadnychokolností
nemôže dopustiť nekalých obchodných praktík, ktorých nosnú reguláciu obsahuje práve Spotrebiteľský
kódex. Ak je ale tomu tak, tak na druhej strane sú tu občania ako konzumenti služby očakávajúci, že v
prípade nekalej obchodnej praktiky budú na žalobcu dopadať ochranné normy spotrebiteľského práva.

Právne predpisy o ochrane spotrebiteľov pred nekalou praxou sú potencionálne vo vzťahu k širokým
vrstvám obyvateľstva tými, ktoré dávajú odpoveď o možných spotrebiteľských konzekvenciách vzťahu
medzi RTVS a prijímateľmi (konzumentmi) predmetnej transmisijnej služby. Smernica Rady 93/13 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nie je pritom jedinou smernicou spotrebiteľského
práva. To na margo odvolacích argumentov žalobcu, ktorý ako predpoklad spotrebiteľskoprávnej

ochrany považuje len a len existenciu zmluvy. Nie je úlohou súdu detektívne vyhľadávať potencionálne
možnénekaléobchodnépraktikypodľaspotrebiteľskéhokódexuastýmspojenúexistenciuspotrebiteľa.
Fakt je ale ten, že únijné predpisy a implementované vnútroštátne právo nevychádzajú z nejakého
uzavretého okruhu nekalých obchodných praktík. Zákon ani nemôže byť natoľko kauzistický, aby
postihol všetky rozmanitosti života a postihol všetky do úvahy prichádzajúce možné nečestnosti (porov.

príkladmo vypočítané nekalé obchodné praktiky podľa prílohy k Spotrebiteľskému kódexu a Smernice
2005/29, napr. ,,agresívnou praktikou je okrem iného zahrnutie priameho nabádania pre deti do reklamy,
aby si kúpili alebo aby presvedčili svojich rodičov alebo iných dospelých, aby im kúpili propagované
produkty). Za takýchto okolností, ak niet legislatívne uzavretého okruhu do úvahy prichádzajúcich
obchodných praktík, ktoré môžu byť nekalé, tak ani čiastočne podnikajúceho žalobcu ako poskytovateľa

služby širokým vrstvám obyvateľstva nemožno vylučovať z okruhu subjektov povinných dodržiavať
zákaz nekalých obchodných praktík. Žalobca je dodávateľom služby a súčasne protipólom - protistranou
spotrebiteľom verejnej transmisijnej služby bez ohľadu na to, či dôjde ku kolízii s normami na ochranu
spotrebiteľa. Ani pri vzťahoch, v rámci ktorých niet pochybností o ich spotrebiteľskej povahe (úverové,poistnéaii),spotrebiteľskývzťahnevznikáažporušenímpráva aleužjehozaložením.Inýmislovamitiež
povedané, žalobca sa nestáva dodávateľom spotrebiteľskej služby až momentom, keď použije nekalú
obchodnú praktiku v rozpore s legislatívou implementovanou na základe Smernice 2005/29 „o nekalých

obchodných praktikách“, ale už v čase, keď do vzťahu, z ktorého takáto praktika môže vzísť vstúpi,
a to bez ohľadu na formu vzniku vzťahu, teda vrátane jeho založenia zákonom. O to viac, ak právny
vzťah s cieľom poskytovať službu širokým vrstvám obyvateľstva (nepodnikateľom) má zmluvný základ
nevynímajúc zmluvu o dodávke elektriny so všetkými jej vedľajšími, náhodilými zložkami (accidentalia
negotii) a ďalšími súvisiacimi vzťahmi. Ide o odvodený záväzok vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii.

Ak by sa aj pripustila možnosť, že nejde o spotrebiteľský vzťah, potom za relevantné treba považovať
vzťahy aj len súvisiace. V tomto smere zákon zaraďuje pod režim spotrebiteľského práva nielen spory
zo spotrebiteľských zmlúv, ale aj spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou (porov. slovo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou v § 290 CSP). Napriek skutočnosti, že vzťah priamo medzi platiteľom
úhrady a RTVS nevznikol tým najbežnejším spôsobom („zmluvou“), nemožno prehliadať skutočnosť,
že podmienkou jeho vzniku je uzavretie „štandardnej“ spotrebiteľskej zmluvy. Ak teda tento „pridružený

vzťah“ má byť nejakým spôsobom právne posúdený, zrejme musí byť posúdený v súlade s prvotnou
zmluvou (o dodávke elektriny), od ktorej sa odvíja a ktorá spotrebiteľskou zmluvou nepochybne je. Záver
o spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu medzi sporovými stranami podporujú aj argumenty právnej
logiky, konkrétne argumentum a contrario. Ak by súd prijal právny záver, v zmysle ktorého RTVS nemá
postaveniedodávateľa,poprelbytýmjudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúnieovymedzenídodávateľa

v prípadoch poskytovania služieb verejnoprávnymi korporáciami (napr. C-147/16). Z obsahu súdneho
spisujezároveňzrejmé,žežalovanánevystupujevprávnompostavenífyzickejosoby,ktorákonávrámci
svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Potom sa zákonite natíska otázka, aký status žalovaná
potom má. K otázke verejnoprávnosti dodávateľa služieb zaujal postoj aj Súdny dvor. Aj na belgickú
školu akoinštitúciu sverejnouformouvlastníctva,ktoráštudentkeposkytlaúver dopadásmernicaRady

93/13 ES (C-147/16). Obdobný záver vyplýva aj z rozsudku SD EU vo veci C-59/2012 BKK Mobil Oil
Korperschaut des offentlichen Rechts proti Zentrale Zur Bekamfung unlauteren Wettbewerbs, v ktorom
Súdny dvor EÚ skonštatoval, že Smernica 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov
voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení smernica Rady 84/450/EHS, sa má vykladať v
tom zmysle, že do jej osobnej pôsobnosti patrí verejnoprávny subjekt poverený úlohou všeobecného

záujmu, ako je správa zákonného systému zdravotného poistenia. Je pravdou, že v Smernici 2005/29/
ES je použitý pojem obchodník na rozdiel od pojmov predajca, či dodávateľ, ktoré používa Smernica
Rady 93/13/EHS, no aj v tomto prípade sa riešila aplikácia na subjekt verejného práva, teda zdravotnú
poisťovňu, v čom možno nájsť paralelu s postavením RTVS a s napĺňaním jej verejnoprospešných
cieľov. Obe smernice majú cieľ zaistiť vysokú spoločnú úroveň ochrany spotrebiteľov, ako to je aj

v tomto posudzovanom prípade, čo je dôvodom pre prijatie záverov ohľadom definície pôsobnosti
smernice aj na subjekty verejného práva. Bližšie závery možno nájsť v návrhu generálneho advokáta
Yvesa Bota zo 4.7.2013. Ak teda Súdny dvor EÚ pripustil výklad, že verejnoprávne právnické osoby
spadajú do rámca Smernice 2005/29/ES, je dôvodné vychádzať z toho, že verejnoprávne subjekty
spadajú pod pôsobnosť aj iných smerníc, ktoré majú rovnaký cieľ, nakoľko v podstate všetky verejné

právnické osoby sú založené spravidla na to, aby sledovali verejnoprospešný cieľ. Z odôvodnenia
citovaných rozhodnutí vyplýva, že ani verejnoprávny subjekt, ktorý je poverený verejnoprospešnou
funkciou, nemôže byť oslobodený od svojej povinnosti dodržiavať zásadné pravidlá, akými sú pravidlá
odbornej starostlivosti, a to hlavne vo vzťahu k subjektom, ktoré sú zásahom štátu povinné platiť úhradu
v prospech takéhoto subjektu. Za stavu, ak súd prvej inštancie nepriznal vzťahu medzi stranami sporu

relevantnú opodstatnenosť spotrebiteľského vzťahu a následne nepostupoval v konaní so žalovaným
ako so spotrebiteľom, tak pre nedostatočné poučenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 292 CSP a pre
neskúmanie opodstatnenosti žaloby žalobcu, z pohľadu ochrany práv spotrebiteľov došlo k závažnej
procesnej vade, ktorá má za následok nesprávny postup okresného súdu aj napríklad v súvislosti s
identifikáciou dôkazného bremena strán sporu.

8. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie priznať právnemu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
spotrebiteľský charakter a z uvedeného vyvodí konzekvencie vo vzťahu k dôkaznému bremenu a bude
postupovať podľa druhej hlavy CSP. Prvostupňový súd po vrátení veci bude postupovať v súlade s
naplnením ústavného princípu ochrany slabšej zmluvnej strany. V prípade pokiaľ sa v ďalšom konaní

preukáže, že návrh žalobcu je premlčaný, resp. že žalovaný spĺňa podmienky oslobodenia od platenia
koncesionárskych poplatkov, žalobu je potrebné zamietnuť.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:10. Z prehľadu predpisov a platieb (č.l. 5 a 6) vyplýva, že žalovaný poukázal za žalované obdobie
01.04.2008 - 31.07.2018 platby v celkovej výške 0,- eur. Za žalované obdobie mal žalovaný poukázať

úhrady v celkovej výške 575,36 eura (124x 4,64 eura). Dlh žalovaného predstavuje 124 mesačných
predpisov za žalované obdobie, spolu 575,36 eura (124x 4,64 eura).

11. Listom zo dňa 03.11.2021 bol žalovaný vyzvaný na úhradu nedoplatku za obdobie od 12.02.2008 vo
výške 581,85 eura. List bol žalovanému doručený dňa 11.11.2021.

12. Žalobca si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 17,- eur a poštových sadzieb spojených s
vymáhaním vo výške 1,85 eura. Podľa potvrdenia Slovenskej pošty (č.l. 9) bola tarifná cena pre produkt
Úradná zásielka v období od 01.07.2019 vo výške 1,85 eura za kus.

13. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

14. Podľa § 52 ods.1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“),
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15.Podľa§1zákonač. 68/2008Z.z.oúhradezaslužbyverejnostiposkytovanéSlovenskoutelevízioua
Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, tento
zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom
a televíziou Slovenska1) v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 68/2008 Z. z. prvá veta, príjemca úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

17. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 68/2008 Z. z. platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá

je koncovým odberateľom elektriny3) v odbernom mieste,4) z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu
v byte5) alebo v rodinnom dome,6)

18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 68/2008 Z. z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 140 Sk za každý
aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je koncovým odberateľom elektriny vo

viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto.

19. Podľa § 7 ods. 1,2 zákona č. 68/2008 Z. z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a
zaniká posledný deň mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu

za príslušný mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného mesiaca.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 340/2012 Z.z.),
vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

21.Podľa§10ods.5zákonač.340/2012Z.z.,nároknazaplatenieúhrady,sktoroujeplatiteľvomeškaní,
pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

22. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá

je evidovaná dodávateľom elektriny2) v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti3) ako odberateľ
elektriny v domácnosti2) v odbernom mieste,2) pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.23. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za
každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny
v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za

jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods.
6 písm. c).

24. Podľa § 7 ods. 1,2 zákona č. 340/2012 Z.z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom,

a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa
platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca.

25. Podľa § 10 ods. 1,3 zákona č. 340/2012 Z.z., platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní
so zaplatením úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30

dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
26. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

27. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.
Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť
jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

29. Súd je v predmetnej veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným má spotrebiteľský charakter. V zmysle § 54a Občianskeho zákonníka premlčané
právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Vzhľadom k tomu, že sa
jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s § 54a OZ a pokynom odvolacieho súdu skúmal,

či nárok nie je premlčaný.

30. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie úhrady za služby verejnosti za obdobie od
01.04.2008 do 31.07.2018 vo výške 575,36 eura, čo predstavuje 124 neuhradených mesačných
predpisov. V zmysle ust. § 7 ods. 1,2 zákona č. 340/2012 Z.z. bol žalovaný povinný úhrady zaplatiť do

posledného dňa príslušného mesiaca, teda 1. dňa nasledujúceho mesiaca u jednotlivých úhrad začala
plynúťpremlčaciadoba.Žalobcasiuplatňujezaplatenieúhradod01.04.2008do31.07.2018.01.08.2018
teda začala plynúť premlčacia doba u poslednej uplatnenej úhrady a uplynula by 01.08.2021. V čase od
27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021 však premlčacia doba neplynula v súlade so
zákonom č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej

nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, čo je
75 dní. Premlčacia doba teda uplynula 15.10.2021. Žaloba bola podaná na súd dňa 19.05.2022, t.j. po
uplynutí trojročnej premlčacej doby. Nakoľko v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo
zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať, súdu nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa
domáhal premlčaného práva za úhrady, zamietnuť.

31. Za nedôvodný považoval súd i nárok žalobcu na zaplatenie sumy poštovného vo výške 1,85 eura.
Žalobca síce preukázal, že žalovanému doručoval dňa 26.11.2021 výzvu na zaplatenie nedoplatku zo
dňa 03.11.2021, keďže však išlo o nárok uplatňovaný voči žalovanému nedôvodne, súd dospel k záveru,
že žalobcovi za tento list náhrada poštovného nepatrí.

32.Zustanovenia§10ods.3zákonač.340/2012Z.z.vyplývaoprávneniežalobcupožadovaťzaplatenie
pokuty od platiteľa v prípade, ak nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia
výzvy. Pretože vzhľadom na vyššie uvádzané odôvodnenie súd považoval za nedôvodný nárok nazaplatenie úhrad i poplatkov za poštové sadzby, žalobcovi nie je možné priznať ani nárok na zaplatenie
pokuty. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru cit: „Smluvní pokuta má, stejně jako úroky z prodlení
a poplatky z prodlení, akcesorickou povahu. Znamená to, že bez existence hlavního (zajišťovaného)

závazku nemůže platně vzniknout vedlejší (zajišťovací) závazek z dohody o smluvní pokutě. Zásadně
platí, že při zániku hlavního závazku se nelze úspěšně domáhat smluvní pokuty. Jak již však bylo
výše uvedeno, smluvní pokuta není na rozdíl od úroků z prodlení a poplatků z prodlení příslušenstvím
pohledávky ani opětujícím se plněním, ale samostatným majetkovým nárokem. Odborná literatura a
rozhodovací praxe Nejvyššího soudu je zajedno v tom, že dojde-li ke zrušení smlouvy odstoupením

(§ 48 obč. zák.), zaniká sice hlavní závazek (tj. práva a povinnosti vyplývající ze smlouvy), jakož i
vedlejšízávazeksloužícíkjehozajištění,nezanikávšaknároknasmluvnípokutu,pokudvzniklještěpřed
odstoupením od smlouvy. V důsledku porušení smluvní povinnosti totiž vznikl mezi smluvními stranami
nový - dosud neexistující a původní smlouvou bez dalšího nezaložený - právní vztah, který již nemá
ve vztahu k zajištěnému závazku akcesorickou povahu a na jehož existenci nemá zánik zajištěného
závazku vliv (srovnej Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník II.

Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, 1607 s., a rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 25. 6.
2003, sp. zn. 33 Odo 131/2003, publikovaný v Souboru pod č. C 2029). Jestliže zánik pohledávky nemá
vliv na smluvní pokutu, na niž vzniklo právo v době před zánikem pohledávky, tím spíše musí platit, že
úspěšné uplatnění námitky promlčení pohledávky nemůže mít vliv na smluvní pokutu, na niž vzniklo
právo před promlčením pohledávky. Vzhledem k tomu, že smluvní pokuta, na kterou již právo vzniklo,

je samostatným nárokem, nevylučuje promlčení práva zajištěného smluvní pokutou, jehož se dlužník
dovolal, aby se věřitel úspěšně domohl přiznání smluvní pokuty vzniklé před promlčením zajištěného
práva. Jinak je tomu ovšem se smluvní pokutou, na niž vzniklo právo po promlčení zajištěné pohledávky.
Dojde-li k promlčení pohledávky z hlavního závazkového vztahu, stává se nevymahatelnou i smluvní
pokuta z vedlejšího závazkového vztahu, na niž vzniklo právo po promlčení zajištěné pohledávky.

Promlčená pohledávka i smluvní pokuta, na niž vzniklo právo po promlčení pohledávky, sice nezanikly
a existují nadále, ovšem oslabené o nárok, a jsou soudně nevynutitelné. Ke shodnému závěru dospěl
Nejvyššísoudvrozsudkuzedne29.4.2008,sp.zn.32Cdo2480/2007,vněmžvyslovil,žepopromlčení
práva zajišťovaného smluvní pokutou nelze soudně přiznat právo na zaplacení smluvní pokuty za dobu
po uplynutí promlčecí doby.“

33. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, avšak nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu
mu trovy konania nevyplývajú, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako

neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).