Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 21, 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 13Saz/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100227
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100227.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu:

A. B. C., nar. XX.X.XXXX, štátna príslušnosť Marocké kráľovstvo, bez cestovného dokladu, aktuálne
umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej
pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti žalovanému: Oddelenie
cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnkova 8, Nové Zámky, o prepustenie
žalobcu zo zaistenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalovanému n a r i a ď u j e bezodkladné prepustenie žalobcu: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, štátna
príslušnosť Marocké kráľovstvo, bez cestovného dokladu, aktuálne umiestneného v Útvare policajného

zaistenia pre cudzincov Medveďov zo zaistenia realizovaného na základe rozhodnutia žalovaného
č.: PPZ-HCP-BA12-92-015/2023-AV zo dňa 18.1.2023 a č. PPZ-HCP-BA12-92-024/2023-AV zo dňa
17.4.2023.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou, doručenou žalobcom priamo súdu dňa 8.6.2023 (vyjadrenie žalovaného spolu

s administratívnym spisom bolo súdu doručené až dňa 14.6.2023) sa žalobca domáhal prepustenia zo
zaistenia.
2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 17.4.2023 rozhodol o predĺžení
zaistenia žalobcu do 17.7.2023. Žalovaný v odôvodnení tohto rozhodnutia nezaujal žiadnu právnu
úvahu k otázke vyhostiteľnosti žalobcu, ani k prípustnosti vyhostenia z pohľadu čl. 3 Dohovoru, a teda
ani k otázke efektívnosti jeho držania v zaistení. Pokiaľ nie je výkon rozhodnutia o administratívnom
vyhostení ani potenciálne možný či prípustný pre rozpor s čl. 3 Dohovoru, nie je prípustné ani

zaistenie pre rozpor s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Odôvodnenie žalovaného v tom smere, že presnú
dĺžku potrebnú k reálnemu výkonu vyhostenia účastníka konania nie je možné presne určiť a je ju
možné len odhadnúť z aplikačnej praxe, považoval žalobca za nezákonné a nepreskúmateľné, nakoľko
minimálne nepopísal realizované úkony smerujúce k výkonu rozhodnutia smerom k zastupiteľskému
úradu Marockého kráľovstva. Navyše rozhodnutím o administratívnom vyhostení a uložení zákazu
vstupu nebola určená krajina vyhostenia žalobcu, čím je dané rozhodnutie nevykonateľné. Vo vydanom
rozhodnutí tiež absentuje zmienka o spísanej zápisnici so žalobcom, kde by mu dôvod vydaného

rozhodnutia o predĺžení zaistenia bol jasne a zreteľne oboznámený. Žalovaný vo svojom rozhodnutí
taktiež nepreukázal nemožnosť uloženia iných (miernejších) donucovacích opatrení, ktoré patria medzi
obligatórne náležitosti rozhodnutia, pretože k zaisteniu možno pristúpiť len ak nemôžu byť uplatnené
miernejšie opatrenia. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie nedostatočneodôvodnil, a preto je nepreskúmateľné. Žalobca poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 1 SZa/7/2016 a sp.
zn. 1 Sža/26/2015 a na rozsudok KS BA sp. zn. 4Sa/23/2019.
3. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobca bol zaistený

na účel výkonu administratívneho vyhostenia z územia SR. Žalobcovi bolo dňa 17.4.2023 predĺžené
zaistenie do 17.7.2023. Na základe toho mal žalovaný za preukázané, že správny orgán smeruje
k naplneniu účelu zaistenia. Na základe uvedeného je jasne preukázané, že zaistením cudzinca
žalovaný smeruje k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je reálne vyhostenie žalobcu z územia SR.
Stanovená doba zaistenia je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, v ktorom je plne

implementovaná Smernica EP a R č. 2008/115/ES zo 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch
členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú
na ich území. Žalovaný uviedol, že stanovil dobu zaistenia žalobcu po dôkladnom vyhodnotení osoby
žalobcu, vychádzal zo skutočnosti všeobecne známej z jeho praxe s tým, že dobu zaistenia nie je
možné dopredu určiť, pretože táto závisí od viacerých nepredpokladaných faktorov. V danom prípade ide
o hraničný termín doby zaistenia pričom, ako vyplýva zo zákona o pobyte cudzincov, ako aj napadnutého

rozhodnutia je dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný. Žalovaný si plní povinnosť podľa § 90
ods. 1 písm. d) zák. o pobyte cudzincov. Napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi, Ústavou SR, ako aj medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je SR viazaná.
4. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 18.1.2023 hliadka Obvodného
oddeleniaPZŠtúrovozadržalažalobcu,ktorýbolnáslednepredvedenýpredžalovaného.Bolavykonaná

lustrácia žalobcu v informačných systémoch polície s negatívnym výsledkom. Po podaní zákonných
poučení za prítomnosti tlmočníka boli so žalobcom spísané zápisnice o podaní vyjadrenia, v rámci
spísania ktorých bolo žalobcovi oznámené začatie konania vo veci jeho administratívneho vyhostenia
a vo veci zaistenia. V zápisnici žalobca o. i. uviedol, že nevie preukázať svoju totožnosť, že nedisponuje
cestovným pasom, že nechce v SR požiadať o azyl, chce ísť do Talianska, nemá rodinných príslušníkov

na území SR, nehrozí mu riziko prenasledovania v domovskej krajine, nemá finančné prostriedky na
zabezpečenie ubytovania.
5. Následne rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-92-010/2023-AV zo dňa 18.1.2023 žalovaný rozhodol
o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov
a zákaze vstupu na územie SR a všetkých členských štátov na 3 roky a rozhodnutím č. PPZ-HCP-

BA12-92-015/2023-AV zo dňa 18.1.2023 žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu na nevyhnutne potrebný
čas, najviac do 18.4.2023 podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88 ods. 4 citovaného zákona.
6. Listom zo dňa 14.4.2023 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov požiadal žalovaného
o predĺženie zaistenia žalobcu z dôvodu, že do dnešného dňa ešte nebol vystavený náhradný
cestovný doklad a tým pádom nemohol byť realizovaný výkon vyhostenia. Ďalej uviedol, že dňa

20.1.2023 bola zaslaná žiadosť na KEÚ P PZ o zaslanie daktyloskopickej karty osoby, 26.1.2023 bola
zaslaná žiadosť na NÚ INTERPOL Bratislava o vykonanie lustrácie a zaslaná žiadosť o preverenie
a vystavenie náhradného cestovného dokladu na Veľvyslanectvo Marockého kráľovstva so sídlom
vo Viedni. Dňa 26.1.2023 bola zaslaná žiadosť o readmisiu na územie Srbskej republiky, nakoľko
osoba v zápisnici uviedla, že do Schengenského priestoru vstúpila pri prekročení srbsko-maďarskej

hranice. Dňa 30.1.2023 bola doručená negatívna odpoveď zo Srbskej strany. Dňa 13.3.2023 bola
zaslaná urgencia na Veľvyslanectvo Marockého kráľovstva so sídlom vo Viedni vo veci identifikovania
a následného vystavenia náhradného cestovného dokladu.
7. Následne bola so žalobcom dňa 17.4.2023 spísaná ďalšia zápisnica o podaní vyjadrenia, v rámci
spísania ktorej bolo žalobcovi oznámené pokračovanie v konaní vo veci zaistenia. Žalobca uviedol, že

nemá peniaze, nebude si hľadať žiadne ubytovanie, nechce zostať na Slovensku, chce ísť do Talianska.
8. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-92-024/2023-AV zo dňa 17.4.2023 žalovaný rozhodol o predĺžení
zaistenia žalobcu na nevyhnutne potrebný čas, najviac do 17.7.2023, podľa § 88 ods. 1 písm. b)
a § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že žalovanému bola
dňa 14.4.2023 doručená žiadosť ÚPZC Medveďov o predĺženie zaistenia, v ktorej bolo uvedené, že

pracovníkmi D. A. kráľovstva nebola zrealizovaná identifikácia účastníka konania a z tohto dôvodu
nebol zastupiteľským úradom vystavený náhradný cestovný doklad. Na základe týchto skutočností
je preukázané, že predĺžením zaistenia správny orgán smeruje k naplneniu účelu zaistenia. Správny
orgán má za to, že v prípade žalobcu je potrebné predĺžiť lehotu zaistia, pričom ide iba o predĺženie
prevej 6 – mesačnej lehoty zaistenia a nie o využitie inštitútu predĺženia lehoty zaistenia o možných 12

mesiacov,atozdôvodu,žejetonutnénazabezpečenienáhradnéhocestovnéhodokladupotrebnéhona
realizáciu výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Správny orgán skúmal aj možnosť uloženia
alternatívneho spôsobu zaistenia a skonštatoval, že účastník konania nespĺňa podmienky, za ktorých
by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov, pričomvychádzal z vyjadrenia účastníka konania v zápisnici zo dňa 17.4.2023. Napokon žalovaný v rozhodnutí
uviedol, že presnú dĺžku potrebnú k reálnemu výkonu vyhostenia účastníka konania nie je možné presne
určiť, a je ju možné len odhadnúť z aplikačnej praxe. Dĺžka zaistenia závisí od množstva podstatných

faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi SR a Zastupiteľským
úradom Marockého kráľovstva. Predĺženie zaistenia účastníka konania je v súlade s čl. 5 ods. 1 písm.
f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
9. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné

podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
10. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny
a) v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77
ods. 1, ak
1. existuje riziko jeho úteku, alebo

2. štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy výkonu jeho administratívneho
vyhostenia,
b) na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia,
c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje
značné riziko jeho úteku, alebo

d) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, 78) ak neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu
alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

11. Podľa § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny
môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený

počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas
zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom
potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej
krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje,
alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety,

môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba
predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak
ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania
rozhodnutia o zaistení.
12. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný

skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
13. Podľa čl. 15 ods. 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008
o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích
krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „návratová smernica“) zaistenie prestáva
byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak už z právnych alebo iných dôvodov

neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia podmienky ustanovené v odseku 1.
14. Podľa čl. 15 ods. 1 návratovej smernice pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť iné
dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho príslušníka
tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat a/alebo vykonať proces
odsunu, a to najmä keď:

a) existuje riziko úteku, alebo
b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu.
Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun,
a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
15. Podľa § 206 ods. 1 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto

zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt
cudzincov.
16. Podľa § 206 ods. 6 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej
žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.

17. Podľa § 221 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o
zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo
určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.18. Podľa § 221 ods. 2 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia
vykonaného podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 229 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom

ju zamietne.
20. Podľa § 230 ods. 2 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa §
221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy veci
a) nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,

b) nariadi žalovanému po vykonanom dokazovaní bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia a
rozhodne o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia žalobcovi podľa osobitného predpisu.

21. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm.
a) SSP] na prejednanie veci, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi
(§ 206 ods. 3 SSP) sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného

a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna
žaloba je dôvodná.
22. O žalobe súd rozhodol na pojednávaní nariadenom na 22.6.2023 (§ 228 SSP) v neprítomnosti
účastníkov konania a ich zástupov podľa § 114 SSP, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní a svoju
neúčasť ospravedlnili.

23. Žalobca sa žalobou domáhal prepustenia zo zaistenia. Účelom správnej žaloby podľa § 221 ods. 2
SSP je poskytnúť žalobcovi ochranu aj pre prípad, že samotné rozhodnutie o zaistení alebo predĺžení
zaistenia bolo síce súladné so zákonom (resp. nebolo preskúmané súdom, lebo nebola podaná
správna žaloba), avšak následné trvanie zaistenia prestalo byť zákonné. Napriek tomu, že žalobca
namietal v žalobe najmä nedostatky vzťahujúce sa primárne na rozhodnutie o predĺžení zaistenia, ktoré

(zrejme) nebolo správnou žalobou (podľa § 221 ods. 1 SSP) napadnuté, z jeho argumentácie bolo
možné (vzhľadom na neformálnosť jej posudzovania podľa § 206 ods. 3 SSP) abstrahovať namietanie
neúčelnosti trvajúceho zaistenia žalobcu. V súlade s § 134 ods. 2 psím. e) SSP súd v predmetnej veci
nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Pre rozhodnutie súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods.
2 SSP nie je podstatným to, či sa zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania

rozhodnutia o zaistení alebo malo byť neúčelné už od počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia
o zaistení, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania
správneho súdu.
24. Zaistenie cudzinca znamená obmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a
spôsobe zaistenia zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších

práv jednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných
nielen zákonom o pobyte cudzincov ale predovšetkým ústavným poriadkom SR. Podľa čl. 8 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť
nikto zbavený svojej slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Podľa čl. 5 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu
ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby
sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o
vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo
byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia

byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej
slobody žalobcu.
25. Vyššie uvedené požiadavky pre zaistenie cudzincov, t. j. účelnosť a efektívnosť musia byť splnené
nie len v čase vydania rozhodnutia o zaistení (predlžení zaistenia), ale aj počas celej doby trvania
zaistenia. Aj keď rozhodnutia o zaistení žalobcu ani o predĺžení zaistenia žalobcu neboli zrušené,

podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov žalovaný je povinný
skúmať po celý čas zaistenia žalobcu, či trvá účel zaistenia. Podľa čl. 15 ods. 1 návratovej smernice
zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie a trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na
odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol
zaistený dňa 18.1.2023. V čase vyhlásenia tohto rozsudku (22.6.2023), bol teda žalovaný zaistený už

viac ako 5 mesiacov. Pre súd je pritom rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 206 ods. 4
SSP). Ďalej z obsahu administratívneho spisu (konkrétne zo žiadosti Útvaru policajného zaistenia
pre cudzincov Medveďov zo dňa 14.4.2023) vyplýva, že v priebehu mesiaca január a marec 2023
boli vykonané určité úkony smerujúce k identifikácii žalobcu a vystaveniu náhradného cestovnéhodokladu (uvedené v ods. 6. odôvodnenia tohto rozsudku), avšak posledný takýto úkon mal byť vykonaný
13.3.2023. Od tohto úkonu ku dňu rozhodnutia súdu uplynuli 3 mesiace aj 9 dní, pričom z obsahu
administratívneho spisu nevyplýva, či kedy a aké ďalšie konkrétne úkony správny orgán vykonáva resp.

vykonal počas týchto viac ako 3 mesiacov, aby sa naplnil účel zaistenia žalobcu, ktorým je realizácia
jeho administratívneho vyhostenia. Žalovaný to neuviedol ani vo vyjadrení k žalobe. Obsah spisu ani
administratívneho spisu tak neposkytuje správnemu súdu možnosť posúdiť opodstatnenosť stanovenej
doby zaistenia ani preskúmať, či zaistením žalobcu dochádza k napĺňaniu jeho účelu. Súd teda nemôže
posúdiť nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a

účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné
zabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia.
26. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí o predĺžení zaistenia zo dňa 17.4.2023 (ktoré ale nie je predmetom
preskúmania súdom), poukázal na to, že sa jedná „iba“ o predĺženie prvej 6 – mesačnej lehoty zaistenia,
k tomu súd uvádza, že už zo samotného znenia ust. § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z. o
pobyte cudzincov je celkom zrejmé, že už počas prvej 6 – mesačnej lehoty zaistenia musí správny

orgán vykonávať úkony potrebné na výkon administratívneho vyhostenia, a len v prípade, že napriek
vykonaným úkonom sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne
nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote
6 mesiacov, môže správny orgán rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom
celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Z uvedeného vyplýva, že

už počas prvých 6 mesiacov zaistenia musí správny orgán robiť reálne úkony smerujúce k výkonu
administratívnehovyhostenia.Vzhľadomnaabsenciuakéhokoľvekzáznamuv administratívnomspiseo
vykonanýchúkonochpotermíne13.3.2023(tedapodobuviacakotrochmesiacov),nezostáva súduiné,
ako skonštatovať, že v dôsledku javiacej sa faktickej nečinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu náhradného
cestovného dokladu sa ďalšie zaistenie žalobcu javí ako neefektívne a neúčelné.

27. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.12.2020, sp. zn.
10Szak/13/2020, podľa ktorého pasivita žalovaného môže viesť k záverom o samoúčelnosti zaistenia:
„Administratívny spis žalovaného v tejto súvislosti neposkytuje žiadne podklady, na základe ktorých by
bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia sťažovateľa, nakoľko dokumentuje iba skutkový stav
veci ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení, podanie správnej žaloby a vyjadrenie žalovaného k nej.

Identifikácia úkonov, ktoré je v prípade zaisteného potrebné vykonať (pre úspešnú realizáciu vyhostenia
– pre ktorý dôvod je držaný v zaistení) poskytuje súdu v prípade preskúmania zákonnosti rozhodnutia,
vzhľadom na počiatočné štádium zaistenia, iba informáciu o predpokladanej aktivite žalovaného, čo,
dáva súdu možnosť hodnotiť efektívnosť takéhoto zaistenia len do budúcnosti. Avšak v prejednávanej
právnej veci sťažovateľ podal správnu žalobu o prepustenie zaistenia v čase, keď bol v zaistení

už viac ako dva mesiace. V takomto pokročilom štádiu pobytu v zaistení je pre posúdenie účelnosti
a efektívnosti zaistenia (mať zaisteného k dispozícii pre účel výkonu administratívneho vyhostenia)
nevyhnutné hodnotiť doposiaľ vykonané kroky žalovaného smerujúce k naplneniu tohto účelu (úspešný
výkon vyhostenia), pričom prípadne zistená pasivita žalovaného by dôvodne viedla k záveru o tom, že
pozbavenie osobnej slobody sťažovateľa je samoúčelné.“

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že ďalšie trvanie zaistenia žalobcu
nie je účelné ani efektívne, a teda ani v súlade so zákonom, preto rozhodol o bezodkladnom prepustení
žalobcu zo zaistenia v súlade s § 230 ods. 2 písm. a) SSP.
29. Ostatné námietky uvedené v žalobe sa týkali nedostatkov rozhodnutia o predĺžení zaistenia, ktorého
preskúmanie však nebolo predmetnom tohto konania, preto sa súd s týmito námietkami v rozsudku ani

bližšie nezaoberal.
30. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol
v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím
lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti
tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 2 písm.
b) SSP) a podáva sa na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP).Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.
2 písm. d) SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).