Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 12, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40C/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120204372
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2120204372.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobkyne: S.

zastúpená advokátom Mgr. Petrom Kupkom, so sídlom Hlavná 23, Trnava, proti žalovanému: O.
zastúpený LEGARTUM s. r. o., so sídlom Hrachová 16B, Bratislava, IČO: 47 252 332, o ochrane
osobnosti, náhrada nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 2.500 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 01.06.2020 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť jej 10.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobu žalobkyňa odôvodnila
tým, že žalovaný od začiatku mesiaca júl 2019 do začiatku mesiaca november 2019, na rôznych
miestach v okrese Trnava napriek výslovnému nesúhlasu a zákazu dlhodobo prenasledoval žalobkyňu
ako svoju bývalú družku takým spôsobom, že ju proti jej vôli neustále niekoľkokrát denne kontaktoval
telefonicky, mailovou formou, ako aj prostredníctvom sociálnych sietí z rôznych čísiel na jej mobilný

telefón s telefónnym číslom XXXX XXX XXX., po zablokovaní telefónnych čísiel zo strany žalobkyne si
zabezpečil ďalšie SIM karty s novými číslami a žalobkyňu následne kontaktoval prostredníctvom nich, ak
žalobkyňa na jeho volania nereagovala, kontaktoval ju prostredníctvom mobilných aplikácií Messenger a
WhatsApp, kde obsahom správ ju vulgárne urážal, vyhrážal sa tým, že bude vyhľadávať jej prítomnosť a
kontaktovať ju, pokiaľ sa mu neozve, že ju bude hľadať, že by si zaslúžila rozkopať hlavu, pričom počas
daného obdobia jej poslal okolo 5.000 správ, taktiež sa opakovane niekoľkokrát do týždňa zdržiaval,
ako aj prespával v motorovom vozidle pred jej bydliskom na G., naposledy dňa 23.10.2019 v čase

okolo 23.00 hod., žalobkyňu opakovane vyhľadával i v mieste jej zamestnania v Penzióne Rosenthal
v obci X. a vyžadoval si vzájomnú komunikáciu, ďalej vyvolával do zamestnania žalobkyne a zisťoval
informácie o žalobkyni, pričom svojim konaním u žalobkyne vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie
a podstatne zhoršil kvalitu jej života sústavným narušovaním práva žalobkyne na ochranu súkromia
a nevyžiadaným kontaktovaním (ďalej opísaný skutok len ,,trestný čin“ alebo ,,skutok“). Žalovaný bol
odsúdený za vyššie uvedený skutok, ktorým spáchal prečin nebezpečného prenasledovania podľa
§ 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, a to rozsudkom

Okresného súdu Trnava č. k. 15T/12/2020 -253 zo dňa 30.03.2020 (právoplatný dňom 30.03.2020).
Žalobkyni vznikla v príčinnej súvislosti s trestným činom morálna škoda, resp. nemajetková ujma.
Jednalo sa teda zo strany žalovaného spáchaním trestného činu o neoprávnený zásah do práva na
ochranu osobnosti žalobkyne podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len ,,OZ“) v spojení s § 124TZ. Trestným činom bola neoprávnene zasiahnutá integrita osobnosti žalobkyne, bol zasiahnutý jej
súkromný život, bola znížená dôstojnosť žalobkyne, a bolo ohrozené aj jej postavenie a uplatnenie v
spoločnosti. Žalobkyňa utrpela závažnú ujmu vo svojom súkromnom, pracovnom a rodinnom živote.

Trestný čin zasiahol práva žalobkyne chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Primerané
zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia by v tomto prípade nebolo postačujúce. Žalobkyňu musel
voziť do práce a späť otec žalobkyne. Dochádzalo až k extrémnym situáciám, keď otec žalobkyne
musel pre správanie žalovaného dávať pozor na žalobkyňu a sprevádzať ju do práce jazdou za jej
vozidlom. Žalobkyňa sa nemohla sústrediť na prácu. Žalobkyňa mala strach zo žalovaného. Keď

žalovaný prišiel za žalobkyňou do práce, tak sa žalobkyňa roztriasla. Žalobkyňa bola v neustálom
strachu z možnej prítomnosti žalovaného. Žalovaný vynadal žalobkyni v práci. Často sa museli z
dôvodu správania žalovaného prijímať prevenčné opatrenia v mieste výkonu práce žalobkyne. Žalovaný
žalobkyňu dlhodobo sledoval. Žalovaný zobral žalobkyni telefón v kaderníctve a odišiel. Žalobkyňa trpela
nechutenstvom k jedlu a nespavosťou, čo pretrvávalo aj v čase blížiaceho sa prepustenia žalovaného z
väzby. Žalobkyňa dokonca zvažovala aj odsťahovanie zo Slovenskej republiky. Nervozita žalobkyne sa

prenášala aj do vzťahov k jej rodine a do pracovných vzťahov. Právo žalobkyne na ochranu osobnosti
bolo porušené protiprávnym zásahom, ktorého následky nie je možné úplne odstrániť len morálnou
satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka
by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na
jej osobnosti. Vzniknutá trauma žalobkyne je z jej života prakticky neodstrániteľná. S prihliadnutím

na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu a časom trvania nepriaznivého
následku, sa preto žalobkyňa touto žalobou domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13
ods. 2 a 3 OZ). Je bez akýchkoľvek pochýb, že nečakaným, šokujúcim správaním žalovaného, došlo
k tak závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, spočívajúceho v obmedzení jej
súkromného a rodinného života, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1

Občianskeho zákonníka nemôže byť namieste. Protiprávne konanie žalovaného, ktorého dôsledkom bol
stav, keď žalovaný u žalobkyni vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie a podstatne zhoršil kvalitu
jej života sústavným narušovaním práva žalobkyne na ochranu jej súkromia- zásahom do osobnostnej
súkromnej sféry žalobkyne, je bezpochyby takým z porovnateľných aspektov pre priznanie práva na
nemajetkovú ujmu v peniazoch, aký § 13 ods. 2 OZ predpokladá. Následky tohto zásahu do súkromia

žalobkyne, sú nereparovateľné, náhrada nemajetkovej ujmy poskytnutá v peniazoch, ktorá žalobkyni
vznikla, môže aspoň takto prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Uvedené je napokon aj jej zmyslom.
Keďže z hľadiska prostriedkov na ochranu už nie je možné použiť upustenie od neoprávneného
zásahu alebo odstránenie následkov uskutočneného zásahu, do úvahy prichádza len táto možnosť, a to
primerané zadosťučinenie v peniazoch. Trestným činom došlo u žalobkyni k zásahu do jej emocionálnej

sféry a k neodvrátiteľnému, neodčiniteľnému, mimoriadne významnému, veľmi citlivému a hlbokému
zásahu do práva na ochranu jej súkromia a jej rodinného života ako aj jej pracovného života.

2. Žalovaný sa vyjadril dňa 07.07.2020 a uviedol, že nesúhlasí s uplatňovaným nárokom na náhradu
nemajetkovej ujmy. V zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka „Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce

zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebojejvážnosťvspoločnosti,máfyzickáosobatiežprávonanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch.“
Z dikcie uvedeného ustanovenia vyplýva, že nemajetkovú ujmu v peniazoch možno priznať v prípade,
ak: a) by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, a ak b) bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Žalovaný ma za to, že predmetné podmienky na

priznanie nemajetkovej ujmy splnené v danom prípade nie sú. Ohľadom podmienky - zníženia vážnosti v
spoločnosti, v zmysle ustálenej judikatúry zásah do osobnosti občana je takým konaním, ktoré z hľadiska
vzťahuobčanakostatnýmspoluobčanomohrozujejehopostavenieauplatnenievspoločnosti.Žalovaná
žiadnym spôsobom nepreukázala, že došlo k ohrozeniu jej postavenia v spoločnosti a v danej súvislosti
zároveň nepredložila v konaní žiaden relevantný dôkaz. I napriek tomu, že skutková podstata, resp.

dôvody uznania viny žalovaným v trestnom konaní nie sú meritom tohto konania, žalovaný považuje
za potrebné uviesť, že k uzavretiu dohody o vine a treste v trestnom konaní došlo len z toho dôvodu,
aby bol žalovaný čím skôr schopný udržať chod svojho podnikania, a najmä z dôvodu, že chcel byť
čím skôr v prítomnosti svojho maloletého syna. K samotným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú uvedené
v žalobe, žalovaný uvádza, že v prípade, ak by žalobkyňa mala naozaj zo žalovaného strach, nie je

potom možné logicky odôvodniť správanie sa žalobkyne, ktoré smerovalo k návratu do spoločnému
vzťahu so žalovaným, a to aj v čase, v ktorom malo dochádzať k údajnému prenasledovaniu, t. j.
mesiac júl 2019 až november 2019. V prípade, ak by došlo k takému zásahu do dôstojnosti či vážnosti
osobnosti žalobkyne, potom konanie žalobkyne, ktorým navrhovala žalobcovi, aby spolu opäť začaliintímnyvzťah,jenelogickéaodporujúcevyjadreniamžalobkyne.Možnosalenopodstatnenedomnievať,
že predmetné, podľa žalovaného nevysvetliteľné správanie sa žalobkyne, mohla zapríčiniť skutočnosť,
že žalovaný ukončil dvojročný vzťah so žalobkyňou. Žalobkyňa sa zároveň dozvedela o milostných

pomeroch žalovaného s inými ženami, ktoré pretrvávali aj počas ich pomeru. Pocit krivdy žalobkyne
teda mohol spôsobiť predmetné konanie žalobkyne, ktoré viedlo až k podaniu tejto žaloby. Žalovaný
totiž ešte v júni 2019 požiadal žalobkyňu, aby sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, nakoľko vo
vzťahu ďalej nechcel zotrvať, pričom ešte koncom augusta 2019 mala ísť žalobkyňa so žalovaným
na spoločnú dovolenku. Skutočnosť, že žalobkyňa mala záujem o návrat do spoločného vzťahu so

žalovaným preukazuje vzájomná písomná komunikácia žalobkyne so žalovaným, ktorú žalovaný v
konaní súdu predloží, ihneď ako bude mať vzájomnú komunikáciu k dispozícii. žalobkyňa ďalej v žalobe
uvádza, a svoj nárok opiera o tvrdenie, že „často sa museli z dôvodu správania žalovaného prijímať
prevenčné opatrenia v mieste výkonu práce“. Aj tieto tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde a
jedná sa iba o nepodložené a účelové tvrdenia žalobkyne. V prípade, ak aj dôjde k zásahu do osobnosti
fyzickej osoby, čo však v danom prípade žalovaný výslovne popiera, je potrebné pri aplikácií sankcií

dodržiavať zásadu primeranosti. Zásada primeranosti znamená, že sankcie možno použiť len v poradí
ako uvádza zákon, bez ohľadu na to, akej sankcie sa domáha dotknutá osoba. Peňažne zadosťučinenie
má miesto len v prípade, že primerané morálne zadosťučinenie sa nejaví ako postačujúce, pričom
súd je povinný vo svojom rozhodnutí sa podrobne vysporiadať s otázkou, z akého zákonného dôvodu
uprednostnil peňažnú satisfakciu pred morálnou. Žalovaný má na základe vyššie uvedeného za to, že

okrem nedôvodnosti samotného uplatňovaného nároku, nie je relevantná ani uplatňovaná výška 10.000
eur náhrady nemajetkovej ujmy. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch zákon
ustanovuje dve zákonne kritéria: 1. závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, pričom sa predpokladá,
že čím závažnejšia bude táto ujma čo do svojho rozsahu, trvania a dôsledkov, odstrániteľnosti a pod.,
tým bude vyššia jej náhrada v peniazoch, 2. okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu

do osobnosti fyzickej osoby. Z uvedeného vyplýva, že pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch súd prihliada nielen na závažnosť vzniknutej ujmy, ale súčasne zvažuje okolnosti, za
ktorých malo dôjsť k porušeniu práva. Toto kritérium je určené všeobecne, aby sa súdu umožnilo
prihliadať na najrôznejšie momenty, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej
osoby, a ktoré aj prípadne takýto neoprávnený zásah ovplyvnili resp. podnietili. Žalobkyňa nielen že

nepreukázala závažnosť vzniknutej ujmy, ale ani samotnú existenciu ujmy. Zároveň všetky žalovaným
uvedené okolnosti preukazujú, že konanie žalobkyne je účelové s cieľom spôsobiť žalovanému ujmu
na majetku.

3. Žalobkyňa na výzvu súdu uviesť ďalšie skutočnosti doplnila, že popiera, že by jej konanie smerovalo k

návratu do spoločného vzťahu v období júl 2019 až november 2019. Popiera, že by navrhla žalovanému,
aby spolu opäť začali intímny vzťah a popiera, že dôvodom na podanie žaloby bol pocit krivdy žalobkyne
spôsobený tým, že žalovaný ukončil dvojročný vzťah so žalobkyňou a že sa dozvedela o milostných
pomeroch žalovaného s inými ženami. Tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé. K poukazovanej spoločnej
dovolenke, ktorá sa mala uskutočniť koncom augusta 2019 uviedla, že na uvedenú dovolenku odmietla

ísť.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.11.2020 uviedol, že vyjadrenie žalobkyne sa zúžilo výlučne na
popretie skutkových tvrdení žalovaného. Preto doložil komunikáciu so žalobkyňou v dňoch 08.09.2019,
09.09.2019, 19.09.2019, 01.10.2019, 02.10.2019, 07.10.2019, ktorá je podľa názoru žalovaného bežná,

ničím výnimočná, nevybočuje zo štandardu a nie je z nej zrejmý žiaden strach žalobkyne.

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby a vyjadrenia
žalovaného k prednesu vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaného, výsluchom
svedkov - rodičov žalobkyne - RF. bývalej kolegyne a kamarátky žalobkyne, spisovým materiálom

Okresného súdu Trnava sp. zn. 15T/12/2020 vrátane vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-1560/1-VYS-TT-2019, ako aj ostatným
spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Žalobkyňa vypovedala, že sa chcela rozísť so žalovaným, keďže už nechcela zostať vo vzťahu.

Rozišla sa, ale nie v zlom. Myslela si, že jej nebude ubližovať. Vtedy to celé začalo. To, že sa s ním po
rozchode ešte stretla, tak po domnienke, že zostanú kamaráti. Žalovaný tlačil na to, aby sme sa ešte
stretli. To, čo nasledovalo po úplnom prerušení komunikácie, bolo pre ňu to najhoršie. Chodil za ňou
do práce, kvôli tomu aj zatvárali o hodinu skôr, teda o 22.00 hod., keďže žalovaný končil o 22.00 hod.v posilňovni. Čakával ju pred prácou, vypustil jej pneumatiky na aute, o čom natočil aj video. Denne
jej volával 150 x a v tom čase je poslal 5.000 správ cez sociálne siete alebo emailom. Správy, ktoré
predložil žalovaný do konania, sú vytrhnuté z kontextu. Keď bola v práci, chcela s ním komunikáciu

rýchlo ukončiť, preto mu odpísala. Dokonca písal aj jej nadriadenej, aby mu poslala rozpis mojich služieb
a mohol ju tak kontrolovať. Pri odchode z práce musela volať otcovi, ktorý bol neraz svedkom toho, ako
ju žalovaný prenasledoval pri jazde domov. Mala z toho problémy v práci, keďže sa ťažšie sústredila,
nočné mory a aj teraz, keď ho má vidieť, je jej zle a vôbec jej to nie je jedno. K udalosti v kaderníctve
uviedla, že tam prišiel za ňou, aby si neurobila hanbu, išla sa s ním rozprávať von, on ale následne

vošiel do kaderníctva so zámienkou, že si ide zobrať vodu, z kabelky jej vytiahol mobil. telefón, večer
bol po telefón jej otec, ale medzitým stihol žalovaný zmeniť všetky jej prístupy do sociálnych sietí tak, že
stratila akýkoľvek prístup na emailové kontá a kontá na sociálnych sieťach. Spolu s rodičmi navštívili aj
rodičov žalovaného, ktorí o ničom nevedeli, ale pozorovali zmeny v jeho správaní. Nevedeli, že napríklad
spáva pred ich bytovkou. S týmto ich oboznámili, oni ju požiadali, aby sa s ním nestretávala. Stretla
sa so žalovaným ešte raz v nádeji, že jej dá už pokoj. Musela ukončiť pracovný pomer v septembri

2020. Kolegyňa predtým ako odchádzala z práce po skončení smeny, chodila kontrolovať, či sa tam
nenachádza žalovaný. Stretla ho aj pred domom, kde býva. Preto rodičia taktiež chodili kontrolovať,
keď odchádzala, či sa tam nenachádza. Jej rodičia v tom čase stavali dom a obávali sa, či žalovaný
niečo nepoškodí, ak podá trestné oznámenie. Keď podala trestné oznámenie, mala strach. Poslal jej raz
správu, že ak ju nebude mať on, tak nikto a na sociálnej sieti si umiestnil svoju fotografiu so zbraňou.

Žalovaný si zaplatil aplikáciu na sledovanie jej aktivít na sociálnych sieťach a na sledovanie polohy
mobilu. Tiež si myslí, že jej niekde umiestnil GPS, keďže vždy, keď išla von, vedel, kde sa nachádza a
s kým, hoci to nikto nemohol vedieť. Raz vykopol aj vchod do bytovky, alebo inak sa dostal do vnútra a
nechal jej tam ružu, bála sa vychádzať z domu. Raz sa dokonca zjavil z tmy, keď vychádzala a prespával
pred bytovkou každý druhý alebo tretí deň. Veľmi sa obávala, keď išla na verejnom priestranstve, stále

sa obzerala a to aj potom, ako bol vzatý do väzby. Veľmi dlho trvalo, kým sa prestala obzerať za seba.
Z väzby jejpísal listy, hoci som si myslela, že ak bude vo väzbe, všetko sa skončí.

Na otázky PZ žalobkyne žalobkyňa uviedla, že pre konanie žalovaného nejedávala, nesústredila
sa v práci, nemohla spať, mala nočné mory a tie má aj doteraz, keď sa dozvedela o pojednávaní. V

prítomnosti žalovaného sa bála o svoj život, žalovaný bol náladový, poslal jej video ako ju miluje a hneď
na to video, v ktorom jej vulgárne nadáva. Vzhľadom na toto je nevyspytateľné správanie nevedela, čo
môže od neho čakať. Okolie reagovalo na správanie žalovaného veľmi zle, v práci sa ho báli, jej rodičia
mali strach o ňu a aj o svoj majetok a aj preto podala trestné oznámenie až neskôr. Čo jej veľmi vadilo,
bolo to, že ľudia ju otravovali so správami, kde všade ho videli.

Na otázku: robili ste v dôsledku konania žalovaného nejaké opatrenia pri vašom pohybe, keď ste sa
presúvali? odpovedala, že ju vozil hlavne otec. Keď išla z práce svoje auto nechávala na rôznych
miestach v Trnave, keď si myslela, že ju neprenasleduje, otec ju na tom mieste vyzdvihol na svojom
služobnom vozidle a ráno ju zase k jej vozidlu priviezol. Stávalo sa aj to, že používala pri odchode

z práce služobné vozidlo jej zamestnávateľa. Čo sa týka iných opatrení, nechodila von, bezpečne sa
cítila len doma. Kolegovia v práci, priatelia všetci jej hovorili, že ho mala udať skôr, že bola sprostá, čo
mu dovolila, lebo aj predtým videli, že prišiel za ňou do práce akoby nepríčetný, zobral jej spoza baru
mobil, len z toho dôvodu, že meškala alebo mu neodpísala. Radili jej to ukončiť alebo udať žalovaného.
Dokonca sa ho báli kolegyne, chodil na jej pracovisko, aj v čase, keď som v práci nebola, nevedeli čo

môžu od neho očakávať.

Na otázku: ako dlho trvalo vami popisované negatíva v dôsledku konania žalovaného? odpovedala veľmi
dlho, nemohla spať, keď mala ísť na prokuratúru vypovedať alebo aj na dnešné pojednávanie. Mala
nočné mory, strach, že jej ublíži alebo jej dieťaťu.

Na otázku: aké boli dôvody vášho stretnutia so žalovaným potom, čo sa začali prejavovať negatíva voči
vám? Odpovedala, že bol majetnícky, všetko čo si zaumienil, chcel dosiahnuť. Stretla sa s ním, lebo
jej prisahal a sľuboval, že to je posledný krát. Tiež to skúšal na ňu cez svojho syna, ktorého o druhej, o
tretej v noci vozil pred dom a posielal jej videá, že môže za to, že jeho dieťa spí v autosedačke.

Na otázku súdu: koľkokrát sa stretla so žalovaným s tým, že ten prisľúbil, že ide o posledné stretnutie?
Odpovedala, že naposledy sa s ním stretla v polovici alebo koncom septembra 2019. Nevie presne
uviesť, koľkokrát sa s ním stretla potom, čo jej uviedol, že to bude posledný krát. Povedal jej, že zaplatíľuďom, aby ju kontaktovali cez sociálne siete a vyzvedali o nej informácie. Okrem toho zakladal účty
na soc. sieťach na jej meno, písal rôzne blbosti na týchto účtoch a ľudia sa jej potom ozývali. Volal a
písal do práce, kontaktoval jej otca.

Na otázky právneho zástupcu žalovaného: rozhodné obdobie ste zadefinovali od júla 2019 do začiatku
novembra 2019. Z akého dôvodu ste po týchto vami uvedených okolnostiach, ďalej komunikovali so
žalovaným cez whats up, kde ste výslovne súhlasili so stretnutím, komunikácia obsahovala fotku a
emotikony? žalobkyňa uviedla: nechcela som byť za zlú. Ak sa niekto vie vcítiť do mojej pozície, vie,

že by spravil čokoľvek, aby sa to celé skončilo. Ak som bola v tejto komunikácii milá, tak to vyvracia
argument, že som mala byť hysterická. Chcela som len to, aby sa to celé skončilo, čo som si myslela
aj pri podávaní trestného oznámenia a aj potom, čo bol vzatý do väzby. Ale aj z väzby ma kontaktoval
listami - troma, dva mne a jeden rodičom. Bála som sa, keď ho z väzby prepustili.

7. Žalovaný na pojednávaní dňa 18.10.2021 vypovedal, že to bola hlúposť z jeho strany, bol som slepý,

zaľúbený. Na všetky okolnosti kašlal. Nikomu tým nechcel ublížiť, nebol v tom žiadny zámer. Výroky
žalobkyne sú prifarbené, účelové. Nie je pravda úplne všetko to, čo tvrdí žalobkyňa a myslí si, že to
nebude vedieť preukázať. Na otázky právneho zástupcu žalobkyne žalovaný vypovedal, že nevlastní
nič okrem motorového vozidla. Je to Jeep Grand Cherokee, rok výroby 2011, zostatková hodnota je
cca 15.000,-- eur. Mesačné výdavky má: výživné na syna vo výške 250 eur, náklady na stravu 400

eur, elektrinu 30 eur, celkové náklady na energie 90 eur (elektrika, plyn), na nič iné nemíňa peniaze,
nenavštevuje žiadne podniky. Býva v matkinom byte. Za užívanie bytu neplatí, pomáhajú mu rodičia.
Výdavky na mobil 35 eur mesačne, na prevádzku motor. vozidla možno 100 eur mesačne. výdavky na
športové aktivity 20 eur mesačne, hygienické výdavky možno 50 eur mesačne. Na otázku, prestali ste so
svojím konaním, keď vás o to žalobkyňa prosila a žiadala? Žalovaný odpovedal, pol dňa bola odpoveď

chcem sa stretnúť, pol dňa bola daj mi pokoj. Ak by od začiatku vedela čo chce, nič by sa nestalo. Na
otázky právneho zástupcu žalovaného, žalovaný uviedol: špecifikujte komunikáciu v rozhodnom období
so žalobkyňou časovo cca od júla 2019 do novembra 2019? akým spôsobom s vami komunikovala? -
raz komunikovala, potom zasa nie, bola náladová, nerozhodná, neviem, či sa chcela zahrávať alebo či
to bolo aj zavádzajúce. Raz sa chcela stretnúť, potom zrazu nie, posielala mi fotky, ako sa fotila v práci.

8. Svedok X. vypovedal, žalobkyňa je jeho dcéra, žalovaného pozná. Žila s ním v jednej domácnosti. Od
začiatku, keď žili v jednej domácnosti, vnímal, že žalovaný mal dcéru ako majetok, napr. ak išla so mnou,
každú pol hodinu si vyhotovovala selfie fotku a potom mu ju musela posielať. Žalovaný poslal dcére viac
ako 5.000 správ, čo bolo zdokumentované v trestnom konaní. Žalobkyňa mala problémy psychického

rázu, žalovaný ju zatváral doma. Nechcel ju pustiť do práce. Vo vzťahu bolo aj fyzické násilie. Dcéra to
spočiatku nechcela riešiť súdnou cestou, nechcela žalovanému robiť zle. Viac krát odišla, ale potom sa
vrátila a pokračovalo to ďalej. Išiel za rodičmi žalovaného, aby sa s ním pokúsili porozprávať a upozornil
na to, že ak to bude pokračovať, bude to riešiť súdnou cestou. Po rozhovore s rodičmi žalovaného
na dcéru tlačil v tom smere, aby to riešila súdnou cestou. Viackrát boli na kriminálnej polícii a spísali

záznam, nakoniec to dcéra odmietla podpísať. Chodil ju brať do práce, keď končila v noci, alebo išiel
za ňou autom, ak použila vlastné vozidlo, žalovaný sa schovával a potom za ňou vybehol. Ak tam bol,
volal jeho rodičom, aby mu dohovorili. Viackrát sa stalo, že dcéra išla z práce, potom ju niekoľko hodín
držal pri aute, alebo stál v obchode a nechával jej rôzne odkazy napísané na chodníku. Tiež aj jemu
žalovaný posielal veľa videí, v ktorých plakal, uvádzal ako ju má rád a potom akoby seklo a hneď na to

posielal videá, v ktorých vulgárne nadával.

Na otázky právneho zástupcu žalobkyne svedok vypovedal, že dcéra stále tvrdila, že žalovaného má
veľmi rada. Nechcela situáciu riešiť, keďže bola plnoletá, nemohol ju k tomu donútiť. Začala rapídne
chudnúť. Nejedla. Mala psychické problémy a aj pracovné. Žalovaný viackrát prišiel do práce, vyhrážal

sa jej pred majiteľkou, dal jej facku. Nesústredila sa. Keď sa k nim prisťahovala, vie, že často sa budila,
nespala. Bola nervózna. Viac vie uviesť manželka. Na trestné konanie, ktoré sa viedlo v súvislosti s
týmito udalosťami voči žalovanému z hľadiska prežívania, reagovala tak, že bola nervózna. A aj keď sa
podalo trestné oznámenie, nebola s tým stotožnená. On sa s dcérou rozprával o celkovej situácii, že to
treba riešiť a ukončiť. V tom čase sa dcéra dopravovala do práce tak, že veľmi často ju vozil do a z práce.

Ak išla sama, išiel taktiež pre ňu, lebo sa bála, keďže žalovaný ju sledoval. Tiež sa stalo, že zobrali každý
svoje auto. Jej auto nechávali na rôznych miestach v J. On ju potom zobral svojím služobným vozidlom,
keďže žalovaný toto vozidlo nepoznal. Rodina bola za to, aby sa to ukončilo, bolo to trápenie jej, ale
aj ich. Kolegyne jej tiež doporučovali ukončiť to. Keď išla s kamarátkami, žalovaný vždy vedel, kde sanachádza, keďže ak tam prišiel, žalovaný tam už bol. Medzi kamarátkami jej vraveli, že je hlúpa, že to
toleruje, keďže robila tú istú chybu. Viackrát sa k nim nasťahovala na jeden - dva dni a potom išla späť.

Na otázky právneho zástupcu žalovaného, svedok uviedol, že nevie to presne už časovo špecifikovať,
ale bolo to tak, že sa rozprával s rodičmi žalovaného, situácia vtedy gradovala. Prenajal byt na jeden
mesiac, zaplatil som 600 eur a dcéra tam bola jednu noc, resp. ešte v tú noc odišla k žalovanému. Na
otázku, či sa vie vyjadriť, či to bolo v období medzi júlom 2019 a novembrom 2019? odpovedal, že nevie
to už presne, nespomína si, ale mohlo to tak byť, keďže to bolo približne v lete. Vedel by to dohľadať

cez výpis z účtu alebo nejaké doklady o nájme.

9. Svedkyňa B. vypovedala, že žalobkyňa je jej dcéra. Žalovaného pozná, žil s dcérou vyše dvoch rokov.
Párkrát sa ním stretli, dcéra zamlčiavala ich vzťah. Postupne prichádzali na to, že nie je harmonický
vzťah, že je v ňom agresivita. Dlhšie neprišla domov, asi mesiac, volala jej, aby prišla. Presvedčila ju.
Vtedy spozorovala, aké má vo vzťahu problémy. Odvtedy sa začalo peklo. Napádal ju. Zo začiatku, keď

sa k nim vrátila, jej priniesol 100 ruží. Potom každý deň ráno bola vo vchode ruža a večer zase vypustené
pneumatiky a vyhrážky, bolo to čoraz horšie. Dcéru sa im podarilo presvedčiť, aby išla na políciu, kde
až tam sa dozvedeli, ako je to enormné, ako si 149 krát zmenil telefónne číslo. Žalovaný sa objavil tam,
kde bola dcéra, napr. s kamarátkami alebo u kaderníčky, kde jej zobral mobil. Dcéra nechcela prvýkrát
podpísať podanie na polícii. Potom ju presvedčili druhýkrát, aby to už podpísala. V sobotu, keď ho mali

zatknúť, žalovaný poslal dcére video ako sedí v kúpeľni a na ktorom rozpráva, že urobí hrubý koniec,
že ju zastrelí. Vytruboval o polnoci a hulákal pod oknami. Vypisoval jej aj z väzenia. Musela si prejsť
tým, že sa v noci budila, nespala ráno ani o 04.00 hod. Schudla 12 kg. Do rána sa rozprávali o tom,
ako to môže prežiť. Hovorila jej, ako môže dôverovať nejakému mužovi, keď sa jej toto stalo. Otáčala
sa na ulici, musela zmeniť prácu, aby ju mala bližšie k bydlisku. Aj teraz sa jej sníva, potom, čo bola

tehotná, o tom, čo prežila. Raz v TV, keď sledovali reláciu o partnerskom násilí, kde muž zabil nakoniec
partnerku, jej dcéra povedala, že aj ona takto skončí. Nevedeli ako jej môžu pomôcť. Na dom, do ktorého
sa presťahovali, kvôli bezpečnosti nainštalovali kamery, aby ju nenapadol zozadu, kde nemali plot.
Na otázky právneho zástupcu žalobkyne, svedkyňa uviedla:

Ako reagovala žalobkyňa na prepustenie žalovaného z väzby? veľmi zle, prežívali to s ňou, nútili ju, aby
zostala doma kvôli bezpečnosti. Aj keď bol zatvorený, obzerala sa. Keď sa presťahovali a nemali ešte
plot, striehli pri okne a sledovali každé jedno auto, či to nie je on, aj keď vedeli, že má prístup aj k iným
vozidlám. Do dnešného dňa to dcéra prežíva.

Musela dcéra robiť aj ďalšie opatrenia kvôli správaniu sa žalovaného? keďže mala problémy v práci,
musela ju zmeniť, čakali, kedy otvoria podnik v ich blízkosti, aby to mala do práce 500 m. Predtým
pracovala na smeny, do neskorého večera mali uzávierky, končila o jednej alebo druhej hodine rannej.
Keď robili inventúru, stalo sa, že ju tri hodiny držal pred domom a v takom skorom rannom čase tam
nikto nebol, tak mu sľúbila čokoľvek. Keďže jej kopal do auta, bral kľúče od auta, nechcel ju pustiť.

Ako reagovalo okolie na správanie žalovaného? každý jej chcel pomôcť, hovorili jej, že to pre ňu
nedopadne dobre, ak niekto napíše 5.000 sms zo 149 čísiel. Všetci jej hovorili, že musí byť na pozore,
dokonca ju upozorňovali, ak ju niekde videli. Žalovaný sa schovával na poli za traktorom. Raz ju zastavil,
chcel jej pomôcť jeden pán, ale žalovaný začal hulákať a potom ho presvedčil, že je všetko v poriadku,

aby odišiel. Jeho ataky boli čase najmä, ak išla domov v neskoro v noci, správal sa prefíkane. Žiadal
druhých, aby mu napísali a vyzvedali o dcére, kde je a čo robí. Mysleli si tiež, že v aute musí mať dcéra
GPS alebo ju žalovaný sleduje, keďže sa niekoľko krát objavil v aute za ňou. Inak si to nevedeli vysvetliť.
Susedia v bytovke im hovorili, že niekto je pod vchodom, pýtali sa ich čo sa deje, či je tak zaľúbený.
Hanbila sa, keďže ich poznali, dodnes sa pýtajú, či to už skončilo.

Zaznamenali ste aj nejaké iné telesné prejavy u žalobkyne na správanie žalovaného, ktoré ste zachytili?
v nedeľu bola u nás, cez okno videla ako 5 x prešlo po ulici neznáme biele auto, presviedčala nás, že
to nie je normálne. Chcela, aby to otec preveril. Tiež pred pôrodom jej hovorila o sne, ako ju kope do
brucha a ťahá za vlasy a berie jej dieťa. Doteraz má strach, nielen o seba, ale aj o dieťa. Hoci to bol

sen, považovala som to za vážne.10. Svedkyňa E. vypovedala, že je to už dávno, vtedy bola žalobkyňa jej kolegyňa, žalovaný stále
vypisoval, vyvolával, skôr zatvárali podnik, keď išli z práce, nechával jej na aute kľúče a kvety, vozil sa
tam dokola, musel pre prísť pre ňu jej otec.

Na otázky právneho zástupcu žalobkyne svedkyňa uviedla:
Ako často vyhľadával žalovaný žalobkyňu v práci? Každý deň.
Za akým účelom to bolo? Neviem, o čo mu išlo, keď bolo veľa roboty, nemala čas mu vypisovať.
Vstupoval žalovaný aj do priestorov prevádzky? Áno. Čo tam žalovaný robil? Prišiel, bolo vidieť, že je

nahnevaný, veľakrát jej zobral telefón z pultu a odišiel. Vynadal, prečo mu nezdvíhala alebo neodpísala.
Ako na správanie žalovaného reagovala žalobkyňa? Bála sa ho.
Ako sa to prejavovalo na žalobkyni? Nesústredila sa na robotu, robila chyby, videla som, že sa trasie,
videla som na nej, že nie je ok.
Musel nejakým spôsobom na správanie žalovaného reagovať aj zamestnávateľ žalobkyne? To si
nepamätám.

Vyjadrite sa k opatreniam na prevádzke bližšie. Keď sme videli, že sa tam vozí a nebolo veľa roboty, tak
sme pozamykali prevádzku, aby tam nevošiel, báli sme sa ho.
Robila nejaké opatrenia aj žalobkyňa? Neviem presne, možno to, že prišiel po ňu otec
Zdôverovala sa vám žalobkyňa ohľadom správania žalovaného, čo prežíva? S niečím áno. Pýtala som
sa jej, že keď je doma s ním, ako sa k sebe správajú, ako to medzi nimi funguje, bola do neho očividne

zamilovaná a hrala jeho hru - poslúchala ho, všetko mu tolerovala. Viem, že tam bolo aj domáce násilie,
chodila do roboty s modrinami, mala na ramene odtlačené prsty alebo bola odretá
Uvádzala žalobkyňa, kto jej to urobil? Áno.
Koho uviedla? Jej priateľa O.Akým spôsobom žalovaný verbálne komunikoval so žalobkyňou v
prevádzke, keď za ňou prišiel? Bol nahnevaný, červený, mal navretú žili na čele. Nebola som veľa pri

ich komunikáciách, povedala som, nech si to vybavia mimo pracovnej doby.
Aký dlhý čas trvalo toto správanie žalovaného voči žalobkyni? Neviem, celý čas, čo u nás robila, neviem,
ako dlho boli spolu. Viem, že to trvalo celý čas.
Komunikoval žalovaný aj s vami? Málo.
O čom s vami komunikoval? Keď sme zatvorili terasu, hučal na nás cez terasu, aby sme otvorili.

Dokedy žalobkyňa pracovala v tejto prevádzke? Neviem, možno dva roky dozadu, ešte pred koronou.
Zaznamenali ste nejakým spôsobom rozchod medzi žalobkyňou a žalovaným? Neviem, nepamätám si
to presne.
Aké bolo správanie žalobkyne po tom, ako ju žalovaný prestal navštevovať v tejto prevádzke? Bola
kľudnejšia, sústredenejšia, vysmiatejšia

Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedkyňa uviedla:
Ukazovala vám niekedy žalobkyňa SMS komunikáciu so žalovaným? Presne nie, ukazovala mi iba, že
má 12 zmeškaných hovorov a 15 prijatých správ.
Obsah správa vám neukazovala? Nie, iba keď tak zriedka niečo napísal, presne všetko mi nečítala.

11. Svedkyňa P.. vypovedala, že v jeden deň došiel do salónu žalovaný, ona (pozn. súdu žalobkyňa) sa
ho strašne bála a svedkyňa robila vlasy žalobkyni, vtedy (žalobkyňa) zavolala otca, lebo jej (žalovaný)
ukradol v salóne telefón, a spolu za ním potom išli. Iba pri tejto situácii bola.
Na otázky právneho zástupcu žalobkyne svedkyňa vypovedala:

Akým spôsobom to prebiehalo, keď žalovaný vzal žalobkyni telefón? To som práveže nevidela, lebo som
klientke robila vlasy. Prišiel dovnútra a opýtal sa ma, či si môže napustiť vodu, lebo mal niečo s autom.
Ako ste zistili, že zmizol telefón? Poškodená vošla do vnútra, hľadala telefón a nenašla ho v taške.
V akom bola stave, keď to zistila, že jej chýba? Bola dosť roztrasená, hneď volala otcovi.
Neskôr ste niekedy tieto udalosti bližšie preberali? Áno. Vždy bola vystrašená, keď sme o tom dodatočne

hovorili.
Robil žalovaný v zariadení ešte niečo iné? Nie, potom boli vonku a tam sa rozprávali, pred salónom.
Mali ste výhľad na nich? Áno.
Bolo ich počuť dnu? Nie, nepočula som ich.
Opíšte neverbálne prejavy? Ona sedela na múriku, fajčila, on si niečo robil v aute a rozprávali sa.

Keď sa vrátila späť dnu, ako reagovala? Zistila, že jej zobral telefón, bála sa.
Viete, čoho sa bála? Bála sa jeho, žalovaného.

Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedkyňa uviedla:Ukazovala vám žalobkyňa niekedy SMS komunikáciu? To si nepamätám.
Stretli ste sa s právnym zástupcom žalobkyne pred pojednávaním? Nie, nikdy som ho nevidela, ani sme
spolu nehovorili.

Na otázky súdu svedkyňa vypovedala:
V akom vzťahu ste boli alebo ste so žalobkyňou? Sme kamarátky
Ako dlho poznáte žalobkyňu? Asi 6 rokov
Aká je vaša profesia? Kaderník

Mala žalobkyňa podľa vašich vedomostí aj iné vzťahy pred žalovaným alebo po? Pred si nepamätám,
nepoznali sme sa, potom už mala.
Viete uviesť časové rozpätie, kedy žalobkyňa po ukončení vzťahu so žalovaným nadviazala nový
partnerský priateľský vzťah? Netuším vôbec.

Na doplňujúce otázky právnych zástupcov strán sporu svedkyňa vypovedala:

Zdôverovala sa vám žalobkyňa o vzťahu so žalovaným? Áno.
Viete to bližšie konkretizovať? Bývali spolu v I., keď sa rozišli, hovorila o tom, že ju bíjaval.
Poznali ste žalobkyňu aj pretým, ako mala vzťah so žalovaným? Áno, ale nie až tak dôverne.
Zaregistrovali ste rozchod medzi žalobkyňou a žalovaným? Moc sme sa vtedy nestretávali Zaznamenali
ste nejaké zásadné zmeny v správaní žalobkyne? Bola taká, že málo chodila von, málo sa stýkala s

ľuďmi
Preberali ste s ňou niekedy to jej správanie? Nie.
Poznáte z iných zdrojov príčiny, prečo málo chodila von? Nie, iba keď mi hovorila o tej situácii so
žalovaným.
Ako na vás pri tom pôsobila? Vždy bola nervózna.

Spomínala Vám niekedy žalobkyňa, že by iniciovala stretnutie so žalovaným? Nie, nespomínala.

12.Zpripojenéhospisutunajšiehosúdusp.zn.15T/12/2020malsúdpreukázané,žeobvinenýžalovaný,
trestne stíhaný za prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360 a ods. 1 písm. a), písm. b), písm.
c), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona uzatvoril

dohodu o vine a treste, v ktorej žalovaný uznal, že je vinný, že od presne nezisteného času začiatku
mesiacajúl2019aždopresnenezistenéhočasuzačiatkumesiacanovember2019,narôznychmiestach
v okrese Trnava napriek výslovnému nesúhlasu a zákazu dlhodobo prenasledoval svoju bývalú družku,
poškodenú S., takým spôsobom, že ju proti jej vôli neustále niekoľkokrát denne kontaktoval telefonicky,
mailovou formou, ako aj prostredníctvom sociálnych sietí z rôznych telefónnych čísiel a na jej mobilný

telefón s telefónnym číslom XXXXXXXXXX, po zablokovaní telefónnych čísel zo strany poškodenej si
zabezpečil ďalšie simkarty s novými číslami a poškodenú následne kontaktoval prostredníctvom nich, ak
poškodená na jeho volania nereagovala, kontaktoval ju prostredníctvom mobilných aplikácií Messenger
a Whatsapp, kde obsahom správ ju vulgárne urážal, ako aj sa jej vyhrážal tým, že bude vyhľadávať
jej prítomnosť a kontaktovať ju, pokiaľ sa mu neozve, že ju bude hľadať, že by si zaslúžila rozkopať

hlavu, pričom počas daného obdobia jej poslal okolo 5000 správ, taktiež sa opakovane niekoľkokrát
do týždňa zdržiaval, ako aj prespával v motorovom vozidle pred jej bydliskom na G., naposledy dňa
23.10.2019 v čase okolo 23.00 hod., poškodenú opakovane vyhľadával i v mieste jej zamestnania v
penzióne Rosenthal v obci X. a vyžadoval si vzájomnú komunikáciu, ďalej vyvolával do jej zamestnania
a zisťoval informácie o poškodenej, pričom svojím konaním u poškodenej S. vzbudil dôvodnú obavu o

jej život a zdravie a podstatne zhoršil jej kvalitu života sústavným narušovaním jej práva na ochranu
súkromia a nevyžiadaným kontaktovaním, teda iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že
to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu
jeho života tým, že sa vyhrážal ublížením na zdraví jemu, vyhľadával jeho osobnú blízkosť a sledoval
ho, kontaktoval ho prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli a čin spáchal na

chránenej osobe - blízkej osobe, čím spáchal prečin nebezpečného prenasledovania.

13. Na verejnom zasadnutí dňa 30.03.2020 Okresný súd Trnava schválil dohodu a potvrdil ju vyhlásením
rozsudku č. k. 15T/12/2020 - 253, ktorým bol obvinenému uložený trest odňatia slobody o výmere 8
mesiacov, s podmienečným odkladom a uložením probačného dohľadu nad správaním obvineného v

skúšobnej dobe v trvaní 18 mesiacov. Súčasne súd obvinenému uložil ako súčasť probačného dohľadu
obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou SW. v akejkoľvek forme a povinnosť v príkaze
nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydliaa jej zamestnania. Poškodená bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces, nakoľko
nedošlo k dohode v tejto časti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.03.2020.

14. Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 15T/12/2020 - 277 zo dňa 27.08.2020 súd nariadil zničenie
vecí, 5 kusov SIM kariet, ktoré žalovaný dobrovoľne vydal dňa 02.11.2019 na Okresnom riaditeľstve
Policajného zboru v Trnave, odbor poriadkovej polície, keď neprichádzalo do úvahy ich prepadnutie,
zhabanie, ani vrátenie a išlo o veci nepatrnej hodnoty, pri ktorých by náklady spojení s ich predajom
prevyšovali ich reálnu cenu. Z priebežnej správy o priebehu probácie zo dňa 07.08.2020 vyplynulo, že

odsúdený je slobodný, má maloletého syna s určeným výživným v sume 250 eur mesačne, býva v I.
a na adrese trvalého bydliska prevádzkuje autoservis, je samostatne zárobkovo činná osoba. Dlhy ani
exekúcie podľa jeho slov nemá.

15. Z vyšetrovacieho spisu ČVS ORP-1560/1-VYS-TT-2019 mal súd preukázané, že dňa 09.10.2019
sa dostavila SW. na Obvodné oddelenie Policajného zboru Trnava za účelom spísania trestného

oznámenia pre jej prenasledovanie O.. Dňa 31.10.2019 bol vykonaný výsluch žalobkyne, v ktorom
o. i. doplnila, že už zablokovala cca 83 neznámych telefónnych čísel, z ktorých bola kontaktovaná
O.. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave zo dňa 31.10.2019 bolo začaté
trestné stíhanie vo veci prečinu nebezpečného prenasledovania, uznesením zo dňa 01.11.2019 bolo
voči O. vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného prenasledovania so zadržaním jeho osoby dňa

02.11.2019 a rozhodnutím Okresného súdu Trnava pod č. k. 1T/78/2019 zo dňa 06.11.2019 o vzatí
obvineného do väzby bez náhrady dohľadom probačného a mediačného úradníka. Vo vyšetrovacom
spise sú poškodenou doložené správy zaslané od žalovaného cez WhatsApp za obdobie od 12.09.2019
do 06.10.2019, sms z mobilného telefónu zaisteného žalovanému, prepisy telefonátov z mobilného
telefónu zaisteného obvinenému z obdobia od 01.07.2019 do 02.11.2019 s pokusmi o telefonát v počte

109, prepis audio nahrávok doložených poškodenou od 12.09.2019 do 04.10.2019, prepis zvukových
súborov, ako aj ostatné prepisy a extrakcie komunikácie, v prevažnej miere adresované od žalovaného
žalobkyni.

16. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

17. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

18. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

19. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

20. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „C.s.p.“), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa

osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti.

21. Z vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba
je dôvodne podaná. Aj keď zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem

zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva, je ním bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj
pasívne správanie sa (zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky.
Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak
sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc,nutná obrana či krajná núdza) a objektívna spôsobilosť konania negatívne dopadnúť na osobnosť
fyzickej osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv,
má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo

poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Aby vznikol právny vzťah,
obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka
a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, musia byť splnené obe vyššie uvedené
náležitosti (zásah musí byť neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť ujmu na chránených
osobnostných právach). Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe,

to znamená, že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby nevyžaduje zavinenie
pôvodcu tohto neoprávneného zásahu. Subjektívny prvok zavinenia má však význam pri určovaní výšky
náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka v rámci zohľadnenia okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo.

22. Pri uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy musia byť teda splnené predpoklady vzniku

zodpovednosti, a to: 1. zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu (nemusí ísť o konkrétne
porušenie, postačuje ohrozenie práv), 2. vznik nemajetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi zásahom
a vznikom nemajetkovej ujmy.

23. V predmetnom spore sa žalobkyňa za účelom preukázania priebehu skutku, v ktorom spočíva zásah

do jej práva na ochranu osobnosti, odkázala na výsledok trestného konania vedeného na tunajšom súde
pod sp. zn. 15T/12/2020. V zmysle ustanovenia § 193 C.s.p. súd je viazaný rozhodnutím príslušného
orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin, a o tom, kto ho spáchal. Súd je preto viazaný výrokom o
vine, z ktorého treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že rieši
naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti

rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky
skutkovej podstaty trestného činu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody.
Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný dokonaný trestný čin znamená totiž aj konštatovanie narušenia
chránených spoločenských vzťahov a konštatovanie o vzniku určitej ujmy, v tomto prípade nemajetkovej
ujmy, ktorej odškodnenie právne predpisy pripúšťajú, ako aj záver o existencii príčinnej súvislosti medzi

protiprávnym konaní m a uvedenou ujmou. Z uvedeného dôvodu, s poukazom na skutkovú a právnu
vetu poňatú do rozsudku, keď žalovaný ako obvinený v trestnom konaní sa dobrovoľne priznal a uznal
vinu za schápaný skutok v znení uvedenom v odseku 12 odôvodnenia tohto rozsudku a uzavrel dohodu
o vine a treste, ktorú súd schválil a potvrdil ju vyhláseným rozsudkom sp. zn. 15T/12/2020, mal súd za
preukázané, že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do chránených práv osobnosti

žalobkyne a tento zásah bol spôsobilý privodiť ujmu žalobkyni, keďže žalovaný žalobkyňu ako bývalú
priateľku dlhodobo, preukazne z komunikácie doloženej vo vyšetrovacom spise min. po dobu dva
mesiace,september2019aoktóber2019,prenasledovaltakýmspôsobom,žetomohlovzbudiťdôvodnú
obavu o jej život alebo zdravie a podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jej života tým, že sa jej žalovaný
vyhrážal ublížením na zdraví, vyhľadával žalobkyninu osobnú blízkosť a sledoval ju, kontaktoval ju

prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jej vôli.
24. Keďže sa žalobkyňa domáhala (iba) náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, bolo povinnosťou
žalobkyne v rámci svojich tvrdení uviesť, aká ujma jej vznikla. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobkyňu
vyplýva dôkazné bremeno preukázať skutočnosti svedčiace nielen o existencii zásahu, ale aj na
konkrétnych skutkových okolnostiach preukázať, že zásah nielen mohol, ale skutočne vyvolal následnú

reakciu (následné reakcie) napríklad v jej rodinnom, pracovnom či inom prostredí. Len ak sú tieto
skutočnosti preukázané, môže súd konštatovať, že žalobkyňa uniesla tak bremeno tvrdenia, ako
aj bremeno dôkazu. Žalobkyňa dokazovala vznik nemateriálnej ujmy výpoveďami svedkov, konkr.
výpoveďou otca, matky, kolegyne a kamarátky (poňaté do odsekov 8 až 11 odôvodnenia), ktorí uviedli,
že žalobkyňa v rozhodnom čase výrazne schudla (12 kg), zhodne uviedli obaja rodičia, že trpela

nespavosťou, kolegyňa a kamarátka zhodne popísali prejavy jej nervozity z komunikácie žalovaného
adresovanej žalobkyni, potrebu skracovať čas prevádzky podniku, v ktorom, žalobkyňa pracovala, teda
prejavy podpory žalobkyne pri chránení sa pred žalovaným v práci, s opisom žalobkyne ako nepozornej
v práci, na pomoc volávajúcej otca pri rôznych situáciách - ukradnutý mobil z kabelky žalobkyne
u kaderníčky, vozenie žalobkyne do práce a z práce domov dvomi vozidlami, podávanie trestného

oznámenia v doprovode otca dvakrát, kontaktovanie rodičov žalovaného pre dohovorenie žalovanému
a pod. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobkyňa uniesla povinnosť tvrdenia a
dokazovania skutočne vzniknutej nemateriálnej ujmy v jej osobnom a pracovnom živote v rozhodnom
období.25. Nakoniec nevyhnutnou podmienkou pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je, že sa priznanie
žiadnej inej formy morálneho zadosťučinenia nezdá s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúcimi.

Ide o prípad, kedy vzniknutú ujmu nemožno z nejakého dôvodu prostredníctvom žiadnej z foriem
morálneho zadosťučinenia primerane zmierniť. Toto posúdenie je predmetom voľnej úvahy súdu, ktoré
ale musí vychádzať jednak z jednotlivých okolností, ako aj z celkovej povahy konkrétneho prípadu.
Ďalšou podmienkou je, že v dôsledku neoprávneného zásahu došlo ku zníženiu dôstojnosti fyzickej
osoby alebo jej vážnosti v značnej miere. Keďže uloženie zadosťučinenia v peniazoch plní satisfakčnú

funkciu, je treba pociťovanie a prežívanie tejto nemajetkovej ujmy hodnotiť vždy objektívne prihliadnuc
ku konkrétnej situácii, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo (tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho
kritéria), ako i k osobe postihnutej fyzickej osoby, hlavne k jej veku a k jej postaveniu (tzv. diferencované
uplatnenie objektívneho kritéria). Uplatnenie konkrétneho a diferencovaného objektívneho hodnotenia
znamená,žeozásahudoprávanasúkromiespoluspriznanímnárokunanemajetkovúujmuvpeniazoch
pôjde len vtedy, keď z konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej

osoby došlo, ako i s prihliadnutím k záujmom dotknutej fyzickej osoby, možno spoľahlivo vyvodiť, že
by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k jej intenzite, rozsahu a trvania ako závažnú pociťoval
každý, nachádzajúci sa na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby. Takto chápané objektívne
kritérium vylučuje, aby sa pre hodnotenie, či došlo alebo nedošlo k naplneniu zákonných podmienok
podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka , stali rozhodujúcimi subjektívne pocity samotnej postihnutej osoby (subjektívne kritérium). Je treba
vylúčiť stav, kedy budú za relevantné považované výlučne subjektívne psychické reakcie jednotlivých
individualizovaných fyzických osôb, alebo reakcie, ktoré sa môžu často diametrálne odlišovať.
26. Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, keďže zákon nestanovuje ani
rámcové čiastky pre odškodnenie nemajetkovej ujmy. Preto súd musí prihliadnuť okrem závažnosti

vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, tak ako je vyššie uvedené, k
naplneniu požiadavky účinného primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ale i
k požiadavke nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie sa. Vodiacimi
parametrami proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je atribút primeranosti, ktorý je rozhodujúcim
kritériom priznávania odškodnenia, aby bol dosiahnutý účel kompenzácie, inak napriek poskytnutému

odškodneniu by sa poškodení mohli naďalej kvalifikovať ako obete porušenia Dohovoru o ľudských
právach. Na druhej strane pri zachovaní proporcionality, výška relutárnej (peňažnej) satisfakcie nesmie
byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia sa žalobkyne a pôsobiť na žalovaného škodcu likvidačne.
Rozhodujúcim je preto zvažovanie individuálnych okolností prípadu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy
musí tiež odrážať všeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti.

27. Judikatúra súdov v oblasti ochrany osobnosti sa zhoduje na primárnom význame vyrovnávacieho
charakteru náhrady nemajetkovej ujmy, resp. zmiernení nepriaznivého následku neoprávneného zásahu
(keďže nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom slova zmysle
ani nedá odškodniť a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvantifikovať a vyčísliť).
V náleze Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. XXXX/XX bol konštatovaný zásah do práva na

ochranu osobnosti civilným deliktom a primerané zadosťučinenie označené za jednu z civilnoprávnych
sankcií, ktorá má odrádzať rušiteľa chránených osobnostných statkov a jeho možných nasledovníkov
protiprávneho konania a byť tak nástrojom prevencie (prisúdená výška náhrady síce nesmie byť
pre zodpovedný subjekt likvidačná, avšak musí pôsobiť na zodpovedný subjekt tak, aby sa snažil
obdobnýmzásahomdoprávanasúkromnýživot,spôsobenýhrubounedbalosťousvojichzamestnancov,

predchádzať a to obzvlášť v situácii, že sa jedná o zdravotnícke zariadenie - nález Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2844/14 z 22. decembra 2015).
28. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v dôsledku neoprávneného zásahu došlo
ku zníženiu dôstojnosti žalobkyne a to v značnej miere, za čo bol žalovaný po uznaní viny a uzavretí
dohody o vine a treste aj právoplatne odsúdený. S ohľadom na žalobou uplatnený nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy, ktorú žalobkyňa pociťovala v rozhodnom období a ktorú by ako závažnú ujmu
pociťoval každý, nachádzajúci sa na mieste a v postavení žalobkyne, pri zohľadnení aj vulgárneho textu
vybraných správ žalovaného, dospel súd k záveru, že primeranou peňažnou náhradou s poskytnutím
spravodlivého zadosťučinenia žalobkyni je suma 2.500 eur, ktorá podľa názoru súdu nevybočuje z
ustálenej rozhodovacej praxe. Súd pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy zohľadnil aj správy

z konverzácie žalobkyne z telefónneho čísla XXXX XXX XXX adresované žalovanému napr. dňa
17.09.2019, kedy žalobkyňa o 22:05 hod napísala žalovanému „pal do pice!! Neozyvaj sa mi!! Nepis
mi!! Nevolaj mi!! Nechod za mnou!! Daj mi pokoj ty skurveny ojebavac!! Kurva vyjebana!!“, ako i dňa
20.09.2019 o 18:50:15 hod „Daj mi pokoj ty psychopat!!! Ja sebou uz nikdy nebudem!! Co bolo bolo touz nikdy nebude!! Rob si co chces a daj mi uz svaty pokoj!!!“, zo dňa 02.10.2019 o 22:55:13 hod „PPa
ty kurva hnusna bez sa jebat lahsie J si bloknuty vsade a nadobro.. aj to ze si to mal na plane len sa ti
nepostavil kokot je super dokaz o tom ze ti mam verit... teraz sa uz mozes jebat kade chces“ či zo dňa

06.10.2019 o 17:11 hod „mozem Ti kluce akurat tak podat alebo ti ich hodim do schranky kym ty budes
s kurvu“, a o 17:13 hod „jasnee J ojebavac J tak jak s tvoju stetku u teba J skoda ze si dosiel az rano J
kurva kurvou ostava a ty si kurva poriadna J take kurvy jak si ty sa nemenia J“ . V konaní boli dokazované
majetkovéazárobkovépomeryžalovaného,azvykonanéhodokazovaniamalsúdustálené,žežalovaný
pracuje ako automechanik, je samostatne zárobkovo činná osoba s prevádzkou v mieste trvalého

pobytu, s bežnými mesačnými výdavkami a jednou vyživovacou povinnosťou k maloletému dieťaťu v
sume 250 eur mesačne. Súd nemal dôveryhodne preukázaný príjem žalovaného, ktorý dokladoval svoje
zárobkové pomery daňovým priznaním za rok 2020 s uvedeným ročným príjmom zo živnosti v úhrne 695
eur v hrubom. Súd tak určil relutárnu náhradu v takej výške, aby táto nebola pre žalovaného likvidačná,
vychádzajúc z priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky, ktorá predstavuje za
rok 2022 sumu 1.304 eur brutto. Súd sa stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne, že výška

náhrady nemajetkovej ujmy by mala byť taká, aby ju vedel žalovaný uhradiť či už z priemernej mzdy v
národnom hospodárstve ako aj z minimálnej mzdy, avšak podľa názoru súdu tomu nezodpovedá suma
10.000 eur, ale suma 2.500 eur, ktorá plní zároveň tak funkciu satisfakcie u žalobkyne, ako aj nesie prvok
odstrašenia od prípadného nasledovania prejavov správania sa odsúdeného žalovaného verejnosťou a
zároveň v uvedenej sume zohľadňuje všetky vyššie uvedené individuálne okolnosti strán a samotného

sporu, pri zohľadnení ustálenej rozhodovacej činnosti súdov pri iných či obdobných neoprávnených
zásahoch do práv na ochranu osobnosti.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala vo
veciplnýúspech,priznalsúdnároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu,keďvýškaplnenianáhrady
nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu a preto v časti zamietnutia žalobného návrhu v prevyšujúcej

časti nebola žalobkyňa pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania neúspešná. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.