Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 39C/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423201777
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Truchlý
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1423201777.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV, v spore žalobcu: Ing. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX
W., právne zastúpeného: JUDr. Jozef Dopirák, advokát so sídlom Lermontova 14, 811 05 Bratislava,
proti žalovanej: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX W., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e nasledovné neodkladné opatrenie:

Súd u k l a d á žalovanej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by umožňovala tretím
osobám neoprávnene, bez súhlasu žalobcu užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, a to: W. č. X
nachádzajúci sa vo vchode E. XX, na prízemí bytového domu so súp. č. XXXX, popis stavby: E. XX-XX,
postaveného na pozemkoch parc. č. XXXXX/X „C“ KN a parc. č. XXXXX/X „C“ KN, zapísaného na LV
č. XXXX pre okres: W. III, obec: W. - A. P., k. ú. A. P..

II. Súd p o u č u j e žalovanú, že môže ako žalobkyňa podať voči žalobcovi ako žalovanému žalobu
vo veci samej, ktorou sa môže domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na
náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

III. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 31.05.2023, tunajšiemu súdu doručeným dňa 02.06.2023 sa žalobca domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek
konania, ktorým by umožňovala tretím osobám neoprávnene, bez súhlasu žalobcu užívať nehnuteľnosť
vo vlastníctve žalobcu.

2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX evidovanom pre okres W. G., obec: W. - A. P., k. ú.: A.
P., a to: W. č. 1, nachádzajúci sa vo vchode E. XX na prízemí bytového domu E. XX-XX so súp.
č. XXXX postaveného na pozemku parc. č. XXXXX/X „C“ KN - druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, o výmere 213m2 a pozemku parc. č. XXXXX/X „C“ KN - druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, o výmere 210 m2 (ďalej ako „predmetná nehnuteľnosť alebo byt“). K predmetnému bytu

bolo dňa XX.XX.XXXX zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania
bytu v prospech žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnostiazriadeniuvecnéhobremenavprospechžalovanejzistil,ževpredmetnombyteprebývajú
okrem žalovanej aj tretie osoby, ktoré užívajú predmetný byt bez súhlasu žalobcu, teda neoprávnene.
S uvedeným zistením žalobca konfrontoval osobne žalovanú, pričom počas jeho návštevy zistil, že v
byte sa nachádzala aj tretia osoba, ktorá mu bola predstavená ako partner žalovanej. Podľa žalobcu

táto osoba svojím vzhľadom a vystupovaním pôsobila ako bezdomovec, pričom z vystupovania oboch
osôb usúdil, že sú zrejme pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Žalobca v podanomnávrhu tvrdil, že po tejto udalosti sa situácia v predmetnom byte nijakým spôsobom nezmenila. Nakoľko
k zlepšeniu situácie nedošlo rozhodol sa žalobca podať trestné oznámenie na neznáme osoby, ktoré
užívali predmetný byt neoprávnene. Orgány činné v trestnom konaní odmietli podané trestné oznámenie

s poukazom na zásadu subsidiarity trestnoprávnej represie. Žalobca v podaní taktiež upozornil, že mu
bolo zo strany správcu daného bytového domu doručené podanie, v ktorom správca poukazuje na
osobu žalovanej ako problémovú osobu, s ktorou majú obyvatelia bytového domu dlhodobo problémy.
Ide najmä o častý krik, hádky a výskyt asociálnych osôb v bytovom dome, ktoré tam púšťa práve
žalovaná, ktorú často stretávajú obyvatelia evidentne pod vplyvom alkoholu. Správca bytového domu v

podaní taktiež tvrdil, že v predmetnom byte dlhodobo prespávajú rôzne osoby, ktorým to umožňuje práve
žalovaná. Správca bytového domu zároveň poukázal na extrémne nezodpovední manipuláciu žalovanej
s elektronickým čipom umožňujúcim vstup do bytového domu , ktorý jej bol odovzdaný už v počte
pätnásť kusov. Žalobca v ďalej časti svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že zo
strany zástupcu vlastníkov bytov mu boli opakovane doručené e-maily obsahujúce sťažnosti na osobu
a správanie žalovanej a osôb, ktorým umožňuje vstup do bytového domu. Zástupca vlastníkov taktiež

tvrdil,žeregistrujeopakovanépokusyoznefunkčnenieelektronickéhovrátnikaapopísalďalšieproblémy
vznikajúce vyhadzovaním zvyškov jedla žalovanou na chodník. V e-mailoch zástupca vlastníkov bytov
tvrdil, že v súvislosti s elektronickým čipom a znečistením žalovanú upozornil, avšak na toto upozornenie
reagovala žalovaná podráždene a s vyhrážkami. Zástupca vlastníkov uviedol, že registruje opakované
pokusy o znefunkčnenie elektronického vrátnika.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil: čiastočný výpis z listu vlastníctva
č. XXXX, uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava Nové Mesto východ zo
dňa XX.XX.XXXX o odmietnutí trestného oznámenia, list Bytového družstva Bratislava III zo dňa
XX.XX.XXXX, list zástupcu vlastníkov bytov E. XX - XX W. zo dňa XX.XX.XXXX, list Bytového družstva

Bratislava III zo dňa XX.XX.XXXX, mailovú komunikáciu zo dňa XX.XX.XXXX.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.13. Podľa § 337 ods. 1,2 a 3 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo
veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

14. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase
použiteľného práva.

15. Vzhľadom na osobitú povahu inštitútu neodkladného opatrenia, vyznačujúceho sa zjednodušeným a
zrýchleným procesným postupom, súd pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie rozhodne spravidla
bez výsluchu, vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Skúmanie podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje CSP pri konaní vo veci samej. Z
jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné

pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov
osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia.
Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Osvedčenie je povinnosťou tej strany sporu, ktorá
žiada nariadenie neodkladného opatrenia v konaní. Neodkladným opatrením teda súd poskytuje strane

okamžitú, hoci dočasnú procesnú ochranu, ktorú by vzhľadom na bezprostredne hroziacu ujmu nebolo
možné v potrebnom čase dosiahnuť obvyklým a inak na to predpísaným spôsobom.

16. Po oboznámení sa s obsahom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
pripojenými listinami, mal súd za osvedčené, že žalobca je vlastníkom predmetného bytu, ku ktorému

má žalovaná zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania bytu. Z listín
predložených žalobcom (list správcu bytového domu č. XXXX/XXXX/XX, list zástupcu vlastníkov bytov
zo dňa XX.XX.XXXX, list správcu bytového domu zo dňa XX.XX.XXXX) mal súd taktiež za osvedčené,
že žalovaná sa dopúšťa konania, ktorým umožňuje neoprávnene bývať a užívať predmetný byt tretím
osobám, čím neoprávnene a neprimerane zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu. Podľa súdu exituje

dôvodná obava, že žalovaná bude v konaní pokračovať. Nakoľko konaním žalovanej vzniká škoda na
zariadení bytu, ako aj v priestoroch bytového domu, pričom konanie žalovanej je spôsobilé výrazne
znižovať aj kvalitu života osôb žijúcich v predmetnom bytovom dome, je podľa súdu daná potreba
neodkladnej úpravy pomerov.

17. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 CSP dochádza nevyhnutne k
zásahu do práv povinnej osoby. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby
legitímny s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah,
ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní práv povinnej osoby
povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne

neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa.

18. Súd má za to, že uložením povinnosti žalovanej zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by
umožňovala tretím osobám neoprávnene, bez súhlasu žalobcu užívať nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalobcu je objektívne možné dosiahnuť ochranu vlastníckeho práva, pričom žalovanú neobmedzí

neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Uloženie predmetnej povinnosti, ktorú zákon sám
predkladá, je podľa názoru súdu v súlade s princípom proporcionality.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že existuje predpoklad, že neodkladným opatrením tak, ako bolo
nariadené, možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd v súlade s § 336 ods. 1 veta

druhá CSP neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Namiesto toho
podľa § 337 ods. 1 CSP poučil žalovanú, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť,
že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, bez určenia lehotyna podanie žaloby, a to s obsahom poučenia v súlade s § 337 ods. 2 CSP tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže
súd podanému návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel, mal by
mu priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobca však v podanom návrhu žiadal, aby súd žiadnej zo
strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd preto v záujme rozumného usporiadania procesných
vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP) rozhodol tak, že sa žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.