Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 21, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121298409
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:6121298409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX/XX,
D., zastúpená JUDr. Bc. Filip Balla, advokát, Hlavná 24, Košice, proti žalovanej E. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytomC.XXX/XX,D.,zastúpenáMgr.JurajomBerežným,advokátomsosídlomCentrálna2/38,Svidník,
o zaplatenie 1.067,12 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa
11.05.2022 č.k. 2C 21/2021-53, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX, kat. úz. D. s tým, že na pozemku C KN XXXX/XX
sa nachádza bytový dom, súčasťou ktorého je aj byt a nebytový priestor, ktorých je žalovaná výlučnou

vlastníčkou. Na ďalšom pozemku sa nachádza účelová komunikácia a zeleň vrátane parkovacích miest,
ktoré sú v čiastočnom užívaní žalovanej. Podľa žalobkyne žalovaná užíva časti týchto nehnuteľností
bez právneho dôvodu a za užívanie dotknutých nehnuteľností jej neplatí žiadne nájomné, čím sa na
jej úkor bezdôvodne obohacuje. Podanou žalobou si tak uplatňuje zaplatenie peňažného nároku za
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.04.2019 do 14.04.2021. Súd prvej inštancie vec
správne posúdil podľa § 60, 77 ods. 1 CSP a § 19 a § 23 zákona č. 182/1993 Zb. Uviedol, že
v dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých účastníci konania stoja so svojimi návrhmi proti sebe, sa

hovorí o vecnej legitimácii aktívnej alebo pasívnej. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Podľa súdu prvej
inštancie s vlastníctvom bytov je nerozlučne spojené tiež spoluvlastnícke alebo iné spoločné právo
k pozemku, na ktorom je nehnuteľnosť postavená a z toho dôvodu jednotlivý vlastníci bytov predstavujú
podľa § 77 CSP nerozlučné procesné spoločenstvo. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci nerozluční
spoluvlastníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie z hmotného

práva, a preto žalobu zamietol. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvej inštancie vecnesprávne právne posúdil, keď nesprávne stotožnil obsah pojmu nerozlučné spojenie vlastníctva bytu so
spoluvlastníctvom alebo iným spoločným právom k pozemku použitého zákonodarcom v § 13 ods. 1 a §
23ods.1Zákonaovlastníctvebytovsprocesnýminštitútomnerozlučnéhospoločenstvapodľa§77CSP,

ktoré má podľa jej názoru odlišný obsah. Súd prvej inštancie opomenul, že uvedené ustanovenia zákona
o vlastníctve bytov sa vzťahujú na pozemky, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov
a na ktoré sa aplikuje špecifický režim akcesority podľa zákona o vlastníctve bytov, ale pozemky, ktoré
žalovaná užíva bez právneho dôvodu, sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Nerozlučné spoločenstvo
vzniká z povahy veci vždy tam, kde sa rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetky subjekty

tvoriace procesné spoločenstvo na jednej strane. V prejednávanej veci je zrejmé, že právne postavenie
vlastníkov bytov v bytovom dome v prejednávanej veci nenapĺňa zákonnú definíciu nerozlučného
spoločenstva. Výrok o povinnosti žalovanej sa nemusí vzťahovať na ostatných vlastníkov bytov v
dotknutom bytovom dome. Žalobkyňa sa totiž môže rozhodnúť, voči ktorým subjektom uplatní svoje
samostatné hmotnoprávne nároky z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže niektorí vlastníci bytov v
dotknutom bytovom dome mohli žalobkyni bezdôvodné obohatenie dobrovoľne vydať, prípadne niektorí

vlastníci bytov mohli so žalobkyňou uzatvoriť nájomnú zmluvu a zabezpečiť si tak právny titul užívania
majetku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Vyššie uvedené právne vzťahy s ostatnými vlastníkmi
bytov teda nie sú predmetom prejednávanej veci. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je
samostatnýmnárokomvočižalovanej,ktorýmôžežalobkyňauplatňovaťsamostatnevočiktorémukoľvek
subjektu, ktorý sa bezdôvodne obohacujúce na jej úkor. Súd prvej inštancie sa s touto argumentáciou

zásadného významu pre rozhodnutie vo veci kvalifikovane nevysporiadal, rozsudok sa javí ako povrchný
a arbitrárny, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konajúci súd tak porušil právo
žalobkyne na spravodlivý proces, keďže sa v rozsudku nevyporiadal s jej argumentáciou majúcou
zásadný význam pre rozhodnutie o veci. Na základe týchto dôvodov navrhla žalobkyňa podanému
odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a uplatnila si náhradu
trov odvolacieho konania. Podľa jej názoru je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a zákonné
v rozsahu všetkých jeho výrokov. Súd prvej inštancie správne posúdil prejednávanú vec, pričom nedošlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces ako to žalobkyňa tvrdí. Ak žalobkyňa uvádza, že súd prvej

inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy – výsluch žalovanej, v danom prípade vykonanie navrhnutého
dôkazu by nebolo hospodárne, nakoľko žalovaná sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a navyše vykonanie
navrhovaného dôkazu nebolo potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ohľadom prejednávanej
veci.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení z 31.08.2022 uviedla, že žalovaná vo svojom vyjadrení
nekonkretizuje právne a skutkové tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť jej argumentáciu obsiahnutú
v odvolaní, na ktorej zotrváva.

6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 378 a nasl. zákona

č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne opodstatnené nie je.

7. V odvolacom konaní vyplýva z dispozičnej zásady, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov a rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Miera dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie

skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primeranerozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a

obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Z obsahu spisu mal
odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

9. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/7/2010).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností súd prvej inštancie
vyvodil aj správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré odkazuje a na zdôraznenie vecnej správnosti v súvislosti
s odvolacími námietkami strán dopĺňa uvedené.

11. Podanou žalobou sa žalobkyňa vo vzťahu k žalovanej domáha zaplatenia peňažného nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie posledných dvoch rokov a to konkrétne od 14.04.2019 do

14.04.2021 argumentujúc tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat.
úz. D., keď na pozemku C KN XXXX/XX sa nachádza bytový dom, ktorého súčasťou je aj byt a nebytový
priestor, ktorých je žalovaná výlučnou vlastníčkou a na pozemku C KN XXXX/XX sa nachádza účelová
komunikácia a zeleň vrátane parkovacích miest, ktoré sú v pomere 9948/55787 v čiastočnom užívaní
žalovanej, keďže jej byt a nebytový priestor sa nachádzajú práve v bytovom dome postavenom na

parcele C KN XXXX/XX.

12. Podľa § 60 CSP, stranami sú žalobca a žalovaný.

13. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také

spoločné práva alebo povinnosti, že rozsudok sa musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

14. Ak na jednej strane sporu vystupuje viac subjektov, ide o procesné spoločenstvo a teda o tzv.
subjektívnej kumulácii v civilnom procese. Táto môže vzniknúť už podaním žaloby, keď žalobu podá

viac subjektov na strane žalobcu alebo žalobca v žalobe žaluje viac subjektov na strane žalovaného.
Civilný sporový poriadok definuje nerozlučné spoločenstvo ako procesné spoločenstvo, v ktorom ide
o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje
ako žalobca alebo žalovaný, pričom procesný úkon jedného z nich platí aj pre ostatných. Konsenzus
nerozlučných spoločníkov je vyžadovaný aj v prípade zmeny žaloby, späťvzatia žaloby, vzdania

sa nároku a uzavretia zmieru. V prípadoch tzv. nedielnych záväzkov podľa hmotného práva pôjde
vždy o procesné spoločenstvo nerozlučné. Treba zároveň konštatovať, že ak ide o nútené procesné
spoločenstvo, teda o takú procesnú situáciu, keď hmotnoprávna úprava vyžaduje existenciu procesného
spoločenstva na úspech v konaní, pôjde vždy o spoločenstvo nerozlučné.

15. Charakter procesného spoločenstva je determinovaný charakterom predmetu konania, teda
hmotnoprávnou úpravou. O nerozlučné spoločenstvo ide vtedy, ak povaha predmetu sporu neumožňuje,
aby ten bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému zo spoločníkov (do pozornosti Ústavný
súd SR sp. zn. II. ÚS 375/2019).

16. Ako už bolo spomínané, o nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná
legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné
a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne alebo ak je pre úspech v spore
nevyhnutné žalovať viacero subjektov. Uvedené platí aj pri nárokoch podľa zákona č. 182/1993 Zb.o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ak súd zistí, že nie je splnená podmienka účasti všetkých
subjektov právneho vzťahu, žalobu zamietne.

17. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. v znení neskorších predpisov, o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu a príslušenstvo sú
v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. S prevodom alebo prechodom
vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku,

pripadne ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome.

18. Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona, s vlastníctvom bytu alebo nebytového domu v priestore
v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je
dom postavený a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť
zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný

spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.

19. Zákon v citovanom ustanovení § 19 priamo vymedzuje vlastnícky vzťah všetkých vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome voči spoločným častiam, spoločným zariadeniam
a príslušenstvu. Určuje, že tieto sú v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome. Citovaný právny predpis zároveň určuje spôsob vymedzenia veľkosti spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku
zastavanom domom a na priľahlom pozemku, a to ako podiel podlahovej plochy bytu alebo nebytového
priestorukúhrnupodlahovýchplôchvšetkýchbytovanebytovýchpriestorovvdome,pričomvymedzenie
veľkosti tohto spoluvlastníckeho podielu, ich určenie a popis, je podľa § 5 tohto zákona podstatnou

náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome. Ako už bolo
spomínané, s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome prechádza na
nadobúdateľa aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu
a príslušenstve, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne ďalšie práva
a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru. Pozemkom v zmysle § 13 ods. 2

citovaného zákona, ku ktorému sa spoluvlastníci nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa
Občianskeho zákonníka, treba rozumieť nielen pozemok zastavaný bytovým domom, ale aj priľahlý
pozemok (R 26/2007). Uvedený zákon priamo neobsahuje vymedzenie pojmu „priľahlý pozemok“ a na
účely tohto zákona sa ním rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené
nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu.

20. Ust. § 23 Zákona o vlastníctve bytov rieši otázku práv vlastníkov domov, bytov a nebytových
priestorov k pozemkom, na ktorých je dom s bytmi, resp. nebytovými priestormi postavený, ako aj
k priľahlým pozemkom. Ods. 5 § 23 citovaného zákona rieši situáciu, keď vlastník bytového domu
nemôže nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom, na ktorých je bytový dom postavený alebo k priľahlým

pozemkom v zmysle § 23 ods. 2 a 4 tohto zákona. Na to, aby mohol vlastník domu, ako aj následne
vlastníci jednotlivých bytov a nebytových priestorov plnohodnotne vykonávať svoje vlastnícke právo,
zákonodarca ust. § 23 ods. 5 ustanovil, že na pozemkoch, na ktorých je postavený bytový dom, resp. na
priľahlých pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve vlastníka domu, sa zriaďuje vecné bremeno priamo
zo zákona.

21. Zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bol do právneho poriadku SR zavedený (na
účely tohto zákona) inštitút tzv. akcesorického (vedľajšieho) spoluvlastníctva. Ide o inštitút, v rámci
ktorého s vlastníckym právom k jednaj veci (bytu alebo nebytového priestoru) je neoddeliteľne funkčne
spojené spoluvlastníctvo k ďalšej veci a nehnuteľnosti, a to k spoločným častiam a spoločným

zariadeniam domu (ktorý ako predmet právnych vzťahov vznikom vlastníctva bytov a nebytových
priestorov nezaniká) a k pozemku – zastavanému aj priľahlému, pričom jednotlivé nehnuteľnosti patriace
samostatným vlastníkom a nehnuteľnosti v ich spoluvlastníctve vytvárajú účelový celok (bytový dom
s bytmi a nebytovými priestormi spolu s pozemkom) a ich samostatné užívanie nie je z povahy veci dosť
dobre možné. Základom akcesorického spoluvlastníctva je to, že rozhodujúci je účel jeho využitia, ktorý

musí byť zachovaný po celé obdobie trvania dôvodu existencie tohto spoluvlastníctva. Základným rysom
akcesorického spoluvlastníctva je, že podiel na veci v takomto spoluvlastníctve nemožno prevádzať
samostatne, ale len spoločne a neoddeliteľne so samostatnou vecou. Rovnaké pravidlo platí aj naprechody vlastníckeho práva k veci a tiež pre jej zaťaženie (záložným právom), (do pozornosti rozsudok
NS SR sp. zn. 6Cdo 203/2015).

22. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že v zmysle záverov plynúcich z už
spomínaných ust. § 19 a § 23 zákona č. 182/1993 Zb. v znení neskorších predpisov, je nepochybne
zrejmé, že s vlastníctvom jednotlivých bytov a nebytových priestorov v príslušnom bytovom dome
je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva aj k pozemku, na ktorom je
táto nehnuteľnosť postavená. Z daného dôvodu jednotliví vlastníci bytov tvoria nerozlučné procesné

spoločenstvo v danom type súdneho sporu. Vychádzajúc zo spomínaného účelu zákona o vlastníctve
bytov, nie je žiaden dôvod, pre ktorý by tento záver nemal byť aplikovaný aj pre riešenie prípadov,
v ktorých vlastník bytu alebo nebytového priestoru nie je zároveň vlastníkom pozemku, na ktorom
je bytový dom postavený, resp. pozemku priľahlého. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, podľa
predpokladov Zákona o vlastníctve bytov, s vlastníckym právom k jednej veci je neoddeliteľne funkčne
spojené spoluvlastníctvo k ďalšej nehnuteľnosti, ktoré vytvárajú jeden účelový celok a tomuto záveru

zodpovedá aj súdom prvej inštancie správne právne vyhodnotená existencia nerozlučného procesného
spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome. Pokiaľ súd prvej
inštancie z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie strán žalobu zamietol, jeho rozhodnutie je vecne
správne.

23. Za situácie, že správnemu výroku rozhodnutia o veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách
konania strán sporu, odvolací súd so zreteľom na všetky uvádzané dôvody rozsudok potvrdil postupom
podľa § 387 CSP.

24. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).