Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/76/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122015138
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2122015138.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava senátom zloženým z predsedu senátu Mgr. Mária Pohorelského a prísediacich B..

W. I. a R.. W. E. v trestnej veci obžalovaných: 1/ G. N., nar. XX.XX.XXXX, hlásený trvalý pobyt W. M., pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečin neoprávneného
zásahu do práva k domu, bytu a k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, oba spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona, 2/ V. N., nar. XX.XX.XXXX, hlásený trvalý pobyt T. E., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v inej
trestnej veci, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin neoprávneného
zásahu do práva k domu, bytu a k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, oba spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave 6. júna 2023

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1/ G.Š. N., nar. X. V. XXXX v M.,
hlásený trvalý pobyt W. M.,
prechodne bytom J. XX, Y., M. L.,

2/ V. N., nar. XX. T. XXXX v G.,
hlásený trvalý pobyt T. E.,
t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

po predchádzajúcej vzájomnej dohode 27. februára 2016 od 12:30 hod. do 23:00 hod. 28. februára 2016
v Trnave na Rybníkovej ulici číslo 14 prekonali oplotenie cez dieru pri polyfunkčnej budove, následne
obžalovaný V. N. vyliezol po mreži na parapetnú dosku I. poschodia polyfunkčnej budovy, kde roztrhal
okennú sieťku proti hmyzu, cez pootvorené okno na vetranie otvoril druhé okno, vošiel do kancelárskych
priestorov spoločnosti RELAX TEAM s.r.o. Trnava, kde odcudzil z písacieho stola natrhnutú stoeurovú

bankovku, zo zásuvky tohto písacieho stola 1 500,- HUF (v prepočte podľa kurzového lístka Národnej
banky Slovenska k 29. februáru 2016 hodnota 4,83 eura), 2 000,- CZK (v prepočte podľa kurzového
lístka Národnej banky Slovenska k 29. februáru 2016 hodnota 73,90 eura), 200,- AED (v prepočte
podľa kurzového lístka Národnej banky Slovenska k 29. februáru 2016 hodnota 49,98 eura), následne z
kancelárskej skrine odcudzil kovovú skrinku na úschovu cenín, v ktorej bola hotovosť vo výške 300,- eur
a gastrolístky rôznych spoločností v celkovej nominálnej hodnote 1 000,- eur, túto podal obžalovanému
G. N. cez okno a následne z miesta činu odišli a s odcudzenou finančnou hotovosťou a gastrolístkami

sa následne rozdelili, čím spôsobili spoločnosti RELAX TEAM s.r.o., so sídlom Rybníkova 16, Trnava,
IČO: 31 414 893 škodu krádežou vo výške 1 828,71 eura a poškodením sieťky vo výške 75,- eur, pričomobžalovaný G. N. takto konal napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Skalica sp.
zn. 4T/78/2014 zo 4. marca 2015, právoplatným 8. mája 2015, za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do 31. júla 2019,

t e d a

obžalovaný 1/ G. N.

spoločným konaním si prisvojil cudziu veci tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za
taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a spoločným konaním protiprávne
vnikol do nebytového priestoru iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

obžalovaný 2/ V. N.

spoločným konaním si prisvojil cudziu veci tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a spoločným
konanímprotiprávnevnikoldonebytovéhopriestoruinéhoačinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania
- vlámaním,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný 1/ G. N.

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) ods. 2
písm. b) Trestného zákona a prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu a k nebytovému
priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného
zákona,

obžalovaný 2/ V. N.

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu a k nebytovému priestoru podľa § 218
ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona,

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný 1/ G. N.

Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona
obžalovanému, pretože pokladá trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k.
0T/115/2016-69 zo 16. mája 2016, právoplatným 16. mája 2016, podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona
v znení účinnom do 31. júla 2019, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona a §

38 ods. 2 Trestného zákona vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Obžalovaný 2/ V. N.

Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona
obžalovanému, pretože pokladá súhrnný trest uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k.
34T/82/2018 - 1487 z 5. mája 2020, právoplatným 5. mája 2020, podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona
v znení účinnom do 31. júla 2019, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, §
38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona v spojení s

uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 3To/107/2020 - 1570 z 10. septembra 2020, právoplatným 10.
septembra 2020, vo výmere 3 (tri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Trnava
sp. zn. 7T/44/2016 z 5. decembra 2016, právoplatným 2. januára 2018, a trestným rozkazom Okresnéhosúdu Trnava sp. zn. 24T/8/2016 z 10. februára 2016, právoplatným 27. októbra 2016, podľa § 42 ods. 2
Trestného zákona, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obidvom obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť škodu poškodenej obchodnej spoločnosti RELAX - TEAM s.r.o., so sídlom Rybníkova 16,
Trnava, IČO: 31 414 893 vo výške 1 903,71 eura.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal 10.11.2022 na tunajší súd obžalobu na obžalovaných
G.F. N. a V. N. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) (v prípade

obžalovaného G. N. aj ods. 2 písm. b) Trestného zákona) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona a prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému
priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.

Nahlavnompojednávanívykonanom28.marca2023eštepredsamosudcomobidvajaobžalovaníurobili
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe a na všetky otázky upravené v § 333 ods. 3 pod písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku
položené súdom odpovedali „áno“. Obžalovaný G. N. doplnil, že ľutuje čo sa stalo, vedie riadny život, má
manželku a malé deti, obžalovaný V. N., že ľutuje čo spravil a bohužiaľ sa to nedá vrátiť späť. Po zaujatí

stanoviska prokurátora a obhajkyne obžalovaného V. N. súd prijal vyhlásenie obidvoch obžalovaných.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatnej časti listinných dôkazov - odpisov registra trestov (č. l.
265-268), odpovedí na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov (č. l. 254-264),
rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 4T/78/2014-493 zo 4. marca 2015 (č. l. 152-159), uznesenia

Okresného súdu Skalica č. k. 6Nt/8/2018-41 z 5. septembra 2018 (č. l. 129-131), trestného rozkazu
Okresného súdu Trnava č. k. 24T/8/2016-156 z 10. februára 2016 (č. l. 177-180), trestného rozkazu
Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/44/2016 z 5. decembra 2016 (č. l. 181), rozsudku Okresného
súdu Piešťany sp. zn. 16T/79/2018 z 11. marca 2019 (č. l. 182-187), uznesenia Krajského súdu v
Trnave č. k. 6To/39/2019-979 z 22. októbra 2019 (č. l. 188-194), trestného rozkazu Okresného súdu

Trnava č. k. 0T/62/2022-140 z 19. marca 2022 (č. l. 203 a 204), rozsudku Okresného súdu Trnava sp.
zn. 34T/82/2018 z 5. mája 2020 (č. l. 195-202), z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn.
0T/115/2016: trestného rozkazu zo 16. mája 2016 na č. l. 69, uznesenia z 18. mája 2016 na č. l. 87 a
nariadenia výkonu trestu zo 16. mája 2016 na č. l. 88, z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp.
zn. 34T/82/2018: rozsudku z 5. mája 2020 na č. l. 1487-1495, uznesenia Krajského súdu v Trnave sp.

zn. 3To/107/2020 z 10. septembra 2020 na č. l. 1570, uznesenia zo 16. septembra 2020 na č. l. 1578 a
1579 a nariadenie výkonu trestu zo 16. septembra 2020 na č. l. 1581 a prečítaním odborného vyjadrenia
podnikateľského subjektu G. O. - M. a L. B., spol. s r.o. (č. l. 113).

Vzhľadom na oboznámené súdne rozhodnutia a skutočnosť, že do úvahy prichádzalo uloženie

súhrnného trestu a skorší trest bol obžalovanému V. N. uložený v konaní pred senátom, samosudca
uznesením z 28. marca 2023 postúpil vec senátu. Obidvaja obžalovaní na výzvu súdu oznámili, že
súhlasia so zmenou podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku.

Hlavné pojednávanie sa 6. júna 2023 vykonalo v neprítomnosti obžalovaného G. N., ktorý po odročení

predchádzajúceho hlavného pojednávania 28. marca 2023 písomne požiadal o konanie hlavného
pojednávanie v jeho neprítomnosti.

Listinné dôkazy pre rozhodnutie o treste obžalovaného G. N.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ trinásťkrát súdne trestaný v období rokov
2000až2016.Vovzťahuktrestnémučinukrádežeideoosobušpeciálnehorecidivistu.Ukladanémuboli
v prevažnej miere nepodmienečné tresty odňatia slobody, trikrát českým súdom. Okresný súd Skalica
v rokoch 2003 a 2014 uložil obžalovanému podmienečné tresty odňatia slobody - v prvom prípade sa
obžalovaný v skúšobnej dobe osvedčil, v druhom prípade bol nariadený výkon trestu odňatia slobody

vo výmere jeden rok a šesť mesiacov, ktorý obžalovaný vykonal 10.12.2022. Dvakrát bolo rozhodnutéo upustení od uloženia súhrnného trestu. Obžalovaný bol jedenkrát podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody.

ZodpovedenalustráciuvCentrálnejevidenciisprávnychdeliktovapriestupkovvyplynulo,žesanenašiel
žiadny záznam.

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 4T/78/2014-493 zo 4. marca 2015, právoplatným 8. mája
2015, bol obžalovanému uložený za prečin krádeže (body 1 až 14) podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného

zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 súhrnný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov s
podmienečnýmodkladomjehovýkonunaskúšobnúdobuvtrvanítriroky.Uznesenímč.k.6Nt/8/2018-41
z 5. septembra 2018, právoplatným 27. novembra 2018, súd rozhodol o neosvedčení obžalovaného v
skúšobnej dobe a na výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. 0T/115/2016-69 zo 16. mája 2016, právoplatným 16.
mája 2016, bol obžalovanému uložený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b)
Trestného zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Do uloženého trestu odňatia
slobody bola obžalovanému uznesením č. k. 0T/115/2016-87 z 18. mája 2016, právoplatným 4. júna

2016, započítaná doba zadržania od 14. do 16. mája 2016. Súd nariadil výkon trestu 16. mája 2016

Listinné dôkazy pre rozhodnutie o treste obžalovaného V. N.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ deväťkrát súdne trestaný v období rokov

2008 až 2022. Vo vzťahu k trestnému činu krádeže ide o osobu špeciálneho recidivistu. Ukladané mu
boli v prevažnej miere nepodmienečné tresty odňatia slobody. Tunajší súd uložil pri prvom odsúdení
obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody - po uplynutí skúšobnej doby bol nariadený výkon
trestu. Obžalovaný bol jedenkrát podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Naposledy
mu bol trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 0T/62/2022 z 19.03.2022 uložený trest odňatia

slobody vo výmere jeden rok a šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Z odpovede na lustráciu v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že v období
od 15. mája 2016 do 1. júna 2019 spáchal deväť priestupkov - dvoch priestupkov proti občianskemu

spolunažívaniu, šiestich priestupkov proti majetku a jedného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky (dopravná nehoda). Priestupky boli riešené blokovými pokutami nezaplatenými na
mieste alebo rozhodnutím vydaným príslušným správnym orgánom v rozmedzí od 20,- eur do 400,- eur,
pri dopravnej nehode aj zákaz činnosti na dvanásť mesiacov.

Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. 24T/8/2016-156 z 10. februára 2016, právoplatným
27. októbra 2016, bol obžalovanému uložený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere osem mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/44/2016 z 5. decembra 2016, právoplatným
2. januára 2018, bol obžalovanému uložený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného
zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trest so stredným stupňom stráženia.

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/79/2018 z 11. marca 2019, právoplatným 22. októbra
2019, bol obžalovanému uložený za pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3
písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona v časti dokonaný a v časti spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona trest

odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. č. k. 6To/39/2019-979 z 22. októbra 2019
odvolanie obžalovaného zamietol.Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. 0T/62/2022-140 z 19. marca 2022, právoplatným 19.
marca 2022, bol obžalovanému uložený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods.
2 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona uložený trest odňatia

slobody vo výmere osemnásť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 34T/82/2018 - 1487 z 5. mája 2020, právoplatným 10.
septembra 2020, bol obžalovanému uložený za pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.

3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 s poukazom na § 138
písm. e) Trestného zákona (body 1/ až 14), z toho v bodoch 11/ a 12/ spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona, v bodoch 4/, 5/, 8/ a 12/ v súbehu s pokračovacím prečinom neoprávneného zásahu
do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona, z toho v bode
12/ spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, v bode 8/ v súbehu s prečinom poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, v bode 14/ v súbehu s prečinom porušovania domovej

slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného
zákona v znení účinnom do 31. júla 2019 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona (bod 15/) a
pokračovacíprečinkrádežepodľa§212ods.1Trestnéhozákonavzneníúčinnomdo31.júla2019(body
16/ a 17/), z toho v bode 17/ spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere tri roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd v Trnave predsedníčkou senátu uznesením č. k. 3To/107/2020 - 1570 z 10. septembra
2020 vzal na vedomie späťvzatie odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava. Uznesením č. k.
34T/82/2018 - 1578 zo 16. septembra 2020 bola do uloženého trestu odňatia slobody započítaná doba
strávená vo väzbe od 13. septembra do 7. decembra 2016 a od 15. mája do 10. septembra 2020, doba
obmedzenia osobnej slobody v konaní 24T/8/2016 od 17. do 19. novembra 2015 a v konaní 34T/82/2018

od 16. do 17. júna 2016 a vykonaný trest uložený v konaní 24T/8/2016 od 7. decembra 2016 do 7.
augusta 2017 a v konaní 7T/44/2016 od 12. januára do 11. mája 2018. Súd nariadil výkon trestu 16.
septembra 2020.

Dokazovanie vykonané vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade škody

Splnomocnenkyňa poškodenej obchodnej spoločnosti V. W. v prípravnom konaní 23. novembra 2016
uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1 903,71 eura spôsobenej krádežou vo výške 1 828,71 eura
a poškodením sieťky na hmyz vo výške 75,- eur.

Obžalovaný G. N. sa k návrhu splnomocnenkyne poškodeného vyjadril, že mu je ľúto, čo sa stalo.

Z odborného vyjadrenia vyplynulo, že poškodenej obchodnej spoločnosti vznikla škoda poškodením
kovovej skrinky na úschovu cenín, s tlačítkovým kódovaním, neznámej značky vo výške 300,- eur a
sieťky na plastové okno vo výške 75,- eur.

Obžalovaní sa k žiadnemu vykonanému dôkazu na hlavnom pojednávaní nevyjadrili.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na vykonané vyhlásenie obžalovaných obidvoch
obžalovaných navrhuje uznať vinných na tom skutkovom a právnom základe, ako bolo prednesené v

zmysle obžaloby. V dôsledku toho navrhol u obžalovaného G. N. uložiť súhrnný trest odňatia slobody k
trestnému rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/115/2016, zrušiť výrok o treste a nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere dva roky a šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia. U obžalovaného V. N. navrhol rovnako súhrnný trest odňatia slobody k
rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 34T/82/2016 z 05.05.2020 a to vo výmere päť rokov a štyri

mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Navrhol zaviazať
obžalovaných na nahradenie škody.

Obhajkyňa JUDr. Zuzana Csenkyová uviedla, že čo sa týka viny obžalovaného V. N., urobil vyhlásenie
o vine a svoju trestnú činnosť úprimne oľutoval. Na rozdiel od prokuratúry navrhla upustiť od uloženia

súhrnného trestu s poukazom na trest, ktorý obžalovaný aktuálne vykonáva. Poukázala na dve
poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) a písm. n) Trestného zákona, že napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom tak v prípravnom konaní polícii ako aj v konaní
pred súdom, v tom prípade je pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností 2:1 v prospechpoľahčujúcich okolností a vzhľadom na to sú splnené podmienky pre upustenie od uloženia súhrnného
trestu. Poškodeného navrhla odkázať na civilný proces.

Obžalovaný V. N. uviedol, že pripája k návrhu obhajkyne. Po udelení práva na posledné slovo uviedol,
že skutok ľutuje.

Podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku po prednesení obžaloby predseda senátu poučí
obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého

zo skutkov uvedených v obžalobe.

Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň
obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním
ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5
prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa

nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo
ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej
trestnej činnosti.

Podľa § 252 ods. 3 Trestného poriadku hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno

konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon
ustanovujetrestodňatiaslobody,ktoréhohornáhranicaprevyšujedesaťrokov.Toneplatí,akobžalovaný
výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie
konalo v jeho neprítomnosti.

Podľa § 256 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody, súd
vyzve, aby sa vyjadril, či navrhuje, aby sa obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody a v akom
rozsahu. Ak sa poškodený alebo jeho splnomocnenec nedostavil na hlavné pojednávanie a jeho návrh
je už zaznamenaný v spise, predseda senátu tento návrh prečíta.

Podľa § 247 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného treba v upovedomení upozorniť, že ak sa na hlavné
pojednávanie nedostaví, bude sa o jeho nároku na náhradu škody rozhodovať na podklade jeho návrhov
obsiahnutých v spise.

Podľa § 46 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené

na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné
zákonom chránené práva alebo slobody.

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v

odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú

ustanovenia § 258 ods. 2 a 3 a § 259 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o
jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku
poučený podľa § 144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i
obžalovaný s tým súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá.

Podľa § 268 ods. 5 Trestného poriadku ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane použijú aj na odborné
vyjadrenie.Podľa § 269 Trestného poriadku písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa týka
dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a

znalcom.

Podľa § 271 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby sa treba
po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše do
zápisnice.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážením
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 349 ods. 1 Trestného poriadku samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, okrem
obzvlášť závažných zločinov, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej
sadzby najmenej dvanásť rokov.

Podľa § 349 ods. 2 Trestného poriadku ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak má byť uložený súhrnný

trest alebo spoločný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom.

Podľa § 277a ods. 1 Trestného poriadku ak sa zmenil samosudca alebo sa zmenilo zloženie senátu a
obžalovaný so zmenou nesúhlasil, hlavné pojednávanie sa vykoná znova.

Podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí
tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch

mesiacoch odsúdený.

Podľa § 125 ods. 1 prvá a druhá veta Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca
sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.

Podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona kto protiprávne vnikne, obsadí alebo užíva nebytový priestor iného
alebo kto oprávnenej osobe v užívaní nebytového priestoru neoprávnene bráni, potrestá sa odňatím
slobody až na jeden rok.

Podľa § 218 ods. 3 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. e) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu vlámaním.

Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby

trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa § 34 ods. 4 prvá veta Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia
ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Podľa § 287 ods. 2 prvá veta Trestného poriadku výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody

musí presne označovať osobu oprávneného a nárok, ktorý mu bol prisúdený.

Otázka viny obidvoch obžalovaných bola vyriešená, keď obidvaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní
učinili vyhlásenie o vine a po splnení všetkých zákonných podmienok ich vyhlásenie bolo súdom na
hlavnom pojednávaní prijaté.

Vzhľadomnavykonanédokazovanieavýraznýčasovýodstupodskutku,ktoréhosaobžalovanídopustili
vo februári roku 2016, aktuálne je rok 2023, to znamená viac ako sedem rokov dozadu, skutočnosť,
že obidvaja obžalovaní už v prípravnom konaní zaujali kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti,
priznali sa, spolupracovali tak s orgánmi činnými v trestnom konaní ako i neskôr so súdom na hlavnom

pojednávaní, keď sa nemuselo vykonávať rozsiahle dokazovanie, keďže obidvaja obžalovaní vyhlásili
vinu a ich vyhlásenie bolo prijaté, a na oboznámené relevantné súdne rozhodnutia, súd pri obidvoch
obžalovaných dospel k záveru, že je na mieste podľa § 44 Trestného zákona upustiť od uloženia
súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona.

Obžalovaný G. N. po vykonaní trestu odňatia slobody vedie riadny život, je zamestnaný, má rodinu,
stará sa o dve maloleté deti a tretie maloleté dieťa je na ceste. Aj napriek jeho trestnej minulosti súd
nevzhliadol takú okolnosť ani takú závažnosť spáchaného skutku, že by ukladal súhrnný trest vo vzťahu
k výroku o treste uloženom v roku 2016. Tento trest súd považoval na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa pri obžalovanom G. N. za dostatočný.

Pokiaľ ide o obžalovaného V. N., ten vykonal súhrnný trest odňatia slobody uložený vo výmere troch
rokov za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pri ktorom bolo zohľadnené spáchanie viacerých skutkov.
Predmetom podanej obžaloby v tejto trestnej veci je jediný skutok z roku 2016. Na hlavnom pojednávaní
sa súd dozvedel, že dôvodom pre podanie obžaloby s časovým odstupom od spáchania skutku a začatia

trestného stíhania bola nemožnosť zastihnúť obžalovaného G. N., v dôsledku čoho obžalovaný V. N.
nemal možnosť, aby bolo skôr právoplatne skončené aj toto trestné stíhanie a rozhodnuté súdom o
treste. Obžalovaný V. N. musel čakať, kým sa obžalovaný G. N. nezjavil a bolo možné pokračovať vo
vyšetrovaní v prípravnom konaní, následne mohlo byť prípravné konanie ukončené a na konci roka
2022 mohla byť podaná obžaloba. Súd taktiež pri obžalovanom V. N.Č. nevidel vzhľadom na spáchanie

skutku, kritický postoj obžalovaného a nevzhliadol vzhľadom na tieto skutkové okolnosti prípadu, že by
bolo potrebné na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného V. N. ukladať mu súhrnný trest, teda
ešte zvyšovať trojročný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za zbiehajúcu sa trestnú činnosť.

Keďžepoškodenáobchodnáspoločnosťsivprípravnomkonaníriadneavčasuplatnilanároknanáhradu

škody, ktorý ani jeden z obžalovaných na hlavnom pojednávaní žiadnym spôsobom nespochybnil,
súd uložil obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť škodu vzniknutú ich spoločným
protiprávnym konaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Trnava. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, musí byť zároveň

odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Vprospechobžalovanéhomôžurozsudokodvolanímnapadnúťipríbuzníobžalovanéhovpriamomrade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí
s podaním odvolania v svoj prospech príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom,

osvojencom, manželom a druhom.

Oprávnená osoba sa môže výslovne vzdať odvolania.