Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. Juraj Šteffel

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-6Er/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415200615
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8415200615.3

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného : PRIVATdebt, s.r.o., Železničná 4/A, Hlohovec,
IČO: 453 22 571, práv. zast. Sidor a partneri, s.r.o., Železničná 4/A, Hlohovec, proti povinnému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, pre vymoženie 3654,01 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie

r o z h o d o l :

I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 225,60 eur,
a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia

III. Povinnému sa náhrada trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal dňa 26.1.2015 na Exekútorskom úrade návrh na vykonanie exekúcie proti povinným
priznanej exekučným titulom - zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm/781/2010 - 45, ktorý sa stal
právoplatným dňa 27.10.2014 a vykonateľným dňa 27.10.2014

2. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 17.2.2015.

3. Dňa 18.1.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oprávneného zo dňa 14.1.2016. Oprávnený
podaním doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie.

4. Podľa § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný

doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

5. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a
šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať

aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie
exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

6. Dňa 23. 12. 2015 nadobudla účinnosť novela zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), vykonaná zákonom č. 438/2015
Z. z.. Účelom tejto novely podľa všeobecnej časti dôvodovej správy je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v

súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, zamedziť zneužívaniu právnychinštitútov zmenky proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu rozhodnutí,
ktoré potvrdzujú nároky veriteľov obsahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru.

7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, rozhodnutie, ktoré

je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlonajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténa
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky zákonník v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

13. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi

15. Z obsahu exekučného titulu možno vyvodiť záver, že navrhovateľovi (oprávnenému) bol priznaný
nárok zo zmenky proti odporcovi (povinnému), ktorý je fyzickou osobou. V takomto prípade je v
prejednávanej veci potrebné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s
ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Aby bol naplnený účel ustanovenia § 39 ods. 4
Exekučného poriadku je potrebné, aby doplnenie návrhu oprávneného obsahovalo opísané skutočnosti

týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú (nepostačuje
potom iba odkaz na vyžiadanie si iného spisu súdom, v ktorom sa majú listiny nachádzať), a to písomnú
zmluvu o poskytnutí finančnej sumy veriteľovi, Všeobecné obchodné podmienky.

16. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným

vznikol uzatvorením Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Vlastný právny vzťah
týkajúci sa právneho nástupcu oprávneného a povinných vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy.
Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že zmluva o úvere, ktorá bola zabezpečená
zmenkou, bola uzavretá oprávneným v rámci predmetu podnikateľskej činnosti a povinnými, ktorí
nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/781/2010 vyplýva, že
zmenkový súd vychádzal pri rozhodovaní z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a zoriginálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu
skúmal právny dôvod vystavenia zmenky.

18. Dňa 4.8.2006 uzatvoril oprávnený ako veriteľ s povinnými ako dlžníkmi Zmluvu o medziúvere a
stavebnom úvere. Záväzkový vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinnými ako dlžníkmi bol
zabezpečený zmenkou č. XXXXXXX X XX/XXXXXXXX vystavenou dňa 10.8.2006 oboma povinnými.
Súd posúdil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania a dospel k záveru, že sa jedná o vzťah
spotrebiteľský. V prejednávanej veci mal za nepochybné, že povinní boli v čase uzavretia zmluvy

spotrebiteľmi, pretože nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmluvy konali v rámci predmetu svojho
povolania, ani zamestnania či inej podnikateľskej činnosti. Zo samotnej zmluvy vyplýva a z jej zmluvných
dojednaní je zrejmé, že povinní nemohli individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené.

19. Zo vzájomnej súvislosti citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že zákonodarca
stanovil oprávnenému povinnosť v prípade, ak sa vedie exekučné konanie proti fyzickej osobe na

podklade rozhodnutia ktorým sa priznal nárok zo zmenky preukázať, že nejde o nárok ktorý vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo v prípade, ak sa jedná o nárok zo zmenky, ktorý vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou preukázať, že v konaní v ktorom bolo vydané rozhodnutie ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Z § 243f ods.

4 Exekučného poriadku vyplýva, že dôvody na zastavenie exekúcie podľa. § 57 ods. 1 písm. m) sa
prezumujú (predpokladajú), ak sa nepreukáže opak. Z podania oprávneného - Doplnenia návrhu na
vykonanie exekúcie a z pripojených listinných dôkazov k tomuto podaniu nevyplýva, že by súd skúmal,
či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský vzťah medzi oprávneným a povinnými ako ani skutočnosť,
či súd prihliadal na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo rozpor s dobrými mravmi

alebo so zákonom. V čase vydania platobného rozkazu súd neskúmal právny dôvod uzavretia zmenky
bez protestu, nakoľko záväzok zo zmenky bolo možné uplatniť v špeciálnom a zákonom samostatne
upravenom type súdneho konania so špecifickým predmetom. Jedným z osobitných znakov uvedeného
konania bol dôsledne uplatnený koncentračný princíp, ktorý sa prejavoval v tom, že určité procesné
úkony bolo možné účinne urobiť len vo vymedzenom procesnom štádiu. Postačujúcou podmienkou

pre jeho vydanie bolo podľa § 175 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku okrem návrhu predloženie
prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať a prípadne ďalších listín potrebných na
uplatnenie práva. Súd pred vydaním rozkazu skúmal výlučne, či uplatňované právo zo zmenky skutočne
vyplýva, a či zmenka má minimum formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom. Ak boli uvedené
predpoklady splnené, súd platobný rozkaz bez ďalšieho skúmania skutkového stavu vydal. Vzhľadom k

uvedenému je podľa argumentácie oprávneného logické, že sa súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou
uzatvorenou medzi oprávneným a povinnými, keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v čase, kedy
takýto postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval, práve naopak, umožňoval vydanie riadneho a
najmä rovnocenného exekučného titulu, bez potreby preukazovania kauzálnych predpokladov.

20. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť
ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Právna
úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky)
proti spotrebiteľom a zabezpečiť, aby nedochádzalo ďalej k vydávaniu, či vymáhaniu rozsudkov, ktoré

potvrdzujú nároky veriteľov dosahujúce príslušenstvo vo výške dosahujúcej úžeru. Expresis verbis sa
tak zaviedla povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu
so spotrebiteľom. Zaviedli sa tým nové povinnosti účastníka konania v súdnom konaní, ktorý uplatňuje
nárok zo zmenky, a to najmä za účelom zistenia, či ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku.
V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom

nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany
spotrebiteľaajvtýchtoexekučnýchkonaniach.Natentoúčeljeupravenámožnosťsúduodmietnuťvydať
poverenie (zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie), resp. v
prebiehajúcich exekučných konaniach exekúciu zastaviť, čím sa vyslovila povinnosť súdu prihliadať na
spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.

21. Pokiaľ ide o tu posudzovanú úverovú spotrebiteľskú zmluvu, súdu z jeho činnosti je známe,
že veriteľ uzatvára opakovane takéto formulárové zmluvy (adhézne zmluvy o určitom rovnakom
predmete plnenia štandardne a opakovane) s veľkým počtom zákazníkov a je obvyklé, že spotrebiteľobsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z pripojeného zmenkového spisu Okresného súdu
Bratislava V sp.zn. 1Zm/781/2010 vyplýva, že povinní boli i v tomto konaní označení ako fyzické osoby-
nepodnikatelia. Z predloženej Zmluvy súd zistil, že predmetom zmluvy je poskytnutie medziúveru vo

výške 100.000,--Sk ( 3.319,39 eur), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení,
na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok
ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení (ďalej len "Všeobecné podmienky")
sa medziúver zmení na stavebný úver vo výške cca 60.000,-- Sk (1.991,63 eur) s tým, že presná
výška bude rozdielom cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom

sporení. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie - zmenkový platobný rozkaz Okresného
súdu Bratislava V č. k. 1Zm 781/2010-45 zo dňa 3.9.2014, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky. V predloženej Zmluve o medziúvere a stavebnom úvere je uvedené v
čl. II., že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 3.500,-Sk, ak dlžník
vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500,- Sk a za vedenie účtu medziúveru bude
veriteľ vyrubovať poplatok pričom prvý poplatok za vedenie účtu úveru vo výške 360,--Sk je splatný

s prvou splátkou úrokov z medziúveru. Čo sa týka poplatku za spracovanie medziúveru, ten súd
( tak ako opakovane aj mnohé iné súdy) vyhodnotil ako neplatné zmluvné dojednanie, bol zjednaný
v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba hospodárska
ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Veriteľ, resp. oprávnený nepreukázal a súdu nie je zrejmé a ani
zo zmluvy nevyplýva, za aké konkrétne poskytnuté služby vlastne má dlžník poplatok platiť, nakoľko

spracovanie medziúveru je zrejme ponukou veriteľa (predloženie podmienok, za akých je veriteľ ochotný
poskytnúť úver spotrebiteľovi) a až jej akceptáciou ponuky dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné
dojednanie o predmetnom poplatku je v zmluve bez vymedzenia akýchkoľvek práv a povinností, nie
je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a nezrozumiteľným. Ide teda len o administratívnu
činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom podnikania a charakterom uvedeného zmluvného

záväzku. Poplatok tak slúži len veriteľovi na úhradu jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie
je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba, resp. benefit. Ešte výraznejšie dojednanie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je potrebné
vyhodnotiť uplatnenie poplatku za zmenku 500,-Sk ( 16,60 eur), ktorý je dojednaný v znení ,,Ak
dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500,--Sk", kde uplatnenie takéhoto

poplatku je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Zo zmluvy vyplýva, že zmenka mala nesporne
zabezpečovací charakter, mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv. biankozmenka). Zmenku
nevystavil veriteľ, ale dlžník, vystavením zmenky teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu
službu, naopak, vystavením zmenky poskytol spotrebiteľ veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky.
Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu súd vyhodnotil rovnako ako priečiace sa dobrým mravom

a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Pokiaľ ide o poplatok za
vedenie účtu medziúveru, uzavretá zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre dlžníka
(povinných) vopred pripravený a veriteľ tento typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov bez
toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že
poplatok za správu úveru nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne určený veriteľom. Pre

spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými
spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo
vlastnom záujme dodávateľa. To platí aj pri poplatku za správu úveru - vedenie účtu. Súd má za
to, že keď veriteľ poskytol dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný
úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal spotrebiteľ, keď navyše

mu nie je poskytované žiadne protiplnenie. Na základe uvedeného súd považuje uvedené zmluvné
podmienky za neprijateľné, pričom súčasne poukazuje napr. na rozsudok Okresného súdu Malacky
sp. zn. 4C/41/2014 či rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C/471/2012, ktorý priamo vo výroku
uvedeného rozsudku určil, že "zmluvná podmienka obsiahnutá v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere z 5.6.2006 uzavretá medzi dodávateľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a odporcom

v 1. rade a odporcom v 2. rade ako ručiteľom v čl. II bode 7, podľa ktorej veriteľ je oprávnený uspokojiť
z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky, v čl.
II. v časti mimoriadny medziúver, podľa ktorej za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi
poplatok vo výške 3.500,-- Sk a poplatok za biankozmenku vo výške 500,--Sk a podľa ktorej za vedenie
úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov,

pričomprvýpoplatokzavedenieúverovéhoúčtuvovýške360,--SkjesplatnýpodľaplatnéhoSadzobníka
poplatkov s prvou splátkou úrokov, v čl. VII. bodoch 1, 2, podľa ktorej dávajú právo odstúpiť od zmluvy
iba navrhovateľovi- dodávateľovi je zmluvnou podmienkou neprijateľnou." Z judikatúry súdov je taktiež
známe, že neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorá znevýhodňuje dlžníka a je v rozpore s ust. § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka je čl. VII. bod 1 a 5 zmluvy, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká
ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Ustanovenie
čl. VII zmluvy vychádzajúce z úpravy odstúpenia od zmluvy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku,

podľa ktorej má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené pre
povinných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 ods. 1 a § 457 Občianskeho zákonníka.
Takáto zmluvná klauzula o odstúpení nie je ničím iným, ako poistením zachovania všetkých práv veriteľa
vrátane úrokov a poplatkov len s ďalším zvýhodnením, a to o úroky aj za úverové obdobie, ktoré ešte
nenastalo. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s § 457) je následkom odstúpenia

od zmluvy len vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali. V danom
prípade teda povinnosť žalovaných vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi. Podľa judikatúry,
neprijateľnou, teda nevýhodnou podmienkou zmluvy pre spotrebiteľa, je aj ďalšie ustanovenie čl. VI.
bod , podľa ktorého pri omeškaní veriteľ má právo účtovať si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad
dohodnutú úrokovú sadzbu zameškaných splátok.

22. Tieto neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je
zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V exekučný súd zistil, že
zmenkový súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie

zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Keďže
zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľská zmluva sa v zmenkovom spise
vôbec nenachádzala) plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že
nebolo v základnom konaní prihliadnuté na vyššie uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne
na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.

V predmetnej exekučnej veci má teda exekučný súd za preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v
súvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténapodmienkyuvedenév§57ods.1písm.m)
Exekučného poriadku, preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučného
poriadku zastavil.

23. Súd na podklade uvedeného dospel k záveru, že ani doplnením návrhu a ani pripojeným spisom
zmenkového súdu nie je preukázané, že tu nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 platí prezumpcia dôvodov
na zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia Exekučného poriadku). Keďže oprávnený
nepreukázal, že tu nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods.

1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil s poukazom na ustanovenie § 243f ods. 4 a 6 Exekučného
priadku, t. j. súd uplatnil v tomto prípade dôkaz opaku.

24. Dôkazné bremeno preukázať neexistenciu dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku má oprávnený. Z podania oprávneného - Doplnenia návrhu na vykonanie

exekúcie a z pripojených listinných dôkazov k tomuto podaniu, ako aj zo spisu zmenkového súdu
nevyplýva, že by sa súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a
že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) EP (v znení účinnom do 31.03.2017). Súd
má preto za to, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nie sú dané dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

25.Kpoukazuoprávnenéhonaprávnuúpravuúčinnúvčaseuzavretiazmluvyavystavenia,čiuplatnenia
zmenky súd uvádza, že musel aplikovať vyššie uvedenú úpravu zavedenú zákonom č. 438/2015 Z.z.,
čo ani sám oprávnený nespochybnil, pričom dôvody a účel tejto úpravy sú jasne uvedené a vysvetlené
aj v dôvodovej správe k danému zákonu. Aj pre tento zákon platí prezumpcia ústavnosti dovtedy, kým

ústavný súd túto domnienku vo svojom rozhodnutí nevyvráti, čo sa nestalo. Preto je bezpredmetný
poukaz oprávneného na to, že pôvodná úprava neobsahovala dané zákazy a povinnosti. Dôvodom
zavedenia úpravy zákonom č.438/2015 Z.z. bolo predsa práve zistenie zákonodarcu, že hoci nielen z
vnútroštátnej úpravy (zákon o ochrane spotrebiteľa) ale aj z európskej legislatívy a rozhodnutí Súdneho
dvora vyplýva povinnosť súdu vždy a ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa, nedialo sa to, keď

napriek príkazom vo verejnoprávnom predpise obsahujúcom kogentné ustanovenia (zák.250/2007 Z.z.)
pri vydávaní zmenkových platobných rozkazov súdy často vychádzali len zo zmenkového zákona, preto
došlo k zásahu zákonodarcu. Akceptácia argumentácie oprávneného by úplne poprela zmysel a účel
úpravy zavedenej zákonom č.438/2015 Z.z. a robila by danú úpravu nepoužiteľnou.26. Na podporu svojich záverov súd poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn.6CoE/221/2016 zo dňa 30.11.2016, pričom vo vzťahu k nárokom, ktoré boli vyvodzované z

obdobnej zmluvy Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. a zmenkového platobného rozkazu súd poukazuje na
to,žezáverozastaveníexekúciezaloženýnaobdobnýchdôvodochakosúvtuposudzovanejveciobstál
aj v dovolacom prieskume ( viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.2 Oboer/3/2017 z 19.12.2017).

27. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o

tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

28. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

29. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa §
9a ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojmy strana
a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

30. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP") o

nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

32. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

33. Vzhľadom na skutočnosť, že samotný oprávnený nesplnil predpoklady ustanovenia § 243f ods. 1
Exekučného poriadku, čím zavinil zastavenie exekúcie, oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy
exekúcie, a to trovy súdneho exekútora.

34. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 225,60 eur.

35. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach
začatýchdo31.marca2017patríexekútoroviodmenaanáhradypodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

36. Podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "vyhláška") súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu
vo výške 3,32 eura za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.

37. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

38. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

39. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť
pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho
odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej
pohľadávky.40. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej
však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

41.Vzmysleuvedenéhosúdpriznalsúdnemuexekútorovitrovyexekúciepozostávajúceznasledovných
položiek:

- odmena 188 eur

- 20 % DPH 37,60 eur
Trovy exekúcie spolu 225,60 eur

42. Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti,
účelnosti a preukázanosti konštatuje, že vo výške 225,60 eur išlo o účelné vynaložené trovy exekučného
konania, preto ich v uvedenej výške priznal.

43.Keďžeoprávnenýprocesnezavinilzastavenieexekúcie,bolbypovinnývsúlade s§256CSPuhradiť
trovy exekučného konania povinným, ale povinným žiadne trovy v konaní nevznikli, preto súd rozhodol
o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (III. výrok).

44. O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. - III. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 357 CSP v spojení §

9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017)

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.3.2017 v spojení s § 355 ods. 2 CSP a contrario)

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 CSP a 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.