Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 6, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12T/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122014374
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2122014374.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému G. T., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Trnave dňa 06. 07. 2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G. H o A. t h , nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom R.
nad F., G. XXX/XX, adresa na doručovanie:
R. nad F., K luhom XXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

dňa 18. júna 2021 v presne nezistenom čase približne od 10:00 h do 12:00 h v obci Bohdanovce
nad Trnavou v rodinnom dome s popisným číslom XXX/XX fyzicky napadol N. L. tým spôsobom, že
poškodenéhozozaduminimálnedvakrátudrelneustálenýmdrevenýmtupýmpredmetompodlhovastého
tvaru do oblasti ľavej bočnej a zadnej hrudnej steny, čím spôsobil N. L. zranenia zlomeninu 10. - 11. rebra

vľavo a pomliaždenie hrudníka vľavo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 4 týždne a obmedzenia v
obvyklom spôsobe života poškodeného v období od 18. 06. 2021 do 16. 07. 2021, spočívajúce v sťažení
obvyklého spôsobu života poškodeného vyžadujúce si telesné šetrenie, obmedzenie nadmernej fyzickej
záťaže, dlhodobejšieho sedenia a šoférovania, spoločenskej činnosti a kontaktu so spoločenským
prostredím, nutnosť osobnej asistencie, odkázanosť na čiastočnú starostlivosť inej osoby - rodinného
príslušníka, obmedzenie možnosti vykonávania nevyhnutných životných, hygienických úkonov a
vykonávanie prác v domácnosti,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36
písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného N. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R., s
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 02. 08. 2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu na
obvineného G. T. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal byť
obvineným spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.

Okresný súd Trnava vydal dňa 03. 08. 2022 trestný rozkaz a uznal obvineného G. T. za vinného na

skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe a uložil obvinenému trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 12
mesiacov za súčasného rozhodnutia o nároku poškodeného na náhradu škody.

Proti tomuto trestnému rozkazu podal obvinený v zákonom stanovenej lehote odpor, z ktorého dôvodu

súd na prejednanie veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom postupom podľa § 256 ods. 2 Trestného
poriadku prečítal návrh poškodeného N. L. na náhradu škody. Poškodený žiadal náhradu za spôsobenú
škodu a ujmu na zdraví, avšak túto bližšie nešpecifikoval.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného G. T. (č. l. 203 - 204),

výsluchom svedka - poškodeného N. L. (211 - 214) a svedkyne N. R. (č. l. 214 - 216). Ďalej súd vykonal
dokazovanie výsluchom znalcov MUDr. Alexandra Köröcza, PhD. (č. l. 222 - 223) a Mgr. Kataríny
Bielikovej (č. l. 223 - 224), ako aj oboznámením odborných vyjadrení - lekárskych správ (č. l. 4, 5) a
listinných dôkazov, najmä záznamu o podaní oznámenia (č. l. 2), zápisnice o vydaní veci zo dňa 01. 03.
2022 (č. l. 106), SMS komunikácie (č. l. 107 - 117), časovej osi (č. l. 207) a tiež odpisu registra trestov (č.

l. 241) a lustrácií v databáze súdov (č. l. 243), z Generálnej prokuratúry (č. l. 242) a z centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov (č. l. 244 - 245), vrátane fotodokumentácie zranení poškodeného (č.
l. 6) a stoličky v dome poškodeného (č. l. 249).

Po tom, čo obžalovaný G. T. po prednese obžaloby a po poučení súdom urobil vyhlásenie, že je nevinný

zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v
čase, keď podľa obžaloby malo dôjsť ku skutku, sa podľa pozície mobilu nachádzal na inom mieste.
Deň predtým mu volal poškodený, že je v zlej situácii, že by potreboval pomôcť a či nemá pre neho
prácu. Povedal mu, nech príde pokosiť záhradu - ovocný sad a nejaké peniaze mu dá. Keď poškodený
prišiel, kázal mu kosiť a on išiel do druhej garáže pozrieť inventár materiálu, bolo to po 09.00 hod. a

zdržal sa tam hodinu aj niečo. Domov prišiel okolo 12.30 hod. až 13.00 hod., poškodený sedel opitý
a žiadal od neho peniaze. Poškodeného vyzval, aby odišiel preč, že mu peniaze nedá, lebo nesplnil
robotu. Hádali sa, došlo k postrčeniu, poškodeného strčil raz - dvakrát do pleca, poškodeného nemohol
vytlačiť, lebo má o 20 kg viac. Keď poškodený odchádzal, zbadal tehly pred domom a začal ich do
neho hádzať. Pred obavou, že ho poškodený trafí, utekal k potoku, schoval sa v kríkoch. Následne to

prestalo poškodeného baviť, išiel naspäť do domu, zamkol bránu, hodil kľúče a odišiel po svojich pod
vplyvom alkoholu, išiel zo strany na stranu. Na to našiel peňaženku, o ktorej si spočiatku myslel, že je
jeho a že mu poškodený ukradol peniaze, ale patrila poškodenému. Písal preto družke poškodeného
v domnení, že mu poškodený ukradol peňaženku. O chvíľu sa poškodený vrátil a z obavy, že ho
znovu napadne, mu prehodil peňaženku cez bránku, na čo poškodený odišiel. Mohlo byť 13.30 hod.

K zraneniam poškodeného sa vyjadriť nevedel, mohol spadnúť, na vlastné oči to nevidel. Keby mal
poškodený zlomené rebrá, nemohol by hádzať tehly. Podlhovasté drevené predmety doma nemá.
V rámci odstraňovania rozporov vo výpovedi obžalovaného bola postupom podľa § 258 ods. 4 Trestného
poriadku čítaná časť zápisnice o výsluchu obvineného z prípravného konania zo dňa 23. 02. 2022 (č. l.
24 - 28), v ktorej uviedol, že rekonštruuje dom, preto tupé predmety, ako napr. drevená noha zo stola,

zo stoličky, guľatina na kúrenie, drevený hranol sa u neho mohli nachádzať.Obžalovaný k rozporom uviedol, že také predmety sa tam mohli nachádzať, keď býva na dedine a kúri
drevom.
Obžalovaný ďalej uvádzal, že tento predmet, keď sa strkal s poškodeným, v ruke nemal, ale nevie, či

ho mal v ruke bezprostredne predtým alebo potom. Poškodeného v ten deň týmto predmetom neudrel.

Svedok - poškodený N. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k obžalovanému prišiel okolo 08.00 hod.,
žiadal ho o robotu, obžalovaný mu povedal, že môže pokosiť. Obžalovaný mu dal peniaze, aby kúpil 4
litre vína. Priniesol víno, kosil a cez prestávku spolu pili. Predtým, ako išiel k obžalovanému, nepil, pil až

tam. Vypil spolu s obžalovaným asi 1 - 1,5 litra vína, popritom kosil. Pil rovnako s obžalovaným. Nevie,
kde bol obžalovaný počas toho, ako on kosil, mohlo to byť aj tak, ako uvádzal v prípravnom konaní, teda,
že obžalovaný bol celý čas doma, vo vnútri domu, sem tam nakukol von z domu, dvor neopustil. Ako vo
vnútri sedel, nevie, čo sa stalo, obžalovaný vytiahol palicu a začal ho ňou búchať (svedok ukazoval na
pravú stranu tela - bok a miesto pod pazuchou), udrel ho asi trikrát. Sedel v izbe, obžalovaný prišiel poza
jeho chrbát, a keď bol pri ňom zboku z pravej strany, napadol ho. Mohlo byť 10.00 hod. až 11.00 hod.

Predmet, ktorým ho obžalovaný napadol, mohol mať okolo metra o priemere 3,5 cm, bol drevený, guľatý,
poriadne to nevidel, lebo obžalovaný sa na neho zahnal. Po tom sa postavil, obžalovaný vybehol von,
poškodený si zobral pol pálenej tehly, z ktorej má obžalovaný chodník, obžalovaný sa začal prechádzať
po potoku. Išiel kúsok za ním asi 20 metrov, potom sa vrátil k obžalovanému domov, zamkol mu dom
a tehlu, ktorú mal v ruke, položil k bráne aj s kľúčmi pred dom a išiel preč. Na konci ulice zistil, že si

u obžalovaného zabudol peňaženku, tak mu zazvonil, lebo kľúče a tehla pred domom už neboli, tak si
myslel, že je už obžalovaný doma. Obžalovanému povedal, aby mu podal peňaženku, prehodil mu ju
cez bránu a išiel preč. Potom si obžalovaný písal s N. R., že mu mala zobrať 900 Eur. Obžalovanému
povedal, že to tak nenechá, že ide k lekárovi. Keď prišiel domov, družke N. R. ukázal, kde ho bolí. Z
Bohdanoviec do Bolerázu prišiel v rozmedzí od 11.00 hod. do 13.30 hod. Myslí si, že prvý deň išiel k

lekárovi a polícii to oznamoval druhý deň, ale nie je si istý. Družke tiež povedal, ako sa mu zranenia
stali, že obžalovanému preplo a z ničoho nič ho napadol palicou. Aj jej to ukázal, mal to najprv červené,
potom mu to začalo modrať a sama mu povedala, že idú na pohotovosť.
Poškodený ďalej uvádzal, že on obžalovaného v ten deň nijakým spôsobom nenapadol, neudrel, ani po
ňom nič nehodil, nikdy nemali takýto incident. Obžalovaného nijako neprovokoval, vypili si, potom znovu

kosil, obžalovaný okrem alkoholu užil aj trávu. Nevie, prečo ho obžalovaný napadol, bolo to bezdôvodné,
asi skrat.
Poškodený známky požitia alkoholu na sebe necítil, pracoval, bolo horko a vypotil to.
K zraneniam uviedol, že mal polámané rebrá. Zranenia sa mu nemohli stať inak, lebo ani nepadol, nemal
ani tak vypité a neudrel by si trikrát to isté miesto. Zle sa mu spalo, umývalo, zohýbalo, boleli ho hlavne

rebrá, nemohol sa v noci otočiť, zohnúť sa, necítil to, iba keď bol rovno. Bolesť cítil aj pri zdvíhaní rúk.
Tieto obmedzenia trvali asi 2 - 3 týždne, potom sa to zlepšilo. Podľa RTG bolo prvýkrát zlomené jedno
rebro, druhé sa zdalo byť prasknuté, na RTG bol aj druhýkrát. Nevie, koľko rebier mal zlomených, je to
napísané v papieroch, nečítal ich, ale vie, že sa spomínal aj hrudník. Papiere čítala Danka Bošnáková.
Nepamätá si, s odstupom akého času mu boli robené RTG snímky.

Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody alkohol nepožíval pravidelne, po robote sa stavil na 2
- 3 pivá, lebo ráno išiel znova do roboty a tam im dávali fúkať. Odsúdený bol za vyhrážanie, pohádal sa
s otcom pod vplyvom alkoholu, otec na neho viackrát volal políciu.
V rámci odstraňovania rozporov vo výpovedi svedka - poškodeného bola postupom podľa § 264 ods.
1, ods. 2 Trestného poriadku čítaná časť zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného z prípravného

konania zo dňa 23. 03. 2022 (č. l. 29 - 40), pričom svedok - poškodený rozpory logicky vysvetlil.

Svedkyňa N. R. v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 18. 06. 2021 išiel poškodený
okolo 09.00 hod. pracovne za obžalovaným. Nevie, čo sa tam dialo, až okolo 13.00 hod. jej obžalovaný
zavolal, že mu poškodený ukradol 900 Eur, potom položil, vypisoval jej SMS-ky na poškodeného, aký

je alkoholik, že mu mal poškodený a neskôr aj ona ukradnúť 900 Eur, pritom ona nikdy u obžalovaného
ani nebola. Skontaktovala sa s poškodeným kde je a čo sa stalo, povedal jej, že obžalovanému preplo.
Až keď poškodený prišiel domov, videla modriny, opuchlo mu to, tak povedala, že idú na pohotovosť.
Ďalší deň išiel na políciu do Trstína.
Obžalovaný jej volal okolo 13.00 hod., pôsobil roztržito. Keď mu chcela zavolať naspäť, nedvíhal, len

písal SMS-ky. Z telefonátu nevie posúdiť, či obžalovaný užil alkohol alebo inú látku.
Poškodenému volala hneď po telefonáte s obžalovaným, mohlo byť asi 13:20 hod. Poškodený prišiel
domov okolo 15.00 hod. ako išli autobusy, poumýval sa a išli na pohotovosť. Po príchode domov jej
ukázal zranenia, mal ich na ľavej strane (svedkyňa ukázala na ľavý bok tela - pri lopatke a páse).Zranenie by popísala ako úder palicou, bolo modré, fialové, menilo farby. Ona osobne si fotila telefónom
zranenia, keď poškodený prišiel domov.
Poškodený jej povedal, že sedeli spolu s obžalovaným, ten ho z ničoho nič udrel, nepamätá si, či jej

poškodený povedal, čím ho mal obžalovaný udrieť. Obžalovaný ho mal udrieť dvakrát a tretí úder vykryl
s rukou. Bližšie okolnosti incidentu jej poškodený neuviedol, ani ako na útok obžalovaného poškodený
reagoval. Poškodeného sa pýtala len, čo to má. Keď prišiel poškodený domov, zranenia ho boleli, pod
vplyvom alkoholu moc nebol, alkohol sa na jeho chôdzi alebo reči v ten deň neprejavoval. Po zranení
bývala s poškodeným každý deň, poškodený mal bolesti, pomáhala mu obliekať sa. Zdravotné problémy

mal mesiac, najprv bolo jedno rebro zlomené, potom dve, na RTG chodil opakovane po každej kontrole.
Lekárske správy videla, podľa nej mal poškodený pomliaždeniny, nevie, či bolo zlomené jedno rebro
alebodve,povedali,žesatoešteukáženaďalšejkontroleatotampotompribudlo.Celkovomalzlomené
3 rebrá, nepamätá si.
Medzitým, ako prišiel poškodený domov od obžalovaného, volala s poškodeným, musel sa tiež vrátiť po
peňaženku. Keď prestali spolu telefonovať, poškodený čakal na autobus, ale kde sa zdržiaval, nevie.

V čase, keď poškodený išiel k obžalovanému, mal problémy s krížami, z ktorého dôvodu bol aj PN. V
rozhodnom čase poškodený alkohol popíjal, pil aj s otcom, ale keď bola doma, tak menej. Keď užíval
poškodený lieky, nepil. Zvykol piť vodku. V deň incidentu poškodený lieky od bolesti užil.
V rámci odstraňovania rozporov vo výpovedi svedkyne bola postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2
Trestného poriadku čítaná časť zápisnice o výsluchu svedkyne z prípravného konania zo dňa 01. 03.

2022 (č. l. 49 - 50), pričom svedkyňa uviedla, že obžalovaný jej volal okolo 13.00 hod., lebo 13.20
hod. už mala prvá SMS-ku od obžalovaného. Hovory zaznamenané v telefóne nemá, ale SMS-ku áno.
Svedkyňa uviedla, že za pravdivú možno považovať jej výpoveď z prípravného konania, keď uvádzala,
že obžalovaný mal poškodeného udrieť palicou dvakrát. Tiež sa pridržala svojej výpovede z prípravného
konania, že keď jej obžalovaný dňa 18. 06. 2022 volal, zdal sa jej čudný, podľa nej bol nafajčený,

takých ľudí pozná, hovoril nezrozumiteľne. Čo sa týka času, keď mala svedkyňa prostredníctvom SMS
komunikovať s obžalovaným, k tomuto svedkyňa uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede z hlavného
pojednávania a s obžalovaným komunikovala cez SMS v čase asi 13:20 hod.

MUDr. Alexander Köröcz, PhD., znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia, zotrval na

hlavnom pojednávaní na záveroch znaleckého posudku č. 65/2021, v zmysle ktorých poškodený N.
L. utrpel zlomeninu 10. - 11. rebra vľavo a pomliaždenie hrudníka vľavo, t. j. ľahké zranenie, úraz
stredný. Mechanizmom vzniku zranení je pôsobenie priameho násilia strednej intenzity (na stupnici
do 5 číslo 3), ktoré pôsobilo zľava, zozadu - doprava na oblasť ľavej bočnej a zadnej hrudnej
steny. Toto násilie bolo opakované, minimálne dvakrát. Pri tomto násilí došlo k pomliaždeniu bočnej

hrudnej steny vľavo vo výške 3 - 4 medzirebria a zlomenine 10. - 11. rebra vľavo, bez poranenia
vnútrohrudných orgánov. Predmetom násilia je tupý predmet. Mechanizmus vzniku zranení tak, ako
to uvádza poškodený, je možný a vysoko pravdepodobný. Mechanizmus vzniku zranení tak, ako
to uvádza podozrivý (obžalovaný), že poškodený padol, nie je možné vylúčiť, ale vzhľadom na
lokalizáciu, početnosť a tvar vonkajších známok zranení je tento mechanizmus vzniku zranení vysoko

nepravdepodobný. Následkom zranení bol poškodený obmedzený na obvyklom spôsobe života -
nutnosť telesného šetrenia, obmedzenie nadmernej fyzickej záťaže (fyzickou záťažou sa zvyšuje
tlaková a tepová frekvencia, ktorá sa prejaví typickou tepavou bolesťou v poškodených tkanivách, ktorá
znemožní ďalšiu fyzickú aktivitu človeka; bolestivosť môže pretrvávať 6 - 8 týždňov, miera a rozsah tohto
obmedzenia je daný prahom bolesti poškodeného, ktorý je u každého človeka individuálny), obmedzenie

dlhodobejšieho sedenia, šoférovania, fyzickej záťaže (bolesti hrudníka), kontaktu so spoločenským
prostredím a obmedzenie spoločenskej činnosti, nutnosť osobnej asistencie, odkázanosť na čiastočnú
starostlivosť inej osoby - rodinného príslušníka, obmedzené možnosti vykonávania nevyhnutných
životných, hygienických úkonov a obmedzené vykonávanie prác v domácnosti, a to po dobu ambulantnej
liečby od 18. 06. 2021 do 16. 07. 2021. Doba liečby je 4 týždne, PN sa môže predĺžiť na dobu 4 týždňov

a viac pre nutnosť postupnej záťaže. Doba PN je závislá od charakteru zamestnania. Zranenie sa zhojilo
beztrvalýchnásledkov.Zraneniapoškodenéhoboliobodovanépočtombodov55,čovofinančnejčiastke
pri cene bodu v čase úrazu 22,66 Eur predstavuje sumu 1.247 Eur.
Znalec doplnil, že vzhľadom na to, že poškodený mal byť napadnutý predĺženým predmetom, tak útočník
mohol stáť za jeho chrbtom na pravej strane, ale zranenia boli spôsobené dlhým tupým predmetom na

ľavej zadnej a bočnej strane hrudníka. Z objektívnych lekárskych vyšetrení vyplýva, že zlomenina 10. a
11. rebra boli na ľavej strane a pomliaždenie hrudníka medzi 3 a 4 medzirebrím boli umiestnené vľavo.
Čo sa týka postavenia útočníka, mohol stáť po jeho pravej strane zboku, ale lokalita zranení tak, ako
to uvádzal poškodený (na pravej strane), nesedí. Vzhľadom na lekársky nález zo dňa 18. 06. 2021,kde je v objektívnom náleze uvedené prítomný pásovitý krvný výron na chrbte v oblasti lopatky, muselo
sa jednať o predmet, ktorý bol hrubší, nemohlo sa jednať o ostrý predmet ani o krátky predmet, keďže
sa jednalo o pásovitý charakter vonkajšieho zranenia. Pokiaľ mal poškodený sedieť na stoličke, musel

sedieť na stoličke bez zadného operadla alebo poškodený sedel tak, že nemal za chrbtom operadlo,
inak by poškodenému bolo spôsobené zranenie len v hornej časti hrudníka. Predmet násilia, ktorý udáva
poškodený, teda predmet dĺžky asi 1 meter o priemere 3,5 cm vzhľadom na vonkajšie známky zranení,
ktoré sú zachytené na fotografii poškodeného, zodpovedá možnému predmetu násilia, ktorý spôsobil
uvedené zranenia. Keďže ide o dosť dlhý predmet, mechanizmus zranenia zodpovedá tomu, ako bol

opísaný v znaleckom posudku.

Mgr. Katarína Bieliková, znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická
psychológia dospelých, na hlavnom pojednávaní uviedla, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku
č. 30/2022, podľa ktorých osobnosť N. L. je slabšie štrukturovaná, výrazne extravertovaná, s nižším
sebavedomím, no dobrým sebahodnotením, emočne instabilná, situačne impulzívna a dráždivá, dokáže

ľahko vzplatnúť, ale v celku rýchlo sa aj upokojiť. Má rád spoločnosť, zábavu, vtipkovanie, ľahko
nadväzuje nové kontakty, dokáže pohotovo odpovedať, je optimistický, bezstarostný až ľahkovážny,
nemá sklony sa trápiť. Jeho sociálne väzby sú však povrchné, bez hlbšieho záujmu či emočného
zainteresovania, čím sa snaží vyhnúť záťaži, ktorá by mohla vzniknúť pri hlbšej citovej väzbe. Je
zvýšene podozrievavý a nedôverčivý, čím projikuje vlastnú hostilitu na druhých, očakáva nekalé úmysly.

Správanie je pudové, schopnosť racionálnej kontroly znížená, pod vplyvom omamných látok nulová.
V sociálnej oblasti má ťažkosti prispôsobiť sa, očakáva prispôsobenie od iných, nevie sa adekvátne
presadzovať, odhadnúť možné dôsledky. Morálny vývin dosahuje postkonvenčnú úroveň, kedy sa
jedinec stotožňuje so všeobecne spoločensky platnými mravnými a morálnymi pravidlami a normami,
má zvnútornenú potrebu ich dodržiavať. Jeho citlivosť voči hraniciam je primeraná, je ochotný ich

rešpektovať, ale i zdravo riskovať, približovať sa k nim a testovať, no nie prekračovať normy a
pravidlá. V prípade, že je pod vplyvom alkoholu, má sklony „žiť na hrane“ v dôsledku oslabenia
racionálnej kontroly. Po vytriezvení si uvedomuje, že niekomu ukrivdil, správal sa neprimerane a
má výčitky svedomia. Psychopatológia v zmysle duševného ochorenia, fabulačné či konfabulačné
tendencie neboli u neho zistené. Má osvojené všeobecne spoločensky platné mravné a morálne

pravidlá, aj zákonitosti, ako i zvnútornenú potrebu ich dodržiavať. Je však impulzívny a situačne
dráždivý, ľahko vzplanie. Tieto osobnostné vlastnosti dokáže pomerne dobre kontrolovať. Avšak pod
vplyvom alkoholu racionálna kontrola prudko ustupuje, následne koná pudovo, riskantne, nezamýšľa
sa nad možnými dôsledkami svojho konania napriek predošlým negatívnym skúsenostiam (napr.
opakované konflikty s otcom pod vplyvom alkoholu, ktoré skončili jeho väzbou). Dráždivosť sa môže

prejavovať prchkosťou, šomraním, grobianstvom. Mentálna úroveň N. L. zodpovedá jeho aktuálnej
intelektovej úrovni, ktorá sa v rámci populačnej normy nachádza v pásme podpriemeru (CIQ = 89) pri
rovnováhe vo verbálnej a praktickej zložke. Znalkyňa u neho nachádza mierne parciálne organické
poškodenie CNS (IDD = 14 %) postihujúce oblasť psychomotoriky. Poškodený má zachovalé percepčné
a kognitívne schopnosti a dostatočne osvojené verbálne zručnosti, takže je schopný riadne vnímať,

chápať súvislosti, zapamätať si a zrozumiteľne pre iné osoby reprodukovať prežité udalosti i okolnosti,
ktorých bol svedkom. Jeho reprodukcie môžu byť s odstupom času v dôsledku prirodzeného zabúdania
ochudobnené o detaily, na ktoré je však schopný v značnej miere sa pri dopytovaní rozpamätať. U
poškodeného nebola zo psychologického hľadiska zistená motivácia nehovoriť pravdu, ani tendencie
zamlčovať či úmyselne skresľovať prežité udalosti. Je impulzívny, situačne dráždivý a podozrievavý.

Agresívne sklony (brachiálne ani verbálne), či provokačné tendencie v štruktúre jeho osobnosti
neboli zistené. Psychologická všeobecná vierohodnosť, čiže psychologická schopnosť poškodeného
zaregistrovať určitú realitu, uložiť si ju do pamäte a následne reprodukovať vo forme spomienok
nie je oslabená, pretože poškodený je dostatočne integrovaná osobnosť, disponujúca intaktnými
kognitívnymi kompetenciami (vnímaním, pozornosťou, myslením i pamäťou). Vedome čí účelovo svoje

výpovedeneskresľuje,vovýpovediachznalkyňanenachádzafabulačné,konfabulačnéčiinépatologické
obsahy. Jeho výpovede zo psychologického hľadiska nesú pozitívne znaky všeobecnej vierohodnosti.
Poškodený opakovane vypovedal o prežitých udalostiach zhodne, bez zásadných rozdielov, na základe
čoho je možné usudzovať, že výpovede N. L. o prípade nesú pozitívne znaky špecifickej vierohodnosti
a zo psychologického hľadiska ich možno považovať za vierohodné.

Znalkyňa doplnila, že za triezva je osobnosť poškodeného nekonfliktná, výrazná agresivita zistená
nebola.Podvplyvomalkoholusavýrazneznižujejehoschopnosťovládaťsarozumovo,prevládapudová
zložka a v takom prípade môže reagovať skratovo, prípadne aj ľahkou agresivitou, ale skôr v zmysle
obrany a verbálnym spôsobom. Jeho pamäťové schopnosti pod vplyvom alkoholu môžu byť oklieštené,avšak všeobecne dosahujú úroveň hlbokého podpriemeru, čo zo psychologického hľadiska je ešte
stále relevantné, čiže nemožno povedať, že by boli hlbšie narušené a že by nebol schopný objektívne
vypovedať o skutočnostiach, ktoré prežil aj pod vplyvom alkoholu. Jeho pamäťová stopa môže byť

skreslená, napr. sa u poškodeného vyskytla jedna diskrepancia, či bol udretý vpravo alebo vľavo, avšak
vo všetkých výpovediach udával úder do pravej strany svojho tela. Takto to má uložené ako pamäťovú
stopu a nemení to, rovnako to nemení ani závery znaleckého skúmania. Poškodený je povrchný, čo je
typicképrejehoosobnosť.Jetočlovek,ktorýnepotrebujeriešiť,čihobolívpravoalebovľavo,kdekoľvek,
generalizovane sa zaoberá jedine tým, že ho niekde bolí, lebo bol udretý alebo spadol, je mu jedno,

akým spôsobom mu to bolo spôsobené, či si spôsobil zranenie sám alebo niekto iný, záver je „niečo
ma bolí“. Každý má inú toleranciu na účinky alkoholu, s narastajúcim promile schopnosť adekvátne
vnímať je určite oslabená, môže byť skreslená, závisí to od toho, ako človek toleruje alkohol, lebo niekto
javí príznaky opitosti už pri 2 dcl vína a pri niekom liter vína. Telo poškodeného dobre toleruje alkohol.
Poškodený konzumuje alkohol, nepopieral to, otvorene priznával, že jeho niektoré konflikty skončili
trestom a boli pod vplyvom alkoholu, takže poškodený má pravdepodobne vypestovanú toleranciu a

znesie väčšie množstvo. Posúdenie závislosti na alkohole je v kompetencii psychiatra.

Zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 21. 06. 2021 vyplýva, že poškodený N. L. urobil dňa 21. 06.
2021 oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom uviedol, že dňa 18. 06. 2021
od 11.00 hod. do 12.00 hod. išiel za osobou G. T., s ktorým asi hodinu komunikovali, keď z ničoho nič

G. T. zobral baseballovú pálku a udrel ho do ľavého boku v oblasti krížov a druhú ranu vykryl a tak ho
pálka trafila pod ľavú pazuchu. Na to G. T. rýchlo utiekol z domu, prebehol cez potok a utekal ďalej
preč. Poškodený za ním kúsok bežal, ale keď ho zbadal v potoku, vrátil sa a zamkol mu dom, kľúče mu
položil pred bránu a išiel domov. Po príchode domov ho udreté miesta začali bolieť, išiel na ošetrenie
do FN Trnava, kde ho ošetrili, k čomu doložil lekársku správu. Nevie, prečo to G. T. urobil, zrejme to bol

dôsledok omamných látok alebo vína, čo pil.

Z lekárskej správy MUDr. Zuzany Dvoržákovej vyplýva, že N. L. bol dňa 28. 07. 2021 ošetrený u
všeobecného lekára pre dospelých, zistená mu bola zlomenina rebra IX, X, XI ľavostranná po napadnutí
známou osobou, keď bol udretý bejzbalovou pálkou do oblasti chrbta.

Zo správy urgentného príjmu Fakultnej nemocnice Trnava je zrejmé, že poškodený bol dňa 18. 06.
2021 o 19:30 hod. ošetrený, pričom udával, že okolo 12.00 hod. bol napadnutý inou osobou, udretý
bejzbalkou do chrbta - do hrudníka vzadu vľavo, kde je modrina, a do driekovej oblasti vľavo, pričom mu
bola diagnostikovaná zlomenina rebra X. vľavo a pomliaždenie hrudníka. Poškodenému bol odporučený

kľudový režim, analgetiká podľa potreby a ležanie v polosede.

Z fotodokumentácie zranení sú zrejmé zranenia poškodeného nachádzajúce sa v ľavej časti tela, a to
hematóm rebier a pomliaždenie v oblasti lopatky.

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že svedkyňa N. R. vydala dobrovoľne pre účely trestného konania
SMS komunikáciu z jej mobilného telefónu zo dňa 18. 06. 2021 a zo dňa 19. 06. 2022 s obžalovaným
G.om T.om.

Z SMS komunikácie vyplýva, že dňa 18. 06. 2021 a 19. 06. 2021 prebehla medzi obžalovaným a

svedkyňou N. R. komunikácia, pričom táto sa týka údajne ukradnutých 900 Eur, požívania alkoholu
a iných návykových látok, pričom obžalovanému bola tiež zaslaná fotografia znázorňujúca zranenia
poškodeného a lekárska správa k nim. SMS komunikácia zachytáva správy medzi obžalovaným a
svedkyňou po spáchaní skutku dňa 18. 06. 2021 od 13:39 hod. do 21:49 hod., ako aj nasledujúci deň
od 07:45 hod. do 10:27 hod.

Časová os monitoruje pohyb osoby v deň, keď mal byť skutok spáchaný.

Z fotodokumentácie stoličky je zrejmé, že táto by sa podľa vyjadrenia obžalovaného mala nachádzať v
jeho rodinnom dome a na tejto mal poškodený u neho sedieť.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, rešpektujúc zásadu
kontradiktórnosti konania, súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne avzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel bez akýchkoľvek rozumných
pochybností k záveru, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nasvedčujú záveru, že skutok
sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke tento

kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Možno konštatovať, že všetky súdom vykonané dôkazy sú prípustné a získané zákonným spôsobom.
Napokon, zákonnosť či procesnú použiteľnosť dôkazov, o ktoré súd opiera svoje rozhodnutie, žiadna z
procesných strán nenamietala.

K výroku o vine

Po skutkovej stránke vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak,
ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku, a boli splnené všetky podmienky pre
vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného.

Prokurátor v prejednávanej veci uniesol dôkazné bremeno pred súdom a preukázal vinu obžalovaného
na základe priamych i nepriamych dôkazov, ktoré dávajú ucelenú, jednotnú, logickú a ničím nenarušenú
reťaz dôkazov, ktoré umožňujú vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok kladený mu
obžalobou za vinu.

Na základe vyššie popísaného vykonaného dokazovania, predovšetkým výpoveďou svedka -
poškodeného N. L., podporenou výpoveďou svedkyne N. R., ako aj s poukazom na výsledky znaleckého
skúmania, lekárske správy a fotodokumentáciu zranení, ale i ostatné listinné dôkazy bolo nepochybne
preukázané, že poškodený vypomáhal obžalovanému s prácami, za čo mu obžalovaný poskytoval

peniaze. Dňa 18. 06. 2021, keď poškodený u obžalovaného v Bohdanovciach nad Trnavou kosil na
základe predchádzajúcej vzájomnej dohody záhradu, popri ktorej práci spolu vypili 1 - 1,5 litra vína a
obžalovaný užil aj „trávu“, v presne nezistenom čase od 10:00 hod. do 12:00 hod. v rodinnom dome
s popisným číslom 339/28 obžalovaný G. T. fyzicky napadol poškodeného N. L. tým spôsobom, že
ho zozadu minimálne dvakrát udrel neustáleným dreveným tupým predmetom podlhovastého tvaru

do oblasti ľavej bočnej a zadnej hrudnej steny. Keď prišiel poškodený domov, svojej družke N. R.
ukázal spôsobené zranenia, ktoré si odfotila svojím mobilom, a ešte v ten deň navštívili urgentný príjem
Fakultnej nemocnice Trnava, kde boli poškodenému diagnostikované zranenia.

Obžalovaný v celom rozsahu poprel spáchanie trestnej činnosti kladenej mu za vinu a na svoju obranu

uviedol, že v čase spáchania skutku sa podľa pozície mobilu nachádzal na inom mieste, pričom bol to
práve svedok - poškodený, ktorý do neho začal hádzať tehly po tom, ako mu odmietol požičať peniaze.
Obžalovaný tiež uvádzal, že žiadny podlhovastý drevený predmet, ktorým mal napadnúť poškodeného,
doma nemá. V prípravnom konaní (ktorá výpoveď pre rozpor bola prečítaná) však uviedol, že keďže
dom sám rekonštruuje, tak nejaký tupý predmet, ako je napr. drevená noha zo stola, zo stoličky, guľatina

na kúrenie, drevený hranol, by sa mohli u neho nachádzať. Rozpor vysvetlil tým, že býva na dedine
a kúri s drevom, mohli sa tam také predmety nachádzať a nemuseli tam byť. Výpoveď obžalovaného
súd vyhodnotil ako účelovú aj v tej časti, keď obžalovaný si síce nevedel spomenúť, či tento predmet
mal v ruke bezprostredne predtým, ako malo dôjsť medzi ním a poškodeným k strkaniu alebo po tom,
avšak bol si istý, že v čase strkania s poškodeným predmet v ruke nemal, a to napriek tomu, že v

prípravnomkonaníuvádzalapriznával,žepokiaľbyajdrevenépredmetydomamal,muselbyichhľadať,
lebo ich nemá nikde voľne pohodené. Súd takúto výpoveď obžalovaného vyhodnotil ako rozporuplnú.
Obžalovaný menil svoje verzie o okolnostiach spáchania skutku a prispôsobil ich podľa potreby v úmysle
zbaviť sa svojej trestnej zodpovednosti. Neuniklo tiež pozornosti súdu vyjadrenie obžalovaného, ktorý
uviedol „a keď už poškodený uviedol, že má zlomené rebrá, tak ako môže do mňa hádzať tehly“, čím

obžalovaný nepriamo priznal, že poškodeného napadol, avšak spochybnil spôsobené zranenia. Takejto
obrane obžalovaného ale nezodpovedajú zranenia poškodeného, k existencii ktorých bol vypracovaný
aj znalecký posudok.

Obžalovaný je usvedčovaný priamym svedkom - poškodeným N.om L.om. Tu je potrebné na uviesť, že

hoci svedok - poškodený odpočiatku ako miesto spôsobenia zranení označoval pravú časť svojho tela,
jeho výpoveď možno v kontexte ostatných vykonaných dôkazov jednoznačne posúdiť ako vierohodnú,
pričom tento záver súdu verifikujú aj vyjadrenia znalkyne Mgr. Kataríny Bielikovej, ktorá uviedla, že
poškodený je povrchný a generalizovane rieši, že „ho niečo bolí“, bez potreby riešiť, či ho bolí vpravoalebo vľavo. Poškodený priznával, že v čase sporu medzi ním a obžalovaným bol pod vplyvom alkoholu,
avšak znalkyňa napriek tomu skonštatovala, že poškodený je schopný vypovedať o skutočnostiach,
ktoré prežil aj pod vplyvom alkoholu. Jeho pamäťová stopa týkajúca sa toho, čo bol udretý vpravo

alebo vľavo, môže byť skreslená, avšak táto skutočnosť nie je spôsobilá ovplyvniť záver znalkyne
o tom, že poškodený je schopný reprodukovať prežité udalosti počas opitosti. Napokon znalkyňa u
poškodeného nezistila fabulačné či konfabulačné tendencie, motiváciu nehovoriť pravdu, ani tendencie
zamlčovať či úmyselne skresľovať prežité udalosti. Súd teda uzavrel, že poškodený nemal motív klamať
a nevypovedať pravdivo. Len skutočnosť, že podľa poškodeného mu obžalovaný mal spôsobiť zranenia

na pravej strane tela, nemôže predsa automaticky bez ďalšieho odôvodniť jeho nedôveryhodnosť.
Poškodený nemal dôvod vypovedať voči obžalovanému spôsobom ako vypovedal. Poškodený (podľa
toho, ako ho súd vnímal pri výsluchu) vypovedal úprimne, bez úmyslu obžalovaného krivo obviniť. Je
potrebné tiež pripomenúť, že medzi poškodeným a obžalovaným nikdy k žiadnemu incidentu nedošlo,
konanie obžalovaného označil poškodený v tomto prípade za skrat. Ako z výpovede poškodeného, tak aj
z vyjadrenia obžalovaného vyplynulo, že poškodený chodil obžalovanému vypomáhať, za čo poškodený

dostával peniaze. Poškodený nemal dôvod klamať.

Aj napriek tomu, že celý incident medzi obžalovaným a poškodeným sa odohral v dome poškodeného,
bez prítomnosti tretej osoby, ktorá by priebeh skutku dosvedčila, neznamená to hneď, že sa skutok
nestal. Súd poznamenáva, že vina obžalovaného môže byť za určitých podmienok založená aj na len

jednom dôkaze, keďže neplatí zásada testis unus, testis nullus, teda jediný svedok je ako žiadny svedok.

V prejednávanom prípade výpoveď svedka - poškodeného nie je jediným (osamoteným) usvedčujúcim
dôkazom obžalovaného zo spáchania trestného činu kladeného mu obžalobou za vinu, nakoľko je
podporená aj nepriamym dôkazom, a to svedeckou výpoveďou N. R., ktorej výpoveď je v podstatných

bodoch v zhode s výpoveďou poškodeného.

Svedkyňa N. R. potvrdila, že v rozhodný deň bol poškodený u obžalovaného, pričom v čase okolo 13.00
hod. jej poškodený volal s tým, že obžalovanému preplo. Keď prišiel poškodený domov, videla modriny,
ktoré si odfotila svojím mobilom a išli na pohotovosť. Podľa svedkyne sa jednalo o zranenia na ľavom

boku tela - pri lopatke a na páse, poškodený jej povedal, že ho obžalovaný z ničoho nič udrel.

Zranenia spôsobené poškodenému zachytáva aj fotodokumentácia vyhotovená mobilným telefónnym
zariadením svedkyne N. R., družky poškodeného, ktorú vyhotovila po príchode poškodeného domov,
pričom stanovenú diagnózu bližšie popisuje lekárska správa vystavená urgentným príjmom Fakultnej

nemocnice Trnava zo dňa 18. 06. 2021 a následne aj lekárska správa vystavená všeobecným lekárom
pre dospelých dňa 28. 07. 2021.

Lekárske správy boli tiež podkladom pre vypracovaného znaleckého posudku MUDr. Alexandrom
Köröczom, PhD., znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia, ktorý podporuje pravdivosť

a vierohodnosť výpovedí poškodeného a svedkyne N. R..

Zranenia spôsobené poškodenému boli bez akýchkoľvek pochybností objektivizované vykonaným
znaleckým dokazovaním a závažnosť zranenia podporuje verziu priebehu skutku podaného
poškodeným, s výnimkou strany tela, na ktorú mal podľa vyjadrenia poškodeného obžalovaný útočiť, k

čomu sa súd vyjadril už vyššie. Znalec potvrdil, že mechanizmom vzniku zranení je pôsobenie priameho
násilia strednej intenzity, ktoré pôsobilo zľava, zozadu - doprava na oblasť ľavej bočnej a zadnej hrudnej
steny, násilie bolo opakované, minimálne dvakrát, pri čom došlo k pomliaždeniu bočnej hrudnej steny
vľavo vo výške 3 - 4 medzirebria a zlomenine 10. - 11. rebra vľavo. Za predmet násilia znalec označil tupý
predmet. Znalec tiež konkretizoval spôsob a dĺžku doby, po ktorým bol poškodený následkom zranení

obmedzený na obvyklom spôsobe života.

Znalec mechanizmus vzniku zranení tým, že by poškodený padol, nevylúčil, ale vzhľadom na lokalizáciu,
početnosť a tvar vonkajších známok zranení tento mechanizmus vzniku zranení je podľa znalca vysoko
nepravdepodobný,právenaopak,mechanizmusvznikuzranenítak,akotouvádzalpoškodený,považuje

znalec za možný a vysoko pravdepodobný.

Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní znalec pripustil aj mechanizmus vzniku zranenia ako opisoval
poškodený na hlavnom pojednávaní, teda, že sedel v izbe a obžalovaný prišiel poza jeho chrbát,a keď bol pri ňom zboku z pravej strany, tak ho napadol. K tomu znalec uviedol, že vzhľadom na
napadnutie poškodeného predĺženým predmetom, obžalovaný ako útočník mohol stáť po pravej strane
obžalovaného zboku. Ďalej bolo znalcom potvrdené, že vzhľadom na lekársky nález zo dňa 18. 06.

2021apredloženúfotografiuzachytávajúcuzraneniapoškodeného,predmetomnásiliamoholbyťhrubší
predmet, nie ostrý ani krátky, o dĺžke asi 1 meter a priemer 3,5 cm, t. j. ide o dlhý predmet a mechanizmus
zranenia teda zodpovedá tomu, ako bol opísaný v znaleckom posudku, a to aj za predpokladu, že by
poškodený v čase napadnutia obžalovaným sedel na stoličke buď bez zadného operadla alebo tak, že
za chrbtom operadlo nemal.

Pokiaľ sa snažila obhajoba spochybniť spôsobenie zranenia obžalovaným, keď súdu predložila
fotografiu stoličky, na ktorej mal poškodený sedieť, k tomuto súd uvádza, že z takto predloženej
fotografie nie je zrejmé, či ide o stoličku, ktorá sa nachádzala v dome obžalovaného v rozhodnom
čase, a rovnako z tejto nevyplýva spôsob, akým poškodený na stoličke mal sedieť, t. j. či bol opretý,
predklonený, sedel zboku, s operadlom pred sebou, a pod. Ak aj obhajoba tvrdila, že poškodený bol

riadne upovedomený o termíne hlavného pojednávania, na ktorom bola predložená fotografia stoličky, a
mohol sa tak vyjadriť k svojej pozícii na stoličke, avšak právo účasti na hlavnom pojednávaní nevyužil, k
tomutojepotrebnédoplniť,žedovypočutiupoškodenéhoktejtoskutočnostibymalpredchádzaťnávrhna
výsluch poškodeného, avšak tento absentoval. To, že poškodený nevyužil svoje právo účasti na hlavnom
pojednávaní nariadenom súdom, automaticky neznamená zníženie, resp. oslabenie vierohodnosti

tvrdení obžalovaného. Treba tiež dodať, že s verziou, že poškodenému nemohli byť spôsobené zranenia
obžalovaným, pretože poškodený sedel a operadlo by úderu zabránilo, obhajoba prišla až pri výsluchu
znalca, pričom poškodený na hlavnom pojednávaní už pred výsluchom znalca uvádzal, že obžalovaný
ho napadol, keď sedel v izbe. K výpovedi poškodeného však obžalovaný nemal žiadne pripomienky.
Aj znalec MUDr. Köröcz pripustil spôsobenie zranení v sede poškodeného. Z vyjadrenia znalca tiež

vyplynulo, že pokiaľ by poškodený sedel spôsobom, že by mal operadlo stoličky za chrbtom, bolo by mu
spôsobené zranenie len v hornej časti hrudníka. Podľa objektivizovaných zranení však poškodený utrpel
zlomeninu 10. - 11. rebra vľavo a pomliaždenie hrudníka vľavo, rovnako znalec po vzhliadnutí fotografie
zachytávajúcej zranenie spôsobené poškodenému toto špecifikoval ako pomliaždenie v oblasti lopatky
(horná časť ľavej časti tela) a hematóm rebier (spodná časť ľavej časti tela). Týmto súd považuje obranu

obžalovaného za plne vyvrátenú.

Na tomto mieste je potrebné poukázať aj na výpoveď obžalovaného, ktorý uviedol, že poškodený má o
20 kg viac ako on a nemohol ho vytlačiť. Aj toto vyjadrenie obžalovaného podporuje nepochybne záver
súdu o tom, že obžalovaný proti poškodenému neustálený dlhý drevený tupý predmet podlhovastého

tvaru použil.

Vierohodnosť tvrdení poškodeného a svedkyne podporujú aj ďalšie listinné dôkazy, najmä záznam o
podaní oznámenia, podľa ktorého poškodený dňa 21. 06. 2021 urobil oznámenie o priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, keď dňa 18. 06. 2021 ho mal G. T. udrieť pálkou do ľavého boku v

oblasti krížov a pod ľavú pazuchu. Vierohodnosť svedeckých výpovedí je verifikovaná aj následná SMS
komunikácia medzi obžalovaným a svedkyňou, v ktorej sa účastníci komunikácie bavia o alkohole,
drogách, údajne odcudzených peňazí, pričom obžalovanému bolo tiež oznámené, že ho svedkyňa
a poškodený idú udať do Trstína, k čomu bola pripojená aj fotografia zranení a lekárska správa z
urgentného príjmu, na čo najskôr obžalovaný reagoval „ja som ti vždy pomáhal a ty sa mi vyhrážaš?

Toto je vyhrážanie, aj to nezabudni povyprávať“ (19. 06. 2021 o 09:46 hod.) a neskôr „to kde si najebaný
padol? Hovorím, že nepi, nerobí ti to dobre“ (19. 06. 2021 o 10:24 hod.). Z uvedeného je možné vyvodiť
jednoznačne záver, že obžalovaný napadnutie poškodeného prvotne nepopieral, skôr sa snažil pôsobiť
na poškodeného, aby od svojho úmyslu urobiť oznámenie o napadnutí upustil, keď mu vždy pomáhal.

Svedecké výpovede sa týkajú jednej a tej istej udalosti, nie sú medzi nimi podstatné rozpory, a nakoľko
súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by spochybňovali vierohodnosť výpovede niektorej z uvedených
osôb, súd dospel k záveru, že bez dôvodných pochybností je týmito výpoveďami preukázaná vina
obžalovaného.

Naproti tomu sa súd s obhajobou obžalovaného nestotožnil, pretože táto bola bez rozumných
pochybností vyvrátená vykonaným procesom dokazovania.Čo sa týka časovej osi, predloženej obhajobou, ktorá má monitorovať pohyb obžalovaného v deň,
keď mal byť skutok spáchaný, je potrebné uviesť, že takto predložená časová os je bez výpovednej
hodnoty, pretože z nej nie je zrejmé, akej osoby sa týka a kto ju vyhotovoval. Ak obhajoba uvádzala,

že časové údaje podľa časovej osi nesedia s výpoveďami poškodeného N. L. a svedkyne N. R. (bez
bližšej špecifikácie), je potrebné dodať, že nesedia ani s výpoveďou obžalovaného, ktorý uvádzal, že
poškodeného nechal kosiť záhradu a on odchádzal do druhej garáže nejako po 09.00 hod., pričom
na časovej osi je znázornený odchod o 10:31 hod., rovnako mal prísť obžalovaný domov okolo
12.30 hod. - 13.00 hod., avšak na časovej osi je zaznamenaný príchod 12.20 hod. Napriek tomu,

že obžalovaný predložil súdu časovú os na hlavnom pojednávaní bezprostredne po jeho výsluchu za
účelom preukázania pravdivosti svojich tvrdení, obžalovaný nevypovedal v zhode s touto listinou.

Je teda nepochybné, že medzi zraneniami poškodeného N. L., špecifikovanými v skutkovej vete tohto
rozsudku, a konaním obžalovaného G. T., je jednoznačne daný vzťah príčinnej súvislosti, z čoho logicky
vyplýva, že predmetné zranenia spôsobil poškodenému obžalovaný.

Prihliadnuc na vyššie uvedené úvahy súdu je odôvodnený záver, že skutok sa stal tak, ako ho
popísal poškodený, ktorého výpoveď bola v podstatných častiach potvrdená aj svedkyňou N. R.. O ich
vierohodnosti súd nenadobudol žiadne pochybnosti. N. R. síce nebola očitým svedkom incidentu medzi
obžalovanýmapoškodeným,avšakjejvýpoveďsasvýpoveďoupoškodenéhovzájomnepotvrdzuje,obe

výpovede sú logické a sú aj v zhode so závermi znalca MUDr. Alexandra Köröcza, ako aj s inými vo veci
vykonanými dôkazmi. Procesom dokazovania bola preto bezpochyby vylúčená obrana obžalovaného,
ktorý útok proti poškodenému popieral.

Súd (pri zachovaní totožnosti skutku) v rozsudku upravil skutkovú vetu oproti obžalobe v rozsahu

špecifikácie sťaženia obvyklého spôsobu života poškodeného N. L. v zmysle záverov znaleckého
dokazovania. Podľa znalca MUDr. Alexandra Köröcza, PhD., zranenia spôsobené poškodenému sťažili
jeho obvyklý spôsob života, keď si vyžadovali telesné šetrenie, obmedzenie nadmernej fyzickej záťaže,
dlhodobejšieho sedenia a šoférovania, spoločenskej činnosti a kontaktu so spoločenským prostredím,
nutnosť osobnej asistencie, odkázanosť na čiastočnú starostlivosť inej osoby - rodinného príslušníka,

obmedzenie možnosti vykonávania nevyhnutných životných, hygienických úkonov a vykonávanie prác
v domácnosti.

Vo vzťahu k úmyslu obžalovaného súd uvádza, že zo spôsobu spáchania skutku obžalovaným a
udalostí, ktoré mu predchádzali, možno vyvodiť záver, že zavinenie obžalovaného je potrebné hodnotiť

ako úmysel priamy podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože v jeho konaní je zahrnutá tak
vedomostná, ako aj vôľová zložka konania vo vzťahu k porušeniu záujmu chráneného Trestným
zákonom.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú preukázané všetky znaky skutkovej podstaty

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1Trestného zákona.

Prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spácha ten, kto inému úmyselne ublíži
na zdraví, pričom ublížením na zdraví je podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona také poškodenie zdravia
iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie

iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

V prejednávanom prípade konaním obžalovaného došlo k poškodeniu zdravia poškodeného, ktorému
boli spôsobené zranenia popísané v znaleckom posudku MUDr. Alexandra Köröcza, PhD., tieto
zranenia si objektívne vyžiadali lekárske vyšetrenie a následne ambulantné liečenie v celkovej dĺžke 4

týždne, a to v čase od 18. 06. 2021 do 16. 07. 2021, keď bol poškodený práceneschopný. Zranenia
poškodeného teda nie iba na krátky čas sťažovali jeho obvyklý spôsob života tým, že u poškodeného
sa vyžadovalo telesné šetrenie, obmedzenie nadmernej fyzickej záťaže, dlhodobejšieho sedenia a
šoférovania, obmedzenie kontaktu so spoločenským prostredím a obmedzenie spoločenskej činnosti,
osobnúasistenciu,odkázanosťnačiastočnústarostlivosťinejosoby-rodinnéhopríslušníka,obmedzené

možnosti vykonávania nevyhnutných životných, hygienických úkonov a vykonávanie prác v domácnosti.

Vzhľadom na spôsob útoku obžalovaného na poškodeného, závažnosť zranenia spôsobeného
poškodenému a zavinenie obžalovaného vo forme priameho úmyslu možno závažnosť konaniaobžalovaného vyhodnotiť ako vyššiu než nepatrnú, preto v danom prípade aplikácia tzv. materiálneho
korektívu neprichádzala do úvahy.

Postupujúc v súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Trestného poriadku, kedy súd pri svojom rozhodovaní
prihliadalennaskutočnosti,ktoréboliprebraténahlavnompojednávaníaopierasaodôkazynahlavnom
pojednávaní vykonané, bolo jednoznačne procesom dokazovania ustálené, že skutok sa stal, že tento
spáchal obžalovaný, že skutok vykazuje znaky žalovaného trestného činu a že konaním obžalovaného
došlo k zraneniam poškodeného, ktoré nie iba na krátky čas sťažili obvyklý spôsob jeho života.

K nevykonaniu dôkazov

Súd, vykonávajúci dokazovanie vo veci, čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán a
ani ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci
podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia

nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur,
non numerantur). Rovnako, v zmysle uvedeného súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu strany na
doplnenie dokazovania. Vykonanie a hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a želaní obžalovaného
nie je porušením práva na obhajobu.

Obhajobanavrhovalapripojeniespisov,vktorýchbolpoškodenýodsúdený,atozaúčelomoboznámenia
sa s výpoveďami poškodeného a tam vystupujúcich svedkov udalostí, pri ktorých konal pod vplyvom
alkoholu, aké boli reakcie poškodeného a jeho vlastné popisovanie udalostí, ktoré sa stali pod vplyvom
alkoholu, a to v kontexte k výpovedi znalkyne Mgr. Kataríny Bielikovej.

Súd takto navrhnutý dôkaz odmietol vykonať v súlade s ustanovením § 272 ods. 3 Trestného poriadku,
keď ide o okolnosti nepodstatné pre rozhodnutie, pretože skutočnosť, že poškodený bol odsúdený
v inej trestnej veci za konanie, ktorého sa dopustil pod vplyvom alkoholu, s prejednávanou vecou
nijako nesúvisí a vierohodnosť jeho výpovede v súdenej veci to žiadnym spôsobom neovplyvňuje.
Navyše, k posúdeniu všeobecnej a špecifickej vierohodnosti osoby a výpovede poškodeného vo

vzťahu k vyšetrovanému činu bol vypracovaný aj znalecký posudok Mgr. Katarínou Bielikovou, klinickou
psychologičkou, podľa ktorej psychologická schopnosť poškodeného zaregistrovať určitú udalosť, uložiť
sijudopamäteanáslednereprodukovaťvoformespomienokniejeoslabená,atoajnapriekdiskrepancii
v lokalite zranení.

Po tom, ako prokurátor na hlavnom pojednávaní upustil od návrhu na vykonanie dôkazov týkajúcich sa
osoby poškodeného, konkrétne odpisu registra trestov, lustrácie ZVJS a výpisu z evidencie priestupkov,
obhajoba navrhla tieto vykonať.

Súd rovnako podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol vykonať dokazovanie oboznamovaním

správ k osobe poškodeného, keďže skutočnosti, ktoré bolo možné nimi zistiť, sú nepodstatné pre
rozhodnutie.

K výroku o treste

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný nemá žiadny záznam.

Z lustrácie z generálnej prokuratúry vyplýva, že voči obžalovanému nie je v súčasnosti vedené ďalšie
trestné stíhanie, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj lustrácia z databázy súdov.

Z lustrácie z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný má celkom 2
záznamy, vo všetkých prípadoch sa dopustil priestupkov na úseku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Vzhľadom na spôsob vybavenia priestupkov možno tieto považovať za menej závažného
charakteru.

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovuk tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Rovnako súd kládol dôraz na to, aby trest postihol iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného
zákona.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona je úmyselným trestným činom, za
ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody na šesť mesiacov až dva roky.

U obžalovaného súd vzhliadol prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti, a to podľa § 36 písm. j)
Trestného zákona, keď obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, bez zistenia
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona.

Skúmajúc pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného

zákona dospel súd k záveru, že v prípade obžalovaného prichádza do úvahy vzhľadom na prevahu
poľahčujúcich okolností uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí 6 mesiacov - 18 mesiacov.

Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že ukladaný trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka

trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov
humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje,
že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné
podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu

k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom
chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa,
teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takomto prípade logicky musí v
zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky trestu pred výchovnou zložkou trestu.

Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti
pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva

ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce,
varujeichpredpáchanímtrestnejčinnostiaposilňujepocitprávnejistotyaprávnehoštátu.Trestnýzákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané, musí
vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj
etické.

Vychádzajúc z uvedeného je súd názoru, že trestom napĺňajúcim jeho účel po všetkých stránkach je trest

odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, teda na samej spodnej hranici zákonne upravenej trestnej
sadzby. Súd zároveň uvádza, že výkon uloženého trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného nie je
nevyhnutý, a preto obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú
dobu 12 (dvanásť) mesiacov, ktorú považuje za primeranú na sledovanie správania obžalovaného.
Bude vecou obžalovaného, aby v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej

činnosti.

Súd na hlavnom pojednávaní nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie iného trestu oproti
tomu, ktorý bol uložený v trestnom rozkaze.Pri ukladaní trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu vychádzal súd z toho,
že zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti možno nielen priamo, teda tým, že mu

fyzicky znemožníme dopustiť sa určitého konania, a to uložením nepodmienečného trestu odňatia
slobody, ale aj nepriamo, už samotnou existenciou podmienečného trestu a obavou z jeho premenenia
a nariadenia jeho výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie (napr. trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu). Práve toto nepriame pôsobenie má v
mnohých prípadoch výrazne hlbší a trvalejší prevýchovný charakter a účel trestu naplní skôr, než

samotný nepodmienečný trest odňatia slobody (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 09. 2014,
sp. zn. 6To/8/2013).

V tejto súvislosti súd považuje za dôležité poznamenať, že ustanovenie § 34 ods. 2 Trestného zákona
určuje zákonný mantinel výmery trestu podľa zákonných znakov konkrétneho trestného činu, avšak
o konkrétnej výmere trestu v rámci jeho primeranosti, ktorá bude zodpovedať všetkým zvláštnostiam

konkrétneho prípadu, rozhoduje súd.

Trest uložený obžalovanému plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu, ako aj funkciu individuálnej
a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za
porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení. Súd vzhľadom na tieto dôvody považuje takto

uložený trest obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému trestnému činu.

K výroku o náhrade škody

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že konaním obžalovaného bola poškodenému N.ovi L.ovi

spôsobená škoda na zdraví. Poškodený si síce uplatnil nárok na náhradu škody, avšak nie riadne a včas,
ako to má na mysli ustanovenie § 46 ods. 3 Trestného poriadku, z ktorého dôvodu súd poškodeného v
súlade s § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže
o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby
trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné

podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí by zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok

odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh.
Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými
v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.