Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 5, 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223209051
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Fedurcová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8223209051.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v právnej veci navrhovateľa: Q. K., N..: XX.XX.XXXX, A. A., C. XX, právne
zastúpeného: JUDr. Ivo Babjak - advokát, sídlo AK Svidník, Sovietskych hrdinov 200/33, proti odporkyni:
Z. T., N..: XX.XX.XXXX, A. S., A. XX, právne zastúpenej: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak - advokát,
sídlo AK Bardejov, Dlhý rad 16, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zdržať sa konania, ktoré znemožňuje navrhovateľovi prejazd motorovými

vozidlami cez parcelu reg. Z., W..Č.. XXXX/X Y. M. XXX V.X, druh pozemku: orná pôda, evidovanú na
liste M.E. Č.. XXXX W. K..Ú.. A., Y. A., Okres A., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného
na tunajšom súde pod sp.zn.: 8C/23/2023.

II. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 03.05.2023 sa navrhovateľ voči odporkyni v konaní vo veci samej
vedenej na tunajšom súde pod sp.zn.: XC/XX/XXXX domáhal zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva vo vzťahu k parcele Z., W.. Č.. XXXX/X vedenej na R. Č.. XXXX W. K..Ú.. A. a náhrady
trov konania.

2. Návrhom súdu doručeným dňa 08.06.2023 navrhovateľ žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým

by bola odporkyni uložená povinnosť, umožniť navrhovateľovi prechod cez parcelu Z. Č.. XXXX/X D. N.
R. Č.. XXXX, vedenom pre K..Ú.. A.P. a nahradiť mu trovy konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou sú susedia. Sú podielovými spoluvlastníkmi spornej parcely,
navrhovateľ v podiele X/X, Y. M. W. X/X. Na parcele č. XXX, ktorá susedí so spornou parcelou je
postavený rodinný dom navrhovateľa. Sporná parcela prechádza poza rodinný dom navrhovateľa a

je na nej uložená zatrávňovacia dlažba. Sporná parcela slúži ako prístupová cesta do dvora a garáže
rodinného domu navrhovateľa. V mesiaci P. XXXX odporkyňa na spornú parcelu vysypala nákladné auto
hliny a predtým tam postavila bránku, ktorú zatvorila. Tú jej navrhovateľ demontoval. Týmto konaním
navrhovateľovi znemožnila prístup do garáže i dvora. Motorové vozidlo nemôže parkovať v garáži, ani
sa dostať do dvora rodinného domu, kde sa ešte nachádza žumpa - septik, traktor a vlečka. Žumpu
je potrebné vyprázdniť, lebo začne pretekať a upchá sa kanalizácia. K žumpe sa inak ako cez spornú

parcelu nedá dostať. S odporkyňou sa snažil dohodnúť i za účasti starostu obce, avšak bezúspešne.
Konanie vo veci samej o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej parcele sa na
tunajšom súde vedie pod sp.zn.: XC/XX/XXXX. Naliehavosť neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že
hrozí, že obsah žumpy vytečie do dvora a verejného priestranstva. Zároveň má na dvore garáž, do ktorej
sa nevie dostať, ako aj traktor a vlečku, ktorú potrebuje pri dovoze dreva a iného materiálu potrebného na
údržbu rodinného domu. Pokiaľ sa na spornej nehnuteľnosti bude nachádzať hlina, do dvora rodinného

domu sa nedostane.4. Na výzvu súdu sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrila odporkyňa dňa
XX.XX.XXXX. Tvrdila, že s navrhovateľom nie sú susedia, nakoľko ten býva v A.. Je vlastníkom parcely
E. Č.. XXX, na tejto je však zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotne a bezodplatne

užívať rodinný dom so súpisným číslom XX P. W. Č.. XXX v prospech Q. P. P. K.. Odporkyňa vzniesla
námietku aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko nehnuteľnosti sú oprávnení užívať rodičia navrhovateľa,
nie navrhovateľ. Sporná parcela Z. Č.. XXXX/X neslúži ako prístupová cesta do dvora a rodinného domu
navrhovateľa. Parcela slúži potrebám majoritného vlastnícka, a to odporkyne, ktorá ju užíva v súlade s §
137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal, čo ho oprávňuje na užívanie

spornej parcely podľa vlastných predstáv ako prístupovú cestu k svojej nehnuteľnosti. Na takomto
užívaní sa s odporkyňou nedohodol a ani mu k tomu nedala súhlas. Navrhovateľ neosvedčil existenciu
žumpy, ani potrebu a spôsob jej vyprázdnenia, ani jej umiestnenie na nehnuteľnosti navrhovateľa a ani
údajne hroziace nebezpečenstvo. Čo sa týka prístupu k nehnuteľnosti navrhovateľa, tento je možné
realizovať z obecnej cesty, a to parcely Z. Č.. XXXX/X D. N. R. Č.. XXXX pre K..Ú.. A., eventuálne
aj z W. Z. Č.. XXXX/X D. N. R. Č.. XXXX pre kat.úz. A.. Obdobne to platí o garáži a žumpe pred

touto garážou, ku ktorej má navrhovateľ prístup z obecnej cesty. Navrhovateľ zároveň neosvedčil, či v
návrhu prezentovaná garáž je postavená na pozemku navrhovateľa, ani užívacie právo k nej. Pokiaľ
mal navrhovateľ na mysli garáž umiestnenú na parcele Z. Č.. XXXX/X, vlastníkom tejto parcely nie je
navrhovateľ, ale P. B. P. P. L..

5. Podľa § 324 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 odsek 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 odsek 2 písmeno d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 odsek 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri rozhodujúcich
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 odsek 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 329 odsek 1 prvej vety C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 odsek 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 328 odsek 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 odsek 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Súd vykonal dokazovanie listom vlastníctva pre kat.úz. A.P. Č.. XXXX, fotografiami (čl. 4-7,40),

vyjadrením odporkyne, žalobou vo veci tunajšieho súdu sp.zn.: 8C/23/2023, ortofotosnímkom spornej
parcely, ako i ostatným obsahom súdneho spisu a má za to, že návrh je dôvodný.

15. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Na užívaní spoločnej
nehnuteľnosti sa osobitne písomne, ani nijak inak nedohodli, avšak navrhovateľ tvrdil, že parcelu Z. Č..

XXXX/X roky užíval a predtým jeho otec od roku XXXX ako prístupovú cestu do dvora a garáže jeho
rodinného domu. Odporkyňa ako väčšinová podielová spoluvlastníčka na časť spornej parcely v apríli
XXXX postavila bránu, ktorú uzamkla a vysypala nákladné auto hliny, čím navrhovateľovi znemožnila
užívať túto parcelu.16. Podľa § 139 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, z právnych úkonov týkajúcich sa
spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

17. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

18. Nezhody medzi podielovými spoluvlastníkmi sa môžu týkať rozsahu a spôsobu užívania spoločnej
veci, dispozícii s ňou alebo vynakladania prostriedkov na udržiavanie a zachovanie spoločnej veci alebo
iných práv a povinností vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva.

19. Ak došlo k nezhode v rámci spoločného užívania veci, ale aj pre prípad, že jeden zo spoluvlastníkov
bráni druhému v užívaní spoločnej veci, môže sa spoluvlastník obrátiť na súd, aby rozhodol o spornom

výkone práv a povinností k spoločnej veci.

20. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že odporkyňa ako väčšinová podielová spoluvlastníčka
nesúhlasí s tým, aby sa sporná parcela užívala ako prístupová cesta k nehnuteľnosti navrhovateľa a za
tým účelom dala na spornú parcelu navoziť hlinu.

21. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po
skončeníkonaniavovecisamejnastať.Podmienkouprevydanieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,
že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, ktorá

sa domáha jeho vydania, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku
žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením
súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len
na osvedčenie základných skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov,

pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s veľkým úsilím a nákladmi.
Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne podporujúce záver o
dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku
musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznesie odklad,

alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú
osvedčené dôvody jeho nariadenia, a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery.

22. Bazálnymi predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C.s.p.,
sú na jednej strane požiadavka urgentnej, odklad neznesúcej potreby regulovať narušené vzťahy

medzi stranami, a zároveň požiadavka aktuálneho trvania narušenia týchto vzťahov v čase vydania
neodkladného opatrenia, keďže v podľa § 329 ods. 2 C.s.p, je pre jeho vydanie rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia o neodkladnom opatrení súdom prvej inštancie.

23. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených

práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany,
ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať.

24. Pojem osvedčovanie nie je možné považovať za dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v

základnom konaní. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)

pravdepodobné (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 6 M Cdo 5/2012, zo dňa 28.11.2012).
Hodnoverné osvedčovanie nároku však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti
strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia
(Uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 23Co/146/2018, zo dňa 03.08.2018).25. Ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov o
hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani uskutočnenie formálneho

hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu (napríklad písomnú)
formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že proces
vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého spoluvlastníka a že sa na
procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci (pozri slová „rozhodujú spoluvlastníci").
To v plnom rozsahu platí aj v prípade spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom veľkosť spoluvlastníckeho

podielu zabezpečuje určitému spoluvlastníkovi také dominantné postavenie, ktoré mu pri rozhodovaní
napokon vždy umožní presadiť svoju vôľu aj proti vôli ostatných spoluvlastníkov (rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 162/2004) .

26. Proces rozhodovania o hospodárení nemôže prebehnúť len rozhodnutím majoritného spoluvlastníka
bez toho, aby mal minoritný spoluvlastník možnosť zúčastniť sa rozhodovacieho procesu. Rozhodnutie

majoritného spoluvlastníka prijaté bez akejkoľvek účasti minoritného spoluvlastníka na rozhodovacom
procese je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom (rozhodnutie musí byť
kolektívne). To platí aj vtedy, ak minoritný spoluvlastník má minimálny spoluvlastnícky podiel, čím de
facto nemôže ovplyvniť prijaté rozhodnutie majoritného spoluvlastníka.

27. Spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s takým hospodárením so spoločnou vecou, ktoré určilo rozhodnutie
spoluvlastníkov väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov (tzv. majoritný princíp), sa nemôže úspešne
domáhať na súde rozhodnutia o inom hospodárení s touto vecou (toto právo má len vtedy, ak sa
nedosiahne väčšina alebo dohoda spoluvlastníkov). Prehlasovaný spoluvlastník sa musí rozhodnutiu
väčšiny podriadiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.februára 1997, sp.zn.:

1Cdo/119/96, R 54/1997).

28. Rozhodnutie majoritných spoluvlastníkov môže byť v rozpore s dobrými mravmi, aj keď bolo prijaté
v súlade s ustanovením § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn.: 22Cdo/1773/2003).

29. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a
tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č.
k. IV. ÚS 55/2011-19).

30. Šikanou je taký výkon práva, ktorého jediným cieľom je poškodiť iného. Konanie, ktoré je šikanózne
alebo ktoré je zneužitím práva Občiansky zákonník výslovne nepostihuje; takéto konanie je však v
rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), preto mu možno za podmienok
uvedených v tomto ustanovení odoprieť ochranu. To, či ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, je
právnou otázkou, ktorej posúdenie vyplýva zo zistených skutkových okolností (rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky sp.zn.: 22Cdo/1567/2004).

31. Ako to súdu z vykonaného dokazovania vyplynulo, strany sporu sa na užívaní spoločnej
nehnuteľnosti nedohodli. Navrhovateľ uviedol, že sa snažil s odporkyňou dohodnúť aj za účasti starosti
obce, ale k ničomu nedospeli. Obsah rokovaní nie je súdu známy. Ak by súd dospel k záveru, že

toto rokovanie bolo stretnutím spoluvlastníkov, na ktorom väčšinový spoluvlastník - odporkyňa prijala
rozhodnutie o navození hliny (z fotografie na čl. 6 je však zrejmé, že na miesto bola uložená nielen
zemina, ale i betónové tvárnice a korene stromu), toto konanie odporuje dobrým mravom i za splnenia
podmienky § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že išlo o rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka,
na ktorom rozhodnutí bol prítomný i menšinový spoluvlastník. Toto konanie odporkyne malo jediný

cieľ, a to znemožniť navrhovateľovi dostať sa s motorovými vozidlami na spornú parcelu. Navozenie
hliny a stavebného odpadu na miesto vstupu na spornú nehnuteľnosť z obecnej cesty totižto nemá
žiaden hospodársky význam. Nešlo o terénnu úpravu, o ktorej by bolo možné uvažovať v tom smere, že
spĺňa konkrétny stavebný alebo hospodársky účel, a že si pomery na spornej nehnuteľnosti vyžadovali
takúto úpravu. Vysypanie zmesi konárov, hliny a betónových tvárnic na parcelu nemá žiaden iný účel,

ako zamedziť motorovým vozidlám vstup na spornú nehnuteľnosť. Je pritom zrejmé, svedčí o tom
tvrdenie navrhovateľa a podporuje ho i ortofotosnímok a doložené fotografie, že sporná nehnuteľnosť
je vydláždená tvárnicami a na úseku dvora rodinného domu navrhovateľa sa týmto smerom zatáča.
Je tak zrejmé, že navrhovateľ spornú parcelu užíva ako vstup pre motorové vozidla do svojho dvora,pretože z obecnej cesty (spredu) a ani z opačnej strany, vstup do dvora pre motorové vozidlá nie je
možný. O takomto dlhoročnom užívaní spornej nehnuteľnosti (jej časti) svedčí i postavená garáž na
dvore rodinného domu (fotografia čl. 7) a zjavne vyjazdený terén.

32. Potom bez právneho významu sú námietky odporkyne, že rodinný dom so súpisným Č. XX a parcela,
na ktorej je postavený, je v užívaní rodičov navrhovateľa a on predmetné nehnuteľnosti neužíva. Táto
výhrada spojená s námietkou aktívnej vecnej legitimácie v spore je nedôvodná, nakoľko z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Preto i žaloba smeruje proti podielovému spoluvlastníkovi alebo je ním podaná bez ohľadu na to, kto
nehnuteľnosť užíva. Odporkyňa tiež namietala, že iná garáž, okrem tej, ku ktorej má navrhovateľ prístup
z obecnej cesty, je postavená na parcele P. B. P. P. L.Y.. Uvedené sa nezakladá na pravde. Drobná
stavba bez súpisného čísla sa nachádza i za rodinným domom navrhovateľa a podľa ortofotosnímky
práve k nej vedie po spornej parcele cesta.

33. Záverom súd preto uzatvára, že výkon práv odporkyne ako väčšinovej podielovej spoluvlastníčky
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, preto každé konanie, ktoré by pri spoluužívaní spornej
parcely navrhovateľom, malo tohto poškodzovať, nemôže požívať právnu ochranu a je právnym
úkonom absolútne neplatným. Navrhovateľ už podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, preto je namieste, aby do času, než súd právoplatne rozhodne, boli dočasne upravené

pomerymedzistranamisporuabolzachovanýstatusquo.Správneodporkyňanamietala,ženavrhovateľ
nedostatočne osvedčil naliehavú potrebu upraviť pomery z titulu potreby vyprázdňovania žumpy a
parkovania motorových vozidiel. Toto ale zároveň neboli dôvody, pre ktorý súd nakoniec nariadil
neodkladné opatrenie. Naliehavá potreba dočasne upraviť pomery medzi stranami vyplynula zo situácie,
ktorá medzi podielovými spoluvlastníkmi vznikla, a teda, že odporkyňa zasiahla do rokmi trvajúceho

užívacieho stavu spornej parcely spôsobom, ktorý neprimerane obmedzuje navrhovateľa a je v rozpore
s dobrými mravmi.

34. Potreba dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu vyplynula zo skutočnosti, že do rokmi
trvajúceho užívacieho stavu (od roku XXXX, založeného zrejme ešte právnymi predchodcami oboch

strán sporu) zasiahla odporkyňa spôsobom, ktorý odporuje dobrým mravom a poškodzuje navrhovateľa
ako spoluvlastníka spornej parcely, pričom na toto konanie odporkyňa nemá žiaden rozumný dôvod.
Odporkyňa sa nevyjadrila, aký hospodársky význam malo navozenie hliny a stavebného odpadu na
spornú parcelu, ani netvrdila, že je pri užívaní spornej nehnuteľnosti obmedzovaná navrhovateľom
tým, že občasne prejde po parcele vozidlo údržby alebo traktor s vlečkou, aj to len po časti spornej

parcely. Z katastrálnej mapy je zrejmé, že navrhovateľka býva cez cestu oproti rodinnému domu
navrhovateľa a spornej parcely. Nariadenie neodkladného opatrenia zároveň nie je obmedzujúcim
opatrením vo vzťahu k odporkyni. Táto i po nariadení neodkladného opatrenia môže spornú parcelu
vcelku užívať, akceptovanie občasného prejazdu motorových vozidiel do dvora navrhovateľa odporkyňu
nijako neobmedzí na jej právach. Nariadené neodkladné opatrenie reflektuje na dlhodobý užívací stav,

ktorýbolaždoP.XXXXakceptovaný,akoinaskutočnosť,žeprebiehakonanieozrušenieavyporiadanie
podielového spoluvlastníctva. Je preto namieste, aby bol rešpektovaný založený užívací stav, o ktorom
dlhoročnom trvaní svedčia fotografie i vydláždenie spornej parcely, kde je nesporné, že časť spornej
parcely navrhovateľ (aj jeho právni predchodcovia) užívali na príjazd do zadnej časti dvora, kde je
postavená i murovaná garáž.

35. Vo vzťahu k navrhovanému petitu neodkladného opatrenia ale súd má výhrady, pretože
tento navrhovaný výrok nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom ani skutkovými tvrdeniami
navrhovateľa. Je nesporné, že pešo na zadný dvor sa navrhovateľ môže dostať cez rodinný dom a
pešo dokáže navrhovateľ prejsť i cez spornú parcelu z obecnej cesty. Prekážka v podobe navozeného

materiálu znemožňuje vstup na spornú parcelu len motorovým vozidlám, a to vlastne i navrhovateľ
namietal. Preto súd musel navrhovaný výrok preformulovať tak, aby bol vykonateľný a dosiahol sa účel,
ktorý navrhovateľ podaným návrhom sledoval - mať do právoplatného skončenia veci samej umožnené
prejsť po spornej parcele motorovými vozidlami na zadný dvor svojho rodinného domu.

36. Nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný po začatí konania vo veci samej,
o trovách konania súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.Poučenie:

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 C.s.p.).

Ak odporkyňa dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do
desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.