Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/153/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620200228
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1620200228.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov
senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobkyne: W. X., E.. XX.XX.XXXX, I.
D. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Petrom Arendackým, advokátom so sídlom v Bratislave, Železničiarska
13, proti žalovaným: X) Ľ. I., E.. XX.XX.XXXX W. X) K. I., E.. XX.XX.XXXX, F. I. D. Č.. XXX, zastúpených
JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou so sídlom v Malackách, Záhorácka č. 15B, o umožnenie vstupu

na pozemok, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 17. júna 2021 č.
k. 33C/6/2020-86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j ea vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia

povinnosti žalovaným umožniť jej s robotníkmi vstup na pozemok vo vlastníctve žalovaných parc. č.XXX/
X, zapísaný na LV č. XX pre kat. úz. D., na podopretie a podstojkovanie obvodovej steny domu v jej
vlastníctve, postaveného na parc. č. XXX, a to na nevyhnutnú dobu najviac 7 dní. Žalovaným priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že nespochybňuje právo žalobkyne na zabezpečenie a údržbu jej

nehnuteľnosti, ale vykonanie zabezpečenia nemôže natrvalo zasiahnuť do vlastníckeho práva
žalovaných. Navyše žalobkyňa po dobu presahujúcu 6 rokov od vyhotovenia projektu provizórneho
podopretia domu sa o jeho stabilizáciu neusilovala. Dospel k záveru, že vybudovaním podopretia
prostredníctvom drevených trámov, ktoré podľa projektu U.. G. majú zasahovať niekoľko metrov do
pozemku žalovaných, by došlo k obmedzeniu ich vlastníckeho práva v rozsahu rovnajúcemu sa
vecnému bremenu, a to bez náhrady. Podopretie teda nie je v súlade s ustanovením § 127 ods. 3 OZ,

ktoré umožňuje vstup na pozemok suseda len na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasila s výkladom § 127 ods. 3 OZ,
uskutočnený súdom prvej inštancie, keď zdôraznila, že pri posudzovaní nevyhnutnej doby a miery
obmedzenia vlastníka susediaceho pozemku, povinného umožniť vstup na svoj pozemok, sa neprihliada
na objektívnu potrebu vlastníka susediaceho pozemku, ale na objektívnu potrebu toho, kto sa práva

vstupu dovoláva. Uviedla, že pod vstupom v zmysle judikatúry súdov (R 50/85) je potrebné rozumieť
nielen samotné vstúpenie, teda prekročenie hranice susedovho pozemku, ale tiež pobyt na ňom,
obmedzený účelom vstupu, teda údržbou alebo obhospodarovaním vlastného pozemku. Nerozumie sa
nímtrvaléprávopriechodualeboprejazdu.Poukázalanaskutočnosť,žeknarušeniustatikyjejrodinného
domudošlopráveprotiprávnymkonanímžalovanýchaichsyna,ktoríneodborneavrozporespovolením
odstránili rodinný dom stavebne spojený s domom žalobkyne a nevybudovali štítovú stenu na jej dome,

nemožno na ich nároky prihliadať. Nezrealizovanie vzpier z pozemku žalovaných (pre ich správanie sa )
má za následok nedostatočné zastabilizovanie domu žalobkyne. Súdu vytkla, že mimo rámec § 127 ods.3 OZ v jej neprospech posudzoval, či už boli urobené ďalšie kroky ku konečnej stabilizácii stavby, ktorú
však bez osadenia podpier nemožno vykonať. Poukázala na ďalšie protiprávne konanie žalovaného,
ktorý zbúral hospodársku časť jej domu bez povolenia.

4. Žalovaní navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdili, že vstup na pozemok je
vážnym zásahom do vlastníckeho práva, umožňuje sa iba na nevyhnutnú údržbu a obhospodarovanie
susediacej stavby alebo pozemku. Súd dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa nevyhnutnosť vstupu
nepreukázala a požadovaný rozsah obmedzenia ich vlastníckych práv je neprijateľný, keď v podstate

zaberá pozemok žalovaných. Žalobkyňa tiež nezadala vypracovanie projektu definitívneho riešenia.

5. Žalobkyňa v replike uviedla, že požaduje vstup na pozemok so zazmluvnenými robotníkmi po dobu
7 dní, ktorú považuje za primeranú s ohľadom na možné problémy na strane robotníkov. Zdôraznila,
že o spôsobe zabezpečenia domu rozhodol stavebný úrad v správnom konaní za účasti žalovaných,
ktorí v konaní žiadne námietky nepodávali. Konanie žalovaných preto považovala za rozporné s dobrými

mravmi.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a §
380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je opodstatnené.

7. V konaní nebolo sporné, že protiprávnym konaním žalovaných došlo k narušeniu statiky rodinného
domu vo vlastníctve žalobkyne. Podobne nebolo sporné, že stavebný úrad žalobkyňu zaviazal
rozhodnutím zo dňa 30.9.2014 sp. zn. SOÚ/105/14/AM/555/13/NP obstarať projekt nevyhnutých
zabezpečovacích prác a tieto ihneď po zabezpečení projektu aj realizovať. Stavebný úrad súčasne určil
podmienky pre vykonanie neodkladných zabezpečovacích prác.

8. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaní mali podľa povolenia o odstránení stavby
rodinného domu na pozemku v ich vlastníctve odstrániť len časť rodinného domu po spoločnú stenu s
domom žalobkyne; namiesto nej mali vybudovať stenu novú, čo však neurobili a rodinný dom na svojom
pozemku odstránili celý. Stavebným úradom ustanovený znalec Ing. Jozef Kuzma uviedol nevyhnutné

opatrenia na stabilizáciu stavby žalobkyne.

9. Stavebný úrad (F. D.) žalovaným podľa § 135 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) súčasne
uložil povinnosť zo svojich pozemkov strpieť práce súvisiace s nariadenými zabezpečovacími prácami.
Žalovaní sa voči uvedenému rozhodnutiu neodvolali. Napriek výsledku stavebného konania žalovaní

vstup žalobkyni na pozemok za účelom vykonania zabezpečovacích prác neumožnili, resp. umožnili len
čiastočne.

10. Za tohto stavu veci sa odvolací súd sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o vecnej
neopodstatnenosti žaloby.

11. V zmysle záverov R 37/85 (str. 145-146) ustanovenie § 127 ods. 1 OZ zakazuje akúkoľvek
činnosť na pozemku alebo stavbe zbavujúcu susedovu stavbu alebo pozemok náležitej opory, teda
spravidla takú činnosť, ktorá vyvoláva pohyb, prípadne zosunutie pôdy alebo stavby na nej zriadenej.
Za nesplnenie povinnosti dostatočného opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku je zodpovedný

ten, kto pozemok či stavbu upravuje. Pokiaľ sused upravujúci pozemok či stavbu neplní svoju povinnosť
vykonať dostatočné opatrenie na upevnenie stavby a ak v dôsledku toho hrozí škoda, je ten, koho stavba
alebo pozemok sú ohrozené, oprávnený vykonať aj vhodné opatrenie; pritom má právo na náhradu
účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú takto utrpel (§ 419).

12. Ako správne namietala odvolateľka, súd prvej inštancie teda v rozpore s uvedenou ustálenou
judikatúrou celkom nepochopiteľne a nesprávne (§ 3 OZ, čl. 2, čl. 5 CSP) favorizoval vlastnícke právo
žalovaných ako osôb, ktoré nerešpektovali povolenie na odstránenie stavby a v rozpore s ním a v
rozpore s povinnosťou, vyplývajúcou z ustanovenia § 127 ods. 1 OZ, zbúrali i spoločnú stenu rodinného
domu žalobkyne a ich rodinného domu. Žalovaní okrem toho ani nerešpektovali rozhodnutie stavebného

úradu, v ktorom im bola uložená povinnosť strpieť vykonanie zabezpečovacích prác žalobkyňou. Svojim
konaním zapríčinili existenciu sporu, v ktorom sa žalobkyňa v zmysle výsledkov stavebného konania
snaží dosiahnuť stav, ktorým by žalovanými poškodenú stavbu stabilizovala.13. Z týchto dôvodov bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. a), § 391 ods. 2 CSP).

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude predovšetkým prihliadnuť a vyporiadať sa so skutočnosťou, že
stavebný úrad podľa § 135 ods. 1 Stavebného zákona žalovaným už právoplatne uložil povinnosť
zo svojich pozemkov strpieť vykonanie prác súvisiacich s nariadenými zabezpečovacími prácami
(rozhodnutím zo dňa 30.9.2014 sp. zn. SOÚ/105/14/AM/555/13/NP). Uvedené rozhodnutie je v
zmysle § 52 Správneho poriadku (zák. č. 71/1967 Zb.) a § 45 ods. 2 písm. f) EP exekučným

titulom pre vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Z nedostatočne zisteného skutkového stavu
a z nedostatočne vyhodnotených dôkazov (rozhodnutie stavebného úradu, oznámenie žalobkyne o
priestupku žalovaných) nemožno vyvodiť, či žalobkyňa podala návrh na vykonanie exekúcie tohto
rozhodnutiaasakýmvýsledkom.Vtejtosúvislostisisúdtiežozrejmí,čikonaniepredstavebnýmúradom
nepredstavuje prekážku res iudicata (§ 230 CSP).

15. Pokiaľ súd prvej inštancie dospeje k záveru, že vo veci môže pokračovať, v ďalšom konaní
vyzve žalobkyňu na odstránenie vady žaloby postupom podľa § 129 ods. 2 CSP. Petit žaloby totiž
nekorešponduje v žalobe opísanému skutkovému deju. Tento korešponduje uplatneniu nároku podľa
§ 127 ods. 3 OZ. Podľa tohto ustanovenia sa možno úspešne domáhať len toho, aby súd uložil
vlastníkovi povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne

konať (porovnaj R 3/1988, s. 11 a 12), teda ani požadovaného uloženia povinnosti „umožniť“ žalobkyni
isté konanie, namiesto požadovania uloženia povinnosti strpieť (pati) označené konanie žalobkyne.

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).