Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 17, 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214215721
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4214215721.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: N. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, o vymoženie
pohľadávkyvovýške560,54euraspríslušenstvom,naodvolanieoprávnenejprotiuzneseniuOkresného

súdu Komárno zo dňa 30. júna 2015, č. k. 6Er/1119/2014-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zo dňa 26. 05. 2014. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu
oprávnenej požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy
560,64 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.
zn. SR 06814/08 zo dňa 06. 08. 2008, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 11. 09. 2008.

2. Právne svoje rozhodnutie oprel o ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1 až 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 335/2007 Z. z., § 39 ods. 3 OZ, § 45 ods. 1 a 2 zák. č.
244/2002orozhodcovskomkonaní(ďalejlen„ZoRK“),§3ods.2zák.č.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch. Z predložených dokladov (zmluva o úvere č. 4073571 zo dňa 13. 12. 2007, Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, rozhodcovská zmluva, zmenka) zistil, že oprávnená poskytla povinnému

na základe predmetnej zmluvy o úvere úver vo výške 331,94 eura (10.000,- Sk). Uvedenú zmluvu
posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej oprávnená vystupovala ako dodávateľ, ktorý konal v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dodal, že povinný ako dlžník
bol v zmluve označený ako fyzická osoba, teda menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a
číslom občianskeho preukazu, čo tiež potvrdzovalo skutočnosť, že nekonal pri uzatváraní spotrebiteľskej

zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a boli naplnené zákonné kritériá spotrebiteľskej
zmluvy podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka. Argumentoval, že súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, rozhodcovská zmluva, bez ktorej vyplnenia by nebolo možné čerpať daný
úver. RPMN v zmluve o úvere uvedená nebola. Uviedol, že podľa Článku II predloženej rozhodcovskej
zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú z predloženej zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť,výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu...., b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode I. tohto článku, vrátene sporu o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku

tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby
na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou
v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Podľa Článku III bod 1 rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany v zmysle ustanovenia § 42 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinný do 31. 12. 2014 vylúčili zrušenie rozhodnutia Stáleho
rozhodcovského súdu v rámci obnovy konania podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku. Rezultoval, že ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť legitimitu exekučného
titulu v predmetnom konaní, spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožnili zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a
ponechali ho výlučne na vôli dodávateľa, t. j. oprávnenej. V danom prípade nepovažoval formuláciu
rozhodcovskej zmluvy za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Zvýraznil,

že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžadoval individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Podotkol, že ak aj je v rozhodcovskej zmluve uvedené, že
v prípade, že sa spotrebiteľ obráti ako prvý na všeobecný súd, v tom prípade už nemôže dodávateľ
riešiť spor na rozhodcovskom súde, je to vo väčšine prípadov neúčinné vzhľadom na to, že máloktorý
spotrebiteľ je právne zdatný natoľko, aby sa ako prvý obrátil na súd, zvlášť ak ide o uplatňovanie

práv z pohľadávky, na zaplatenie ktorej je sám zaviazaný. Ďalej uviedol, že doložka nebola dojednaná
v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu v deň uzatvorenia zmluvy o
úvere. Tiež poukázal na formu, v akej bola rozhodcovská zmluva napísaná - a to drobným, ťažko
čitateľným husto popísaným textom, čo už samo osebe podstatne sťažilo riadne oboznámenie sa
spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Takto formulovaná doložka spôsobila

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto bola v zmysle občianskeho
zákonníka neplatná. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv,
čo bolo rozporné s ustanovením § 54 ods. 1 OZ. Tým, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, označil ju v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa

prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je
plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Uzavrel, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej
rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať
rozhodcovskýrozsudok.Taktovydanýrozsudoknebolvykonateľnýanemoholbyťaniexekučnýmtitulom

a byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. S poukazom na uvedené skutočnosti zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedla,

že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy,
ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju
interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Poukázala na to, že ust. § 45 ods.
1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné
konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak

v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako vyžaduje ust. § 34 Zákona o
rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa

názoru oprávnenej v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t. j. nemôže sa jednať
o dôvody právneho posúdenia veci. Svoj záver oprela aj o nález Ústavného súdu SR sp. zn. 5/2000.Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa
oprávnenej k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Bola toho názoru,

že napadnuté uznesenie je nedostatočne odôvodnené, pretože absentuje postup konajúceho súdu,
na základe ktorého dospel k aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Tvrdila, že na uvedený
prípad nie je možné aplikovať ust. § 54 ods. 2 OZ. Zdôraznila, že oprávnená uzatvorila s povinným
rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej
listine. Poukázala na rozväzovaciu podmienku zakotvenú v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej bola

povinnému ponechaná možnosť obrátiť sa na všeobecný súd.

4. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku, ďalej ako CSP) prejednal odvolanie povinnej bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné.
5. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spísanom

vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. dňa 24. 05. 2014, sa
oprávnená domáhala voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 560,54 eura s príslušenstvom.
K návrhu priložila exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Slovenskej rozhodcovskej a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, vedený
pod sp. zn. SR 06814/08 zo dňa 06. 08. 2008, právoplatný dňa 08. 09. 2008 a vykonateľný dňa 11. 09.

2008. Na výzvu súdu prvej inštancie oprávnená doložila kópiu Všeobecných obchodných podmienok,
dve kópie rozhodcovských zmlúv viažucich sa na zmluvy o úvere, ktoré neboli uzavreté účastníkmi
tohto konania, kópiu Zmluvy o úvere uzavretej dňa 13. 12. 2007 č. XXXXXXX spolu so Všeobecnými
obchodnými podmienkami. Následne súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

9. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Ustanovenie § 220 CSP určuje obsahové náležitosti rozhodnutia súdu. Ich správnosť a úplnosť je

preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR. Ak súd
pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza
nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť,
ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom. Odôvodnenie

rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné
predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia
v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnuochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

12. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je

vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu

vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,

lexikálne a štylistické hľadiská.

13. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený rozsahom a dôvodmi
odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 379 a § 380
CSP). Rozhodujúc o odvolaní oprávnenej a preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného

súdu v tejto časti odvolací súd dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie
uvedeným zákonným predpokladom na obsah a vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd po dôslednom
preštudovaní spisu a v ňom doložených listinných dôkazov konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave.

14. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených.

15. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý
bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok
vznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o

zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

16. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, súd pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie

exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie

spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.17. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1.

januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

18. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

19. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie
zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným
podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý
návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné

predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a
pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto
fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe

rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).

20. V tomto smere len zdôrazňuje, že Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa
mimoriadnupozornosť,pričomSúdnydvorEurópskychspoločenstievvosvojichrozhodnutiachzdôraznil
povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej strany.
Vo svojom rozhodnutím vo veci C-40/08 Asturcom Telecominicaciones SL proti Cristina Rodrígues
Noguiera zaujal stanovisko, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený

výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve, uzavretej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, a ak ide o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný. Povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku pre exekučný súd vyplýva aj

z ust. § 44 EP a v rámci tohto prieskumu okrem iného zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na
to oprávneným, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Pri skúmaní, či exekučný titul
bol vydaný orgánom oprávneným posudzuje exekučný súd aj platnosť rozhodcovskej doložky, pokiaľ
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.

21. Odvolací súd tiež osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Najvyšší
súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný
riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej

zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so

zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b/ zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva
z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2Cdo/5/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011). Taktiež odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 10. 2012 sp. zn. 6 Cdo/179/2011, podľa

ktorého exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku,
ak má pre to dostatok skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku oprávnený už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranamibola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

22. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
vyššie uvedené požiadavky nespĺňa. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že právnym základom
zmluvného vzťahu účastníkov je Zmluva o úvere č. XXXXXXX uzatvorená dňa 13. 12. 2007 medzi
oprávnenou a povinným, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli sú Všeobecné podmienky poskytnutia

úveru. Túto zmluvu súd prvej inštancie správne posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. V predmetnej veci
však súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že súčasťou zmluvy o úvere bola rozhodcovská
zmluva a jej znenie v odôvodnení rozhodnutia citoval. Odvolací súd preštudoval obsah spisu a súdom
prvej inštancie citovaná rozhodcovská zmluva ako aj rozhodcovská doložka v jeho obsahu absentujú.
V spise sa síce nachádzajú kópie dvoch rozhodcovských zmlúv, ktoré sa viažu k iným Zmluvám o
úvere uzavretými inými povinnými, ktorí nie sú účastníkmi tohto konania. Rozhodcovská doložka v

predmetnej veci je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o
úvere uzavretej dňa 13. 12. 2007 č. XXXXXXX s povinným, v bode 17, a od tejto rozhodcovskej doložky
odvodil svoju právomoc i rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul. Z uvedeného je zrejmé, že
rozhodcovskázmluvaavnejobsiahnutározhodcovskádoložka,naktorúsaodvolávasúdprvejinštancie
vo svojom odôvodnení, nie je obsahom spisového materiálu. Záver súdu prvej inštancie je tak založený

len na nesprávnych skutkových okolnostiach bez zohľadnenia osobitostí danej veci. Takýto prístup sa
javí nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka
na náležitostí súdneho rozhodnutia. Odvolaciemu súdu preto nezostávalo nič iné ako uzavrieť, že
nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, ktoré neposkytlo odpoveď na podstatné otázky a námietky
spochybňujúce jeho správnosť, spôsobuje jeho nespreskúmateľnosť. Zo strany súdu prvej inštancie tak

došlo k procesnému pochybeniu, čoho dôsledkom je porušenie práva účastníka konania na spravodlivý
proces a tým k odňatiu mu možnosti konať pred súdom. Navyše neušlo pozornosti odvolacieho súdu,
že súd prvej inštancie neuviedol v záhlaví svojho uznesenia správnu adresu povinného vyplývajúcu z
vykonanej lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.

23. Odvolací súd preto prihliadol na existenciu procesných vád konania a s poukazom na vyššie
uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie
v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).