Medzitýmny rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Sunday, September 5, 2021

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 20Cpr/45/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519202886
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:2519202886.4

Medzitýmny rozsudok

OkresnýsúdPiešťanysudkyňouJUDr.DominikouHorváthovouvsporežalobcuK.R.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom F.. Z.. T. XXXX/XX, XXX XX Y., právny zástupca: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč,
PhD., s.r.o., IČO: 50 473 522, so sídlom Ul. 17.novembra 3215, 022 01 Čadca, proti žalovanému:
Piešťanské stavebné bytové družstvo, IČO: 00 678 953, so sídlom Ružová 3533/8, 921 01 Piešťany,
právny zástupca: Advokátska kancelária RS legal s.r.o., IČO: 36 864 358, so sídlom M. Waltariho č. 7,

921 01 Piešťany, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.09.2019 založeného pracovnou
zmluvou zo dňa 31.08.2007, je neplatné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 09.12.2019 sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie
pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.2007 v znení jej dodatkov medzi

žalobcom a žalovaným je neplatné, ďalej určenia, že pracovný pomer trvá. Žalobca sa domáhal aj
náhrady mzdy odo dňa, kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do doby,
kedymuumožnípokračovaťvpráci,aleboakdôjdekplatnémuskončeniupracovnéhopomeruanáhrady
trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.08.2007 uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu , na základe ktorej

vykonával prácu: technik PO, referent BOZP a dopravy a vodič. Dňa 09.10.2019 si žalobca prevzal list,
ktorým mu bolo oznámené okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce. Žalobca listom zo dňa 05.12.2019 oznámil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný okamžite skončil pracovný
pomer z dôvodu, že žalobca sa zúčastnil schôdze vlastníkov bytov v bytovom dome počas svojej
práceneschopnosti, čím porušil liečebný režim podľa § 81 písm. d) Zákonníka práce. Žalobca má za

to, že na schôdzi chránil svoje vlastnícke práva a išlo iba o krátke porušenie pracovnej disciplíny, ktoré
nemohlo žalovanému privodiť žiadnu ujmu a z hľadiska intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa tak
nemohlo jednať o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Povinnosti zamestnanca porušiť nemohol,
nakoľko počas práceneschopnosti nevykonával prácu. Okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo
prerokované so zástupcami zamestnancov.

3. K žalobe sa vyjadril elektronickým podaním doručeným súdu dňa 10.02.2020 žalovaný, ktorý
uviedol, že pokiaľ ide základné povinnosti zamestnanca uvedené v § 81 Zákonníka práce, ich
porušenie nemožno hodnotiť inak, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Okamžitému skončeniu
pracovného pomeru predchádzali nasledovné udalosti: na zasadnutí predstavenstva žalovaného dňa
30.01.2019 a 27.03.2019 boli prijaté zmeny organizačného charakteru spočívajúce v zrušení funkcie
referenta dopravy, technika PO, referenta BOZP a výťahového technika. Predseda predstavenstva

žalovaného sa rozhodol ukončiť so žalovaným pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti
zamestnanca, žalobca sa však stal práceneschopným od 01.04.2019. Žalovaný bol opakovaneupozorňovaný zamestnancami, že vídajú žalobcu počas jeho PN v meste, na nákupoch, obedoch atď.
Po tom, ako sa žalobca zúčastnil predmetnej schôdze vlastníkov bytov Sociálna poisťovňa listom zo
dňa 24.09.2019 oznámila zistenie porušenia liečebného režimu a začala konanie o vylúčenie nároku

žalobcu na výplatu nemocenského. Tvrdenie žalobcu, že musel na schôdzi hájiť svoje vlastnícke práva
je bezpredmetné, lebo svoje práva mohol vykonávať prostredníctvom splnomocneného zástupcu. U
žalovaného zástupcovia zamestnancov nepôsobia, teda žalovaný pri skončení pracovného pomeru
mohol konať samostatne. Pokiaľ by sa súd stotožnil s tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru je
neplatné, žalovaný žiada aby súd rozhodol o tom, že žalovaný nie je povinný žalobcu ďalej zamestnávať,

lebo to nemožno od neho spravodlivo žiadať.

4. Následne reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.02.2020 (replika) a uviedol, že
tvrdenia žalovaného sú k predmetu sporu irelevantné. Tvrdenie, že žalobca bol videný v meste počas
PN sú difamujúce v snahe očierniť žalobcu, bez akýchkoľvek dôkazov. Žalobca má s predsedom
predstavenstva žalovaného dlhodobé nezhody a žalobca má za to, že skončenie pracovného pomeru je

svojvôľou žalovaného. Svoje pracovné povinnosti si žalobca vždy svedomito plnil a zrušenie pracovných
pozícií, ktoré žalobca zastával, považuje žalobca za účelové.

5. Elektronickým podaním doručeným súdu dňa 04.05.2020 reagoval žalovaný (duplika) s tým, že
žalobcovi bol predložený dodatok k pracovnej zmluve, ktorým sa upravovalo zrušenie funkcie referenta

dopravy a upravoval sa platový výmer, čo žalobca odmietol na pracovisku prevziať a podpísať. Dňa
21.02.2019 bol žalobca vyzvaný na ukončenie pracovného pomeru dohodou, pričom tento opäť listinu
odmietol podpísať a vyjadril sa, že ju zahodil. Takisto nie je pravda, že by žalobca vykonával prácu
svedomito, predložil list zo dňa 22.02.2019, ktorým bol žalobca upozornený na porušenie pracovnej
disciplíny, ďalej príkaz predsedu č. 04/2019 a list zo dňa 02.04.2019.

6. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 21.04.2021 súd pripustil zmenu žaloby v časti, ktorou
sa žalobca domáha náhrady mzdy nasledovne: Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť náhradu mzdy
vo výške 866,64 eur mesačne odo dňa, kedy žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom
zamestnávaní až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ka dôjde k platnému

skončeniu pracovného pomeru.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Z Pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.2007 súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli pracovný pomer na

dobu neurčitú na pozíciu: technik PO, referent BOZP a vodič. Z Dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo
dňa 14.12.2011 vyplynulo, že od 14.12.2011 do 20.05.2014 žalobca bude vykonávať prácu výťahového
technika. Z Dodatku č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 20.05.2014 vyplynulo, že od 21.05.2014 na dobu
neurčitú žalobca bude vykonávať prácu výťahového technika.

9. Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 26.09.2019 súd zistil, že žalovaný okamžite
skončil pracovný pomer so žalobcom z nasledovných dôvodov: žalovaný z pozície správcu bytového
domu zvolal dňa 19.08.2019 o 18:00 schôdzu vlastníkov bytov, na ktorú sa žalobca dostavil ako vlastník
bytu a ujal sa vedenia schôdze ako zvolený zástupca vlastníkov. Nakoľko od 01.04.2019 zamestnávateľ
eviduje práceneschopnosť žalobcu, bol na schôdzi požiadaný konateľom žalovaného o vysvetlenie, či

má na schôdzu vystavenú priepustku od ošetrujúceho lekára, na čo žalobca arogantne reagoval: „Nemá
Vás to čo zaujímať, nie je sme na pracovisku.“ Porušenie liečebného režimu patrí medzi povinnosti
zamestnanca podľa § 81 písm. d) Zákonníka práce a v nadväznosti na arogantné správanie voči
vedúcemu organizácie, ktorého sa dopustil žalobca v ten istý deň, ide o závažné porušenie pracovných
povinností. Z uvedeného dôvodu žalovaný končí so žalobcom pracovný pomer okamžite.

10. Z Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „PN“) je zrejmé, že žalobca bol
práceneschopný od 01.04.2019 do 02.10.2019.

11. Z Oznámenia zamestnávateľovi o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo dňa 05.12.2019 súd zistil, že

žalobca oznámil žalovanému, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, trvá
na ďalšom zamestnávaní a žiada poskytnutie náhrady mzdy.12. Z Pozvánky na schôdzu vlastníkov bytového domu F.. Z.. T. XXXX/XX-XX je zrejmé, že sa má
uskutočniť dňa 19.08.2019 o 18:00.

13. Na pojednávaní dňa 21.04.2021 bol vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že celý spor vníma ako útok
na jeho osobu, jeho konflikty s predsedom predstavenstva boli dlhodobé a pretrvávali aj v roku 2019. K
údajnému porušeniu liečebného režimu - v tento deň sa konala schôdza členov bytového družstva. Je
pravda, že sa môže dať na tejto schôdzi zastúpiť, ale on tam nebol len sám za seba, ale z titulu zástupcu
vlastníkov bytov. Má za to, že tá schôdza bola účelovo zvolaná tak, aby sa jej zúčastniť nemohol, keďže

sa koná iba raz za 5 rokov a navrhujú sa na nej kandidáti na členov do orgánov družstva. Žiadal svojho
lekáraovychádzku,alenedostalju.Následnesadozvedel,žezoSociálnejpoisťovnemalabyťvykonaná
kontrola, ale v tento deň žiadna kontrola vykonaná nebola, čo aj namietol. Na 10 deň žiadal od lekára
vychádzky, čo mu aj povolil a do neschopenky to aj zapísal, čo vie do spisu doložiť. V tej chvíli však
lekárovi sestrička oznámila, že telefonovala revízna lekárka, tak si to rozmyslel a tie vychádzky mu
preškrtol.

14. Zo Zápisu zo zasadnutia predstavenstva žalovaného č. 1/2019 zo dňa 01.02.2019 vyplynulo, že bola
väčšinou hlasov schválená zmena Organizačného poriadku žalovaného tak, že sa ruší funkcia referenta
dopravy.

15. Vo vzťahu k ostatným predloženým listinným dôkazom súd uvádza, že majú výpovednú hodnotu
vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy a posúdeniu, či je možné od zamestnávateľa spravodlivo žiadať
aby žalobcu ďalej zamestnával, preto sa súd nimi bude podrobnejšie zaoberať až po právoplatnosti
rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ak to bude potrebné.

16. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“), pracovný pomer
sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné
vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

17. Podľa § 59 ods. 1 ZP, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým

skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

18. Podľa § 68 ods. 1 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru, zamestnávateľ môže okamžite
skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre
úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

19. Podľa § 68 ods. 2 ZP, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do
jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia
§ 63 ods. 4 a 5.

20. Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť
písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

21. Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 81 ZP, zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny
nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného
predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a
odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy
vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má

podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať
liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril
zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v
rozporesoprávnenýmizáujmamizamestnávateľa,f)zachovávaťmlčanlivosťoskutočnostiach,oktorýchsa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným
osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej
činnosti, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa

týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého
pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa
so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj
zmenu bankového spojenia.

22. Podľa § 214 ods. 1 CSP, ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

23. Vzhľadom na to, že ide o pracovnoprávny spor, súd vo zvýšenej miere prihliada na hospodárnosť
konania.Vdanomštádiukonania,nazákladevykonanéhodokazovaniabolomožnérozhodnúťozáklade
uplatneného procesného nároku - platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

24. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako
výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru pre oboch účastníkov, v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných
prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení

výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby.

25. Zákonník práce výslovne požaduje, aby sa dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
skutkovo vymedzil tak, aby nebol zameniteľný s iným dôvodom. Dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru musí byť vymedzený takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom

konaní zamestnanca alebo zamestnávateľa spočíva a tiež aj z dôvodu, aby nebolo možné dodatočne
meniť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru.

26. V konaní bolo nesporné, že žalobca bol v pracovnom pomere u žalovaného. Hoci podľa tvrdení
žalovaného malo dôjsť k zrušeniu pracovných pozícií, ktoré zastával žalobca, z tvrdení strán konania

mal súd za nesporné, že ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti nedošlo (žalobca
poprel, že by žalovaný s ním chcel skončiť pracovný pomer výpoveďou a žalovaný uviedol, že žalobcovi
ponúkol skončenie pracovného pomeru dohodou, čo žalobca neprijal a následne už s ním nemohol
skončiť pracovný pomer výpoveďou, lebo žalobca bol PN). Z Potvrdenia o dočasnej PN je zrejmé, že
žalobca bol práceneschopný od 01.04.2019 do 02.10.2019. Zákonník práce určuje, že zamestnávateľ

nesmie dať zamestnancovi v ochrannej dobe výpoveď, to sa však nevzťahuje na okamžité skončenie
pracovného pomeru. Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 26.09.2019 súd zistil, že
žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom z nasledovných dôvodov: žalovaný z pozície
správcu bytového domu zvolal dňa 19.08.2019 o 18:00 schôdzu vlastníkov bytov, na ktorú sa žalobca
dostavil ako vlastník bytu a ujal sa vedenia schôdze ako zvolený zástupca vlastníkov. Nakoľko od

01.04.2019 zamestnávateľ eviduje práceneschopnosť žalobcu, bol na schôdzi požiadaný konateľom
žalovaného o vysvetlenie, či má na schôdzu vystavenú priepustku od ošetrujúceho lekára, na čo žalobca
arogantne reagoval: „Nemá Vás to čo zaujímať, nie je sme na pracovisku.“ Porušenie liečebného
režimu patrí medzi povinnosti zamestnanca podľa § 81 písm. d) Zákonníka práce a v nadväznosti
na arogantné správanie voči vedúcemu organizácie, ktorého sa dopustil žalobca v ten istý deň, ide o

závažné porušenie pracovných povinností. Z uvedeného dôvodu žalovaný končí so žalobcom pracovný
pomerokamžite.Vkonanínebolosporné,žeOkamžitéskončeniepracovnéhopomerusižalobcaprevzal
dňa 09.10.2019, určenia neplatnosti sa teda domáhal včas.

27. Súd preto zameral dokazovanie tým smerom, aby posúdil intenzitu porušenia pracovnej disciplíny.

Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru - arogantné správanie voči vedúcemu
organizácie, ktoré malo spočívať v tom, že keď bol na schôdzi požiadaný konateľom žalovaného
o vysvetlenie, či má na schôdzu vystavenú priepustku od ošetrujúceho lekára, žalobca arogantne
reagoval: „Nemá Vás to čo zaujímať, nie je sme na pracovisku“ , tu súd hodnotí, že dôvodom na okamžité
skončenie pracovného pomeru môže byť len závažné porušenie pracovnej disciplíny. Je nepochybné,

že v čase, keď malo dôjsť k citovanému vyhláseniu, žalobca nevykonával prácu, lebo bol PN, nemohol
teda porušiť pracovnú disciplínu. Hoci Zákonník práce nedefinuje pravidlá správania sa na pracovisku,
správanie zamestnanca v súlade s etickými princípmi je potrebné hodnotiť ako jednu z noriem, ktorá je
súčasťou dodržiavania pracovnej disciplíny. Tu súd uzatvára, že pokiaľ by aj k citovanému vyhláseniužalobcu došlo na pracovisku, počas výkonu práce alebo v súvislosti s plnením pracovných povinností (čo
sa nestalo), takéto odmietnutie vyjadrenia, či žalobca disponuje priepustkou od lekára, by nemohlo byť
hodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by odôvodňovalo, aby žalovaný pristúpil

k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.

28. Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru - porušenie liečebného režimu, tu
súd hodnotí, že nepochybne došlo k porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobcu, avšak nebolo ho
možné vyhodnotiť ako závažné. Podľa § 81 písm. d) ZP zamestnanec je povinný v období, v ktorom má

podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať
liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Samotné uvedenie povinnosti zamestnanca dodržiavať
liečebný režim medzi základnými povinnosťami zamestnanca neznamená automaticky, že akékoľvek
porušenie takejto povinnosti by malo byť hodnotené ako závažné. Porušenie liečebného režimu je
porušením právnej povinnosti zamestnanca, ktorej špecifikom je, že ju zamestnanec porušuje nie pri
výkone práce, ale počas dočasnej práceneschopnosti, teda v čase, keď dostáva náhradu príjmu. Je

irelevantné tvrdenie žalobcu, že schôdze sa musel zúčastniť preto, lebo bolo potrebné hájiť jeho práva
vlastníka bytu a z dôvodu, že plní funkciu zástupcu vlastníkov bytov, tu súd zdôrazňuje, že pokiaľ
ošetrujúci lekár nepovolil počas PN žalobcovi vychádzky, mohol a mal sa dať na schôdzi zastúpiť inou
osobou. Neobstojí ani tvrdenie, že účasťou na schôdzi neohrozil liečebný režim, lebo riadne berie lieky
a zúčastňuje sa všetkých vyšetrení. Už samotnú účasť žalobcu na schôdzi je potrebné hodnotiť ako

porušenie pracovnej disciplíny z titulu nedodržania liečebného režimu. Podstatné pre súd je práve tá
skutočnosť, že uvedené ojedinelé porušenie liečebného režimu nedosiahlo takú intenzitu porušenia
pracovnej disciplíny, že by nebolo spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po
uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby. Pokiaľ ide menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny, je možné hovoriť o intenzite závažného porušenia pracovnej disciplíny až vtedy,

ak dochádza k opakovanému a systematickému porušovaniu pracovnej disciplíny (napr. opakované
absencie zamestnanca, prípadne aj opakované porušenie liečebného režimu). V danom prípade
žalovaný síce tvrdil, že zamestnanci vídajú žalobcu počas PN v meste, v reštauračných zriadeniach,
na nákupoch atď., ale uvedené ostalo iba v rovine tvrdení žalovaného. Žalovaný súdu nenavrhol
vykonanie takých dôkazov, z ktorých by súd mohol mať za preukázané opakované porušovanie

liečebného režimu zo strany žalobcu. Súd preto uzatvára, že ojedinelé porušenie liečebného režimu je
menej závažným porušením pracovnej disciplíny, ktoré neodôvodňuje, aby zamestnávateľ skončil do
zamestnancom pracovný pomer okamžite. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol, že okamžité
skončenie pracovného pomeru je neplatné. (por. napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.:
22CoPr/21/2017, rozsudok Okresného súdu v Senici sp. zn.: 7C/103/2011).

29. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku až v rozhodnutí o nároku
na náhradu mzdy a posúdení či je možné od zamestnávateľa žiadať, aby žalobcu ďalej zamestnával.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie
práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti
zákona č. 62/2020 Z.z. do 30. apríla 2020 neplynú, b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti

tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Uvedené platí
rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v
konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na
podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.