Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 25, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216203657
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Fedurcová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8216203657.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobkyne: I. D., T..: XX.XX.XXXX,

H. H. - S. W., R. XXXX/XX, právne zastúpeného: JUDr. Matúš Hrib - advokát, sídlo AK Bardejov, Na
hradbách 5, proti žalovanému 1/: N. B., T..: XX.XX.XXXX, H. H., N. X, právne zastúpenému: JUDr.
Stanislav Súlety - advokát, sídlo AK Bardejov, Nám. SNP 1, proti žalovanej 2/: I. H., T..: XX.XX.XXXX,
H. H. T. D., T.. W.. H. XXXX/X, žalovanému 3/: V.. I. H., T..: XX.XX.XXXX, H. H., G. XXX/XX, žalovanej
4/: I. H., T..: XX.XX.XXXX, H. H., Ť. XXX/XX, žalovanej 5/: F. I., T..: XX.XX.XXXX, H. H., Z. XXX/XX a
žalovanej 6/: Slovenská repulika, v mene ktorej koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava,
Miletičova 19, IČO: 00 003 328, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovaným 1/-6/ priznáva voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou súdu doručenou dňa 15.07.2016 domáhala určenia vlastníckeho práva k
parcelám registra „X.“, parc.č.: XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: orná pôda, par.č.: XXXX/
XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatné plochy a parc.č.: XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh
pozemku: orná pôda vytvorených geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX, vyhotoveným dňa
XX.XX.XXXX Z. H. K., zapísaných na LV č- XXXXX, kat.úz. H. o veľkosti podielu žalobkyne 1/1 a náhrady

trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že právny predchodca, otec žalobkyne, N. R., T..: XX.XX.XXXX nadobudol
na základe Rozhodnutia Štátneho notárstva Bardejov z XX.XX.XXXX titulom dedenia nehnuteľnosť
identifikovanú ako mpč. XXXX, v zápisnici vedenej pod č. XXXX. Parcelu mpč. XXXX vedenú v súbore
parcely registra „J.“ č. XXXX - orná pôda o výmere X.XXX m2, zapísanú v zápisnici č. XXXX, kat.úz.
H. nadobudla žalobkyňa titulom darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Za účelom vytýčenia hraníc v

teréne nechala žalobkyňa k parcele registra „J.“ č. XXXX vypracovať geometrický plán č. XXXXXXXX-
XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, ktorý vyhotovil V.. N. C.. Na podklade geometrického plánu bola parcela
registra „J.“ rozčlenená na parcelu registra „J.“ č. XXXX/X Z. XXXX/X. Z parcely registra „. Č. .XXXX/
X bola vytvorená nová parcela registra „X.“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: trvalé trávne porasty o
výmere X.XXX m2, zapísaná na LV č. XXXXX, kat.úz. H. o veľkosti podielu žalobkyne X/X. Parcela
registra „J. č. XXXX/X zanikla a bola vytvorená nová parcela registra „X.“ č. XXXX/XX, druh pozemku:
trvalé trávne porasty o výmere XX m2, zapísaná na LV č. XXXXX, kat.úz. H. o veľkosti podielu

žalobkyneX/X.Pogeodetickomzameranídošlokzrejmýmnezrovnalostiamohľadomvýmerypozemkov,
žalobkyňa sa obrátila na správu katastra, táto žalobkyňu odkázala na súd a poukázala na zameraný
užívací stav z roku XXXX, GP č. XXXXXXXX-XXX/XX a právnu listinu vedenú pod číslom D. XXXX/
XX. Hranica parcely registra „X.“ č. XXXX/XXX, kat.úz. H. je v teréne už dlhé roky zreteľne ohraničenáhlavnou cestnou komunikáciou, prístupovou cestou, ktorá je vyznačená v katastrálnej mape a železným
oplotením, ktoré oddeľuje parcelu žalobkyne č. XXXX/XXX od parcely žalovaného 1/ vedenú ako parcela
registra „J.“, parc.č.: XXXX/X - orná pôda o výmere X.XXX m2, zapísanú na LV č. XXXX, kat.úz. H. o

veľkosti podielu 1/1 v prospech žalovaného 1/, a od parcely registra „J.“, parc.č.: XXXX - orná pôda o
výmere X.XXX m2 zapísanú na LV č. XXXXX, kat.úz. H. v spoluvlastníctve žalovaných 2/-5/. Oplotenie
bolo žalovaným 1/ vybudované pred viac ako 35 rokmi a po celú dobu až do súčasnosti reflektovalo
rozdelenie užívacej plochy žalobkyne (resp. jej právnych predchodcov) a žalovaných 1/-5/. Po revízii
parcely registra „J.“, parc.č. XXXX/X na parcelu registra „X., parc.č. XXXX/XXX zameraním hraníc v

teréne v roku XXXX žalobkyňa nepredpokladala, že hranica medzi parcelami žalovaných 1/-5/ a parcely
žalobkyňa má byť spornou. V júni 2015 bola žalobkyňa informovaná o budovaní cesty na jednej strane
na styku parciel žalovaných 1/-5/ (č. XXXX/X a č. XXXX) a na strane druhej parcely žalobkyne č.
XXXX/XXX, teda o budovaní cesty bezprostredne pri oplotení, a to zo strany na parcele č. XXXX/XXX.
Stavba cesty je v súčasnosti dobudovaná napriek tomu, že nie je zaznačená v katastrálnej mape, preto
možno konštatovať, že cesta je vedená po pozemku žalobkyne, a to z hľadiska dlhoročnej užívacej

polohy parciel a vybudovaného oplotenia oddeľujúceho užívaciu plochu žalobkyne od užívacej plochy
žalovaných 1/-5/. Žalobkyňa so vzniknutou situáciou konfrontovala priamo staviteľa cesty, a to p. Q.,
ktorý sa už v roku 2010 pokúšal od žalobkyne odkúpiť časť parcely č. XXXX/XXX v danom úseku (pri
styku hraníc žalovaných 1/-5/ a žalobkyne). Žalobkyňa po geodetickom meraní v roku 2010 zistila, že
z jej parcely bola odčlenená aj časť pozemku, ktorá je teraz vedená ako parcela č. XXXX/X o výmere

XXX m2 zapísaná na LV č. XXXXX, kat.úz. H. o veľkosti podielu 1/1 žalovanej 6/. Parcela registra
„J.“, parc.č. XXXX/X vo vlastnícke žalovanej 6/, pretína parcely vo vlastníctve žalobkyne, a to č. XXXX/
XXX a parcelu č. XXXX/XX, obe zapísané na LV č. XXXXX pre kat.úz. H.. Napriek tomu, že parcela č.
XXXX/X sa javí ako prístupová cesta, v skutočnosti táto časť nehnuteľnosti patrí žalobkyni, pretože aj
skutočná prístupová cesta od hlavnej cestnej komunikácie prechádza cez parcelu žalobkyne č. XXXX/

XX. Parcela č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej 6/ nikdy ako prístupová cesta užívaná nebola a vždy
bola súčasťou parcely žalobkyne č. XXXX/XXX. Skutočnosť, že bola ako vlastník opakovane oslovená
zo strany staviteľa na odpredaj spornej časti pozemku ju utvrdila v domnienke, že je vlastníkom aj
v dotknutej časti parcely tak, ako ju pôvodne nadobudla a užívala spolu s právnym predchodcom.
Evidenčný stav dotknutej parcely nezodpovedá stavu právnemu, žalobkyňa nehnuteľnosť nadobudla

najneskôr vydržaním. Právny predchodca žalobkyne od nadobudnutia parcely v roku 1965 do roku
1989 nehnuteľnosť kultivoval len spôsobom starostlivosti o trávnatý porast kosením. Po roku 1989
nehnuteľnosť užíval až do času zhoršenia zdravotného stavu v roku 2006, kedy nehnuteľnosť previedol
na žalobkyňu. Hraničný plot na styku pozemkov žalovaných 1/-5/ a pozemku žalobkyne bol dobudovaný
v 80-tych rokoch a podľa takto vytýčenej hranice žalobkyňa a jej právny predchodca pozemok užívali.

Žalobkyňa každý rok zabezpečuje kultiváciu pozemku kosením prostredníctvom tretích osôb. Žalobkyňa
má za to, že došlo k vydržaniu vlastníckeho práva v jej prospech, o čom svedčí aj právny titul -
dedenie. Žalobkyňa aj jej právny predchodca boli počas plynutia vydržacej doby dobromyseľní, že im
vlastnícke právo k danej časti parcely patrí a konali tak pri zachovaní bežnej opatrnosti, ktoré bolo
možné vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od nich požadovať a z obsahu ich správania

vyplýva, že s nehnuteľnosťou disponovali ako s vlastnou, a to na základe už spomínaných scudzovacích
titulov a ich činnosť spočívala v dlhoročnom užívaní a obhospodarovaní a ako dobromyseľní držitelia
konali aj za situácie, keď boli oslovení v súvislosti s odpredajom časti ich pozemku. Dobromyseľnosti
žalobkyne a je právneho predchodcu prisvedčuje aj fakt, že žalovaní 1/-5/ nikdy nenamietali spornosť
hraníc predmetných pozemkov a taktiež, že zo strany p. Fedorka bolo konané so žalobkyňou ako

s vlastníčkou. Pozemok žalovanej 6/ parcela č. XXXX/X, ktorá pretína parcely žalobkyne nikdy ako
prístupová cesta užívaný nebol, čo je zjavné z toho, že prístupová cesta je vybudovaná a užívaná na
inommiesteatiež,žeexistenciatakejtocestyjevzhľadomnatvarmiestaastrmýreliéfpozemkuzhlavnej
cestnej komunikácie vylúčená. Vydržacia doba u žalobkyne so započítaním nepretržitej a oprávnenej
držby právneho predchodcu začala plynúť najskôr rokom 2004, t.j. XX.XX.XXXX a uplynula najneskôr

XX.XX.XXXXatoeštebezzreteľanazapočítanievydržacejdobypredrokom1992.Vpriebehumesiacov
máj/jún 2015 bola so súhlasom žalovaného 1/ vybudovaná komunikácia. V rámci riešenia sporu oslovila
žalobkyňa žalovaného 1/, k usporiadaniu vzťahov nedošlo. Naliehavý právny záujem na požadovanom
určení je daný v prvom rade samotným sporom a v ďalšom konaním žalovaného 1/ ako formálneho
vlastníka susediaceho pozemku, ktorý mal udeliť súhlas vlastníkovi priľahlého pozemku na zrealizovanie

stavby cesty bez rešpektovania príslušných stavebných predpisov.

3. Žalovaný 1/ sa k žalobe vyjadril podaním súdu doručeným dňa 05.01.2017. Uviedol, že tak ako to
vyplýva zo žaloby, žalobkyňa na základe GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX na zameranie parcely č. XXXX zXX.XX.XXXX, boli v teréne vytýčené hranice parciel č. XXXX/XXX a č. XXXX/XX a žalobkyňa s nimi bola
pri preberaní uvedeného geometrického plánu oboznámená. O uvedenom svedčí aj fakt, že žalobkyňa
savlisteadresovanomsprávekatastra z12.08.2010domáhalazmenytýchtohraníc,včomjejvyhovené

nebolo. Teda žalobkyňa minimálne od 12.08.2010 už vedela, že plot slúži na ochranu oranej časti
záhrady žalovaného 1/ pred bylinožravcami a nie je hranicou jej pozemku. Doba dobromyseľnosti držby
sa najneskôr týmto dňom skončila. Na podporu svojich tvrdení žalovaný 1/ poukázal na skutočnosť,
že žalobkyňa na základe geometrického plánu a následného vytýčenia hraníc, kontaktovala vlastníkov
záhrady na pozemku terajšej parcely reg. „X.“ č. XXXX/XXX, p. W. a p. I.. W., že hranica ich záhrady

(tvorenáplotomasúvislýmradomvyše20ročnýchsmrekov)nezodpovedáprávnemustavuanechsiplot
a hranicu nimi užívaného pozemku posunú o 15 metrov napriek tomu, že ani žalobkyňa, ani jej právny
predchodca túto časť pôvodnej parcely č. XXXX nikdy neužívali, ani nikdy uvedený plot ako vlastnícku
a užívaciu hranicu nespochybňovali. Žalobkyňa si preto už vtedy bola vedomá, že hranice pôvodného
pozemku, parcely č. XXXX vôbec nezodpovedajú hraniciam lúky ohraničenej plotom žalovaného 1/
zo severu, plotom W. z východu, štátnou cestou z juhu a prístupovou cestou k chatám zo západu.

Zatrávnenú časť z južnej strany vonkajšej časti plota kosili bez súhlasu žalovaného 1/ cudzie osoby, čo
sa mu nepáčilo, ale ani neprekážalo, nakoľko seno nepotreboval. Žalovaný 1/ povedal žalobkyni, že sa
mu to nepáči ešte v roku XXXX, dal si vypracovať geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX N. C. z
19.05.2010.NáslednenatosidalageometrickýplánvypracovaťžalobkyňaV..N.C.,ktorýjejtiežpotvrdil,
že cca 10 metrový pás lúky z južnej strany plota je nespochybniteľne vlastníctvo žalovaného 1/. Ďalej

žalovaný 1/ uviedol, že nevie, prečo by p. Q. kontaktoval žalobkyňu ohľadom kúpy časti pozemku, keď po
rozhovore so žalovaným 1/ v lete 2010 dobre vedel, že pozemok, na ktorom je teraz dočasne prístupová
cesta, je vo vlastníctve žalovaného 1/. Z parcely žalobkyne č. XXXX/XXX nebolo nič odčlenené a už
vôbec nie parcela č. XXXX/X, ktorá slúžila ako prístupová cesta z H. na I. fakticky celé generácie a
parcely č. XXXX/XXX a XXXX/XX nepretína, ale oddeľuje.

4. K žalobe sa vyjadrili aj žalovaní 3/-5/, podaniami súdu doručenými dňa 12.01.2017. Uviedli, že sú
spoluvlastníci parcely registra „J., parc.č. XXXX, ktorá nie je oplotená. Do začatia sporu vedeného
na tunajšom súde pod sp.zn.: 5C/117/2010 žili v tom, že nehnuteľnosť (parcelu č. XXXX) užíva
Poľnohospodárske podielnické družstvo H. so sídlom v Y.. Určením vlastníckeho práva v prospech

žalobkyne vo vzťahu k parcele registra „X.“, č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 by sa znemožnil prístup
k parcele č. XXXX.

5. Žalovaná 6/ sa k žalobe vyjadrila v podaní súdu doručeným dňa 17.01.2017. Uviedla, že vo vzťahu
k žalovanej 6/ si žalobkyňa uplatnila nárok k parcele registra „X.“ č. XXXX/XXX - trvalý trávny porast

o výmere XXX m2, ktorá bola na základe geometrického plánu vytvorená z parcely registra „J.“ č.
XXXX/X - ostatná plocha o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX, kat.úz. H., vlastníctvo SR
1/1. Žalobkyňa vlastnícke právo odvodzuje z titulu vydržania. V súvislosti s vydržaním poukázala na
dedičské rozhodnutie D XXX/XX z XX.XX.XXXX a darovaciu zmluvu F. XX.XX.XXXX. Vo vzťahu k
parcele reg. „J.“, č. XXXX/X žalobkyňa tvrdila, že táto bola odčlenená od parcely registra „X. č. XXXX/

XXX, ktorá jej v jej vlastníctve. Parcela reg. „X.“ č. XXXX/XXX - trvalý trávny porast o výmere X.XXX
m2 v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXXX pre kat.úz. H. bola vytvorená na základe GP č. XXXXXXXX-
XX/XXXX z XX.XX.XXXX z pôvodnej parcely reg. „J.“ č. XXXX/X, ktorá zodpovedá parcele č. XXXX
- orná pôda o výmere X.XXX m2, zapísanej v PK zápisnici č. XXXX pre kat.úz. H.. Pokiaľ žalobkyňa
namieta nesúlad výmery pôvodne PK parcely č. XXXX do súčasným stavom katastra nehnuteľnosti,

poukázala žalovaná 6/ na to, že výmera parciel podľa PK stavu a stavu registra „J.“ nie je záväzným
údajom. Z kópie pozemnoknižnej mapy a kópie katastrálnej mapy vyplýva, že pôvodnej PK parcele č.
XXXX zodpovedá v súčasnosti parcela reg. „X.“ č. XXXX/XXX, XXXX/XX zapísané na LV č. XXXXX
pre kat.úz. H. vo vlastníctve žalobkyne spolu vo výmere X.XXX m2 (rozdiel vo výmere v porovnaní
s PK stavom je XXX m2). Ďalšia časť (výmera) tejto PK parcely č. XXXX je vysporiadaná v ceste -

parcela reg. „X.“ č. XXXX/X zapísaná na LV č. XXXXX kat.úz. H. vo vlastníctve C. G.Á. Y. a časť je
vyporiadaná v parcele reg. „X.“ č. XXXX/XXX zapísaná na LV č. XXXX vo vlastníctve U. Q.. Žalobkyňa
si uplatňuje vlastníctvo k sporným parcelám reg. „.“ č. XXXX/XXX, XXXX/XXX Z. XXXX/XXX spolu vo
výmere X.XXX m2. Parcela reg. „J.“ č. XXXX/X, kat.úz. H. nezodpovedá pôvodnej PK parcele č. XXXX,
kat.úz. H. a nebola odčlenená od parcely reg. „X. č. XXXX/XXX kat.úz. H.. Parcela reg. „J. č. XXXX/X,

kat.úz. H. zodpovedá pôvodne neknihovanej parcele č. XXXX, kat.úz. H., ktorá bola verejným majetkom.
Parcela č. XXXX existovala už v minulosti, bola riadne zakreslená v mapových podkladoch, mala riadne
svoje hranice, čo potvrdzuje snímka z PK mapy. Táto snímka tiež potvrdzuje, že parcela č. XXXX sa
nachádzala medzi PK parcelou č. XXXX a PK parcelou č. XXXX kat.úz. H.. Pokiaľ sa časom vytvorilainá cesta, je to vecou len konkrétneho užívania. Parcela č. XXXX/X je štátnym majetkom, ktorou má
byť zabezpečený verejný prístup ku všetkým okolitým pozemkom. Tento stav bol prevzatý aj v konaní
ROEP v kat.úz. H.. Parcela č. XXXX nebola majetkom žalobkyne ani jej právnych predchodcov, ale štátu.

Táto parcela nebola ani predmetom dedenia z XX.XX.XXXX, D XXX/XX. Žalobkyňa tak nemá nárok na
parcelu reg. „C“ č. XXXX/XXX, ktorá bola vytvorená z parcely reg. „J. č. XXXX/X kat.úz. H..

6. Žalobkyňa sa vyjadrila podaním súdu doručeným dňa 19.05.2017. Uviedla, že tvrdené žalovaným 1/
je úplnom rozpore s tým, čo tvrdil počas mimosúdnych rokovaní, ako aj s tým, čím odôvodňuje žalobu vo

veci vedenej na tunajšom súde sp.zn.: 5C/117/2010, kde v tomto prípade žaluje podľa oplotenia, ktoré
si zhotovil na základe geodetického zamerania. Čo sa týka straty dobromyseľnosti žalobkyne po roku
2010, kedy bol zhotovený geometrický plán V.. C., žalobkyňa uviedla, že pri zameraní osobne nebola,
hranice v teréne neboli vyznačené, takže táto skutočnosť nemohla ovplyvniť jej dobromyseľnosť. Aj
keby tomu tak nebolo, právny predchodca žalobkyne sám vydržal predmetný pozemok, nakoľko ten
po zriadení oplotenia žalovaným 1/ užíval po hranicu danú plotom, čo žalovaný 1/ počas desaťročí

nikdy nespochybňoval. Čo sa týka vyjadrenia žalovaných 3/-5/, títo so žalobou nesúhlasia výlučne len z
dôvodu straty prístupu k pozemkom. Tieto tvrdenia ale nárok nijako nespochybňujú a žalobkyňa nemá v
úmyslebrániťžalovanýmvprístupenaichpozemky.Čodovyjadreniažalovanej6/uviedla,žepredmetná
parcelaniejevterénedlhodobozreteľná,žalobkyňasitakútocestuzI.nepamätáamázato,žeskutočná
vozová cesta viedla iným smerom. Navyše táto cesta končí v plote žalovaného 1/, teda je viac ako 20

rokov slepá.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, stanoviskami právnych zástupcov
strán sporu, obhliadkou z 21.07.2020 (čl. 176), výsluchom svedka N. K. (čl. 178), Rozhodnutím
Štátneho notárstva z XX.XX.XXXX, sp.zn.: XXX/XX (čl. 5), Darovacou zmluvou z XX.XX.XXXX (čl. 6),

Geometrickým plánom z XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXX-XX/XXXX (čl. 8), Listom Správy katastra H. z
XX.XX.XXXX (čl. 9), Listom vlastníctva č. XXXXX pre kat.úz. H. (čl. 10), Výpisom z listu vlastníctva č.
XXXX pre kat.úz. H. (čl. 11), Výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX pre kat.úz. H. (čl. 12), Geometrickým
plánom z XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXX-XX/XXXX (čl. 14), Geometrickým plánom z XX.XX.XXXX, č.
XXXXXXXX-XX/XXXX (čl. 36), Kópiou pozemnoknižnej mapy k parcele XXXX (čl.54) a ostatnými

listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:

8. Z jednotlivých stanovísk žalobkyne súd zistil, že pokiaľ ide o predmet sporu, došlo k nesprávnemu
zameraniu parciel. Smerodajné a určujúce je pre žalobkyňu, kde žalovaný 1/ postavil plot v roku XXXX.
Žalobkyňa v dobrej viere pozemok užívala, pričom, bolo to v stave, v akom to nadobudla na základe

darovacej zmluvy a predtým jej právny predchodca na základe dedičstva. Posuny parciel, ktorými
argumentuje protistrana sa vôbec netýkajú hranice plota, ktorý je postavený medzi parcelou žalobkyne
a žalovaného 1/. V otázke dobromyseľnosti, žalobkyňa nemala žiadne pochybnosti dovtedy, než sa
pozdĺž plota žalovaného 1/ nezačali vykonávať výkopové práce a spevnená cesta pre vlastníkov iných
pozemkov. Súčasná existujúca cesta je na vjazde zo štátnej cesty pod Hotelom H., je riadne pripravená

na zjazd, tento zjazd je na parcele žalobkyne. Keď „Q.“ začali vysypávať cestu smerujúcu od miestnej
komunikácie smerom k „Q.“, došlo k odkopaniu časti cesty už od označenia kolíka s plastovou fľašou,
teda žalovaný 1/ sa až vtedy dozvedel, že je to jeho. Asi 10 metrový úsek bol ponechaný bez toho, aby
sa do neho zasahovalo, pretože si boli vedomí, že na toto súhlas od žalobkyne nedostanú a žalovaného
1/ ubezpečili, že to spravia po jeho hranicu. V otázke vydržania vo vzťahu vk „H.“ žalobkyňa uviedla,

že mala nadobúdací titul a užívala rozsah, ktorý jej ukázal jej právny predchodca. Nemala žiadne
pochybnosti a počas jej držby nedošlo k uplatneniu vlastníckych práv. Má za to, že z hľadiska opatrnosti
nebolo z jej strany potrebné, aby svoje role vymerala, nakoľko už boli v teréne ohraničené z viacerých
strán. Žalobkyňa začala pátrať po tom, že tu môže byť nejaký problém tak 2-3 roky pred rokom 2015.

9. Z jednotlivých stanovísk žalovaného 1/ súd zistil, že tento namieta nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Nebola preukázaná dobromyseľnosť.
Poukázal na vytvorenie parciel v súčasnom stave z pôvodnej mpč. parcely XXXX, ktorú nadobudol
právny predchodca žalobkyne a následne žalobkyňa darovacou zmluvou, pričom celková výmera
parcely mpč. XXXX bola o výmere X.XXX m2, zatiaľ čo súčasný stav parcely žalobkyne XXXX/XXX

je o výmere X.XXX m2, ktorá spolu s pôvodnou parcelou XXXX/X, v súčasnej dobe č. XXXX/XX o
výmere XX m2 predstavuje celkom X.XXX m2, teda žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva
k novovytvoreným parcelám o XXX m2 navyše. Posuny do parcely žalobkyne vznikli predchádzajúcimi
nesprávnymi zameraniami, mali za to, že chýbajúca výmera sa nachádza v terajšej štátnej ceste ačiastočne bola zabratá parcelou č. XXXX/XXX, ktorá je dnes vo vlastníctve p. Q.. Samotnú hranicu
neurčuje vystavený plot. Samotné užívanie nehnuteľnosti nestačí na to, aby sa niekto domáhal určenia
vlastníckeho práva. Pre vydržanie nestačí pozemok len užívať. Tvrdí sa vydržanie, ale nie je zrejmé

čo, kde, v akom čase, aká výmera. Parcela žalovaného 1/ do roku XXXX bola v užívaní družstva. Tú
parcelu, ktorú si dal vymerať geometrickým plánom, tak dovtedy to bola jedna parcela. V roku 1992 sa to
dalo zamerať, od roku 1993 stojí plot. Ak by žalobkyňa vedela, kde siaha jej vlastníctvo, potom by prijala
nejaké opatrenia, keď „Q.“ začali stavať. Žaloba, ktorou sa žalovaný 1/ domáha určenia vlastníckeho
práva vo veci sp.zn.: 5C/117/2010 sa tejto časti parcely vôbec netýka.

10. Z jednotlivých stanovísk žalovanej 6/ súd zistil, že jedna sporná časť je v podstate prístupová cesta.
Ak by súd žalobe vyhovel, bol by znemožnený prístup iných vlastníkov k ďalším parcelám. Cesta, ktorá
je predmetom sporu, čiže pôvodná parcela č. XXXX/X v podstate nadväzuje na ďalšie parcely uz v reg.
„X.“, ktoré sú takisto vo vlastníctve štátu. Užívací stav je iný. Slovenský pozemkový fond by sa vedel zo
žalobkyňou dohodnúť, ale je problém u „H.“. Tam už tá cesta nie je. Ak by aj žalobkyňa „spustila“, tak zo

svojho namiesto časti žalovanej 6/. „H.“ ale nemajú čo spúšťať, oni by prišli o svoju časť.

11. Výsluchom svedka N.Á. K. súd zistil, že niekedy to kosil otec žalobkyne, až dole. Nebola tu nijaká
cesta. Približne pred desiatimi rokmi videl obhospodarovať otca žalobkyne časť pozemku, ktorá je
ohraničená zo spodnej časti hranicou parcely „Q.“, ďalej pokračuje hranicou žalovaného 1/, ako aj

novovytvorenou prístupovou cestou a miestnou komunikáciou. Kosil to, nebola tam nijaká cesta, otec
žalobkyne tam mal nasiate zrno. Pomery pozná, lebo chodil pomáhať nakladať slamu, keď sa kosilo,
ako idú hranice sa nezaujímal.

12. Podľa uhorského obyčajového práva platného do 31.12.1950 bola pri vydržaní stanovená vydržacia

lehota v trvaní 32 rokov (pri nehnuteľnostiach). Taktiež sa vyžadovala dobromyseľnosť pri vstupe do
držby.

13. Podľa § 115, 116, 117, 118 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník účinný od 1.1.1951,
vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom

vlastníctve. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite
tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú
držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu. O behu vydržacej doby
platia primerane tie isté zásady, aké platia o behu premlčacej doby. Ustanovenia o vydržaní vlastníckeho
práva platia obdobne o vydržaní iných vecných práv.

14. Podľa § 145 ods. 1 citovaného zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

15. Podľa § 562 citovaného zákona, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej

ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery
spravujú skorším právom.

16. Podľa § 145 citovaného zákona, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je

oprávnená.

17. Podľa § 566 citovaného zákona, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak
tentozákonurčujekratšiulehotu,najneskoršieuplynutímtejtokratšejlehoty,počítanejododňa1.januára
1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.

To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

18. Podľa § 865 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úprave účinnej od.
1.4.1983, č. zák. 131/82 Zb.), pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj
právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení §

135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca
mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému
bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného
roka od tohto dňa ( pozn. § 135a ods. 1 a § 135a ods. 2 v účinnom znení citované nižšie).19. Podľa § 135a ods. 1 vety prvej zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v znení účinnom od
1.4.1983), vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má

nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ
nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

20. Podľa § 132a ods. 1, 2 citovaného zákona, kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na
všetkyokolnostijedobromyseľný,žemuvecpatrí,má-pokiaľniejeustanovenéinak-obdobnéprávana

ochranu, aké má vlastník veci. To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému
bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.

21.Podľa§860zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvplatnomznení,podľadoterajšíchpredpisov
sa až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred 1. aprílom
1964.

22.Podľa§134Občianskehozákonníka,oprávnenýdržiteľsastávavlastníkomveci,akjumánepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto
nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam,
ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby

podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre
začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

23. Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo

opätovný výkon.

24. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

25. Podľa § 135a ods. 1 vety prvej zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (účinný do 31.12.1991),
vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.

26. Podľa § 507a ods. 1, 3, 6 citovaného zákona (prechodné ustanovenia), pokiaľ nie je uvedené
inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964
do 1. apríla 1983. Do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo
jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí

skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Na práva a povinnosti z vecných bremien vzniknutých
pred 1. aprílom 1964 sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 135b a § 135c ods. 3 až 7.

27. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 (novela zákonom č. 509/1991 Zb.),
oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide

o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo
k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve
štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba,
po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1
sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

28. Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo
opätovný výkon.

29. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.30.Podľa§868,§870Občianskehozákonníka(prechodnéustanoveniakúpraveúčinnejod1.1.1992,č.
zák. 509/1991 Zb.), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté

pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa doterajších predpisov sa
až do svojho zakončenia posudzujú lehoty a premlčacie doby, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto
zákona.

31. Podľa čl. 17 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C.s.p.“),súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a iných osôb.

32. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie

je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

34. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje

inak.

35. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

36. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

37. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

38. Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

39. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je daný vždy, ak je nutné
posúdiť žalobcom tvrdený skutkový stav so stavom právnym. Tak je tomu i v prejednávanej veci, kedy
žalobcovia tvrdia, že nehnuteľnosti, ktoré roky užívajú a užívali aj ich predchodcovia, sú zapísané na
liste vlastníctva v prospech inej osoby - žalovaného.

40. V otázke vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti možno konštatovať, že aj napriek zmenám
právneho poriadku, zákonnými podmienkami pre vydržanie vždy boli oprávnená držba, uplynutie
zákonom predpísanej vydržacej doby (10 rokov nepretržitej a nerušenej držby) a spôsobilý predmet
vydržania.

41. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať

pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí
nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby
držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.42.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné

presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil

so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že
je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.

43. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí (§ 132 a § 135a Občianskeho zákonníka), a že s ňou
nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami z ktorých sa dá usúdiť, že toto
presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (Rc 1Cz 36/89).

44. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobkyne, otec N.
R. nadobudol na základe Rozhodnutia Štátneho notárstva zo dňa XX.XX.XXXX, S. XXX/XX titulom
dedenia, nehnuteľnosti v kat.úz. H., zapísané vo vložke č. XXXX a č. XXXX. Na základe darovacej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, daroval otec žalobkyni okrem iných aj nehnuteľnosti zapísané v zápisnici

mpč. XXXX pre kat.úz. H., parcela reg. „J.“ č. XXXX - orná pôda o výmere X.XXX m2. Na podklade
geometrického plátnu č. XXXXXXXX-XX/XXXX z roku 2010 bola parcela reg. „J.“ č. XXXX rozčlenená
na parcelu registra „J.“ č. XXXX/X a č. XXXX/X. Z parcely č. XXXX/X bola vytvorená parcela reg. „X.“ č.
XXXX/XXX o výmere X.XXX m2 a parcela č. XXXX/X zanikla a vznikla nová parcela reg. „X.“ č. XXXX/
XX o výmere XX m2. Spolu X.XXX m2 (pozn. súdu). Keďže sa po zameraní zistilo, že je vo výmerách

nezrovnalosť, z odpovede správy katastra vyplynulo (čl. 9), že pri novom zameraní v roku 1986 bol v
teréne zameraný užívací stav GP č. XXXXXXXX-XXX/XX.

45.Žalovaný1/poprelskutkovétvrdeniažalobkyneotom,žeoplotenienímvybudovanémedziparcelami
č. XXXX/XXX (pôvodne č. XXXX/X - žalovaný 1/), č. XXXX („H.“ = ostatní žalovaní) a č. XXXX/XXX

(žalobkyňa) po viac ako 35 rokov reflektovalo rozdelenie užívacej plochy žalobkyne a žalovaných 1-5/.
Uviedol vlastné skutkové tvrdenia, a to, že zo samotného zamerania v roku XXXX pre žalobkyňu
vyplynulo, že plot nepredstavuje hranicu pozemku, ale že táto je na inom mieste. Vyplýva to aj zo žiadosti
správe katastra, ktorou žalobkyňa žiadala nápravu (čl. 9). Žalobkyňa si bola vedomá aj skutočnosti,
že pôvodná parcela č. XXXX nezodpovedá hraniciam lúky ohraničenej plotom aj z východu, zo strany

„W.“, pretože po zameraní v roku XXXX kontaktovala p. W. a I.. W., aby si posunuli túto hranicu o
15 metrov, napriek tomu, že túto časť pôvodnej parcely nikdy neužívali. Žalovaný 1/ tiež tvrdil, že
upozornil žalobkyňu, že sa mu nepáči, že z vonkajšej časti plota kosia pozemok cudzie osoby a následne
si dal v roku 2010 vypracovať geometrický plán. Tieto skutkové tvrdenia žalobkyňou popreté neboli.
Takisto nebolo popreté tvrdenie o tom, že cca 10 metrový pás lúky z južnej strany plota je vlastníctvom

žalovaného 1/, o čom žalobkyňu upovedomil geodet N. C.. Bolo tvrdené a nepopreté, že žalovaní 2/-5/
prenechali nájomnými zmluvami parcelu č. XXXX do užívania poľnohospodárskemu družstvu, teda s
nehnuteľnosťou nakladali a aj ich právni predchodcovia.

46. Z kópie pozemnoknižnej mapy a kópie katastrálnej mapy (čl. 54, 55) je zrejmé, že pôvodnej parcele

č. XXXX v súčasnosti zodpovedá parcela reg. „X.“ č. XXXX/XXX, č. XXXX/XX spolu o rozsahu X.XXX
m2. Chýbajúca výmera pôvodnej parcely č. XXXX sa nachádza v hlavnej miestnej komunikácii (vozovke)
a časť v parcele reg. „X.“ č. XXXX/XXX (p. Q.). Parcela registra „J.“ č. XXXX/X zodpovedá pôvodnej
neknihovanej parcele č. XXXX, bola a je riadne zakreslená v mapových podkladoch, mala riadne svoje
hranice, čo bolo preukázané z pozemnoknižnej mapy. Táto nebola majetkom žalobkyne, ani právneho

predchodcu, nebola ani predmetom dedenia, ktoré rozhodnutie o dedičstve je označené v žalobe ako
nadobúdací titul. Tiež bolo preukázané, že žalobkyňa v súčasnosti vlastní parcelu č. XXXX/XXX o
výmere X.XXX m2 a č. XXXX/XX o výmere XX m2 a domáha sa určenia vlastníckeho práva k 3
novovytvoreným parcelám celkom o výmere X.XXX m2, spolu X.XXX m2, čo nezodpovedá výmere
pôvodnej parcely č. mpč. XXXX (X.XXX m2). Z tvrdení žalovaného 1/ mal súd za preukázané, že do roku

1992 bola jeho parcela v užívaní družstva, v roku 1992 si ju dal zamerať v roku 1993 postavil plot. Čo
do dobromyseľnosti žalobkyne pri vydržaní, bolo preukázané tvrdeniami žalovaného 1/, ale aj samotnou
žalobkyňou, že 2-3 pred rokom 2015, kedy „Q.“ začali stavať cestu, zistila, že niečo nie je v poriadku.
Teda zákonom predpísaná doba 10 rokov držby nemohla žalobkyni účinne uplynúť, keď nehnuteľnosť nazáklade darovania nadobudla v roku 2006. Potom dobromyseľnosťou a uplynutím zákonom predpísanej
doby pri vydržaní sa súd musel zaoberať už len vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobkyne.
Dobromyseľnosť pri držbe právneho predchodcu žalobkyne ale bola spochybnená tiež, a to tým, že do

postavenia plota právny predchodca užíval svoju parcelu bez vyznačenej hranice, nepreukázané, odkiaľ
- kam. Po postavení plota svoje užívanie „oprel“ o hranicu vymedzenú plotom, ktorý si postavil žalovaný
1/. Žalobkyňa ale neuviedla, na základe akej skutočnosti právny predchodca usudzoval, že práve plot
predstavuje hranicu, po ktorú „môže“ svoju nehnuteľnosť užívať. To vo vzťahu k novovytvorenej parcele
č. XXXX/XXX (čl. 14). Vo vzťahu k novovytvorenej parcele Č.. XXXX/XXX (vo vlastníctve žalovanej 6/)

bolo preukázané, že cesta na parcele č. XXXX/X bola v pozemnoknižnej mape riadne zakreslená a
nebola predmetom dedenia u právneho predchodcu. Čo sa týka novovytvorenej parcely č. XXXX/XXX
(vo vzťahu k „H.“), tu žalobkyňa neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, ani nepreukázala, prečo práve v
žalobou navrhovanom rozsahu malo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva v časti parcely č. XXXX v
podielovom spoluvlastníctve žalovaných 2/-5/.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené súd musel žalobu zamietnuť.

48. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

49. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50.Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysleustanovenia§255odsek1vspojenís§262C.s.p.Žalovaní
1/ - 6/ boli v konaní úspešní, preto im patrí právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni.

O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,

e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.