Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010266
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1620010266.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Vladimíra
Buchvalda a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného N. T., stíhaného pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/52/2020 zo dňa 08.07.2020, na verejnom zasadnutí
konanom v Bratislave dňa 18. februára 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/52/2020 zo dňa 08.07.2020 bol obžalovaný N. T.
uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 27.05.2020 v čase o 02.25 h viedol na ceste v smere
z obce Jabloňové do obce Lozorno osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, šedá metalíza, ev.

č.: BL-XXXBH, pričom bol spozorovaný hliadkou PMJ PZ Bratislava ako prechádzal oproti nim, pričom
sa nevedel udržať na vozovke a prechádzal zo strany na stranu, preto sa hliadka rozhodla toto vozidlo
zastaviť, pričom vozidlo bolo zastavené v obci Lozorno na ulici F. pri obecnom úrade a nakoľko pri
komunikácii s vodičom vzniklo podozrenie, že vodič je pod vplyvom alkoholu, vodič bol vyzvaný, aby
sa podrobil dychovej skúške, s čím súhlasil, pričom mu bola elektronickým meračom AlcoQuant 6020
plus č. G nameraná v čase o 02.30 h hodnota 1,08 mg/1 alkoholu v dychu (2,25 promile alkoholu v krvi)

a opakovanou dychovou skúškou v čase o 02.51 h mu bola nameraná hodnota 1,09 mg/1 alkoholu v
dychu (2,27 promile alkoholu v krvi).

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j/,
písm. l/ Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace.
Podľa§49ods.1písm.a/,§50ods.1Trestnéhozákonabolobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobody

podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov
na dobu 30 mesiacov.

Proti rozsudku podal odvolanie v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor (čo
do výroku o treste) s tým, že toto odvolanie odôvodnil tak, že obžalovanému bola pri cestnej kontrole

nameraná hodnota 1,08 mg/1 alkoholu v dychu (2,25 promile alkoholu v krvi) a opakovanou dychovou
skúškou mu bola nameraná hodnota 1,09 mg/1 alkoholu vdychu (2,27 promile alkoholu v krvi), čo
možno považovať za mimoriadne vysokú hladinu alkoholu v krvi. Tento stav sa v odbornej literatúre
nazýva ako ťažká opitosť a spravidla sa spája s prejavmi ako blábolivá reč, neschopnosť samostatnej
chôdze, psychické poruchy, výraznejšie poruchy chovania, zvracanie. Z uvedeného vyplýva, že vedenie
vozidla v takomto stave predstavuje vážne ohrozenie pre okolie a vzhľadom na naplnenie individuálnej

i generálnej prevencie odvolateľ nepovažuje v takomto prípade uložený podmienečný trest a trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel za dostačujúci. Domnieva sa, že v takomto prípade jepotrebné pôsobiť na obžalovaného aj bez predchádzajúceho odsúdenia za iný trestný čin krátkodobým
nepodmienečným trestom odňatia slobody. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje trest uložený v
napadnutom rozsudku za nedostatočný a navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý

rozsudok Okresného súdu Malacky vo výroku o treste a rozhodol o uložení nepodmienečného trestu
odňatia slobody obžalovanému so zaradením do minimálneho stupňa stráženia, spolu so zákazom
činnosti vedenia motorových vozidiel.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom obhajcu tak, že je zrejmé, že

prokurátor argumentuje a navodzuje skutočnosť, že obžalovaný bol v čase skutku v stave ťažkej opitosti,
spojenej s prejavmi blábolivej reči, neschopnosti samostatnej chôdze, psychickej poruchy, výraznej
poruchy chovania, zvracania. S týmito argumentmi sa obžalovaný v žiadnom prípade nestotožňuje,
ide len o teoretické zhodnotenie prokurátora bez akéhokoľvek zistenia objektívneho stavu osoby
obžalovaného v čase skutku. Zo záznamu policajnej hliadky, ktorá obžalovaného v uvedený deň, čas a
na uvedenom mieste zastavila nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorou argumentuje prokurátor vo svojom

odvolaní. V prípade, že by tak bolo, určite by to policajná hliadka zaznamenala v príslušnom úradnom
zázname. Obžalovaný nepopiera, že bol pod vplyvom alkoholu, avšak žiadny s popísaných prejavov sa
u neho neprejavil, na ktorom základe je napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa plne v súlade so
zákonom a odvolanie prokurátora je nedôvodné v celom rozsahu.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 04.11.2020.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 18.02.2021 prokurátorka krajskej prokuratúry poukázala
na okolnosti daného prípadu, ako aj na osobu obžalovaného, avšak samotné rozhodnutie o podanom
odvolaní ponechala na rozhodnutie krajského súdu.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa pridržal všetkých predchádzajúcich ústnych aj
písomných prednesov v doterajšom konaní a navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť s
tým,žezvlášťzdôraznil,ževdanomprípadeišlooojedinelýexcesobžalovanéhovzhľadomnadoterajšie
jeho správanie a život.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí poukázal na prednes svojho obhajcu s tým, že je mu ľúto toho, čo
sa stalo, bola to chyba a dúfa, že túto chybu už nezopakuje.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú
splnené podmienky pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku alebo pre zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie

nezistil.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán (prokurátorky, obhajcu a obžalovaného) na verejnom
zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý
odvolaním prokurátorom a len ohľadom výroku o treste, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, a to vzhľadom ku skutočnosti, že v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku je
obsiahnutý obmedzený revízny princíp a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý bol
napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a na iné chyby by odvolací
súdprihliadollenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Trestnéhoporiadku,čo

nebolo zistené. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol odvolaním napadnutý iba výrok
o treste, pričom ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu neboli odvolaním napadnuté, odvolací
súd bude ďalej prioritne podrobne rozoberať len odvolaním napadnutý výrok o uvedenom treste, pričom
odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že procesným stranám bola riadne doručená
obžaloba a výzva na vykonanie dôkazov a strany trestného konania boli následne aj riadne predvolané,

resp. upovedomené o termíne nariadeného hlavného pojednávania.

Hlavné pojednávanie na prvostupňovom súde bolo vykonané v zmysle príslušných ustanovení
Trestného poriadku - po prednesení obžaloby prokurátorom obžalovaný po príslušnom a náležitom
poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchanie skutku podľa obžaloby. Následne sa obžalovaný kladne

vyjadril k súdom zisťovaným skutočnostiam v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného
poriadku a súd po kladnom stanovisku prokurátora prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného a vyhlásil,
že vykoná dokazovanie ohľadom výroku o treste, pričom následne boli oboznámená príslušná časť
listinného materiálu, majúca vzťah priamo k osobe obžalovaného.

Odvolací súd k postupu prvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní pred vykonaním dokazovania

uvádza, že správne postupoval prvostupňový súd, keď prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo
spáchania skutkov, keďže takému vyhláseniu zodpovedali aj vykonané dôkazy v prípravnom konaní a
bolo nepochybné, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, tento napĺňa všetky zákonné znaky vyššie
uvedeného trestného činu a dopustil sa ho obžalovaný, ktorý bol v súlade so zákonom uznaný vinným
z ich spáchania.

K odvolaním napadnutému výroku o treste odvolací súd uvádza nasledujúce skutočnosti:

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Základnými ustanoveniami, ktoré musí súd pri ukladaní trestu zohľadniť je účel trestu (§ 34 ods. 1
Trestného zákona) a vymedzenie okolností, na ktoré musí súd prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery (§ 34 ods. 4 Trestného zákona).

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti (represívny prvok) a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
(prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradil od páchania trestných činov (prvok generálnej
prevencie), pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1
Trestného zákona).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Trestného zákona).

Obžalovaný sa stotožnil s uloženým trestom, avšak prokurátor ako odvolateľ žiadal v odvolaní uloženie
krátkodobého nepodmienečného trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňa
stráženia spolu so zákazom činnosti vedenia motorových vozidiel.

Odvolací súd má po posúdení celej veci za to, že druh trestu a jeho výmera podľa prvostupňového súdu
v prejednávanej veci je v súlade so zákonom, zodpovedá účelu trestu ustanoveného Trestným zákonom
a je aj spravodlivým trestom, čo je odôvodnené nasledujúcimi skutočnosťami.

Obžalovaný N. Valla podľa zistených informácií vedie riadny život, dopustil sa žalovanej trestnej činnosti

bez toho, že by mal predchádzajúcu skúsenosť s trestným stíhaním alebo dokonca odsúdením. Z odpisu
z registra trestov je zrejmé, že doposiaľ súdne trestný nebol. Je síce pravdou, že menovaný má 6
záznamov v evidenčnej karte vodiča, avšak jedná sa o priestupky nepatrného významu, bez konštatácie
spôsobenia ublíženia na zdraví formou dopravnej nehody, resp. bez postihu za vedenia motorového
vozidla pod vplyvom návykovej látky, k čomu odvolací súd dodáva, že prvostupňový súd správne ustálil

pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, že uznal poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/,
písm. l/ Trestného zákona (obžalovaný viedol riadny život a doznal a oľutoval spáchanie trestnej činnosti)
a súčasne správne postupoval, pokiaľ nezistil priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. S
ohľadom na charakter trestnej činnosti a najmä s ohľadom na osobu obžalovaného, jeho bezúhonnýspôsob života, u ktorého spáchanie žalovaného trestného činu celkom zrejme predstavuje len ojedinelý
exces v rámci vedenia bežného a riadneho života pracujúceho človeka, tak trest, ako bol uložený súdom
prvého stupňa (t. j. trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú

dobu v trvaní 2 roky a so súčasným uložením i trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkých druhov na dobu 30 mesiacov), zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v § 34
Trestného zákona v každom smere. Takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám
zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie a takto uložený trest s ohľadom na vyššie uvedené
okolnosti nie je možné považovať za neprimeraný a nadmieru mierny, preto v tomto ohľade boli

námietky odvolateľa vyhodnotené ako neakceptovateľné. Naopak uloženie navrhovaného mierneho
nepodmienečného trestu odňatia slobody v danom prípade (pri nespôsobení dopravnej nehody, ako aj
pri absencii výrazného ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky), by podľa názoru odvolacieho
súdu bolo neprimerané a nadmieru represívne opatrenie s ohľadom na všetky okolnosti prípadu i na
osobné pomery obžalovaného a jeho doterajší život.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd nezistil relevantný dôvod na zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, a preto podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.