Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 18, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/98/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018204697
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0018204697.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a členov senátu
JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Agnesy Hricovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. O. nar.
XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce
dieťa rodičov Bc. B. L. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. na E. ul. č. XXX/XX zastúpenej JUDr. Simonou
Marcinovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Nám. slobody 13 a B.

O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v A. na E. ul. č. XXX/X v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu o odvolaniach matky aj otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
z 24.10.2018 č.k. 15P 123/2018- 23 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného, o dlžnom výživnom a o styku otca s
maloletou, ako aj o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. N. do osobnej starostlivosti matky s tým, že
obajarodičiabudúmaloletúzastupovaťaspravovaťjejmajetok.Zaviazalotcaprispievaťmatkenavýživu
maloletej 180 Eur mesačne od 27.6.2018 do budúcna vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Dlžnévýživnézaobdobieod27.6.2018do31.10.2018vovýške744€povolilotcovisplácaťvmesačných
splátkachpo62€popribežnomvýživnomodprávoplatnostirozsudkupodhrozboustratyvýhodysplátok.
Upravil styk otca s maloletou neobmedzene a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá právo na ich náhradu.

2. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 2 a 3
Zákona o rodine a svoje rozhodnutie vo vzťahu k napadnutým výrokom odôvodnil tak, že výdavky na
maloletú predložené matkou považuje za odôvodnené a primerané a je v možnostiach a schopnostiach
otca prispievať na výživu maloletej 180 Eur mesačne z jeho čistého príjmu 760 Eur mesačne. Pri určení

výživného neprihliadol na hypotéky a pôžičky otca, pretože výživné je prednostná pohľadávka a má
prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Styk otca s maloletou upravil neobmedzene, nakoľko sa
na úprave stretávania rodičia vedia dohodnúť a podľa vyjadrenia matky, táto umožní otcovi kedykoľvek
sa stretávať s maloletou. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti výrokom o určení výživného, o dlžnom výživnom a o úprave styku s maloletou podal v zákonnej

lehote odvolanie otec s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu
maloletej v nižšom ako v určenom rozsahu, ktoré by zodpovedalo skutočným potrebám maloletej a jeho
finančným možnostiam. Namietal, že súd pri určovaní výživného neprihliadol na jeho reálne finančné
pomery, ktoré mu neumožňujú prispievať na výživu maloletej až 180 Eur mesačne. Má za to, že súd
prvej inštancie rozhodol bez náležitého zistenia skutkového stavu a pochybil, keď neprihliadol na splátky
hypotéky a pôžičky vo výške 377,97 Eur, ktoré si vzal na zabezpečenie bývania pre rodinu, teda aj

maloletú. Ak nebude splácať úver, stratí bývanie a stane sa bezdomovec bez práce. Hypotéku, aj úver si
pritom vybral ešte skôr ako bol súdnou cestou riešený nárok na výživné. Namietal deklarované potrebymaloletej tak, ako ich špecifikovala matka a vyjadril názor, že niektoré z nich sú len jednorazové a
pravidelne sa neopakujú. Výživné v rozsahu 180 Eur mesačne vedel po vyhlásení rozsudku zaplatiť len s
pomocou 50 Eur pôžičky od priateľa. Zároveň žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o jeho

styku s maloletou tak, že mu umožní stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku
16.00 hod. do nedele 18.00 hod.. V tejto súvislosti uviedol, že matka využívala doteraz neobmedzene
upravené podmienky styku iba vo svoj prospech, nesúhlasila s úpravou styku počas voľna, či prázdnin
a Vianočných sviatkov. Matka mu maloletú nedala od augusta 2018 napriek ich predchádzajúcej SMS
komunikácii a nemohol ju vyzdvihnúť ani zo škôlky, pretože je tam zamestnaná matka matky maloletej.

Na podporu svojich tvrdení predložil výpis z komunikácie s matkou, z ktorého je zrejmé, že sa domáhal
stretnutí s maloletou v dňoch 21.10., 25.10., 26.10., 29.10., 31.10., 1.11., 3.11., 5.11., 8.11., 16.11.,
18.11., pričom matka mu odpovedala 13.10., že „zajtra o 10,00, ale zabudla mu povedať, že má prísť do
I., I. XX“. Z ďalšej komunikácie rodičov je zrejmé, že matka upozorňuje otca, aby s ňou nekomunikoval
cez messenger, nakoľko ho nevyužíva a usmernila ho, aby jej volal na pevnú linku. Otec má prestať s
tým, že mu nechce dávať maloletú, tvrdí, že extra záujem o ňu nikdy nemal až do vyhlásenia rozsudku.

Otec namieta, že matke sa nemôže reálne dovolať, lebo si zablokovala jeho číslo. Matke vadí, že sa
otec ozýva vždy o 5 minút 12. Otec v ďalších správach píše matke, že ho ignoruje a ozýva sa celý čas,
následne si vymieňajú obviňujúce slová, nevedia komunikovať a racionálne sa dohodnúť.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca a matky navrhol vyhovieť návrhu matky na určenie

výživného a návrhu otca na úpravu jeho styku s maloletou. Maloletá má právo na také výživné, aby
jej životná úroveň zodpovedala životnej úrovni otca. Výživné má prednosť pred splátkami hypoték,
spotrebných úverov, či leasingov. Má tiež právo na zabezpečenie rovnocenného a pravidelného kontaktu
s otcom.

5. Proti výrokom o určení výživného a o dlžnom výživnom podala odvolanie matka s návrhom, aby ich
odvolací súd zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Namietala, že súd vychádzal pri určení výživného
z príjmu otca 760 Eur mesačne, aj keď v skutočnosti zarábal 823,33 Eur mesačne. Súd pochybil, ak
nezohľadnil 13. plat otca, ktorý po prepočítaní na jednotlivé mesiace zvyšuje jeho čistý priemerný príjem
o 63,33 Eur. Súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal napriek tomu, že tvorila

súčasť jej argumentácie v priebehu konania. Poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, v zmysle
ktorej výživné na všetky deti, ku ktorým má povinný vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 - 30
% z jeho čistého príjmu. Vypočítala, že 20% z príjmu otca predstavuje sumu 165 Eur a 30 % predstavuje
247 Eur. Aj keď súd určil výživné v tomto rozmedzí, otec je s prihliadnutím na jeho možnosti a schopnosti
schopný prispievať na výživu maloletej aj 200 Eur mesačne. Vyjadrila názor, že napadnutý rozsudok

nie je dostatočne odôvodnený, pričom právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi
základné zásady spravodlivého súdneho konania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé,
akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, ak určil výživné na 180 Eur mesačne, ak riadne odôvodnila
potreby maloletej na 200 Eur, čo napokon súd aj sám uviedol.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka sa snaží umelo navyšovať jeho príjem s
cieľom získať vyššie výživné pre maloletú a obohatiť sa tak na účet jeho, aj maloletej. Pozná spôsob
života matky, aj to, že nevie hospodáriť s peniazmi. Tvrdí, že matka žije u svojho nového partnera a
predpokladá, že práve on znáša výdavky domácnosti tak, ako ich znášal on, keď bývali s matkou v
spoločnej domácnosti. Uviedol, že maloletá je škôlkarkou, žije s matkou, jej priateľom u svokrovcov a

narodilo sa im dieťa. Výdavky matky na domácnosť a bývanie v A. tak považuje za účelové. Poznamenal,
že maloletá už nemá výdavky na škôlku a obedy, nakoľko sú momentálne zadarmo. Ku tvrdeniam matky
o jeho príjmoch uviedol, že v pracovnej zmluve má dohodnutých 5 Eur za hodinu, čo v prepočte na celý
mesiac predstavuje 860 Eur v hrubom a 660 Eur v čistom. Navyše, na to, aby v minulosti zabezpečil
potrebyrodinysivzalúvernakúpubytu,kdevšetcibývali,rovnakoznášavýdavkynabývanieacestovné,

keďže pracuje mimo miesta svojho bydliska. Má za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť
si svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu 100 Eur mesačne. Je si vedomý, že ak bude maloletá staršia,
bude mať zvýšené výdavky. Výrok o úprave jeho styku s maloletou považuje naďalej za nevykonateľný,
súd neurčil pravidlá kedy a za akých okolností je matka povinná odovzdať mu maloletú. Matka mu
naďalej neumožňuje styk, po maloletú si prišla s policajtmi, keď ju chcel mať u seba aspoň z 25.12. na

26.12.2018. V prípade ak komunikácia medzi rodičmi nie je dobrá, má byť styk upravený jasne a priamo
v rozsudku, aby v praxi nedochádzalo ku problémom. Upravil svoj odvolací návrh tak, aby odvolací súd
zmenil rozsudok v napadnutom výroku o jeho styku s maloletou tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať
každý nepárny týždeň v mesiaci od piatku 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že si maloletúvyzdvihne u matky, ktorá mu ju odovzdá pred vchodom do domu, kde ju otec v stanovenom čase vráti.
Matka je povinná pripraviť maloletú na styk s otcom. Zároveň žiadal upraviť styk v prvý deň jesenných
prázdnin, počas dvoch posledných dní jarných prázdnin, počas letných prázdnin od 15. júla do 30. júla

daného kalendárneho roku, počas Veľkonočných prázdnin v nedeľu, a počas Vianočných sviatkov od
24.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod. každý druhý rok.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že splácanie hypotéky a úveru nemôže byť dôvodom
na určenie výživného v ním navrhovanej výške, pretože výživné má podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine

prednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Potrebymaloletejriadnevyčíslilaadodala,žeotecsaomaloletú
nestará a tak nevie, aké výdavky sú spojené s výchovou a riadnou starostlivosťou o maloletú. Otec
nemôže bezdôvodne prenášať svoju vyživovaciu povinnosť prevažne na ňu. Pokiaľ ide o styk otca s
maloletou,poukázalanato,žeotecsaúpravystykuvkonanínedomáhalauviedla,žeotecsasmaloletou
pravidelne stretáva, a to aj cez víkendy a počas pracovného týždňa, s maloletou majú pekný vzťah. Je
toho názoru, že neobmedzená úprava styku otca s maloletou je postačujúca a ideálna pre maloletú.

Záverom poprela tvrdenie otca, že by maloletú nemohol vyzdvihnúť zo škôlky.

8. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že mu matka naďalej neumožňuje styk s maloletou.
Popreltvrdeniematky,žeodôvodnenépotrebymaloletejnepozná,lebosaoňunestaráavtejtosúvislosti
uviedol, že keď ešte bývali v spoločnej domácnosti, trávil s maloletou veľa času a zabezpečoval všetky

jej potreby, on bol živiteľom rodiny a matka neprispievala do rodinného rozpočtu. Spochybnil aj tvrdenie
matky, že medzi sebou majú bezproblémovú komunikáciu a dodal, že problémy na tejto úrovni im stále
pretrvávajú. Naposledy mu umožnila kontakt v auguste minulého roku (t.j. 2019 pozn. odvolacieho súdu)
a potom po Vianociach a narodeninách maloletej a už viac ako pol roka ju nemal u seba. Situácia sa
tak pre neho stala neúnosnou.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

10. Výrok rozsudku o zverení maloletej N. do osobnej starostlivosti matky nebol odvolaním napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

11. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 32 ods. 1 CMP, účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné
na rozhodnutie. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia, účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich skutkových tvrdení.

14. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

15. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

16. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov zakotvená vo vyššie uvedených ustanoveniach neznamená, že by súd vo
svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie, alebo o ktoréz vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať
sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom
svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania,

zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a pod.
a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave, ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav a
ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci treba pritom rozumieť výklad o tom,

z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia
podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe
zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola
preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia,
ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov a

čl. 46 a nasl. Ústavy SR. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo a právne
argumentovaťprotirozhodnutiusúduvrámcivyužitiaprípadnýchopravnýchprostriedkov,tátovadabráni
odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné,
lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. Podľa § 389 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na
zmenu, preto ho v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vrátil vec v
rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože súd prvého stupňa
jednak nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci a následne sa
v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo

napriek tomu, že to malo vzťah ku prejednávanej veci, v dôsledku čoho sú jeho závery o rozhodujúcich
skutočnostiach nezrozumiteľné. Súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. § 36 CMP, ktoré platí
pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu a ktorým je nesporne aj konanie o úprave výkonu
rodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťu,kedymásúdpovinnosťzisťovaťskutočnýstavveci
aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu sa konajúci súd dôsledne nezaoberal predovšetkým

možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov významnými pri rozhodovaní o výživnom
pre maloleté dieťa. Zodpovednosť za zistenie skutočného stavu veci je v konaniach starostlivosti súdu
o maloletých bremenom súdu. Smerovanie procesnej aktivity súdu je cielené ku vydaniu rozhodnutia
v merite veci, ktoré je v zásade podmienené získaním informačného základu nevyhnutného pre takéto
rozhodnutie, a to tak vo vzťahu ku poznatkom skutkovým, ako aj právnym. Vykonaným dokazovaním súd

prvej inštancie riadne nezistil, pokiaľ ide o otca, jeho zárobkové pomery, pretože sa spoľahol len na jeho
vyjadrenia a pracovnú zmluvu z 24.7.2018 bez toho, aby si vyžiadal od jeho zamestnávateľa aktuálny
opis jeho mzdových listov, z ktorých by mohol bez akýchkoľvek pochybností určiť jeho priemerný čistý
mesačný príjem v celom rozhodnom období a predísť tak špekuláciám, ktoré vznikli v odvolacom konaní
o skutočnej výške jeho čistého príjmu, nepochybne dôležitej pre vymedzenie správneho rozsahu jeho

vyživovacej povinnosti. V dôsledku absencie tohto listinného dôkazu sa tak odvolací súd v odvolacom
konaní nevedel kvalifikovane vysporiadať s námietkami matky a otca v tejto časti a posúdiť, či je
určené výživné primerané zárobkovým pomerom otca. Súdna prax ustálila, že v konaniach o výživnom,
alebo v konaniach, ktorých súčasťou je rozhodovanie o výživnom, je potrebné pri ustálení príjmov čiuž oprávneného alebo povinného vychádzať z priemerného čistého príjmu, ktorý posudzovaná osoba
dosahujevobdobíminimálnedvanástichkalendárnychmesiacov,nakoľkolentýmtospôsobomjemožné
zistiť objektívne možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k oprávnenej osobe povinným,

prípadne dôvodnosť nároku (odkázanosti na výživu) oprávneného, pretože príjem sa môže meniť v
dôsledku vyplatených odmien, práceneschopnosti, zmenou pracovného zaradenia a podobne. Pokiaľ
súd zabezpečil v tomto smere len výpoveď otca a jeho pracovnú zmluvu, v zmysle ktorej pracuje s
priemerným hrubým príjmom 5 eur za hodinu a jeho týždenný pracovný čas je 40 hodín týždenne,
odvolací súd nemohol s istotou určiť, či otec zarába 760 Eur mesačne, resp. 660 Eur mesačne ako

tvrdí otec, alebo 823,33 Eur mesačne ako tvrdí matka. Z pracovnej zmluvy otca je navyše zrejmé, že
zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi prémie a odmeny v podobe mesačnej alebo štvrťročnej
prémie, mimoriadnej jednorazovej odmeny, ročnej odmeny v podobe 13. platu, ktorých skutočnú výšku
niejemožnévdôsledkuabsencievýplatnýchpásokvspiseaktuálnezistiť.Vtomtokontexteodvolaciemu
súdu nie je zrejmé nie je zrejmé, na podklade akých úvah ustálil príjem otca práve na 760 Eur
mesačne a či už v tomto plate zohľadňoval 13. plat rozpočítaný na každý mesiac, ktorý otec dostáva

podľa zhodných výpovedí účastníkov na pojednávaní. Odvolací súd záverom konštatuje, že vyjadrenie,
resp. výsluch účastníkov konania alebo svedkov má v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých svoje opodstatnenie len tam, kde skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania, nie je
možné dokázať vykonaním iného hodnovernejšieho dôkazu. Ak ale možno tvrdenie účastníka konania
verifikovať listinnými dôkazmi tak, ako v predmetnom prípade vyžiadaním opisov mzdových listov otca,

je povinnosťou súdu prvého stupňa tak v záujme maloletého dieťaťa vždy spraviť.

20.Ďalšímpochybenímsúduprvéhostupňaje,žezodôvodneniarozsudkuniejemožnézistiť,akoustálil
výšku odôvodnených potrieb maloletej a prečo uznal výdavky predložené matkou vo výške 200 Eur
mesačne za dôvodné a primerané keď následne určil výživné len na 180 Eur mesačne. Keďže súd prvej

inštancie v odôvodnení rozsudku nekonkretizoval v akej výške a skladbe považoval potreby maloletej za
odôvodnené, prirodzene vyvolal u otca pochybnosti o ich opodstatnenosti. Pokiaľ otec namietal výdavky
maloletej a matky na bývanie, z obsahu spisu, ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku, nebolo možné
jednoznačne určiť, kde a s kým matka býva, pretože jedna časť dôkazov nasvedčuje, že matka býva
s maloletou v 3 izbovom byte svojich rodičov, ktorým prispieva 100 Eur mesačne a z podaní otca a

čiastočne aj z ich vzájomnej komunikácie je zrejmé, že matka býva s maloletou u jej nových svokrovcov.
Výdavky na bývanie sú pritom súčasťou odôvodnených potrieb oprávneného a ich výška priamo a
dosť výrazne ovplyvňuje určenie celkovej výšky výživného a jeho eventuálnu diferenciáciu v závislosti
od zmien, ktoré nastali v priebehu konania. Rovnako nejasnou skutkovou okolnosťou ostala aj výška
výdavkov otca na bývanie, ktorú súd považoval za oprávnenú vzhľadom k tomu, že otec občas býva u

priateľky, občas u rodičov a za užívanie bytu, na ktorý si zobral hypotéku (splátky v rozchádzajúcej sa
výške) platí 110 Eur mesačne a 30 Eur mesačne na energie.

21.Pokiaľideonámietkyotcavovzťahukuvýrokuojehostykusmaloletou,zodôvodnenianapadnutého
rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie pristúpil ku neobmedzenej úprave styku z dôvodu, že rodičia

sa vedia dohodnúť a podľa vyjadrenia matky, táto otcovi umožní kedykoľvek sa stretávať s maloletou.
Z odvolania otca, aj z priloženej komunikácie otca s matkou na č.l. 31-34 spisu je však zrejmé, že táto
konštatácia súdu nie je zatiaľ tak jednoznačná, aby ju mohol krajský súd bez akejkoľvek pochybnosti
potvrdiť ako vecne správnu. Otec tvrdí, že matka využíva neobmedzený styk vo svoj prospech, nevedia
sa dohodnúť na úprave styku počas voľna, sviatkov a prázdnin. Od augusta 2019 mu matka nedala

maloletúnapriekichkomunikáciicezSMSsprávy.Zpriloženejkomunikácieotcasmatkounač.l.31spisu
je zrejmé, že otec sa od 21.10. do 18.11. približne 12 krát domáhal, aby mu matka dala maloletú, pýtal sa
jej, kedy mu matka dá maloletú. Z tejto konverzácie je zrejmé len jedna odpoveď matky z 13.10. „B. zajtra
o 10 ale zabudla som ti povedať, že prídeš do I., I. XX.“. Na č.l. 32 - 34 sa nachádza komunikácia otca
s matkou maloletej, z ktorej je zrejmé, že matka má vypnutý mobil a otec jej musí písať na messenger,

matkanereagovalapredtýmnažiadostiotcaovydaniemaloletejnastyk.Matkaupozornilaotca,ženemá
telefón a má jej volať na pevnú linku keď niečo chce, že nechodí na messenger. Otec má prestať s tým,
že mu maloleté nechce dávať. Tvrdí, že otec nemá veľký záujem o dcéru, a že sa ozve vždy o 5 minút
12, v deň, keď ju chce. Matka sa potom vypla z konverzácie s tým, že má dôležitejšie veci na práci. Otec
v reakcii tvrdí, že sa ozýva celý čas, len matka ho ignoruje. Matka tvrdí, že otec sa nechce dohodnúť,

a že ju nebaví takáto komunikácia. Otec prosil matku, aby mu napísala, kedy môže prísť po maloletú
a vybrať ju zo škôlky s reakciou matky, že ju len chytá za slovíčka a ozýva sa len preto, že prehral
súd. Z tejto konverzácie je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že rodičia nevedia konštruktívne
komunikovať ohľadne priebehu styku s maloletou a rozumne sa dohodnúť na tom, kedy sa otec máozývať a kedy bude prebiehať jeho styk s maloletou, aj keď matka oficiálne tvrdí opak. Práve obsah
tejto konverzácie opodstatňuje podľa názoru odvolacieho súdu záver, že súd prvého stupňa nesprávne
právne posúdil návrh otca na úpravu jeho styku maloletou a v dôsledku toho nevykonal dokazovanie,

ktoré je potrebné pre riadne zistenie skutočného stavu veci. V prípade existencie akejkoľvek nezhody
medzi rodičmi týkajúcej sa úpravy styku jedného z nich s mal. dieťaťom je súd povinný tento styk upraviť
tak, aby zamedzil svojvoľnému výkladu a nekonštruktívnej komunikácii samostatnou úpravou času a
spôsobu oznamovania, kedy otec plánuje realizovať styk s maloletou.

22. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutočný stav veci v dôsledku čoho
vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom
takého nedostatky nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, musel odvolací súd rozsudok
v napadnutých výrokoch zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu
doplniť dokazovanie v naznačenom smere, predovšetkým si vyžiadať opis mzdových listov otca za celé

rozhodné obdobie, prípadne aj iné listinné dôkazy, ak sa to ukáže byť potrebným, aktualizovať pomery
matky, otca aj maloletej vzhľadom na odstup času od posledného konania a rozhodnutia na súde prvého
stupňa a tvrdenia otca o zmene pomerov matky a maloletej, zistiť a určiť presnú výšku výdavkov rodičov
maloletej na bývanie v priebehu celého konania v závislosti od zistených zmien, vysporiadať sa následne
s ich oprávnenosťou, zistený stav posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, opäť vo veci

rozhodnúť, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a
následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie a
úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné, boli logicky správne a presvedčivé.

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).