Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 21, 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28C/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420203972
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6420203972.1

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu Z. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. J. X. XXX/X, XXX XX Ž.,
proti žalovanému Mesto Žarnovica, IČO: 00 321 117, so sídlom Námestie SNP 1/33, 966 81 Žarnovica,
o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 07.12.2020 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal žalovanému užívanie stavby „Chodník
pre peších k firmám sídliacich na W.. K. I. S. Ž.“, ktorá bola rozčlenená na stavebné objekty „N. XX N. Č.
U. M. „. XX Q. S., postavenej na ul. K. v meste Ž., na pozemkoch H.-U. K.. Č.. XXXX/X (H.-D. XXX/X),

XXXX/X (H.-D. XXX/X), XXX/X, XXX/X M. XXX, a to až do právoplatného rozhodnutia o skolaudovaní
predmetnej stavby.

2.1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že Mesto Ž. ako špeciálny
stavebný úrad vydal dňa XX.XX.XXXX V. Č.. XXXX/XXXXX N.-XX/XXXX, ktorým bola povolená stavba
„Chodník pre peších k firmám sídliacich na W.. K. I. S. Ž., a ktorá bola rozčlenená na stavebné objekty

„N. XX N. Č. U. M. „. XX I. Q.“. Platnosť tohto rozhodnutia bola opakovane predlžovaná. Žalovaný
následne dňa 05.12.2018 vydal rozhodnutie č. XXXX/XXXX L.-XX/XXXX, ktorým podľa § 68 ods. 2
zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon povolil zmenu časti stavby pred jej dokončením na stavebný
objekt „. XX Q. S. I. V. N. „. K. K. H. P. N. J. W.. K.Á. I. S. Ž. J. K. H.-U. K.. Č.. XXXX/X (H.-D. XXX/
X), XXXX/X (H.-D. XXX/X), XXX/X, XXX/X M. XXX. Žalovaný pre dokončenie stavby prvostupňovým
rozhodnutím stanovil aj záväzné podmienky spočívajúce v uložení povinnosti stavbu dokončiť podľa

projektovej dokumentácie zmeny časti stavby overenej stavebným úradom s tým, že rozsah stavebných
prác bude dokončený podľa pôvodne schválenej projektovej dokumentácie overenej v stavebnom
konaní z 16.09.2009. Proti rozhodnutiu Mesta Ž. Č.. XXXX/XXXX L.-XX/XXXX podal žalobca odvolanie,
následkom čoho Okresný úrad Ž. J. E., odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej
prípadne len Q.) rozhodnutím č. Q.-L.-Q.-XXXX/XXXXXX L. O. XX.XX.XXXX odvolanie navrhovateľa
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca následne podal správnu žalobu, na základe ktorej

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. XXS/XX/XXXX-XXX zo dňa 09.07.2020, právoplatným
07.08.2020, rozhodnutie Q. Č.. Q.-L.-Q.-XXXX/XXXXXX L. O. XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Následne dňa 16.11.2020 Q. rozhodnutím č. Q.-L.-Q.-XXXX/XXXXXX-XXX zrušil vyššie
uvedené rozhodnutie prvostupňového orgánu S. Ž. Č.. XXXX/XXXX L.-XX/XXXX zo dňa 05.12.2018 o
povolení zmeny časti stavby pred jej dokončením ako nezákonné a zároveň týmto rozhodnutím uložil
povinnosť Mestu Ž. postúpiť kompletný spisový materiál nadriadenému stavebnému úradu.2.2. Žalobca uviedol, že žalovaný si neplní svoje zákonné povinnosti, riadi sa nezákonnými
rozhodnutiami, nerešpektuje pokyny nadriadených orgánov, úmyselne zneužíva postavenie orgánu
verejnej moci a bez podpory akéhokoľvek právneho predpisu používa a zneužíva svojvôľu. Žalovaný

bez udania dôvodu nerešpektuje rozhodnutie Okresného úradu, naďalej prevádzkuje neskolaudovanú
stavbu, ktorá sa užíva bez akýchkoľvek obmedzení, denne prejdú cez chodník stovky ľudí. Zo
Stavebného zákona vyplýva, že pokiaľ stavba nie je dokončená a nie je spôsobilá na riadne užívanie,
nemožno ju užívať. Túto je možné užívať až v prípade, ak stavebný úrad vydá kolaudačné rozhodnutie.
Užívanie pred týmto kolaudačným rozhodnutím taktiež zakladá priestupkovú zodpovednosť.

2.3. V doterajšom priebehu realizácie nezákonnej, nelegálnej a neskolaudovanej stavby žalovaný
znehodnotil pozemok patriaci žalobcovi, čím došlo k vzniku škody. Opodstatnenosť vydania
navrhovaného neodkladného opatrenia spočíva v tom, že užívaním neskolaudovanej stavby môže dôjsť
nielenkuďalšejškodeznačnéhorozsahunamajetkupatriacomžalobcovi,alejedôvodnésadomnievať,
že v prípade, ak by v súvislosti s užívaním takejto stavby došlo ku škode na majetku alebo zdraví

tretích osôb, jednoznačne by vznikol sťažený prístup k bráneniu zákonom garantovaných práv žalobcu.
Vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia by vzniku takejto situácií zabránilo. Žalobca má za
to, že doposiaľ vykonané úkony žalovaného (vydávanie nezákonných rozhodnutí, neplnenie si svojich
zákonných povinností, nerešpektovanie právnych predpisov) preukazujú, že žalovaný nekoná v dobrom
úmysle a neuvedomuje si možné dôsledky svojho konania a preukazujú existenciu bezprostredne

hroziacej ujmy žalobcovi. Je dôvodné sa domnievať, že ak nebude vydané neodkladné opatrenie,
dôjde k nezvratnému stavu a ujme na živote alebo zdraví občanov (v prípade úrazu na neupravenom
zasneženom/zľadovatenom povrchu).

3. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. XXS/XX/XXXX-XXX L. O. XX.XX.XXXX, z ktorého súd zistil, že predmetom konania bola
žaloba žalobcu Z. Š. proti žalovanému Okresnému úradu Žiar nad Hronom, odbor cestnej dopravy a
pozemných komunikácií o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Q.-L.-Q.-XXXX/XXXXXX
zo dňa 27.02.2019. Krajský súd uvedeným rozsudkom zrušil predmetné rozhodnutie žalovaného Q. a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správna žaloba bola odôvodnená tým, že v napadnutom rozhodnutí

sa Q. Ž.iadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu v jeho odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu orgánu verejnej správy (rozhodnutie Mesta Ž. ako špeciálneho stavebného úradu č. XXXX/
XXXX L.-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Žalobca tvrdil, že daným rozhodnutím bol sledovaný výlučne
záujem prvostupňového orgánu bez rešpektovania práv a právom chránených záujmov dotknutých
osôb - žalobcu. V prípade, ak by bola stavba vykonávaná v súlade s pôvodným stavebným

povolením, nedošlo by k ohrozeniu práv a záujmov žalobcu, k znehodnocovaniu jeho pozemku
H.-D. K.. Č.. XXX/X, L. J. X. Č.. XXXX K. H..Ú.. Ž. (smrad, výskyt hlodavcov, hmyzu, znečisťovania a
pod.) a v neposlednom rade k vzniku potencionálnych rizík (zaplavenie a podmočenie pozemku žalobcu
a s tým spojený súvisiaci vznik škôd). Povolením zmeny časti stavby však už k takémuto
ohrozeniu dochádza, a to z dôvodu, že spôsob zhotovenia odvodňovacieho kanála a betónovej šachty v

súčasnom fyzickom vyhotovení vystavuje pozemok žalobcu nebezpečenstvu podmočenia, prípadne
zaplavenia v prípade väčšieho objemu zrážok v danej lokalite, nakoľko predmetný odvodňovací
kanál nebude schopný zviesť zrážkovú vodu a súčasne aj vodu zo zvedeného potoka do
ďalšieho vybudovaného kanalizačného systému. Krajský súd napadnuté rozhodnutie Q. L.rušil podľa §
191ods.1písm.d)Správnehosúdnehoporiadkuzdôvodunepreskúmateľnostiprenedostatokdôvodov.

Súd uviedol, že nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska žalobných námietok žalobcu
týkajúcich sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia veci, pretože obsah
napadnutého rozhodnutia neposkytuje informáciu ako žalovaný zistil a ustálil skutkový stav veci a ako
vec právne posúdil. Krajský súd tiež v rozsudku poukázal na § 119 ods. 3 Stavebného zákona, podľa
ktorého ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom

alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú
predmetomkonania,krajskýstavebnýúradurčí,ktorýstavebnýúradvykonákonanieavydározhodnutie.

4. Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXS/XX/XXXX zo dňa 17.07.2019 [ktoré s
poukazom na § 82a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a na § 185 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.,

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyplýva z verejných registrov a zoznamov, resp. v zmysle §
186 CSP sa jedná o skutočnosť známu súdu z jeho činnosti] súd zistil, že žalobca v podanej správnej
žalobe na Krajský súd v Banskej Bystrici zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, pričom uviedol, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažnáujma na jeho právach a právom chránených záujmoch, spočívajúca v znehodnotení jeho pozemku a
vzniku rizík zatečenia, podmáčaní pozemku (znehodnotení a ohrození budúcej stavby žalobcu),
šírení zápachu nad prípustnú mieru, ohrozovaní hlodavcami a pod. Krajský súd návrh žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného
tým, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nedôvodné preto, lebo stavba, realizáciou
ktorej mali tvrdené nepriaznivé následky pre žalobcu nastať, už bola postavená a skolaudovaná.

5. Z predloženého rozhodnutia Q., odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. Q.-L.-Q.-XXXX/

XXXXXX-XXX zo dňa 16.11.2020 (t.j. opätovného rozhodnutia druhostupňového orgánu verejnej správy
o odvolaní žalobcu, ktoré bolo vydané po zrušení predošlého rozhodnutia vyššie uvedeným rozsudkom
krajského súdu) súd zistil, že ním bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového orgánu Mesta Ž. Č..
XXXX/XXXX L.-XX/XXXX L. O. XX.XX.XXXX, ktorým prvostupňový orgán vydal stavebné povolenie
na zmenu časti predmetnej stavby pred jej dokončením, a zároveň uložil povinnosť Mestu Ž. postúpiť
kompletný spisový materiál nadriadenému stavebnému úradu v lehote 30 dní odo dňa doručenia spisu.

V odôvodnení tohto druhostupňového rozhodnutia bolo uvedené, že vzhľadom k tomu, že Mesto Ž. je aj
stavebným úradom a je zároveň navrhovateľom - žiadateľom o zmenu časti stavby pred jej dokončením,
mal by krajský stavebný úrad určiť, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. Je
jednoznačné, že Mesto Ž. koná ako nepríslušný špeciálny stavebný úrad.

6. V liste S. Ž. - Odpoveď na žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácii k stavbe „Chodník pre peších k
firmám sídliacich na W.. K. I. S. Ž.“ zo dňa 28.05.2020 (teda vyhotovenom pred rozhodnutím Krajského
súdu v Banskej Bystrici o správnej žalobe žalobcu) bolo okrem rekapitulácie už vyššie uvedených
rozhodnutí uvedené, že rozhodnutie zo dňa 05.12.2018 č. XXXX/XXXX L.-XX/XXXX - Zmena stavby
pred dokončením na stavbu „Chodník pre peších k firmám sídliacich J. W.. K. I. S. Ž. nadobudlo

právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Kolaudačné rozhodnutie na stavbu „Chodník pre peších k firmám
sídliacich na ul. K. I. S. Ž.“ (stavebné objekty: N. XX M. N. XX - I. Q.) bolo vydané pod č. spisu XXXX/
XXXX H. X/XXXX O. XX.XX.XXXX, K. J. XX.XX.XXXX.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, resp. aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo

znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého

neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

8. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou

úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo
po skončení konania vo veci samej nastať. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je
osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv
strany, resp. že existuje obava, že druhá strana sporu výkon budúceho súdneho rozhodnutia o nároku
žalobcu zmarí alebo aspoň ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením

súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí
len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy
pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo,mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným
úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť

neodkladná ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to,
že úprava pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený,
pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Súd neodkladné
opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť dané
pomery.

9. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný.

10. Žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd zakázal
žalovanému Mestu Ž. užívať predmetnú stavbu chodníka pre peších, ktorá sa nachádza na pozemkoch
vo vlastníctve žalovaného, a to do rozhodnutia o jej skolaudovaní. Z návrhu a priložených dôkazov
vyplynulo,žepredmetnástavbabolapovolenározhodnutímMestaŽ.akošpeciálnehostavebnéhoúradu
zo dňa 16.09.2009, následne rozhodnutím toho istého orgánu zo dňa 05.12.2018 bola povolená zmena

časti stavby (stavebný objekt N. XX) pred jej dokončením. Proti tomuto rozhodnutiu o zmene stavby
podalžalobcaodvolanie,ktorémubolovkonečnomdôsledku(pojehoúspešnepodanejsprávnejžalobe)
vyhovené a rozhodnutie o zmene stavby bolo rozhodnutím Q. L. O. XX.XX.XXX0 zrušené s tým, že s
poukazom na § 119 ods. 3 Stavebného zákona Mesto Ž. H.oná vo veci stavby, ktorej je samo mesto
navrhovateľom (žiadateľom o zmenu časti stavby pred jej dokončením) ako nepríslušný stavebný úrad

a teda ďalšie konanie bude prebiehať na orgáne, ktorý určí nadriadený stavebný úrad. Je teda možné
konštatovať, že ohľadom predmetnej stavby chodníka pre peších dosiaľ nebolo právoplatne skončené
stavebné konanie. Z návrhu a jeho príloh, ako aj z verejne dostupných registrov mal súd preukázané,
že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku H.-D. K.. Č.. XXX/X - Q. K. Q. I. XXX S.X, L. J. X. Č.. XXXX
K. H..Ú.. Ž., ktorý susedí s pozemkom H.-U. K.. Č.. XXX/X vo vlastníctve žalovaného, na ktorom sa

nachádza (okrem iných pozemkov) predmetná stavba chodníka.

11. Žalobca odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že predmetná stavba chodníka,
ktorá susedí s jeho pozemkom a vo vzťahu ku ktorej dosiaľ nie je skončené stavebné konanie a
nie je skolaudovaná, mala znehodnotiť jeho pozemok, čím došlo k vzniku škody. Užívaním tejto

neskolaudovanej stavby môže podľa tvrdení žalobcu dôjsť ku ďalšej škode značného rozsahu na
majetku patriacom žalobcovi, ale aj ku škode na majetku alebo zdraví tretích osôb, pričom ako príklad
uvádza úraz na neupravenom zasneženom/zľadovatenom povrchu s tým, že vydanie navrhovaného
neodkladného opatrenia by vzniku takýchto situácií zabránilo. V prvom je potrebné uviesť, že vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a zákonnú ochranu, čo vyplýva z Ústavy SR, pričom svoje

vlastníctvo súčasne nemožno zneužívať na ujmu iných vlastníkov a neprimerane ich obmedzovať, resp.
znemožňovať im výkon ich vlastníckeho práva. V prejednávanej veci dochádza ku stretu vlastníckeho
práva žalovaného k stavbe a s ním spojeného práva nakladať s ňou a užívať ju, v konkrétnom prípade
na prechod peších po chodníku, a na druhej strane vlastnícke právo žalobcu na užívanie jeho pozemku
bez toho, aby mu výkon s tým spojených oprávnení bol znemožnený, resp. podstatne a nad primeranú

mieru sťažený výkonom vlastníckeho práva zo strany žalovaného.

12. Nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci by bolo spojené so zásahom do práv a
právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením
neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru a či by z neho

vyplývajúce obmedzenia sledovali legitímny cieľ. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že civilné
sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorej obsahom je, že je predovšetkým záležitosťou
procesných strán, aby sa postarali o skutkové podklady pre súdne rozhodnutie vrátane dôkazných
prostriedkov. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len všeobecne uviedol, že
užívaním predmetnej stavby chodníka mu mala vzniknúť škoda znehodnotením jeho pozemku, resp.

že hrozí vznik ďalšej škody značného rozsahu na majetku patriacom žalobcovi, resp. na majetku
alebo zdraví tretích osôb. Žalobca však žiadnym spôsobom netvrdil ani nepreukázal, akým konkrétnym
spôsobom by mu mala vzniknúť škoda tým, že predmetná stavba chodníka bude užívaná (t.j. že po nej
budú chodiť peši ľudia).13. Z predložených dôkazov mal súd osvedčené, že predmetná stavba chodníka už je fakticky
dokončená a užíva sa. Pokiaľ žalobca poukazoval na verejnoprávne povinnosti žalovaného týkajúce sa

stavebného povolenia, resp. kolaudačného rozhodnutia vo vzťahu k predmetnej stavbe, súd konštatuje,
že prípadné nesplnenie verejnoprávnych povinností zo strany žalovaného je sankcionované príslušnými
právnymi predpismi. V civilnom sporovom konaní nie je úlohou súdu dbať pri svojom rozhodovaní na
ochranu verejného záujmu, ale poskytovať ochranu ohrozeným alebo porušeným subjektívnym právam
a oprávneným záujmom strán sporu. Súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený ukladať sankcie

za porušenie právnych predpisov, jeho povinnosťou je riešiť súkromnoprávne spory vyplývajúce z
ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv, v ktorých majú obe strany sporu rovné postavenie. Pokiaľ
preto žalobca odôvodňoval svoj návrh tvrdeným ohrozením zdravia, resp. majetku tretích osôb, nejedná
sa o okolnosť, ktorá by bola dôvodom pre poskytnutie ochrany neodkladným opatrením žalobcovi, keďže
tým nedochádza k ohrozeniu, resp. narušeniu jeho subjektívnych práv. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému
zásahu do práv alebo záujmov konkrétnych osôb a bude daná zodpovednosť žalovaného za takýto

zásah, je na uvedených subjektoch, aby sa domáhali ochrany svojich práv a záujmov. Tieto okolnosti sú
však bez relevancie vo vzťahu k posudzovaniu ohrozenia práv žalobcu, ktorý ničím nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi užívaním predmetnej stavby chodníka a tvrdeným ohrozením jeho subjektívnych práv
a záujmov.

14. Pokiaľ v rámci správneho (stavebného) konania a naň nadväzujúceho konania pred správnym
súdomžalobcauvádzalvovzťahukjehosusediacemupozemkurizikázatečenia,podmáčaniapozemku,
ohrozenia jeho budúcej stavby, šírenia zápachu nad prípustnú mieru, ohrozovania hlodavcami a pod.,
v prejednávanej veci jednak žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by tieto ohrozenia vyplývali, a
jednak (a primárne) nepreukázal príčinnú súvislosť medzi užívaním chodníka na peší prechod ľudí (ktorý

chcel neodkladným opatrením zakázať) a vznikom ohrozenia uvedenými škodami na jeho pozemku.
Súd opätovne poukazuje na v konaní osvedčenú skutočnosť, že predmetná stavba chodníka už je
fakticky dokončená a užíva sa na peší prechod ľudí (čo potvrdil samotný žalobca v návrhu). Je zrejmé,
že žalobca nie je primárne spokojný so stavebným riešením predmetnej stavby chodníka v súvislosti
s jeho odvodnením a pod., tieto okolnosti sú však predmetom stavebného konania, ktoré dosiaľ nie je

ukončené. Posudzovanie vhodnosti zvoleného technického riešenia a spôsobu vyhotovenia predmetnej
stavby, vrátane dodržania technických noriem a právnych predpisov, sú verejnoprávne otázky, ktorých
riešenie patrí do právomoci orgánov verejnej správy. Súd sa v prejednávanej veci obmedzil len na
posúdenie žalobcom tvrdeného ohrozenia jeho práv v podobe možného vzniku škody na jeho majetku,
ktorá by mala byť v príčinnej súvislosti s užívaním predmetnej stavby chodníka. Ako už bolo uvedené,

súd tvrdené ohrozenie subjektívnych práv žalobcu nemal osvedčené.

15. Na základe uvedeného súd uzavrel, že nie sú dané zákonné predpoklady na nariadenie
neodkladného opatrenia v predmetnej veci a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca
bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neúspešný, žalovaný by preto mal právo
na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v doterajšom priebehu konania žiadne trovy nevznikli, súd
mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, vpodaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.