Decision was made at the court Okresný súd Levice
Judgement was issued by Mgr. Mária Černáková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11Csp/62/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119330322
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:6119330322.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: JUDr. Oskarom
Chnápkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Komenského 3, 974 01
Banská Bystrica, proti žalovanému: A. H., D.. XX.XX.XXXX, N. A. XX, XXX XX Ž., o zaplatenie sumy
181,64 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou dňa 09.07.2019 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd
v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 201,60 eura
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 55,09 eura od 19.07.2016 do zaplatenia,
zo sumy 35,97 eura od 19.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 55,77 eura od 20.09.2016 do zaplatenia,
zo sumy 35,97 eura od 19.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 18,08 eura od 19.11.2016 do zaplatenia,
ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovak Telekom,
a. s.) a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej
len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb, pričom
právny predchodca žalobcu sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie
verejnýchslužiebpodľacenníka.Žalovanýsineplnilsvojezmluvnedohodnutézáväzkytým,ženeuhradil
právnemu predchodcovi žalobcu vystavené faktúry, pričom tento ho upomienkami opakovane vyzval
k úhrade dlžných faktúr. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú
žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil a je tak s úhradou faktúr v omeškaní,
v dôsledku čoho si žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžných súm, a to odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Poukázal ďalej na to, že dňa 04.07.2018 došlo k
postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb z právneho predchodcu
žalobcu (Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469) na žalobcu.
2. Okresný súd Banská Bystrica vyzval dňa 24.07.2019 žalobcu v zmysle § 8 ods. 1 Zákona č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa netýka
rozpor s právnymi predpismi keď mal za to, že žalovanému boli vyúčtované okrem iného aj upomienky
oneskorenej platby vo výške 4,99 eura, v súvislosti s ktorými nebolo preukázané nielen ich doručenie
žalovanému, ale ani ich vystavenie. Okresný súd Banská Bystrica tak mal za to, že návrh na vydanie
platobného rozkazu v časti o zaplatenie sumy vo výške 4 x 4,99 eura, celkovo vo výške 19,96 eura a tiež
v časti úrokov z omeškania požadovaných z uvedených súm je nárokom v rozpore s právnymi predpismi.
Právny zástupca žalobcu na základe výzvy súdu oznámil, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu včasti, ktorej sa rozpor s právnymi predpismi netýka. V zmysle § 8 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní
tiež platí, že žalobca tak vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 05.08.2019 platobný rozkaz sp. zn.: 1Up/877/2019,
ktorým žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 181,64 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,10 eura od
19.07.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30,98 eura od 19.08.2016
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,78 eura od 20.09.2016 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30,98 eura od 19.10.2016 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18,80 eura od 19.11.2016 do zaplatenia alebo v
tej istej lehote podať odpor. Žalovaný podal proti tomuto platobnému rozkazu včas vecne odôvodnený
odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania v časti pohľadávky uplatnenej faktúrou VS: 9787285101
vo výške 55,09 eura s lehotou splatnosti dňa 18.07.2016 a faktúrou VS: 878821153 vo výške 35,97 s
lehotou splatnosti dňa 18.08.2016 a zvyšok žalobcom uplatnenej pohľadávky žiadal umožniť zaplatiť v
splátkach.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedol, že podaný odpor považuje v celom rozsahu
za nedôvodný a poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica preskúmal podaný návrh aj
s prihliadnutím na § 54a Občianskeho zákonníka a mal za to, že návrh premlčaný nie je. Žalobca ďalej
navrhol v zmysle § 10 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, pokračovanie v konaní na
súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica
postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 24.07.2020.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených žalobcom, žalovaným a
ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297
písm. b) CSP nakoľko mal za to, že v predmetnom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
sumu 1.000,- eur. Súd tak rozsudok verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 04.12.2020.
6. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu súd zistil tento skutkový a právny stav:
7. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 01.12.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb - balík služieb (kód objednávky 1 - 13713397775), na základe čoho bol žalovanému aktivovaný
program služieb Magio Internet XL - ADSL a dňa 17.12.2014 Zmluvu o poskytovaní služby Magio
Televízia cez internet (kód objednávky 1 - 14165657427), na základe čoho bol žalovanému aktivovaný
program služieb Magio GO Premium.
8. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúru VS: 9787285101 vo
výške 55,77 eura s dátumom splatnosti dňa 18.07.2016, faktúru VS: 8788211553 vo výške 35,97 eura s
dátumom splatnosti dňa 18.08.2016, faktúru VS: 0789139883 vo výške 55,77 eura s dátumom splatnosti
dňa 19.09.2016, faktúru VS: 7790069323 vo výške 35,97 eura s dátumom splatnosti dňa 18.10.2016 a
faktúru VS: 7791000996 vo výške 18,80 eura s dátumom splatnosti dňa 18.11.2016. V zmysle § 8 ods.
1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy vo výške
181,64 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,10 eura od 19.07.2016 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30,98 eura od 19.08.2016 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,78 eura od 20.09.2016 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30,98 eura od 19.10.2016 do zaplatenia a s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18,80 eura od 19.11.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti
žalobou uplatneného nároku sa konanie zastavilo.
9. Žalovaný listom doručeným právnemu predchodcovi žalobcu dňa 30.08.2016 urobil prejav vôle
smerujúci k výpovedi zmluvy internetovom pripojení a uviedol, že dňom 24.08.2016 prestáva platiť
za poskytované služby, nakoľko ich nevyužíva. Dňa 05.09.2016 oznámil právny predchodca žalobcu
žalovanému, že služby internetu má zmluvne viazané a spolu so službami internetu má zaviazanú aj
službu televízie. Zároveň ho upovedomil, že v prípade, že trvá na zrušení, má právo mu vyúčtovať
zmluvné pokuty, ktoré sú k uvedenému dňu vo výške 2 x 21,94 eura. Tiež ho vyzval, že v prípade, že
súhlasí so zrušením poskytovaných služieb so zmluvnými pokutami, nech túto skutočnosť potvrdí buď
osobne na Telekom Centre alebo písomne.10. Dňa 04.07.2018 došlo k prejavu vôle smerujúceho k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb - balík služieb a zo Zmluvy o poskytovaní služby Magio Televízia cez
internet vo výške 201,60 eura z právneho predchodcu žalobcu (Slovak Telekom, a. s., so sídlom
Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469) na žalobcu, ktorú skutočnosť oznámil právny
predchodca žalobcu žalovanému listom zo dňa 15.08.2018.
11. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 24.06.2019 vyzval žalovaného na
úhradu dlžnej sumy vo výške 284,82 eura v lehote 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.
12. Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“), podnik
na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie
siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.5)
13. Podľa § 15 ods. 1 ZoEK, osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb, je
povinná oznámiť tento zámer úradu pred termínom začatia ich poskytovania. Osoba je povinná oznámiť
úradu aj zmeny v poskytovaní siete alebo služby alebo ukončenie ich poskytovania, a to do 15 dní od
zmeny poskytovania siete alebo služby alebo ich ukončenia.
14. Podľa § 5 ods. 4 ZoEK, účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú
službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZoEK, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
16. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZoEK, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry.
17. Podľa prvej a druhej vety § 44 ods. 1 ZoEK, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy.
18. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka, postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky
doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
21.Podľa§43ods.13ZoEK,akjenapriekpísomnejvýzvepodnikuúčastníknepretržitedlhšieako90dní
v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu
účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky
je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka.22. Na právny vzťah založený Zmluvou o poskytovaní verejných služieb je potrebné aplikovať Zákon
č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj
Zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. V konaní bolo nesporné, že na základe Zmluvy o poskytovaní
verejných služieb - balík služieb a Zmluvy poskytovaní služby Magio Televízia cez internet, poskytoval
právny predchodca žalobcu žalovanému služby, za ktoré však žalovaný riadne a včas nezaplatil sumy
vyúčtované jednotlivými faktúrami.
23. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne,
nakoľko žalobcovi nesvedčí v predmetnom spore aktívna vecná legitimácia. Pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného mal súd za preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvných vzťahov, plnenie z ktorých
je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením Zmluvy o poskytovaní verejných služieb
- balík služieb a Zmluvy o poskytovaní služby Magio Televízia cez internet, uzatvorenými medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval z
uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2018 a jej prílohy č. 1 (Zoznam postupovaných
pohľadávok).
24. V prípade pohľadávok vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu medzi podnikom a účastníkom podľa
Zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách, je však potrebné okrem ustanovenia § 524
Občianskeho Zákonníka aplikovať aj ustanovenie § 43 ods. 13 predmetného zákona, a žalobcu v tomto
konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu uvedeného v tomto ustanovení a teda že
právny predchodca žalobcu ako veriteľ pohľadávky a podnik, písomne vyzval žalovaného ako účastníka
na úhradu dlhu a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní alebo že žalovaný ako účastník udelil právnemu predchodcovi žalobcu súhlas na
postúpenie pohľadávky, keďže alternatívne splnenie týchto podmienok je predpokladom postúpenia
splatnej pohľadávky podniku voči účastníkovi na tretí subjekt.
25. Žalobca na výzvu súdu, aby preukázal platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 Zákona
č. 351/2011 Z. z. súdu oznámil, že žalobca požadovanou výzvou nedisponuje a navrhol, aby súd túto
výzvu v zmysle § 189 CSP alebo § 190 CSP vyžiadal od právneho predchodcu žalobcu.
26. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn.: 4Cdo 13/2009 zo dňa 24.02.2010
vyslovil právny názor, že „ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie
bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena.“
27. Z uvedeného ako aj s poukazom na § 132 CSP teda vyplýva, že žalobca má povinnosť tvrdenia a
dôkaznú povinnosť v rozsahu hypotézy právnej normy, pod ktorú je daný spor subsumovaný. Povinnosť
žalobcu úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a pripojiť k žalobe dôkazy, sú procesnými povinnosťami
žalobcu a ich splnenie nemožno nahrádzať vyžadovaním informačnej, prípadne edičnej činnosti od
tretieho subjektu a to ani v prípade, keď je týmto subjektom postupca. V zmysle § 43 ods. 1 Zákona
č. 351/2011 Z. z. má totiž podnik pri postúpení pohľadávky povinnosť odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka a pokiaľ ich
podnik v postavení postupcu žalobcovi neodovzdal, mal sa ich vydania podľa názoru súdu domáhať v
zmysle uvedeného ustanovenia sám žalobca.
28. Na základe uvedeného má tak súd za to, že žalobcu v konaní zaťažovala povinnosť preukázať
dodržanie postupu uvedeného v § 43 ods. 13 Zákona č. 351/2011 Z. z., a teda že právny predchodca
žalobcu ako veriteľ pohľadávky a podnik, písomne vyzval žalovaného ako účastníka na úhradu dlhu
a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
alebo že žalovaný ako účastník udelil súhlas s postúpením pohľadávky, keďže alternatívne splnenie
týchto podmienok je predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky podniku voči účastníkovi a teda
predpokladom platného postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. V tejto
súvislosti súd poukazuje tiež na skutočnosť, že z úradnej činnosti súdu, z konaní vedených na tunajšom
súde v obdobných sporoch je súdu známe, že právny predchodca na žiadosť súdu, aby oznámil, či bolúčastník pred postúpením pohľadávky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy podľa § 43 ods. 13 Zákona č.
351/2011 Z. z. a ak áno, aby túto výzvu súdu predložil a preukázal, že sa dostala do dispozičnej sféry
účastníka uviedol, že požadovať predloženie doručenky, ktorá by preukazovala doručenie odstúpenia
od zmluvy spolu s výzvou na úhradu pohľadávky, nemá oporu v zákone, pretože ustanovenie § 43 ods.
13 zákona o elektronických komunikáciách hovorí o existencii „písomnej výzvy podniku“ a nie o tom, že
postúpenie je možné len za podmienky preukázania fyzického doručenia tejto písomnej výzvy dlžníkovi.
29. Keďže v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by že právny predchodca žalobcu ako
veriteľ pohľadávky a podnik, písomne vyzval žalovaného ako účastníka na úhradu dlhu (súdu nebola
predložená žiadna výzva adresovaná žalovanej) a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní ako ani skutočnosť, že žalovaný dal právnemu predchodcovi
žalobcu súhlas na postúpenie pohľadávky, v prípade ktorom by sa tak zaslanie vyššie spomenutej
výzvy a nepretržité dlhšie ako 90 dní trvajúce omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku
nevyžadovalo, má tak súd za to, že v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok, za ktorých
môže podnik postúpiť svoju splatnú pohľadávku inej osobe.
30. Postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení
§ 43 ods. 13 Zákona o elektronických komunikáciách je potrebné považovať za konanie v rozpore so
zákonom a tento právny úkon je tak v časti žalobou uplatňovanej pohľadávky absolútne neplatný podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej
pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. V zmysle uvedeného sa tak
súd ďalšími skutkovými okolnosťami ako ani vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného v
ďalšom nezaoberal.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
33.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§262ods.1CSP,keďžalovanýboltoustranou
sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému
v súvislosti s týmto konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil, súd
vyslovil, že žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.