Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 27, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020200496
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0020200496.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľa Ing. K. L. nar.
XX.X.XXXX bývajúcom v A. na ul. O. G. č. XXXX/XX proti manželke J. L. rod. G. nar. XX.X.XXXX
bývajúcejvA.naul.O.G.č.XXXX/XXXvkonaníorozvodmanželstvaoodvolanímanželkynavrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 2Pc 8/2020-16 zo dňa 25.2.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa
20.10.1990 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Vranou nad Topľou vo zväzku XX, ročník
XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom 208. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.

2. V zákonom stanovenej lehote podala manželka navrhovateľa odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm.
f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol. Uviedla, že
zo samotnej skutočnosti, že manželia sa po určitý čas nerozprávajú, nemajú momentálne spoločné
aktivity ako to uviedol súd, ešte nemožno usudzovať, že ich manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú
funkciu. Manželstvo možno rozviesť len ak nastane objektívny stav charakterizovaný ako vážny rozvrat

vzťahov medzi manželmi, ktorý znemožňuje plnenie spoločenského účelu manželstva. Spoločenský
účel manželstva pritom vyplýva z funkcií manželstva a rodiny ním založenej. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a vzhľadom na postoj
manžela nie je ani predpoklad, že by sa tak mohlo stať v budúcnosti. Súd tiež uviedol, že manželstvo
prechádza krízou, ktorá nie je len prechodného charakteru, že podľa navrhovateľa je problémom
finančná gramotnosť manželky, manželka zas uviedla, že sú problémy v manželstve, ale nie je dôvod
na rozvod manželstva. Vzhľadom na zistený stav nepovažuje za ustálenú a preukázanú otázku

kvalifikovaného rozvratu manželstva. Finančná gramotnosť uvádzaná súdom nemôže byť dôvodom
na rozvod manželstva. Poukázala na dĺžku trvania manželstva od roku 1990. Ak by bola pravda, že
manželstvo je rozvrátené už 15 rokov, tak by navrhovateľ podal návrh oveľa skôr, ale neuviedol žiaden
dôvodasúdaninezisťoval,prečotourobilažteraz.Onapritommázáujemoobnovumanželstva,nechce
sa rozviesť a ani nevidí žiaden dôvod na rozvod manželstva, kríza v ich manželstve je len prechodná
a vzájomné problémy je možné vyriešiť.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že odvolanie manželky je viac menej akýmsi
teoretickým podaním a hraním sa na slovíčka, kedy mal alebo mohol podať návrh na rozvod a či sa
spolu nerozprávajú dlhý alebo krátky čas. Aj keby manželka mala záujem o obnovu manželstva, čo
považuje za úplný nezmysle, on už záujem nemá a nemá ho už veľmi dávno. Odvolanie manželky je lenúčelovým prostriedkom na zbytočné predlžovanie rozvodového procesu. Nechce s manželkou zotrvať
v manželskom zväzku za žiadnych okolností. Spolužitie s ňou mu prinieslo len trápenie a odrazilo sa na
jeho zdravotnom stave negatívnym spôsobom.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení
s 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo
vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania.

5.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd uvádza, že zákon o rodine chápe manželstvo ako trvalé životné spoločenstvo muža a
ženy, avšak netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní. Za podmienok v ňom ustanovených umožňuje

jeho zrušenie rozvodom manželstva. Základným predpokladom pri zrušení manželstva rozvodom je
skutočnosť,žemanželiaalebojedenznichpovzájomnomsprávanísaneriadiapravidlamiustanovenými
Zákonom o rodine (§ 18 a § 19) a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje
vážny rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou
o možnosti plnenia základných funkcií manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba

v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny
a trvalý bez možnosti o obnovenie jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a ak pritom bol zohľadnený záujem
maloletých detí v prípade, že z takéhoto manželstva pochádzajú.

9. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania
dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania
nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý,
bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľa
ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré

sa vytvárali počas ich dlhodobého spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie
povinností z nich vyplývajúcich, ako aj ich správanie súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj
pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo
ich manželstva. Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je
výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z ust. § 23 Zákona o

rodine citovaného v napadnutom rozsudku vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok
prerozvodmanželstva,t.j.čimanželstvomôžeplniťsvojspoločenskýúčel.Priskúmanívážnostirozvratu
manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah
medzi manželmi, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť
na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny

nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo
rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a
trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou
rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Rozvod má

byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Z
výpovede účastníkov konania, najmä z výpovede navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že ich vzťah je
len formálny a majú medzi sebou dlhoročné problémy, ktoré sa im nepodarilo vyriešiť. Záujem manželky
navrhovateľa o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľazotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je
potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vážnosť a trvalosť rozvratu
manželstva účastníkov konania vyplývajú zo skutočností, že nežijú spolu ako manželia.

10. K odvolacím námietkam manželky navrhovateľa odvolací súd poznamenáva, že ani doplnenie
dokazovania nemôže ovplyvniť jednoznačný postoj navrhovateľa k manželstvu a nemôže ani preukázať
eventuálnu skutočnosť, že by manželstvo s manželkou mohlo v budúcnosti plniť svoj účel, ako sa
ona domnieva a v predmetnom prípade nie je možné trvať na zachovaní manželstva, ak dlhodobo

neplní základné funkcie a očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov účastníkov konania len na základe
zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, ak sa v priebehu konania o rozvod manželstva problémy
účastníkov konania nevyriešili (správanie manželov v priebehu konania je jedným z ukazovateľov
intenzity vážneho narušenia a trvalého rozvratu ich vzťahov). V odvolaní manželka navrhovateľa
neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by viedli k inému právnemu záveru, aký bol prijatý súdom
prvej inštancie. Z vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu manželky je evidentné, že navrhovateľ nechce

zotrvať v manželskom zväzku za žiadnych okolností a považuje za úplný nezmysel tvrdenie manželky,
že táto má záujem o obnovu manželstva. Toto tvrdenie podporuje aj vyjadrenie manželky navrhovateľa
na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, kedy na otázku aký má vzťah k manželovi s úsmevom
uviedla „Ja ho ľúbim. Ja ľúbim každého človeka na tomto svete“. Zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie vyplýva objektívne kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi manželmi, intenzitou rozvratu a

dĺžkou trvania. Manželia spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú a tento zväzok je len formálny.
Manželka navyše nepreukázala žiadnu snahu o reparáciu vzťahu s manželom, ktorá by mala nejakú
konkrétnu podobu. Obrana manželky v konaní a odvolaní spočíva len na jej snahe o obnovenie spolužitia
a nedôvodnosti návrhu na rozvod, avšak neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo
možné vyvodiť jej snahu o obnovu manželského spolužitia. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že

zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného
z nich nútiť zotrvať v manželstve, ktoré dlhodobo neplní svoju funkciu. Zohľadňujúc vyššie uvedené
skutočnosti a tiež jednoznačný odmietavý postoj navrhovateľa k ďalšiemu spolužitiu s manželkou, a v
konečnom dôsledku aj postoj manželky, ktorá sa počas konania vyjadrila, že s manželom sa nerozpráva,
manželstvo je len formálne a nejaké psychologické riešenie ich situácie by neviedlo k ničomu, odvolací

súd rovnako ako súd prvej inštancie nevidel možnosť reparácie takto narušených vzťahov medzi
manželmi.

11. Vzhľadom na to, že manželka v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, s ktorými by
sa súd prvej inštancie nevysporiadal v napadnutom rozsudku a ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie

o rozvode, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP, a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
(ust. § 387 ods. 2 CSP).

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov návrh na

ich priznanie nepodal (§ 57 CMP).

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).