Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/322/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515205136
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2515205136.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Katarína Arnouldová a sudcov:

JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: O. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D.. Z.. Y. a O. X/
X, S., o zaplatenie 2.251,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany zo dňa 2. októbra 2019, č.k. 5C/132/2015-191, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. opravil rozsudok Okresného súdu

Piešťany zo dňa 24.01.2018 č. k. 5C/132/2015 - 57 vo výroku I. tak, že slová „od 12.06.2016“ sa
nahrádzajú slovami „od 29.05.2015“, výrokom II. žalobu zamietol a to vo zvyšnej časti nezaplatenej istiny
353,67 Eur nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 3,12 eur, nezaplatených úrokov 142,49 eur,
úrokov z omeškania 2,07 eur, úrokov vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.251,53
Eur od 29.05.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške
353,67 eur od 29.05.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % z nezaplatených úrokov vo
výške 142,29 eur od 29.05.2015 do zaplatenia a výrokom III. žalovanému náhradu trov konania pred

súdom prvej inštancie a odvolacieho konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ust. § 39, § 517 ods. 2, § 788 ods.
1, 2, § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1, § 2 písm. g), h), i), § 7 ods. 1, § 9
ods. 2 písm. j), § 11 ods. 1 písm. b), d), ods. 2, § 19 ods. 1, 2, príloha 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zákona
o spotrebiteľských úveroch ( ďalej len ZoSÚ), § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že strany uzavreli dňa 24.04.2014
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má
charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí
obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Preskúmaním jej

obsahových náležitostí súd prvej inštancie zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9
ods. 2 písm. j) správne uvedenú celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože táto je uvedená
vo výške 3.945,20 eur, pričom pri prepočte výška splátky (65,23 eura= 63,67 eur +1,56 poistného)
krát počet splátok (60) a pripočítaní poplatku za poskytnutie úveru - 1.255 Eur je výsledná suma4.038,80 eur. V prípade nesprávne uvedenej celkovej čiastky k zaplateniu nie je možné považovať
tento údaj za v zmluve uvedený, a nie je preto splnená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ.
Nesprávne je uvedená aj hodnota RPMN, kde poskytovateľ úveru uviedol hodnotu 22,65 %, pričom

však za použitia vzorca uvedeného v zákone a dosadenia hodnôt podľa zmluvy vychádza hodnota
23,98 %, t.j. bola uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie konštatoval, že
žalobca opomenul do RPMN započítať náklady spojené s poistením, pričom na uvedené bol podľa §
2 písm. g), resp. § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. povinný, nakoľko uvedené ustanovenie výslovne
stanovuje, že do celkových nákladov musí poskytovateľ úveru započítať: „aj všetky plnenia súvisiace

s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované
veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe“. Ak žalobca platby na poistenie nezapočítal tak, postupoval
nesprávne a teda v zmluve následne dospel k nesprávnej RPMN, a to RPMN nižšej. Uvádzanie správnej
hodnoty RPMN má pritom zásadný vplyv pri rozhodovaní spotrebiteľa, pričom rozdiel v zistenej výške v
neprospech spotrebiteľa znamená nedodržanie podmienok stanovených zákonom. Súd prvej inštancie
ďalej konštatoval, že v zmluve ani žalobe nie je hodnoverne preukázané, že by bol žalobca skúmal

pomery žalovaného pri poskytovaní spotrebiteľského úveru podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods.
2 ZoSÚ, žalobca toto v konaní nepreukázal ani netvrdil a ani na výzvu súdu na pojednávaní dňa
02.10.2019 neuviedol z akých údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalovaného vychádzal
pri posudzovaní jeho schopnosti splácať úver žalovaným a neuviedol, kedy a akým spôsobom nahliadol
do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere
splneniesvojejpovinnostivyplývajúcejmuzust.§7ods.1zákonaospotrebiteľskýchúverocht.j.posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa - žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Spotrebiteľ
je síce povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, táto povinnosť
však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné

informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi
a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Nesplnením tejto povinnosti žalobca hrubým spôsobom
porušil zákon, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru (§ 11 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z.). Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
j), je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ , súčasne

nebol dodržaný postup konania s odbornou starostlivosťou zo strany žalobcu pri zisťovaní pomerov
žalovaného a teda sú dané dôvody na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru aj z dôvodov podľa § 11
ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.. Žalovaný bol preto povinný vrátiť len požičanú sumu a úroky z omeškania
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 2.500,- eur zaplatil
celkovo sumu 602,14 eur, čo v konaní nebolo sporné, a preto súd prvej inštancie prvým rozsudkom

vydaným vo veci dňa 24.01.2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.897,86 eur ako
rozdielu poskytnutej sumy 2.500,- eur a zaplatenej sumy 602,14. Vo zvyšnej časti označenej vo výroku
II rozsudku, ktorá ostala predmetom konania po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie a
rozhodnutie súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Predmetom konania sú aj nezaplatené
poplatky za poistenie vo výške 3,12 eur, pričom v úverovej zmluve sa uvádza len to, že poplatok za

poistenie je 1,56 € mesačne. Zo Zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola
uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2
Občianskeho zákonníka (výška poistného plnenia, výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či
ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať
na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška

odkupnejhodnoty)aniejeanizrejmé,ktojepoistiteľzpoistnejzmluvy.Predovšetkýmprepoistnúzmluvu
je v zmysle § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpísaná písomná forma a žalobca žiadnu písomnú
poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) súdu prvej inštancie nepredložil.
Žalobca tak nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok na už zaplatené
poistné, a preto žalobu v tejto časti taktiež zamietol. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto súd určil vo

výške 5% ročne od splatnosti úveru (lebo až od vtedy bol žalovaný v omeškaní s celou istinou) v súlade s
právnymi predpismi platnými v čase vzniku omeškania, t.j. vzniku omeškania, a preto mal žalobca nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne počítané zo sumy 1.897,86 Eur od 29.05.2015 do
zaplatenia, ktoré príslušenstvo už bolo žalobcovi priznané rozsudkom zo dňa 24.01.2018 a z uvedeného
dôvodu preto bolo potrebné žalobu vo zvyšku zamietnuť, nakoľko na žiadne iné príslušenstvo ako už

žalobcovi právoplatne priznané, mu nárok nevznikol. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania z úrokov z
úveru.Súdprvejinštanciekeďžezamietolžalobuvčastitýchtoúrokov,zamietolajžalobuvčastiúrokovz
omeškania z týchto úrokov. Je tu však potrebné uviesť, že úroky z omeškania sa nepriznávajú z úrokov z
úveru, nakoľko ide o príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ. Vzhľadom na uvedené, ak by súdprvej inštancie nezamietal žalobu v tejto časti pre bezúročnosť, zamietol by žalobu z dôvodu, že žalobca
nemá na takéto plnenie právny nárok. Celkovo sa žalobca v konaní domáhal zaplatenia 4.671,75 eur.
Žalobca bol v konaní úspešný čo do priznanej istiny vo výške 1.897,86 eur a čo do priznaných úrokov z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.897,86 eur od 29.05.2016 do zaplatenia (vyčíslených ku dňu
vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa dňa 24.01.2018, nakoľko v tejto časti žiadna zo strán sporu
odvolanie nepodala, a úspech žalobcu teda nastal vo vzťahu k priznanému príslušenstvu už 24.01.2018
vo výške - 252,70 Eur). Celkový úspech žalobcu teda predstavoval 2.150,56 eur, čo predstavuje 46,03
% z uplatneného nároku (4671,75 Eur). Žalobca bol v konaní neúspešný vo zvyšnej časti uplatneného

nároku t.j. 2.521,19 Eur, čo predstavuje 53,97 % žalobcom uplatneného nároku. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o úspechu v spore zohľadnil aj žalobcom požadované príslušenstvo, nakoľko toto vyčíslené
ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie dňa 24.1.2018, resp. vyhláseniu rozsudku súdu prvej
inštancie dňa 2.1.2019 predstavovalo v porovnaní s uplatnenou istinou významnú časť uplatneného
nároku. Pomer priznanej žalovanej pohľadávky (vrátane priznaného príslušenstva) a nepriznaného
príslušenstva teda takýto postup odôvodňoval. Poukázal najmä na rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR - 1 MCdo 1/2004 zo dňa 27.4.2014 uverejnenom v zbierke rozhodnutí a stanovísk vo veciach
občianskoprávnych, obchodných a správnych 4/2005 pod číslom 34 ako aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 1 Obo/40/2014 zo dňa 08.03.2017 a uznesenie Vrchného súdu v Olomouci z 26. júla
2006, sp. zn. 7 Cmo 507/2005 z obsahu ktorých vyplýva, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov
konania treba za predmet konania považovať nie len istinu, ale aj uplatnené príslušenstvo. Vzhľadom

k uvedenému čistý úspech žalovaného v konaní (po odčítaní úspechu žalovaného od jeho neúspechu
53,97 - 46,03) tak predstavoval 7,94 % a žalovaný by teda mal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 7,94 %, no vzhľadom na to, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli a ani mu
žiadne z obsahu spisu nevyplývajú, v konaní si ani náhradu trov konania neuplatnil, súd prvej inštancie
aplikujúc princíp hospodárnosti konania rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutie žaloby a v časti nároku na náhradu trov konania podal
žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), h), f) CSP.
Uviedol, že žalobca mal za to, že celkové náklady spotrebiteľa uvedené v zmluve (celková čiastka,
ktorú musí klient zaplatiť) zodpovedajú násobku počtu splátok (60) a výšky splátok (63,67 €) a súčtu

s poplatkom za poskytnutie úveru (125€), tj. 3.945,20 €. Uvedené je v súlade s §2 ods. g) zákona
č. 129/2010 Z.z, podľa ktorého poistenie sa zarátava do celkových nákladov iba vtedy, ak spotrebiteľ
musel poistnú zmluvu uzavrieť. V konaní nevyvstali žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo
možné zakladať domnienku, že poistenie bolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, či zvýhodnenia
jej podmienok. Ani z predloženej zmluvnej dokumentácie, o ktorú žalobca opiera svoj nárok, nie je

možné vyvodiť čo i len nepriamo takýto záver. V rámci predzmluvných rokovaní má každý klient žalobcu
možnosť zvoliť si uzatvorenie úverovej zmluvy bez poistenia, s poistením Súboru A alebo poistenie
Súboru B. Poistné nebolo uvedené v celkových nákladoch spotrebiteľa v úverovej zmluve, pretože
uzatvorenie poistenia nebolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným
a ani nemalo vplyv na žiadnu podmienku úverovej zmluvy. Žalobca ako banka poskytuje úvery s

poistením ako aj bez poistenia a to za rovnakých podmienok. Žalobca uzatvoril aj v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy medzi sporovými stranami množstvo úverových zmlúv s inými dlžníkmi a s totožnými
podmienkami, pri ktorých si dlžníci ako spotrebitelia nezvolili poistenie úveru. Z vyššie uvedeného
vyplýva,žeprávezapočítaniepoistnéhodocelkovýchnákladovbybolovrozporesozákonom,konkrétne
z vyššie citovaným ustanovením zákona č. 129/2010 Z.z. Neobstojí potom ani argument súdu ohľadom

nesprávnosti výpočtu RPMN kvôli nezohľadneniu nákladov súvisiacich s poistením; hodnota RPMN bola
vypočítaná správne a v súlade so zákonom. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na vyjadrenie Odboru
ochrany finančných spotrebiteľov NBS (OFS) zo dňa 02.09.2019 a uznesenie Krajského súdu v Nitre
č.k. 8Co/123/2018 z 4.10.2018. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že poistné úveru nebolo povinné. Súd do
celkových nákladov započítaval aj poistné, čo je v rozpore so zákonom a na základe uvedeného dospel k

nesprávnemu záveru, že suma celkových nákladov ako aj výška RPMN je v zmluve uvedená nesprávne.
Žalobca predkladá súdu úverovú zmluvu iného klienta, ktorá bola uzatvorené v rovnakom období ako
dotknutá zmluva, a v ktorej poistenie nebolo dojednané, z čoho potom jednoznačne vyplýva, že poistenie
bolo dobrovoľné. Súd vyhlásil poskytnutý úver za bezúročný a bezpoplatkový aj z dôvodu, že žalobca
nedostatočne posúdil schopnosť žalovaného splácať úver. V prípade hrubého porušenia povinnosti

podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy
údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. V zmysle § 7 ods. 1zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie
do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem

spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Banka mala za to, že povinnosti v zmysle § 7
ods. 1 splnila, konala v súlade s právnymi predpismi a bonitu žalovaného overila dostatočne. Žalobca
totiž riadne vykonal pred poskytnutím úveru dopyt do úverového registra, ktorého výsledkom bol výstup
vo forme listiny označenej ako CREDIT REPORT - ANALYTIC. Žalobca bonitu žalovaného ďalej preveril
aj reportom zo Sociálnej poisťovne a na základe údajov poskytnutých žalovaným v žiadosti o úver.

Žalobca teda na posúdenie bonity využil až tri rôzne zdroje informácií. Je zrejmé a logické, že existujú
aj iné možnosti preverenia bonity klienta, avšak podstatné je, že zákon nestanovuje povinnosť využiť
všetky dostupné možnosti preverenia bonity a nestanovuje ani konkrétne spôsoby overenia. Z reportu
SRBI (CREDIT REPORT - ANALYTIC) vyplynulo aj to, že k dátumu podania žiadosti o úver žalovaný
nemal žiadnu omeškanú splátku, dodržiaval platobnú disciplínu a všetky svoje záväzky plnil riadne a
včas, teda z jeho obsahu je zrejmé, že bonita žalovaného bola overená dostatočne. Žalobca si teda

splnil zákonom stanovenú povinnosť uvedenú v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Report zo
Sociálnej poisťovne bol vytvorený v súlade s ust. § 170 ods. 19 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa overuje (na žiadosť banky a za úhradu) informácie súvisiace
s príjmom spotrebiteľa prostredníctvom súboru otázok, ktorý stanovuje vyhláška Ministerstva financií
(aktuálne č. 11/2018 Z.z.). Súd preto postupoval v rozpore so zákonom, keď mal za to, že žalobca hrubo

porušil povinnosť preverovať bonitu klienta. Ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 jasne definuje
hrubé porušenie ( ako posudzovanie bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver), ktorej definícii konanie žalobcu nezodpovedá. Ak
by aj súd mal za to, že žalobca nepreskúmal bonitu klienta s odbornou starostlivosťou, následkom

porušenia tejto povinnosti by nebola bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalobca zohľadnil dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a aj účel
spotrebiteľského úveru, nahliadol do príslušnej databázy (SRBI, Sociálna poisťovňa) a vychádzal z
údajov poskytnutých mu žalovaným v žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, a teda povinnosť
konať s odbornou starostlivosťou v žiadnom prípade neporušil a už v žiadnom prípade sa nejedná

o hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010. Žalobca poukázal aj na uznesenie
Krajského súdu v Prešove č. 11Co/7/2018 - 99 zo dňa 22.03.2018. Pokiaľ súd uviedol, že žalobca ani
na výzvu súdu na pojednávaní dňa 2.10.2019 neuviedol z akých údajov vychádzal pri posudzovaní
schopnosti splácať spotrebiteľský úver, k tomuto odvolateľ podotýka, že na predmetnom pojednávaní
sa nezúčastnil, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil, pričom žiadna

výzva na predloženie dokladov preukazujúcich skúmanie bonity žalovaného mu ani nebola zo strany
súdu doručená. Pokiaľ súd považoval za potrebné objasniť skutočnosti týkajúce sa skúmania bonity
žalovaného pred poskytnutím úveru, mal žalobcu vyzvať na doplnenie žaloby za účelom doplnenia
ďalších skutočností v konaní s poukazom na § 129 ods. 1 CSP, kedy súd v prípadoch neúplných
podaní súd obligatórne vyzýva na doplnenie/opravu takéhoto podania. Súd žalobcu na doplnenie žaloby

nevyzval a napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, ktorý postup je procesne vadný a žalobcovi
ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Ide
o vady konania, vymedzené v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktoré sú porušením základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky zaručuje okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a článok

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za porušenie tohto práva treba
považovať aj rozhodnutie súdu vo veci samej bez úplného a určitého návrhu na začatie konania, ak
pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, pretože takýmto rozhodnutím
bolo žalobcovi v konaní odopreté právo na ochranu jeho oprávneného nároku, uplatneného návrhom
na začatie konania. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/33/2017-53 zo dňa

27.6.2017, uznesenie Krajského súdu Košice sp.zn. 5Co/262/2017 zo dňa 18.01.2018, uznesenie
Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 43Co/25/2018-257 zo dňa 26.07.2018, uznesenie Krajského súdu
Trnavasp.zn.11Co/57/2017zodňa29.06.2018,rozhodnutieKrajskéhosúduNitrač.k.5Co/262/2017-82
zo dňa 04.07.2018, uznesenie Krajského súdu Bratislava č.k. 10Co/74/2018-151 zo dňa 16.8.2018,
uznesenie Krajského súdu Trnava č.k. 10Co/6/2018-96 zo dňa 29.11.2018, uznesenie Krajského

súdu Banská Bystrica č.k. 11Co/211/2018-290 zo dňa 10.12.2018, uznesenie Krajského súdu Košice
sp.zn. 1Co/174/2018 zo dňa 16.11.2018, uznesenie Krajského súdu Košice sp.zn. 1Co/43/2018 zo
dňa 31.1.2019, uznesenie Krajského súdu Žilina č.k. 8Co/139/2018-119 zo dňa 29.10.2018, rozsudok
Krajského súdu v Košiciach 1Co/43/2018 zo dňa 31.1.2019, uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k.16Co/25/2017-114 zo dňa 20.2.2018. Vzhľadom na vyššie uvedené a s ohľadom na možnosť doplnenia
dokazovania na účely preukázania skúmania bonity žalovaného pred poskytnutím úveru doručil žalobca
súdu dokumenty, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobca skúmal bonitu žalovaného, a to: report zo

Srbi (dokument CREDIT REPORT - ANALYTIC), report zo Sociálnej poisťovne, žiadosť o poskytnutie
spotrebného úveru. Súd porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie a postupoval v rozpore so
zásadou kontradiktórnosti súdneho konania, keď v rozpore s § 151 CSP skúmal tvrdenia žalobcu, ktoré
neboližalovanýmspochybnenéapovažujúsazanesporné,čoplatíajprespotrebiteľskéspory.Žalovaný
počas celého súdneho konania nenamietal uzavretie poistnej zmluvy a preto to mal súd považovať za

nesporné. Žalovaný sa zaviazal popri anuitnej splátke splácať aj splátku poistného, podpisom úverovej
zmluvy potvrdil, že prevzal a oboznámil sa pred podpisom úverovej zmluvy s poistnou zmluvou a
Všeobecnými obchodnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver (VPP) a
že pristupuje k poistnej zmluve, čo je zrejmé z ods. 3.8. a 3.9. úverovej zmluvy. Poistenie sa dojednáva
pristúpením klienta k Rámcovej poistnej zmluve pre poistenie schopnosti splácať úver č. PBS2012.
V zmluve o úvere v bode 1.2. je uvedený súbor poistenia, ktorý si žalovaný vybral, pričom poistné

podmienky obsahujú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať úver - PBS,
Základné informácie o sprostredkovaní poistenia a rámcovú poistnú zmluvu, ktoré žalobca doručuje v
prílohe s poukazom na svoju argumentáciu týkajúcu sa možnosti doplniť dokazovanie, keďže mal za
to, že pokiaľ mal súd pochybnosti o uzavretí samotnej poistnej zmluvy, uzavretie ktorej žalovaný ani
nerozporoval, mal žalobcu vyzvať na doplnenie žaloby v zmysle vyššie uvedenej argumentácie žalobcu.

Keďže zmluvné úroky ku dňu zosplatnenia celého dlhu boli vyčíslené pevnou sumou, ktorá pripadá
na časť anuitných splátok neuhradených dlžníkom, pripadajúca na zmluvný úrok, naakumulovanú ku
dňu zosplatnenia a táto sa ďalej (t.j. po zosplatnení celého dlhu) nenavyšuje, nejde ohľadom nároku
na tento úrok z omeškania o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá ma zamedziť neodôvodnenému
navyšovaniu nárokov veriteľov ohľadom príslušenstva. Nárok na úrok z omeškania zo zmluvného úroku

ku dňu zosplatnenia je nárokom, ktorý predpokladá aj ust. § 497 Obch. zákonníka a žiadne - ani citované
ani iné - zákonné ustanovenie tento nárok svojím znením nespochybňuje. Poukázal na rozsudok
Krajského súdu Bratislava sp.zn. 6Co/78/2018 zo dňa 18.4.2018, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 19Co/143/2017 zo dňa 19.4.2018, rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 19Co/142/2018 zo
dňa 29.05.2019, rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 4Cob/62/2007 zo dňa 27.03.2008, rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/542/2016-59 zo dňa 13.6.2017, rozsudok Krajského súdu
Banská Bystrica sp.zn. 14Co/101/2018 zo dňa 28.05.2019, rozsudok Krajského súdu Nitra sp.zn.
25Co/219/2017 zo dňa 13.12.2017. Súd postupoval nesprávne aj pri výpočte náhrady trov konania,
keď pri určení hodnoty sporu neprihliadal iba na žalovanú istinu. Ak sú úroky len príslušenstvom
pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada, a to s poukazom na uznesenie

NS SR č.k. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008 a rozsudok KS Trnava sp.zn. 10CoPr/2/2016 z 27.7.2016,
pričom poukazuje aj na viaceré ďalšie rozhodnutia odvolacích súdov. Navrhol preto, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu,
zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu
trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5C/132/2015 po právoplatnosti
uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/172/2018-168 zo dňa 31.7.2019 zostali nezaplatená istina
353,67 eur, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 3,12 eur, nezaplatené úroky 142,49 eur, úroky
z omeškania 2,07 eur, úroky vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.251,53 eur od
29.05.2015 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 353,67

eur od 29.05.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % z nezaplatených úrokov vo výške
142,29 eur od 29.05.2015 do zaplatenia.8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým výrokom II žalobu vo zvyšnej časti nezaplatenej istiny 353,67 eur nezaplatených poplatkov za
poistenie vo výške 3,12 Eur, nezaplatených úrokov 142,49 eur, úrokov z omeškania 2,07 eur, úrokov

vo výške 17,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.251,53 eur od 29.05.2015 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 353,67 eur od 29.05.2015 do
zaplateniaaúrokuzomeškaniavovýške5%znezaplatenýchúrokovvovýške142,29eurod29.05.2015
do zaplatenia zamietol a výrokom III žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a
odvolacieho konania nepriznal.

9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon v podstatnej časti
dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
žalobou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd v podstatnom rozsahu zdieľa i právne závery

prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v
súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba
odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa

potom žiada dodať už len nasledovné:

10. Odvolaciu argumentáciu žalobcu týkajúcu sa jeho tvrdenia, že poistná zmluva bola uzatvorená na
základe písomnej poistnej zmluvy a poistenie nebolo pre spotrebiteľa povinné, teda celková čiastka a
RPMN boli vypočítané správne, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Na úvod je treba poznamenať,

že žalobcom ako príklad predložená zmluva o úvere bez poistenia (č.l. 211-212) je z úplne iného dňa
a z úplne inej pobočky, pričom v prípade formulárových zmlúv nie je vylúčené, že dodávateľ disponuje
viacerými opakovane používanými vzormi formulárov s rôznym obsahom, ktorý však spotrebiteľ nie je
spôsobilý ovplyvniť. Ďalej je potrebné pripomenúť, že z hľadiska prejudiciality stanovisko NBS k RPMN
nie je pre súd právne záväzné, pričom súd je povinný len na takéto rozhodnutie prihliadnuť a vysporiadať

sa s ním v odôvodnení rozhodnutia v zmysle § 194 ods. 2 CSP, a to aj s poukazom na ustálenú judikatúru
Krajského súdu v Trnave v tejto otázke. V prípade, že spotrebiteľ uzatvoril poistnú zmluvu, malo by byť
zrejmé,zakéhodôvodu(toznamenáuviesť,akýmspôsobomuvedenáskutočnosťovplyvnilapodmienky
uzatvorenia zmluvy o úvere, teda či v konečnom dôsledku nebol spotrebiteľ nútený poistnú zmluvu
uzavrieť za účelom získania úveru za daných rovnakých podmienok), (porovnaj rozsudok Krajského

súdu v Trnave sp.zn. 23Co/3/2019 zo dňa 22.1.2020) V preskúmavanom prípade je zrejmé, že dlžník
pristúpil k rámcovej poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom ako poistníkom a Poisťovňou Cardif
Slovakia, a.s. v rozsahu súboru poistenia A podľa bodu 1.2 zmluvy o úvere. Nemožno sa stotožniť s
argumentáciou žalobcu o tom, že poistenie v zmluve o úvere nebolo podmienkou získania úveru. V
bode 3.8 zmluvy o úvere sa nachádza vopred naformulované vyjadrenie spotrebiteľa o tom, že pristupuje

k poistnej zmluve, pričom zmluva o úvere nedáva spotrebiteľovi možnosť poistenie odmietnuť napr.
zaškrtnutím špeciálneho políčka určeného na odmietnutie poistenia. Spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne
informovaný a musí mu byť daná jednoznačná možnosť slobodne sa vyjadriť, či poistenie schopnosti
splácať úver žiada alebo nie. Žalobca takýmto spôsobom zneužil svoje postavenie silnejšej zmluvnej
strany a spoliehal sa na to, že žalovaný ako spotrebiteľ akceptuje formulárovú zmluvu o úvere ako

celok. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že pristúpenie k poistnej zmluve bolo podmienkou
získania úveru. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/19/2019 zo dňa 7.8.2019,
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/246/2018 zo dňa 28.05.2019 a rozsudok Krajského súdu
v Trnave sp.zn. 9Co/195/2019 zo dňa 26.05.2020) Tu je dôležité zdôrazniť, že poistné za poistenie
schopnosti splácať úver 1,56 eur nebolo vôbec zahrnuté v celkovej výške mesačnej splátky 125 eur,

ktorá bola použitá pri výpočte celkovej čiastky a RPMN. To znamená, že celková čiastka a RPMN boli
uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 o
spotrebiteľských úveroch v z.n.p. v znení účinnom do 31.5.2014 (ďalej len „ZoSÚ“), ktorú skutočnosť
treba interpretovať tak, ako keby nesprávne uvedené náležitosti neboli uvedené vôbec, a má to za
následok, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.

11. K odvolacej námietke žalobcu, že banka splnila svoju povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, odvolací
súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní sa aplikuje zásada koncentrácie konania. Z materiálneho
hľadiska zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené pred súdomprvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže odvolacieho
konania nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné.
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/72/2019 zo dňa 29.04.2020)

Právo novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie koncipované ako reštriktívne vnímaná
výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného
útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obo/9/2019 zo dňa 6.11.2019) Žalobca bol
riadne predvolaný na termín pojednávania zo dňa 2.10.2019, čo preukazuje doručenka na č.l. 177

súdneho spisu. Žalobca reagoval na predvolanie ospravedlnením z účasti na pojednávaní zo dňa
6.9.2019, pričom nežiadal o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie na pojednávaní zo dňa
2.10.2019 vyzval žalobcu, aby uviedol, z akých údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
žalovaného vychádzal pri posudzovaní schopnosti splácať úver žalovaným a zároveň, aby uviedol kedy
a akým spôsobom nahliadol do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich
schopnosti splácania úverov, avšak na uvedenú výzvu žalobca nereagoval. Následne súd prvej inštancie

na pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil napadnutý rozsudok. Žalobca predložil až
v rámci odvolacieho konania listinné dôkazy, a to credit report - analytic , Sociálna poisťovňa - Report
a žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru, na ktoré dôkazy odvolací súd nemohol prihliadnuť, nakoľko
uvedené dôkazy neboli predložené ani na výzvu súdu prvej inštancie do vyhlásenia dokazovania za
skončené a uvedené dôkazy nepredstavujú ani žiadnu výnimku pre novoty.

12. Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že ani včasné predloženie vyššie označených
dôkazov zo strany žalobcu by nemalo významný vplyv na výsledok tohto sporu. Ani uvedené dôkazy totiž
nie sú spôsobilé zvrátiť záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského
úveru, keďže celková čiastka a RPMN boli uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 11

ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v z.n.p. v znení účinnom do 31.5.2014
(ďalej len „ZoSÚ“), čo spôsobuje, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11
ods. 1 písm. b) ZoSÚ.

13. Nedôvodná bola aj námietka žalobcu, že úrok z omeškania mu patrí aj z úroku. Keďže nebolo

priznané právo na zmluvný úrok, nemohlo vzniknúť ani právo na úrok z omeškania zo zmluvného úroku.
Ďalšie analyzovanie uvedenej otázky by bolo teda nadbytočné.

14. Rovnako odvolací súd nemohol dať žalobcovi za pravdu v tom, že by pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania nemal prihliadať na úroky. V prípade, že je príslušenstvo pohľadávky v pomere

k istine pohľadávky výrazné, neexistuje dôvod, prečo neprihliadnuť aj na príslušenstvo pohľadávky.
Princíp úspechu je nevyhnutné aplikovať aj v otázke príslušenstva uplatneného nároku, ktoré celkom
nepochybne môže predstavovať (a v danom prípade i predstavuje) pomerne vysokú sumu, pričom nie
je rozhodujúce, či bolo zo strany žalobcu pri podaní žaloby vyčíslené alebo nie (porovnaj rozhodnutie
NajvyššiehosúduSRsp.zn.1MCdo1/2004zodňa27.4.2004auznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky sp.zn. 1Obo/40/2014 zo dňa 8.3.2017)

15. Z dôvodu, že odvolacie námietky odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. z

dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP ako aj čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
priamo tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním preukázateľne nevznikli a
bolo by zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho procesu,
priznať mu nárok na náhradu trov konania.

17. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).