Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020202843
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:0020202843.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu
JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne A. L., nar. XX.XXXX, bytom v Z.,
R.Á. XXXX/XA, zastúpenej JUDr. Petrom Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 2876/11
proti žalovaným 1. Z.. Z. E., nar. X.XX.XXXX, bytom v Z., Z. XXXX/X a 2. N Press, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Jarošova 1, IČO: 46 887 491, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne

proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 22.7.2020 č.k. 7C/47/2020-45 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného

opatrenia a žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by
súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa akéhokoľvek písomného alebo verbálneho prejavu, obsahom
ktorého sú skutočnosti týkajúce sa osoby žalobkyne, jej osobnosti, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti,
ako aj súkromia. Navrhla uložiť jej povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať na vecne

a miestne príslušnom súde žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že je S. X. Ú. Z.. Žalovaný
v 1. rade je poslancom Mestského zastupiteľstva Mesta Michalovce. Žalovaný v 2. rade je vydavateľom
Denníka N - Nezávislé noviny, či už v jeho elektronickej alebo printovej podobe. V elektronickom
vydaní Denníka N - Nezávislé noviny zo dňa 12.06.2019 bola publikovaná reportáž redaktora B. C.

s titulkom „O. N. Z.: „ mŕtve duše“ na Katastri záhadné ožili“. V predmetnej reportáži sa redaktor C.
zaoberá zisteniami týkajúcimi sa masívnych podvodov s prevodmi pôdy mŕtvych osôb, ktoré sa mali
uskutočniť na Zemplíne, pričom tieto samotné prevody boli realizované na X. Ú. Z., katastrálny odbor.
Súčasťou reportáže je i konštatovanie redaktora: „Bolo by nespravodlivé vyvodzovať zodpovednosť iba
voči jednému pracovníkovi. O závažných podozreniach vedia už dlhšie B. Š. E. aj S. X. Ú. A. L.. A
nekonali.“ Pod uvedenou časťou reportáže redaktora bola taktiež uverejnená vizualizácia spočívajúca

vo fotografii S. X. Ú.Q. Z. (žalobkyňa). V ďalšom predmetný článok pokračuje: „Denník N oslovil aj N.
E. E.. Odmietla na naše otázky odpovedať s tým, že sa máme obrátiť na Úrad geodézie, kartografie,
katastra (ÚGKaK) SR v Bratislave. Tam sme sa dozvedeli, že vďaka podnetom od fyzických osôb zistili
skutočnosti, na základe ktorých podali podnety na X. S. Z., ako aj na X. Q.K. S. T. Z.“. Žalobkyňa majúc
zato, že v predmetnej reportáži, resp. článku boli uvedené nepravdivé údaje podaním zo dna 14.6.2019
s poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom

spravodajstvevzneníneskoršíchprávnychpredpisov(tlačovýzákon),požiadalaoodstráneniefotografie
z predmetnej reportáže, ako aj opravu zrejmých nesprávností v uvedenej reportáži, poukazujúc na túskutočnosť, že nie je pravdou, aby po zisteniach predmetných podvodných prevodov bola spoločne s
vedúcou E. X., X. Ú. N. Z. nečinná. Žalovaný v 2. rade reagoval na žiadosť žalobkyne o opravu podaním
zo dňa 17.7.2019, kde na základe preskúmania žiadosti žalobkyne žalovaný v 2. rade vykonal na webe

úpravu uverejneného článku spôsobom: „Denník N oslovil aj vedúcu E. E.. Odmietla na naše otázky
odpovedať s tým, že sa máme obrátiť na Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKaK) SR v Bratislave.
Tam sme sa dozvedeli, že katastrálny odbor, Okresného úradu Michalovce zistil vďaka podnetom od
fyzických osôb skutočnosti, na základe ktorých podal podnety na X. S. Z., ako aj na Okresné riaditeľstvo
S. T. Z.. Zároveň žalovaný v 2. rade zdôraznil záverom, že na ďalšie zmeny nevidí momentálne dôvod.

Napriek uvedenému dňa 24.6.2019 Denník N v printovej verzii opätovne publikoval článok „mŕtve duše
ožili na Zemplíne“, ktorý sa zaoberal tým, že na Zemplíne „sa odohrávali masívne podvody s prevodmi
pôdy desiatok mŕtvych ľudí. Stovky vkladov a hektárov, ktoré prešli cez E. N. Z.“. Uvedený článok, resp.
reportáž na jednej strane odzrkadľoval skutočnosť, že podnet na X. S.Q. Z. ako aj na X. Q. S. T. Z. dal
Katastrálny odbor, X. Ú. N. Z. (oprava vykonaná žalovaným v 2. rade na základe žiadosti žalobkyne)
opätovne však v článku bolo uvedené „O závažných podozreniach vedia už dlhšie aj Š.U. E. B. S. X.

Ú. A. L.. A nekonali“. Predmetná medializácia sa stala dokonca predmetom poslaneckej interpelácie v
Národnej rade Slovenskej republiky, keď Ministerka vnútra Ing. Denisa Saková, PhD. musela v rámci
interpelácie reagovať na žiadosti poslanca Z. K., ktorého v tom čase bol asistentom žalovaný v 1. rade,
ktorý taktiež konštatoval „Vedomosť o týchto úkonoch mala aj súčasná S. X. Ú. N. Z. a tiež Q.E. E.
X. N. Z.“. Predmetné skutočnosti boli v ďalšom pertraktované i na Z. T. N. Z., ako aj na Mestskej rade

Mestského Ú. Z. s tým, že práve žalovaný v 1. rade vo svojich prednesoch určitým spôsobom spájal
žalobkyňu s uvedenými podvodmi s tým, že toto bude ďalším výsledkom šetrenia, ďalších výpovedí
svedkov, výpovedí zamestnancov a tam sa preukáže... Žalovaný v 1. rade na svojom facebookovom
profile taktiež zdôrazňuje tú skutočnosť, že „Je L., ktorá je zároveň S. X. Ú.Q. N. Z., pod ktorý spadá
aj spomínaný kataster, ktorá samotného A. označila za podvodníka a sama podala štyri trestné (....

oznámenia), ale hlasovať ZA túto zmenu problém nemala .... Ja naozaj napriek enormnej snahy z mojej
strany s takýmito ľuďmi spolupracovať neviem a nedokážem“. Žalovaný v 1. rade dňa 7.6.2020 na
elektronickej stránke Denníka N uverejnil blog označený „Mŕtvi nespievajú“ : kauza katastra v Z. po
roku, kto nesie zodpovednosť? V uvedenom blogu nadväzuje na vyššie špecifikovaný článok redaktora
C., pričom poukazuje na tú skutočnosť, že trestné stíhanie v predmetnej veci je vedené v Košiciach a

prípadom sa zaoberá aj NAKA „zatiaľ stále bez výsledkov“. Uvedený blog uverejnil aj v občasníku Z.
X. N., v ktorých je menovaný vydavateľom a na svojom facebookovom profile. V ďalšom žalovaný v
1. rade ako aj autor blogu jednoznačne žalobkyňu spája s vyššie špecifikovanou kauzou, keď uvádza
„kľúčovými osobami v tejto kauze boli N. E. B. K. S. X., ktoré podľa dostupných informácií mali dostatok
dostupných informácii o tom, čo sa na katastri deje a o aký rozsah podvodov ide, zasiahli však až potom,

keď už bolo zjavné, že sa všetko prevalí. Jedným z hlavných dôvodov ich nečinnosti mohol pri tom
byť aj konflikt záujmov a zjavná zaujatosť voči S. A.. V texte podrobne opisuje prepojenia samotnej
S. a zamestnancov katastra s osobami, ktoré majú stáť za podozrivými prevodmi. Pod uverejneným
blogovým článkom, pred samotnou jeho časťou nazvanou „záver“, je opätovne zverejnená vizualizácia
žalobkyne, pričom uvedená skutočnosť, ako aj samotná textácia a obsah tohto článku jednoznačne

žalobkyňu spájajú s podvodmi, ktoré sa mali diať na X. Ú. Z., katastrálny odbor, a ktoré sú práve
z podnetu žalobkyne v súčasnosti preverované prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní.
Žalovaný v 1. rade jednak z Mestskej rady ako aj zo samotného mestského zastupiteľstva minimálne bol
informovaný o tom, že inkriminovaná reportáž obsahuje nepravdivé údaje, resp. vyslovené klamstvo vo
vzťahu k žalobkyni, napriek tomu naďalej zverejňuje vyššie uvedené informácie. V ďalšom poukázala, že

difamujúce tvrdenie zasahujúce do práva na ochranu osobnosti je nutné posúdiť nie len podľa použitých
výrazov a formulácií, ale aj celkového dojmu, ktorým pôsobí s prihliadnutím na všetky súvislosti a
okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Významné je, či celkové vyznenie určitej informácie zodpovedá
pravde (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.11.2007, sp. zn. 30Cdo/332/2007). Zverejnenie,
či už vedomé alebo nevedomé nepravdivých informácií o fyzickej osobe je v zásade potrebné vždy

posudzovať ako neoprávnený zásah do jej osobnostných práv a to aj v prípade, že príslušná informácia
nebude mať výslovne difamačný charakter. Podstatné totiž je, že takto je o konkrétnej fyzickej osobe
vyslovovanánepravda,nazákladektorejmôžutretieosobytútofyzickúosobuskresleneposudzovať(nie
je pritom ani rozhodujúce, či by išlo o negatívnu alebo pozitívnu informáciu; Rozsudok Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 19.11.2004, sp. zn. 30Cdo/923/2004). Predovšetkým vo vzťahu k inkriminovanej reportáži,

resp. článku, ako aj blogu žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že tieto obsahujú výslovne nepravdivý
údaj o tom, že žalobkyňa po tom ako zistila, že na Okresnom úrade, Katastrálny odbor v Z. dochádza
k povoľovaniu vkladov vlastníckeho práva na základe zmlúv o prevodoch pozemkov z nežijúcich
osôb na údajného páchateľa, nekonala. Túto skutočnosť žalobkyňa žalovanému v 2. rade namietalaa tento doposiaľ uvedené skutočnosti neuviedol na pravú mieru. Žalobkyňa v závere zdôraznila, že
o uvedených zisteniach bola prostredníctvom vedúcej Katastrálneho odboru, Okresného úradu v Z.
informovaná dňa 2.4.2019 a ihneď dala pokyn vedúcej E. X., aby táto podala podnetu na Okresnú

prokuratúru, resp. orgánom činným v trestnom konaní. Tento podnet na Okresnú prokuratúru Z. bol
doručený už dňa 3.4.2019, následne bol doplnený ďalšími troma podnetmi na základe informácii, ktoré
boli získané postupne v súvislosti s ďalšími žiadosťami o prešetrenie prevodov nehnuteľností. Práve na
základe prvotného podnetu ako aj neskorších doplnení bola vec Okresnou prokuratúrou Z. následne
postúpená na vybavenie vyšetrovateľovi Odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Z., ktorý v predmetných veciach koná i súčasnosti. S poukazom na citovanú právnu úpravu,
vychádzajúc z pripojených listinných podkladov, ako aj tú skutočnosť, že žalobkyňa uvedené konanie
žalovaných podnetovala orgánom činným v trestnom konaní a do budúcna sa hodlá samostatným
žalobným návrhom domáhať proti žalovaným ochrany osobnosti navrhla, aby súd vydal navrhované
neodkladné opatrenie. Žalobkyňa k uvedeným skutočnostiam predložila nasledovné dôkazy: fotokópia
elektronického vydania Denníka N zo dňa XX.X.XXXX, podanie žalobkyne 14.6.2019, reakcia na žiadosť

o opravu 17.7.2019, Denník N zo dňa 24.06.2019, interpelácia a odpoveď na interpeláciu poslanca K.,
zápis z rozpravy Mestského zastupiteľstva Z., screen z facebookovej stránky žalovaného v 1. rade, blog
zverejnený v elektronickej verzii Denníka N dňa XX.X.XXXX.

4. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.7.2020 žalobkyňa doplnila svoj návrh o ďalšie

skutočnosti týkajúce sa zásahu žalovaného v 1. rade do osobnostných práv žalobkyne, a to na
diskusii konanej v Zemplínskom osvetovom stredisku v Z. dňa XX.X.XXXX. Žalovaný v 1. rade mal
v rámci diskusie opätovne vysloviť nepravdivé informácie o tom, že žalobkyňa potom, ako zistila,
že na Okresnom úrade, katastrálny úrad v Z., že dochádza k povoľovaniu podozrivých vkladov
nekonala, dokonca mala s manželom vytvoriť organizovaný skupinu, ktorá sa podieľala na nezákonných

prevodoch. V prílohe pripojila prepis prednesov žalovaného v 1. rade a CD nosič, ktorého obsahom je
predmetná diskusná relácia. Žalobkyňa následne dňa 14.7.2020 o 11:00 hod. podala trestné oznámenie
na žalovaného v 1. rade.

5. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu a po aplikácii ust. § 324 ods. 1, § 329 ods.

1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, 2 C.s.p. dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky pre vyhovenie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade sa žalobkyňa domáha súdnej ochrany v súvislosti
so stretom základných práv, ktorými sú právo na informácie a ich šírenie a právo na ochranu osobnosti

a súkromného života. Pri skúmaní žalobkyňou uvedených skutočností súd prvej inštancie vychádzal
z toho, že žalovaný v 1. rade pôsobí ako regionálny politik, t.j. verejne činná osoba a žalovaný v 2.
rade je vydavateľom periodickej tlače. Ide teda o subjekty, ktorých právo na slobodu prejavu požíva
v demokratickej spoločnosti zvýšenú ochranu. Žalobkyňa bola v relevantnom čase osobou verejne
činnou, u ktorej sú hranice prijateľnej kritiky širšie ako u bežných občanov. Obsah inkriminovaných

článkov, či verbálnych prejavov žalovaných smeruje k podozrivým prevodom nehnuteľností a spôsobu
vyšetrovania týchto prípadov. Ide o vec verejného záujmu, čo podľa názoru súdu prvej inštancie
legitimizuje zverejnenie týchto skutočností. S ohľadom na konkrétne okolnosti je žiaduce, aby nebolo
žalovaným akýmkoľvek spôsobom bránené v slobode prejavu. Žalobkyňa podľa názoru súdu prvej
inštancie nepredložila dostatočné dôkazy, ktorými by spochybnila pravdivosť zverejnených informácií.

Svoje vysvetlenie opiera v prevažnej miere o vlastné tvrdenia. Súd prvej inštancie aj s poukazom
na nález Ústavného súdu SR zo dňa 6.6.2013 sp.zn. IV.ÚS 284/2012 dospel k záveru, že sloboda
prejavu v posudzovanom prípade dosahuje legitímny cieľ a napĺňa znaky primeranosti voči právu na
súkromie žalobkyne. Inkriminovanými článkami či verbálnymi prejavmi nedošlo k neprípustnému zásahu
do osobnostných práv žalobkyne.

7. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť bezodkladnej potreby úpravy
pomerov, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.

8. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaní boli

v konaní úspešní, avšak trovy konania im nevznikli.

9. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a odvolaciemu súdu navrhla,
aby uznesenie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení navrhnutomžalobkyňou vyhovie. Uplatnila náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Vytkla súdu
prvej inštancie, že napadnutým uznesením zaujal právny názor vo vzťahu k otázke primeranosti či
neprimeranosti toho-ktorého zásahu do práva na súkromie fyzickej osoby, takéto právo v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia súdu neprináleží, ide o určitú „nadprácu“, preto rozhodnutie je
potrebné považovať za nezákonné. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd sa
nemáprávovyslovovaťpredbežnýprávnynázornavecsamu,nakoľkotakýtopostupjevpríkromrozpore
s platnou právnou úpravou obsiahnutou v C.s.p., navyše na takéto hodnotenie nemá ani dostatok
podkladov a informácií. Podľa názoru odvolateľa podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia

tak, ako ich má na mysli § 325 ods. 1 C.s.p. sú stanovené alternatívne a nie kumulatívne. V tejto
časti je odôvodnenie rozhodnutia nezákonné a nepreskúmateľné. Nie je zrejmé, ako súd dospel k
záveru, že zo strany žalovaných, a to predovšetkým žalovaného v 2. rade došlo k zverejneniu určitých
„informácií, ktoré sa stali verejne známymi a prístupnými všetkým obyvateľom, čím tieto stratili dôverný
charakter ....“ s poukazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Je neprípustné takýmito
argumentmi odôvodňovať zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nemôže byť

pravdivou informáciou ani verejnou kritikou výslovné klamstvo, manipulácia s faktami, ktoré nesmú a
nemôžu požívať právnu ochranu bez ohľadu na tú skutočnosť, že ich zverejnila tlač, resp. osoba aktívna
v regionálnej politike. Názor súdu prvej inštancie, že žalobkyňa svoje tvrdenia nepodložila dostatočnými
dôkazmi je nepravdivý a zavádzajúci. Už aj samotná skutočnosť, že žalovaný v 2. rade na základe výzvy
žalobkyne sčasti poopravil svoje tvrdenia obsiahnuté na webovej stránke, na základe podnetu zo dňa

17.7.2019 by malo byť pre súd veľavravným bez ohľadu na reálnu existenciu nevyhnutnosti dočasnej
úpravy pomerov strán do právoplatného skončenia konania o ochranu osobnosti. Bez povšimnutia
ostala skutočnosť, že žalobkyňa v rovine trestnoprávnej sa domáha svojich nárokov podaním podnetu
na zahájenie trestného konania. Vzhľadom na to, že predmetné rôzne statusy žalovaného v 1. rade
majúce 60 0000 vzhliadnutí, pričom v okresnom meste Z. žalobkyňa požíva povesť slušného občana

je absolútne nevyhnutné formou neodkladného opatrenia do skončenia konania o ochranu osobnosti
upraviť pomery strán sporu navrhnutým spôsobom.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)

v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
opodstatnené.

11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.

14. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 13 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné nariadenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch
prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia

musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa
navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej

ochrany, či
a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b/ navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha,

d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav
e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah,
f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd skúmať splnenie vyššie
uvedených predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

20. Správne súd prvej inštancie v danej veci dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené všetky
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh zamietol.

21. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam

žalobkyne uvádza nasledovné:

22. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáha vo vzťahu k žalovaným nariadenia neodkladného
opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti zdržať sa akéhokoľvek písomného alebo verbálneho
prejavu, obsahom ktorého sú skutočnosti týkajúce sa osoby žalobkyne, jej osobnosti, občianskej cti,

ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia. Žalobkyňa tvrdí, že konanie žalovaných, ktoré spočíva v uvádzaní
nepravdivých údajov o jej osobe je objektívne spôsobilé privodiť jej ujmu na osobnostných právach.

23. Niet pochýb o tom, ako správne uzavrel súd prvej inštancie, že v danom prípade ide o skúmanie
stretu dvoch základných práv, ktorým je právo na informácie a ich šírenie a právo na ochranu osobnosti

a súkromného života. S ohľadom na subjekty, ktorých práva sú v danom prípade chránené, a teda že
na strane žalobkyne ide o S. X. Ú., teda o verejne činnú osobu, že žalovaný v 1. rade je poslancom
Mestského zastupiteľstva, teda tiež osoba verejne činná a žalovaný v 2. rade je vydavateľom Denníka
N - nezávislých novín, je potrebné pri poskytnutí ochrany základných práv týchto subjektov zobrať do
úvahy tieto špecifiká.

24. V súvislosti so skúmaním splnenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia možno
uzavrieť, že žalobkyňa osvedčila svoje tvrdenia o tom, že žalovaní vo vzťahu k nej vyvíjajú určitú
činnosť cestou písomných a verbálnych prejavov, ktorými zverejňujú informácie týkajúce sa žalobkyne,
avšak žalobkyňa v tomto štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne

neodôvodnila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu neodkladné opatrenie nariadené v rozsahu navrhnutom žalobkyňou,
ktorým by sa žalovaným uložila povinnosť zdržať sa „akéhokoľvek“ písomného alebo verbálneho
prejavu, obsahujúceho skutočnosti týkajúce sa osoby žalobkyne, jej osobnosti, občianskej cti, ľudskej

dôstojnosti, ako aj súkromia, by neprimeraným spôsobom zasiahla do práv žalovaných na informácie
a ich šírenie, predovšetkým s ohľadom na to, že na strane žalovaného v 1. rade ide o poslanca
mestského zastupiteľstva, teda verejne činnú osobu a žalovaný v 2. rade je vydavateľom denníka,
ktorého predmetom činnosti je práve získavanie a šírenie informácií, predovšetkým týkajúcich sa veciverejných. Pokiaľ by teda žalovaným bolo uložené zdržať sa akéhokoľvek písomného alebo verbálneho
prejavu týkajúceho sa práv spojených s ochranou osobnosti žalobkyne, takáto dočasná úprava pomerov
strán sporu by bola jednoznačne neprimeranou. Zasahovanie do práv toho, proti komu má navrhované

neodkladné opatrenie smerovať, nemôže totiž dosiahnuť takej intenzity, aby sa prakticky znemožnila
ochranaoprávnenýchzáujmovtejtodruhejstrany.Odvolacísúdmázato,žetaktonavrhnuténeodkladné
opatrenie by nepriamym spôsobom zasiahlo do práv žalovaných, ktorým by bola uložená povinnosť
zdržať sa šírenia akýchkoľvek informácií týkajúcich sa žalobkyne. Keďže žalobkyňa v podanom návrhu
nešpecifikovala, v akom rozsahu má byť žalovaným neodkladné opatrenie nariadené, a že sa má

prípadne týkať len určitých písomných alebo verbálnych prejavov, u ktorých by dochádzalo k zásahu do
osobnostných práv žalobkyne, nebolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho
žalobkyňa koncipovala, vyhovieť.

26. V tej súvislosti je potrebné uviesť, že aj súd prvej inštancie v bode 12. napadnutého uznesenia
uviedol, že v danom prípade „je žiaduce, aby nebolo žalovaným akýmkoľvek spôsobom bránené v

slobode prejavu“.

27. Odvolací súd v tej súvislosti dodáva, že neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak
žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo
ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do

takej miery, že je potrebné upraviť práva medzi stranami sporu predbežne, predtým ako dôjde ku
konečnej úprave práv a povinností strán sporu v rámci konania o veci samej. Neodkladné opatrenie
má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa
podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Samotná otázka, či v danom
prípade v rámci stretu práv na informácie a ich šírenie a práva na ochranu osobnosti a súkromného

života a ktorému právu je potrebné poskytnúť ochranu, bude vyriešená až v konaní vo veci samej, keďže
vyriešenie tejto otázky si vyžiada potrebné dokazovanie, ktorého rozsah presahuje možnosti konania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.

1 C.s.p. ako vecne správne.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa
bola v odvolacom konaní neúspešná a žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).