Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 20, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119443421
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:6119443421.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: F.. Š. I., J..

XX. XX. XXXX, G. Q. XX/XX, I. J. Y., právne zastúpený: Advokátska Kancelária ŠARIŠSKÝ s.r.o., IČO:
52511642, so sídlom Ľubovec 38 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, o zaplatenie 240,- eur s príslušenstvom
a primerané finančné zadosťučinenie, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 240,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 240,- eur, počnúc od 15. 11. 2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 31,38 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 200,- eur
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej

sumy s tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 240,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 240,- eur, počnúc od 15. 11. 2018 do zaplatenia, nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 31,38 eur, primeraného finančného zadosťučinenia a
náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 12. 10. 2018 viedol motorové vozidlo na diaľnici D1, pričom pri

obci Štrba došlo k vymršteniu kameňa z osobného motorového vozidla idúceho pred ním, ktorý mu
rozbil čelné sklo. Žalobcovi tak bola prevádzkou tohto motorového vozidla spôsobená škoda. Predmetné
vozidlobolovdanomčasepoistenénazákladezmluvyopovinnomzmluvnompoistenízodpovednostiza
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6545988669 spoločnosťou Kooperativa poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group. V dôsledku prevádzkovej činnosti poisteného vozidla žalobcovi vznikla
škoda vo výške 240,- eur spočívajúca v nákladoch na výmenu čelného skla. Dňa 19. 10. 2018 si žalobca
uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, ktorý túto

škodovú udalosť zaevidoval pod číslom škodovej udalosti: 9851038868. Dňa 14. 11. 2019 oznámil
žalovaný žalobcovi, že uplatnený nárok na náhradu škody vybavuje bez poskytnutia náhrady škody,
keďže žalobca údajne nepreukázal, že došlo k vzniku škody prevádzkou motorového vozidla. Žalobca s
týmto nesúhlasil a žalovanému zaslal vyjadrenie v ktorom podrobne argumentoval prečo je jeho nárokoprávnený, pričom uviedol okrem seba aj ďalších očitých svedkov a žiadal žalovaného, aby mu náhradu
škody uznal a zaplatil. Na toto písomné vyjadrenie žalobcu žalovaný nereagoval. Žalobca považuje
jednoznačne a dostatočne za preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla a

to tak, že spod kolies predmetného vozidla vyletel kameň, ktorý zasiahol čelné sklo žalobcu a spôsobil
jeho poškodenie. Výmenou čelného skla v cene 240,- eur podľa predloženej faktúry bola žalobcovi
spôsobená škoda v tejto výške. Žalobca si súčasne uplatňuje aj úrok z omeškania a ako príslušenstvo
pohľadávky náklady na právnu pomoc advokátom za jeden úkon právnej pomoci pred začatím súdneho
konania, a to za predžalobnú výzvu zo dňa 26. 01. 2019 ako písomné podanie protistrane vo veci

samej vo výške tarifnej odmeny 21,58 eur a paušálnej náhrady výdavkov vo výške 9,80 eur v súlade s
vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Žalobca súčasne žiada aj primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 240,-eur za to, že musí svoj nárok uplatniť až na súde a vynaložiť veľké úsilie a čas na splnenie
povinnosti žalovaného. Žalobca ako spotrebiteľ preto žiada, aby takéto zneužitie jeho postavenia ako
slabšej strany zo strany dodávateľa - žalovaného bolo jemu nahradené finančným zadosťučinením vo
výške sumy, o ktorú by žalobca bol prišiel, ak by sa neobrátil na súd a aby toto finančné zadosťučinenie

odradilo dodávateľa od podobných praktík v budúcnosti. Postoj žalovaného k plneniu a prešetreniu
tejto poistnej udalosti nasvedčuje tomu, že žalovaný sa vyhýba plneniu si povinnosti nahrádzať škodu z
takejto poistnej udalosti - odskočeného kameňa. Javí sa, že požiadavky a postup žalovaného by takmer
úplne vylučovali plnenie takýchto poistných udalostí voči spotrebiteľom všeobecne, čo je však v hrubý
neprospech všetkých spotrebiteľov, a to ako poškodených tak aj poistníkov. Škodové riešenie má byť

pre poškodeného ako laika jednoduché a nie nadmerne časovo a odborne zaťažujúce. Žalovaný sa
neunúval ani odpovedať žalobcovi na jeho nesúhlasné písomné stanovisko k riešeniu škodovej udalosti.
Sťažovanie uplatnenia nároku spotrebiteľa ho od uplatnenia svojich nárokov odrádza. Žalobca má za
to, že postup žalovaného, ktorým bez opory iba popiera takéto nároky a odvoláva sa na nepreukázanie
bez prihliadnutia na fakty a svedkov udalosti, sa podľa názoru žalobcu javí tak, že žalovaný skúša to,

ktorý spotrebiteľ bude ochotný ísť so svojím nárokom proti poisťovni - žalovanému až na súd. Pritom
laik - spotrebiteľ je zastrašený už len titulom pozície žalovaného, keďže si je vedomý, že žalovaný je
predsa veľkým subjektom a má profesionálny aparát právneho oddelenia a môže si dovoliť zaplatiť aj
veľké advokátske kancelárie. Žalobca má za to, že púhe popieranie bez riadneho vyhodnotenia faktov
je nekalou obchodnou praktikou voči spotrebiteľom, v tomto prípade konkrétne žalobcovi.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 12. 12. 2019 platobný rozkaz,
č.k. 24Up/1757/2019, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že
poškodený v danom prípade dostatočne nepreukázal uplatnený nárok na plnenie voči žalovanému tak,
ako to predpokladá ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP. Žalobca predovšetkým nespochybniteľným

a jednoznačným spôsobom nepreukázal zodpovednosť údajného škodcu za vzniknutú škodu, čo
znamená, že bez rozumných pochybností nemožno nadobudnúť istotu a presvedčenie, že škoda na
jeho motorovom vozidla bola spôsobená práve vozidlom, ktoré uvádza. Z uvedených dôvodov žalobca
nevyplatil poškodenému uplatnený nárok na náhradu vzniknutej škody. V prípade tvrdení vodiča vozidla,
ktorého prevádzkou mala byt' spôsobená škoda, žalovaný uvádza, že tieto tvrdenia (o poškodení

čelného skla za ním idúceho motorového vozidla) nevyplývajú z vlastného zmyslového vnímania vodiča
- svedka, ale vyplývajú práve z tvrdení vodiča poškodeného motorového vozidla (sprostredkované
tvrdenie). Zo strany vodiča motorového vozidla, ktorého prevádzkou malo prísť k vzniku škody teda
ide vždy a výhradne len o reprodukované tvrdenia inej osoby. Skutočnosť preukazovanú nepriamymi
dôkazmi je možné mat' za preukázanú len vtedy, ak na základe výsledku hodnotenia týchto dôkazov

je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť
naozaj stala, teda že je pravdivá. Nepostačuje preto, že je možné usudzovať len na možnosť jej
pravdivosti. V kontexte uvedeného, "zhodné tvrdenia" účastníkov škodovej udalosti obsiahnuté v tlačive
zavedenom za účelom zabezpečenia náhrady vzniknutej škody (Správa o nehode) je potrebné vnímať
len ako pravdepodobné, a teda nedostatočné. Tvrdenie, že škoda na poškodenom motorovom vozidle

bola spôsobená práve prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, preto nie je možné
považovať za preukázané. Ide len o listinu preukazujúcu prítomnosť určitých v Správe o nehode
konkretizovaných motorových vozidiel na určitom mieste a v určitom čase. Žalovaný vychádzajúc z
dlhoročných skúseností naďalej trvá na tvrdení, že vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou
mala byt' spôsobená škoda, si počas vedenia motorového vozidla nemôže byt' vedomý vymrštenia

skalky alebo iného predmetu kolesom tohto motorového vozidla, a to z dôvodu nepomeru hmotnosti
medzi vymršteným predmetom (skalkou) a motorovým vozidlom. Samotný vodič motorového vozidla,
ktorého prevádzkou mala byť spôsobená škoda v dotazníku potvrdil, že nemohol vidieť počas jazdy
predmet, ktorý narazil do čelného skla poškodeného vozidla. Vo vzťahu k finančnému zadosťučineniužalovaný uviedol, že zastáva názor, že v prejednávanom prípade žalobca nemôže vystupovať ako
spotrebiteľ, nakoľko so žalovaným neuzatvoril žiadny zmluvný vzťah. Na základe uvedeného žalovaný
namieta aj nepreukázanie dôvodnosti samotných nárokov na zaplatenie finančného zadosťučinenia

uplatnených žalobcom v ním podanej žalobe. Žalobcom popisovaná ujma sa v podanej žalobe pohybuje
iba v teoretickej rovine. Žalovaný okrem nepreukázania dôvodnosti žalobcom uplatňovaných nárokov
namieta aj samotnú výšku žalobcom uplatňovaného finančného zadosťučinenia. Žalovaný v tejto
súvislosti uvádza, že finančné zadosťučinenie nesmie ani v prípade naplnenia podmienok pre jeho
priznanie zo strany spotrebiteľa predstavovať neoprávnené obohacovanie na úkor preukázanej ujmy,

ktorá danému spotrebiteľovi v prípade skutočného porušenia jeho práv tomuto spotrebiteľovi aj skutočne
vznikne. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo vo vzťahu k žalobcovi k porušeniu predpisov o ochrane
spotrebiteľa, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným nebol uzatvorený žiadny zmluvný vzťah, nedošlo z
jeho strany ani k naplneniu podmienok pre priznanie finančného zadosťučinenia v prospech žalobcu.
Žalovaný má tak za to, že žalobcom uplatnené nároky na priznanie finančného zadosťučinenia sú
nárokmi nedôvodnými.

4. Žalobca k odporu žalovaného uviedol nasledovné: žalobca riadne, včas, dostatočne a stanoveným
spôsobom preukázal vznik nároku na náhradu škody voči žalovanému, a to hlavne podaním vlastnej
výpovede,označenímsvedkovpoistnejudalosti,podanímsprávyonehode,vyplnenímapodanímtlačiva
o uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody, vyplnením jednotlivých dotazníkov k škodovej

udalosti, tzn. doložil všetky písomností vyžadované žalovaným. Tvrdenia žalovaného o skutočnosti, že
vodič vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len „vodič vozidla škodcu“), poškodil
čelné sklo za ním idúceho vozidla, nevyplýva z jeho vlastného zmyslového vnímania, ale vyplýva
práve z tvrdení vodiča poškodeného vozidla, je v tomto prípade celkom irelevantné. Ak aj vodič
vozidla, od ktorého kameň odletel (vozidlo škodcu), letiaci kameň nevidel, tak to s ohľadom na vznik

a priebeh škodovej udalosti v žiadnom prípade nevylučuje možnosť, že kameň odskočil spod kolies
jeho vozidla a nemá to vplyv na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Ba práve naopak, vo väčšine prípadov to bude práve tak, že samotný škodca (ten kto resp.
prevádzkou vozidla ktorého došlo k škodovej udalosti) samotný priebeh udalosti z povahy prevádzkovej
činnosti (vedenie motorového vozidla) neuvidí. To však nemá absolútne žiaden vplyv na vznik škody

a nárok (zodpovednosť) za jej náhradu. Pri prevádzkovej činnosti motorového vozidla ide o objektívnu
zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie.

5. Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu sú totiž: a)
škodová udalosť vyplývajúca z osobitnej povahy prevádzky vozidla, b) škoda, c) príčinná súvislosť

medzi škodovou udalosťou a škodou. Všetky tieto predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu boli
v danom prípade naplnené, a ide tu o učebnicový príklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkovou činnosťou. Pre vznik zodpovednosti za škodu je podstatné to, že kameň (objekt) odskočil
spod kolies vodiča vozidla škodcu, čo je potvrdené aj samotnou výpoveďou svedkov škodovej udalosti,
a to v prvom rade žalobcu ako poškodeného, a aj ďalších svedkov: F.. Z. Z., F.. S. I., F.. M. I.,

ktorých žalobca aj uviedol a označil v dotazníku žalovaného. Tento fakt však žalovaný od počiatku v
priebehu šetrenia tejto škodovej udalosti ignoruje a účelovo prehliada, čím zjavne podľa názoru žalobcu
nevyšetrujepriebehškodovejudalostiriadne,nestranneaobjektívne.Týmtopostupomajporušujepráva
poškodeného a slabšej strany vo vzťahu s dodávateľom služby - poistenia zodpovednosti za prevádzku
motorových vozidiel. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak by sa aj pripustil výklad žalovaného, že

pre vznik zodpovednosti za škodu je nutné, aby vodič vozidla škodcu videl, ako kameň odletí spod kolies
jeho vozidla, popierali by sme, tak zmysel a účel zákona a poisťovňa by nebola povinná plniť takmer
nikomu. Tu však žalobca poukazuje na fakt, že z praxe sú známe prípady, kedy poisťovne odmietajú
plniť aj v prípade, ak vodič od ktorého vozidla kameň odletel uvedie, že letiaci kameň vidiel, a to práve s
tým istým argumentom ako uviedol žalovaný aj v tomto konaní, že údajne je totiž nemožné, aby v tomto

prípade vodič vozidla škodcu, ako účastník cestnej premávky, ktorý je povinný správať sa disciplinovane
a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, videl odskakujúci kameň
spod jeho zadných kolies. A teda údajne, bez toho aby to škodca videl, škodu nie je možné preukázať
a údajne to tento vodič ani objektívne s ohľadom na pomer hmotnosti a váhy vidieť nemôže, a teda
poisťovňa nemusí plniť nikdy.

6. Žalobca poukazuje aj na nesprávnu a hrubo zavádzajúcu citáciu právneho predpisu zo strany
žalovaného ako dodávateľa a profesionála v oblasti poistenia voči poškodeným - laikom z jeho vlastného
listu a vyjadrenia k platobnému rozkazu: „poškodený žalobca predovšetkým nespochybniteľným ajednoznačným spôsobom nepreukázal zodpovednosť údajného škodcu za vzniknutú škodu,..“ Opak
je však pravdou, a navyše žalobca v žalovaným uvádzanom rozsahu povinnosť nikdy ani nemal.
A tak žalovaný sám, čierne na bielom, vo svojich listoch, preukazuje, že škodu plniť nechce ani

nikdy podľa jeho názoru nemá, lebo to nie je „údajne“ možné nespochybniteľným a jednoznačným
spôsobom preukázať. Práve týmto postupom žalovaný napĺňa definíciu nekalej obchodnej praktiky resp.
agresívnej obchodnej praktiky, ktoré sú zákonom zakázané. Žalovaný neuviedol jedinú skutočnosť,
ktorá by popierala, vyvracala alebo čo i len spochybňovala priebeh škodovej udalosti tak, ako ju
opísal poškodený, a teda tu nie sú žiadne rozumné skutočnosti spochybňujúce nadobudnutie istoty

(presvedčenia) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, a teda že je pravdivá a teda, že vlastník vozidla
resp. žalovaný v plnom rozsahu zodpovedá za túto spôsobenú škodu. V tomto prípade nepostačuje
len ničím nepodložená teoretická hypotéza žalovaného, že tvrdeniu žalobcu neverí a mohlo to byť aj
inak. Práve naopak, je potrebné poukázať na vyjadrenie vodiča vozidla škodcu v jeho dotazníku, ktoré
potvrdzuje tvrdenia žalobcu a nijako ich nevyvracia a rovnako aj na žalobcom označených svedkov.

7. Podľa tvrdenia žalobcu uplatňovaný nárok na primerané finančné zadosťučinenie je oprávnený a
odôvodnený tým, že žalovaný svojím konaním porušil práva spotrebiteľa nekalou obchodnou praktikou,
a spôsobil tak žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ktorý si tak musí svoj nárok na náhradu škody
uplatňovať až na súde, čím ho donútil vyvinúť ďalšie úsilie, námahu, náklady, stres a stratu času, na
úkor jeho súkromného života a rodiny. Podľa ust. Smernice EP a Rady 2005/29/ES z 11. 05. 2005 o

nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu je spotrebiteľom
akákoľvek fyzická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, koná
na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti. V
odôvodnení smernice 2005/29/ES sa uvádza: „Tento jednotný spoločný všeobecný zákaz ustanovený
touto smernicou sa preto týka nekalých obchodných praktík, ktoré narušujú ekonomické správanie

spotrebiteľov. S cieľom podporiť dôveru spotrebiteľov, by sa mal všeobecný zákaz uplatňovať rovnako aj
na nekalé obchodné praktiky, ktoré vznikajú mimo akýchkoľvek zmluvných vzťahov medzi obchodníkom
a spotrebiteľom (pozn.: neprofesionálom - laikom), alebo ktoré nasledujú po uzavretí zmluvy a počas
jej plnenia.“ Podľa čl. 5 ods. 2 smernice „... je nekalou taká obchodná praktika, ktorá je v rozpore
s požiadavkou náležitej profesionálnej starostlivosti a podstatne narušuje alebo je schopná narušiť

ekonomické chovanie priemerného spotrebiteľa, ktorý je jej pôsobeniu vystavený alebo ktorému je
určená.“ Žalobca poukazuje a v prípade pochybností sa žalobca dovoláva aj priamych účinkov Smernice
2005/29/ES a 93/13/EHS upravujúce ochranu spotrebiteľa, ktoré majú priamu záväznosť v prípade ak
neboli implementované všetky jej ustanovenia alebo boli implementované nesprávne. Vnútroštátny súd
má v takom prípade v zmysle už rozsiahlej judikatúry súdov SR ale aj Súdneho dvora EÚ nielen právo

ale dokonca povinnosť uplatniť tzv. „eurokonformný výklad“ a ak to nepostačuje, tak musí tieto predpisy
uplatniť priamo v ich znení ako právne záväzného aktu EÚ.

8. Súd vo veci pojednával dňa 20. 11. 2020 v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť
neospravedlnil napriek tomu, že mal vykázané doručenie predvolania dňa 04. 11. 2020.

9. Na pojednávaní dňa 20. 11. 2020 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že vo vzťahu k
predmetu tohto konania a k postupu, ktorý uplatnil si žalovaný k žalobcovi ako finančnému spotrebiteľovi,
žalobca sa oboznámil tohto roku s rozhodnutím NBS, v zmysle ktorého rozhodnutím zo dňa 9. apríla
2018 Národná banka uložila sankciu poisťovateľom vrátane žalovaného, ktorý je účastníkom tohto

súdneho konania a to KOOPERATIVA poisťovňa Insurance group, ktoré bolo vydané 3. apríla 2018,
kde boli sankcionovaní za úplne rovnako skutkovú situáciu, a teda za odmietnutie poistného plnenia z
titulu skutkovej situácie odskočenia kameňa spod vozidla, kde uplatnili praktiku neodôvodnenia, resp.
neprešetrenia tejto udalosti, kde an blok od stola tieto udalosti zamietali a z vykonaného dokazovania
bolo zrejmé, že k žiadnemu reálnemu šetreniu nedošlo. Pričom k predmetnej udalosti v tomto súdnom

konaní došlo v októbri daného roka a poisťovňa ako žalovaný túto praktiku uplatnila rovnako aj voči
žalobcovi, čo určite má priaznivý dosah na jej majetkovú sféru, pričom dané rozhodnutie bolo potvrdené
ajdruhostupňovýmrozhodnutímbankovejradyNBSzodňa23.júla2019,ktorénadobudloprávoplatnosť
a týka sa skutkovo a právne takmer totožných okolností, kde sú odlišné len miesta, časy, situácie
a osoby účastníkov, pričom žalovaný naďalej napriek tomu dobrovoľne poistné plnenie spočívajúce v

náhrade škody neplní, neuhrádza a takýmto spôsobom naďalej dochádza z jeho strany k uplatňovaniu
takejto nekalej obchodnej praktiky na ťarchu finančného spotrebiteľa, ktorý je tu na slabšou zmluvnou
stranou, je neprofesionálnom v danom obchodnom vzťahu, pričom adresátom tejto obchodnej praktiky
sú práve klienti ako žalobca. Za danej situácie a okolnosti v čase vydávania a rozhodovania rozhodnutia,kedy žalobca musel nielenže vyhľadať právnu pomoc advokáta, podať si žalobu na súd, odpor proti
platobnému rozkazu, dostaviť sa na súdne pojednávanie, na toto sa pripraviť, rovnako aj členovia jeho
rodiny,ktoríbolisvedkoviavdanejudalostiatakoutobanálnousituáciousanaďalejzaoberať,čozasiahlo

do jeho osobného života a majetkovej sféry. Má za to, že primeraným finančným zadosťučinením
pôvodne požadovaná suma je nedostatočná a v tomto konaní za primeranú považuje sumu vyššiu,
a to sumu vo výške 700,- eur, ktorá však závisí od úvahy súdu, čo považuje za primerané, avšak
do základu nároku trvá na tom, že tento nárok je plne oprávnený. Pri uplatnenej výške primeraného
finančného zadosťučinenia poukazuje na povahu relutárnej náhrady finančného zadosťučinenia, kde sa

neskúma náhrada škody, ani možnosť jej vzniku, ale to, že k uplatneniu práva zakázaného zo strany
zákona došlo. Taktiež z dôvodu, že ide o postup a konanie, kedy zmyslom primeraného finančného
zadosťučinenia je jednak náprava daného stavu a zároveň aj odradenie dodávateľa profesionála od
uplatňovania takýchto praktík vo vzťahu k účastníkom daných právnych vzťahov. Žalovaný napriek
rozhodnutiu NBS naďalej postupuje takýmto spôsobom a zaťažuje bežný občiansky život aj žalobcu,
ktorému to vyvoláva stav právnej neistoty ohľadom výsledku konania, peňažnej náhrady a rovnako aj

jeho postavenia, kedy si takúto banálnu vec, kde už mal stres zo samotnej dopravnej nehody, náhrady,
návštevy, technickej ohliadky, plnenia, opravy vozidla, autoservisu, kde všetky tieto úkony si musel
zabezpečovať sám nad rámec, a to ešte aj s tým, že žalovaný ako poisťovňa povinná plniť z povinného
zmluvného poistenia, kde nárok je daný ex lege, kde aj vzťah je založený ex lege zákonom o povinnom
zmluvnom poistení, sa musí takéhoto banálneho nároku domáhať až súdnou cestou. Poukazujeme aj

na rozhodnutie zjednocujúceho kolégia NS SR, a to konkrétne rozhodnutie sp. zn. Cpj 5/2004 z 3. júna
2014, z ktorého je známe a vyplýva, že v prípade súdnych konaní v obdobných veciach príslušný súd
nemôže spochybniť listinné dôkazy ako správu o nehode, rovnako aj výpoveď účastníkov konania, ktoré
pokiaľ bez iného nie sú dôvodne a závažne spochybnené sa považujú za objektívne preukázané a
výpoveď alebo tvrdenie jedného účastníka nemožno len tak bez ničoho spochybňovať. Úplne rovnako a

obdobne k posudzovaniu takéhoto dokazovanie dospel aj ÚS SR v rozhodnutí 3Us/276/2014, z ktorého
vyplýva, že dokazovanie takýmto spôsobom je zákonné, možné, dokonca je nevyhnutné, inak by došlo k
odňatiu možnosti uniesť dôkazné bremeno bez toho, aby to akýmkoľvek spôsobom zapríčinil žalobca, v
tomto prípade poškodený, čím by došlo k odňatiu jeho možnosti na spravodlivé súdne konanie a rovnako
k nemožnosti plnenia, čo je však z ústavnoprávneho aj zákonného hľadiska neprípustné.

10. Počas výsluchu na pojednávaní žalobca uviedol, že v inkriminovanom čase cestoval na víkendový
pobyt spolu s rodinou. Spolujazdci v aute boli potenciálny zať, dcéra a manželka. V okolí Štrby na diaľnici
D1 viedol motorové vozidlo primeranou rýchlosťou. Pred ním išlo biele Caddy zvolenskej poznávacej
značky, z ktorého periférne videl ako vyletel z pravého zadného kolesa kameň. Troška sa reflexne uhol.

No a zrazu to narazilo do čelného skla. Následne videl asi v priemere 3 centimetre taký ako odliatok.
Venoval sa riadeniu motorového vozidla. Vyblikal daného vodiča, ktorý išiel pred ním. V okolí neboli
žiadne autá, žiadne predbiehania. Čiže videl ako ten kameň vyletel z jeho auta. Následne si vymenili
kontakty kvôli tomu, že nechceli blokovať premávku na diaľnici. No a následne prebehla komunikácia s
odsúhlasením škodovej udalosti. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby uviedol ako táto udalosť,

že si musí uplatňovať túto škodu v súdnom konaní, zasiahla do jeho osobného života, uviedol, že auto
po tom poškodení čelného skla, bolo technicky nespôsobilé na jazdu, Čiže musel to riešiť všelijakými
inými spôsobmi, požičiavanie si auta od syna, od známych, príbuzných. Musel čakať určitú dobu, pokiaľ
príde na obhliadku nejaký technik, ktorý to auto obhliadne. Samozrejme nahlásiť sa do servisu. Čakať
pokiaľ prídem na rad v tom servise. Oprava niečo trvala, nejaký čas. Čiže bolo to obmedzujúce pre neho

aj pre rodinu, že auto nemal k dispozícii. Na otázku súdu, aby uviedol žalobca, prečo požaduje práve
sumu 700 eur, uviedol, že zvažoval, aby to bola odstrašujúca suma pre tú poisťovňu. Neviem, či je to
veľká alebo malá. Pre neho to bolo určité obmedzenie. Urobil si záväzky voči požičiavaniu áut, či už
náklady na PHM alebo iné. Takže tak rozmýšľal a radil som sa aj s rodinou. Takže povedal si, že 700,-
eur, to je asi taká čiastka.

11. Na pojednávaní dňa 20. 11. 2020 bol vypočutý ako svedok aj zať žalobcu Ing. Jakub Juhás, ktorý
ohľadom udalosti vypovedal súhlasne so žalobcom.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Faktúrou žalobcu za výmenu

čelného skla zo dňa 19. 12. 2018 vo výške 240,- eur, predžalobnou výzvou zo dňa 26. 01. 2019, odporom
žalovanéhozodňa19.12.2018,dotazníkompoistenéhoprežalovanéhozodňa06.11.2018,vyjadrením
žalobcu k odporu zo dňa 11. 02. 2020, dotazníkom poškodeného pre žalovaného zo dňa 31. 10. 2018,
výsluchom žalobcu, výsluchom svedka F.. Z. Z. a zistil nasledovný skutkový stav:13. Dňa 12. 10. 2018 viedol žalobca motorové vozidlo na diaľnici D1, pričom pri obci Štrba došlo k
vymršteniu kameňa z osobného motorového vozidla idúceho pred ním, ktorý mu rozbil čelné sklo.

Žalobcovi tak bola prevádzkou tohto motorového vozidla spôsobená škoda. Predmetné vozidlo bolo
v danom čase poistené na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6545988669 spoločnosťou Kooperativa poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group. V dôsledku prevádzkovej činnosti poisteného vozidla žalobcovi vznikla škoda
vo výške 240,-eur spočívajúca v nákladoch na výmenu čelného skla. Dňa 19. 10. 2018 si žalobca uplatnil

nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, ktorý túto škodovú
udalosť zaevidoval pod číslom škodovej udalosti: 9851038868. Žalobca aj poistený vyplnili nezávisle od
sebadotazníkprežalovanéhokpredmetnejškodovejudalosti,pričomobajasituáciuopísalitotožne.Dňa
14.11.2019oznámilžalovanýžalobcovi,žeuplatnenýnároknanáhraduškodyvybavujebezposkytnutia
náhrady škody, keďže žalobca údajne nepreukázal, že došlo k vzniku škody prevádzkou motorového
vozidla. Skutočnosť, že predmetné vozidlo je poistené u žalovaného, žalovaný nerozporoval.

14. Podľa ustanovenia § 427 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby
vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako
zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

15. Podľa ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ
zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti
zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
požadovať.

16. Podľa ustanovenia § 788 odsek 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

17. Podľa ustanovenia § 797 odsek 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je

v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo
zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie
vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť

do jedného mesiaca po tom keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

18. Podľa ustanovenia § 799 odsek 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez
zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie

o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné
podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

19. Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. b), c) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej „zákon“), poistený má z

poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)
a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

20. Podľa § 4, odseku 4 zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 15, ods. 1 zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.22. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431
je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej
zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Osobitná povaha

spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti
s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani
vhodnými opatreniami technického charakteru pri držiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom
na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky.
Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani

vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a
pod.). Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb
sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa.

23. Objektívna zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou dopravného prostriedku je pomerne
prísna, pretože takmer vylučuje možnosti liberácie prevádzateľa. Liberácia prevádzateľa (jeho

oslobodenia spod objektívnej zodpovednosti) prichádza do úvahy len v prípade, keď škoda nebola
spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke.

24.Škodaspôsobenánačelnomsklemotorovéhovozidlakameňomaleboinýmpredmetomvymršteným
kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v

prevádzke, zodpovednosť za túto škodu sa podľa ustanovenia § 428 veta prvá Obč. zák. nemožno
zbaviť. Za nedôvodnú považuje súd námietku žalovaného, týkajúca sa nepreukázania príčiny škody
ako následku spôsobeného poistencovi žalovaného. Z obsahu spisu vyplýva, že od kolesa osobného
motorového vozidla poisteného u žalovaného odskočil kameň, ktorý narazil do čelného skla motorového
vozidla žalobcu. Uvedené vyplýva z dôkazov - dotazník poškodeného k škodovej udalosti, dotazník

poisteného k škodovej udalosti a z výpovede žalobcu a svedka F.. Z. Z.. Súd považuje argumentáciu
žalovaného za nedôvodnú, účelovú, v snahe vyhnúť sa plneniu žalobcovi jemu prináležiaceho nároku.
K vzniku škodovej udalosti došlo okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla a tejto
zodpovednosti sa nemožno v dôsledku ustanovenia § 428 OZ zbaviť. Nebolo možné sa stotožniť so
žalovaným, že v danej veci žalobca dostatočne nepreukázal vznik škodovej udalosti na jeho motorovom

vozidle, keďže on sám vodiča motorového vozidla poisteného u žalovaného upozornil na vznik škodovej
udalosti. Jedná sa o osobu, ktorú žalobca nepoznal, videli sa prvýkrát, takže poistený by v prípade, ak
by bol presvedčený, že k takejto škode určite nedošlo, nevyplnil záznam o nehode pre cudziu osobu.
Poistený aj žalobca vyplnili dotazníky pre poisťovňu nezávisle od seba a odpovedali rovnako, čo taktiež
podporujepravdivosťtýchtotvrdení.Zdotazníkovjednoznačnevyplýva,ženebyťprevádzkymotorového

vozidla poisteného u žalovaného, nedošlo by k odhodeniu kameňa do motorového vozidla vedeného
žalobcom.

25. Súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 03. 06. 2014 Cpj 5/2014 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č.10/2014) „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom
alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená
okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke.

26. Z vyššie uvedených dôvodov, keď žalovaný žalobcovi žalovanú sumu neuhradil dobrovoľne, zaviazal

ho na túto povinnosť súd, keď škoda na čelnom skle motorového vozidla žalobcu bola spôsobená
kameňom iného motorového vozidla pred nim idúceho, teda okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke.
Súd zároveň priznal žalobcovi v súlade s § 517, ods. 2 OZ aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 240,- eur, počnúc od 15. 11. 2018 (t.j. nasledujúci deň po tom, ako žalovaný oznámil žalobcovi, že
mu náhradu škody nevyplatí) do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 31,38

eur, t.j. účelne vynaložené náklady spojené s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov v súlade s
§ 4 ods. 2 písm. c) zákona o PZP, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny vo výške 21,58 eur a paušálnu
náhradu výdavky vo výške 9,80 eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 1 úkon spočívajúci v písomnom
podaní protistrane.

27. V prejednávanej veci je predmetom konania aj nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jedinýmpredpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi.

28. Podľa článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o
nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a
dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS (ďalej len „smernica 2005/29/ES“), ktorá bola do právneho poriadku
Slovenskej republiky transponovaná prostredníctvom zákona č. 250/2007 Z. z., je spotrebiteľom
akákoľvek fyzická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje táto smernica,

koná na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej
činnosti. V odôvodnení 13 smernice 2005/29/ES sa uvádza: „S cieľom dosiahnuť ciele Spoločenstva
prostredníctvom odstránenia prekážok vnútorného trhu je nevyhnutné nahradiť existujúce rozdielne
všeobecné ustanovenia a právne zásady členských štátov. Tento jednotný spoločný všeobecný zákaz
ustanovený touto smernicou sa preto týka nekalých obchodných praktík, ktoré narušujú ekonomické
správanie spotrebiteľov. S cieľom podporiť dôveru spotrebiteľov by sa mal všeobecný zákaz uplatňovať

rovnako aj na nekalé obchodné praktiky, ktoré vznikajú mimo akýchkoľvek zmluvných vzťahov medzi
obchodníkom a spotrebiteľom alebo ktoré nasledujú po uzavretí zmluvy a počas jej plnenia.“ Z definície
spotrebiteľa uvedenej v čl. 2 písm. a) smernice 2005/29/ES v spojení s odôvodnením č. 13 smernice
2005/29/ES vyplýva zrejmý úmysel aplikovať túto smernicu aj na prípady obchodných praktík, ktoré sa
uskutočňujú mimo zmluvného vzťahu medzi obchodníkom a spotrebiteľom.

29. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie pri uplatňovaní vnútroštátneho práva, a
najmä ustanovení vnútroštátneho zákona špeciálne vydaného s cieľom vykonať ustanovenia smernice,
musí príslušný orgán, ak je to možné, vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu
smernice (bližšie viď napríklad rozhodnutia C14/83 Von Colson and Kamann vs. Land Nordrhei-

Westfalen, bod 26, C-106/89 Marleasing SA vs. La Comercial Internacional de Alimentacion SA, bod
8, C-397/01 Bernard Pfeiffer, C-398/01 Wilhelm Roith, C-399/01 Albert Sűß, C-400/01 Michael Winter,
C-401/01 Klaus Nestvogel, C- 5 402/01 Roswitha Zeller a C-403/01 Matthias Döbele proti Deutsches
Rotes Kreuz, Kreisverband Waldshut eV., bod 113).

30. V prípade aplikácie ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. je teda potrebné
použiť eurokonformný výklad pojmu spotrebiteľ, aby sa tak zabezpečil súlad § 2 písm. a) zákona
č. 250/2007 Z. z. so smernicou 2005/29/ES. Dikcia ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 250/2007
Z. z. má za cieľ zdôrazniť predovšetkým definičný znak konanie osoby mimo rámca podnikateľskej
činnosti, zamestnania alebo povolania, prostredníctvom ktorého sa majú odlíšiť osoby spotrebiteľov od

podnikateľských subjektov. Odlišný výklad, podľa ktorého by spotrebiteľom bola len jedna zo zmluvných
strán spotrebiteľskej zmluvy, by viedol k zužujúcemu chápaniu pojmu spotrebiteľ, čo by znamenalo
nemožnosť aplikácie zákona č. 250/2007 Z. z. na niektoré prípady nekalých obchodných praktík.
Táto skutočnosť by bola v rozpore s verejným záujmom poskytnúť ochranu fakticky slabším stranám
zmluvného vzťahu a presadzovaním spravodlivosti do spoločenských vzťahov.

31. Podľa ustanovenia § 2 písm. p) zákona č. 250/2007 Z. z.: „Na účely tohto zákona sa rozumie
obchodnou praktikou konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná
komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou,
predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi“. Vzhľadom na definíciu obchodnej praktiky podľa § 2 písm.

p) zákona č. 250/2007 Z. z., ako aj s ohľadom na vymedzenie nekalých obchodných praktík podľa § 7
až 9 zákona č. 250/2007 Z. z., je preto potrebné chrániť aj tie osoby, ktoré s predávajúcim neuzatvárajú
spotrebiteľskú zmluvu, ak je na nich zameraná obchodná praktika predávajúceho súvisiaca s produktom
(ako výrobkom, tak aj službou) predávajúceho.

32. Poškodený, fyzická osoba, ktorý pri uplatňovaní priameho nároku na náhradu škody voči
poisťovateľovi, koná mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, je v
slabšom postavení voči poisťovateľovi. Poškodený nemá uzatvorený zmluvný vzťah s poisťovateľom,
avšak v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. má priamy zákonný nárok voči
poisťovateľovi na náhradu škody, ktorý poškodenému vzniká na základe poistnej zmluvy uzatvorenej

medzi poisťovateľom a poistníkom. Obchodné praktiky, ktoré uplatňuje poisťovateľ pri likvidácii poistnej
udalosti a plnení poistnej zmluvy, sú zamerané v prvom rade na poškodeného a v prípade nekalosti
týchto obchodných praktík dochádza k narúšaniu ekonomického správania práve poškodeného.
Poškodený, ktorý je fyzickou osobou a pri uplatňovaní priameho nároku na náhradu voči poisťovateľovinekonávrámcipredmetusvojejobchodnej,podnikateľskej,remeselnejaleboprofesijnejčinnosti,splňuje
atribúty postavenia spotrebiteľa, voči ktorému smerujú obchodné praktiky poisťovateľa.

33. Neexistuje žiadny rozumný dôvod pre argumentáciu, podľa ktorej by pri uplatňovaní nároku na
poistné plnenie voči poisťovni mali byť chránení pred nekalými obchodnými praktikami poisťovne
poistení, ktorí sú fyzickými osobami konajúcimi na účely spadajúce mimo rámca ich obchodnej,
podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti, zatiaľ čo poškodeným, ktorí sú taktiež fyzickými
osobami konajúcimi na účely spadajúce mimo rámca ich obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo

profesijnej činnosti, by táto ochrana mala byť odopretá iba z dôvodu, že nie sú zmluvnou stranou
poistnej zmluvy. A to tým viac, že nekalé obchodné praktiky poisťovne sú v tomto prípade smerované
predovšetkým voči poškodeným a ovplyvňujú ich ekonomické správanie vo vzťahu k ďalšiemu postupu
pri uplatňovaní nároku na náhradu škody. Postavenie poškodeného uplatňujúceho si nárok na náhradu
škodyvočipoisťovateľovizpovinnéhozmluvnéhopoisteniajeobdobnéakopostaveniepoistenéhočiinej
tretej osoby, v prospech ktorej uzatvoril poistník poistnú zmluvu, prípadne tiež s postavením oprávnenej

osoby zo zmluvy o životnom poistení.

34. V prospech potreby použitia eurokonformného výkladu svedčí aj skutočnosť, že podľa Predbežného
programu Európskeho hospodárskeho spoločenstva o ochrane spotrebiteľa a informačnej politike No
75/C 92/02 z roku 1975 je Smernica Rady 72/166/EHS zo dňa 24. apríla 1972 o aproximácii právnych

predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými
vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti zaradená do zoznamu smerníc
prijatých za účelom ochrany spotrebiteľa. Podľa článku 169 ods. 1 konsolidovaného znenia Zmluvy o
EurópskejúniiaZmluvyofungovaníEurópskejúnie(pôvodnečlánok153ZmluvyozaloženíEurópskeho
spoločenstva): „Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany

spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako
ajkpodporeichprávanainformácie,osvetuavytváraniezdruženínaochranuichzáujmov.“Tentočlánok
zakotvuje jeden z cieľov Únie, ktorým je podpora záujmov spotrebiteľov a zabezpečenie vysokej úrovne
ich ochrany. Na túto požiadavku vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa sa vo svojom odôvodnení odvoláva
aj Tretia smernica Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských

štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,
ktorá nastavuje ďalšie pravidlá pre zlepšenie ochrany poistených a poškodených dopravnými nehodami.
Zakotvenie priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi odôvodňuje Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2000/26/ES zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene

a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (ďalej len „smernica 2000/26/ES“) ako aj
Hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku k návrhu tejto smernice potrebou odstránenia
problémov poškodenej osoby uplatňujúcej si v inej krajine nárok na náhradu škody (napr. cudzí právny
systém, cudzí jazyk či iné postupy). Pre úplnosť je treba dodať, že aj Rezolúcia Európskeho parlamentu
z 26. októbra 1995 o poskytovaní poistného plnenia vyplývajúceho z dopravných nehôd, ktoré sa stali

mimo krajiny pôvodu osoby uplatňujúcej si nárok (na ktorú poukazuje siedme odôvodnenie smernice
2000/26/ES), sa odvoláva na Zelenú knihu Komisie o prístupe spotrebiteľov k právnej ochrane a
urovnávaní spotrebiteľských sporov na jednotnom trhu z roku 1993.

35. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to
aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o

konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov).
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu
spotrebiteľovi.

36. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne
preukázať. Uvedené neznamená svojvôľu pri rozhodovaní súdu o výške priznaného finančnéhozadosťučinenia, ale pri tomto súd zohľadňuje viaceré kritériá (intenzitu a časové obdobie trvania
závadného konania dodávateľa, satisfakčnú a sankčnú funkciu zadosťučinenia a podobne).

37. Keďže súd dospel k záveru, že v danom prípade pri použití eurokonformného výkladu môžeme
aj vzťah medzi poisťovňou a poškodeným považovať za spotrebiteľský vzťah a žalovaný svojím
konaním naplnil predpoklady nekalej obchodnej praktiky podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, tak
žalobcovi vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie spojené s uplatnením svojho práva
na súde. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobca si úspešne uplatnil

svoje právo ako spotrebiteľ, keď sa domáhal zaplatenia sumy 240,- eur s prísl. a súd rozhodol v
prospech žalobcu. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére predpokladaná vyššie
citovaným ustanovením § 3 ods. 5, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu vo sfére
jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. K škode došlo pred vyše 2 rokmi a doteraz sa
žalovaný bránil úhrade napriek tomu, že žalobca si svoje povinnosti splnil, a to čo od neho žalovaný
požadoval na preukázanie svojho nároku už nebol schopný splniť a musel sa obrátiť na súd. Takúto

praktiku priamo zákon o ochrane spotrebiteľa považuje za nekalú obchodnú praktiku, keď v prílohe
uvádza, že agresívnou obchodnou praktikou je žiadanie od spotrebiteľa, ktorý si chce uplatniť nárok
z poistnej zmluvy, aby predložil dokumenty, ktoré nie je možné rozumne považovať za relevantné pri
určení platnosti nároku, alebo systematicky neodpovedať na naliehavú korešpondenciu s cieľom odradiť
spotrebiteľa od výkonu jeho zmluvných práv. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení

treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak,
aby dostatočne odrádzalo od nekalých obchodných praktík a jednak to treba chápať ako odmenu
za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším porušovateľom
spotrebiteľských práv. Na druhej strane, nemá to byť prostriedok neprimeraného obohatenia pre
spotrebiteľa. Žalobca sa síce snažil odôvodniť požadovanú sumu 700,- eur tým, že sa jedná o sumu,

ktorá žalovaného odradí od podobných praktík v budúcnosti, avšak súd je toho názoru, že na odradenie
žalovaného prostredníctvom finančnej ujmy by bola potrebná mnohonásobne vyššia suma, a preto by
suma 700,- eur mohla byť skôr vnímaná ako neprimerané obohacovanie sa spotrebiteľa. Súd preto
priznal finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur, ktoré považuje v danom prípade za primerané
vzhľadom na všetky okolnosti a činnosť, ktorú musel žalobca vyvinúť, aby sa svojho práva domohol.

Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného,
je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť a zároveň je aj sankciou
postihujúcu žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal.

38. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

40. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo. V prejednávanej veci výška plnenia závisela od úvahy súdu. Úspech sa skúma čo
do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobca bol plne procesne úspešný, lebo

mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu,
preto má právo na plnú náhradu trov konania iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej). Podľa
rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove konania, v ktorých rozhodnutie o výške plnenia závisí
od úvahy súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania. Úvaha
súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o

výške priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania
v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu sporovej strany (v nepatrnej časti
alebo prevažnej časti). Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo, spravidla o právne
normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotnéurčenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre priznanie plnej náhrady trov konania
nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti alebo prevažnej časti), a to ani to, akú
sumu v pomere k súdom priznanej sume strana uplatňovala. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi

uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne
skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu (pozri rozsudky Krajského súdu
v Prešove napríklad sp. zn. 13Co/49/2018 zo dňa 28. 01. 2019, 24Co/49/2017 zo dňa 22. 02. 2018,
18Co/92/2018 zo dňa 16.01.2019).

42. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v
súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.