Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2710206477
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2710206477.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja, v exekučnej veci oprávnenej: Union zdravotná poisťovňa,
a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: Y. H., nar. X. S. XXXX,
trvale bytom U. XX, L., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, exekútorský úrad so
sídlom Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, pod sp. zn. EX 2103/2010, o vymoženie 134,56 eur a

trov exekúcie, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, č.
k. 2Er/1442/2010-49 zo dňa 25. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Účastníkom ani súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing.
Štefanom Hrebíkom pod sp. zn. EX 02103/2010 zastavil (výrok I.) a oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 68,09 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na § 37 ods. 1, § 57
ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 z.č. 233/1995 Z.z.
Exekučného poriadku (ďalej len EP) a § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č.

288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a vecne tým, že z priloženého exekučného
spisu, ako aj z informácií deklarovaných súdnym exekútorom bolo preukázané, že povinná je nemajetná.
Z oznámenia Okresného úradu Skalica, katastrálny odbor zo dňa 26.08.2019 mal súd preukázané, že
povinná nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti zapísanej v katastrálnych územiach v pôsobnosti úradu.
Podľa vyjadrenia OR PZ v Skalici, Okresného dopravného inšpektorátu z 26. augusta 2019 povinná nie
je majiteľom žiadneho vozidla. Sociálna poisťovňa oznámila súdu 3. septembra 2019, že povinná nie

je poberateľom dávok v nezamestnanosti a dávok dôchodkového poistenia a Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica oznámil súdu 2. septembra 2019, že povinná nie je v súčasnej dobe evidovaná
ako uchádzač o zamestnanie a nepoberá štátne sociálne dávky. Práve preto súd prvej inštancie mal
za to, že v danej veci boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie a exekúciu podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil (výrok I.). Súdny exekútor si vyčíslil a žiadal priznať trovy
exekúcie v celkovej sume 68,09 eur, ktoré riadne špecifikoval v podnete na zastavenie exekúcie z 5.

apríla 2017, ktoré súd prvej inštancie považoval za dôvodné, preto mu nárok na náhradu trov priznal v
celkom uplatnenom rozsahu (výrok II.).

2. Oprávnená podala voči uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie. Domáhala sa zmeny tohto
uznesenia tak, že odvolací súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, eventuálne jeho zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zastavenie exekúcie je podľa oprávnenej predčasné, keďže

nemajetnosť povinnej je prechodný stav a súdny exekútor pravdepodobne nezistil majetkové pomery
povinnej dôkladne. Predčasné zastavenie exekúcie upiera oprávnenej právo na uplatnenie ústavnéhopráva na súdnu a inú právnu ochranu. Povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by
mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávnenej, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním
lustrácií. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnená nemá inú možnosť zistiť, že povinná nadobudla

majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Povinná je v produktívnom veku (38
rokov) a v budúcnosti môže nadobudnúť majetok. Zastavením exekúcie hrozí premlčanie majetkového
práva oprávnenej. Navyše pohľadávka oprávneného vznikla z verejného zdravotného poistenia, ktoré
vykonáva vo verejnom záujme.

3. Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.

4.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací (§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len CSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému
je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné (387 ods. 1
a 2 CSP).

5. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný súdnemu exekútorovi 12. októbra
2010, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013
(§ 243b ods. 1 EP).

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie.

7. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci
stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len
na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou

mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu
s istotou, čo v prejednávanej veci splnené nebolo). Citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) E.p.
neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok
nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v
súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu

majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Súd pritom vychádza
zásadne zo zistení súdneho exekútora. Oprávnený samozrejme môže preukázať, že zistenia súdneho
exekútora sú nedostatočné alebo nesprávne, teda že povinný v skutočnosti má majetok, ktorý postačuje
aspoň na trovy exekúcie, a v exekúcii tak treba pokračovať.

8. V danej veci sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v rámci exekučného
konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinnej. Z podnetu súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie ako aj z odpovedí na dožiadania súdu prvej inštancie za účelom
zistenia majetku vyplýva, že povinná nemá vedený účet v žiadnom bankovom ústave, nie je vlastníčkou
ani držiteľkou motorového vozidla ani nehnuteľnosti na území SR. Povinná nie je vedená v Sociálnej

poisťovni ako zamestnanec, prípadne samostatne zárobkovo činná osoba, nepoberá žiadne štátne a
sociálne dávky, ani príspevok v hmotnej núdzi. Na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny nie
je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Z centrálneho registra exekúcií vyplýva, že voči povinnej je
vedených celkom 9 exekučných konaní, bez vymoženia aspoň časti niektorej z pohľadávok. Povinná je
povinným platcom miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v meste Skalica, avšak

dlh na uvedenom poplatku za obdobie rokov 2009-2019 predstavuje 500,65 eur.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že nie je z čoho uspokojiť
pohľadávku oprávnenej, ani len trovy exekúcie. Ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinnej by bolo
neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej

(predpoklad hraničiaci s istotou), že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené.

10.Nemožnosastotožniťanisnámietkamioprávnenejoporušeníjejprávanasúdnuochranu. Súčasťou
práva na súdnu ochranu je síce nútený výkon súdnych rozhodnutí (nálezy ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 21/00,PL. ÚS 111/2011), zo samotného práva na súdnu ochranu však nevyplýva aj právo na rozhodnutie v
súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne napr.
II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08). Z toho možno vyvodiť, že súčasťou práva na

výkonsúdnychrozhodnutíniejeajprávonato,abypohľadávkaoprávnenejbolaskutočnevymožená,ani
na to, aby sa viedlo exekučné konanie bez ohľadu na majetkové pomery povinného alebo náklady, ktoré
spôsobuje. Podstatou práva na nútený výkon rozhodnutí je, aby štát efektívne dopomohol oprávnenému
k vymoženiu jeho nároku, ak je to možné. Ani zákon, ani ústava, ani štát však nemôžu zabezpečiť
skutočné vymoženie pohľadávky proti nemajetnému povinnému. Preto vyššie zaujatý výklad § 57 ods.

1 písm. h) CSP nemožno považovať za ústavne nekonformný.

11. Výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zaviazal oprávnenú na náhradu
trov exekúcie súdnemu exekútorovi, oprávnená vo svojom odvolaní nijakým spôsobom nenamietala,
nezdôvodnila. Tento výrok je v zhode s § 203 ods. 2 EP.

12. Odvolací súd preto vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387
CSP potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 257 CSP. Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech a povinnej ani súdnemu

exekútorovi v odvolacom konaní žiadne účelné trovy nevznikli (výrok II).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).