Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 9, 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 17Pc/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320204237
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Bagala Vrábelová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4320204237.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľa - osoby povinnej platiť výživné: X. L., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. XXX, toho času bytom XX rue. U. J., XX XXX B., G., proti odporkyni - osobe oprávnenej
na výživné: V. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. 117, toho času bytom Q. P. de la X. XX -XX, XXXXX
V., V., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vo veci n e m á právomoc konať.

II. Konanie sa z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 07.08.2020 sa navrhovateľ (osoba povinná platiť výživné) domáhal zrušenia vyživovacej

povinnosti k jeho plnoletej dcére (osobe oprávnenej na výživné). V návrhu okrem iného uviedol, že býva
vo Francúzsku v meste B. a jeho plnoletá dcéra žije v Španielsku vo V..

2. Z uvedeného návrhu je zjavné, že obaja účastníci konania majú obvyklý pobyt (bydlisko) mimo územia
Slovenskej republiky, aj keď majú obaja registrovaný trvalý pobyt v Slovenskej republike. Obvyklým
pobytom je nutné rozumieť miesto, v ktorom sa účastník zdržuje v úmysle trvale sa tam zdržovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č.k. 4 Cdo 40/2014 uvádza, že bydliskom sa
rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode
iného súdu - členského štátu a pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať(registrovaný
právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať - presne tak
ako je to v danom prípade. Pojem obvyklého pobytu v kontexte medzinárodného práva súkromného a
procesného sa spája s Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného, ktorá ho začala

používať vo svojich dohovoroch najprv len ako hraničný ukazovateľ rozhodného práva, potom ako
kritérium nepriamej právomoci a nakoniec aj ako kritérium priamej právomoci.

3. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

4. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

5. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.6. Podľa § 2 ods. 1 zákona č.161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“)
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

7. Rada Európskej únie dňa 18.12.2008 prijala Nariadenie rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Predmetné
nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva,
manželstva alebo švagrovstva. Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú viaceré definície, pričom

„oprávnený“ je každá fyzická osoba, ktorá má nárok na výživné alebo o ktorej sa tvrdí, že má takýto
nárok (v danej právnej veci má postavenie oprávnenej plnoletá dcéra navrhovateľa) a „povinný“ je každá
fyzická osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť alebo o ktorej sa tvrdí, že má takúto povinnosť (v
danej právnej veci má toto postavenie navrhovateľ - osoba povinná plniť vyživovaciu povinnosť).

8. Podľa čl. 3 Kapitoly II Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18. Decembra 2008 o právomoci,

rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej
len ,,Nariadenie"), v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:

a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo
b) súdu podľa miesta pobytu obvyklého pobytu oprávneného, alebo

c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto

právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

9. Podľa čl. 10 ,,Nariadenia", ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa
tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

10. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení ako i z návrhu navrhovateľa na začatie
konania je súd toho názoru, že obvyklý pobyt (bydlisko) oprávnenej i povinnej osoby (oboch účastníkov
tohto konania) nie je v Slovenskej republike a preto podľa čl. 3 kapitola II v spojení s článkom 10 Kapitoly
II Nariadenia nemá Okresný súd Levice právomoc vo veci konať, nakoľko obvyklý pobyt osoby povinnej,
ako aj osoby oprávnenej v čase začatia konania je mimo územia Slovenskej republiky, osoba povinná

sa zdržiava vo Francúzsku a osoba oprávnená v Španielsku.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia. Navrhovateľ je oprávnený po právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na zrušenie
vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu na príslušný súd v Španielskom kráľovstve alebo

Francúzskej republike.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.