Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 3, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/100/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200657
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200657.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Heling sk s.r.o., so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava,
IČO: 44 887 264, právne zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kálov
1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 100592389/2020 zo dňa 03.03.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
29.04.2020 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 29.04.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo
„tunajší súd“) dňa 30.04.2020, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

číslo: 100592389/2020 zo dňa 03.03.2020, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z.z.“), potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa - Daňového úradu Bratislava č. 102485041/2019 zo dňa 05.11.2019, ktorým bol
podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcovi určený rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016 a zvýšená daň vyrubená daňovým priznaním

za toto zdaňovacie obdobie zo sumy X.XXX,XX eura na sumu XX.XXX,XX eura.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí mu
hrozí závažná ujma na právach a oprávnených záujmoch. Argumentoval tým, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného, vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa sa uplynutím lehoty na plnenie
stáva daňovým exekučným titulom, na podklade ktorého môže žalovaný ako oprávnený okamžite
pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia v daňovom exekučnom konaní. Závažnú ujmu odôvodňoval
najmä tým, že mu hrozí reálna ujma na jeho právach a majetku v rozsahu nielen podľa napadnutých
rozhodnutí žalovaného, ale aj trov prípadnej daňovej exekúcie a tiež v dôsledku zaradenia žalobcu
medzi daňových dlžníkov. V tejto súvislosti dával do pozornosti správneho súdu tú skutočnosť, že

na DPH mu bola dorubená daňová povinnosť za kontrolované obdobia roka 2016 v celkovej sume
XX.XXX,- eur, to všetko na rovnakom skutkovom a právnom základe napadnutých rozhodnutí. Daň za
všetky tieto zdaňovacie obdobia bola predmetom jednej daňovej kontroly, v ktorej bol vydaný jeden
Protokol č. 101160269/2019/9104405/ŠTE zo dňa 16.05.2019 (ďalej aj len ako "Protokol") a jedného
vyrubovacieho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie 10 samostatných rozhodnutí, ktoré boli zo
strany FR SR všetky potvrdené samostatnými rozhodnutiami (ďalej aj len ako „súvisiace rozhodnutia“).

Tietosúvisiacerozhodnutiavšetkynadobudliprávoplatnosť(všetky09.03.2020)ajvykonateľnosťvjeden
a ten istý deň (25.03.2020). Všetky súvisiace rozhodnutia žalobca napáda žalobou a pri všetkých týchtožalobách boli súčasne podané návrhy na odklad vykonateľnosti v obdobnom znení ako je v tomto
podaní. Preto žiadal, aby tento návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí neposudzoval
správny súd osobitne, ale aby ho posudzoval v kontexte všetkých súvisiacich rozhodnutí. Tvrdil, že

celková daň, ktorú by mal zaplatiť, nemá aktuálne možnosť zaplatiť bez toho, aby tým neohrozil vlastnú
existenciu a ďalšie fungovanie. Následne uviedol, že prípadný okamžitý výkon napadnutých rozhodnutí
pred právoplatným rozhodnutím o správnej žalobe je spôsobilý výrazne a nezvratne poškodiť žalobcu
ako osobu povinnú z napadnutých rozhodnutí a súvisiacich rozhodnutí. Vzhľadom na jeho aktuálnu
finančnú situáciu by prípadný výkon napadnutého rozhodnutia s hraničiacou istotou znamenal likvidáciu

spoločnosti - žalobcu a takmer okamžité ukončenie jeho obchodnej činnosti, nakoľko núteným výkonom
napadnutého rozhodnutia v daňovom konaní by došlo k blokovaniu prostriedkov a majetku žalobcu
slúžiaceho na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Tvrdil, že pri bežnom výkone jeho činnosti mu vznikajú
náklady, ktoré celkovo predstavujú sumu okolo X.XXX,XX eur, pričom aktuálne zásadné výpadky na
príjmoch mu spôsobila aj šíriaca sa pandémia nového koronavírusu COVID-19, ktorá veľmi podstatným
spôsobom ovplyvnila oblasť cestovného ruchu, organizácie akýchkoľvek podujatí, pričom jeho hlavná

činnosť je založená práve na organizovaní podujatí, na ich prezentácii, na prevádzke webovej stránky,
ktorá propaguje turizmus, cestovný ruch a reklamnú činnosť infoglobe.sk a infoglobe.cz. Tvrdil, že už
teraz výrazne pocítil pokles príjmov a rušenie objednávok z dôvodu tejto situácie. Cestovný ruch bude
jedna z najviac zasiahnutých oblastí a práve firmy z cestovného ruchu tvoria aktuálne gro žalobcových
zákazníkov. Následne uviedol, pracuje na udržaní svojich príjmov do spoločnosti, ale situácia, ktorá

vládne zásadne ovplyvňuje zdroje príjmov v súčasnosti, hoci postupne predpokladá, že po skončení
pandémie a postupnom oživovaní ekonomických aktivít sa príjmy žalobcu budú opätovne zvyšovať.
Avšaknapriektomužalobcatvrdil,žesumacelkovodorubenejdaňovejpovinnostijeprenehotakvysoká,
že aj po obnovení ekonomických aktivít nebude schopný sumu XX.XXX,- eur uhradiť bez toho, aby
to firmu finančne nezruinovalo. V dôvodoch návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

žalobca ďalej uviedol, že má vedomosť aj o účinkoch legislatívnych opatrení, prijatých na zmiernenie
následkov šírenia pandémie ochorenia COVID-19, avšak mal za to, účinnosť týchto opatrení má zmierniť
následky len priamo počas trvania mimoriadnej situácie, nie je to pre žalobcu preto reálne riešenie
jeho situácie po skončení mimoriadnej situácie, kedy nemožno predpokladať, že správny súd v tejto
lehote vo veci právoplatne rozhodne a tiež, že ihneď bezprostredne po skončení obdobia pandémie

bude schopný zaplatiť sumu XX.XXX,- eur - ak nemal finančné prostriedky na zaplatenie takejto sumy
ani pred vypuknutím pandémie. Následne uviedol, že sa jedná o daň, ktorú už štátu v rámci daňových
priznaní za rok 2016 na DPH odviedol. Tvrdil, že vymáhanie tejto sumy hoci až po skončení pandémie
môže znamenať likvidáciu žalobcu a jeho činnosti ako aj okamžité skončenie pracovného pomeru s jeho
zamestnancom. Ak by teraz súd návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí nevyhovel

z dôvodu účinnosti tzv. lex covid, stráca právnu možnosť dosiahnuť odklad vykonateľnosti a hneď
po skončení obdobia pandémie môžu finančné orgány procesy vymáhania voči žalobcovi obnoviť.
Okamžitý výkon napadnutých rozhodnutí by spôsobil žalobcovi závažnú ujmu z dôvodu veľkej celkovej
výšky vyrubenej dane, ktorá sa v celkovej sume ku dňu podania žaloby už stala splatnou a rovnako
hrozbu platobnej neschopnosti žalobcu spojenú s povinnosťou podať návrh na vyhlásenie konkurzu na

majetok žalobcu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že nepriznanie odkladného účinku a následný nútený
výkon napadnutého rozhodnutia by tiež negatívne ovplyvnili schopnosť žalobcu plniť svoje záväzky
voči obchodným partnerom, ale aj voči zamestnancovi, kde by mohlo hroziť až jeho prepustenie.
Následne poukázal na rozhodnutia správnych súdov, v ktorých dôvody na priznanie odkladného účinku,

boli vyhodnotené a posúdené správnymi súdmi ako opodstatnené a v prípade takejto hroziacej ujmy
odkladný účinok priznali. (napr. Uznesenie Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 5S/124/2013 zo dňa
05.08.2013, Uznesenie Krajského súdu Trnava, sp. zn.: 20S/41/2017 zo dňa 20.07.2017, Uznesenie
Krajského súdu Trnava, sp. zn.: 20S/110/2016 zo dňa 27.04.2017, a iné.) Žalobca tvrdil, že nemá
v súčasnosti dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie vyrubenej dane v celej sume, a to aj z

dôvodu, že žalobcovi napadnutými rozhodnutiami finančné orgány neuznali odpočty DPH za prijaté
služby. Čiže napadnutými rozhodnutiami sa založil právny stav, kedy žalobca bude musieť znovu zaplatiť
už raz odvedenú a zaplatenú DPH. Keďže príslušnú DPH už raz odviedol, nedisponuje prostriedkami na
zaplatenie dodatočne vyrubenej dane. Rovnako ani aktuálna finančná situácia žalobcovi neumožňuje
peňažnú povinnosť uloženú žalovaným splniť a prípadný nútený výkon by bol pre žalobcu likvidačný.

Tvrdil, že túto skutočnosť preukazuje aj účtovnou závierkou zostavenou ku dňu 31.12.2018. Taktiež
poukázal aj na to, že ak by nebol správnej žalobe žalobcu odkladný účinok priznaný a následne by
správny súd rozhodol o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí a ich zrušení, je zrejmé, že žalobcovi
by vznikli aj ďalšie majetkové škody a vznikol by mu plný nárok na uplatnenie náhrady takejto škodyvoči štátu, čomu sa dá predísť práve priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Navyše už len to,
že by došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok žalobcu, by malo nezvratný účinok na vedenie tohto
konania, čím by sa zmarila možnosť súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí. Poukázal tiež na

to, že z dôvodu, že sa musí brániť proti nezákonnému rozhodnutiu a postupu žalovaného, v súvislosti
s uplatnením svojich práv, musí vynaložiť aj ďalšie nemalé finančné prostriedky. Ďalej uviedol, že
týmto návrhom sa chce vyhnúť najmä tomu, aby vedenie tohto súdneho sporu negatívne ovplyvnilo
chod obchodnej spoločnosti žalobcu, jeho podnikateľské aktivity a schopnosť dodržiavať svoje záväzky
voči svojim obchodným partnerom, ale aj voči štátu. Na druhej strane zo strany žalovaného nedôjde

priznaním odkladného účinku správnej žaloby k žiadnej ujme. Práve naopak, k ujme aj na strane
žalovaného, môže dôjsť práve v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalobcu, alebo likvidáciou
spoločnosti - žalobcu. Mal za to, že právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu. Záverom svojho návrhu uviedol, že je plne dôvodný
a opodstatnený, dôvody sú riadne preukázané a zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe žalobcu sú splnené, keďže akýmkoľvek ďalším výkonom rozhodnutia žalovaného a

prvostupňového rozhodnutia hrozí žalobcovi a odvodene aj jeho veriteľom (t.j. prípadne aj žalovanému)
závažná ujma, resp. zastavenie podnikateľskej činnosti žalobcu.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 23.07.2020, doručeným
Krajskému súdu v Bratislave 24.07.2020. Vo vyjadrení k správnej žalobe sa žalovaný vyjadril i k návrhu

žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to tak, že nesúhlasí s tým, aby bol správnej
žalobe priznaný odkladný účinok na základe skutočností, že žalobca je nespoľahlivý a nesúčinný daňový
subjekt, nepodáva daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby, nepodáva účtovné závierky.
Žalovaný v systéme finančnej správy neeviduje účtovnú závierku žalobcu zostavenú ku dňu 31.12.2018,
ktorú žalobca predložil správnemu súdu. Žalobca svojim minimálne nedôsledným konaním si zapríčinil

dôkaznú núdzu v preverovaných obchodných prípadoch a teda aj konanie pred správnym súdom.
Žalovaný ďalej doplnil, že prípadné priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore aj s verejným
záujmom.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej
správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne
pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku

nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinkusprávnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré
má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti,
náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma.

Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca
nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného
k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa

pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich
rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia
sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v
preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. § 185 písm. a) SSP ani
podľa ust. § 185 písm. b) SSP.

10. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP je
naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku
závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy
na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto
následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého

rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné
naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,
pretože zákon (SSP) súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným
záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou
žalobou - ako jej súčasť, odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy na jeho právach a oprávnených záujmoch.

Hrozbu takéhoto následku videl predovšetkým v tom, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia
v spojení s ostatnými súvisiacimi rozhodnutiami, ktorými mu bola dorubená daňová povinnosť za
kontrolované obdobia v celkovej sume XX.XXX,- eur, je pre žalobcu likvidačný, spojený s ohrozením
jeho existencie, daňovej exekúcie a pravdepodobnou nutnosťou vstúpiť do konkurzu. Správny súd
po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako aj s

celým spisovým materiálom vo veci, nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe. Správny súd zastal názor, že tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým
výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v
tvrdených likvidačných následkoch, žalobca tunajšiemu súdu nepredložil. Subjektívne presvedčenie

žalobcu o jeho nároku na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe a o nezákonnosti
napadnutéhorozhodnutiažalovanéhoresp.ajsúvisiacichrozhodnutížalovaného,ktorýmibolažalobcovi
dorubená daň, opierajúce sa o žalobcovu prejudikciu rozhodnutia správneho súdu vo veci samej
a o žalobcove ničím nepreukázané tvrdenia o likvidácii spoločnosti žalobcu v dôsledku okamžitého
výkonu rozhodnutí žalovaného ukladajúcich žalobcovi zaplatiť dovyrubenú daň, nemôže byť dôvodom

pre vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súdny poriadok v
ustanovení § 185 zakotvuje možnosť, a nie povinnosť, správneho súdu uznesením priznať správnej
žalobe odkladný účinok, a to za splnenia podmienok stanovených pod písm. a) prípadne b) daného
ustanovenia. Rozhodnutie o tejto otázke, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné
podmienkymožnostipriznaťodkladnýúčinok,jevecouúvahysprávnehosúdu.Vtejtosúvislostipovažuje

správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na
priznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobeobsahovaťajdostatočnúidentifikáciudôvoduprepriznanie
odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185
je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.
Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore

s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho
stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel
k názoru, že žalobca nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej
žalobe, pričom argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o hrozbe závažnej ujmy amožných likvidačných následkoch, neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej
žalobe.

11. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby
predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej
nastupujú právne následky predpokladané v ust. § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia
k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný
charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP.

Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť
tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú
ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.

12. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať

odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu
vzniku závažnej ujmy, v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

13. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na
priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži
nazhojenienepriaznivejfinančnejsituácieanepredstavujespôsobvyhnutiasaplneniusvojichzáväzkov.
Hoci SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade
nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného

zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov,
resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá „hrozbu“ vzniku
značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné ju
posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná
a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú

povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný
vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty
predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v
takto všeobecne formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej
ujmy a finančnej škody, ktorú žalobca ani len rámcovo nevymedzil. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú

skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

14. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe podľa ust. § 185 písm. b/ SSP, pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v
právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných
predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e/ SSP.