Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 24, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 16Cb/100/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710214415
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8710214415.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: TSSR Trailer

Service Sales and Rent, s.r.o., so sídlom Tyršova 751, Vejprnice, IČO: 25 657 674, Česká republika,
práv. zast. PATENT IURIST s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 36 724 467, proti
žalovanému: I. P., J. D. XXXX/X, G., právne zast. Mgr. Roman Birčák, advokát, AK so sídlom Námestie
sv. Egídia 97, Poprad, v konaní o zaplatenie 1.066,16 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.2010 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného ( v
minulosti podnikajúci ako živnostník pod IČO: 14 340 232 - ukončil podnikateľskú činnosť k 31.12.2014)
na zaplatenie sumy 1.066,16 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania.
Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že pre žalovanému poskytol služby v celkovej hodnote 1.066,16
eur, za ktoré mu vystavil faktúru č. 28020330 na sumu 1.066,16 eur (26.323,- Kč), ktorú žalovaný

neuhradil riadne a včas napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu. Písomným podaním doručeným
súdu 2.4.2012 žalobca uviedol, že žalovanému neposkytol službu, ale dodal tovar, a to náhradné diely
pre vozidlo ŠPZ: G. XXX S.. Tovar bol žalobcom riadne dodaný a zároveň žalovaným prevzatý dňa
9.10.2008. Dňa 10.10.2008 vystavil faktúru, ktorú žalovaný neuhradil riadne a včas.
Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním
doručeným súdu dňa 13.3.2012 v ktorom uviedol, že žalobca nárok žalobcu v plnom rozsahu odmieta.
Vytýkal, že nie je jasné, aké služby mal žalobca poskytnúť. Poprel, aby v čase zdaniteľného plnenia

žalobca poskytol akékoľvek služby alebo predal akýkoľvek materiál žalovanému. Namietal, že je
neobvyklé, aby prevádzkovateľ servisu svoje služby poskytoval a predával materiál bez priamej úhrady
na mieste, najmä ak ide o zákazníka zo zahraničia. Žalovaný mal telefonicky reagovať na upomienky
žalobcu, pričom mal dôvod si myslieť, že sú jeho námietky akceptované a že žalovanému bude zaslaný
dobropis.

2.V písomnom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že predmetom činnosti žalobcu okrem iného

je aj predaj náhradných dielov a príslušenstva pre úžitkové vozidlá. Je bežné, že zákazník má záujem
len o kúpu náhradných dielov bez ich montáže. Štandardným postupom žalobcu je požadovanie úhrady
v hotovosti v prípadoch, ak sa jedná o nového zákazníka a jeho prvú úhradu za dodané služby
alebo dodaný tovar. Následne zákazníkovi vystavia faktúru a požadujú jej úhradu v stanovenej lehotesplatnosti. Žalobca poskytol už v minulosti žalovanému službu, a to opravu vozidla, za ktoré bolo
žalovaným zaplatené v hotovosti dňa 5.6.2008, a preto za dodaný tovar zo dňa 9.10.2008 žalovanému
vystavil žalobca faktúru. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu faktúru tak písomne ako aj telefonicky,

pričom v rámci telefonicky komunikácie mal žalovaný sľubovať, že predmetnú faktúru uhradí. Žalovaný
nikdy tovar nereklamoval a v rámci telefonickej komunikácie nemal k faktúre žiadne námietky.

3.Na pojednávaní sa žalovaný vyjadril, že mal len jeden obchodný vzťah so žalobcom, keď kamión mal
dopravnú nehodu v Nemecku a vyhľadali servis v Českej republike, ktorý im zabezpečil aj odťah do

ich servisu. Išlo o vozidlo EČV: G. XXX S., kedy sa so žalobcom dohodol na oprave a túto musel aj
v hotovosti zaplatiť, a to 140.229,- Kč. Uviedol, že o tomto obchodnom prípade má účtovné doklady a
bol to jediný obchod so žalobcom. Z touto opravou nebol spokojný z dôvodu, že mu boli niektoré z vecí
fakturované ako nové, pričom sa však jednalo o diely repasované, avšak toto už so žalobcom neriešil.
Keď obdŕžal faktúru, ktorá má byť predmetom tohto konania, myslel si, že mu chcú niečo dofakturovať,
avšak telefonicky to vyriešil, že sa musí jednať o omyl, že takýto tovar si neobjednával. Žalobca to mal

prešetriť,avšaknáslednebolapodanážaloba.Potvrdil,žepodnikávmedzinárodnejkamiónovejdoprave
a vlastní motorové vozidlo EČV: G. XXX S. a vodič menom G. pracoval pre neho do roku 2009 a nikdy
nejazdil s motorovým vozidlom EČV: G. XXX S., ale s motorovým vozidlom EČV: G. XXX J.. Vozidlo
EČV: G. XXX S. prevádzkovala spoločnosť I.C.T. Transport, s.r.o., v ktorej je spoločníkom a konateľom,
hoci vlastníkom motorového vozidla bol I. P. - živnostník. Vyjadril sa, že pokiaľ vodiči chcú nakupovať

tovar, musia si od neho vyžiadať súhlas a ak by tovar prevzal, musel by ho opatriť pečiatkou a podpisom.
Vodiči majú vydanú embasovanú bankomatovú kartu, ktorou môžu uhrádzať za služby, za predaj s tým,
že majú predtým jeho súhlas. Vyjadril sa aj k skutočnostiam, kde sa nachádzali v rozhodnom čase, teda
v októbri, a to 9.10.2008, kamióny s EČV: G. XXX S. S. G. XXX J.. Predložil záznam z preberacieho a
inventúrneho zápisu, ktorým si 12.5.2008 vodič C. G. prevzal kamión spolu s ďalšími vecami uvedenými

v predmetnom zázname. Súčasťou bola aj banková karta slúžiaca k úhrade hotovostných platieb, a teda
mohol uhrádzať v prípade potreby dennú hotovosť vo výške vtedy 5.000,- Sk a bezhotovostnú platbu
vo výške vtedy 45.000,- Sk. Zmluvy o preprave, ktoré predložil sa týkali motorových vozidiel, na ktorom
jazdil C. G. a na ktorom jazdili vodiči spoločnosti I.C.T. Transport, s.r.o. a uviedol, že trasy, ktoré súviseli
s predloženými zmluvami o preprave sa nejazdia cez Plzeň.

4.Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach trval na podanej žalobe a po tom, ako bolo vykonané
dokazovanie predložením Oznámenia riaditeľstva ciest a diaľnic ČR uviedol, že je možné presne
identifikovať miesto a čas pohybu vozidiel žalovaného a z pripojených transakcií vyplýva, že vozidlo
šoféra G. EČV: G. XXX J. bolo v Plzni min. dvakrát. Prvýkrát tam bol dňa 31.5.2008, ako to vyplýva z

výpisu na č.l. 187 spisu a taktiež tam bol dňa 9.10.2008, keď podľa nich podpísal preberací protokol
u žalobcu tak, ako to vyplýva z výpisu na č.l. 209 spisu. Spochybnil výpoveď svedka G. a poskytol aj
vysvetlenie, prečo na dodacom liste sa nachádzalo evidenčné číslo iného vozidla a nie vodiča p. G..
Následne vo svojom rozsiahlom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 10.9.2014 sa
vyjadril k vykonanému dokazovaniu a k okolnostiam uvedeného obchodného prípadu a k tvrdeniam

žalovaného a jeho právneho zástupcu.

5.Právny zástupca žalovaného nesúhlasil s podanou žalobou, namietali nárok ako celok, uviedol, že k
obchodnému vzťahu tak ako ho v žalobe uvádza žalobca - medzi ním a žalovaným nedošlo a taktiež
vo svojich rozsiahlych písomných vyjadreniach sa vyjadril k predloženým listinným dôkazom, a to

konkrétne aj elektronickým výpisom z mýtneho systému v ČR a k listinným dôkazom, ktoré predložil
žalovaný v súvislosti so služobnými cestami motorových vozidiel EČV: G. XXX J. S. G. XXX S., pričom
v tejto súvislosti súd len zdôrazňuje, že o reálnej trase jazdy C. G. sa žalovaný mal dozvedieť až z
výpisov mýtnych transakcií v priebehu tohto súdneho konania. Zdôraznil, že vodiči žalovaného mali
odporúčané trasy, pričom bolo na ich zvážení a rozhodnutí, akou trasou pôjdu a voľba trasy môže byť

ovplyvnená viacerými okolnosťami, pričom trasa použitá C. G. 9.-10.10.2008 prechádzajúca okolím
Plzne a odporúčaná trasa sú vzdialenosťou a časom približne rovnaké, preto bolo v kompetencii vodiča
zvoliť, ktorou trasou pôjde. Taktiež sa vyjadril k námietkam právneho zástupcu žalobcu, pokiaľ ide o
dĺžku odpočinku vodiča, resp. rýchlosť jeho jazdy. Žalovaný zdôraznil, že dňa 9.10.2008 sa vozidlo C.
G. EČV: G. XXX J. pohybovalo len na úseku Plzeň - Jih (Litice) výjazd 80 - Plzeň C (Černice) výjazd

73/76 v čase 19.11 hod., teda v smere od nemeckých hraníc smerom na Prahu, diaľnicu však malo
po cca 5 km opustiť. Servis žalobcu sa však nachádza v bezprostrednej blízkosti výjazdu 87 Plzeň -
Západ (Sulkov), ktorý je v opačnom smere, v akom sa vozidlo pohybovalo. Ak by Milan Paluba žalobcuskutočne navštívil, musel by použiť tento výjazd č. 89. Tento dôkaz má preukázať, že Milan Paluba v
uvedený deň v servise žalobcu nebol.

6.Svedok C. G. uviedol, že v roku 2008 pracoval u žalovaného a u žalobcu bol jedenkrát v čase, keď
jeho kolega havaroval v Nemecku, pomohol mu vtedy vozidlo stiahnuť z diaľnice. Na miesto nehody
prišla odťahová služba žalobcu a auto bolo odtiahnuté na jeho prevádzku. U žalobcu podpísal len papier,
že ťahač odovzdali na opravu. Papier podpísal on, pretože kolega bol v šoku z dopravnej nehody, ku
ktorej došlo. V ten deň u žalobcu nerobil žiaden nákup. Zároveň sa vyjadril, že ani následne nerealizoval

žiadne nákupy, pretože cez Plzeň vôbec nejazdil, bolo to mimo trasu, ktorou jazdieval. Dňa 9.10.2008
určite u žalobcu nebol. V októbri 2008 tovar nenakupoval a zdôraznil, že cez Plzeň ani nejazdil. Zároveň
sa vyjadril k spôsobu ako nakupujú tovar pokiaľ je to nutné. Potvrdil, že podpis na výdajke tovaru je jeho,
ale v čase, keď papier podpisoval nebolo tam nič napísané, len v záhlaví bolo uvedené „P.. Tento papier
mal podpísať len v jednom vyhotovení.

7.Svedok V. D. pracoval od roku 2006 ako autoelektrikár u žalobcu v súčasnej dobe ako vedúci servisu.
Vyjadril sa k spôsobu, akým zákazníkovi môže byť vydaný požadovaný tovar. Uviedol, že I. P. už bol ich
zákazník a po nahliadnutí do dokladu „Prodej náhradních dílů“ z 9.10.2008 uviedol, že tovar vydával on
a z obsahu dokladu vyplýva, že tovar už bol pripravený vopred, keďže nevypisoval všetky položky, tieto
vypísal už skladník, z čoho dedukuje, že najprv bola telefonická objednávka, skladník tovar dopredu

pripravil a on len pridal nejaké pásky a dal to zákazníkovi prevziať. Meno osoby, ktorá tovar preberala nie
je písané jeho rukou, písal to pravdepodobne sám p. G. a taktiež podpísal predmetný doklad. Evidenčné
číslo vozidla nahlásil sám zákazník a tento údaj už vypisoval on, pričom nebol osobne skontrolovať
evidenčné číslo vozidla. Náhradné diely určite odovzdal zákazníkov, on si ich prevzal, avšak nepreberal
od neho hotovosť, spravidla sa to robí tak, že sa zákazníkovi vystaví faktúra. Mal za to, že všetko

bolo dohodnuté vopred, že to bude účtované faktúrou. Pokiaľ by bolo dohodnuté, že zákazník zaplatí
v hotovosti, tak už by to bolo dopredu pripravené a sám zákazník by hlásil, že to rovno zaplatí. Údaje
na doklade Predaj náhradných dielov vypisoval aj p. O. Š., pričom údaje o zákazníkovi sú uvedené
zjednodušene z dôvodu, že niekto už bol so zákazníkom dohodnutý vopred. Ďalej sa vo svojej svedeckej
výpovedi vyjadroval k jednotlivým dielom, resp. jednotlivému tovaru, ktorý mal byť žalovanému dodaný

a k spôsobu jeho montáže. Svedok V. D. bol opätovne vypočutý v januári 2019.

8.Svedkyňa W.. T. Y. pri výpovedi v roku 2013 zamestnaná v spoločnosti žalobcu ako asistentka
od januára 2008, uviedla, že si pamätá na zákazníka, ktorým bol I. P., s ktorým však komunikovala
telefonicky a vybavovala s ním vec ohľadom havárie motorového vozidla, i keď si nebola istá, či

hovorila priamo so žalovaným, avšak so žalovaným hovorila min. trikrát ohľadne úhrady faktúry, ktorá je
predmetom sporu. Žalovanému zasielali písomné upomienky, avšak hovorila s ním aj telefonicky, pričom
jej mal úhradu faktúry prisľúbiť. Uviedla, že si je istá, že hovorila s I. P., pretože sa jej do telefónu tak
predstavil a vždy sa opýta, s kým hovorí. Zároveň uviedla, že p. P. jej nikdy sám netelefonoval, vždy to
bola ona, ktorá telefonovala jemu. Nemal žiadne námietky ani reklamácie. Zároveň sa taktiež vyjadrila

k spôsobu, akým sa uhrádza kúpna cena za tovar, či sú to platby v hotovosti alebo sú vystavované
faktúry. Uviedla, že platobná morálka ich zákazníkov je dobrá a že v zahraničí sa okrem tejto žiadna
ďalšia pohľadávka nevymáhala. K spôsobu platenia uviedla, že od r. 2010 majú terminál na platobné
karty, čo platbu zjednodušuje, ale v r. 2008 terminál ešte nemali.

9. Vo veci rozhodol súd rozsudkom dňa 22.12.2015, kedy zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1
066,16 eur spolu s príslušenstvom. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách rozhodol v súlade s
vtedy platným ustanovením § 151 ods. 3 OSP. Voči rozhodnutiu prvoinštančného súdu podal žalovaný
odvolanie a žiadal, aby Krajský súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie alternatívne, aby zrušil a vrátil
vec na ďalšie konanie. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nimi predložené listinné dôkazy

preukazujú vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi sporovými stranami a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

10.Krajský súd Prešov vo svojom rozhodnutí z 23.2.2017 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť 1 066,16 eur s príslušenstvom a v tomto rozsahu mu vec vrátil na

ďalšie konanie. Výrok, ktorým súd zamietol v prevyšujúcej časti žalobu tak nadobudol právoplatnosť.
Krajský súd vo svojom uznesení uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať dokazovanie
navrhovanésporovýmistranamiariadiťsaprávnymnázoromKrajskéhosúdu.Sohľadomnaskutočnosť,
že nebolo možné dospieť k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvyso všetkými náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje. V prvom rade žalobca musí preukázať, že k uzavretiu
kúpnej zmluvy došlo a až v prípade preukázania tejto skutočnosti je možné sa potom zaoberať ďalšími
otázkami s tými súvisiacimi ako je otázka splatnosti ceny či omeškaním s jej zaplatením.

11.Po zrušení veci Krajským súdom sa právny zástupca žalobcu podaním doručeným 16.8.2017 vyjadril,
že navrhujú doplniť výpoveď svedka Filipa Starého, ktorý už v konaní vypovedal a navrhol, aby sa
vyjadril k otázke čo bolo obsahom rozhovoru medzi ním a pánom C. G. v deň, kedy mala byť listina,
ktorá predstavuje potvrdenie o tom, že došlo k vydaniu predmetu kúpy odovzdaná a podpísaná pánom

C. G.. Výpoveď svedka má dokázať, že kúpna zmluva bola uzatvorená ústne a predmetná listina
(výdajka) predstavuje len potvrdenie o tom, že došlo k vydaniu predmetu kúpy a bola potvrdením o
ústne uzatvorenej kúpnej zmluve. Nie je povinnosť uzatvárať kúpnu zmluvu písomne ak sa osoba
predávajúceho a kupujúceho dohodli na podstatných náležitostiach tak kúpna zmluva je uzavretá platne.
Dôležitý je prejav vôle zmluvných strán pri ústne uzatváranej kúpnej zmluve a aj v tomto prípade sa
požijú všeobecné ustanovenia o zmluvách a o právnych úkonoch, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom

zákonníku. Poukázal na pojmové znaky právneho úkonu a to prejav vôle, kedy právny úkon sa prejavuje
aj hovoreným slovom a navonok musí byť vôľa vyjadrená tak aby bola spoznateľná a uplatiteľná.
Prejavená vôľa musí sledovať k vzniku, zmene, alebo zániku práv a povinností. Má za to, že v danom
prípade postačí, že vôľa zmluvných strán zahrnula určenie predmetu kúpy a kúpnu cenu. Pri vystavovaní
a podpisovaní výdajky sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy,

nakoľko na výdajke je predmet kúpy jednoznačne určený a kúpna cena hoci je podstatnou náležitosťou
kúpnej zmluvy aj podľa § 409 ods. 2 Obchodního zákonníka na ktorý poukázal, kedy v zmluve musí
byť kúpna cena dohodnutá, alebo aspoň stanovený spôsob jej dodatočného určenia, iba žeby strany
prejavili vôľu uzavrieť zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade bol povinný kupujúci zaplatiť
kúpnu cenu stanovenú podľa § 448 ods. 2 z ktorého jasne vyplýva, že predávajúci na výdajke nemusel

napísaťcenupredmetukúpy,pričomsamotnávýdajkaniejekúpnouzmluvou,pretožetábolauzatvorená
ústne. Výdajka slúžila len ako potvrdenie o vydaní tovaru a následný doklad o tom, že predávajúci sa s
kupujúcim dohodli a uzavreli ústnu kúpnu zmluvu. Obdobne na pojednávaní 19.9.2017 právny zástupca
žalobcu tvrdil, že kúpna zmluva vznikla ústne a k okolnostiam vzniku kúpnej zmluvy navrhli vypočuť
svedka V. D.. Na základe telefonickej objednávky, ktorú ani v minulosti a ani teraz nevedia preukázať

mali pre žalovaného prichystaný v sklade požadovaný náhradný diel, ktorý mu bol odovzdaný a to
konkrétne pánovi C. G., ktorý ho prišiel prevziať. Pokiaľ ide o kúpnu cenu jednalo sa o cenu obvyklú
určenú cenníkom žalobcu, jednalo sa o súčiastku, ktorá bežne nie je na sklade, žalobca ju však mal,
inak by musela byť objednávaná z centrálneho skladu. Na pojednávaní 4.12.2019 po výsluchu svedka
V. D. už uviedol, že o kúpnej cene informoval svedok pána G., pričom na cenu sa informoval pán G. a

potom ako pán G. akceptoval kúpnu cenu mu bola súčiastka vydaná a on odišiel. Uvedeným momentom
mal nastať akt kúpnej zmluvy.

12.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 19.9.2017 poukázal na to, že pokiaľ mala kúpna zmluva
vzniknúťústnejenažalobcovi,abyšpecifikovalktomalrobiťpríslušnéprejavyvôlevrámciústnejzmluvy,

ktomalbyťtouosobouzostranyžalobcu,ktorýkúpnuzmluvuuzatváralaobdobnezostranyžalovaného.
Svedok V. D. vo výpovedi v roku 2013 výslovne uviedol, že on telefonickú objednávku nepreberal, že
objednávka tovaru bola prevzatá niekým iným, pričom neuviedol kým. Pokiaľ je objednávka výstupom
ako konkrétny dokument tak žalobca by mal zrejme vedieť kto prijímal objednávku a kto tento dokument
vyhotovoval. Vyjadril sa, že až na pojednávaní 4.12.2019 sa dozvedeli kto mal príslušnú kúpnu zmluvu

uzatvárať, pričom poukázal, že pri výsluchu svedka V. D. ani nebola položená otázka čo bolo predmetom
rozhovoru medzi pánom G. S. V. D.. Spochybnil, že si svedok po 11 rokoch spomenul, že sa na kúpnu
cenu náhradného dielu informoval pán Paluba pri prevzatí tohto dielu, ktoré vyjadrenie považuje za
vysoko účelové a nepravdivé. Odpovede svedka z roku 2013 a 20119 si navzájom odporujú.

13.Žalovaný vo svojej výpovedi k tvrdeniu žalobcu, že v súvislosti s prvým obchodným prípadom
nič nereklamoval uviedol, že nič nereklamoval, lebo to bolo v čase, keď už auto bolo predané. Auto
bolo naložené tovarom, išiel tovar vyložiť a stala sa dopravná nehoda. V servise u žalobcu bolo auto
opravované a mal záujem a objednal si originálne náhradné diely na Volvo, nie repasované a takéto
ich aj zaplatil a po príchode s autom na Slovensko zistil, že niektoré diely sú repasované. Auto síce

odovzdal novému vlastníkovi, ale rázne sa telefonicky ohradil žalobcovi s tým, že ho doslova okradli,
keď mu dali repasované náhradné diely a fakturovali náhradné. Telefonicky ani nijak inak u žalobcu
neobjednával následne žiaden tovar, ktorý je uvedený vo faktúre 28020330 na sumu 26 323 CZK.
Bola mu v minulosti doručená len faktúra dodací list pri faktúre nebol a keďže sa domnieval, že ide oomyl súvisiaci s prechádzajúcou faktúrou telefonicky faktúru reklamoval, pričom mu bolo prisľúbené, že
pokiaľ je to tak bude mu doručený dobropis, pripustil, že písomná upomienka bola zaslaná, avšak takáto
objednávka z jeho strany nikdy realizovaná nebola, ani nikto od nich spoločnosti. Zotrval na tom, že u

žalobcu bol len 2x, keď havarované auto EČ: G. spolu s druhým konateľom odovzdával na opravu a
druhýkrát, keď ho bol osobne prevziať a vyplatiť vykonanú opravu. Trval na tvrdení, že kúpnu zmluvu so
žalobcom neuzatváral, nemal záujem o kúpu náhradných dielov uvádzaných na faktúre. Pri hodnotení
svedeckej výpovede V. D. z roku 2013 a 2018 uviedol, že jeho výpovede sú rozporuplné a celý spor začal
na pochybnom lístku, ktorý je písaný troma osobami a ani len nebol súčasťou faktúry. Poukázal na to,

že nebol klientom žalobcu a ani prvá zákazka neprebehla bez problémov ako vypovedali zamestnanci
žalobcu.

14. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči poukázal na ich písomné a ústne vyjadrenia v tomto
spore. Kúpna zmluva bola uzatvorená ústne medzi pánom D. ako pracovníkom žalobcu a pánom G. ako
pracovníkom žalovaného popoludní dňa 9.10.2008. Listina s názvom výdajka predstavuje len potvrdenie

o tom, že došlo k vydaniu predmetu kúpy bola len potvrdením o ústne uzatvorenej kúpnej zmluve.
Dopoludňajší telefonický dopyt bol informatívny či predávajúci disponuje takýmto tovarom na sklade.
Kúpna zmluva nemusí byť uzatvorená písomne, pokiaľ dôjde k dohode na podstatných náležitostiach
je kúpna zmluva uzavretá platne. Poukázal na všeobecné ustanovenia § 34 OZ. V rámci hodnotenia
dôkazov poukázal na výpoveď svedka Starého, ktorý mal kúpnu zmluvu uzatvárať. Svedeckú výpoveď

p. G. považoval za nedôveryhodnú a nemožno ju brať za smerodajnú. Dané vyplýva z porovnania
tvrdení p. G. a záznamu z mýtneho systému ČR a poukázal na ich podrobné písomné vyjadrenie k
uvedeným okolnostiam zo dňa 5.9.2014. Z vykonaného dokazovania, t. j. z predložených listinných
dôkazov, výpovedí p. D. S. W.. Y. a s prihliadnutím na logické súvislosti, ktoré vyplývajú zo záznamov
z mýtneho systému ČR je, podľa žalobcu, daná opodstatnenosť a dôvodnosť uplatňovaného nároku.

Žalobca mal za to, že dňa 9.10.2008 p. G. ako zamestnanec žalovaného navštívil prevádzku žalobcu,
prevzal náhradné diely, čo v danom prípade konal ako zamestnanec v mene a na účet žalovaného. V
uvedený deň p. G. určite nenavštívil žalobcu za účelom nákupu náhradných dielov na vlastnú potrebu
alebo za účelom nákupu dielov pre iný subjekt. Akým spôsobom boli ďalej náhradné diely použité nie
je pre záväzkový vzťah medzi sporovými stranami rozhodujúce. Navrhol, aby súd rozhodol v súlade so

žalobným petitom, ktorý bol v zmenenom znení uznesením pripustení na pojednávaní 9.7.2020.

15. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca vo svojom záverečnom vyjadrení označil
telefonické objednávanie tovaru ako informatívny dopyt či predávajúci disponuje tovarom na sklade. Ide
o zásadnú zmenu tvrdenia žalovaného o telefonickom objednávaní, ktoré tvrdil počas celého konania.

Okrem toho aj z tvrdenia žalobcu a svedkov, ktorí sú zamestnancami žalobcu vyplýva, že na základe
údajného informatívneho dopytu mal byť pre žalovaného materiál pripravovaný čo však nezodpovedá
nezáväznému dopytu, ale naopak svedčilo by to o tom, že sa malo jednať o objednanie tovaru.
Vykonané dokazovanie preukázalo nedôvodnosť žaloby, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno
pri preukazovaní riadneho vzniku zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. K uzavretiu kúpnej

zmluvy nedošlo, keďže žalovaný žiadnu kúpnu zmluvu neuzatváral a obdobne svedok C. G., ktorý mal
údajne tovar prebrať potvrdil, že tovar nikdy u žalobcu neprebral a v inkriminovanom čase 9.10.2008
u žalobcu vôbec nebol. Poukázal na svedeckú výpoveď C. G. ako aj na skutočnosť, že k uzavretiu
zmluvy nemohlo dôjsť aj z dôvodu, že v nej chýbajú základné náležitosti. Dokument s názvom „Prodej
náhradních dílu“ nemožno chápať ako potvrdenie odovzdania a prevzatia tovaru akým je dodací list,

alebo výdajka, keď samotný žalobca používal na výdaj tovaru iný doklad označený „výdajka“, ktorý bol
súdu predložený z iných obchodných prípadov. C. G. podpísal v minulosti nevypísaný doklad, ktorým mal
potvrdiť odovzdanie havarovaného kamiónu a týmto dokladom mal byť dokument „Predaj náhradných
dielov“. V danom prípade chýba vôľa žalovaného resp. jeho zamestnanca uzavrieť údajnú kúpnu zmluvu
a právny úkon pri podpise predmetného dokumentu smeroval k odovzdaniu poškodeného kamiónu v

júni 2008, nie však k nákupu náhradných dielov dňa 9.10.2008. Zároveň v zmluve chýbajú základné
náležitosti, a to identifikácia zmluvných strán, uvedenie kúpnej ceny. Spochybnil celý doklad „Predaj
náhradných dielov“, ktorým podľa žalobcu sa má preukázať prevzatie tovaru žalovaným. Vozidlo EČV:
G. XXX J., ktoré šoféroval C. G. bolo zakúpené v marci 2008 a vzťahovala sa naň záruka. Akákoľvek
porucha by bola riešená v rámci záručnej opravy, preto neexistoval dôvod na nákup náhradných

dielov na uvedené vozidlo. Spochybnil aj identifikáciu tovaru na doklade. Telefonické objednávanie
tovaru vopred žalovaný aj svedok Paluba odmietli. Taktiež odmietli, žeby mali byť náhradné diely
prevzaté pre iné motorové vozidlo, ktoré malo mať poruchu. V prípade poruchy motorovej brzdy by
poškodené vozidlo mohlo bez väčších problémov, podľa nich, pokračovať v ceste domov alebo namiesto vykládky čo potvrdili autorizované servisy Volvo. Príbeh prezentovaný žalobcom, ako aj ostatné
prezentované skutočnosti majú nasvedčovať tomu, že sa jedná o vymyslenú transakciu zo strany
žalobcu,ktorýnepreukázalriadneuzavretiekúpnejzmluvyaniodovzdanieaprevzatietovaružalovaným.

Spochybnil svedeckú výpoveď V. D. zo dňa 17.1.2019, kedy sa podrobne vyjadril k nezrovnalostiam
v jeho svedeckých výpovediach. Poukázal na vyjadrenie autorizovaného servisu Volvo Track Slovak
s. r. o. s tým výsledkom, že porucha motorovej brzdy by nemala žiaden podstatný vplyv na funkčnosť
vozidla, motora a brzdového systému. Tvrdenie žalobcu o určení tovaru pre motorové vozidlo EČV:G.
spochybňuje otázku pasívnej legitimácie žalovaného, nakoľko uvedené vozidlo bolo prevádzkované

spoločnosťou I.C.T. Intercontinental Transport s. r. o. nie žalovaným, ktorá zabezpečovala servis a
údržbu používaných motorových vozidiel.

16.Súd vykonaným dokazovaním, oboznámením sa z predloženými listinnými dôkazmi, a to: faktúrou
č. 28020330, upomienkou z 12.1.2009 a 3.2.2009, predžalobnou upomienkou zo 17.2.2009, výdajkou
tovaru - predaj náhradných dielov, faktúrou žalobcu pre žalovaného z 5.6.2008, potvrdením o zaplatení

č. G8835836, objednávkou opravy po havárii zo 16.5.2008, odpoveďou spoločnosti Volvo Truck Slovak,
s.r.o. Senec, odborným vyjadrením spoločnosti Volvo Group Slovakia s. r. o. zo 17.2.2020, výpismi
mýtnych transakcií z elektronického systému MYTO CZ, zmluvami o preprave veci č. 15EM/2008 a
č. 16EM/2008, medzinárodným nákladným listom č. 5286983 a č. 0824465, potvrdením švajčiarskych
colných úradov z 9.10.2008, dokladmi o úhrade nemeckého mýta z 9.10.2008 pre vozidla EČV: PP

724 BX, výpisom z obchodného registra žalobcu, výpisom zo živnostenského registra žalovaného, e-
mailovou komunikáciou medzi žalobcom a telekomunikačnou spoločnosťou Telefónica Czech Republik,
a.s., odpoveďou spoločnosti Orange Slovensko, a.s. z 2.11.2015 ako aj z ďalších listinných dôkazov
vyžiadaných súdom a predložených sporovými stranami a zo svedeckých výpovedí svedkov C. G., V.
D. S. W.. T. Y. zistil nasledovný skutkový stav:

17.Žalobca je právnickou osobou zriadenou podľa práva Českej republiky, so sídlom v Českej republike.
Žalovaný bol fyzickou osobou - podnikateľov s miestom podnikania v Slovenskej republike. Na základe
objednávky zo strany žalovaného malo dôjsť k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a
žalovaným, pričom predmetom kúpnej zmluvy bolo dodanie tovaru v Českej republike a žalobca a

žalovaný si nezvolili rozhodné právo, ktorým sa má spravovať ich obchodnoprávny vzťah. Žalovaný
do dnešného dňa nemal splniť svoj záväzok voči žalobcovi a neuhradil dlžnú čiastku, ktorá mu bola
vyfakturovaná.

18.V zmysle článku 7, ods. 2 Dohovoru OSN, o zmluvách a medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len

„Viedenský dohovor“) platí, že: „Otázky patriace do predmetu úpravy tohto dohovoru, ktoré sa v ňom
výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Dohovor spočíva, alebo, ak také
zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho priadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného
práva súkromného.“
Keďže v danom prípade nedošlo medzi žalobcom a žalovaným k voľbe rozhodného práva, rozhodné

právosaurčujepodľapríslušnýchkolíznychnoriem.Príslušnýmikolíznyminormamivdanomprípadesú:
- zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý v § 10 ods. 2 písm.
a) upravuje, že kúpne zmluvy sa spravujú právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho v čase
uzavretia zmluvy;
- nariadenie európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.6.2008 o rozhodnom práve pre

zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „nariadenie Rím I“), ktoré v čl. 4 ods. 1 písm. a) určuje, že ak nedošlo
k voľbe rozhodného práva pre zmluvu o predaji tovaru: „zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym
poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.“

19.Príslušné právne predpisy teda zakotvujú ako kritérium pre určenie rozhodného práva sídlo/bydlisko

predávajúce, t. j. v našom prípade právo Českej republiky.
V zmysle uvedeného je nepochybné, že obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený
kúpnou zmluvou sa spravuje primárne Viedenských dohovorom, pričom subsidiárne sa na naň bude
vzťahovať aj Nariadenie Rím I a príslušné právne predpisy Českej republiky.

Podľa § 12 CSP na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je
ustanovené inak.(viď aj § 84 OSP)Podľa § 14 CSP všeobecným súdom fyzickej osoby je súd v ktorého obvode má fyzická osoba adresu
trvalého pobytu.

Podľa § 36 ods. 1, 2 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť
sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
(viď aj bývalý § 11 ods. 1 OSP)

20.Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že tunajší súd je vecne a miestne príslušný na rozhodovanie
v uvedenej veci a boli splnené všetky podmienky na začatie konania.

21.Dňa 9.10.2008 bol vypísaný doklad - „Prodej náhradních dílů“, kde je uvedené v kolónke meno
a adresa zákazníka P. SK, bez IČO a telefónny kontakt nie je uvedený, poznávacia značka vozidla
PP 470 AJ, ďalej je tam uvedené číslo a názov náhradného dielu, ktorý mal byť dodaný ako aj počet

jednotlivých dielov, ktoré mali byť dodávané, dátum predaja bol uvedený 9.10.2008, podpísaný predajca
pán D. a pri mene zákazníka bolo napísané G. C.. a podpis. Pri spôsobe úhrady je uvedené hotově,
kartou, faktúra, pričom ani jeden so spôsobov platby nebol označený. V tento deň mal tovar podľa
tvrdení žalobcu od zamestnanca žalobcu V. D. prevziať C. G., vtedy zamestnanec žalovaného. Dňa
10.10.2008 bola vystavená faktúra č. 28020330 pre odberateľa I. P. s miestom podnikania Spišská

3438/9, Poprad, IČO: 14 340 232 a identifikačného čísla DPH na sumu 26.323,- Kč. Faktúra bola
splatná 24.10.2008 a zdaniteľné plnenie malo nastať 10.10.2008. Doručenie tejto faktúry žalovanému
nebolo zo strany žalovaného spochybnené. Dňa 12.1.2009 bola vystavená upomienka - upozornenie na
nedodržanie platby Ing. Katarínou Horskou so žiadosťou uhradiť dlžnú čiastku najneskôr do 19.1.2009.
Ďalšia upomienka bola vystavená 3.2.2009 W.. Y. s požiadavkou uhradiť platbu najneskôr od 10.2.2009

a následne 17.2.2009 bola žalovanému zasielaná predžalobná upomienka - pokus o zmier, a to
advokátskou kanceláriou, kde táto upomienka bola podpísaná Ing. Mgr. Petrou Fifkovou, advokátkou.
Predžalobná výzva sa vrátila ako nevyžiadaná, teda neprevzatá v odbernej lehote. Medzi W.. Y. a
žalovaným prebehla aj telefonická komunikácia ohľadom úhrady faktúry, kde podľa tvrdení žalovaného,
tento očakával od žalobcu dobropis, a teda, že faktúra mu mala byť zaslaná omylom, avšak podľa tvrdení

svedkyne Ing. Horskej mal žalovaný prisľúbiť, že faktúru určite zaplatí, pričom komunikovala s ním
minimálne trikrát telefonicky ohľadom úhrady tejto faktúry. Následne žalobca podal na súd 31.12.2010
žalobu, dôvodnosť ktorej žalovaný popiera, ako aj celý obchodný vzťah titulom kúpnej zmluvy so
žalobcom, pričom žalobca tvrdí, že tovar žalovanému predal, tento ho prevzal, avšak neuhradil kúpnu
cenu. Žalovaný tvrdí, že tovar nekúpil, dňa 9.10.2008 nikto od žalovaného sa v priestoroch prevádzky

žalobcu nenachádzal a tovar fakturovaný faktúrou č. 28020330 neprevzal a na upomienky, ktoré mu
mali byť zaslané reagoval telefonicky.

22.Zo záznamu z preberacieho a inventúrneho zápisu z 12.5.2008 mal súd preukázané, že vodič C.
G. prevzal motorové vozidla EČV: G. XXX J., typ Volvo, FH 12D-13 s príslušenstvom v hodnote cca

4.500.000,- Sk spolu s návesom G. XXX H. typu KRONE s príslušenstvom v hodnote cca 900.000,- Sk
a zároveň okrem iného v tomto zápise je uvedené počet najazdených kilomentrov, v akom stave bolo
predmetné motorové vozidlo, stav nafty v nádrži, prevzatie bankomatovej karty, mobilného telefónu s
tel. č. XXXX XXX XXX.

23.Zo zmluvy o preprave veci č. 15EM/2008 v spojení s CMR č. 0824465 a zmluvy o preprave veci č.
16EM/2008vspojenísCMRč.5286983malsúdpreukázané,ževozidloEČV:G.XXXJ.svodičomC.G.
malo dňa 9.10.2008 miesto nakládky vo Švajčiarsku v meste Emmenbrücke a miesto a termín vykládky
dňa 13.10.2008 v Humennom. Čas, kedy mala byť nakládka a vykládka v zmluve nie je uvedený.
Uskutočnenie tejto prepravy preukazuje aj medzinárodný prepravný list, kde ako odosielateľ je uvedená

spoločnosti Nexis Fibers AG Emmenbrücke a vozidlo EČV: G. XXX S., ktoré prevádzkovala spoločnosti
I.C.T. Intercontinental Transport, spol. s r.o., malo miesto a termín nakládky 8.10.2008 v Košiciach, a to
do 8.00 hod. a miesto a termín vykládky 10.10.2008 v meste Tobel vo Švajčiarsku. Uvedenými listinnými
dôkazmi žalovaný chcel preukázať, že žiadne z týchto vozidiel sa dňa 9.10.2008 nenachádzalo v Plzni,
resp. v blízkosti prevádzky žalobcu.

24.Na žiadosť súdu pre spoločnosť Volvo Truck Slovak, s.r.o. sa táto spoločnosť vyjadrila k položeným
otázkam, a bolo zistené, že katalógové číslo telesa klapky je zhodné s tým, čo je uvedené tak na faktúre
ako aj v dodacom liste žalobcu, a to 1638167. Cenu telesa klapky v roku 2013 táto spoločnosť uviedlavo výške 977,12 eur bez DPH, pričom nemožno konštatovať, že uvedená cena tovaru je predražená,
keď v roku 2008 tento náhradný diel fakturoval žalobca za cenu 23.995,34 Kč s DPH. Taktiež sa
vyjadrili k tomu, aký je rozdiel medzi telesom klapky a telesom motorovej brzdy. Pri používaní vozidla

s poškodenou výfukovou brzdou môže to mať za následok nižší výkon, vyššiu dymivosť a nefunkčnú
motorovú brzdu. Pri obmedzenom výkone je možné pokračovať v jazde. Takáto porucha sa dá zistiť pri
brzdení motorovom a po aktivovaní motorovej brzdy. Na výmenu tohto náhradného dielu je potrebná
klasická sada kľúčov a imbusových kľúčov, k utiahnutiu matíc a skrutiek je potrebný momentový kľúč a
po výmene je potrebné odčítať chybové kódy. Čas potrebný k výmene domca klapky je 54 minút.

25.Z odborného vyjadrenia Volvo Group Slovakia s. r. o. zo 17.2.2020 bolo zistené, že náhradný diel č.
1638167 teleso klapky (motorovej brzdy) je určený pre viacero vozidiel, ku každému vytypovaniu dielu
je potrebné VIN vozidla pre správnosť, pre motorové vozidlo H. je iné číslo dielu telesa klapky, keď pre
dané vozidlo je potrebný diel s č. VO20978829. Ďalej sa v odbornom vyjadrení konštatuje, či je možné
daný diel vymeniť svojpomocne a akým spôsobom prebieha platba u nich na prevádzke od klienta, ktorý

nemá u nich žiadnu históriu v servise a pri zahraničných klientoch.

26.Z mýtnych transakcií ČR súd mal preukázaný pohyb po českých diaľničných úsekoch motorových
vozidiel EČV: G. XXX S. v čase od 5.6.2008 až do 7.10.2008, ďalej EČV: G. XXX S. v čase od 20.9.2008
do 10.10.2008 a EČV: G. XXX J. v čase od 31.5.2008 až do 10.10.2008. Z uvedených výpisov je zrejmé,

že motorové vozidlo EČV: G. XXX J., ktoré bolo pridelené vodičovi C. G. v čase od konca mája 2008 do
10.10.2008 jazdilo aj cez mýtne brány Plzeň a možno konštatovať, že pravidelne.

Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák. ČR účinného k októbru 2008 kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje
dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na

neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 409 ods. 2 Obch. zák. ČR účinného k októbru 2008 v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá
alebo musí v nej byť aspoň stanovený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže z jednania o uzavretí
zmluvy vyplýva vôľa strán ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný

zaplatiť kúpnu cenu stanovenú podľa § 448.

Podľa § 448 ods. 1 Obch. zák. ČR účinného k októbru 2008 kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú
kúpnu cenu.

Podľa § 448 ods. 2 Obch. zák. ČR účinného k októbru 2008 ak nie je cena v zmluve dohodnutá a ak nie
je stanovený ani spôsob jej určenia ak je zmluva platná s prihliadnutím k § 409 ods. 2, môže predávajúci
požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle rovnaký alebo porovnateľný tovar v
dobe uzatvorenia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

27.Z dôvodu žalovaným namietaného uzatvorenia kúpnej zmluvy a naopak tvrdenia žalobcu, že k
uzavretiu kúpnej zmluvy došlo, súd zameral svoje dokazovanie na preukázanie okolností či došlo
medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka so všetkými
náležitosťami tak ako ich vyžaduje ustanovenie § 409 a nasl. platného v ČR, ktoré sú vyššie citované.

28.Vyššie citované ustanovenie § 409 je kogentným ustanovením upravujúcim kúpnu zmluvu ako
zmluvný typ. Pre použitie právnej úpravy kúpnej zmluvy je nevyhnutné, aby dohoda obsahovala všetky
podstatné časti kúpnej zmluvy, ktorými sú: a) záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu tovar, b)
záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k tovaru, c) vymedzenie tovaru-
predmetu kúpy, d) záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Aby vôbec došlo ku skúmaniu ďalších

povinností zmluvných strán z kúpnej zmluvy je potrebné, aby skutočnosť uzavretia zmluvy bola
nespochybniteľnýmfaktom,žemedzikupujúcimapredávajúcimdošlokuzavretiukúpnejzmluvyprávom
predvídaným spôsobom. Dodanie tovaru sa odlišuje od prevodu vlastníckeho práva a pokiaľ ide o kúpnu
cenu táto dotvára výmenný obchod, ktorý je podstatou kúpnej zmluvy a záväzok zaplatiť kúpnu cenu
musí byť z kúpnej zmluvy nepochybný a nepripúšťajúci pochybnosti. Kúpna cena ako peňažná hodnota

tovaru musí byť vyjadrená v peniazoch bez určenia kúpnej ceny nemôže ísť o kúpu, pričom spôsoby
jej určenia sú možné tak, že je určená konkrétna výška kúpnej ceny, alebo určený spôsob dodatočného
určenia kúpnej ceny. Výška kúpnej ceny je tvorená dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim. Právna
úpravanevyžadujeuzavretiekúpnejzmluvyvpísomnejforme,možnotakučiniťústne,písomneprípadnekonkludentne. Dôkazné bremeno o uzavretí zmluvy leží na tej strane, ktorá z kúpnej zmluvy vyvodzuje
nároky, ktorých sa domáha.

29.Žalovaný tvrdil, že kúpnu zmluvu na predaj náhradných dielov, ktoré mu boli žalobcom fakturované
nikdy neuzatváral, nemal záujem o kúpu tovaru od žalobcu, tovar telefonicky neobjednával. Žalobca
nevedel preukázať či vôbec a kedy mala byť realizovaná telefonická objednávka žalovaným a kto ju
prebral, čo malo byť predmetom kúpy ani dohodu o kúpnej cene. Obchodný zákonník umožňuje uzavrieť
platnú kúpnu zmluvu aj bez konkrétneho určenia kúpnej ceny, ale základnou podmienkou pre platnosť

je jasné prejavenie vôle uzavrieť za týchto podmienok kúpnu zmluvu, pretože inak by bola neplatná.

30.Súd nariadil výsluch svedka V. D., ktorý je zamestnancom žalobcu a mal podľa tvrdení žalobcu
odovzdávať tovar vodičovi žalovaného. Bol vypočutý tak v roku 2013 ako aj v roku 2019, kedy pri prvom
výsluchu v roku 2013 svedok odpovedal na viaceré otázky ohľadne odovzdania tovaru vodičovi, kontroly
dokladov,platbynafaktúru,avšaktakakouvádzalprávnyzástupcažalovanéhoažpočassvojhodruhého

výsluchu, ktorý bol viac ako 10 rokov po spornej udalosti si svedok spomenul, že sa C. G. mal informovať
na cenu náhradného dielu, ktorú mu zisťoval a vodič ju mal následne odsúhlasiť. Je ťažko uveriteľné,
aby si svedok na túto okolnosť nebol spomenul už pri predchádzajúcom výsluchu, ktorý sa konal v roku
2013, teda asi 5 rokov po spornej udalosti, kedy pri tomto svojom výsluchu udalosti podrobne opisoval.
Možno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že zisťovanie a odsúhlasovanie ceny s vodičom je pre priebeh

údajnej transakcie nelogické, pretože pokiaľ by sa jednalo o telefonickú objednávku ako to tvrdil počas
súdneho sporu žalobca až do posledného pojednávania bolo by logické, že o cenu tovaru by sa kupujúci
zaujímal v momente jeho telefonického objednávania ku ktorému malo údajne dôjsť. Ak by aj otázka
ceny nebola predmetom rozhovoru v čase objednania, žalovaný si mohol kedykoľvek dodatočne cenu
zistiť u žalobcu. Pokiaľ sa mal kupujúci rozhodnúť, že tovar od predávajúceho kúpi a poslal k žalobcovi

svojho pracovníka za účelom prevzatia tovaru je nepravdepodobné, aby svedok V. D. zisťoval pred
prevzatím tovaru jeho cenu, pokiaľ táto cena nemala byť uhradená v hotovosti pri preberaní tovaru.
Pokiaľbysavecidialitakakouvádzalžalobca,keďzdôvodňovalnutnosťkúpypredmetnéhonáhradného
dielupokazenýmmotorovýmvozidlomžalovanéhokupujúcibypredmetnýtovarkúpilzaakúkoľvekcenu,
pretože by na motorovom vozidle mohla byť spôsobená škoda v cene neporovnateľne vyššej a preto

úlohou vodiča by bolo tovar výlučne prevziať nie uzatvárať kúpnu zmluvu a zisťovať cenu a rozhodovať
sa či tovar kúpi, alebo nekúpi. Svedok sa vyjadril vo svojej výpovedi, že nebol osobne skontrolovať EČV
vozidla s ktorým mal prísť vodič do ich areálu a prevziať tovar a nevyjadril sa, žeby kontroloval totožnosť
osoby, ktorá tovar mala prísť prevziať. Svedok v roku 2019 pri svojej výpovedi uvádzal, že si nepamätá
čo vypovedal v roku 2013 a až po nahliadnutí do zápisnice z 13.6.2013 sa vyjadril, že na svojej výpovedi

naďalej trvá a dá sa povedať podrobnejšie si rozpamätal na celý sled udalostí. Vyjadril sa, že žalovaný
bol považovaný za stáleho a spoľahlivého zákazníka, pričom z vykonaného dokazovania bolo zrejmé,
že zákazníkom žalobcu bola spoločnosť I.C.T. Intercontinental Transport spol. s r. o., ktorej konateľom
je aj I. P. viď. zákazkový list na čl. 123 spisu, hoci opravu havarovaného kamiónu zaplatil 5.6.2008 a
faktúra bola vystavená na živnostníka I. P. ako vlastníka vozidla. Zamestnanec žalobcu pri odovzdávaní

tovaru na doklad neuviedol žiadne identifikačné údaje žalovaného ako kupujúceho, kde bolo uvedené
len P. SK a obdobne nebola overená ani osoba, ktorá mala tovar prevziať, hoci išlo o zahraničný subjekt
a bol odovzdávaný tovar v nie malej hodnote. Za týchto okolností sa javí výpoveď svedka zjavne účelová
a prispôsobená potrebám dokazovania po zrušení rozsudku Krajským súdom Prešov.

31.Súdu boli predložené aj doklady ohľadne opravy vozidla vykonanej žalobcom pre žalovaného v
období máj - jún 2008. V tejto súvislosti však súd udáva, že dátum objednávky opravy motorového
vozidla EČV: G. XXX S. je uvedený 16.5.2008 a číslo zákazky 28050319, pričom na tejto objednávke,
ktorú prevzal pán Š., je uvedená spoločnosť I.C.T. 058 01 Poprad - Veľká, táto objednávka je podpísaná
I. Y. a taktiež pečiatka, ktorá je na tejto objednávke, je spoločnosti I.C.T. Intercontinental Transport, spol.

s r.o.. Faktúra č. 28050319, ktorej číslo je zhodné s objednávkou, je už vystavená na odberateľa I.L. P.,
D. XXXX/X, G., teda na žalovaného s uvedením identifikačného čísla a za opravu motorového vozidla
EČV: G. XXX S.. Taktiež z potvrdenky o zaplatení tejto faktúry č. G8835836 z 5.6.20008 je nepochybné,
že od žalovaného I. P. bola prijatá suma 140.229,50 Kč. Na dokladoch, ktoré súvisia s opravou tohto
motorového vozidla nikde nie je spomínané meno vodiča C. G., ani žiaden doklad nie je touto osobou

podpisovaný, pričom túto skutočnosť žalovaný vysvetľoval tým, že C. G. v čase keď bolo odovzdávané
oficiálne vozidlo na opravu už nebol prítomný v areáli žalobcu a on mal podpísať na žiadosť pracovníkov
žalobcu nevypísaný doklad, ktorým mal potvrdiť odovzdanie poškodeného kamióna, ktorý bol v servise
žalobcu opravovaný a za takýto doklad svedok G. označil dokument s názvom „Prodej náhradních dílu“.32.Žalovaný predložil zmluvy o preprave spolu s medzinárodnými prepravnými listami a predložil aj
doklady o úhradách mýta tak vo Švajčiarsku ako aj v Nemecku, kedy svedok Paluba tvrdil, že jazdil

do Švajčiarska trasou, ktorá sa nezhoduje s tým, čo je uvedené vo výpisoch z mýtnych transakcií a
že ním uvádzaná trasa sa mestu Plzeň ani len nepribližuje. Žalovaný sa mal o skutočnosti, že C. G.
jazdí trasu do Švajčiarska cez Plzeň dozvedieť až z výpisov z transakcií mýtneho systému, pričom si
vodiči sami volia najvýhodnejšiu trasu, nemusia ísť po odporúčanej trase. Trasa cez Plzeň sa podľa
výpisov z mýtnych transakcií opakovala veľmi často, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na hodnotenie

aktu platného uzavretia kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami. Výpis z transakcii z Českého mýtneho
systémupotvrdil,ževozidloPPXXXBXsktorýmjazdilsvedokG.vošlonadiaľnicuvjazdom80(Plzeň-Jih
(Litice)) a po niekoľkých kilometroch zišlo výjazdom 76 (Plzeň-C (Černice)). Servis žalobcu sa nachádza
vblízkostivýjazdu89(Plzeň-Západ(Sulkov)),ktorýjevopačnomsmere,akbysvedokPalubavuvedený
deň mal navštíviť žalobcu kamión podľa tvrdení žalovaného by musel viesť po bočných cestách čo je
nelogické ak bez akýchkoľvek problémov mohol použiť diaľnicu v blízkosti sídla žalobcu. Podpis svedka

G. podľa jeho výpovede na vyššie spomínanom dokumente smeroval k odovzdaniu poškodeného
kamióna v máji 2008 nie k nákupu náhradných dielov z októbra 2008. Takýto prejav vôle svedka Palubu
nemohol vyvolať účinky, ktoré predpokladajú platné uzavretie kúpnej zmluvy so žalobcom. Žalovaný
okrem iného spochybňoval aj základné náležitosti pri identifikácii zmluvných strán, pri neuvedení kúpnej
ceny na doklade „Prodej náhradních dílu“ a spochybnil aj nedostatočne určitú identifikáciu tovaru na

tomto doklade. Uvedený doklad žalovaný ani nepovažuje za potvrdenie odovzdania a prevzatia tovaru,
takýmto dokladom je dodací list, alebo výdajka, ktorú tiež žalobca používal. Žalobca používal doklady,
ktoré sa nachádzajú aj na čl. 280-285 súdneho spisu aj v iných obchodných prípadoch a na základe
týchto dokladov vystavil faktúru na zaplatenie kúpnej ceny. Je nepochybné, že identifikácia strán, ktoré
by mali uzatvárať kúpnu zmluvu chýba a absentuje aj akákoľvek dohoda o cene. Pokiaľ vychádzame

z obsahu listiny „Prodej náhradních dílů“, kde je uvedený dátum predaja, podpis predajcu a mal by
byť uvedený aj podpis kupujúceho súd ho nepovažuje len za doklad, ktorý by preukázal odovzdanie
tovaru, ale za kúpnu zmluvu v písomnej podobe na tomto dokumente však chýbajú základná identifikácia
zmluvných strán a dohodnutá kúpna cena. Keďže akékoľvek iné doklady v tomto konkrétnom prípade
absentujú, z ktorých by bolo možné vyvodiť kto je zmluvnou stranou, čo presne bolo predmetom kúpy a

aká kúpna cena bola dohodnutá ako napr. písomná objednávka prípadne emailová komunikácia medzi
sporovýmistranamitakidentifikáciauvedenánatomtodokladeakoP.SKniejedostatočnoupresplnenie
požiadavky určitosti právneho úkonu a identifikácie strán, ktoré právny úkon činia. Vyššie spomínaný
doklad, ktorý neuvádza kúpnu cenu vo svojom texte ani neodkazuje na ďalší doklad či podanie v ktorom
by bola spomínaná kúpna cena. Za tohto stavu nemožno konštatovať, že medzi stranami došlo k dohode

o cene tovaru, alebo o spôsobe jej dodatočného určenia. Ide o prejav vôle z ktorého nemožno uzavrieť,
že zmluvné strany by chceli uzavrieť kúpnu zmluvu aj bez určenia kúpnej ceny.

33.Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia

ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom
konanízaloženénaprejednacejzásade,ktorájevyjadrenávcitovanomustanovení§čl.8C.s.p.Sporové
konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou
účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán

sporu.

34. Aby mohla strana sporu v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu,
spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol
po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu nie je daný. Pri zisťovaní skutkového

stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak
strana potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho
nemôže v konaní uspieť.

35. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.

Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) arovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

36. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti,
prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej,
uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal existenciu a dôvodnosť uplatneného
nároku. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo
nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia
v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu
prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní

vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

37.Súd po doplnenom dokazovaní sa nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcu, že došlo medzi
žalobcom a žalovaným k uzavretiu kúpnej zmluvy so všetkými náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje
(viď bod 28 tohto rozsudku ako aj bod 16 uznesenia KS PO z 23.2.2017). Súd neskúmal následne
už ďalšie povinnosti zmluvných strán, keď skutočnosť uzavretia kúpnej zmluvy sa nepreukázala ako

nespochybniteľný fakt a naviac len konštatuje, že ani odovzdanie a prevzatie tovaru žalovaným nie je
preukázané. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na citované rozhodnutia NS ČR, ktoré sú uvádzané v
bodoch 38 a 39 tohto rozsudku. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní platného
uzavretia kúpnej zmluvy z hľadiska podstatných náležitostí, ktoré takáto zmluva musí mať a preto súd
žalobu v celom rozsahu zamietol. Nad rámec by bolo hodnotiť ďalšie súdom vykonané dôkazy za

situácie,keďnebolopreukázanéplatnéuzavretiekúpnejzmluvymedzižalobcomažalovanýmahodnotiť
vyjadrenia právnych zástupcov sporových strán, ktoré už predstavovali akési vytváranie možného sledu
udalostí tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného.

38. V rozsudku na NS ČR sp.zn. 33Odo/319/2006 je uvedené okrem iného, ku vzniku kúpnej zmluvy je

potrebné, aby sa jej účastníci dohodli na predmete kúpy a na kúpnej cene. Okrem týchto tzv. podstatných
náležitostí môže kúpna zmluva obsahovať aj vedľajšie dojednania (§ 601-610 Občianskeho zákonníka).

39.V rozsudku NS ČR sp.zn. 32Cdo/5298/2007 sa uvádza, že pre posúdenie otázky či bola uzavretá
kúpna zmluva je nutné vychádzať z ustanovenia § 43a a nasl. OZ, ktoré všeobecne upravuje uzatváranie

zmlúv a vzťahuje sa aj na uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Podľa tejto úpravy je návrhom
na uzavretie zmluvy prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej, alebo viacerým
osobám pokiaľ je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia. Včasné prehlásenie učinené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie z
ktorého je možné vyvodiť jej súhlas je prijatím návrhu a zmluva je uzatvorená okamžikom, kedy prijatie

návrhu na uzatvorenie zmluvy nadobúda účinnosť čo je okamžikom, kedy vyjadrenie súhlasu s obsahom
návrhu dôjde navrhovateľovi. Špeciálnu úpravu predstavuje Občianskeho zákonníku ust. § 275 ods.
4 Obchodného zákonníka podľa ktorého s prihliadnutím obsahu návrhu na uzavretie zmluvy, alebo v
dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím ku zvyklostiam rozhodným
podľatohtozákonamôžeosoba,ktorejjenávrhurčenývyjadriťsúhlassnávrhomuskutočnenýmurčitého

úkonu (napr. odoslaním tovaru, alebo zaplatením kúpnej ceny) bez vyrozumenia navrhovateľa. V tomto
prípade je prijatie návrhu účinné v okamžiku, kedy bol tento úkon uskutočnený, pokiaľ k nemu došlo
pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.40. V konaní bol žalovaný úspešný, keďže žaloba bola voči nemu zamietnutá, preto mu súd priznal nárok
na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným
ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení

o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.