Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/85/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120205113
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4120205113.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcu: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.,
S. XX, zastúpený: Advokátska kancelária J & J Partners, s.r.o., so sídlom Košice, Palackého 2, IČO:
50 369 482, v mene ktorej koná ako konateľ a advokát JUDr. Ján Juhász, proti žalovanej: Z. Y. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Q. X, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti

uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 2. júna 2020, č. k. 16C/42/2020-42, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o odmietnutí neodkladného
opatrenia z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V časti týkajúcej sa zvyšnej časti výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) uznesením z 2. júna 2020, č. k. 16C/42/2020-42 neodkladné opatrenie doručené súdu
dňa 30.04.2020 v časti uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa akýchkoľvek scudzovacích právnych
úkonov a úkonov, ktorými by sa zriaďovalo záložného právo týkajúce sa záhradnej chaty nachádzajúcej
sa v obci H. - termálne kúpalisko, chata č. 67, okres C., a to až do právoplatného rozhodnutia v konaní

o žalobe o neplatnosť právneho úkonu, odmietol.
1.2. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
1.3. Výrok rozhodnutia o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po právnej stránke
odôvodnil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, 2 a § 327 CSP a výrok rozhodnutia o zamietnutí
zvyšnej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia právne odôvodnil podľa ustanovení § 324
ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/ a d/ ako aj § 329 ods. 1, 2 CSP.

2.1. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhovateľ podal dňa 30.04.2020
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že dňa 13.03.2010 so žalovanou
uzatvoril manželstvo, čím vzniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalovaná dňa 17.02.2020
podala návrh na rozvod manželstva, o ktorom sa vedie súdne konanie pod sp. zn. 13P/43/2020. Koncom
júna 2019 sa z banky dozvedel, že na terminovanom účte, na ktorý v roku 2015 vložil 130 000 eur je
zostatok len 14 083,21 eura, pričom nemal vedomosť o žiadnych výberoch. Po vyžiadaní si pohybov

na účte zistil, že výbery a prevody realizovala výlučne žalovaná, ktorá mala k účtu dispozičné právo
v sumách od 5000 do 35 000,00 eur, spolu vo výške 117 000 eur a po jeho dotaze mu oznámila, že
finančné prostriedky použila na bežnú spotrebu a pre deti, a to bez jeho súhlasu. Prevody realizovala na
účet č. XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX. Navrhovateľ je toho názoru, že žalovaná konala v rozpore s §
145 Občianskeho zákonníka a to s úmyslom ukrátiť ho na jeho majetku pre prípad zániku a následného
vyporiadania BSM po rozvode. Na základe uvedeného je toho názoru, že žalovaná môže naďalej

disponovať a scudzovať majetok patriaci do BSM bez právneho dôvodu a považuje za preukázanú
naliehavosť dočasnej úpravy pomerov. Jeho obava spočíva najmä v tom, že žalovaná je evidovaná akovlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. u. X., a to bytu evidovaného na LV č. XXXX, tiež chaty v
obci H. a osobného vozidla Kia Ceed combi, ktoré boli nadobudnuté za trvania manželstva.
2.2. Navrhovateľ požaduje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej nariadi zdržať

sa akýchkoľvek scudzovaniach právnych úkonov a úkonov, ktorými by sa zriaďovalo záložné právo
k nehnuteľnostiam a osobnému motorovému vozidlu a tiež, aby jej nariadil povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek nakladania, disponovania a vykonávania výberov, prevodov, bankových operácií a ďalších
úkonov s finančnými prostriedkami nachádzajúcich sa na účte č. XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX, a to
všetko až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o žalobe o neplatnosť právneho úkonu.

3.1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07.05.2020 č. k. 16C/42/2020-22, ktoré bolo právnemu
zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 12.05.2020, vyzval navrhovateľa na doplnenie podania ohľadom
žalobného návrhu tak, aby výrok bol jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný s tým, že ak sú
predmetom petitu nehnuteľnosti je potrebné ich označiť v zmysle katastrálneho zákona, t.j. parcelným
číslom, druhom pozemku, výmerou, označením o aké parcely sa jedná, číslom listu vlastníctva a
katastrálnym územím, a ak ide o stavbu aj súpisným číslom stavby, v súlade s aktuálnym stavom

vyplývajúcom z katastrálneho operátu, aby boli jednoznačne identifikovateľné (uvedené sa vzťahuje
najmä k nehnuteľnosti v k. ú. X.) a aby objasnil svoj návrh v časti ohraničenia trvania neodkladného
opatrenia, keď vo svojom návrhu uvádza, že má trvať až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o žalobe
o neplatnosť právneho úkonu bez bližšej špecifikácie či je, resp. bude takéto konanie vedené resp.
navrhovateľom iniciované.

3.2. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 20.05.2020 požiadal o zmenu
petitu, kde uviedol, že na základe výzvy Okresného úradu Nitra v konaní o zápise poznámky vedenej
pod sp. zn. P 354/20 bol vyzvaný o odstránenie nezrovnalosti v označení nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa na LV XXXX, a to aj s dopadom na potencionálny výrok uznesenia o nariadení neodkladného
opatrenia,ktorývprípadeakbudevydanýsnesprávnymiúdajmikatastranehnuteľnostinebudezostrany

Okresného úradu zapísaný. Na základe uvedeného zmenil petit návrhu v časti označenia nehnuteľnosti
evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. X., kde bližšie konkretizoval poschodie na ktorom sa byt nachádza.
Uvedené podanie súd vzhľadom na predchádzajúcu výzvu na odstránenie nedostatkov nepovažoval za
zmenu petitu, ale za opravu návrhu.
4. Prvoinštančný súd z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. X. zistil, že žalovaná je evidovaná ako výlučná

vlastníčka bytu č. 40, na 5. poschodí na adrese S. XX, T. titulom zámennej zmluvy. Z navrhovateľom
predložených listín je zrejmé, že z termínovaného vkladového účtu č. SK XX XXXX XXX XXXX XXXX
XXXX, ktorého majiteľom je navrhovateľ a bol založený 23.11.2015 s vkladom 130 000,00 eur, boli
v období od 22.07.2017 do 15.05.2019 realizované prevodné príkazy a výbery hotovosti žalovanou
ako disponentom vo výške od 5 000,00 eur do 35 000,00 eur, celkom 117 000,00 eur.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 01.08.2019 požiadal o zrušenie terminovaného vkladového účtu a o
prevod finančných prostriedkov na účet č. G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z oznámení banky
adresovaných žalovanému (zrejme navrhovateľovi - pozn. odvolacieho súdu) vyplýva, že k 24.11.
príslušného kalendárneho roka bol informovaný o stave vkladového terminovaného účtu, z ktorých sú
zrejmé výbery v roku 2017 a 2018. Súd lustráciou vozidiel zistil, že žalovaná je evidovaná ako vlastník

a držiteľ motorového vozidla KIA Ceed s EVČ: NR XXXKI, ktoré bolo prihlásené do evidencie dňa
29.05.2019. Z pripojeného spisu 13P/43/2020 má súd za preukázané, že žalovaná dňa 19.02.2020
podala návrh na rozvod manželstva s navrhovateľom.
5. Navrhovateľ bol vyzvaný, aby v súdom stanovenej lehote doplnil svoje podanie a aby nehnuteľnosti
najmä v k. ú. X. označil v súlade s katastrálnym zákonom tak, aby prípadný výrok súdneho rozhodnutia

bol materiálne vykonateľným a nehnuteľnosti boli jednoznačne identifikovateľné, čo však v súdom
stanovenej lehote neurobil a súd tak nemôže o tejto časti jeho návrhu relevantne pokračovať, a to aj
z toho dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil, že žalovaná je vlastníčkou ním označenej nehnuteľnosti a
na základe údajov, ktoré v návrhu označil nie je možné nehnuteľnosť dohľadať vo verejne dostupnom
súbore informácií na portáli katasterportal.sk., preto návrh v tejto časti odmietol. Poznamenal, že súdom

uvedený výklad o neosvedčení potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa vzťahuje aj k uvedenej
nehnuteľnosti, preto by i v prípade ak by navrhovateľ podanie v tejto časti doplnil v súlade s poučením
súdu nebolo možné jeho návrhu vyhovieť a neodkladné opatrenie nariadiť.
6.1. Ďalej súd prvej inštancie uviedol teoretické východiská pri nariadení neodkladného opatrenia a
poukázalnato,žesúdnariadineodkladnéopatrenienazákladenávrhulenvtedy,aksúsplnenézákonné

predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené,
musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky
naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový
stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie budespravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej

potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v §
326 CSP predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie odôvodňujúce
túto potrebu, ako aj ich osvedčenie náležitým spôsobom.
6.2. Konštatoval, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená
existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a

osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať
podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Samostatným predpokladom

nariadenia neodkladného opatrenia je obava z toho, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava je
odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne
úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná
obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže
spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii kvantitatívnych úkonov na majetok postihnuteľný v exekúcii

(zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj kvalitatívnych úkonov na majetok (zmena v zložení
majetku, jeho štruktúry, likvidity a pod.).
7.1. Po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia nie
je dôvodné. Konštatoval, že súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením
nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre

rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň
základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva.
Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto
úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Potreba ich úpravy musí
byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti a musí byť v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia aspoň osvedčená. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu
oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá
náležite zistený skutkový stav. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného
opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho subjektu
a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie

potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu
na neodkladnom opatrení, žalobca musí v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného neodkladného
opatrenia. Ide predovšetkým o osvedčenie tohto, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne
účel ochrany poskytovanej súdom v základnom konaní. Osvedčenie základných skutočností musí byť
presvedčivé a nepochybné, pričom miera osvedčenia vychádza z konkrétnej situácie a stavu v príslušnej

veci, je daná jej zložitosťou alebo jednoduchosťou.
7.2. Navrhovateľ podľa názoru súdu neosvedčil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie
neodkladného opatrenia a k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložil ani
neoznačil žiadne listiny, ktoré by aspoň čiastočne osvedčovali ním tvrdené skutočnosti a žiadnym
spôsobom neosvedčil také konanie žalovanej , ktoré by viedlo k prevodu nehnuteľnosti a motorového

vozidla na tretiu osobu. Nie je možné konštatovať, že navrhovateľ osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu ani obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd nemal za preukázané,
že sa žalovaná správa takým spôsobom, ktorý odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
medzi sporovými stranami (existencia scudzovacích zmlúv, plomby na LV, čestné vyhlásenia osôb ktoré
môžu dosvedčiť zámery žalovanej atď.); že by sa snažila veci previesť na tretie osoby, resp. sa s nimi

snaží iným spôsobom nakladať, resp. že s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva
strán nakladá takým spôsobom, ktorý by zásadným spôsobom ohrozoval vlastnícke právo navrhovateľa
(ktoré je rovnocenné s vlastníckym právom žalovanej) a ani neosvedčil žiadne také skutočnosti,
ktoré by ohrozovali jeho majetkové a materiálne záujmy po prípadnom vyporiadaní. Samotné obavy
navrhovateľa, bez ich osvedčenia, nemôžu byť podkladom pre vydanie neodkladného opatrenia. Navyše

navrhovateľ ani žiadnym spôsobom neuviedol a neosvedčil, z akých prostriedkov boli nehnuteľné
a hnuteľné veci počas manželstva nadobudnuté a či tak patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov(zLV.č.XXXXvyplýva,žeknadobudnutiunehnuteľnostidošlozámennouzmluvou),neuviedol
ani skutočnosť, prečo je žalovaná uvedená ako ich výlučná vlastníčka, resp. držiteľka, a teda nieje zrejmé, či naozaj patria do predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. G., že žalovaná
vyberala a prevádzala finančné prostriedky z termínovaného vkladového účtu (založeného počas
manželstva pravdepodobne tiež z prostriedkov patriacich do BSM) v rokoch 2017, 2018 a tvrdenie

navrhovateľa, že o týchto výberoch nevedel nie je dostatočným podkladom na nariadenie neodkladného
opatrenia, bez ďalších kvalifikovaných a osvedčených tvrdení.
8. To, že sporové strany sú v rozvodovom konaní, neznamená, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov zaniklo. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ aj naďalej trvá, vzťahy manželov
k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú náležitým spôsobom upravené

v hmotnom práve a to konkrétne v ust. § 145 a nasl. Občianskeho zákonníka. Veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je
právny úkon neplatný. Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z
bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Z návrhu vyplýva, aby by
bolo nariadením neodkladného opatrenia znemožnené žalovanej akýmkoľvek spôsobom nakladať so

spoločným majetkom, a teda aby jej bolo upreté právo disponovania s jej vlastným majetkom priznané
jej ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
9.1. Vo vzťahu k časti návrhu, ktorým navrhovateľ požaduje, aby súd žalovanej uložil povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek nakladania, disponovania a vykonávania výberov, prevodov, bankových operácií a ďalších
úkonov s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na účte č. XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX súd

konštatoval,ženavrhovateľvtejtočastineosvedčil,žežalovanájemajiteľkoupredmetnéhoúčtu,resp.jej
disponentom, ani základné skutočnosti potrebné pre záver, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo
ujmy navrhovateľa, t.j. nepreukázal naliehavosť vydania neodkladného opatrenia ani dôvodnú obavu,
že by bol výkon rozhodnutia pri prípadnom vyporiadaním BSM ohrozený v jeho neprospech.
9.2. Navrhovateľ neosvedčil relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinami, alebo inými dôkaznými

prostriedkami, prípadne kvalifikovanou argumentáciou predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, neosvedčil také konkrétne správanie žalovanej, ktoré skutočne vedie k dôvodnej obave, že
výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený bez dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, preto
súd jeho návrh zamietol.
10.1. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa §

365 ods.1 písm. b/, d/, h/ a f/ CSP, teda že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je tu iná
vada majúca za následok nesprávne rozhodnutie, na základe predložených dôkazov dospel súd k
nesprávnym skutkovým tvrdeniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Poukázal na ustanovenia § 220 ods. 2 a § 234 ods. 2 CSP, podľa ktorých rozhodnutie súdu musí byť
presvedčivé a v súlade so základnými princípmi CSP z pohľadu záruky spravodlivosti, právne istoty a

neposkytovania právnej ochrany tomu, kto zneužíva právo.
10.2. Odvolateľ uviedol, že ako žalobca (ďalej len „navrhovateľ“ pozn. odvolacieho súdu) preukázal
nezákonné konanie žalovanej, ktorá z účtu navrhovateľa v čase trvania BSM previedla 117 000 €
na potreby detí, čo objektívne nezodpovedalo ich skutočnej potrebe, keďže len v priebehu mesiaca
máj 2019 deti nemohli potrebovať 17 000 €. Navrhovateľ preukázal cieľavedomé konanie žalovanej

poškodiť postavenie žalobcu v následnom konaní o rozdelení BSM po tom, čo žalovaná podala návrh na
rozvod, ktorý je vedený na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 13P/43/2020. Po tejto nespornej skúsenosti
navrhovateľ má dôvodnú obavu, že žalovaná zneužíva postavenie manželky, keď koná v rozpore s
platným právom smerujúcim k poškodeniu majetkových práv žalobcu. Podaný návrh navrhovateľa na
vydanie neodkladného opatrenia na obmedzenie práv nakladania - scudzovania žalovanej s označeným

hnuteľným i nehnuteľným majetkom je v súlade s právom a dobrým mravmi smerujúcimi k tomu, aby
žalovaná nezneužívala vlastnícke právo na škodu navrhovateľa.
11.1. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v rozsahu cca 80 %, okrem citácie ustanovení CSP
na strane tretej uznesenia, obsahuje dôvodovú správu CSP, odpisy odbornej literatúry na problematiku
neodkladného opatrenia namiesto jej aplikácie na konkrétny prípad a tým aj na zákonné rozhodnutie

o podanom návrhu.
11.2. K výhrade súdu o doplnení označenia nehnuteľností v k. ú. X. na strane 3/8 uznesenia navrhovateľ
poznamenal, že označenie je dostatočné, vylučujúce zámenu iných osôb alebo nehnuteľnosti, keď ide
iba o obmedzenie jej dispozičných práv na určitý čas, nie o trvalú zmenu jej vlastníckeho práva, ktorá
by teoreticky mohla prísť v úvahu až po prípadnom rozhodnutí vo veci samej.

11.3. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého
stupňavsúladesnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,resp.abyzrušilnapadnutéuznesenie
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, ktorému bol spis predložený na rozhodnutie o podanom
odvolaní, v zmysle § 329 ods. 1 veta druhá CSP doručil žalovanej rovnopis návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, návrh na zmenu petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

odvolanie navrhovateľa ako aj rovnopis uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 2. júna 2020, č. k.
16C/42/2020-42 na vyjadrenie k odvolaniu i samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a vyzval ju, aby vyjadrenie zaslala odvolaciemu súdu v lehote 10 dní od doručenia tohto prípisu.
13.1. Žalovaná sa dňa 04.08.2020 vyjadrila k odvolaniu navrhovateľa, ktoré osobne podala na Krajský
súd v Nitre dňa 06.08.2020 a vo vyjadrení potvrdila skutočnosť, že dňa 13.03.2010 uzatvorila manželstvo

s navrhovateľom, ktoré bolo rozsudkom č. k. 13P/43/2020-96 zo dňa 25.06.2020 rozvedené a rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2020. Ďalšie tvrdenia navrhovateľa v návrhu, ako aj v odvolaní
sú podľa nej nepravdivé, resp. prekrútené. Poprela pravdivosť tvrdenia navrhovateľa, že sa koncom
júna 2019 dozvedel o stave ich spoločného účtu, ktorý spoločne založili v roku 2015, keďže mu chodil
pravidelný výpis z daného účtu a navyše mal i svojho osobného bankára. Zaujímavé je, že až teraz po
roku na ňu podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj trestné oznámenie za spreneveru.

13.2. Je pravdou, že prevody a výbery v banke realizovala, no vždy to bolo s vedomím navrhovateľa a
na jeho pokyn. Keďže navrhovateľ mal v tom čase vážne zdravotné problémy s očami, ktoré boli riešené
operáciami očí, nevenovala tomu pozornosť, no teraz, s odstupom času si myslí, že jeho posielanie
žalovanejdobankyanáslednérealizovanieprevodovjej osoboubolozjehostranypripravenéaúčelové,
pretože sa jej často vyhrážal, že v prípade, že ho bude chcieť opustiť, tak to použije voči nej.

14.1. Pravda je taká, že nakoľko navrhovateľ do domácnosti vôbec neprispieval a jej príjem v tom čase
bol 372 €, peniaze vo výške 130 000 €, ktoré boli na spoločnom účte, sa použili na výdavky súvisiace s
ďalším chodom domácnosti. V tom čase v spoločnej domácnosti žili šiesti ľudia. (Žili s nimi dvaja starší
synovianavrhovateľaaspoločnísynovianavrhovateľaažalovanej.)Malidvochpsovafinancovali4autá,
dom, 2 chaty,4 byty. Navrhovateľ má invalidný dôchodok 175 € a príjem zo zamestnania v priemere

1 396 €, ako to bolo v konaní o rozvod zistené, no zo svojho príjmu do domácnosti nič neprispieval.
Priemerné mesačné náklady v období rokov 2015 - 2019 boli na domácnosť, stravu pre 6 ľudí, školné,
nájomné, inkaso, telefóny, oblečenie, autá psov.... atď., byt a všetky vyššie uvedené súvisiace s chodom
6 - člennej domácnosti. S navrhovateľom v tom čase diaľkovo študovali na UKF, takže z týchto peňazí sa
financovalo aj ich štúdium a štúdium oboch synov navrhovateľa, mladší na SŠ a starší na SŠ aj na VŠ.

15.1. Počas manželstva navrhovateľ, ktorý mal v tom čase stavebnú firmu, krásne prerobil 3-podlažný
rodinný dom v C. a vyplatil svojho brata. Predmetný RD je napísaný na jeho mene a má hodnotu
cca 250 000 €. Navrhovateľ je taktiež vlastníkom veľkého stavebného pozemku na D. a zabezpečil
obidvoch svojich synov z prvého manželstva (čo jej vôbec neprekážalo) tak, že každému daroval byt,
veľký stavebný pozemok na Y. a motorové vozidlo.

15.2. Žalovaná má na svojom mene dve nehnuteľnosti: 1. dvojizbový byt, na X., ktorý nadobudla
darovacouzmluvoupredmanželstvom,2.4-izbovýbyt,naX.,(vktoromvšetci6bývali),ktorýnavýslovné
želanie navrhovateľa získala do osobného vlastníctva, na základe zámennej zmluvy uzavretej v r. 2019
od staršieho syna navrhovateľa. V ňom teraz býva s dvojčatami a v žiadnom prípade ho neplánuje
predávať a ktorý by raz bol pre ich mladších synov. Taktiež 10 dní po uzavretí manželstva kúpili peknú

murovanú chatu v Y. za financie, ktoré je dal jej otec - 100.000 SK. Predmetnú chatu však pri prevode
navrhovateľ napísal na svoje meno!!! Ona bola mladá a mala v tom čase dve maloleté 3-ročné dvojčatá,
o ktoré sa starala. Chata v X., ktorú navrhovateľ uvádza vo svojom návrhu, je len prenosná unimobunka,
ktorá stála v čase keď ju kupovali v roku 2017 za 3.000 €, čiže cena chaty, ktorá je umiestnená na
obecnom pozemku, v žiadnom prípade nemôže byť ako navrhovateľ udáva 20 000 €. Za daný pozemok

platí žalovaná ročný nájom 1 150 €. Sú prázdniny a s deťmi pracuje po dlhodobom traumatizujúcom
spolužití s navrhovateľom klinická psychologička, podľa ktorej je pre deti veľmi dôležité byť v chate na
X., vzhľadom na komunitu detí, ktoré tam tiež chodia a sú s nimi kamaráti.
16. Žalovaná ďalej poukázala na to, že ich manželstvo vôbec nebolo harmonické, lebo ona a aj
deti dlhodobo boli obeťami domáceho násilia: fyzického, psychologického sociálneho aj ekonomického.

Nakoľko napätie aj intenzita agresivity navrhovateľa pod vplyvom alkoholu stúpala, viackrát mu
navrhovala, aby sa šiel liečiť, no on protialkoholické liečenie odmietal. Navrhovala mu, aby sa slušne
rozviedli, s čím on za žiadnu cenu nechcel súhlasiť, mali už z neho veľký strach, lebo začal byť veľmi
nevyspytateľný. Po poslednom incidente, ktorý sa stal dňa13.02.2020 v noci o 3:12 hod sa aj po výsluchu
u vyšetrovateľky aj po vyjadreniach ich detí definitívne rozhodla pre rozvod.

17.1. Dňa 13.02.2020 v noci o 3:12 hod. sa jej navrhovateľ vyhrážal zabitím, boli nútení volať políciu,
ktorá ho zobrala z bytu do väzby, kde bol v rýchlom konaní odsúdený, o čom svedčí trestný rozkaz
č. OT/24/2020 zo dňa 15.02.2020. Navrhovateľovi bolo tiež nariadené neodkladné opatrenie zdržiavať
(zrejme nezdržiavať - pozn. odvolacieho súdu) sa v nehnuteľnosti, ktorej je výlučnou vlastníčkou podľaLV č. XXXX a tiež priblížiť sa k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 m. Po vypočúvaní detí na
ÚPSVARNitrasociálnakuratelapodalatrestnéoznámenienanavrhovateľapretrestnýčintýraniablízkej
azverenejosobypodľa§208TZ(maloletýchazverených)ananávrhsociálnejkurately-mánavrhovateľ

zákaz priblíženia aj k mal. 12-ročným dvojičkám.
17.2. Napriek tomu, že sú rozvedení a navrhovateľ má zákaz priblíženia, neustále ju obťažuje a sleduje,
podáva na ňu nezmyselné a bezdôvodné trestné oznámenia, ohovára ju po rodine ako mu zničila život,
lebo sa rozviedla. Zároveň chce, aby sa k nemu vrátila, ale ona už chce, aby aj s chlapcami žili pokojný
život.

18.1. Okrem vyššie uvedených skutočností žalovaná poukázala aj na ďalšie nepravdy, ktorými
navrhovateľ zavádza súd, keď uvádza, že si kúpila motorové vozidlo zn. KIA Ceed, ale jeho kúpna cena
bola 14 680 € a nie ako navrhovateľ píše 18 200 €. Navrhovateľ o tejto kúpe nielen vedel, ale auto boli
spoločne kupovať, čo potvrdí aj predajca v predajni. Túto kúpu spoločne plánovali od decembra 2019.
Navrhovateľovi zostala na účte suma vo výške 14 083,21 € na nové auto zn. KIA Venga,
ktoré si plánoval a chcel kúpiť. Navrhovateľ žiada zdržať sa akéhokoľvek nakladania, disponovania

a vykonávania výberov, prevodov, bankových operácií a ďalších úkonov s finančnými prostriedkami
nachádzajúcimi sa na účte XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX, ale ona nie je majiteľkou a ani nedisponujem
s daným účtom. Je majiteľkou účtu XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX.
18.2. V žiadnom prípade nie je jej úmyslom predávať ani prevádzať na tretiu osobu domov svoj a svojich
detí a tiež čokoľvek z majetku, preto žiada súd o úplné zamietnutie návrhu navrhovateľa.

19. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu navrhovateľa zaslal odvolací súd právnemu zástupcovi
navrhovateľa, ktorý sa k nemu nevydaril.
20. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez prejednania veci na nariadenom
odvolacom pojednávaní (v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté

uznesenie súdu je v časti výroku o odmietnutí neodkladného opatrenia potrebné podľa § 389 ods. 1
písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 2 CSP vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; v časti
týkajúcej sa zvyšnej časti výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací
súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
21.1. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
21.2. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

21.3. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21.4. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

21.5. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 2 CSP).

22.1. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú.

22.2. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

22.3. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

23.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.23.2. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

24.1. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej
inštancie dospel na základe obsahu súdneho spisu k nesprávnemu právnemu záveru, keď odmietol

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek
scudzovacích právnych úkonov a úkonov, ktorými by sa zriaďovalo záložné právo týkajúce sa záhradnej
chaty nachádzajúcej sa v obci H. - termálne kúpalisko, chata č. 67, okres C., a to až do právoplatného
rozhodnutia v konaní o žalobe o neplatnosť právneho úkonu (správne mal uviesť, že odmieta návrh
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a nie neodkladné opatrenie), čo odôvodnil tým, že
navrhovateľ napriek výzve súdu v stanovenej lehote neoznačil nehnuteľnosť v kat. úz. X. v súlade s

katastrálnym zákonom a tiež konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil, že žalovaná je vlastníčkou ním
označenej nehnuteľnosti.
24.2. Na doloženie vecnej nesprávnosti výroku o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v súvislosti s nedostatkom návrhu navrhovateľa ohľadne označenia nehnuteľnosti v kat. úz.
X. odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2012, sp.

zn. 7 Cdo 122/2011, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu
je petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal
znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu
medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie
zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť

(teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z
ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods.
2 O.s.p.). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je
to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo
súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je

žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých
je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia
by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne,
ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli
nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu

na začatie konania bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (viď tiež rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 221/2007, 3 Cdo 126/2011). Ak návrh neobsahuje
uvedené náležitosti, je nesprávny alebo nezrozumiteľný, sudca alebo poverený zamestnanec súdu je
povinný v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. uznesením vyzvať účastníka, aby ho v určenej lehote opravil
alebo doplnil a súčasne je povinný účastníka poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Pokiaľ má dôjsť k zmene zápisu vecných práv k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľností
vyžaduje sa, aby nehnuteľnosť bola označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou.
Neznamená to, že nehnuteľnosť evidovaná a popisovaná v evidencii nehnuteľností musí byť nutne
identifikovaná všetkými údajmi vyžadovanými predpismi o evidencii nehnuteľností, požiadavka jej
určitosti - nezameniteľnosť pritom musí byť bezpodmienečne zachovaná. Z uvedeného plynie, že

hodnotiace kritériá určitosti v takýchto prípadoch, ktorým je i nehnuteľnosť zapísaná (evidovaná)
v katastri nehnuteľností sa nemusí nevyhnutne opierať o údaje z príslušnej evidencie, postačuje
ich označenie takým spôsobom (prípadne i niektorým z údajov evidencie), aby boli nezameniteľne
rozpoznateľné od iných (porovnaj stanovisko Najvyššieho súdu ČR z 28. júna 2000, sp. zn. Cpjn 38/98,
uverejneného v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 44, ročník 2000)“.

24.3. Vdanejvecivšaknavrhovateľoznačilnehnuteľnosťvkat.úz.X.akozáhradnúchatunachádzajúcu
sa v obci H.- časť X.- termálne kúpalisko, chata č. 67, okres C., teda ju označil z hľadiska jej určitosti
tak, aby bola nezameniteľne rozpoznateľná od iných nehnuteľností. Nemusel ju teda označiť tak, ako
by eventuálne bola zapísaná v príslušnom katastri nehnuteľnosti , preto je označenie chaty v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia postačujúce, tobôž ak aj sama žalovaná ohľadne tejto chaty vo
vyjadrení k odvolaniu a k návrhu navrhovateľa uviedla, že chata v X., je len prenosná unimobunka,
teda zrejme ani nejde o stavbu, ktorá by bola spojená pevným základom so zemou, a tak ju súd prvejinštancie ani nemohol ako nehnuteľnosť dohľadať vo verejne dostupnom súbore informácií na portáli
katasterportal.

25.1. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa mal súd prvej inštancie zaoberať vecne touto časťou
petitu návrhu navrhovateľa a nemal neodkladné opatrenie (správne návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia) odmietnuť, avšak ak návrh navrhovateľa odmietol, nesprávne potom nad rámec uvádzal,
že i v prípade, ak by navrhovateľ podanie v tejto časti doplnil v súlade s poučením súdu, nebolo by
možné jeho návrhu vyhovieť a neodkladné opatrenie nariadiť, pretože navrhovateľ neosvedčil potrebu

nariadenia neodkladného opatrenia.

25.2. Neosvedčenie potreby nariadiť neodkladné opatrenie má totiž za následok zamietnutie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, preto ak súd prvej inštancie na jednej strane odmietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenie § 327 CSP pre vady návrhu, potom ani
nevysvetlil, prečo navrhovateľa vyzýval na odstraňovanie vady návrhu, keď v zmysle súdom citovaného

ustanovenia § 327 sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania nevyužijú.

26.1. Súd prvej inštancie si neujasnil základný fakt, či v prípade návrhu navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia ide o podanie vo veci samej alebo nie. Iba v prípade návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, postupuje súd podľa § 327 CSP. Návrh,

ktorýneobsahujepredpísanénáležitosti,jenezrozumiteľný,aleboneurčitý,bezodstraňovaniatýchtovád
uznesením odmietne. Neplatí to však, ak vady návrhu nebránia pokračovaniu vo veci. Proti uzneseniu
o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, nie je
prípustné odvolanie, čo vyplýva z ustanovenia § 357 písm. b/ CSP a contrario.

26.2. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je podaním vo veci samej, súd
postupuje podľa § 129 CSP, v zmysle ktorého ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo
ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby
podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

26.3. Ak z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je podaním vo veci samej nie je zrejmé,
čoho sa týka a čo ním sleduje, prípadne ide o neúplný alebo nezrozumiteľný návrh, súd uznesením
vyzve navrhovateľa na doplnenie alebo opravu návrhu v režime § 129 ods. 1 a 2 CSP; ustanovenie
§ 327 CSP sa nepoužije. Ak pre v uznesení vytknutý nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia vo veci samej nemožno v konaní pokračovať, súd po márnom uplynutí súdom stanovenej
lehoty na doplnenie alebo opravu návrhu takýto vadný návrh odmietne. Proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako podania vo veci samej, je
prípustné odvolanie v zmysle § 357 písm. b/ CSP.

27. Pri rozlišovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podaním vo veci samej a
návrhu, ktorý nie je podaním vo veci samej je treba vychádzať z toho, že ak návrh smeruje k rozhodnutiu,
ktoré nevykazuje charakter dočasnosti alebo predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany a samotné
nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje veci samu (stáva sa vecou samou), vtedy ide o
nariadenie neodkladného opatrenia vo veci samej. V takom prípade nie je bezprostredná väzba na

konanie vo veci samej na základe žaloby. Môže ísť napr. o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
po skončení konania alebo o samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím
konania, po ktorom už nenasleduje a ani nemá nasledovať žaloba.

28.1. V danej veci súd prvej inštancie uznesením zo dňa 7. mája 2020, č. k. 16C/42/2020-23 vyzýval

navrhovateľa na opravu podania doručeného súdu 30.04.2020 tak, že uvedie žalobný návrh tak, aby bol
výrok jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný; ak sú predmetom petitu nehnuteľnosti, je potrebné ich
označiť v zmysle katastrálneho zákona, t. j. parcelným číslom a katastrálnym územím, a ak ide o stavbu
aj súpisným číslom stavby, v súlade s aktuálnym stavom vyplývajúcim z katastrálneho operátu tak, aby
boli jednoznačné identifikovateľné (uvedené sa vzťahuje najmä k nehnuteľnosti v k. ú. X.); objasní svoj

návrh v časti ohraničenia trvania neodkladného opatrenia, keď vo svojom návrhu uvádza, že má trvať až
do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o žalobe o neplatnosť právneho úkonu bez bližšej špecifikácie či
je, resp. bude takéto konanie vedené resp. navrhovateľom iniciované. Navrhovateľa poučil, že v prípade,ak toto podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd
podanie odmietne.

28.2. V odôvodnení tohto uznesenia prvoinštančný súd citoval, okrem iného, aj ustanovenia § 327
a § 129 ods.1 až 3 CSP a v bode 9 odôvodnenia uznesenia poukázal na to, že z obsahu podania
vyplýva, že navrhovateľ žiada nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k nehnuteľným i hnuteľným
veciamajehotrvanieviaženaprávoplatnosťžaloby oneplatnosťprávnehoúkonu,zčohobybolomožno
usudzovať, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nemá charakter podania vo

veci samej, a preto ak podľa prvoinštančného súdu návrh nebol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný,
potom mal návrh (vo vzťahu chate v k. ú. X.) v zmysle § 327 CSP odmietnuť bez odstraňovania týchto
vád a proti takémuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Tým, že súd prvej inštancie navrhovateľa
vyzýval na odstraňovanie vád návrhu, konal akoby išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
vo veci samej, čo spôsobuje zmätočnosť uznesenia prvoinštančného súdu v časti odôvodnenia výroku
o odmietnutí návrhu, a preto bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o odmietnutí

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zrušiť a vec v tejto časti vrátiť prvoinštančnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne zaoberať sa uvedenou
časťou navrhovateľovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prihliadnutím na hore uvedený
výklad odvolacieho súdu.

29. Pokiaľ ide o výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšnej časti návrhu,
odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je rozhodnutie vecne správne, preto ho podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil a v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia.

30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že právna úprava
rozhodovania o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne
vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp.
podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku možno nariadiť
neodkladné opatrenie jednak v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia

exekúcie. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že
navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť,
že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia

musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k
zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa jeho

navrhovateľ domáha. Zo samotnej povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho účelom je v zmysle
§ 325 ods. 2 písm. c/ CSP nenakladanie s vecou alebo s právom.
31. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb
domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,

zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo
procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať

sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. V odôvodnení napadnutého uznesenia
prvoinštančný súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery; vysvetlil
tiež dôvody, so zreteľom na ktoré považoval za nedôvodný a neosvedčený návrh navrhovateľa na
nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa odvolacieho súdu má odôvodnenie odvolaním napadnutého
uznesenia náležitosti v zmysle § 220 CSP v spojení s ust. § 324 ods. 2 a § 326 CSP a navrhovateľ

neopodstatnene namieta jeho nepreskúmateľnosť. Súd prvej inštancie zrozumiteľným a jednoznačným
spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu a jeho postup nemožno považovať za zjavne
neodôvodnený alebo arbitrárny.32. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že právo na spravodlivé konanie zahŕňa aj právo na odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa

je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy
posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (m. m. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil
III/1997). Obdobne ESĽP v rozsudku Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B uviedol,
že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument
prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska

výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.

33. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že prvoinštančný súd uviedol jednoznačné,
zrozumiteľné a logické argumenty na podporu svojho záveru o nesplnení podmienok pre navrhované
neodkladné opatrenie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu navrhovateľa je vecne
správne, pretože pre jeho nariadenie vo forme zdržania sa akýchkoľvek scudzovacích právnych úkonov,

ktorými by sa zriaďovalo záložné právo týkajúce sa nehnuteľnosti v bode 1. petitu návrhu ako aj v bodoch
3. a 4. petitu návrhu až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o žalobe o neplatnosť právneho úkonu
neboli splnené zákonom stanovené podmienky, pretože navrhovateľ vôbec neosvedčil také konanie
žalovanej, ktorým by v navrhovateľovi vzbudzovalo obavu, že nehnuteľnosť bude zaťažená právami
iných osôb, neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani obavu, že bude ohrozená exekúcia.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na správnosť záverov prvoinštančného súdu v bode 17 a 19
odôvodnenia napadnutého uznesenia, pričom tiež správne konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil, že
žalovanájemajiteľkoučidisponentombankovéhoúčtuč.XXXX/XXXXXXXXXXXXXXXX.Podstatnápre
prejednávanú vec je však tá skutočnosť, že navrhovateľ obavu z toho, že žalovaná môže scudzovať svoj
hnuteľný či nehnuteľný majetok patriaci do BSM neosvedčil, nepreukázal a ani neuviedol, akú žalobu

o neplatnosť akých právnych úkonov mienil podať. Navrhovateľ okrem existencie nároku, ktorý mieni
uplatniť musí osvedčiť aj to, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia
ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.

34. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.
35. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).