Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 3, 2020

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 4Er/515/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209202172
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:OSBN:2020:3209202172.4

Uznesenie

Okresný súd Bánovce nad Bebravou vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO:
35 776 005, Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnému: S. R., nar. XX.XX.XXXX, J. K. XXX/XX, D. nad
D., o vymoženie 10,- eur s príslušenstvom, vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr.
Jozefa Kapronczaia, so sídlom exekútorského úradu Švermova 273, Galanta, o sťažnosti oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. XEr/XXX/XXXX - XX zo dňa 28.05.2020

takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. XEr/XXX/XXXX
- XX zo dňa 28.05.2020 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril pôvodne súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka
poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 27.08.2009 vykonaním exekúcie na základe vykonateľného

rozhodnutia - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. O zo dňa XX.XX.XXXX, vydanú Železničnou
políciou Topoľčany.

2. Dňa 07.04.2020 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie, podľa ktorého
upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona
č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len "zákon" alebo "zákon č. 233/2019 Z. z."), pretože uplynula rozhodná doba. Stará exekúcia sa
zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu
rozhodnej doby nedošlo a nejde o starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje. Súčasťou upovedomenia je aj
výzva oprávnenému na zaplatenie trov starej exekúcie vo výške 42,- eur, ktoré pozostávajú z paušálnych
trov 35,- eur a dane z pridanej hodnoty z paušálnych trov 7,- eur.

3. Oprávnený podal proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky. Vyšší súdny úradník
uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX - XX zo dňa 28.05.2020 námietky oprávneného ako neprípustné
odmietol z dôvodu, že tieto smerovali proti paušálnym trovám. Oprávnený podal včas proti tomuto
uzneseniu sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že súd sa v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal ust. § 6
ods. 4 zákona č. 233/2019 Z. z., normujúcim prípady, kedy exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych
trov. Podľa písm. b) tohto zákonného ustanovenia exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak

ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcii (v texte aj "CRE"). Samotné
zneniezákonač.233/2019Z.z.pripúšťanámietkyprinárokunapaušálnetrovy.Zformulácieust.§7ods.
1 zákona "Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné" je možné gramatickým výkladom dospieť
k záveru, že námietky nie je možné podať proti výške paušálnych trov, nakoľko tá je nespochybniteľne
určená zákonom. Samotný nárok na ich náhradu však spochybniteľný už je, nakoľko tu môže nastať
situácia predpokladaná ust. § 6 ods. 4 zákona (súdny exekútor nevydá a nezašle upovedomenie

o zastavení starej exekúcie v lehote alebo stará exekúcia nebola zapísaná do centrálneho registra
exekúcií). Pri výklade dotknutého zákonného ustanovenia je potrebné brať na zreteľ, že trovy exekúciesú súkromnoprávnym nárokom súdneho exekútora, o ktorom v dôsledku nesystémovej a narýchlo
prijatej právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z. paradoxne rozhoduje samotný súdny exekútor, a to
vo forme "upovedomenia o zastavení starej exekúcie", ktoré má silu exekučného titulu. Výklad súdu,

v zmysle ktorého námietky nie sú prípustné nielen voči výške, ale ani voči nároku na náhradu trov
starej exekúcie, by oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania znemožnil realizáciu základných
procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok a Exekučný poriadok priznáva na účely ochrany
jeho práv a právom chránených záujmov a navodil by právny stav, ktorý zrejme nemá v podmienkach
európskej legislatívy obdobu. Stav, keď subjekt, ktorý si uplatnil svoj súkromnoprávny nárok, si zároveň o

ňom aj rozhodne dokumentom so silou exekučného titulu, v ktorom absentuje elementárne zdôvodnenie
a najmä preukázanie vzniku uplatneného nároku, a ktorého prieskum nezávislým súdom je vylúčený.
Takýto prehnane formalistický výklad dotknutých ustanovení zákona č. 233/2019 Z. z. je nezlučiteľný
so základnými princípmi právneho štátu a vo svojich dôsledkoch nepochybne porušuje základné práva
oprávneného na prístup k súdu a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, tiež právo na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a

to s účinkami denegatio iustitiae. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je oprávnený toho názoru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vo svojom
uznesení tvrdí, že námietky voči paušálnym trovám nie sú prípustné. Oprávnený tiež dal do pozornosti,
že je subjektom verejnej správy, hospodári s verejnými prostriedkami, jeho príjmy sú súčasťou štátneho
rozpočtu a s poukazom na ustanovenia zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene

a doplnení niektorých zákonov je nútený namietať a rozporovať finančné nároky tretích strán, ktoré sú
uplatňované voči nemu a na úkor verejných prostriedkov v rozpore so zákonom, jeho účelom a úmyslom
zákonodarcu.

4. Podľa § 239 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému

súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia
nie je prípustná.

5. Podľa § 240 Civilného sporového poriadku sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo
uznesenie vydané.

6.Podľa§242Civilnéhosporovéhoporiadkusťažnosťsapodávavlehote15dníoddoručeniauznesenia
na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
7. Podľa § 247 Civilného sporového poriadku Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť,
nenadobúda uznesenie právoplatnosť.

8. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných
konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej
len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Na
účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017.

9.Podľa§2ods.1písm.a)ažd)zákonač.233/2019Z.z.staráexekúciasatýmtozákonomzastavuje,ak
a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom

alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok
nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo
d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

10. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) až g) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm.
a) nezastavuje, ak ide o
a) vymoženie pohľadávky na výživnom,
b) uspokojenie práva na nepeňažné plnenie, vrátane uspokojenia práva na peňažné plnenie, ak sú

vymáhané v tom istom exekučnom konaní,
c) vymoženie pohľadávky vzniknutej pri realizácii spoločných programov Slovenskej republiky a
Európskej únie financovaných z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu,
d) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,e) vymoženie plnenia priznaného rozhodnutím správneho orgánu vo veci porušenia pravidiel
hospodárskej súťaže podľa osobitného predpisu,
f) starú exekúciu, v ktorej bol v posledných 18 mesiacoch predo dňom, keď sa má stará exekúcia podľa

tohto zákona zastaviť, dosiahnutý výťažok spolu aspoň vo výške 15 eur,
g) starú exekúciu, v ktorej je povinným ten, koho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať
podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.

11. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 233/2019 Z. z. rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba

plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len
"exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. Ak v rozhodnej dobe nedošlo
k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu
trov starej exekúcie.

12. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví

upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov
po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom
webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

13. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo

vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora
námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

14. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. námietky spolu s upovedomením o zastavení starej
exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia

lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

15. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z. z. súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením
upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd
uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd

doručí oprávnenému a exekútorovi.

16. Sťažnosťou napadnutým uznesením vyšší súdny úradník odmietol námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie ako neprípustné v zmysle ust. § 7 ods. 3 v spojení s ust. § 7
ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z., pretože tieto smerovali proti paušálnym trovám, keď oprávnený namietal

samotný nárok na ich náhradu, pričom vyšší súdny úradník dospel k záveru, že námietky sú neprípustné
nielen vo vzťahu k výške paušálnych trov, ale aj vo vzťahu k nároku na náhradu paušálnych trov.
Na základe vyššie uvedených ustanovení zákona rozhodol o sťažnosti oprávneného sudca súdu prvej
inštancie. Sudca súdu prvej inštancie sa oboznámil so sťažnosťou oprávneného, preskúmal sťažnosťou
napadnuté uznesenie, ktoré vydal vyšší súdny úradník, a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie

je dôvodná a uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a
je vecne správne, pričom sudca súdu prvej inštancie sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na
dôvody v ňom uvedené. Okrem toho na zdôraznenie správnosti uvedeného uznesenia sudca súdu prvej
inštancie dopĺňa, že gramatický výklad oprávneného, podľa ktorého z formulácie ust. § 7 ods. 1 zákona
"Námietkyprotipaušálnymtrovámniesúprípustné."vyplýva,ženámietkyniejemožnépodaťprotivýške

paušálnych trov, nakoľko tá je nespochybniteľne určená zákonom, ale samotný nárok na ich náhradu
však spochybniteľný je, považuje sudca súdu prvej inštancie za svojvoľný, účelový, v rozpore so znením,
zmyslom a účelom zákona. Neprípustnosť námietok proti paušálnym trovám zahŕňa nepochybne ich
neprípustnosť proti výške, ktorú stanovuje priamo zákon, ako aj ich neprípustnosť proti ich nároku. Ak
by skutočne bolo možné namietať nárok na náhradu paušálnych trov, ako tvrdí oprávnený, tak by to

viedlo k záveru, že ust. § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o neprípustnosti námietok voči paušálnym
trovám je v zákone použité absolútne zbytočne, pretože výšku týchto trov určuje priamo tento zákon a
táto výška je vždy a v každom prípade rovnaká. Teda už z logiky veci je absolútne vylúčený akýkoľvek
spor o výške paušálnych trov exekúcie a len kvôli výške by nebolo absolútne potrebné uvádzať v zákone
normu o neprípustnosti námietok proti paušálnym trovám. Argumentácia oprávneného o možnosti podať

námietky proti nároku na náhradu paušálnych trov je účelovo prispôsobená jeho záujmu vyhnúť sa
plateniu paušálnych trov. Cieľom zákona bolo v prvom rade odhaliť nemajetné exekúcie, ktoré mali byť
z tohto dôvodu ukončené (zastavené) priamo zo zákona, pričom tento postup mal byť zjednodušený, čo
najmenej zaťažujúci súdy. Možnosť namietať nárok na paušálne trovy by tak bola zjavne v rozpore sozmyslom a cieľom zákona. Pokiaľ oprávnený namieta, že v dôsledku nemožnosti podať námietky proti
paušálnym trovám by boli porušené jeho práva, pretože samotný exekútor rozhoduje o svojom vlastnom
súkromnoprávnom nároku, tak tu je potrebné uviesť, že exekútor má presne stanovené dva prípady,

kedy mu náhrada paušálnych trov nepatrí, výška paušálnych trov je stanovená zákonom a akákoľvek
svojvôľa exekútora je tu výrazne obmedzená, ak nie vylúčená, pretože súdny exekútor má v súvislosti s
výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom
verejnej moci. Pokiaľ by ktorýkoľvek exekútor vyzýval oprávnených na úhradu paušálnych trov aj v
prípadoch, kedy mu nepatria, vystavoval by sa nebezpečenstvu disciplinárneho, prípadne aj trestného

stíhania. Oprávnený v sťažnosti ďalej namieta, že exekúcia nemala byť zapísaná v Centrálnom registri
exekúcii a súd sa v napadnutom uznesení nezaoberal podmienkou pre priznanie nároku na náhradu
paušálnych trov, ktorou je zápis do CRE, a ustanovením § 6 ods. 4 zákona, tak k tomto súd uvádza,
že uvedené je pravdou, avšak ani ustanovením § 6 ods. 4 zákona a ani tým, či bola exekúcia do CRE
zapísaná včas, prípadne či vôbec, sa súd nemal dôvod v napadnutom uznesení zaoberať a nemá dôvod
sa tým zaoberať ani v tomto uznesení, keďže tieto okolnosti sú len dôvodmi námietok oprávneného

proti paušálnym trovám, ktoré sú ako také neprípustné. Podstatou odôvodnenia napadnutého uznesenia
bolo vyporiadať sa s tým, že námietky oprávneného sú neprípustné a ďalej sa už súd nemá dôvod
zaoberať samotnou podstatou vzniku nároku exekútora na náhradu paušálnych trov a s tým súvisiacim
zápisom exekúcie do CRE. Oprávnený tiež dal do pozornosti, že je subjektom verejnej správy, hospodári
s verejnými prostriedkami, jeho príjmy sú súčasťou štátneho rozpočtu a s poukazom na ustanovenia

zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je
nútený namietať a rozporovať finančné nároky tretích strán, ktoré sú uplatňované voči nemu a na
úkor verejných prostriedkov v rozpore so zákonom, jeho účelom a úmyslom zákonodarcu. K tomuto
tvrdeniu oprávneného súd uvádza, že súd koná a rozhoduje v tejto veci, ako aj v iných veciach, podľa
zákona a bez zreteľa na to, kto je účastníkom konania v zmysle princípu rovného postavenia účastníkov

konania a pokiaľ je oprávnený nútený namietať a rozporovať nezákonné finančné nároky, čo je napokon
samozrejmé aj pre súkromnoprávny subjekt, je potrebné, aby starostlivo zvážil, či skutočne ide o
neoprávnené nároky a ak áno, aké prostriedky nápravy má k dispozícií, pretože aj podanie opravného
prostriedku (námietok proti paušálnym trovám), ktorý nie je prípustný, za použitia účelovo prispôsobenej
argumentácie nemajúcej oporu v zákone, je nehospodárnym úkonom. Na základe uvedených dôvodov

súd sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 C.s.p.).