Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 10, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817010340
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8817010340.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanej

V.. Q. W. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c),
písm. e), ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. júna
2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná V.. Q. W., N.. XX.XX.XXXX M. W., C. A. C. XXX/XX, K. - F. S.

u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e

v dobe od 19.06.2015 do 12.03.2016 z rôznych miest svoju sestru poškodenú Ľ. S., N.. XX.XX.XXXX,
opakovane telefonicky kontaktovala a to na telefónne číslo XXXX/XXXXXX z telefónneho čísla XXXX/
XXXXXX, ktorého vlastníkom je obžalovaná a to takým spôsobom, že jej niekoľkokrát denne volala a
zasielala jej SMS správy a to proti vôli poškodenej, v období od 16.09.2015 do 12.03.2016 napísala na
svojej nástenke Q. W. na sociálnej sieti Facebook viac než päťsto komentárov na poškodenú Ľ.T. S. a

jej rodinu, kde v sms správach a komentároch na sociálnej sieti facebook sa vyhrážala poškodenej a jej
rodine ublížením na zdraví, vulgárne sa vyjadrovala na poškodenú a jej rodinu, zastrašovala poškodenú
a uvádza v komunikácii, že ma informácie o tom, kde sa pohybujú, vyzývala iných ľudí, aby jej poskytli
informácie o pohybe poškodenej, teda ju sledovala, čím týmto svojim konaním podstatným spôsobom
zhoršila kvalitu života poškodenej a svojim konaním vzbudila u poškodenej dôvodnú obavu o život
a zdravie a podstatným spôsobom zhoršila sociálne postavenie poškodenej medzi spoluobčanmi a
rodinné vzťahy poškodenej,

t e d a

iného dlhodobo prenasledovala takým spôsobom, že podstatným spôsobom zhoršila kvalitu jej života
tým, že sa jej vyhrážala ublížením na zdraví, sledovala ju, kontaktovala ju prostredníctvom elektronickej
komunikačnej služby proti jej vôli a inak ju obmedzovala v jej obvyklom spôsobe života, čin spáchala
na chránenej osobe - blízkej osobe a verejne
t ý m s p á c h a l a

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. e), ods.
2 písm. a), písm. d) Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,

z a t o j e j u k l a d ápodľa § 360a ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
11 ( jedenásť ) mesiacov.

Podľa 51 ods. 1, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi
pôsobiacemu na okresnom súde v mieste bydliska obžalovanej v časových termínoch určených
probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje probačný dohľad pri ustanovení skúšobnej doby v trvaní
24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona ukladá jej
povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa úmyselne k poškodenej Ľ. S. na vzdialenosť menšiu ako
päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. f) Trestného zákona ukladá
jej obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s Ľ. S. a jej rodinnými príslušníkmi v akejkoľvek
forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými
prostriedkami.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala na obžalovanú obžalobu pre skutok
uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikovala ako prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. e), ods. 2 písm. a), písm. d)
Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona

Obžalovaná vyhlásila, že je nevinná zo spáchania skutku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej V.. Q. W., svedka-poškodeného Ľ. S., výsluchom
znalca V.. J. E., znaleckým posudkom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých V..
J. E., výsluchom znalca a znaleckým posudkom J.. F. S., znalca z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia

pri práci, odvetvie elektrotechnika, znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria V.. K. H. a V.. W. Š. a výsluchom V.. K. H. a V.. W. Š. ako znalca, zápisnicou o trestnom
oznámení, zápisnicou o vydaní veci a o vrátení veci, komunikáciou obžalovanej s poškodenou prípadne
inými osobami, odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov a správou Obce W. ako aj
spisom tunajšieho súdu sp. zn. 12T/15/2016 a sp. zn. 5D/163/2010, spisom Okresného riaditeľstva PZ

Vranov n. T. ČVS:ORP-168/1-VYS-VT-2018 a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že sa týka poškodenej, že jej písala, tak je to pravda a písala
kvôli tomu, že na základe darovacej zmluvy 222/2015 bola finančná suma v hodnote 25.000 eur, auto
značky Hyundai po nebohom otcovi a majetok pani W. darovaný pod nátlakom poškodenej. Matka jej

častoopisovalaakopodnátlakommusírobiťvšetko,čojejpoviepoškodená.Nazákladeprepisumajetku
opakovane navrhovala stretnutie s matkou, komunikovala s poškodenou, táto všetky jej SMSky nosila
na prokuratúru. Poškodenej sa fyzicky nevyhrážala ublížením na zdraví, poškodená je psychicky chorá,
má na to znalecký posudok od psychiatra z predchádzajúceho trestného konania. V ďalšom uviedla,
že na základe informácií od občanov W. má za to, že poškodená sa o ich mamu nestará, nakoľko je

momentálne ležiaca, zaplienkovaná, je po zlomenine panvy a je čakajúca na kúpele Kováčová. Celý ten
problém medzi nami bol z toho dôvodu, že poškodená jej tri roky nechcela ukázať matku, nemá o matke
žiadne informácie, cez organizáciu podala trestné oznámenie na kriminálnu políciu, kde bol preverený
matky a opäť podá trestné oznámenie na poškodenú za týranie matky a za zdravotný stav v akom je a
pripravuje na ňu žalobu. Toto všetko uvádza, lebo toto sú dôvody, prečo kontaktovala stále poškodenú.

Písala jej, ku všetkému sa priznáva, písala jej z dôvodu, že chcela vedieť, v akom stave je matka. To čopísala, je pravda, nič nepopiera. Opätovne uviedla, že to, čo písala, priznáva, ale podstata stále uniká
a vzhľadom k tomu, že majú spoločný majetok na základe dedičstva po nebohom otcovi, v krátkom
čase požiada súd Košice o vymeranie jej podielu a o zabezpečenie nemožnosti prístupu poškodenej

na jej nehnuteľnosť. Ku kontaktovanie s poškodenou ohľadom ich matky uviedla, že raz sa stretli v
Prešove, vtedy poškodená priznala, že berie lieky z psychiatrie, pred ňou prehltla tabletku. Trošku jej
porozprávala o mame s tým, že potom, keď ju opätovne telefonicky kontaktovala, zapínala nahrávanie
na mobile, počula to, lebo keď sa nahrávanie zapne, tak to pípne, jej deti ju hrubo urážali, urážali ju na
facebooku, Q. jej písala, že je piča, kurva, že berie lieky zo psychiatrie, za čo sa obžalovaná nehanbí,

na základe toho potom kontaktoval školu - Technická univerzita Košice a ohľadom dcéry poškodenej
Q. jej zamestnávateľa a tiež uviedla, že pred súdom priznáva, že pripravuje email, v ktorom prepošle
všetky veci ohľadom dcéry poškodenej, nakoľko ju hrubo urážala ohľadom jej zdravotného stavu, čo
neprináleží jednej farmaceutke. V ďalšom obžalovaná vypovedala, že potom inokedy ešte, keď som raz
išla z W. do Prešova, tak ju poškodená prenasledovala na hlavnej ceste spolu so svojím manželom, na
to privolala pohotovostnú motorizovanú jednotku, ktorí zastavili pri Merkury Prešov, poškodená nemala

občiansky preukaz, pred autom strašne vyvádzala, čo videli aj občania W., lebo momentálne prechádzali
cez toto miesto a aj jednotka ju chcela previesť na psychiatrické oddelenia, s čím poškodená nesúhlasila.
Na to jej manžel sa vyjadril, že on osobne s ňou pôjde na psychiatrickú pohotovosť. K fotografia, na
ktorej sa mal nachádzať syn poškodenej, uviedla, že bola na stanici, fotila si vlak a tento nevydarený
človek jej vošiel do záberu. Na otázku o jej momentálnou vzťahu medzi ňou a poškodenou uviedla, že

poškodená nie je jej sestra, že majú len spoločný genetický materiál, jednu mamu a nenávisť voči sebe
a klamstvá zo strany poškodenej. K tomu, čo bolo cieľom písania emailových správ a jej komunikácie
s poškodenou, uviedla, že poškodenej celý čas išlo iba o majetky, potom, keď už zistila, že mama je v
takomto stave, že ju vie hodiť do auta a zaniesť za notárom alebo advokátom a rýchle si nechať prepísať
všetok majetok aj auto, keďže toto malo byť jej z polovice, pretože matka sa o otca nestarala, nevarila

mu, neprala, neviedli manželský život, čím poškodená pochopila, že rodina je rozvrátená a keď otec
zomrel, tak rýchlo šiahla po majetku a toto je dôvod jej SMS správ. Momentálne dom je zanedbaný,
zaplesnivený, záhrada je neposadená a pripravuje žalobu na poškodenú. Poškodená ju o zdravotnom
stave neinformuje, čo vie, tak len od ľudí z dediny, sanitka nevedela, kde vyložiť ich matku, keď ju
priviezli a myslí si, že poškodená s ňou mala ísť na vyšetrenie. Teda podstata veci je, že poškodená

ju obrala o majetky a nestará sa o ich matku a poškodená spolupracuje s prokuratúrou. K prípadným
právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny ohľadom nespravodlivého delenia majetku medzi ňu a
poškodenouuviedla,ženazákladeinformáciívakomzdravotnomstavejematkapripravujeprávnekroky
a žalobu na poškodenú. Budem žiadať všetky znalecké posudky ohľadom matky aj poškodenej, aj keď
to všetko zaplatí. Bola účastníčkou dedičského konania po nebohom otcovi a osvedčeniu o dedičstve,

podľa ktorého sa dedičia mali vyporiadať dohodou, uviedla, že to bolo pod nátlakom poškodenej. Ona
mala záujem najmä o dedičstvo týkajúce sa osobného motorového vozidla S. keďže otec jej ešte pred
smrťou chcel toto auto prepísať, s tým, že keď on zomrie, tak matka a poškodená jej nič nedajú, čo sa aj
stalo, ale nakoniec ju presvedčili, aby sa auto dalo na jednu osobu a potom sa predá a oni sa vyporiadajú
medzi sebou. Právne vzťahy vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva s poškodenou zatiaľ neriešila,

ale uviedla, že pripravuje vysporiadanie s tým, že jedna jej štvrtina bude ohradená a zabezpečená pred
vpádom poškodenej, teda, aby jej bol vyčlenený jej podiel. K spôsobu a obsahu komunikácie ohľadom
zdravotného stavu matky uviedla, že komu čo patrí, tomu dala a dodala, že chce uviesť, že mala aj
pohlavný pomer s manželom poškodenej. K priestupkovým konaniam, kde aj iné osoby kontaktovala
prostredníctvom facebooku a mala ich urážať alebo vyhrážať sa, uviedla, že nič nebolo bezdôvodné a

za svoje priestupky si zaplatila blokové pokuty, s čím nemá problém a pred každým správnym orgánom
sa priznala a popísala, čo urobila. Všetko aj tu hovorí pravdu, poškodená klame. Na záver uviedla, že
je toho na ňu veľa, na výsluch sa pripravovala, teraz je už aj invalidná, kde priznáva, že berie aj lieky a
má rozhodnutie o tom, že je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím.

Svedkyňa - poškodená Ľ. S. vypovedala, že je jej sestra a ich a ich matka žije toho času u nej, teda
v jej domácnosti a to asi od januára roku 2014, teda v období čo sa prejednáva jún 2015 až marec
2016 už matka bývala v jej domácnosti. Obžalovaná volala na jej mobilný telefón, taktiež volala dcére.
Obsahomjejhovorovboloväčšinouzosmiešňovanie.Dcérevolala,čivieakosaonaspráva.Obžalovaná
ju zastrašovala, že si ju niekto počká, kontaktovala do školy syna a aj študijné oddelenie Technickej

univerzity Košice, taktiež kontaktovala zamestnávateľa dcéry, ktorá pracuje pre sieť lekární F.. V., pričom
či syna alebo dcéru opisovala v zlom obraze, že sú nevychovaní, zamestnávateľa dcéry aj s tým, či vedia
akého majú zamestnanca. Takisto písala na súd do Bratislavy V., kde pracuje najstaršia dcéra R., tá jej
nepovedala nič bližšie, nechcela ju tým zaťažovať. O tom, že obžalovaná kontaktovala tieto subjekty,sa dozvedela následne od detí, ktorým to povedali či na študijnom oddelení alebo zamestnávatelia.
Obžalovaná ju kontaktovala takmer každý deň, presne to neviem uviesť, počet jednotlivé dni, ale pokiaľ
si dobre pamätá, raz to v jednom dni bolo asi 14 krát, boli to väčšinou SMS správy. Obsahom týchto správ

boli jednak veci, kde ju zosmiešňovala ako vyzerá, alebo uvádzala v nich tiež, čo sa dozvedela od iných
ľudí z obce, kde býva. Boli to aj osočujúce a zastrašujúce SMS správy. Väčšinou sa vyjadrovala vulgárne
naňu,aleajnamanželaanadeti.Svedkyňatiežuviedla,žeasipredrokomapolobžalovanádalapodnet
ohľadom starostlivosti z jej strany o matku, na základe čoho k ním často chodievala polícia a aj rôzne
kontroly, pričom obžalovaná sa o matku nezaujímala, ani o jej zdravotný stav a podľa nej účelom tohto jej

podaniabolovyvolaťstav,žedojejdomácnostichodípolícia.TaktiežobžalovanáprostredníctvomSenior
linky nahlásila, že sa nestará o matku, na základe čoho sa viedlo konanie na polícií, kde sa vyjadroval
aj lekár, aj pracovníci spoločnosti Ados, taktiež bola vypočúvaná aj matka. Rozhodnuté bolo rozhodnuté
tak, že podanie bolo zamietnuté. Obžalovanou bola kontaktovaná aj cez facebook a to pod užívateľským
menom Q. W.. Na svoju stránku písala komentáre o tom, čo sa prípadne dozvedela alebo, keď im chcela
niečo odkázať. Obžalovaná to písala pre celú verejnosť, čiže hocikto si to mohol prečítať, videla to , že

iné osoby zdieľali tieto príspevky alebo sa k nim vyjadrovali, napr. aj pani F.. Ona sa s tým oboznámila
tak, že na facebooku klikla meno obžalovanej alebo jej obžalovaná napísala SMS správu, že má ísť na
facebook si prečítať, čo napísala. Teda príspevky neposkytovala len svojim priateľom na facebooku, ale
celej verejnosti. Ona bola tiež zaregistrovaná na facebooku, ale k príspevkom obžalovanej sa mohol
dostať hocikto, kto je zaregistrovaný na facebooku. V týchto príspevkoch obžalovaná osočovala celú

jej rodinu, zosmiešňovala ich, pridávala fotky na facebook, napr. ako syn nastupoval do vlaku, taktiež
napríklad syna odfotila na priestupkovom konaní a túto fotku zverejnila na facebooku a zosmiešňovala
syna a to skrz toho, že mal dlhšie kučeravé vlasy. Taktiež odfotila manžela a syna na jednom školení, kde
obžalovaná bola, pričom tieto fotky komentovala zosmiešňujúcim spôsobom. Svedkyňa uviedla, že je jej
ťažké o tom opätovne rozprávať a uvádzať konkrétne, čo bolo uvádzané v tej komunikácií obžalovanej,

či už v SMS správach alebo na facebooku. V období uvedenom v obžalobe sa s obžalovanou nestretli,
len na súde. Tiež poukázal na to, že za dcérou Q., ktorá pracuje v lekárni F. bola pani F., ktorá jej uviedla,
že pozná jej otca, že pozná ju a zisťovala rôzne veci, teda obžalovaná podľa nej takýmto spôsobom
využila pani F. na získavanie informácií. Taktiež sa dozvedela, že pani V. sa vypytovala susedov od ich
rodičovského domu, čo tam chodí robiť, čo sa tam deje a tieto informácie potom dávala obžalovanej do

Košíc. Svedkyňa uviedla, že nikto by nechcel takto žiť ako oni, že sú obmedzovaní, deti si musia dávať
pozor aj pred kým čo povedia, aby to potom nebolo zneužité, že to bolo zverejnené a že budú donesené
informácie obžalovanej. K vplyvu konania obžalovanej na život jej samotnej ako aj rodiny uviedla, že z
toho dôvodu sa lieči, berie lieky, navštevuje psychiatrickú ambulanciu a to asi od decembra 2015, pričom
predtým žiadnu takú ambulanciu nenavštevovala. Psychiatra začala navštevovať v dôsledku toho, že

mala stavy úzkosti, stresu a depresie, čo súviselo s konaním obžalovanej, s tým, čo zasa vymyslí, čo
urobí, čo sa stane. Deti sa v dôsledku konania obžalovanej hanbili, museli byť ostražitejší, oni ako rodina
sme sa snažili stmeliť, držať pokope, všetko si hovoriť, aby ten druhý z rodiny vedel, čo sa prípadne
stalo, aby bol opatrný. Napríklad obžalovaná jej raz napísala SMS správu, že ju niekto čaká za mostom,
keď pôjde večer od rodičovského domu. Prestala chodiť do kostola, lebo sa stalo, že raz prišla, sadla

si na miesto pani A., a táto to musela SMS správou po kostole oznámiť obžalovanej, ktorá jej následne
písala buď SMS správu alebo na facebook, že si sadla na miesto pani A., pričom pani A. jej potvrdila, že
obžalovanej informáciu poskytla s tým, že to urobila preto, že čo sa o nej, resp. o nich hovorí a ona pani
A. povedala, že by sa do toho nemala miešať, sama má svoje problémy a nemôže poznať všetko, čo sa
medzi ňou a obžalovanou deje. K vzťahom medzi ňou a ostanými obyvateľmi obce, kde žije svedkyňa

uviedla, že nemá v obci nejaké kamarátky, nemá na to ani nejaký čas, keďže sa stará o chorú matku,
keď niekoho stretne, tak sa normálne pozdravím, krátko sa prihovorí, ale to je všetko, alebo len pozdraví,
keď cíti, že ten dotyčný by mohol spolupracovať s obžalovanou a viac sa s ním nerozpráva ani mu nič
neuvádza,abypotomtonebolozneužitéprotijejrodine.Kvzťahomsobžalovanouvsúvislostiskonaním
obžalovanej uviedla, že s obžalovanou sa nestretáva, netelefonuje jej, odkedy bolo pojednávanie u Q..

S., ani ju ináč obžalovaná nekontaktuje, teda ani SMS správami ani na facebooku, ale má pocit, že
to robí teraz tak ako som popísala ohľadom tej pani F. alebo cez Senior linku nepriamym spôsobom,
aby ju zatiahla napríklad aj do toho vyšetrovania, musela ísť na výsluch, policajt bol aj u nich doma,
o to vlastne obžalovanej ide, aby jej takto znepríjemňovala život. Čo sa týka ich rodiny, oni sa snažia
držať spolu, ale je pravda, že v súvislosti s konaním obžalovanej sa ten stres prenášal na všetkých,

všetci sa hanbili, boli vystresovaní zo správania obžalovanej. Teraz je to také, že všetci sú opatrní,
všetko o sebe navzájom vedia a tým, že obžalovaná ju už priamo alebo rodinu nekontaktuje, tak je to
trošku lepšie v porovnaní so stavom, keď posielala SMS správy alebo písala na facebooku. Ich matka
o tom, čo sa medzi ňou a obžalovanou dialo, vedela, ale jej diagnostikovali stredný stupeň demenciea teda nemá význam, aby ju tým zaťažovala, ani by to už nevedela pochopiť. K dôvodu správania sa
obžalovanej uviedla, že obžalovaná ich už udávala skôr, keď bola práceneschopná, udala ju na Sociálnej
poisťovni, písala anonym do škôlky, keď tam upratovala. Obžalovaná tak začala konať v čase, keď

začala mať problémy vo svojom manželstve, kedy v tom čase ochorela aj ich matka. Obžalovaná tvrdí,
že to súvisí s majetkom, keďže matka prepísala svoj podiel na majetku na ňu a jej manžela, ale tie
problémy s jej správaním boli už predtým. Ona stále cítila, že obžalovaná ju nenávidí alebo jej závidí,
aj keď obžalovaná to popiera. Ako sestry boli spolu málo, lebo obžalovaná do šiestich rokov vyrastala
u starých rodičov, potom chodila na základnú školu, potom na strednú školu odišla z domu na internát,

teda vždycky boli spolu málo. Ohľadom dedičského konania po nebohom otcovi uviedla, že podiely
patriace otcovi boli v dedičskom konaní rozdelené medzi ňu a obžalovanú a aj matka podiely, ktoré
by patrili jej, rovnakým dielom, rozdelila medzi ňu a obžalovanú. Čo sa týka auta, toto bolo prevedené
na matku a potom ho matka predala jej dcére. Pred notárom sa dohodli na tom ako sa s majetkom
vyporiadajú. K vzťahu obžalovanej k matke, konkrétne j jej zdravotnému stavu svedkyňa uviedla, že
obžalovaná sa ohľadom matky vyjadrovala na sociálnej sieti vulgárne v tom zmysle, že ju vyhrabe, že už

mala dávno spadnúť do potoka. Keď mama ochorela, tak obžalovaná navrhovala dať mamu do ústavu.
Nikdy zo strany obžalovanej nebol jednoznačný návrh, žeby sa ona chcela o matku starať, alebo aby
si starostlivosť o matku rozdelili, nikdy matke nedoniesla zdravotnícke pomôcky. Minulý rok bola matka
hospitalizovaná v nemocnici, možno o tom obžalovaná nevedela, aj keď si myslí, že dozvedieť sa to
mohla, no obžalovaná ju ani raz nenavštívila v nemocnici. Viackrát sa stalo, že keď ešte mama chodila

a išla od nás k jej starému domu, tak obžalovaná prešla okolo nej autom a ani nezastavila. Svedkyňa
tiež uviedla, že s obžalovanou sú podieloví spoluvlastníci domu a záhrady, no obžalovaná sa o svoj
podiel nijako nezaujíma, nechodí tam ani robiť, ani kosiť, pričom ohľadom ich spoluvlastníctva sa nevedú
žiadne konania a to ani ohľadom dedičského konania a ani v súvislosti s darovaním jej matkou.

Zo znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých č. 2017/01, ktorý
vypracovala V.. J. E. ohľadom poškodenej Ľ. S. vyplýva, že poškodená disponuje vysokohodnotovo
postaveným zmyslom pre rodinu, v prípade ohrozenia tejto hodnoty sa stáva emocionálne zraniteľnou,
senzitívnou až ostražitou voči podnetom okolia, v citovo náročných situáciách disponuje nižšou
adaptabilitou, jej správanie ovplyvňujú aktuálne afektívne napätia. Voči záťaži je menej odolná a

prípadne negatívne city majú tendenciu trvalejšie pretrvávať. V ďalšom znalkyňa zistila u poškodenej
aktuálne zvýraznené známky patologickej úzkosti, nadmerného napätia, stratu pocitu bezpečia, rozvoj
pocitov ohrozenia, tendencie ku uzatváraniu sa pred okolím a priekazne zastúpenú depresívnu
symptomatiku, pričom toto má významne reaktívny charakter na konanie obžalovanej. U poškodenej
absentujú schopnosti mobilizovať vlastné sily a rezervy bez intervencie odbornej pomoci ( psychiater,

psychológ ). K vzťahu obžalovanej a poškodenej uviedla, že tento sa javí v minulosti ako štandardný
súrodenecký vzťah bez závažnejších konfliktov. Aktuálne v tomto vzťahu u poškodenej dominujú
pocity obáv, pocity ohrozenia, sklamania, nedôvery, neistoty s vyústením do odmietania kontaktu s
obžalovanou a snaha sa vyhýbať otvorenému konfliktu, invektívam a znevažovaniu svojej osoby a
svojich blízkych ( deti a manžel ). V súčasnosti pri pokračujúcich aktivitách obžalovanej poškodená

neočakáva, ani nepredpokladá, že by sa tento vzťah zásadnejšie zmenil.

Vo svojej výpovedi znalkyňa V.. J. E. uviedla, že vyšetrenie poškodenej trvalo tri hodiny, čo je štandardná
dĺžka. Dozvedela sa, že poškodená aj obžalovaná žili v dosť zlých podmienkach, otec často pil a rodičia
sa často hádali. Vo vzťahu k obžalovanej poškodená hovorila, že je to mladšia sestra, čiže ten vekový

odstup ich trošku oddiaľoval, spomínala vekový rozdiel asi 6 rokov a že po narodení obžalovanej sa
otec finančne odpojil a začal riešiť finančné záležitosti sám. Poškodená uvádzala ešte, že boli veľmi
časte hádky, že z otca mala strach. Na detstvo si z tohto dôvodu nespomína dobre, matku hodnotila ako
citovo sýtiacu osobu. K vzťahu s obžalovanou poškodená tento v minulosti popisovala ako štandardný
súrodenecký vzťah, s tým že ten vekový rozdiel bol natoľko výrazný, že nemali k sebe až tak blízko, teda

vtedy bez závažnejších konfliktov. Jej úlohou ako znalca bolo hlavne skúmať terajší vzťah v tejto situácii
a ten popisovala poškodená ako vzťah, ktorý je plný pocitu ohrozenia, jednoducho sa obžalovanej bojí.
Poškodená popisovala sklamanie, nedôveru a zo strany obžalovanej odmietanie kontaktu.

Podľa záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 197/2016

vypracovaného V.. K. H. na obžalovanú, táto netrpela v minulosti ani v čase skutku na žiadnu
duševnú chorobu alebo poruchu v zmysle psychózy. U obžalovanej bola diagnostikovaná ambulantnou
psychiatričkou epizóda stredne ťažkej depresie ( 4.7.2014 ) a odvtedy obžalovaná užívala antidepresíva.
Táto diagnóza bola vzhľadom na opakujúci sa výskyt depresívnych epizód zmenená na recidivujúcudepresívnu poruchu, ktorá však je vo vzťahu k spáchanému skutku nevýznamná. Zároveň bola u
obžalovanej diagnostikovaná i emočne nestabilná porucha osobnosti, impulzívny typ. Jedná sa o
poruchu osobnosti, pri ktorej je výrazná tendencia jednať impulzívne bez uváženia následkov so

sklonom k výbuchom hnevu s neschopnosťou kontrolovať následné explozívne správanie a ktorá
je doprevádzaná emočnou nestálosťou. V priebehu páchania trestného činu, znalkyňa uviedla, že
obžalovaná mohla rozpoznať nebezpečnosť svojho konania, pretože jej vnímanie nebolo zmenené
žiadnymi faktormi, ktoré by spôsobili v tej dobe závažnejšie ovplyvnenie jej rozpoznávacej schopnosti,
ovládacia schopnosť bola len nepodstatne zmenšená pod vplyvom výraznej impulzivity a instability.

Podľa záverov posudku obžalovaná chápe zmysel trestného konania, je u nej prítomná výrazná
tendencia jednať impulzívne, bez uváženia následkov, jedná sa o povahovú odchýlku. U obžalovanej
nebola zistená závislosť na alkohole, či iných drogách, preto znalkyňa nevidela dôvod nariadiť jej žiadnu
formu ochranného protialkoholického či protitoxikomanického liečenia. Napokon znalkyňa uviedla, že u
obžalovanej nezistila výskyt žiadneho duševného ochorenia vo vlastnom zmysle slova, u obžalovanej
ide o emočne nestabilnú poruchu osobnosti, impulzívny typ, ide o trvalú negatívnu povahovú osobnostnú

odchýlku, ktorú nie je možné ovplyvniť ani zmeniť medicínskymi prostriedkami. Pobyt obžalovanej na
slobode z hľadiska psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný.

K záverom posudku bola znalkyňa vypočutá aj na hlavnom pojednávaní, kde uviedla, že v závere
posudku sa vyjadrila, že ovládacia schopnosť obvinenej bola nepodstatne zmenšená pod vplyvom

výraznej impulzivity a instability, ktoré vyplývajú z dlhodobo konfliktných osobných vzťahov, ktoré
sprevádzali obžalovanú jednak v manželstve, a jednak pramenili z dlhodobo konfliktných vzťahov s
poškodenou.Viacrokovobžalovanážilavstrese,čosapodpísaloajnajejpsychickomzdraví.Jepravda,
čo hovorila obžalovaná, že po znaleckom vyšetrení navštevuje pravidelne ambulantnú psychiatričku
pani V.. B. K. v Košiciach. Podľa záznamov z jej zdravotnej karty vyplýva, že na pozadí jej psychických

ťažkostí je chronická konfliktová a frustračná situácia u akcentovanej osobnosti, zároveň sú prítomné
aj depresívne stavy rôznej intenzity počas liečby. Obžalovaná bola uznaná za čiastočne invalidnú, je
záznam z 15.8.2018, ktorý potvrdzuje túto skutočnosť a zo 04.07.2018 sa v karte nachádza záznam
o tom, že dostala preukaz ZŤP pre zdravotne ťažko postihnuté osoby. Takmer v každom zázname je
záznam o tom, že ju trápia vzťahy v rodine. Tieto nové zistené skutočnosti nemajú vplyv na záver

znaleckého posudku. K prípadnej prognóze stavu obžalovanej sa znalec nevedel vyjadriť.

Znalec V.. W. Š. taktiež podal posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č.
5/2017, ktorý vypracoval ohľadom poškodenej Ľ. S., kde v závere konštatuje, že poškodená po
psychiatrickej stránke trpí chronifikovaným priebehom depresívnej poruchy, ktorej hĺbka v čase kolísala

medzi stredným až ťažkým stupňom, v čase vyšetrenia sa jednalo o depresívny stav strednej hĺbky.
Znalec uvádza, že táto porucha môže za priaznivých okolností odoznieť, zatiaľ je však udržiavaná
nepriaznivými exogennými udalosťami, ktoré sú predmetom trestného stíhania. Poškodená sa začala
psychiatricky liečiť v decembri 2014, pred týmto obdobím nebola psychiatricky liečená. Depresívny
stav sa u nej rozvinul v súvislosti so spáchaným skutkom, pred týmto obdobím nebola poškodená

psychiatricky liečená a ani neboli zistené anamnesticky depresívne stavy. V ďalšom znalec uvádza, že
pri samotnom vyšetrení poškodenej, ako aj podľa údajov zo zdravotnej dokumentácie z psychiatrickej
ambulancie V.. V., zistil časovú aj príčinnú súvislosť vzniku depresívneho stavu poškodenej v dôsledku
konania obžalovanej, ktorou boli pri prvotnom vyšetrení aj neskôr pri kontrolách uvádzané stupňujúce
sa konflikty zo strany obžalovanej, obťažujúce SMS správy, sledovanie a ohováranie na sociálnej

sieti. Uvedená duševná porucha ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodenej predovšetkým v
poklese pracovnej výkonnosti, aktivity, záujmu, v poklese vôle s potrebou sa do činnosti nútiť, tendencie
veci odkladať, polihovať, oddychovať, čo sa prejavilo aj neschopnosťou samostatne sa postarať o
domácnosť a potrebou pomoci zo strany rodinných príslušníkov, pričom predtým tieto aktivity zvládala
samostatne. V čase podania posudku znalec uviedol, že poškodená sa podrobovala psychiatrickej

liečbe na psychiatrickej ambulancii V.. V. v Prešove a taktiež, že bola akútne hospitalizovaná na
psychiatrickom oddelení FNsP v Prešove pre reaktívne podmienený úzkostne depresívny stav so
suicidálnymi ideáciami.

Taktiež bol vypočutý ako znalec, kde vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa týka stavu poškodenej

počas jej detstva, obdobia kedy sa vydala a obdobia, kedy mala deti, na tieto okolnosti sa jej pýtal pri
znaleckom vyšetrení, kde mu podala anamnézu jednak o svojich zdravotných ťažkostiach, vzdelaní,
o spoločnom živote s manželom a aj o okolnostiach z detstva, tam bol jeden údaj, že spočiatku bolo
manželstvo jej rodičov disharmonické a že vraj otec uvažoval o jej umiestnení do nejakého zariadenie,ale tieto okolnosti sa ona dozvedela až ako dospelá od matky. Ale čo sa týka subjektívneho pocitu
poškodenej nemala žiaden pocit nedostatočnej starostlivosti či už zo strany otca alebo matky. Takisto
udala, že boli vychovávané spolu so sestrou a že závažnejšie problémy v tomto období spolu ešte

nemali. K vzdelaniu poškodená uviedla, že ukončila stredné vzdelania, bola zamestnaná na viacerých
miestach, posledné 4 roky je na úrade práce a v čase vyšetrenia udávala, že asi druhý rok sa stará
o matku. Čo sa týka jej manželstva, neudávala poškodená žiadne vážnejšie problémy medzi ňou a
jej manželom, venovali sa výchove detí, ktorým venovali patričnú starostlivosť a všetky tri deti majú
aj vysokoškolské vzdelanie a ich vzťahy s matkou sú dobré. V poslednom období poškodená udávala

isté obdobie nezhôd s manželom, ktoré súviseli už s touto stresovou situáciou, kedy mala spory s
obžalovanou, pričom poškodená z toho bola úzkostná, depresívna, stále sa tým zaoberala a manžel
bol z toho podráždený, žeby nemala venovať tomu takú pozornosť, ale neskôr sa ako keby priklonil na
jej stranu a teraz sú ich vzťahy vzájomne podporujúce sa. Podľa zdravotnej dokumentácie a anamnézy
poškodená nebola nikdy psychiatricky liečená a tieto terajšie obtiaže začali až koncom roka 2014, preto
nejaké závažné faktory, ktoré by ešte mohli vplývať na jej terajší stav, nezisťoval, neboli významné. K

vzťahu poškodenej s otcom uviedol, že nikde v spise nenašiel, ani z výpovede poškodenej nezistil,
žeby tam bol taký vzťah poškodenej a otca ako udávala obžalovaná, teda že sa ha mala báť, že bol
alkoholik. Poškodená mu uviedla len to, čo uviedol. Svoj vzťah s manželom poškodená udávala ako
dobrý, závažné problémy nemali, takisto akcentovala to, že sa starali o výchovu svojich detí. Jediné
disproporčné obdobie, teda napätejšie obdobie, už spomenul a súviselo s touto vecou. Poškodená

zhodnotila priebeh manželstva za dobrý a funkčný, nerozprávala o rozvode ani o fyzickom napadnutí zo
strany manžela. Spomenula, že poškodená o nej rozširuje a o jej manželovi, že mal pomer s rómkou, čo
sa jej dotýka, ale že to nie je pravda. V ďalšom znalec uviedol, že obžalovanou prezentované skutočnosti
o živote poškodenej mohli by byť významné, ak by napríklad poškodená v dôsledku týchto okolností
v tom čase hospitalizovaná alebo napríklad pre depresie, ale toto nezistil, teda nemá anamnézu, žeby

bola niekedy poškodená liečená. Nezistil u poškodenej ani náchylnosť k depresívnym stavom, ani inú
takú duševnú poruchu alebo chorobu, alebo závažnú osobnostnú odchýlku. Údaje a okolnosti, ktoré
mu poskytla poškodená boli postačujúce pre podanie znaleckého posudku, nepriamo ich konfrontoval
aj zo zdravotnej karty V.. V. a tam tiež nenašiel takéto disproporčné údaje, výpovede poškodenej pred
V.. V. a pred znalcom boli v podstate zhodné. Ak by tomu tak nebolo, tak by sa ich snažil doplniť z

tzv. objektivizovanej anamnézy, možno by pozval na doplnenie svojho pohľadu na vec deti poškodenej,
ale nepovažoval to za potrebné, nakoľko počas celého vyšetrenia poškodená vystupovala koherentne
a klinický nález podľa zistených skutočností a časových súvislostí súvisel s terajším problémom a nie
s minulosťou. Poškodená sa starala o svoju matku, ktorá bola ležiaca, poskytovať okrem iného svojej
matke aj emočnú, psychologickú podporu, že matka poškodenej tam nie je sama. Podľa vyjadrenia

poškodenej táto aj s manželom sa o matku starali ako najlepšie vedeli a skôr to bola obžalovaná, ktorá
na nich podávala rôzne podania a privolávala políciu.

Z odboru bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie elektrotechnika podal znalecký posudok J..
F. S. a to posudok č. 10/2016, kde predmetom znaleckého dokazovania bol mobil poškodenej, ktorý

táto vydala na účely trestného konania. Znalec telefón identifikoval uvedením IMEI a čísla SIM karty ako
aj telefónneho čísla prideleného SIM karte ( XXXX XXX XXX - poškodená ). Následne znalec vykonal
zálohu všetkých správ nachádzajúcich sa na telefóne a SIM karte prichádzajúcich z telefónneho čísla
XXXX XXX XXX
( obžalovaná ) a výpis SMS správ a hovorov tvorí prílohu posudku, jednalo sa o správy zaslané

z telefónneho čísla obžalovanej. Znalec tiež v závere posudku konštatoval, že skúmaný telefón
neumožňuje úpravu SMS správ, že s bežne dostupnými prostriedkami a znalosťami užívateľa nie je
možné upraviť SMS správy v telefóne. Použitím špeciálneho softvérového a hardvérového vybavenia
to však nie je možné vylúčiť. Podľa prílohy posudku bolo zaslaných z telefónneho čísla obžalovanej na
telefónne číslo poškodenej 220 správ a to v období od 2.2.2016 do 12.3.2016.

Aj tento znalec k záverom svojho posudku vypovedal na pojednávaní, kde k prípadnej manipulácii s
telefónom poškodenej, keďže podľa udania obžalovanej syn poškodenej ovláda podvody s telefónmi
a s IP adresami uviedol, že takáto manipulácia nemá s IP adresami nič spoločné. V princípe pokiaľ
by chcel vylúčiť akúkoľvek manipuláciu, musel by to porovnať aj so SMS správami odosielajúcej, ale

takáto aplikácia v mobile zistená nebola, teda aplikácia na úpravu SMS správ. Tieto súbory, s obsahom
týchto správ, nie sú ani priamo prístupné, teda pri prehliadaní správ v tom telefóne sa k týmto správam
štandardne nemá osoba ani ako dostať.Ako už súd uviedol vyššie predmetom znaleckého skúmania a jeho výstupom v podobe prílohy boli
SMS správy obžalovanej adresované poškodenej, ktorých bolo 220, preto súd len stručne uvedie obsah
niektorých z nich, pričom aj v rozsudku neuvedené správy boli obdobného charakteru. Obžalovaná

písala o termíne štátnic v Košiciach, kde bude čakať a dočká aj Q. S., skúšajúcim pošle ich statusy a
pri sexe ich poukazuje a bude po Mgr., že poškodená bude mať po piči a Q. po Mgr.. V iných správach
uviedla, že poškodená je dzignutá, že polícia ju umiestňuja na psychiatrickú kliniku, je poškodená je
jebnutá aj s celou bandou, že aj keď si nepraje pred XXX ( číslo domu poškodenej ) stáli policajti,
smola, že budú, že pošle na kontrolu políciu, že sama príde do W. a nastane čas zúčtovania, že polícia

navštívi V. ( matka ) , že z M. XXXAX zoberie kolesá, že v noci príde do W., nech bude poškodená vždy
pripravená. Taktiež uviedla v správach obžalovaná, že policajtovi povedala, že S. jebal s cigánkou a
od nej chcel, aby mu vyhonila vtáka. K matke obžalovaná napísala správu, že si praje aby V. nemohla
zdochnúť a aby nemala pokoj ani na druhom svete, že ju vyhrabe. Obsahom ďalších správ bolo, vyzýva
obžalovaná poškodenú na stretnutie, že je blízko, že ju počká do rána, že ona je na 33 a chlapci čakajú
pri moste, že spolužiačkam Q. dala o nej informácie, že sa bude hanbiť. V iných správach oslovovala

poškodenú psychopatka bláznivá, šialená, W. piča, psychopatka, akú policajti nezažili, písala, že mestá
Bratislava Košice sú nebezpečné, či má poškodená ochranu pre šteňatá, že ona nikdy nemala strach,
no poškodená je obyčajná chudera a polícia sa na nej baví, uvádzala, že zverejní prepis rozhovoru tej
kurvy s T., že Q. je ako pražská prostitútka, že ju T. odkopol. V iných správach označovala obžalovaná
poškodenú fúzatá, zradkyňa, kurva W., že manžel sa jej kurvil s cigánkou, že zničí vzťahy deťom

poškodenej v deň svadby, že sú rodina bláznov, že si zistila ambulancie, ktoré poškodená navštevuje,
že skončí zle a aj deti, že pracuje na pomste a potichučky.

Zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/15/2016 súd zistil, že v tomto konaní bola na
obžalovanú podaná obžaloba pre prečin nebezpečného prenasledovania na tom skutkovom základe,

že v dobe od 19.12.2014 najmenej do konca mesiaca júl 2015 z rôznych miest poškodenú opakovane
telefonicky kontaktovala a to takým spôsobom, že jej niekoľkokrát denne volala a zasielala jej SMS
správy a to proti vôli poškodenej, taktiež napísala na svojej nástenke na sociálnej sieti facebook viac
než 700 komentárov na poškodenú a jej rodinu, kde v SMS správach a komentároch sa vyhrážala
poškodenej a jej rodine ublížením na zdraví, vulgárne sa vyjadrovala na poškodenú a jej rodinu,

zastrašovala poškodenú, uvádzala, že má informácie o tom, kde sa pohybuje, teda ju sleduje, čím týmto
konaním podstatným spôsobom zhoršila kvalitu života poškodenej ako aj jej sociálne a spoločenské
postavenie medzi spoluobčanmi. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 07.12.2017, ktorým súd
obžalovanú uznal za vinnú, ktorý rozsudok bol v dôsledku podania odvolania obžalovanou zrušený
uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/16/2018 a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, aby

ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Do času vyhlásenia tohto rozsudku vec nebola
právoplatne skončená.

Súd sa oboznámil aj so spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5D/163/2010, v ktorom
konaní sa viedlo dedičské konanie po nebohom Š. W., naposledy bytom W., ktorý zomrel dňa

06.05.2010. Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 26.10.2010 ako dedičia po nebohom prichádzali do
úvahy manželka, V. W., a deti obžalovaná a poškodená. Podľa článku II. osvedčenia účastníci konania
sa dohodli o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa Š. W. a pozostalej manželky V. W.
a uzatvorili dohodu, na základe ktorej z majetku BSM manželov do dedičstva patrilo osobné motorové
vozidlo S.

EČ: M.-XXXAX v 1 ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, taktiež v 1. Podľa článku V. osvedčenia
dedičia sa medzi sebou vyporiadali dohodou a to tak, že hnuteľnosti - uvedené osobné motorové vozidlo
nadobudla vdova po nebohom V.Á. W. v celosti bez povinnosti voči ustupujúcim dedičom, obžalovaná
nadobudla zostatok na účte stavebného sporenia v sume 1807,04 eur ako aj dlh z titulu protihodnoty 1
zostatku na účte v sume 903,52 eur. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, dom súpisné číslo XX, ako

aj ďalšie uvedené parcely nadobudli poškodená a obžalovaná v pomere 1 spoluvlastníckym podielom
poručiteľa a bez povinnosti voči ustupujúcej dedičke ( V. W. ). Osvedčenie ďalej obsahuje aj vyporiadanie
ďalších nehnuteľností zapísaných na osvedčení uvedených listoch vlastníctva.

Okresné riaditeľstvo PZ Vranov nad Topľou pod číslom ČVS:ORP-168/1-VYS-VT-2018 vykonalo

vyšetrovanie na základe podnetu občianskeho združenia Fórum pre pomoc starším, keď viedlo trestné
konanie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť páchateľ tým, že mal týrať a zanedbávať V. W., ktorá
mala žiť v nevyhovujúcich podmienkach, nemala jej byť poskytovaná potrebná starostlivosť a mala byťizolovaná od okolia. Uznesením zo dňa 29.05.2018 vyšetrovateľ odmietol trestné oznámenie, nakoľko
nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z
odôvodneniauzneseniaakoajzosamotnéhospisuvyplýva,ževovecibolavypočutáV.W.,ktoráuviedla,

že je klamstvo, že ju niekto týra, taktiež bola vypočutá poškodená Ľ. S.. Do konania bola zabezpečená
správa o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti V. W. ako aj správa z úradu práce, podľa ktorých nič
nenasvedčovalo zlému zaobchádzaniu alebo stopám po násilí na V. W.. Teda vyšetrovateľ skonštatoval,
že nebolo preukázané, že by konaním poškodenej ako dcéry V. W. došlo k naplneniu znakov skutkovej
podstaty uvedeného zločinu, preto trestné oznámenie odmietol.

Podľa zápisnice o vydaní veci poškodená vydala mobilný telefón, ktorý bol následne predmetom
znaleckého skúmania.

Zo zápisnice o trestnom oznámení poškodenej vyplývajú mimo iného aj skutočnosti, ktoré neskôr uviedla
vo svojej výpovedi.

Obžalovaná podľa odpisu z registra trestov doposiaľ nebola súdne trestaná, v registri nie je evidovaný
žiaden záznam.

Pokiaľ sa registra priestupkov Ministerstva vnútra do dňa podania obžaloby obžalovaná sa dopustila 9

priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, keď zasielala výhražné správy Q. W., vyhrážala sa Q.
S. cez sociálnu sieť, obťažovala manželov Q. zverejňovaním komentárov na sociálnej sieti, v ktorých
ich urážala, nepravdivo sa o nich a ich dcére vyjadrovala, v inom konaní umiestňovala na dvore, kde
bývala, pohoršujúce nápisy a nadávala rodine K., tiež zverejňovala statusy, v ktorých ohovárala a kazila
dobrú povesť pani C., na sociálnej sieti urazila aj Q. S., vulgárne vynadal svojmu svokrovi a svojej svokre

ako aj svojmu manželovi, taktiež aj priestupkov na úseku cestnej premávky. Priestupky páchala aj
po podaní obžaloby a počas konania pred súdom, pričom sa jednalo opätovne o priestupky na úseku
občianskeho spolunažívania a to uvádzaním informácii o kolegoch v práci či o osobách zo spoločenstva
vlastníkov bytov, o ktorých sa vyjadrovala na sociálnej sieti Facebook.

Obec W. oznámila, že obžalovaná mala trvalý pobyt na adrese W. XX, ale nezdržiavala sa tam, preto
nie sú kompetentní posúdiť jej správanie, povahové vlastnosti, rodinný život ani správanie na verejnosti.

Súd sa oboznámil s rozsiahlou komunikáciou obžalovanej prostredníctvom sociálnej siete Facebook,
kde obžalovaná na adresu poškodenej, resp. jej rodiny sa vyjadrovala v tom, zmysle, že vie, kde sú, k

osobe poškodenej sa vyjadrovala, že je chudera, že chodí po W., že nahlasuje ľudí, že je psychopatka,
že preverí poberanie dávok poškodenou, vyhrážal sa založením domu pri poskytnutí úveru nebankovou
spoločnosťou, taktiež, že poškodená má nevychované deti, že sú degenorované monštrá, že poškodená
je chudera, čo ich vysrala a vychovala, k obrázku mužského pohlavného orgánu dotazovala poškodenú,
či jej chlapi majú niečo také. V ďalšom uviedla, že poškodená má vraj sadru, že už nechodí po W., že

už aspoň od bláznivej ( poškodenej ) pokoj, uvádzala, že upozorňuje občanov W., W. a okolia, že ich
poškodená sleduje, že neustále hlási ľudí na polícii, že si majú pri stretnutí s ňou dávať masku, lebo
prenáša choleru, že si sa dala s manželom alkoholikom a milencom Rómky prepísať na seba celý podiel
po V. W., že sú banda nenažrancov a sú na PN cez podvodníka praktického lekára, že ich rodina je
priebežne monitorovaná. K synovi poškodenej Q. písala, že je blázon, snažila sa kontaktovať rodičov

jeho priateľky, taktiež uvádzala, že sa bude s ním a dcérou poškodenej Q. stretávať v Košiciach, kde sa
prekvapenie sťahuje, že už sa teší na stretnutia, že sa teší na život v Košiciach a že ich stretnutia budú
priamkaždodenné.Tiežobžalovanápísalavtomzmysle,žesablížičaszúčtovania,žepoškodenúvolajú
po W. piča S., že poškodená udala ľudí, že božie mlyny melú pomaly, ale isto. Tiež písala poškodenej,
že chodí okolo hnojiska s taškami a že o tom hovoria celé W. a W., že vliekla dve torby, že prečo sa

skrýva pred ľuďmi, že poškodená bojuje s celými W., že len majetky, že fuj zlodeji, tiež opísala incident
pred Merkury, kde mala poškodená vyvádzať a policajti mali povedať, že nie je v poriadku. Uvádzala
v príspevkoch obžalovaná, že daruje svoj podiel najradšej Rómom, že nemá sestru a keď sa opýta na
meno poškodenej, tak bude chytať zvratky po zemi. Vyjadrovala sa aj k pohybu auta M.C. XXXAX ( bolo
predmetom dedičského konania ), že sa pohybuje po W., že o poškodenej M. povedal, že vyzerá ako

Kleopatra a že má väčšie fúzy pod nosom ako on a že syn poškodenej vyzerá ako karfiol. Písala tiež
obžalovaná, že uvidí poškodenú cez kamerový záznam, že sa nevzdá, že začne krutý boj, že s tým môže
ísť aj na políciu aj na prokuratúru, že je jej to jedno, chce a bude ju vidieť zničenú, že poškodená nemá
dobrého človeka a že ľudia sa jej smejú, že nech zoberie ropuchu bratislavskú s krpcom do kostola, žeropucha sa vozí na dedovom trápení. V príspevkoch mimo iného obžalovaná vo verejnom odkaze pre
poškodenú uviedla, že kontaktovala príslušné orgány, že boj začal, že sa veľmi teší a bude sledovať ako
ju ničí a zničí. Mimo uvedeného napísala obžalovaná na facebooku aj množstvo iných komentárov na

poškodenú, jej rodinu, deti, svojich iných príbuzných, ktoré boli výsmešné, dehonestujúce či vulgárne.

Prokurátorka v záverečnej reči poukázala na to, že na základe výsledkov hlavného pojednávania má
za to, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba na obžalovanú V.. Q. W., sa stal a spáchala ho
obžalovaná. Sama obžalovaná vo svojom výsluchu uviedla, že problém medzi ňou a sestrou vznikol

z dôvodu, že sestra jej neukázala tri roky mamu, o ktorú sa starala poškodená, že podala trestné
oznámenie na sestru za týranie matky a za zdravotný stav, v akom matka bola, pripravuje žalobu.
Toto sú dôvody prečo kontaktovala sestru, toto uvádzala obžalovaná vo svojom výsluchu pred súdom.
Ďalej uviedla, že písala poškodenej, k tomu sa priznáva a že písala z dôvodu, že chcela vedieť, v
akom stave je matka. Obžalovanej však uniklo podstatné, že ani prípravné konanie, ani konanie pred
súdom nemalo za predmet rozhodovanie o dedičstve. Podstatou konania je, že obžalovaná svojimi SMS

správami a emailovou komunikáciou mala ohroziť psychickú integritu poškodenej a k tomuto svojmu
konaniu sa doznala. Poškodená S. popísala pri výsluchu, že obžalovaná jej volala na mobilný telefón,
aj jej dcére, zastrašovala ju, že si ju niekto počká, obžalovaná kontaktovala študijné oddelenie školy,
ktorú navštevoval syn poškodenej, a aj zamestnávateľom oboch dcér a opisovala ich v zlom obraze.
Obžalovaná poškodenú kontaktovala takmer každý deň, spomenula, že v jeden deň jej prišlo aj 14

SMS správ. V dôsledku konania obžalovanej poškodená navštevuje psychiatrickú ambulanciu, nakoľko
mala stavy úzkostí a stresu. Poškodená uviedla, že ako rodina sa snažia držať spolu, ale v súvislosti s
konaním obžalovanej sa stres prenáša na všetkých, poškodená uviedla tiež, že sa hanbí, obžalovaná sa
vyjadrovala na sociálnej sieti vulgárne aj ohľadom ich matky. V ďalšom poukázala na znalecký posudok
J.. S. a záver, že telefón predložený na skúmanie, neumožňuje úpravu správ. Znalec psychiater zasa

pri vyšetrení poškodenej zistil časovú aj príčinnú súvislosť vzniku depresívneho stavu poškodenej v
dôsledku konania obžalovanej. Poškodená v čase vyšetrenia mala zvýraznené známky patologickej
úzkosti, nadmerného napätia, stratu pocitu ohrozenia, absentovala schopnosť mobilizovať vlastné sily a
rezervy bez intervencie odbornej pomoci. K osobe obžalovanej uviedla, že táto doposiaľ nemá záznam
v registri trestov, avšak poukázala na to, že obžalovaná bola viackrát priestupkovo prejedávaná a

z výpisu z evidencie priestupkov vyplýva, že sa dostala do konfliktu s viacerými ľuďmi, nielen so
svojou sestrou - poškodenou. Poukazujúc na výpoveď obžalovanej, poškodenej, ako aj na oboznámené
znalecké posudky, z psychiatrie, psychológie i elektroniky, ako aj oboznámené facebookové správy
a SMS správy navrhla uznať obžalovanú V.. W. vinnou v zmysle podanej obžaloby a uložiť jej trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu s probačným dohľadom, v

rámci ktorého by jej súd uložil zákaz priblížiť sa k poškodenej a kontaktu s poškodenou v akejkoľvek
forme kontaktovania, vrátane kontaktovania prostriedkami elektronickej komunikačnej služby alebo
inými obdobnými prostriedkami.

Obžalovaná v záverečnej reči opätovne poukazovala tak ako aj v priebehu konania, že trestné konanie je

čistý podvod zo strany poškodenej s cieľom poškodiť jej, aby jej dokázala, že jej správaním sa jej zhoršil
život, čo nie je pravda. Pri incidente, ktorý bol uvedený pri Mercury market sa polícia jasne vyjadrila, že
poškodená je osoba, ktorá patrí na psychiatriu s putami. Čo sa týka prípadných zmien v mobile, znalec
sa vyjadril tak, že nevylučuje, že sa mohlo s mobilom narábať. K svojej matke uviedla, že poškodená
ju účelovo zobrala k sebe, pričom jej za pomoci polície, prokuratúry a súdu sa vznieslo obvinenie a

poškodená si bezpracne nechala prepísať všetky majetky. V ďalšom uviedla, že po vymenovaní nového
generálneho prokurátora mu prípad odovzdáva a dá preveriť prácu prokurátorky. Potvrdila, že čo sa týka,
že písala, je to pravda, no momentálne prehodnotila svoje správanie aj vďaka poslednému predvedeniu
na súd a taktiež vďaka stretnutiam s probačnou úradníčkou, ktorá jej chce určite len dobre. Opätovne
poukázala na to, že sa radí sa s viacerými právnikmi a advokátmi a voči poškodenej podá žalobu za

týranie matky a tiež pripravuje podania na príslušné štátne orgány za zneužitie a podvod ohľadom
zneužívania sociálneho systému poškodenou a tiež sa rozhodla, že prostredníctvom NAKY dá preveriť
majetok rodiny S..

Podľa § 360a ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. e), ods. 2 písm. a), písm. d) Trestného zákona

trestného činu nebezpečného prenasledovania sa dopustí, kto iného dlhodobo prenasleduje takým
spôsobom, že to podstatným spôsobom zhoršuje kvalitu jeho života, že sa vyhráža ublížením na zdraví,
sleduje iného, kontaktuje iného prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby proti jeho vôli a inakho obmedzuje v jeho obvyklom spôsobe života, pričom čin pácha na chránenej osobe - blízkej osobe
a verejne.

Objektívna stránka uvedeného trestného činu spočíva v dlhodobom prenasledovaní, ktoré je spôsobilé
vzbudiť u iného dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo
podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života.

Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Samotný pojem „stalking“ by sa dal charakterizovať ako zlovoľné, úmyselné a systematické
prenasledovanie a obťažovanie inej osoby, ktoré u obeti znižuje kvalitu jej života a ohrozuje jej
bezpečnosť. Stalking možno tiež definovať aj ako spôsob správania sa, pri ktorom osoba cíti strach,
nervozitu, obťažovanie alebo nebezpečenstvo, ide o prípady, keď je osoba opakovane páchateľom
kontaktovaná, páchateľ ju sleduje, posiela jej veci, hovorí s ňou, aj keď to osoba nechce alebo

túto osobu ohrozuje. Takéto správanie môže zahŕňať poznatky o rozvrhu obete, vyskytovanie sa na
miestach, na ktoré ide obeť, posielanie správ, emailov alebo obrázkov, opakované telefonáty alebo
textové správy, kontaktovanie alebo pridávanie údajov o obeti na sociálnych sieťach, písanie listov ako
aj iné pokusy o kontaktovanie, obťažovanie, sledovanie alebo zastrašovanie obete. Stať sa obeťou
stalkingu je vysoko stresujúca situácia, pri ktorej sa kumulujú negatívne pocity nielen zo samotného

prenasledovania, straty súkromia, ale aj nepochopenia okolia. V dôsledku toho sa potom objavujú pocity
bezmocnosti, sebaobviňovania, často sa rozvíjajú psychoreaktívne úzkostno-depresívne stavy alebo
psychosomatické poruchy. Stalking má významný nepriaznivý vplyv aj na sociálny a profesionálny život
obete.

Zavedenie tohto trestného činu bolo reakciou na množiace sa prípady pravidelného, resp. opakovaného
prenasledovania, obťažovania osôb spočívajúcich v niekoľkých útokoch, ktoré však samostatne nie sú
trestnými činmi a v niektorých prípadoch ani priestupkami, avšak v súhrne môžu svojimi následkami
podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života poškodeného ( obete ), či v konečnom dôsledku vyvolať v
poškodenom dôvodnú obavu z možného ublíženia na zdraví alebo zhoršenia kvality jeho života.

Pokiaľ sa týka pojmových znakov uvedeného trestného činu „dlhodobo“, „dôvodná obava“ a „podstatný
spôsob zhoršenia kvality života“ súd uvádza.

Zo skutkovej podstaty predmetného trestného činu vyplýva, že chráni pred obťažovaním tak

intenzívnym, ktoré už ohrozuje psychickú a v niektorých prípadoch aj fyzickú integritu poškodeného,
prípadne až život. Hranicu medzi tým, kedy už ide o škodlivý prejav správania nie je vždy ľahké
jednoznačne stanoviť, no celkom určite je taká hranica prekročená v prípade, keď je z okolností prípadu
zrejmá bezvýslednosť snahy prenasledovateľa získať priazeň obete a napriek tomu v jej prenasledovaní
pokračujemesiace,prípadneažroky,pričomzavytrvalýkontaktprostriedkamielektronickejkomunikácie

sa považuje hlavne opakované zasielanie nevyžiadaných emailových správ, zahlcovanie elektronickej
pošty nevyžiadanými správami, nevyžiadané volania tak na mobilný telefón tak aj na pevnú linku a iné.
Teda k tradičným formám nebezpečného prenasledovania
( vyhľadávanie fyzickej blízkosti obete, násilné chovanie ) sa tak pridružujú moderné formy, ktoré účinok
chovania páchateľa zvyšujú. Uvedené formy prenasledovania na to, aby mohli byť označené ako trestný

čin, musia predstavovať pre obeť ( poškodeného ) chronicky a ťažko kontrolovaný stres, proti ktorému
je celkom bezbranná a ktorý môže vyvolávať, resp. udržiavať fyzické či duševné ochorenie obete.

Pod pojmom dlhodobo pri tomto trestnom čine treba rozumieť prinajmenšom niekoľko vynútených
kontaktov alebo pokusov o kontakty, ktoré zároveň musia byť spôsobilé u poškodeného vyvolať

dôvodnú obavu. Ojedinelé alebo náhodné prejavy, aj keď nežiaduceho správania, takúto požiadavku
nespĺňajú. Musí sa jednať o sústavné, vytrvalé, tvrdošijné a systematické konanie vybočujúce z bežných
noriem správania, ktoré môže v niektorých prípadoch nebezpečne gradovať. Takto vysoká frekvencia
takýchto, čo do prejavu a spôsobu rôznorodých foriem správania, je vedená snahou páchateľa zmeniť
obvyklý spôsob života poškodeného, ohroziť jeho duševnú rovnováhu, postupne ho dostať pod svoj

bezvýhradný vplyv a moc. Z judikatúry vyplýva chápanie pojmu „dlhodobo“ ako opakujúceho sa,
spravidla systematického a sústavného konanie. Nemožno v žiadnom prípade kriminalizovať náhodné
alebo krátkodobé, aj keď v základnej skutkovej podstate popísané prejavy správania páchateľa. Legálna
definícia tohto pojmu neexistuje, no je možné analogicky to posúdiť prostredníctvom pojmu „po dlhšíčas“, ktorý pojem je definovaný v ustanovení § 138 písm. b) Trestného zákona a ktorý ustálená súdna
prax chápe spravidla ako časové obdobie trvajúce viac ako šesť mesiacov.

Vo vzťahu k pojmu dlhodobo súd ešte uvádza, že je pod potrebné rozumieť konanie trvajúce určitý čas,
ktoré je vykonávané opakovane a práve v opakovaní a dlhodobosti spočíva závažnosť tohto konania.
Tiež je potrebné zdôrazniť, že znak dlhodobosti nemožno posudzovať izolovane, ale v nadväznosti
na jednotlivé formy konania posudzovaného prečinu, ktoré v prípade veľmi intenzívneho a závažného
konania môžu naplniť znak dlhodobosti aj v prípade kratšej doby.

K jednotlivým formám prenasledovania však zákon vyžaduje pre trestnosť konania páchateľa aj súčasné
splnenie ďalšej podmienky a to podmienky spôsobilosti vzbudenia dôvodnej obavy o život alebo zdravie
poškodeného alebo o život a zdravie jemu blízkych osôb alebo podstatné zhoršenie kvality jeho života.
Dôvodnouobavousarozumieobavaobjektívnespôsobilávyvolaťvyššístupeňobáv,úzkostialeboiného
tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je na poškodeného pôsobené. Teda jednotlivé formy konania páchateľa

tak ako ich skutková podstata predstavuje musia byť spôsobilé vzbudiť takúto dôvodnú obavu.

K poslednému zo súdom vyššie uvedených pojmových znakov predmetného trestného činu - podstatné
zhoršenie kvality života poškodeného súd uvádza, že toto spočíva v takom obmedzení doterajšieho
spôsobu života poškodeného, ku ktorému dôjde proti jeho vôli práve nežiaducimi zásahmi páchateľa do

osobnej, rodinnej ale i profesijnej sféry života poškodeného, pričom rozhodujúcim bude vždy hľadisko
subjektívne pociťovanej ujmy poškodeného, aj keď určitým spôsobom objektivizované. V prípade
podstatného zhoršenia kvality života na strane poškodeného sa vyžaduje také konanie páchateľa, ktoré
je reálne spôsobilé zmeniť zaužívaný spôsob života poškodeného.

V prípade spáchanie takého trestného činu je treba brať zreteľ aj na špecifické životné situácie, ku
ktorým v týchto prípadoch dochádza, rovnako aj nielen jednotlivé fázy stalkingu od prvotných pokusov
páchateľa až po fázu stupňovania psychického nátlaku na poškodeného zo strany páchateľa ,ale aj na
jednotlivé vzťahy medzi samotným páchateľom a jeho obeťou - poškodeným , teda či o osoby, ktoré sa
poznali alebo sa poznajú alebo ide o úplne cudzie osoby. Taktiež je potrebné a dôležité rozlišovať, či v

tom ktorom prípade mali páchateľ a poškodený medzi sebou nejaký predchádzajúci vzťah alebo či aj v
súčasnosti medzi nimi nejaký vzťah existuje.

Obžalovanej bolo obžalobou kladené za vinu spáchanie prečinu nebezpečného prenasledovania tak
ako ho súd uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Vyhodnotiac všetky dôkazy tak ako to predpokladá ust. § 2 ods. 10 Trestného poriadku podľa svojho
vnútorného presvedčenia na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
súd dospel k záveru, že obžalovaná sa žalovaného skutku dopustila.

Obžalovaná sama priznala, že sa konania vo vzťahu k poškodenej, ktorá je jej sestrou a teda v
zmysle ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v spojení s ust. § 127 ods. 4 Trestného zákona
chránenou osobou - blízkou osobou, keďže sú súrodenci, dopúšťala, keď výslovne uviedla, že to
písala, že to možno nebolo správne, ale robila tak len preto, lebo poškodená jej neposkytovala
informácie o ich matke a taktiež sa s matkou nemohla stretávať. Taktiež obžalovaná poukázala na

skutočnosti ohľadom dedičského konania po ich nebohom otcovi, s ktorého výsledkami v konečnom
dôsledku nebola spokojná, sama uviedla, že mala dostať z dedičstva motorové vozidlo S. ktoré jej
mal otec ešte za života sľúbiť a taktiež nesúhlasili s tým, ako ich matka naložila so svojim majetkom,
vlastníctvom, ktoré previedla podľa jej názoru na poškodenú pod nátlakom a poškodená mala zneužiť
stav ich matky. Tieto skutočnosti nič nemenia na tom, že súd mal nielen z výpovede obžalovanej a

poškodenej ale aj z ďalších dôkazov za jednoznačne preukázané, že obžalovaná sa konania ako je
popísané v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku uvedené dopustila. Súd to mal za preukázané
najmä zo znaleckého posudku z odboru elektrotechniky, ktorého prílohou bol zoznam SMS správ
zaslaných obžalovanou z telefónneho čísla, ktoré používala, na telefónne číslo patriace poškodenej
a to za obdobie od 2.2.2016 do 12.3.2016, ktorých obsahom boli vyjadrenia obžalovanej vo vzťahu k

poškodenej, jej deťom, manželovi, rodine, či matke tak ako sa ich obsahom súd zaoberal vyššie ako aj z
predloženej komunikácie prostredníctvom sociálnej siete Facebook, ktoré zdieľanie a teda oboznámenia
sa s obsahom obžalovanou napísaných správ nebolo žiadnym spôsobom obmedzené, teda bolo
prístupné pre rôznych používateľov siete. Z týchto vyjadrení mal súd za jednoznačne za preukázané,že obžalovaná sa vulgárne vyjadrovala nielen na poškodenú, ale aj na jej rodinu, že poškodenú
zastrašovala, že poškodenú sledovala, mala informácie o pohybe poškodenej ale aj jej detí, hlavne
syna Q. a dcéry Q., keď obžalovaná sama uvádzala skutočnosti o začiatku výučby na školách, kde

títo študovali, informácie o dátume konania štátnych záverečných skúšok, fotografiu syna poškodenej
zverejnila na Facebooku a súd neverí obžalovanej, že táto bola vyhotovená tak, že obžalovaná si fotila
vlaky a syn poškodenej jej vošiel do záberu, nakoľko ak by tomu tak bolo, nemala dôvod zverejňovať
predmetnú fotografiu s popisom takého obsahu, ale akúkoľvek inú, ktorú pri fotení vlakoch vyhotovila.
Obžalovaná taktiež v komunikácii uvádzala skutočnosti zo života poškodenej takého charakteru, že

bolo nepochybné, že si zabezpečovala prostredníctvom iných osôb alebo sledovaním poškodenej, či
jej rodiny. Obžalovaná sa poškodenej vyhrážala s tým, že čas zúčtovania sa blíži, že bude pracovať
na tom, aby ju zničila ako aj život jej deťom či už profesný alebo osobný. Poškodenú v príspevkoch ale
aj v SMS správach označovala za psychopatku, bláznivá, šialenú, fúzatú, vulgárne piča, vulgárne sa
vyjadrovala aj o deťoch poškodenej, uvádzala údajnú neveru jej manžela s osobou rómskej národnosti
z dôvodu ich nedostatočného pohlavného života, taktiež sa hanlivo vyjadrovala a označovala ich matku

ako starú, prípadne jej krstným menom.

Tento záver súd prijal aj napriek spochybneniu znaleckého posudku z odboru elektrotechniky
obžalovanou, podľa ktorej znalec úplne nevylúčil manipuláciu s mobilným telefónom poškodenej, keďže
znalec sa vyjadril, že by to bolo možné len so špeciálnym hardvérom a softvérom, teda nie bežným

užívateľom akým bola poškodená.

Súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania možno jednoznačne prijať záver o tom, že
konanie, ktorého sa obžalovaná dopustila a to formami ako ich súd uviedol vyššie, naplnila všetky
pojmové znaky prečinu, z ktorého ju súd uznal vinnou. Konanie obžalovanej možno označiť ako také

konanie, ktoré napĺňa objektívnu stránku prečinu, z ktorého bola uznaná vinnou, pričom konania sa
dopúšťala úmyselne.

Skutočnosť tvrdenú poškodenou o negatívnom vplyve na jej súkromný život, najmä z pohľadu rodinného
a partnerského mal súd za preukázanú nielen z výpovedi samotnej poškodenej, ale aj zo znaleckého

posudku znalkyne z odboru psychológia, ktorá v posudku a vo svojej výpovedi popísala nielen psychický
stav poškodenej, ale aj jej obavy z konania obžalovanej, ktorej sa poškodená bojí, ale aj zo záverov zo
znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, kde znale jednoznačne
konštatoval, že depresívny stav u poškodenej sa rozvinul v súvislosti so spáchaným skutkom, že zistil
časováajpríčinnúsúvislosťvznikudepresívnehostavupoškodenejvdôsledkukonaniaobžalovanejana

tento jeho záver nemali vplyv ani skutočnosti, ktoré uvádzala obžalovaná počas jeho výsluchu, nakoľko
klinický nález podľa ním zistených skutočností a časových súvislostí súvisel s terajším problémom a
nie s minulosťou.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie či konanie nesie nielen

všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Trestného zákona.
To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná, teda materiálny
korektív.

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je záverom
právnym, ktorý záver sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania rovnako ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné
pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve
tak ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.

Súd má za to, že vzhľadom na okolnosti, tak ako bol čin obžalovanou spáchaný, tak ako vyplynuli z
vykonaného dokazovania, vzhľadom na osobu obžalovanej, na skoršie prebiehajúce trestné konanie
( sp. zn. 12T/15/2016 ), ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené ale aj berúc do úvahy povahu
a prejedenia priestupkových konaní obžalovanej možno prijať záver, že je tu materiálny korektív. V

tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z psychiatrického vyšetrenia obžalovanej, keď
znalkyňa konštatovala, že u obžalovanej nezistila výskyt žiadneho duševného ochorenia, ale že sa u
nej jedná o trvalú negatívnu povahovú odchýlku, ktorú nie je možné ovplyvniť ani zmeniť medicínskymi
prostriedkami.Súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obžalovanou a to preverenie skutočnosti, či nebolo
manipulované telefónom poškodenej, ňou navrhovaný aktuálny posudok od znalca psychiatra ako aj

vyžiadanie výpisov zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne na preukázanie, aké lieky užíva poškodená a
či ich môže užívať podľa gastroenterológa a zo Sociálnej poisťovne za účelom preukázania zneužívania
sociálneho systému poškodenou. Tieto návrhy súd odmietol, nakoľko tieto dôkazy sa týkali okolnosti
nepodstatnej pre rozhodnutie súdu, prípadne sa jednalo o skutočnosti, ktoré možno zistiť inými vo veci
vykonanými dôkazmi. Pokiaľ sa týka obžalovanou udávaného manipulovania telefónom poškodenej k

tomuto sa jednoznačne vyjadril znalec z príslušného odboru, tak ako je uvedené vyššie a pokiaľ sa
týka ďalšieho vyšetrenia poškodenej toto súd nepovažoval za potrebné, nakoľko poškodená potvrdila,
že potom čo sa viedli trestné konania, obžalovaná od svojho konania upustila a za čas konania
obžalovanej bol posudok ohľadom zdravotného stavu poškodenej podaný a uvedené platí aj o liekoch,
ktoré má poškodená užívať. Čo sa týka návrhu ohľadom Sociálnej poisťovne, predmetom tohto konania
neboloposudzovaniaoprávnenostinárokunadávkypoisťovňouposkytovaných,pričomobžalovanábola

viackrát v priebehu konania poučená, že ak disponuje skutočnosťami, ktoré odôvodňujú podozrenie
zo spáchania trestného činu či iného protiprávneho konania, je potrebné to oznámiť orgánom činným v
trestnom konaní, prípadne iným príslušným orgánom a to aj pokiaľ sa týka postupu orgánov činných v
trestnom konaní v tejto veci aj výslovne vo vzťahu k prokurátorke, ktorá vykonávala vo veci vykonávala
dozor v prípravnom konaní a zastupovala obžalobu na súde.

Takto súd v otázke viny uzatvára, že obžalovaná sa svojim konaním dopustila prečinu nebezpečného
prenasledovania tak ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pokiaľ sa ešte týka skutočnosti prezentovaným obžalovanou v celom priebehu trestného konania a

teda aj počas prípravného konania aj konania po podaní obžaloby a to, že celé je to vykonštruovaný
proces s účelom ublížiť jej, spochybňovania jednotlivých dôkazov od výpovede poškodenej skrz závery
niektorých znaleckých posudkov, najmä vo vzťahu k poškodenej, súd nemal o týchto dôkazoch žiadne
pochybnosti, vyjadrenia obžalovanej považoval za spôsob jej obhajoby a prezentovane pohľadu na vec,
no len takýto samotný postoj akéhokoľvek páchateľa a utvrdzovania seba samého a presviedčanie iných

o ňom, nemôže byť dôvod na spochybnenie celého trestného konania a záverov z neho plynúcich. To
platí aj vo vzťahu k prípadným, resp. obžalovanou tvrdeným sporom medzi obžalovanou a poškodenou
plynúcim z ukončeného dedičského konania, z ich spoluvlastníckeho vzťahu k nehnuteľnostiam, či z
následného konania ich matky, ktoré skutočnosti môžu byť prípadne predmetom iných podaní, žalôb
a konaní.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí
byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu

Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj
voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj

morálne odsúdenie páchateľa.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona. U
obžalovanejsúdzistilpoľahčujúcuokolnosťanipodľa§36písm.j) Trestnéhozákona,nakoľkovodpisez
registra priestupkov sa nachádzali záznamy o priestupkoch proti občianskemu spolunažívaniu, na ktoré

súd vzhľadom na charakter žalovanej trestnej činnosti musel prihliadať. Súd rovnako nezistil žiadnu z
priťažujúcich okolností ako ich predpokladá ust. § 37 Trestného zákona.Obžalovanej súd ukladal trest za prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 2 Trestného
zákona, pre ktorý zákon stanovuje trestnú sadzbu pri treste odňatia slobody tri mesiace až tri roky.

Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k
uloženie zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad
odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy,
nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť,
reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a

celou spoločnosťou. V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri
ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské
konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými
páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom
čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte.
Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení

Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo
zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre
zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a
základných zásad pre ukladanie trestov.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio
( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom
prípadevzhliadol,ženiektorýzdôsledkovýchúčelovtrestu-napr.odstrašeniepotenciálnychpáchateľov,
vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Berúc do úvahy vyššie uvedené potom súd za primeraný a zodpovedajúci účelu trestu považoval trest
odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov.

Ustanovenie § 51 ods. 1 súdu umožňuje za podmienok uvedených v § 49 Trestného zákona výkon trestu
odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky podmienečne odložiť za súčasného uloženia probačného

dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Práve vzhľadom na osobu obžalovanej mal súd za to, že aj keď je ukladaný trest odňatia slobody len vo
výmere 11 mesiacov, je súčasne potrebné uložil obžalovanej probačný dohľad.

Probačný dohľad v porovnaní s „pasívnym trestom odňatia slobody“ je omnoho efektívnejšou
alternatívou pri ukladaní trestov. Má na klientov resocializačný a reedukačný dosah, čomu napomáha
motivačné a nenásilné správanie sa probačného a mediačného úradníka k odsúdenému, ktorý má
potom väčšiu ochotu pracovať na zlepšení svojho správania. V probácii je zahrnutý predovšetkým
prostriedok humanizácie zaobchádzania s odsúdeným tak, aby boli čo najmenej narušované sociálne

väzby páchateľov a aby boli menej psychicky traumatizovaní, pričom poskytuje možnosť byť súčasťou
spoločenstva, nebyť odlišní. Neoddeliteľnou súčasťou probácie, tak ako ju upravuje ust. § 2 ods.
1 zákona NR SR č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch, je probačný dohľad.
Pod takýmto dohľadom je potrebné rozumieť pravidelný, osobný kontakt páchateľa s probačným
úradníkom , spolupráca pri vytváraní a realizácii probačného plánu dohľadu v skúšobnej dobe a

kontrola dodržiavania podmienok uložených páchateľovi súdom alebo takých, ktoré pre neho vyplývajú
zo zákona.

Cieľom probačného dohľadu je pôsobiť na páchateľa tak, aby sa nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti,
aby si vybudoval vhodné sociálne zázemie a aby sa mohol znova spoločensky uplatniť, v rámci ktorého

dohľadu probačný úradník kladie dôraz na nadviazanie vzťahu s osobou, ktorej bol nariadený, prináša
odsúdenému pomoc pri prekonávaní najrozmanitejších prekážok, psychickú podporu pri aktívnej snahe
odsúdenéhonájsťsvojemiestovspoločnosti atiežmupomáhanaučiťsažiťtak,akotoodnehoočakáva
spoločnosť, v súlade s jej normami.

Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu
trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej
skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom
uložené. Podmienečne možno takto odložiť výkon trestu za podmienky, že s ohľadom na doterajší životpáchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu
spoločnosti. Teda súd musí nepovažovať výkon trestu za nevyhnutný.

Súd mal za to, že sú splnené podmienky pre to, aby súd výkon trestu uloženého obžalovanej
podmienečne odložil, ale za súčasného uloženia probačného dohľadu a to berúc do úvahy jednak osobu
obžalovanej, ktorá síce nebola doposiaľ súdne trestaná, no súd bral do úvahy početnosť priestupkových
konaní a ich povahu, ako aj iné prebiehajúce konanie pod sp. zn. 12T/15/2016, taktiež závery znaleckých
posudkov z odboru nielen psychológie ale aj zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria.

V rámci uloženého probačného dohľadu, ktorý súd uložil obžalovanej za účelom naplnenia jeho cieľa
ako sa ním súd zaoberal vyššie. Súd uložil obžalovanej dostavovať sa k probačnému úradníkovi v
časových termínoch určených probačným úradníkom, kedy bude vytváraný pravidelný osobný kontakt
obžalovanej s probačným úradníkom za účelom naplnenia zmysle probačného dohľadu, pričom práve
probačný úradník na základe týchto poznatkov z priebehu probácie u obžalovanej bude vedieť stanoviť

početnosť a periodicitu dostavovaní sa obžalovanej.

Súd určil probačný dohľad pri ustanovení skúšobnej doby 20 mesiacov, keďže dobu v takejto výmere
považoval za primeranú a takú, po ktorú je potrebné sledovať správanie sa obžalovanej ako aj plnenie
uložených obmedzení a povinnosti.

Vzhľadom na charakter trestnej činnosti a najmä berúc do úvahy formu konania obžalovanej, ktorou
naplnila objektívnu stránku žalovaného prečinu, súd považoval na nevyhnutné na posilnenie účelu trestu
uložiť obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej a nezdržiavať sa v
blízkosti jej obydlia ako aj obmedzenie spočívajúce v zákaze kontaktu s poškodenou a jej rodinnými

príslušníkmi uvedenými formami.

Keďže poškodená si nárok na náhradu škody neuplatnila, súd osobitným výrokom o nároku na náhradu
škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení

rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.