Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 5, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117215019
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8117215019.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobkyne: F.. E. H., J.. X.X.XXXX, G.
D. X, XXX XX K., korešpondenčná adresa: S. J. XX, XXX XX K., štátny občan SR, právne zastúpená:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor ŠAFRANKO, advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov
163/66 proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., pobočka

kancelárie a adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, v konaní o zdržanie sa zrážok
zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 02.09.2015
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade k Zmluvám o spotrebiteľskom úvere - hotovostný
úver a revolvingový úver Č..XXXXXXXXXX zo dňa 02.09.2015 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, ktoré jej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 12.6.2017 domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosťzdržaťsapoužitiaDohodyozrážkachzomzdykZmluve ospotrebiteľskomúvere-hotovostný
úver a revolvingový úver Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 2.9.2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným,

na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, zo dňa 2.9.2015.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným chcela uzatvoriť úverovú zmluvu, avšak žalovaný
jej predložil listiny s tým, že ak chce aby jej bol poskytnutý úver, je potrebné podpísať ním predložené
listiny. Žalobkyňa predložené listiny podpísala v presvedčení, že uzatvorila úverovú zmluvu (ďalej
ako ,,Zmluva“) a až od svojho zamestnávateľa, zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa

22.3.2017, ktorá bola jej zamestnávateľovi doručená dňa 28.3.2017, sa dozvedela, že podpísala aj
dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej ako ,,Dohoda“). Ďalej uviedla, že Dohoda umožňuje žalovanému,
aby od nej vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly. V súvislosti s
Dohodou jej nebolo nič bližšie vysvetlené, samotné vyhotovenie Dohody je typický formulár, z ktorého
nevyplýva možnosť zmeny jeho textu tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je Dohoda
uzavretá vo forme osobitnej listiny, žalobkyňa uviedla, že o jej dôsledkoch nebola nijako poučená

a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela úver získať. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne
súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plniť, bol zamestnávateľ žalobkyne povinný
vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne, ktorá nemala možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť, nakoľko
zamestnávateľ bol podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy, bez ohľadu na existenciu sporu.
Poukázala na to, že žalovaný ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy z toho hľadiska, či Zmluva

neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex-offo súdnej kontrole.3. Poukázala na to, že vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí
obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej ako ZoSÚ) a v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až l), r), s), z) a aa). Dodala, že aj keby Dohoda bola platná, vzhľadom na skutočnosť, že ňou chce
žalovaný získať aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky má za to, že jej návrh obstojí.

4. Žalobkyňa spolu so žalobu predložila: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a

revolvingový úver, č. 4509009516, z 2.9.2015, Žiadosť o výplatu zrážok zo mzdy z 22.3.2017, Dohodu
o zrážkach zo mzdy z 2.9.2015.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril a uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je bežným mechanizmom
na zabezpečovanie záväzkov, typicky využívaným najmä v bankovom sektore pri zabezpečovaní
peňažných záväzkov z úverov a pôžičiek. Zákonná úprava špecifikovaná v ustanovení § 551 OZ

vyžaduje na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy len dve podmienky a to písomnú formu a skutočnosť,
že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Uvedené ustanovenie
neobsahuje žiadne ďalšie podmienky, ktorých nesplnenie by malo za následok neplatnosť takejto
dohody. Ponecháva účastníkom zmluvného vzťahu voľnosť pokiaľ ide o obsahovú stránku dohody a
taktiež aj formu v tom zmysle, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť vo forme samostatnej dohody

alebo môže byť aj súčasťou iného (hlavného) právneho vzťahu ako forma určitého zabezpečovacieho
inštitútu (tzv. akcesorický vzťah).

6. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny a žalobkyňa ako klient bol
poučený o možnosti ju neuzatvoriť v zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. Poukázal na

to, že ako výslovne vyplýva z textu listiny dohody o zrážkach zo mzdy, nachádza sa na nej aj prehlásenie
žalobkyne, že si je vedomá, že uzatvorenie dohody bolo dobrovoľné a bola poučená o možnosti ju
neuzatvoriť. Žalobkyňa dohodu o zrážkach zo mzdy bez akejkoľvek výhrady podpísala. Takto prejavená
vôľa žalobcu jednoznačne preukazuje, že žalobkyňa sama na základe vlastného rozhodnutia súhlasila
s uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ žalobkyňa ustanoveniam dohody nerozumela, nemala

ich podpisovať alebo si ich mala nechať žalovaným bližšie vysvetliť. Skutočnosť, že by žalobkyňa
jednotlivým ustanoveniam dohody o zrážkach zo mzdy nerozumela vo svojej žalobe ani nenamieta. Na
základe uvedených skutočností mal za to, že písomná forma dohody o zrážkach zo mzdy bola dodržaná.

7. Pokiaľ ide o rozsah zrážok uviedol, že ich výška je stanovená priamo v dohode o zrážkach zo mzdy

v nasledovnom znení: „Dohodli sme sa, že ak sa ako klient oneskoríte so splácaním úveru z vyššie
uvedenej zmluvy, sme oprávnení požadovať, aby Vám Váš platca mzdy ( „ďalej iba zamestnávateľ)
vykonával mesačnú zrážku zo mzdy, a to:
- do doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky
stanovenej vo vyššie uvedenej úverovej zmluve.

- od doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške pravidelnej mesačnej splátky stanovenej vo vyššie
uvedenej úverovej zmluve Ak by výška zrážky zo mzdy podľa tejto dohody bola vyššia než pripúšťajú
platné právne predpisy, bude zrážka vykonaná v maximálnej možnej výške stanovenej platnými
právnymi predpismi. Platnosť takejto dohody je podmienená skutočnosťou, že zrážky takto dohodnuté
nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. S ohľadom na znenie ustanovení § 70 a

nasledujúcich zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, nie je výška dohodnutých zrážok Dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iného príjmu vyššia, ako by bola pri výkone rozhodnutia.

8. Poukázal na to, že postavenie poskytovateľa úveru voči dlžníkovi v úverovom vzťahu je značne

nevýhodnejšie, práve s ohľadom na skutočnosť, že on plní vopred, pričom dlžník plní spravidla v
splátkach počas dlhšieho časového obdobia. Na základe vyššie uvedeného nemožno preto žiadnym
spôsobom skonštatovať, že dohodnutie dohody o zrážkach zo mzdy by bolo „spôsobením značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán“. Naopak, treba si uvedomiť, že v úverovom
vzťahu poskytovateľ úveru, už svoju povinnosť poskytnúť plnenie splnil - poskytol úver, a dlžník, má

svoju povinnosť splniť - splatiť dlh v budúcnosti, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy len zvyšuje istotu
kreditora, že debetor svoj záväzok splní. Realizácia dohody o zrážkach zo mzdy nastáva vždy až ako
následok neplnenia povinností klientom, ktorý svoj dlh z úverovej zmluvy neplní riadne a včas, ktorý
prestal svoj dlh splácať. V takýchto prípadoch nemá žalovaný žiadnu inú možnosť ako sa k uspokojeniusvojej pohľadávky dostať, preto je nútený po neúspešných výzvach klientov na plnenie s realizáciou
zrážok zo mzdy začať. Z uvedených dôvodov preto nepovažoval žalobu za dôvodnú, keďže žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému

náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobca predložil dohodu o zrážkach zo mzdy k ÚZ
4509009516.

9. Súd v danej právnej veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul žalobkyňu v neprítomnosti
žalovaného, ktorý sa ospravedlnil a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vo veci rozhodol

rozsudkom č. k. 12Csp/137/2017-42 zo dňa 18.12.2018 tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. Proti
tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.

10. Odvolací súd uznesením č.k. 5Co/38/2019 zrušil rozsudok súdu 1. stupňa a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vo veci konať v
intenciách naznačených v zrušujúcom uznesení a posúdiť zmluvu uzatvorenú medzi sporovými stranami

podľazákonač. 129/2010Z.z.a smernice93/13/EHS,toznamenázistiť, čipredmetnázmluvaobsahuje
všetky zákonom predpísané náležitosti, alebo absencia niektorých náležitostí spôsobuje bezúročnosť
a bezpoplatkovosť. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy uložil súdu prvej inštancie zistiť, či
žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako spotrebiteľke dostatočné informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá, ktorá voľba konkrétne znamená a následne vo veci znova

rozhodnúť.

11. Z vykonaného dokazovania súd mal zistené, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžníčka
2.9.2015 uzatvorili zmluvu o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX. V
časti „Úver“ tejto listiny boli uvedené základné parametre úveru, ktorý mal žalovaný poskytnúť žalobkyni,

a to, že ide o bezúčelový úver v celkovej výške 2800 EUR splatný v 60 mesačných splátkach po 76,54
EUR s ročnou úrokovou sadzbou 21,04 %. Ďalej táto časť obsahuje určenie RPMN, priemernej RPMN,
ako aj údaj, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, potom vždy do 15. dňa
kalendárneho mesiaca. Lehota splatnosti úveru je „60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v
poslednom mesiaci“. V zmluve nebolo dohodnuté ani poistenie, ani poplatok za možnosť zmeny splátok

ani za odklad splátok.

12. Vedľa podpisu žalobkyne na strane 3 zmluvy je text, že „Svojim podpisom Zmluvy ďalej
potvrdzujete, že pred uzavretím Zmluvy ste prevzali formulár so štandardnými európskymi informáciami
o spotrebiteľskom úvere, ktorý bol vyhotovený v súlade s právnymi predpismi, a bolo Vám poskytnuté

náležité vysvetlenie. Sťažnosti, reklamácie a ostatné podanie môžete týmto podpisom uzatvárate
uplatniť na adrese Home Credit Slovakia, a.s., uvedenej v hlavičke tejto Zmluvy, zmluvu o hotovostnom
úvere“.

13. V ten istý deň podpísali žalobkyňa a žalovaným aj listinu označenú ako „Dohoda o zrážkach zo

mzdy“. V texte je tejto listiny sa strany dohodli, že „ak sa ako klient oneskoríte so splácaním úveru z
vyššie uvedenej zmluvy, sme oprávnení požadovať, aby Vám Váš platca mzdy... vykonával mesačnú
zrážku zo mzdy, a to: - do doby uhradenia dlžných splátok úveru vo výške dvojnásobku pravidelnej
mesačnejsplátkystanovenejvovyššieuvedenejúverovejzmluve,-oddobyuhradeniadlžnýchsplátok...
vo výške pravidelnej mesačnej splátky... Ak by výška zrážky zo mzdy podľa tejto dohody bola vyššia

než pripúšťajú právnej predpisy, bude zrážka vykonaná v maximálnej možnej výške stanovenej platnými
právnymi predpismi...“.

14. Žalobkyňa vo veci uviedla, že skončila ekonomickú univerzitu. Pokiaľ ide o jej pracovné zaradenie
pracuje pre spoločnosť O2 ako konzultant. Na otázku súdu, či mala informácie o inštitúte dohody o

zrážkach zo mzdy ako takej, žalobkyňa vo veci uviedla, že mala iba všeobecné informácie. Pokiaľ ide
predmetnú o dohodu o zrážkach zo mzdy, uviedla, že podpísala zmluvu po všeobecných dojednaniach
o tom, aký úver požaduje, v akých splátkach, boli pripravené papiere, následne jej boli poskytnuté na
podpis. Zmluvu uzatvárala, v pobočke v Tescu, pracovníčka Tesca predložila papiere, po základných
údajoch, kedy, ako, v akej výške, akou formou budem uhrádzať splátky, následne jej ukazovala miesta,

kde má opatriť svoj podpis bez ďalších informácii. Na otázku súdu, či žalobkyňa požiadala o poskytnutie
časového priestoru na preštudovanie si podpisovaných listín, žalobkyňa uviedla, že to považovala za
štandardný úkon, že mala za to, že podpisuje papiere týkajúce sa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej
vo veci uviedla, že považovala konanie zo strany spoločnosti Home Credit za neseriózne z toho dôvodu,že potom som zistila, že jej budú vykonávané zo strany zamestnávateľa zrážky zo mzdy, telefonicky
kontaktovala žalovaného a oznámila som, že dlžné splátky doplatí, aby prestali vykonávať zrážky,
nakoľko nechcela mať zlé meno u zamestnávateľa, napriek tomu k tomu nedošlo. Na otázku súdu, či

žalobkyni poskytol dodávateľ rovnopis zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy, žalobkyňa uviedla, že áno.

15. Súd vo veci po zrušení rozsudku a na základe uložených úloh súdom druhej inštancie opätovne
vypočul žalobkyňu, ktorá vo veci uviedla, že na tlačive o štandardných európskych informáciách o
spotrebiteľskom úvere ( č. l. sp. 90 ) je jej podpis. Vo veci uviedla, že tento formulár podpísala, bez

ďalšieho oboznámenia sa, alebo bez ďalšej žiadosti o poskytnutie možnosti oboznámiť sa s týmito s
týmto tlačivom, pretože jej to pracovníčka povedala, aby ho podpísala. Potvrdila, že navštívila stánok
žalovaného poskytujúci predmetné úvery a služby, kde jej pracovníčka zhruba poskytla informácie
ohľadom úveru a takisto ju upozornila na to, že si musí ju údaje skontrolovať. Žalobkyňa uviedla, že
nevie koľko papierov podpisovala. A potvrdila, že bližšie informácie o dohode o zrážkach zo mzdy jej
poskytnuté neboli. Keďže jej nebolo vysvetlené nič ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy, tak jej ani

nebola poskytnutá možnosť odmietnuť túto dohodu. V podstate až od zamestnávateľa, kedy jej bola
vyplatená nižšia mzda sa dozvedela o skutočnosti, že dohodu podpísala. Potvrdila, že momentálne úver
nie je splácaný z toho dôvodu, že konanie žalovaného považuje za nekorektné.

16.Podľa§551ods.2Občianskehozákonníkanadobúdaveriteľvočizamestnávateľoviprávonavýplatu

zrážok okamihom predloženia dohody.

17. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný už zamestnávateľovi žalobkyne dohodu
predložil a ten na jej základe začal vykonávať zrážky.

18. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o hotovostnom
úvere a zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX nekonala na účely svojej obchodnej ani inej
podnikateľskej činnosti, žalovaný však ako veriteľ konal na takýto účel. Žalobkyňa teda je spotrebiteľkou
v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a žalovaný dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Obč. zák. a § 2 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z.

19. Zmluva č. 4509009516 je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. d) zákona č.
129/2010 Z. z., ale aj spotrebiteľskou zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák.

20. Žalobkyňa v odôvodnení tvrdila zmluva neobsahuje adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ

uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c/ ZoSÚ), tu súd poukazuje na bod č. 5, kde je
uvedený text zo zmluvy v ktorom sa uvádza kde je možné uplatniť sťažnosť a reklamáciu, text bol
jasne čitateľný a zrozumiteľný. Súd má za to že predmetná zmluva v tomto smere obsahovala náležitosť
požadovanú zákonom o spotrebiteľských úveroch.

21. Pokiaľ ide o náležitosť § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ v zmluve bolo uvedené, termín konečnej splatnosti
úveru je 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci. Súd nepopiera, že
bežne sa rozhoduje, že táto musí byť určená presným dátumom a byť súčasťou priamo zmluvy, čo v
podstate tvrdí aj žalobkyňa v tejto veci. Slovenská republika však vo vyjadrení k veci vedenej na SD EÚ
ako C - 42/15 (vyššie uvedená predbežná otázka OS Dunajská Streda) uviedla, že formulácie týkajúce

sa splatnosti vo forme - prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru alebo dátum
splatnostidruhejanasledujúcichsplátokjevždy15.deňkalendárnehomesiaca považujezadostatočné.
Z týchto dôvodov pri hodnotení dôvodnosti žaloby o uloženie povinnosti zdržať sa použitia dohody o
zrážkach zo mzdy ani uvedenú námietku žalobkyne nepovažoval za dôvodnú.

22. Pokiaľ ide o - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. 1/ZoSÚ) od 31.3.2015 písm. k/ ZoSÚ,
tu súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2017 vydané
dňa 22. februára 2018 ( podľa čl. 2 ods. 2 CSP Čl.2 Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne

očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo), ktorý uviedol, že: Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych
záverov vyjadrených v rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkovýchprávnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné
interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho,akájekonkrétnavnútornáskladbatejktorejanuitnejsplátky.Pokiaľpredmetnéustanoveniezákona

č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

23. Súd teda spravujúc sa týmto vyjadrený právnym záverom ale aj v rozhodnutí NS SR sp.zn. 5 Cdo
132/2017 a 4 Cdo 211/2017 má za to, že ani uvedená námietka žalobkyne vo vzťahu k absencii
náležitosti zmluvy neobstojí.

24. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že podpisovala zmluvu o úvere a nemala možnosť ju odmietnuť
obsah predložených listín však toto tvrdenie žalobkyne nepotvrdzuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy je

vyhotovená ako samostatná listina s jasným nadpisom „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ a je žalobkyňou
osobitne podpísaná. Iné dôkazy žalobkyňa na preukázanie tvrdenia, že nemohla dohodu odmietnuť
podpísať nenavrhla vykonať.

25. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný

konajúcouosobou.Zcitovanéhoustanoveniajezrejmé,ževonkajšíprejavpodlistinouvpodobepodpisu
je v zásade znakom toho, že podpisujúca osoba obsah listiny akceptuje ako prejav vlastnej vôle.

26. Súd má za to, že ani ustanovenia na ochranu spotrebiteľa nemôžu ísť tak ďaleko, aby umožňovali
spotrebiteľovi bez ďalšieho spochybniť svoju vôľu prejavenú podpisom listiny. Opačný postup by totiž

vniesol absolútnu neistotu do právnych vzťahov, kedy by spotrebiteľovi stačilo následne vyhlásiť, že
nechcel prejaviť vôľu vtelenú do ním podpísanej listiny. Takúto neistotu však nemožno akceptovať ani
v prípade spotrebiteľských vzťahoch; právny styk sa totiž vo všeobecnosti (odhliadnuc od niektorých
výnimočných prípadov) musí spoliehať predovšetkým na obsah vlastného prejavu vôle, ktorý jediný
umožňuje poznať jej obsah (výkladové pravidlá v § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka).

27. Žalobkyňa navyše má vysokoškolské ekonomické vzdelanie, možno teda počítať s jej istou
intelektuálnou úrovňou a schopnosťou vystupovať s druhou zmluvnou stranou a teda ak nemala nejaké
otázky nejasné nemusela uzavrieť zmluvu o úvere a ani samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Tvrdenie
o opaku s odstupom času sa javí ako účelové.

28. V prerokúvanej veci pritom nejde o taký osobitný prípad, že by dohoda o zrážkach zo mzdy bola
„skrytá“ medzi iné ustanovenia zmluvy a konanie veriteľa by v tomto zmysle bolo nepoctivé.

29. Naopak, ako už bolo uvedené, dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená ako samostatná

listina s jasným nadpisom, ktorú žalobkyňa samostatne podpísala, takže jej muselo byť zrejmé, k akému
právnemu úkonu svoj podpis pripája. Ak ho pripojila, znamená to, že musí akceptovať, že prejav v listine
mohol žalovaný opodstatnene považovať za jej prejav vôle.

30. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako inštitút je upravená v § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý výslovne

predpokladá,žepredloženímdohodyzamestnávateľovinadobúdaveriteľprávonazrážkyzomzdy.Preto
nemôže táto podstata dohody o zrážkach zo mzdy (možnosť priameho nároku voči zamestnávateľovi)
robiť z nej úkon rozporný s dobrými mravmi. Okrem toho treba uviesť, že aj zákony na ochranu
spotrebiteľa výslovne počítajú s možnosťou zabezpečenia úveru dohodou o zrážkach zo mzdy. Tak
napr. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pripúšťa zabezpečenie

týmto spôsobom za predpokladu, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mohol ju
odmietnuť. Podobne aj § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z. (aj keď v znení, ktoré v čase zmluvy nebolo
účinné) dovoľuje podmieniť poskytnutie spotrebiteľského úveru uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy
dojednaných za podmienok ustanovených zákonom.

31. Rovnako v zákone nemá oporu ani tvrdenie, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť
budúcu pohľadávku. Takéto obmedzenie z § 551 Obč. zák. nevyplýva a bolo by aj málo logické, keďže
zabezpečenie má pre veriteľa zmysel práve len vtedy, ak je poskytnuté skôr než dlžníkovi poskytne úver.32. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje navyše v podstate jediný prostriedok zabezpečenia
záväzku veriteľa - žalovaného. „Značnú“ nerovnováhu pre dlžníka nespôsobuje sám osebe ani fakt, že
veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo, bez súdneho rozhodnutia. Súdny

dvor EÚ v rozsudku vo veci C-34/13, Kušionová proti SMART Capital vyslovil v podstate záver, že sama
skutočnosť, že presadzovanie nárokov zo zmluvy je možné aj bez ingerencie súdu (teda mimosúdne,
priamo),niejevrozporesosmernicou93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,
za predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon (ak sa dohoda o zrážkach zo
mzdy využíva na uspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných podmienkach) a že existuje

účinná následná súdna kontrola.

33. Vzhľadom však na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu uvedený v bode 18. uznesenia č. k.
5Co/38/2019-79 zo dňa 20.02.2020, kde odvolací súd uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, že v zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti úveru 60 mesiacov po poskytnutí úveru,
a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, čo je v súlade s rozhodnutím C- 42/2015, ako za dostatočné,

doslova uviedol, že s tým odvolací súd nesúhlasí, nakoľko v bode zmluvy 36. je uvedený počet splátok
60, v bode 39. zmluvy je uvedený termín konečnej splatnosti 60. mesiacov po poskytnutí úveru a to do
15. dňa v poslednom mesiaci.

34. Teda podľa názoru odvolacieho súdu termín konečnej splatnosti úveru a doba trvania zmluvy podľa

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. absentuje. Neuvedením tejto náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa v zmysle ustanovenia § 11 ods.
1 písm. a) spája sankcia vo forme bezúročnosti a bez poplatkovosti spotrebiteľského úveru.

35.Vnadväznostinatosúdprvého stupňajeviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu,žeakdohoda

o zrážkach zo mzdy umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný
nemusí mať nárok ( ak je úver bezúročný a bezpoplatkov) má to za následok jej neplatnosť.

36. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

37. Súd však dáva do pozornosti nález I.ÚS 44/2020, ktoré je aplikovateľné aj v danej právnej veci,
a kde ústavný súd okrem iného uviedol, že aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou
súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov
je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné inštitúty s tým, že táto ochrana je už súčasťou
zákonnej normy ako účel právnej normy a už nepotrebuje osobitnú expanzívnu interpretáciu nad rámec

interpretačných štandardov vrátane teleologického výkladu.

38. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

41.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Vzhľadom na plný úspech žalobkyne v konaní súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.