Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/31/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218010455
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4218010455.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanému F. D. pre zločin týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
F. D. proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 22.01.2020, sp. zn. 3T/81/2018, na verejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 09.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného F. D. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný F. D. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe,
že:
najmenej od mesiaca júl 2017 až do XX.XX.XXXX, kedy bol zadržaný a následne vzatý do väzby, v

meste G. v jednoizbovom byte na adrese B. XXXX/XX svoju matku M. D., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, s
ktorou žil v spoločnej domácnosti, v stave opitosti s pravidelnosťou najmenej raz za dva týždne fyzicky
napádal údermi päsťou do rôznych častí tela, trhaním za vlasy a v jednom prípade vytrhnutím náušníc
z uší a to takým spôsobom, že ich obe chytil a potiahol ich smerom nadol, ponižoval ju vulgárnymi
nadávkami, vyhrážal sa jej zabitím, pričom najmenej v jednom prípade sa tak stalo v situácii, že držal
v ruke nôž, arogantne sa dožadoval peňazí, ktoré potreboval na alkohol, opakovane prichádzal domov

opitý v neskorých nočných hodinách, niekedy aj v spoločnosti ďalších osôb ovplyvnených alkoholom
neberúc ohľad na pomery v byte, vek a zdravotný stav svojej matky, ktorej tak znemožňoval spánok, čo
viedlo u poškodenej k nespavosti z dôvodu permanentnej obavy o jej život a zdravie, k odchodu z bytu
najmenej v dvoch prípadoch, kedy sa na prechodnú dobu uchýlila ku svojej dcére a ku svojej známej, ale
neskôr aj k rezignácii v tom smere, že by vedela tento nežiaduci stav nejako zvrátiť, alebo ovplyvniť vo
svoj prospech, čo vyvrcholilo tým, že poškodená M. D. dňa XX. februára XXXX od vyčerpania spadla na

chodbe uvedeného bytu a následne bola odvezená do Nemocnice v Komárne, kde boli po jej vyšetrení
zistené zranenia a to pomliaždenie hrudníka, chrbta, pravej hornej končatiny, ľavého kolena, hlavy -
záhlavia, zápal kože, podkožia pravého ramena a lakťa s predpokladanou dobou liečenia 7 dní.

Podľa § 208 odsek 1Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona za zistenia
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, bol obžalovanému uložený trest odňatia

slobody 5 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a podľa § 73 odsek 2 písmeno c/,
písmeno d/ Trestného zákona mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný, a to proti výroku o vine a
výroku o treste napadnutého rozsudku, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných

dôvodoch svojho odvolania vytkol súdu I. stupňa, že nesprávne vyhodnotil skutkový a právny záver,
keď dospel k záveru, že skutok sa stal a naplnil skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej a osoby azverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona. Súd I. stupňa sa nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a nebral do úvahy tie dôkazy, ktoré svedčia v jeho
prospech a skutočnosť, že svedkyňa P., že uviedla, že konflikty medzi ním a poškodenou vnímala ako v

poriadku a vždy to tak vnímala aj poškodená. Uviedla, že keď bol triezvy, tak bol šikovný a vie pracovať.
Ďalej poukázal na výpoveď svedkyne Koraiovej, ktorá s uviedla počas výsluchu dňa 06. 06. 2018, že
poškodená nikdy nespomínala, že ju bil alebo niečo podobné. Okrem toho svedkyňa uviedla, že na
poškodenej bolo vidieť neraz, že viac pije, lebo sa tackala, keď išla do obchodu alebo vyniesť smeti.
Rovnako táto svedkyňa potvrdila, že keď nemal vypité, tak bol slušný, uvádza, že svedkyňa N. osobne

s vlastnými zmyslami ani raz nezažila, že by došlo k fyzickému napadnutiu na poškodenú z jeho strany
a uviedla, že poškodená bola často pod vplyvom alkoholických nápojov. Taktiež svedkyňa T. uviedla
na hlavnom pojednávaní dňa 04. 09. 2019, že bol slušný a ani raz nevidela na vlastné oči, že by bol
poškodenú napadol. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok U. a dal do pozornosti súdu, že rovnako treba
objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby
umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. C., ktoré boli medzi ním a poškodenou boli vtedy, keď boli obaja

pod vplyvom alkoholických nápojov, avšak nedosiahli takú úroveň, aby sa to dalo kvalifikovať ako zločin
týraniablízkejosobyazverenejosoby.Vzhľadomnato,že8krátboliprivolanýpolicajtiakebypoškodená
mala zranenia, určite by začali ex offo trestné stíhanie voči jeho osobe a nielen na základe podnetu jeho
sestry. Dokazovaním nebolo preukázané, že sa skutok stal a ani to, že ho spáchal. Namietal, že nikdy
nemal v úmysle niekoho týrať ani fyzicky či psychicky ublížiť, to znamená, že v konaní nebol dostatočne

preukázaný ani úmysel. Trest považuje za nespravodlivý a neprimeraný, pretože z jeho strany nebolo
preukázané dostatočne spáchanie trestného činu. Uviedol, že v prípade, ak má výpoveď svedka slúžiť
ako jediný dôkaz, preukazujúci jeho vinu bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný
prostriedok jasný, logický zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi
spochybniteľný, či dokonca vyvrátený. V danom prípade však vzhľadom na uvedené nezrovnalosti, na

ktoré poukázal aj pri samotných výpovediach svedkov v súdnom konaní a s poukazom na zásadu „in
dubio pro reo“ má za to, že nebolo nepochybne a náležite preukázané, že skutky, čo do spôsobu ich
spáchania a času ich spáchania tak, ako sú uvedené v obžalobe a v napadnutom rozsudku sa stali a
že ich spáchal on. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/,
písmeno e/ Trestného poriadku a spod obžaloby by ho podľa § 285 písmeno a/ a písmeno c/ Trestného

poriadku oslobodiť.

K podanému odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila okresná prokurátorka v Komárne a uviedla
že argumentácia obsiahnutá v písomnom vyhotovení odvolania je totožná s tou, ktorú uplatňovala
obhajoba na hlavných pojednávaniach. Hodnotenie dôkazov je neúplné a zjavne tendenčné, netýka sa

celého radu ďalších dôkazov svedčiacich o vine obžalovaného a to výpovede poškodenej pri podaní
trestného oznámenia, výpovede svedkyne - sestry obžalovaného, ale vlastnej výpovede obžalovaného,
či ďalších listinných dôkazov a znaleckého posudku vypracovaného psychiatrom na obžalovaného.
Tendenčné je hodnotenie vybranej časti dôkazov z dôvodu, že poukazuje na čiastkové údaje uvádzané
svedkami vytrhnuté z kontextu a nie výpovede ako celku. Je faktom, že ani že ani jedna z osôb, ktoré boli

vypočuté v procesnom postavení svedka, nebola prítomná pri konkrétnom útoku obžalovaného na jeho
matku, čo je však situácia obvyklá v trestných veciach domáceho násilia, ktoré sú špecifické práve tým,
že ku skutkom dochádza najčastejšie za zatvorenými dverami domovov, kam verejná kontrola nemá
dosah. Je nepochybné, že domáce násilie možno spáchať aj na osobe so sklony k požívaniu alkoholu,
pretože násilie akéhokoľvek druhu, nie možné ničím ospravedlňovať. Podstatné je totiž to, že medzi

páchateľom a obeťou ide o nerovný vzťah poznamenaný snahou násilníka dostať obeť po svoj vplyv a
manipulovať s ňou, ale aj tým, že obeť sa snaží prispôsobiť a vyhovieť násilníkovi veriac, že situácia
sa zmení jej prospech. Pokiaľ ide o uložený trest, tento bol vymeraný v zákonom stanovenej trestnej
sadzbe zvýšenej s prihliadnutím na to, že obžalovaný sa za vinu mu kladeného zločinu dopustil ako
opätovného, vo vzťahu k jeho predchádzajúcemu odsúdeniu za zločin vydierania. Tohto zločinu, ale

aj ďalších troch prečinov násilného charakteru sa vždy dopúšťal voči ženám ako blízkym osobám. V
predchádzajúcom období uložené a vykonané nepodmienečný trest odňatia slobody, rovnako ako ani
nariadené ochranné protialkoholické liečenie svoj účel nesplnili. Navrhla, aby krajský súd z tohto dôvodu
podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného zamietol.

Obžalovaný sa na verejné zasadnutie krajského súdu nedostavil, upovedomenie o verejnom zasadnutí
mal riadne a včas doručené (15.06. 2020, č.l. 416 spisového materiálu), lehotu na prípravu verejného
zasadnutia mal zachovanú, neúčasť na verejnom zasadnutí neospravedlnil, pretože oznámenie riaditeľa
zariadenia, v ktorom sa v čase konania verejného zasadnutia obžalovaný nachádzal, nie možnépovažovať za ospravedlnenie neúčasti obžalovaného na verejnom zasadnutí. Obžalovaný bol v
doručenom upovedomení (kópia, ktorého sa nachádza na č. l. 411 spisového materiálu), riadne
poučený o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti a preto krajský súd za splnenia

podmienok ustanovenia § 293 odsek 5 Trestného poriadku vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
obžalovaného.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania
obžalovaného, nad rámec uvedeného nič nedoplnil a navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že rozsudok súdu I. stupňa považuje
za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, súd I. stupňa vyhodnotil skutkový stav v súlade s
ustanovením § 2 odsek 12 Trestného poriadku, dospel k správnemu záveru o vine, pri ukladaní trestu
správne aplikoval ustanovenie § 38 odsek 5 Trestného zákona a trest preto považuje za primeraný.
Navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní
postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z
odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými

právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného a vzniknutým
následkomexistujepríčinnásúvislosť.KrajskýsúdsastotožňujesozáveromsúduI.stupňaopreukázaní

zavinenia obžalovaného, poukazujúc pritom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 2 odsek 12 Trestného poriadku a v ktorom sa
súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal zavinenie obžalovaného za preukázané.
Taktiež sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného. Svoje úvahy súd I. stupňa správne založil na
výpovediach svedkov a to predovšetkým svedkyne O. P., ktorá vo svojej výpovedi v prípravnom konaní,

pričom je potrebné zdôrazniť, že všetky výpovede v prípravnom konaní boli vykonané za zachovania
práva obžalovaného na obhajobu, pretože o týchto výsluchoch bol obžalovaný upovedomený, či už
osobne alebo prostredníctvom obhajcu, a bola mu tak daná možnosť týchto výpovedi sa zúčastniť a
klásť svedkom otázky, uviedla, že problémy medzi obžalovaným a poškodenou nastali práve vtedy,
keď sa tento nasťahoval k svojej matke, čo zodpovedá času uvedenému vo výroku napadnutého

rozsudku, zdôraznila aj skutočnosť, že obžalovaný rád požíva alkoholické nápoje. Správal sa k
poškodenej agresívne, o konfliktoch medzi obžalovaným a matkou vedela od sestry obžalovaného,
videla aj zranenia na jej tele a predovšetkým o správaní obžalovanej k nej vedela od samotnej
poškodenej, ktorá sa jej viackrát na obžalovaného sťažovala, vrátane toho, že uvádzala, že obžalovaný
ju fyzicky napadol, popisovala jej svoj psychický stav v dôsledku správania sa obžalovaného. Taktiež

pri poslednej návšteve v nemocnici videla na poškodenej zranenia, o ktorej jej poškodená povedala,
že sú následkom fyzického napadnutia obžalovaným. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní zmenila
výpoveď v prospech obžalovaného, avšak sama na hlavnom pojednávaní objasnila účelovosť svojej
výpovede svojím vyjadrením, že chce pomôcť obžalovanému. Z výpoveďou tejto svedkyne v konečnomdôsledku korešpondujú aj výpovede svedkýň G., a svedkyne N. a svedkyne T., ktoré zhodne ako
v podstate bezprostredné susedy poškodenej, uvádzali konflikty medzi obžalovaným a poškodenou,
zhodne uviedli hrubé a vulgárne správanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenej a to pod vplyvom

alkoholických nápojov, svedkyne potvrdili aj skutočnosť, že obžalovaná mala na tele zranenia, uvádzala
im fyzické útoky obžalovaného a svedkyňa T. potvrdila aj skutočnosť, že posledné týždne chodievali
do bytu poškodenej viacerí ľudia pod vplyvom alkoholu a robili tam „neporiadok“. Potvrdila aj správanie
obžalovaného pod vplyvom alkoholu, ktorý pokiaľ sa nedostal do bytu kopal do dverí a poškodenej
vulgárne nadával. Obžalovaný sa síce odvolával na svedka U., ktorý však uviedol, že obžalovaného

nenavštevoval a nevie sa vyjadriť k tomu, ako spolu s poškodenou žili. Vo vzťahu k obhajobe
obžalovaného, že svedkyne na hlavnom pojednávaní uvádzali, že pokiaľ nebol obžalovaný pod vplyvom
alkoholických nápojov, bol slušný a vedel pracovať, krajský súd udáva, že dané je vo vzťahu k jeho
konaniu k poškodenej a k následkom jeho konania irelevantné, pretože z obsahu výpovedí týchto
svedkov je zrejmé, že takto sa mal obžalovaný správať pod vplyvom alkoholických nápojov, ktorých
požitie bolo u obžalovaného zistené aj v čase, keď bol zadržaný príslušníkmi polície. V neposlednom

rade krajský súd poukazuje na to, že zo spáchania skutku ho usvedčuje aj výpoveď svedkyne H. N.,
ktorá síce na hlavnom pojednávaní zo zákonných dôvodov odmietla vypovedať, avšak jej výpoveď na
hlavnom pojednávaní bola riadnym procesným postupom upravená Trestným poriadkom prečítaná. Z
obsahu tejto výpovede vyplýva konkrétne správanie obžalovaného k poškodenej, ktoré zodpovedá aj
výpovediam ostatných svedkov. Nezostalo bez povšimnutia krajského súdu, že pitvou poškodenej neboli

najejtelezistenéžiadnezranenia,avšakjepotrebnéuviesť,žeodspáchaniaskutkudosmrtipoškodenej
uplynulo obdobie 3 týždňov, v tomto čase nebola v styku s obžalovaný, pretože tento sa nachádzal vo
väzbe, a teda toto obdobie aj zodpovedá zhojeniu následkov zranení na jej tele. Všetky tieto dôkazy
vo svojom súhrne, pričom ide o dôkazy priame, odôvodňujú jediný logický záver, že skutok sa stal a
zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je bez dôvodných pochybností preukázané.

Súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v právne
vete napadnutého rozsudku.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu aplikoval
kritériá ustanovenia § 34 Trestného zákona, keď prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
správne nezistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť a zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno
m/ Trestného zákona, správne však postupoval pri ukladaní trestu u obžalovaného podľa § 38 odsek
2, odsek 5 Trestného zákon, pretože obžalovaný sa opätovne dopustil zločinu vzhľadom na to, že bol

rozsudkom Okresného súdu Komárno z 28.10.2010 sp. zn. 3T/118/2010 uznaný vinným zo zločinu
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia
slobody 2 roky a 8 mesiacov a ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, ktorý vykonal
dňa 14.12.2015 a ukladal mu trest na spodnej hranici týmto postupom zvýšenej trestnej sadzby bez
použitia § 38 odsek 4 Trestného zákona. Správne obžalovaného zaradil na výkon tohto trestu do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za splnenia podmienok ustanovenia § 48 odsek 2
písmeno b/ Trestného zákona. Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu, krajský súd je toho názoru, že
trest u obžalovaného nie je nespravodlivý ani neprimerane prísny, práve naopak je neprimerane mierny
vzhľadom na predchádzajúcu trestnú činnosť obžalovaného taktiež vo všetkých prípadoch násilného
charakteru. Vzhľadom však na absenciu odvolania prokurátora, nebolo možné obžalovanému sprísniť

uložený trest odňatia slobody.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/
až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o
treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie

obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.