Decision was made at the court Okresný súd Rožňava
Judgement was issued by Mgr. Marta Hrenčuková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/3/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820200044
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marta Hrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7820200044.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, v právnej veci manželky E. E., Z..
XX.XX.XXXX, K. B. XXX XX A. L.Á. E. XX, K. Č. B. F. XXX, XXX XX O., proti manželovi J. E., Z..
XX.XX.XXXX, K. B. Č. XXXX/XX, XXX XX J., o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností voči maloletej M. M. E., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ústredím
práce sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Šafárikova 112, 048 01 Rožňava,
na čas po rozvode, takto
r o z h o d o l :
I. Okresný súd Rožňava manželstvo E. E., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, Q. J. E., nar. XX.XX.XXXX,
manželstvo uzavreté dňa 06.05.2017, na Matričnom úrade Mesta Rožňava, zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Rožňava, vo zväzku 18, ročník 2017, na strane 103, pod poradovým
číslom 22 r o z v á d z a.
II. Súd na čas po rozvode z v e r u j emaloletú M. M. E., Z.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
matky, ktorá bude oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Súd z a v ä z u j e otca prispievať na výživu maloletej po 300,-€ mesačne vopred vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky.
IV. Otec sa na čas po rozvode bude s maloletou stýkať neobmedzene na základe mimosúdnej dohody
rodičov.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Manželka svojim návrhom žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol, maloletú na čas po rozvode
zveril do jej osobnej starostlivosti a manžela zaviazal prispievať na jej výživu po 300,-€ mesačne.
Styky manžela s maloletou dcérou žiadala upraviť neobmedzene na základe ich mimosúdnej dohody.
K návrhu pripojila aj mimosúdnu dohodu s otcom maloletej ohľadom výkonu ich rodičovských práv a
povinností voči maloletej dcére na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že jednou z príčin
rozvratuichmanželstvabolirozdielnenázory,akopartnerisaduševne,telesneaemocionálneodlučovali
a ich partnerstvo pokračovalo len kvôli maloletej dcére. Je definitívne presvedčená, že vzniknutá situácia
je nenapraviteľná a neriešiteľná. Manžela o svojom návrhu na rozvod manželstva informovala a aj on
považujeriešenievzniknutejsituácierozvodomzajedinémožnériešenie.Ichmanželstvojeibaformálne,
ktoré neplní svoje funkcie.
Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že na návrhu v celom rozsahu trvá. Trvá aj na dôvodoch, ktoré
uviedla. Manžel netrávil s ňou voľný čas a preto sa vzájomne odcudzili. Mali problémy aj pokiaľ ide
o spoločné hospodárenie, lebo manžel peniaze míňal predovšetkým na seba. Nezmenil sa ani vtedy,keď riešili problémy, nepoučil sa a zlyhal. Už dva roky pracuje v zahraničí v Holandsku. Finančné
prostriedky posielal na účet a ona sa snažila dobre hospodáriť s financiami. Jej výdavky a výdavky
dcéry boli podstatne nižšie ako výdavky manžela a okrem toho sa hradil aj úver. Od decembra 2019
spolu nehospodária a prispieva iba na výživu maloletej po 300,-€ mesačne. Dcéru videl naposledy v
januári 2020 a od tej doby kvôli opatreniam súvisiacich s COVID-19 nebol doma. Ona sa s maloletou
sa odsťahovala ku svojej mame do obce O.. Odsťahovala sa aj z toho dôvodu, že nemala finančné
prostriedky na nájomné. Chce žiť v rodinnom dome svojej matky, kde má vytvorené podmienky
pre starostlivosť o maloletú, ktorú už v obci prihlásila aj do materskej školy. O sebe uviedla, že
je nezamestnaná, pomáha jej rodina a v budúcnosti od septembra 2020, kedy maloletá nastúpi do
predškolskéhozariadeniasabudevenovaťživnostenskejčinnosti.Užvžiadnomprípadenechceobnoviť
manželské spolužitie, lebo ich manželstvo sa nedá zachrániť, je však smutná z toho, že sa ich vzťahy
takto končia.
2. Manžel, ktorý je v súčasnej dobe v zahraničí sa na pojednávanie nedostavil, ale vo veci sa písomne
vyjadril a uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí v celom rozsahu a súhlasí aj stým, aby
súd pojednával v jeho neprítomnosti.
3. Súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX a z ich manželského spolužitia
pochádza jedno maloleté dieťa M. M.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo na adrese
v J..
4. Podľa správy od Mestského úradu J., manžel má trvalý pobyt v meste a manželka nie je prihlásená
ani na trvalý ani na prechodný pobyt v meste Rožňava.
5. Podľa správy od Obecného úradu A. L. E. manželka má v obci trvalý pobyt na uvedenej adrese, ale
v obci sa už dlhšiu dobu nezdržiava.
6. Zo správy od Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Rožňava
súd zistil, že maloletá pochádza z manželstva rodičov. Manželka uviedla, že na podanom návrhu v celom
rozsahu trvá a s manželom neobnovili manželské spolužitie. S manželom telefonicky komunikujú a sú v
kontakte aj prostredníctvom sociálnych sietí. Aj maloletá dcéra je takto v kontakte s otcom. S manželom
fungujú už len na kamarátskej úrovni, lebo si uvedomujú, že ich maloleté dieťa potrebuje ich oboch. Ani
v budúcnosti nehodlá brániť v stykoch otca s maloletou dcérou. O sociálno - psychologické poradenstvo
neprejavila záujem. Uviedla, že s manželom nežije v spoločnej domácnosti už asi 2 roky, od kedy manžel
pracuje v zahraničí. Keď je doma zdržiava sa u svojho kamaráta, ona žije s dieťaťom v trojizbovom
prenajatombyte.Jenezamestnaná,finančnejejvypomáhajúrodičiaadokážesiajbrigádnickyprivyrobiť.
Manžel na výživu maloletej prispieva po 300,-€ mesačne. Uhrádzal aj poplatky za internet a káblovú
televíziu ako aj poplatok za materskú školu. Maloletá navštevovala materskú školu a poplatky činili asi
50,-€ za školné a ďalší poplatok súvisel so stravou. Zdravotný stav maloletej je v súčasnej dobe dobrý.
Okrem maloletej nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Manžel uviedol, že s návrhom súhlasí, lebo ich
vzťah s manželkou je poškodený už dlho. Manželka mu v stykoch s maloletou nebráni a je informovaný
aj o aktivitách a zdravotnom stave dieťaťa. Je SZČO a raz pracuje na Slovensku a raz v Holandsku.
Aktuálne pracovnú činnosť vykonáva v Holandsku. Na výživu maloletej prispieva po 300,-€ mesačne
a uhrádza poplatok za internet 16,-€ a za káblovú televíziu vo výške 12,90€ mesačne v byte, kde
býva manželka s maloletou. Spotrebný úver platí po 330,-€ mesačne a ďalšie jeho výdavky súvisia s
cestovným, stravou, ošatením a mobilným telefónom. Je ochotný sa dobrovoľne podieľať aj na ďalších
potrebách manželky a maloletého dieťaťa.
7. Zo správy od Sociálnej poisťovne pobočka Rožňava vyplýva, že účastníci konania nepoberajú dávku
v nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia.
8. Zo správy od Daňového úradu Košice, pobočka Rožňava súd zistil, že za rok 2018 manžel podal
daňové priznanie a čistý ročný príjem vykázal sumou 2192,-€. Za rok 2019 podľa tejto správy jeho
daňové priznanie nebolo podané.
9. Zo správy od Materskej školy M..J. J. vyplýva, že maloletá v školskom roku 2019/2020 bola zaradená
do triedy 4 - 5 ročných detí a náklady s dochádzkou dieťaťa do materskej školy pozostávali zo stravnej
jednotky 1,47€ na deň, z príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov MŠ v sume 25,-€ na mesiac, zpríspevku do OZ rodičov pri MŠ 20,-€ za školský rok a z nákladov za príležitostné vystúpenie divadiel
v MŠ 8 až 10 krát ročne v sume 1 až 1,50€ za vystúpenie. Maloletá je vyrovnaná, komunikatívna a
spoločenskáaspoluprácasrodinoubolavždyotvorenáapravidelná.Maloletámalazabezpečenévšetky
veci, ktoré pre pobyt v materskej škole potrebovala.
10. Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletej poukázal na prevedené dokazovanie
a navrhol návrhu manželky vyhovieť.
11. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 23 ods. 1,2,3 Zákona o rodine :
1/ Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2/ Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
3/ Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a § 19.
13. V danom prípade súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko vážne a
trvalo rozvrátené a nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželia
nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2019 a od tej doby manželské spolužitie neobnovili a
v súčasnej dobe túto možnosť manželka jednoznačne odmieta. Posudzovanie vážnosti narušenia
rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi predpokladá podrobne sa zaoberať príčinami, ktoré viedli
krozvratutýchtovzťahov.Krozvratuvzťahovmedzimanželmivdanomprípadepodľanázorusúdudošlo
najmä pre vážne povahové nezhody medzi manželmi a v dôsledku toho, že manžel ako SZČO práce
vykonáva v zahraničí a preto nie je s rodinou, ktorej sa nemôže ani dostatočne venovať. K narušeniu
vzťahov teda došlo vplyvom ich odlúčenia. Je pritom preukázané aj to, že manželia mali nezhody aj vo
finančnej oblasti ako to vyplýva z výpovede manželky. Manželka s dieťaťom sa odsťahovala ku svojej
matke a odmieta obnovenie manželského spolužitia, pričom manžel naďalej žije a pracuje v zahraničí.
Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov konania považuje za trvalo vážne a hlboko
rozvrátené, ich manželstvo neplní už ani jednu zo svojich funkcií a preto súd manželstvo účastníkov
konania rozviedol.
14. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
15. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine:
1/ V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
2/ Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
3/ Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.4/ Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom. Súd dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
5/ Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
16. Podľa § 25 ods. 1 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
17. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. V zmysle ustanovenia § 76 ods. 1,2 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich
sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie
vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je
možné.
19. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletým deťom vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citovú väzbu k rodičom, príbuzným, priateľom,
prostrediu ako aj na vývinové potreby, najmä vek, školské zdravotné záujmové potreby ako aj na stabilitu
budúceho výchovného prostredia, životné ako aj bytové pomery rodičov , ich hmotné zabezpečenie,
povahové vlastnosti atď.
21. Z prevedeného dokazovanie jednoznačne vyplýva, že starostlivosť matky o maloletú dcéru je na
dobrej úrovni. Od kedy manželia nežijú spolu a manžel je v zahraničí túto starostlivosť o maloleté dieťa
zabezpečuje sama. Pre starostlivosť o maloletú má vytvorené podmienky a predpoklady aj v budúcnosti
a samotný záujem maloletej si vyžaduje, vzhľadom na jej ďalší zdravý fyzický a psychický vývin, aby aj
naďalej zostala v rodinnom prostredí a starostlivosti matky. Súd preto maloletú na čas po rozvode zveril
do osobnej starostlivosti matky, ktorej vymedzil aj práva a povinnosti k dieťaťu.
22. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona. Kritéria na určenie rozsahu
vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, s prihliadnutím
na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Ak rodičia dosahujú vysokú životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej.Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný
vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom
prípade odlišné, preto k nim musí súd pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodiča pri
tom súd má hodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu,
dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne atď. Pri určení vyživovacej povinnosti
pritom súd prihliada aj na to, že ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletej ako aj na to, že rodičia
okrem maloletej nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť a s prihliadnutím aj na mimosúdnu dohodu rodičov
o výške výživného, súd výšku výživného na maloletú zo strany otca určil po 300,-€ mesačne. Takto
stanovené výživné podľa názoru súdu zodpovedá zisteným pomerom a je v súlade s odôvodnenými
potrebami maloletej s prihliadnutím aj na majetkové finančné a zárobkové pomery oboch rodičov.
23. V zmysle ustanovenia § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné
doručením a týka sa to aj časti výroku rozsudku o výživnom v konaní o rozvod manželstva preto otec
si takto musí plniť svoju vyživovaciu povinnosť od vykonateľnosti výroku o výživnom teda od doručenia
tohto rozsudku.
24. Je preukázané, že od kedy rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti starostlivosť o maloletú
zabezpečuje matka, ktorá nebráni otcovi v stykoch s maloletým dieťaťom. Z výpovede matky a z
vyjadrenia otca maloletej pritom vyplýva, že na stykoch otca s maloletou sa vedia mimosúdne dohodnúť.
Z týchto dôvodov súd styky otca s maloletou na čas po rozvode upravil neobmedzene na základe
mimosúdnej dohody rodičov.
25. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach,
ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods.
1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a
uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) .
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil
skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnenýpodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona;akideorozhodnutieovýchove
maloletých detí, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podľa § 27 ZR manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko,
môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu
oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.